Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

AKTUÁLNE OTÁZKY ROZHODCOVSKÉHO KONANIA V PROSTREDÍ SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO HNUTIA NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    24.06.2013JUDr. Miroslav Hlivák (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    THE CURRENT ISSUES OF THE ARBITRATION IN THE FIELD
    OF THE SLOVAK FOOTBALL MOVEMENT

    JUDR. MIROSLAV HLIVÁK
    ADVOKÁT SOUKENÍK – ŠTRPKA, S.R.O.
    EXTERNÝ DOKTORAND PANEURÓPSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY, FAKULTY PRÁVA
    E-MAIL: MIROSLAV.HLIVAK@AKSS.SK


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie, právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita, rozhodcovský súd zriadený Slovenským futbalovým zväzom

    KEY WORDS:
    Act No. 244/2002 Coll. on Arbitration, arbitration, the jurisdiction of the court of arbitration, arbitration contract, arbitrability, The Court of Arbitration established by the Slovak Football Association

    ABSTRAKT:
    Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými aktuálnymi otázkami rozhodcovského konania v prostredí slovenského futbalového hnutia akými sú právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita a to analýzou ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s aktuálnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje postaveniu, právomoci a konaniu pred rozhodcovským súdom zriadeným Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) po prijatí nových stanov SFZ účinných od 1. 1. 2013. V rámci úvah de lege ferenda autor naznačuje riešenie otvorených právnych otázok.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The arbitration is one of the possible ways of solving the sport disputes. The author is dealing with the current issues of the arbitration in the field of Slovak football movement, such as jurisdiction of the court of arbitration, arbitration contract, arbitrability, by using the analysis of provisions of the act No. 244/2002 Coll. on Arbitration as amended in connection to the current practice of the courts of the Slovak and Czech republic. The special attention is focused on the position, jurisdiction and the procedure before the court of arbitration established by Slovak Football Association (SFA) after adoption of the new articles of association effective from 1.1.2013. The author is de lege ferenda suggesting the solution of the open legal issues.


    Zoznam právnych predpisov, príp. konkrétnych ustanovení, ktorých sa príspevok týka:

    • zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
    • článok 46 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
    • zákon č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů v znení neskorších predpisov,
    • § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,
    • zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    1. ÚVOD

    Šport a právo neodmysliteľne patria k histórii ľudstva. Uplatňovanie práva a jeho nástrojov v oblasti športu pri riešení a rozhodovaní športových sporov je determinované špecifickými vlastnosťami spoločenských vzťahov vyskytujúcich sa v športe.

    Z hľadiska právnej teórie ako aj právnej praxe je možné hovoriť o nasledovných spôsoboch riešenia športových sporov:

    1. národnými športovými organizáciami,
    2. príslušným národným súdom,
    3. v rozhodcovskom konaní na národnej a medzinárodnej úrovni,[1]
    4. prostredníctvom mediácie.[2]

    Pred výberom z vyššie uvedených spôsobov riešenia športových sporov je možné využiť vzájomné rokovanie a urovnanie sporu samotnými sporovými stranami. V podmienkach slovenského športu sa v súčasnosti využívajú všetky formy riešenia športových sporov.

    Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Rozhodcovské konanie je založené na ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) zaručenom práve na spravodlivý proces a súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky[3]), ktoré vychádza z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách (Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, Európsky dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Charta základných práv Európskej únie[4]).

    Konanie pred súdom alebo rozhodcovským orgánom by malo spĺňať princípy spravodlivého procesu. Ide predovšetkým o nezávislosť súdov a sudcov, rýchlosť konania, právo na informácie (prístup k spisu), právo na právne zastúpenie, právo byť vypočutý a právo na obhajobu, verejné konanie, nezaujatosť svedkov, zákonnosť, rovnosť pred zákonom, prezumpciu neviny, atď.[5]

    Právo na súdnu ochranu ako jedno z ľudských práv môže priniesť plnú jurisdikciu v športových veciach.[6] Podľa názoru prof. J. Sváka zo zjednodušenej typológie jednotlivých druhov sporov pri výkone športovej činnosti je zrejmé, že absolútna väčšina z nich spadá pod právo na súdnu ochranu, a to bez ohľadu na to, či si jednotlivé subjekty športového práva vytvorili na riešenie týchto sporov vlastné rozhodovacie orgány.[7] Na právo na súdnu ochranu ako na základné ľudské právo sa vzťahujú základné princípy zakotvené v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky[8], ktorými sú neodňateľnosť (znamená, že proti vôli oprávnenej osoby nikomu nemožno odňať jeho právo na súdnu ochranu), nescudziteľnosť (znamená, že oprávnený subjekt sa nemôže vzdať práva na súdnu ochranu), nepremlčateľnosť (nie je absolútna, pretože je konfrontovaná s právnou istotou a tá si vyžaduje, aby určité právne vzťahy zostali po uplynutí času nezmeniteľné; preto je stanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu a zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o združovaní občanov“) stanovuje subjektívnu 30 dňovú a objektívnu 6 mesačnú premlčaciu lehotu) a nezrušiteľnosť (znamená nemožnosť vyňať rozhodovanie športových sporov spod súdnej kontroly) práva na súdnu ochranu.[9]

    2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

    Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) upravuje, ktoré spory (druh vecí) je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Vymedzuje právomoc pre rozhodcovské súdy. Vymedzenie právomoci pre rozhodcovské súdy je dôležité aj pre posúdenie otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy a/alebo rozhodcovskej doložky.

    Rozhodcovská zmluva, ktorou sa dojednalo rozhodovanie sporu, ktorý nemôže rozhodcovský súd prejednať a rozhodnúť, je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za absolútne neplatný sa považuje právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu.[10]

    S ohľadom na uvedené je veľmi dôležité, aby zmluvné strany dbali na bezchybnú, precíznu a komplexnú dohodu o riešení ich sporov v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke.[11]

    Arbitrabilita (prípustnosť rozhodcovského konania[12]) z pohľadu procesného práva predstavuje prípustnosť prejednať a rozhodnúť spor pred príslušným rozhodcovským súdom a z pohľadu hmotného práva ide o dovolenosť predmetu zmluvy.[13]

    V odbornej verejnosti existujú rozdielne teórie na právnu povahu rozhodcovskej zmluvy a teda môžeme hovoriť o jurisdikčnej teórii, ktorá zastáva názor o procesnoprávnom charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Zoulík, Winterová, Mothejzíková, Steiner), o zmluvnej teórii, ktorá zastáva názor o hmotnoprávnom charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Klein, Štaigr, Fiala), o zmiešanej teórii, ktorá zastáva názor o zmiešanom (procesnoprávnom a hmotnoprávnom) charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Rozehnalová) a o autonómnej teórii, ktorá zastáva názor o sui generis povahe rozhodcovskej zmluvy (napr. David).[14]

    K právnej povahe rozhodcovského konania sa vyjadril Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze IV. ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002.[15]

    Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať:

    1. spory
      1. majetkové vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov (ust. § 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní),
      2. ktoré nie sú z rozhodovania vylúčené (v zmysle ust. 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať (a) spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, (b) o osobnom stave (statusové veci), napr. spory o rozvode manželstva, (c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, napr. spory o vylúčenie veci z exekúcie, tzv. excindačné žaloby, (d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania),
      3. ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom (ust. § 1 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní),
    2. ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

    Pre účely rozhodcovského konania z hľadiska definičných znakov majetkového sporu je dôležité, či sa výsledok sporu prejaví v majetkovej sfére niektorého z účastníkov konania.[16] Majetkové spory z uvedených právnych vzťahov vznikajú z rôznych typov zmlúv ako aj zo záväzkov z protiprávnych úkonov a z bezdôvodného obohatenia. Predmetom rozhodcovského konania môžu byť len veci sporové ovládané dispozičnou zásadou, prejednacou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania.[17]

    V rozhodcovskom konaní o majetkových veciach zo súkromnoprávnych vzťahov sú prípustné nielen žaloby na plnenie, ale tiež žaloby určovacie.[18] Tento názor právnej teórie je v Českej republike podporený aj rozhodovacou praxou súdov. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na Uznesenie Vrchného súdu v Prahe.[19] Aktuálna rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike však zastáva názor opačný a súdy vo svojich rozhodnutiach vyslovili názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom, a teda nie je možné, aby takéto konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi predmetom rozhodcovského konania. Krajský súd v Bratislave v tejto veci určil, že toto konanie nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.[20]

    Osobne sa prikláňame k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali za splnenia podmienok stanovených zákonom o rozhodcovskom konaní patriť aj žaloby na určenie, pokiaľ požadované určenie bude mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. Z hľadiska zjednotenia rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v tejto otázke je možné v rámci úvah de lege ferenda uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní. Inšpiráciu nám môže poskytnúť právna úprava v Českej republike obsiahnutá v ust. § 2 ods. 4 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů“), v zmysle ktorého „Není-li v rozhodčí smlouvě uvedeno jinak, vztahuje se jak na práva z právních vztahů přímo vznikající, tak i na otázku právní platnosti těchto právních vztahů, jakož i na práva s těmito právy související.“

    S otázkou právneho postavenia profesionálnych športovcov vykonávajúcich športovú činnosť v kolektívnych športoch (vrátane futbalu) v Slovenskej republike[21] je spojený problém arbitrability pracovnoprávnych sporov.[22] V právnej teórii existujú názory, ktoré vylučujú rozhodovanie sporov v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom z pôsobnosti rozhodcovského konania (napr. T. Gábriš, P. Vojčík)[23] a na strane druhej názory, ktoré riešenie uvedených sporov v rámci rozhodcovského konania pripúšťajú (napr. N. Rozehnalová, A. J. Bělohlávek, J. Hrivnák, S. Slávik).[24]

    S ohľadom na posledný vývoj rozhodcovského konania v spojení s výkladom príslušných právnych predpisov máme tendenciu prikloniť sa k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali za splnenia podmienok stanovených zákonom o rozhodcovskom konaní patriť aj spory týkajúce sa individuálnych (nie kolektívnych,[25] na rozdiel od S. Slávika) pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ budú mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. Medzi hlavné argumenty môžeme zaradiť

    1. pracovnoprávne spory z hľadiska právomoci podľa ust. § 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spadajú pod právomoc všeobecného súdu a možno ich skončiť súdnym zmierom, t. j. je prípustná hmotnoprávna dispozícia s predmetom sporu jeho účastníkmi,
    2. pracovnoprávne vzťahy sú súčasťou občianskoprávnych vzťahov (ide o všeobecné súkromné právo s jeho charakteristickými znakmi ako sú rovnaké postavenie účastníkov, dispozičná autonómia, súkromnoprávny charakter rozhodcovskej zmluvy),
    3. dôvodením z opaku (argumentum ex contrario) je možné uviesť, že zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 1 ods. 3 uvádza taxatívne spory, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní a pracovnoprávne spory tam nie sú uvedené,
    4. rozhodcovská prax osvedčila, že podstatným kritériom pre predmet konania je skutočnosť, či ním môžu zmluvné strany voľne disponovať a nie či má základ v obchodnom alebo občianskom práve,
    5. účel právnej úpravy, aby strany mohli riešiť spory vznikajúce z ich právnych vzťahov.

    Z hľadiska zjednotenia právnych názorov v tejto otázke je možné v rámci úvah de lege ferenda uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní.[26] Inšpiráciu nám môže poskytnúť právna úprava v Českej republike obsiahnutá v ust. § 1 zákona o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v zmysle ktorého „Tento zákon upravuje rozhodování majetkových sporů nezávislými a nestrannými rozhodci a výkon rozhodčích nálezů.“

    Zákon o rozhodcovskom konaní vykonáva ústavné právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.[27]

    3. ROZHODCOVSKÝ SÚD ZRIADENÝ SLOVENSKÝM FUTBALOVÝM ZVÄZOM

    Na Konferencii Slovenského futbalového zväzu, so sídlom Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, registrovaný na Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-909/90-91 (ďalej len „SFZ“) konanej dňa 28. 09. 2012 boli prerokované a schválené nové stanovy SFZ, ktoré nadobúdajú účinnosť dňa 1. 1. 2013, okrem článku 74 odsek 13, ktorý nadobúda účinnosť dňom schválenia týchto stanov a článku 49 odsek 3 až 5, ktorý nadobudne účinnosť v deň konania najbližšej volebnej konferencie (ďalej len „stanovy SFZ“).[28]

    Vo štvrtej časti stanov SFZ je upravená právomoc (článok 65), pravidlá fungovania (článok 66) a organizácia činnosti (článok 67) rozhodcovského súdu.

    SFZ zriaďuje stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“) podľa ust. § 12 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní ako nezávislý orgán pre rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní platných na území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na športové odvetvie, v rámci ktorého vznikli. V dnešných dňoch je aktuálna otázka návrhu na vytvorenie spoločného rozhodcovského súdu SFZ a Slovenského zväzu ľadového hokeja s názvom „Športový súd“. Uvedenú iniciatívu schválil mimoriadny Výkonný výbor SFZ na svojom zasadnutí dňa 26. 6. 2012 a súčasne poveril generálneho sekretára SFZ, aby v súčinnosti s predsedom rozhodcovského súdu rokoval v tejto veci s generálnym sekretárom Slovenského zväzu ľadového hokeja.

    V zmysle prechodných ustanovení stanov SFZ (článok 74) rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodcovský súd zriadený podľa týchto stanov SFZ. Konania začaté pred rozhodcovským súdom pred nadobudnutím účinnosti týchto stanov SFZ sa dokončia podľa doterajších predpisov. Rokovací poriadok rozhodcovského súdu upravený v súlade s týmito stanovami SFZ sa predloží na schválenie nasledujúcej konferencii.

    Rozhodcovský súd sa pri svojej činnosti riadi platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu schvaľuje konferencia SFZ s prihliadnutím na právny poriadok Slovenskej republiky, medzinárodné záväzky, ktorými sú Slovenská republika a SFZ viazané, medzinárodné zvyklosti a prax.

    V zmysle článku 66 ods. 2 stanov SFZ štatút rozhodcovského súdu upravuje najmä:

    1. názov, organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedu, predsedníctva a ich pôsobnosti,
    2. vecnú právomoc rozhodcovského súdu,
    3. osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.

    V zmysle článku 24 ods. 1 písm. f) stanov SFZ, prijatých na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010, v spojení s ust. § 13 zákona o rozhodcovskom konaní, Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Štatút rozhodcovského súdu zriadeného SFZ.[29]

    V zmysle článku 66 ods. 3 stanov SFZ rokovací poriadok rozhodcovského súdu upravuje

    1. postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
    2. pravidlá o trovách rozhodcovského konania,
    3. pravidlá zmierovacieho konania,
    4. ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

    V zmysle článku 36 ods. 3 a 4 stanov SFZ, prijatých na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010, v spojení s ust. § 14 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Rokovací poriadok rozhodcovského súdu zriadeného SFZ.

    Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, zoznam rozhodcov, sadzobník poplatkov rozhodcovského konania a ďalšie dôležité informácie o rozhodcovskom súde a jeho činnosti budú zverejnené na webovom sídle SFZ.

    Rozhodcovský súd tvoria výkonné orgány (predsedníctvo, predseda a podpredseda), rozhodcovia a tajomník. Rozhodcovský súd sa skladá z rozhodcov navrhnutých za kluby a rozhodcov navrhnutých za hráčov, trénerov a futbalových rozhodcov v rovnakom pomere. Predseda a predsedníctvo rozhodcovského súdu sú volení z radov rozhodcov súdu všetkými rozhodcami rozhodcovského súdu na obdobie štyroch rokov. Organizačno-technické podmienky pre činnosť rozhodcovského súdu zabezpečuje zriaďovateľ. Na úhradu nákladov prevádzky rozhodcovského súdu prispievajú na základe zmluvy so SFZ aj ďalšie národné športové zväzy, ktorých spory rozhodcovský súd rozhoduje.

    Rozhodcovský súd rozhoduje majetkové spory, ktoré vzniknú v štruktúrach SFZ, jeho členov, im podliehajúcich osôb a všetkých, ktorí sa podriadia jeho právomoci, pokiaľ to pripúšťajú predpisy o rozhodcovskom konaní, platné na území Slovenskej republiky. Rozhodcovský súd môže rozhodovať aj spory iných národných športových zväzov a ich členov, ktorí sa podriadia jeho právomoci. Členovia SFZ sú pod sankciou disciplinárneho opatrenia v zmysle disciplinárneho poriadku povinní riešiť spory zo vzťahov súvisiacich s činnosťou v rámci futbalového hnutia pred rozhodcovským súdom, pokiaľ to nevylučuje zákon. Členovia zabezpečia splnenie tejto povinnosti aj v prípade im podriadených osôb. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať aj o návrhoch na preskúmanie (ust. § 15 Zákona o združovaní občanov) konečných rozhodnutí orgánov SFZ, oblastných a regionálnych zväzov, Únie ligových klubov, Slovenského futsalu a futbalových klubov, ak sa tieto rozhodnutia týkajú majetkových alebo iných vecí spadajúcich do pôsobnosti rozhodcovského súdu podľa predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie, platných na území Slovenskej republiky.

    V zmysle článku 13 stanov SFZ v súlade so stanovami SFZ sa členovia SFZ zaväzujú v prípade vzniku sporov v rámci futbalového hnutia, súvisiacich s organizovaním alebo vykonávaním športovej činnosti, ovplyvňujúcich súťaže, účastníkov súťaží, hráčov, funkcionárov a pracovníkov aparátu SFZ, rešpektovať právomoc riešiť takéto spory prednostne prostredníctvom príslušných orgánov SFZ a rešpektovať právomoc rozhodcovského súdu zriadeného SFZ pod sankciou disciplinárneho opatrenia v zmysle disciplinárneho poriadku. Na rozhodcovský súd sa dotknutý člen SFZ môže obrátiť až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred príslušnými orgánmi SFZ, ak v týchto stanovách alebo v štatúte rozhodcovského súdu nie je stanovené inak. Členovia SFZ uznávajú právomoc a príslušnosť Športového arbitrážneho súdu v Lausanne (“The Court of Arbitration for Sport”, ďalej len „CAS“) ako najvyššieho nezávislého a nestranného orgánu pre rozhodovanie sporov s medzinárodným prvkom vo futbale v zmysle príslušných ustanovení stanov FIFA (Fédération Internationale de Football Association/Medzinárodná federácia futbalových asociácií, ďalej len „FIFA“) a UEFA (Union of European Football Associations/Únia európskych futbalových asociácií, ďalej len „UEFA“) a zabezpečia rešpektovanie konečných rozhodnutí týchto orgánov subjektmi, ktorých sa tieto rozhodnutia týkajú, a ktoré podliehajú ich právomoci.

    V zmysle článku 33 stanov SFZ člen SFZ je povinní najmä napr. dodržiavať stanovy SFZ, ostatné predpisy a rozhodnutia SFZ, FIFA a UEFA, rozhodcovského súdu a CAS a zabezpečiť, aby ich dodržiavali aj jeho členovia a osoby podliehajúce jeho právomoci, alebo v súlade s článkom 13 a článkom 28 odsek 5 písmeno i. stanov SFZ (podpis doložky, ktorou uzná právomoc odvolacej komisie SFZ, rozhodcovského súdu, rozhodcovských orgánov FIFA a CAS, vo veciach týkajúcich sa členských vzťahov, stanov, uznesení a rozhodnutí športového hnutia, jeho členov a jemu podliehajúcich osôb, spolu so záväzkom využívať rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu vo všetkých zmluvných vzťahoch s osobou podliehajúcou kompetencii SFZ a jeho členov, a pokiaľ je to možné, zabezpečiť využívanie rozhodcovskej doložky aj v zmluvných vzťahoch, do ktorých riadny člen vstúpi mimo štruktúr SFZ a jeho členov. Platnosť rozhodcovskej doložky je obmedzená na prípady sporov pripúšťajúcich rozhodcovské konanie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.) prijať záväzok, že akýkoľvek domáci spor, súvisiaci so stanovami, predpismi a rozhodnutiami SFZ, FIFA a UEFA, bude prednostne riešiť prostredníctvom príslušných orgánov SFZ, a ak ide o spor, ktorý pripúšťa arbitrážne konanie, člen sa podriadi právomoci rozhodcovského súdu; člen je tiež povinný podriadiť sa právomoci CAS.

    Postup konania pred rozhodcovským súdom je upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Vo veciach neupravených týmto poriadkom sa postupuje podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (ust. § 14 ods. 2) a primerane podľa O.s.p. (ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovské konanie sa spravuje princípmi efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti. Rozhodcovský súd vždy vedie účastníkov konania k tomu, aby spor skončili zmierom v osobitnom zmierovacom konaní.

    Miestom rozhodcovského konania je zásadne sídlo súdu. V úradnej správe SFZ zo dňa 22. 1. 2011 bolo uverejnené oznámenie rozhodcovského súdu, aby všetky žiadosti podľa zákona o rozhodcovskom konaní boli adresované na adresu SFZ Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava. Rozhodcovský súd je však oprávnený na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na povahu sporu a tiež záujmy účastníkov konania určiť odlišné miesto konania, vždy však len na území Slovenskej republiky.

    Rozhodcovské konanie sa vedie v slovenskom jazyku. Všetky písomnosti sa súdu predkladajú v slovenskom alebo českom jazyku alebo v úradnom preklade do slovenského alebo českého jazyka. Účastník konania môže v odôvodených prípadoch požiadať súd o tlmočenie ústneho pojednávania a o preklad písomností alebo iných zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených v cudzom jazyku. V takom prípade je povinný zložiť primeraný preddavok na náhradu nákladov.

    Rozhodcovské konanie je neverejné a písomné. Na odôvodnený návrh účastníka konania môže súd rozhodnúť o konaní za účasti verejnosti a o nariadení ústneho pojednávania. Na porade a hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku môžu byť prítomní iba rozhodcovia a zapisovateľ.

    Rozhodcovské konanie je jednostupňové a začína sa dňom podania žaloby súdu. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku, ktorý je potrebné zaplatiť do 10 dní odo dňa podania žaloby. Poplatok sa určuje a platí na základe Pravidiel o trovách konania.

    V konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Žalobca môže už v žalobe určiť rozhodcu a ak tak neurobil, vyzve predseda súdu účastníkov konania, aby v určenej lehote minimálne 15 dní od doručenia výzvy vybrali rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý im zašle. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov v určenej lehote alebo ich určenie ponechajú na súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov predsedníctvo súdu. Ustanovených rozhodcov vyzve predseda súdu, aby v určenej lehote minimálne 30 dní od doručenia výzvy ustanovili predsedajúceho rozhodcu. Ak sa tak nestane, ustanoví ho predsedníctvo súdu. Rozhodca prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdzuje predsedovi súdu na jeho výzvu a tým preberá práva a povinnosti rozhodcu. Účastníci konania sa môžu dohodnúť aj na inom rozhodcovi nezapísanom v zozname rozhodcov. Takáto osoba však musí spĺňať všeobecné podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov, o čom rozhoduje predsedníctvo súdu. V takom prípade sú účastníci povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť osobitný poplatok na úhradu trov konania spojených s výkonom funkcie rozhodcu osobou, ktorá nie je zapísaná v zozname rozhodcov. Ak tak neurobia, predsedníctvo konanie uznesením zastaví.

    Po prijatí funkcie rozhodcu je rozhodca povinný oznámiť svoje prípadné pochybnosti o svojej nepredpojatosti (vzhľadom na pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom). Ak sa sporové strany vopred preukázateľne nedojednali na inom postupe pri podávaní námietok proti rozhodcovi, je namietajúca sporová strana povinná v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach svedčiacich o predpojatosti rozhodcu, zaslať námietku predsedníctvu súdu. Ak sa rozhodca funkcie nevzdá, rozhodne o námietke predsedníctvo súdu, proti ktorého rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

    Rozhodcovský súd začne a vedie konanie v zmysle zákona tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne a v spolupráci s účastníkmi konania zabezpečí všetky podklady, písomnosti a iné dôkazy, aby sa úplne zistil skutkový stav veci. Rozhodcovský súd vykonáva iba dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pričom môže ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, aj na návrh účastníka konania. Vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.

    Nesplnenie povinností účastníka konania má za následok postup súdu podľa ust. § 30 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak účastník konania nepredloží listiny alebo iné dôkazné prostriedky v určenej lehote, súd v konaní pokračuje a vydá rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

    O trovách, ktorými sú napr. hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za konanie, administratívne náklady, odmena a hotové výdavky súdu, odmena znalca a tlmočníka rozhoduje súd.

    Rozhodcovský súd rozhoduje spôsobom určeným zákonom o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Vykonateľný rozhodcovský rozsudok a rozhodcovský zmier schválený rozhodcovským súdom je v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučným titulom.

    Je vylúčené preskúmavanie rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ak sa účastníci konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve inak. Je vylúčené zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom, ak sú dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona v zmysle ust. § 42 v spojení s ust. § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní.

    4. ZÁVER

    Rozhodcovské konanie je jednou z alternatív na zlepšenie stavu vymoženosti práv, povinností a oprávnených záujmov jednotlivých subjektov v tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych sporoch.

    Existencia rozhodcovského súdu sa z hľadiska jeho pôsobnosti potvrdila ako nevyhnutná a užitočná. Rozhodcovský súd svojimi rozhodnutiami prispieva k právnej stabilite a k rozširovaniu právneho vedomia v prostredí futbalového hnutia v Slovenskej republike. Konanie pred rozhodcovským súdom predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pri súčasnej aplikácii práva v prostredí SFZ vznikajú právne otázky, na zodpovedanie ktorých nenájdeme odpovede ani v platných právnych normách SFZ. Uvedené právne problémy sa bezprostredne dotýkajú aj postavenia, právomoci a konania pred rozhodcovským súdom SFZ. Je preto nevyhnutné zaoberať sa spôsobmi a formou ich právneho riešenia.

    V záujme stability právneho prostredia a predvídania rozhodovania jednotlivých orgánov SFZ, ako aj rozhodcovského súdu, za úvahu stojí myšlienka, aby rozhodcovský súd bol oprávnený (podobne ako CAS do 31. 12. 2011) podávať na požiadanie orgánov SFZ stanoviská, ktoré môžu slúžiť ako východisko pre ďalší postup orgánov SFZ.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

    1. BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár. 2. vyd. Praha: C.H.Beck, 2012. 1072 s. ISBN: 978-80-7400-416-2.
    2. BĚLOHLÁVEK, A. J.: Arbitrabilita pracovněprávních sporů. In: Bulletin advokacie, 2007, č. 9, s. 23-31.
    3. ČIČ, M. a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1997. 598 s. ISBN: 80-7090-444-5.
    4. ČOLLÁK, J.: Profesionálna športová činnosť ako závislá práca?. In: Justičná revue, roč. 63, 2011, č. 10, s. 1400-1408.
    5. ČORBA, J.: Ešte raz k právnemu postaveniu športovcov. In: Justičná revue, roč. 64, 2012, č. 4, s. 552-559.
    6. DAVID, M.: K povaze rozhodčí smlouvy podruhé jinak. In: Bulletin advokacie, 2011, č. 10, s. 27-29.
    7. DOLOBÁČ, M.: Právne postavenie športovcov. In: Justičná revue, roč. 62, 2010, č. 6-7, s. 796-801.
    8. DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. prepracované a rozšírené vydanie. Šamorín: Heuréka, 2007. 1197 s. ISBN: 80-89122-38-8.
    9. ERDŐSOVÁ, A.: Právny zrod Charty základných práv EÚ – pred a po. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XVI, 2010, č. 9-10, s. 37-46.
    10. FIALA, P.: Evropský mezičas. Nové otázky evropské integrace. 2. vyd. Brno: Barrister & Principal, 2010. 205 s. ISBN: 978-80-87029-99-2.
    11. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011. 544 s. ISBN: 978-80-89447-52-7.
    12. GÁBRIŠ, T.: Zmluvné záväzky a základné práva športovcov. 1. vyd. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 196 s. ISBN: 978-80-7165-849-8.
    13. GÁBRIŠ, T.: Právne postavenie hráčov. 2012. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Pravne_postavenie_hracov (navštívené dňa 31. 12. 2012).
    14. HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 7-30.
    15. HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Druhá časť: Rozhodcovská zmluva. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 5, s. 7-31.
    16. HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Druhá časť: Rozhodcovská zmluva. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 6-7, s. 9-20.
    17. JÁNOŠÍKOVÁ, L., ČORBA, J. (eds.): Športové právo. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 16. novembra 2011. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2012. 136 s. ISBN: 978-80-89447-62-6.
    18. KLEIN, B., DOLEČEK, M.: Rozhodčí řízení. Praha: ASPI, a.s., 2007. 272 s. ISBN: 978-80-7357-264-8.
    19. KÖNIG, P., LACINA, L., PŘENOSIL, J.: Učebnice evropské integrace. 2. vyd. Brno: Barrister & Principal, 2007. 402 s. ISBN: 978-80-7364-044-6.
    20. KRAJČO, J., SUČANSKÁ, D., ČIERNA A., KRAJČO, O.: Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. diel. 5. vyd. Bratislava: Eurounion, spol. s r.o., 2010. 1301 s. ISBN: 978-80-89374-11-3.
    21. KRAJČO, J., SUČANSKÁ, D., ČIERNA A., KRAJČO, O.: Občiansky súdny poriadok. Súvisiace predpisy. 2. diel. 5. vyd. Bratislava: Eurounion, spol. s r.o., 2010. 482 s. ISBN: 978-80-89374-11-3.
    22. KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2001. 278 s. ISBN: 80-7179-532-1.
    23. KRIŽAN, L.: Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca? In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XV, 2009, č. 3, s. 28-34.
    24. MAZÁK, J.: Komentár k Exekučnému poriadku 233/1995 Z.z.: §41 – 42, ASPI, 2012.
    25. MOTHEJZLÍKOVÁ, J., STEINER, V. a kol.: Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů s přílohami. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 1996. 216 s. ISBN: 80-7179-034-6.
    26. PALKOVÁ, R.: Rozhodcovská zmluva. In: Justičná revue, roč. 61, 2009, č. 1, s. 67-73.
    27. PORUBAN, A.: Historicko-geografický pohľad na vzťah profesionálneho športovca a klubu. In: Magister Officiorum, roč. II, 2012, č. 2, s. 8-15.
    28. PORUBAN, A.: Pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov v súvislosti s výkonom závislej práce. 2011. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Sportova_cinnost_ako_vykon_zavislej_prace (navštívené dňa 31. 12. 2012).
    29. REEB, M.: Les modifications essentielles apportées au Code de l’arbitrage en matière de sport entre le 1er janvier 2010 et le 1er janvier 2012. In: Bulletin TAS CAS Bulletin, 2012, č. 1, s. 27-38.
    30. REEB, M.: The role of the Court of Arbitration for Sports. In: International Law and The Hague´s 750th anniversary. Zdroj: GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011. 544 s. ISBN: 978-80-89447-52-7.
    31. ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008. 388 s. ISBN: 978-80-7357-324-9.
    32. SLÁVIK, S.: K realizácii rozhodcovského konania v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Justičná revue, roč. 60, 2008, č. 1, s. 89-98.
    33. SVÁK, J.: Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In: Justičná revue, roč. 55, 2003, 8-9, s. 743-757.
    34. ŠKRINÁR, A.: Aktuálne otázky rozhodcovského konania. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XII, 2006, č. 12, s. 6-15.
    35. ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S.: Občiansky súdny poriadok. Komentár 1. a 2. diel. 2. vyd. Praha: C.H.Beck, 2009. 2288 s. ISBN: 9788074004063.
    36. ŠŤASTNÝ, M.: Rozhodčí řízení: dispozitivní úkony, určovací žaloby. In: Právní zpravodaj čs. zahraničního obchodu, 1-2/1973.
    37. VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 1-14.

    PRÁVNE PREDPISY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

    1. Ústavný zákon č. 460/192 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení.
    2. Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
    3. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
    4. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
    5. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
    6. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
    7. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
    8. Zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
    9. Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    ZÁKONY ČESKEJ REPUBLIKY:

    1. Zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů v znení neskorších predpisov.

    MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY A POLITICKÉ DOKUMENTY:

    1. Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948.
    2. Európsky dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950.
    3. Charta základných práv Európskej únie (Úradný vestník C 83 z 30. 3. 2010).
    4. Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Úradný vestník C 83 z 30. 3. 2010).

    SÚDNE ROZHODNUTIA:

    1. Nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002.
    2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/178/2008.
    3. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/334/2010.
    4. Uznesenie vrchného súdu v Prahe 10 Cmo 414/95 z 15. 11. 1995 zverejnené pod č. Rc 37/97 In: Sbírka soudních rozhodnutí, 1997, č. 8.
    5. Usnesení Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 12. 7. 2007 sp. zn. 26 Odo 353/2006 dostupné na www.nsoud.cz.
    6. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21. 6. 2012 sp. zn. 29 Cdo 5146/2009 dostupný na www.epravo.cz.

    INTERNÉ NORMY ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

    1. Stanovy SFZ prijaté na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010.
    2. Nové stanovy SFZ, ktoré boli prerokované a schválené na Konferencii SFZ konanej dňa 28. 09. 2012.
    3. Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ schválený Radou SFZ dňa 6. 11. 2007.
    4. Štatút Rozhodcovského súdu SFZ schválený Radou SFZ dňa 6. 11. 2007.
    5. Kódex športovej arbitráže CAS (The Code of Sports-Related Arbitration) z roku 1994.
    6. Kódex športovej arbitráže CAS (The Code of Sports-Related Arbitration) účinný od 1. 1. 2012.

    INÉ ZDROJE:

    1. Úradná správa SFZ zo dňa 22. 1. 2011.
    2. Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Výkonný výbor SFZ zo dňa 26. 6. 2012.

    INTERNETOVÉ ZDROJE:

    1. www.futbalsfz.sk
    2. www.ucps.sk
    3. www.epravo.cz
    4. www.tas-cas.org
    5. http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1524 [cit. 2013-04-02].

    Poznámky pod čiarou:

    1. REEB, M.: The role of the Court of Arbitration for Sports. In: International Law and The Hague´s 750th anniversary, s. 234. Zdroj: GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, s. 411. ^
    2. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, s. 411. ^
    3. V zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. (4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.“ ^
    4. V zmysle článku 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie. K tomu pozri ERDŐSOVÁ, A.: Právny zrod Charty základných práv EÚ – pred a po. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XVI, 2010, č. 9-10, s. 37-46. ^
    5. GÁBRIŠ, T.: Zmluvné záväzky a základné práva športovcov. 1. vyd. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011, s. 137. ^
    6. S ňou sa stotožňuje, ale pred jej absolútnym uplatňovaním varuje M. Králík. K tomu pozri KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu. 1 vyd. Praha: C. H. Beck, 2001, s. 117-120. SVÁK, J.: Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In: Justičná revue, roč. 55, 2003, 8-9, s. 744. ^
    7. SVÁK, J.: Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In: Justičná revue, roč. 55, 2003, 8-9, s. 746. ^
    8. V zmysle článku 12 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ ^
    9. SVÁK, J.: Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti. In: Justičná revue, roč. 55, 2003, 8-9, s. 746-748. ^
    10. VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 6. ^
    11. ŠKRINÁR, A.: Aktuálne otázky rozhodcovského konania. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XII, 2006, č. 12, s. 7. ^
    12. K tomu pozri HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 11 a nasl. ^
    13. ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 116. ^
    14. K tomu pozri DAVID, M.: K povaze rozhodčí smlouvy podruhé jinak. In: Bulletin advokacie, 2011, č. 10, s. 27-29; PALKOVÁ, R.: Rozhodcovská zmluva. In: Justičná revue, roč. 61, 2009, č. 1, s. 71-73. ^
    15. Nález Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002: „Rozhodčí soud při Hospodářské komoře České republiky a Agrární komoře České republiky není orgánem veřejné moci, a tudíž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci ve smyslu cit. ustanovení Ústavy a zákona. Podle § 1 odst. 2 písm. b) Řádu rozhodčí soud rozhoduje spory, jestliže jeho pravomoc vyplývá pro daný spor z platné rozhodčí smlouvy uzavřené mezi stranami. V tomto směru jeho názor koresponduje s výše uvedenými tvrzeními předsedy rozhodčího senátu, že charakter rozhodčí činnosti je založený smlouvou delegující vůli stran a její výsledek je kvalifikovanou formou závazku a jako takový je též závazný. Rozhodce nenalézá právo, ale tvoří (eventuálně napevno staví, vyjasňuje, tedy narovnává) závazkový vztah v zastoupení stran. Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou mocí státu, ale pochází od soukromé vlastní moci stran určovat si svůj osud.“^
    16. VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 10. ^
    17. HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 14. ^
    18. K tomu pozri aj Tamtiež; HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Druhá časť: Rozhodcovská zmluva. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 5, s. 17; ŠŤASTNÝ, M.: Rozhodčí řízení: dispozitivní úkony, určovací žaloby. In: Právní zpravodaj čs. zahraničního obchodu, 1-2/1973, s. 1-5; ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 125; KLEIN, B., DOLEČEK, M.: Rozhodčí řízení. Praha: ASPI, a.s., 2007, s. 8; MOTHEJZLÍKOVÁ, J., STEINER, V. a kol.: Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů s přílohami. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 1996, s. 12. ^
    19. Uznesenie Vrchného súdu v Prahe 10 Cmo 414/95 z 15. 11. 1995 zverejnené pod č. Rc 37/97 In: Sbírka soudních rozhodnutí, 1997, č. 8, s. 249 a násl.: „Majetkovým právem je třeba rozumět jak právo na majetkové plnění, tj. plnění ocenitelné v penězích, tak i určovací návrh, který se vztahuje na určení existence či neexistence takového práva. Majetkem, resp. majetkovým právem je nutno rozumět i obchodní podíl společníka ve společnosti s ručením omezeným“; K tomu pozri aj Usnesení Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 12. 7. 2007 sp. zn. 26 Odo 353/2006 dostupné na www.nsoud.cz. ^
    20. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/178/2008: „V danej veci sa nejedná o vec, ktorej povaha pripúšťa skončenie konania súdnym zmierom v zmysle § 99 ods. 1 O.s.p., pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti výpovedí zo zmlúv o bežných účtoch, teda určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. [nasleduje citácia § 80 písm. c) OSP]. Ustanovenie § 99 ods. 1, ani ust. § 67 O.s.p., ani ďalšie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku neustanovujú konkrétne, ktoré veci podľa povahy pripúšťajú skončenie konania súdnym zmierom. Podľa hmotnoprávnej stránky danej veci s poukazom na predmet žaloby nemožno konštatovať, že konanie o určení neplatnosti právneho úkonu (výpovedí zo zmlúv) je takým, ktoré možno skončiť súdnym zmierom."; K tomu pozri aj Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/334/2010. ^
    21. Profesionálni športovci vykonávajúci športovú činnosť v kolektívnych športoch (vrátane futbalu) v Slovenskej republike nemajú právne postavenie zamestnancov (s výnimkou napr. športovcov pôsobiacich v Národnom športovom centre, ktorý majú s centrom uzavretú pracovnú zmluvu) v zmysle zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a na ich zmluvné vzťahy sa v praxi aplikujú ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka. K uvedenej spornej problematike pozri napr. ČORBA, J.: Ešte raz k právnemu postaveniu športovcov. In: Justičná revue, roč. 64, 2012, č. 4, s. 552-559; DOLOBÁČ, M.: Právne postavenie športovcov. In: Justičná revue, roč. 62, 2010, č. 6-7, s. 796-801; ČOLLÁK, J.: Profesionálna športová činnosť ako závislá práca?. In: Justičná revue, roč. 63, 2011, č. 10, s. 1400-1408; KRIŽAN, L.: Mal by mať profesionálny futbalista na Slovensku postavenie zamestnanca? In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XV, 2009, č. 3, s. 28-34; GÁBRIŠ, T.: Právne postavenie hráčov. 2012. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Pravne_postavenie_hracov (navštívené dňa 31. 12. 2012); PORUBAN, A.: Pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov v súvislosti s výkonom závislej práce. 2011. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/Sportova_cinnost_ako_vykon_zavislej_prace (navštívené dňa 31. 12. 2012); PORUBAN, A.: Historicko-geografický pohľad na vzťah profesionálneho športovca a klubu. In: Magister Officiorum, roč. II, 2012, č. 2, s. 8-15; GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, s. 203 a nasl. ^
    22. V zmysle ust. § 14 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. ^
    23. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. 1. vyd. Bratislava: EUROKÓDEX, s.r.o., 2011, s. 422; VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 7. ^
    24. ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 122; BĚLOHLÁVEK, A. J.: Arbitrabilita pracovněprávních sporů. In: Bulletin advokacie, 2007, č. 9, s. 23-31; HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 12-13; SLÁVIK, S.: K realizácii rozhodcovského konania v pracovnoprávnych vzťahoch. In: Justičná revue, roč. 60, 2008, č. 1, s. 89-98. ^
    25. Ust. § 13 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov obsahuje úpravu konania pred rozhodcom ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Rovnaký názor v tejto otázke zastáva aj HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 13. ^
    26. Vláda Slovenskej republiky predložila v januári 2010 Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh (1418) zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý mimo iného obsahoval aj osobitné ustanovenia o rozhodovaní pracovnoprávnych sporoch v rozhodcovskom konaní. Predložený návrh upravoval, že „pracovnoprávne spory, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú majetkové spory z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ¹⁴ᵍ⁾ môže v rozhodcovskom konaní rozhodovať stály rozhodcovský súd.“ Návrh novely zákona výslovne v ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní dopĺňal za slovo „obchodnoprávnych“ slovo „pracovnoprávnych“. Národná rada Slovenskej republika schválila predložený návrh zákona dňa 9. 3. 2010. Prezident Slovenskej republiky svojim rozhodnutím: číslo 1376-2010-BA z 26. 3. 2010 vrátil schválený zákon Národnej rade Slovenskej republiky na legislatívne a vecné prepracovanie a navrhol jej, aby zákon po opätovnom prerokovaní neprijala ako celok. Návrh zákona bol prerokovaný na 50. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením číslom 2069 zo dňa 27. 4. 2010 a nebol schválený. Bližšie informácie sú dostupné na: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1524 [cit. 2013-04-02]^
    27. K tomu pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21. 6. 2012 sp. zn. 29 Cdo 5146/2009 dostupný na www.epravo.cz, v zmysle ktorého „Projednání věci v rozhodčím řízení neznamená vzdání se právní ochrany, nýbrž představuje její přesunutí na jiný rozhodující orgán, jenž nalézá právo; jinak by bylo pojmově nemyslitelné považovat rozhodčí řízení ve vztahu k soudnímu řízení za alternativní způsob řešení sporů. Úprava, podle níž soudy v řízení o zrušení rozhodčího nálezu nemohou věcně zasahovat do nalézání práva před rozhodci, tj. nemohou se zabývat údajným rozporem nálezu s hmotným právem, není v rozporu s ústavním pořádkem.“ ^
    28. Dostupné na internete: http://www.futbalsfz.sk/fileadmin/user_upload/Dokumenty/Normy_SFZ/Novelizacia_2012/20130101_stanovy_sfz.pdf (navštívené dňa 31. 12. 2012). ^
    29. V súčasnosti prebieha pripomienkové konanie k návrhu novelizácie Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu zriadeného SFZ s ohľadom na prijatie nových stanov SFZ. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia