Srbská republika hostila 15. marca 2012 v Belehrade XII. konferenciu ministrov Rady Európy zodpovedných za oblasť športu, ktorá sa konala v kooperácií s tzv. EPAS (Enlarged Partial Agreement on Sport). EPAS je jedna z rozšírených čiastkových zmlúv Rady Európy, konkrétne v oblasti športu, ktorá umožňuje niektorým štátom RE plus ďalším signatárom zmluvy angažovať sa v osobitných aktivitách spoločného záujmu so súhlasom ostatných členov RE. Autori sa predkladanom príspevku pokúšajú priblížiť priebeh konferencie a 3 schválené rezolúcie č. 1, 2.1 a 2.2 vo všeobecnosti, ako i z pohľadu Slovenskej republiky v podobe odporúčaní pre budúcnosť.

Autor sa v príspevku zaoberá otázkami v rámci športovo- právnej vedy často diskutovanými. Skúma právne rozmery zodpovednosti za úraz/ujmu na zdraví, ktorá je spôsobená jedným športovcom inému športovcovi. V príspevku autor skúma determinanty tejto zodpovednosti a komplexne ich hodnotí v kontexte vzniku a rozsahu právnej zodpovednosti ako takej. Tému autor skúma tak v rovine verejného práva, ako aj práva súkromného. Autor v rámci témy berie do úvahy viaceré okolnosti (napr. to, či ide o profesionálneho športovca, alebo nie, resp. či bol úraz spôsobený aj prispením vonkajších faktorov alebo nie a pod.), čo v konečnom dôsledku naznačuje, že príspevok je možné vnímať aj ako stimul pre odborné diskusie.

V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia