Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ANKETA K NÁVRHU ZÁKONA O ŠPORTE SPLNILA SVOJ ÚČEL NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    18.12.2015Mgr. Peter Dedík, PhD., Mgr. Tomáš Grell (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    QUESTIONAIRE ON THE PROPOSED ACT ON SPORT HAS FULFILLED ITS EXPECTATIONS

    MGR. PETER DEDÍK, PHD.
    PROJEKTOVÝ MANAŽÉR SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU
    E-MAIL: PETER.DEDIK@FUTBALSFZ.SK

    MGR. TOMÁŠ GRELL
    ADVOKÁTSKY KONCIPIENT V ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRII PRK PARTNERS S.R.O.
    E-MAIL: TOMASGRELL@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    anketa, zákon o športe, laická verejnosť, športová obec, financovanie športu, hospodárenie, transparentnosť, športové zväzy

    KEY WORDS:
    questionaire, Act on Sport, general public, sports community, financing of sport, economy, transparency, sports associations

    ABSTRAKT:
    Potreba vytvorenia a následnej realizácie ankety k pripravovanému zámeru nového Zákona o športe vyplynula z niekoľko mesačnej práce pracovnej skupiny zloženej z odborníkov v rôznych oblastiach športu a práva. Nie však preto, aby sme zistili, čo vlastne potrebujeme zákonom upraviť, to vieme definovať a zhodnúť sa na tom pomerne presne, ale predovšetkým preto, aby sme sa uistili, či nami uvažované riešenia a kľúčové zámery sú v zhode s mienkou verejnosti, a to najmä tej športovej.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    Several months hard efforts of the working group, which includes experts in different areas of sports and law led to the necessary preparation and further execution of the questionaire in regard to the aim of prepared Act on Sport. Not because we are looking to find out what we expect as an outcome of the new Act on Sport, that is something we are able to agree on in general, but mainly because we need to make sure that our key ideas, proposed changes and solutions are well in line with the meaning of the public and mostly the sports community.


    ÚVOD

    Realizácia dotazníkového prieskumu (ďalej len „ankety“ alebo „dotazníka“) pred spustením novely/prípravy niektorého zákona, či iného právneho predpisu nie je na Slovensku celkom bežnou záležitosťou a už vôbec nie v prípade, keď už proces prípravy daného predpisu prebieha takmer rok.

    Potreba vytvorenia a následnej realizácie ankety k pripravovanému zámeru nového Zákona o športe vyplynula z niekoľko mesačnej práce pracovnej skupiny zloženej z odborníkov v rôznych oblastiach športu a práva. Nie však preto, aby sme zistili, čo vlastne potrebujeme zákonom upraviť, to vieme definovať a zhodnúť sa na tom pomerne presne, ale predovšetkým preto, aby sme sa uistili, či nami uvažované riešenia a kľúčové zámery sú v zhode s mienkou verejnosti, a to najmä tej športovej.

    Anketu treba vnímať na jednej strane ako podpornú aktivitu za účelom obsahovej prípravy Zákona o športe, avšak na druhej a dôležitejšej strane je to nástroj na rozprúdenie spoločenskej diskusie o športe a jeho posune vo vnímaní občianskou spoločnosťou. Samotná príprava zákona preto nie je a nebola časovo závislá na ukončení a vyhodnotení ankety. Išli sme do toho s tým, že ak by si to výsledky ankety vyžiadali, môžeme pripraviť na základe podnetov aj ďalšie alternatívy. Rozhodnutie o tom, ktorou cestou sa nakoniec v konkrétnych prípadoch právnej úpravy športu vydáme, bude nakoniec závisieť od výsledkov odbornej diskusie a pripomienkového konania.

    Ako uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) prostredníctvom svojej webovej stránky: „Zapojiť sa do širokej diskusie o aktuálnych témach a problémoch športu, ako aj jeho budúcnosti sa mohla okrem športovej obce (športové kluby, zväzy, športovci a športoví odborníci) aj široká laická verejnosť. Urobiť tak mohli prostredníctvom on-line dotazníka. Spracované výsledky ankety pomôžu ministerským legislatívcom pri tvorbe nového zákona o športe. Cieľom tejto iniciatívy je rozprúdiť celospoločenskú diskusiu k aktuálnym otázkam, ktoré v súčasnosti rieši slovenský šport a prostredníctvom novej právnej úpravy tak zaviesť do slovenského športu komplexné systémové zmeny a transparentnosť. Práve to by malo zlepšiť dôveru odbornej i širokej verejnosti k športovým hnutiam a následne priniesť aj viac finančných prostriedkov do tejto oblasti“.

    Záujem o samotnú anketu, reakcie verejnosti, ako aj jej výsledky boli pre všetkých zainteresovaných pozitívnym prekvapením a zároveň povzbudením do najdôležitejšej etapy práce na tomto pre slovenský šport tak potrebnom predpise. Termín ukončenia ankety dokonca pre vysoký záujem kompetentní predĺžili. Skutočnosť, že do ankety sa zapojilo viac ako 5000 respondentov (do oficiálnej verzie presne 4745), ale najmä to, že sa jednalo o takmer 1800 individuálnych respondentov – odbornej športovej verejnosti a z toho takmer 700 registrovaných športovcov, pričom vyplnenie tejto časti dotazníka trvalo minimálne 25 minút, naznačuje, že nám („ľuďom od športu“) na osude športu na Slovensku záleží. Takýmito číslami sa môže prezentovať máloktorý prieskum, takže zároveň môžeme označiť skupinu respondentov ako dostatočne reprezentatívnu vzorku.

    Do ankety sa postupne zapojili respondenti z takmer celej palety športových odvetví, pričom najviac vyjadrovali svoje postoje a názory za športy ako futbal, ľadový hokej, lyžovanie, atletika, florbal, volejbal, basketbal, hádzanú, streľbu, kulturistiku, kanoistiku či plavecké športy.

    VYHODNOTENIE ANKETY

    1. BEŽNÁ LAICKÁ VEREJNOSŤ

    Bežných občanov sme sa pýtali, čo je dôvodom nízkeho zapojenia obyvateľov do športu. S výnimkou možnosti „obmedzujúce zákony“, ktorú skôr občania nepovažujú za dôvod „nešportovania“ slovenskej verejnosti, podporila väčšina respondentov vždy inú ponúknutú možnosť, pričom najviac respondentov vidí problém v nedostatku športovísk pre verejnosť (až 76%), resp. cyklotrás v meste (69%), ako aj v nedostatočnej propagácii športu zo strany štátu (73%). Veľmi zaujímavú sebareflexiu ponúka jedna z odpovedí, v ktorej až 69% bežných občanov uviedlo, že dôvodom „nešportovania“ je aj nedostatočná výchova k športovaniu v rodine.

    Veľmi dôležitým zistením je skutočnosť, že aj bežný občan si prevažne myslí (spolu dokonca 77%), že prostriedkov v športe je buď málo (34%) alebo dosť, len sú zle rozdeľované (43%). Tu existuje jednoznačná zhoda s odpoveďami športovej obce, v odpovediach ktorej má rovnaký názor dokonca 80% respondentov ibaže v opačnom pomere, pretože 45% respondentov zo športovej obce sa domnieva, že prostriedkov v športe je málo a 35% že ich je dosť, len sú zle rozdeľované. Na základe týchto údajov môžeme smelo tvrdiť, že aj bežná verejnosť vníma slovenský šport a jeho finančnú situáciu pomerne citlivo a objektívne. Zároveň to znamená pre tvorcov nového zákona o športe dôležitú podporu dvoch nosných zámerov zákona, ktorými sú transparentnosť a efektívnosť financovania športu na strane jednej a dostatok finančných prostriedkov v športe z verejných alebo súkromných zdrojov na strane druhej.

    Vzhľadom na to, že pri financovaní športu z verejných zdrojov (štátneho rozpočtu) sa jedná o finančné prostriedky, ktoré sú de facto peniazmi daňových poplatníkov, nie je prekvapujúce, že bežní občania (88%) sú za kontrolovateľné hospodárenie subjektov v športe podporovaných z verejných zdrojov, čím vyjadrila bežná verejnosť podporu aj tretiemu kľúčovému zámeru pripravovaného zákona o športe, ktorým je transparentnosť hospodárenia športových subjektov v dôsledku zavedenia informačného systému slovenského športu.

    Ďalej sme sa bežných občanov spýtali, kto by sa mal podieľať na financovaní športu, ktorý pracovne a aj pre potreby zákona o športe delíme na šport súťažný (organizovaný, vrcholový, či výkonnostný) a šport pre zdravie (šport pre všetkých). Pre upresnenie uvádzame, že respondenti mali možnosť označiť viacero z predložených možností. Až 85% bežnej verejnosti sa domnieva, že súťažný šport by mal podporovať štát, čo je v súlade so zámerom zákona o športe. Názor, že športovanie pre zdravie by mala podporovať samospráva zdieľa 67% respondentov, pričom 46% si myslím, že by to mal robiť štát a takmer tretina respondentov, že je to aj vecou samotného športovca, či v prípade mládeže jeho rodičov.

    2. ŠPORTOVÁ OBEC

    Z časti dotazníka adresovanej športovej obci je potrebné zmieniť najmä jednoznačne vnímaný nedostatok financií z verejných i súkromných zdrojov, avšak zároveň subjektívne a nespravodlivé rozdeľovanie jestvujúcich finančných zdrojov v súčasnosti, na čom existuje veľká zhoda všetkých „športových“ respondentov. Dokonca sa väčšina respondentov (61%) domnieva, že s rozdeľovaním finančných prostriedkov je spojená aj korupcia, čo je zistenie o to horšie, keďže sa jedná o respondentov, ktorí sú viac či menej zainteresovaní na športovom dianí.

    Potešujúcou skutočnosťou je výrazná podpora už uvedených nosných zámerov pripravovaného zákona o športe, ktorým sa budeme venovať podrobnejšie v nasledujúcich častiach.

    a)    Financovanie športu z verejných zdrojov na centrálnej úrovni

    Hlavným zamýšľaným zámerom zákona o športe čo sa týka oblasti financovania športu z centrálnych verejných zdrojov je zavedenie systému financovania súťažného športu „z jedného zdroja, jednou cestou, prostredníctvom národných športových zväzov“. Tento úmysel podporili viac ako 3 štvrtiny „športových“ respondentov, čo korešponduje aj s názorom 72% respondentov, že by zákon mal definovať zlúčenie štátnych finančných prostriedkov v športe do jedného „uzla“, v ktorom budú transparentne evidované.

    Ako sme už uviedli, nielen bežní občania, ale aj športová obec sa domnieva, že toky prostriedkov plynúcich v súčasnosti do športu nie sú prehľadné a ťažko kontrolovateľné. Je logické, že práve respondenti aktívne pôsobiaci v športe vnímajú o niečo viac ich celkový nedostatok, konkrétne označilo nedostatok financií z verejných zdrojov až 94% a zo súkromných zdrojov 81%. Zdá sa preto, že je naozaj na mieste uvažovať o opatreniach, ktoré by navýšili prostriedky na šport zo súkromných zdrojov, resp. z verejných zdrojov, a to najmä takých, ktoré by v čo najmenšej miere a najefektívnejšie zaťažili štátny rozpočet.

    Medzi 3 najvhodnejšie spôsoby, akými by štát mal získať viac finančných prostriedkov na šport označili respondenti (vo všetkých prípadoch viac ako polovica) vyššie zdanenie výnosov zo stávkovania alebo zvýšenie odvodov stávkových kancelárií zo stávkovania na športové podujatia, zavedenie daňových úľav pre právnické a fyzické osoby, ak tieto podporia šport a zavedenie možnosti sponzorstva ako daňovo uplatniteľného výdavku pre sponzora s verejne kontrolovateľným použitím sponzorského. Práve táto forma daňového zvýhodnenia subjektov podporujúcich šport sa javí ako najlepšia. Súčasná právna úprava SR pojem športové sponzorstvo nedefinuje, pričom sponzorstvo sa u nás často mylne zamieňa s reklamnou spoluprácou či s darcovstvom. Vyplývajúc z ďalšej anketovej otázky, daňové zvýhodnenie subjektov podporujúcich šport by rado v zákone videlo až 90% športových respondentov, čo hovorí samo za seba.

    Netreba však opomenúť ani to, že aj iné navrhované možnosti zvýšenia prostriedkov v športe, či už z verejných alebo súkromných zdrojov vo väčšine respondenti podporili.

    Veľmi populárnou témou rôznych diskusií sú financie spojené so stávkovaním na športové súťaže a najmä so zákonom stanovenými odvodmi stávkových operátorov, ktoré by s ohľadom na historické skutočnosti mnohí radi videli priamo naspäť v športe. A potvrdili to aj výsledky ankety. Respondenti citlivo vnímajú to, že ak je existencia športu základným predpokladom stávkovania (ak by neexistoval šport, nebolo by na čo stávkovať), mali by sa príjmy z odvodov zo stávkovania priamo premietnuť do financovania športu, čiže by sa mali do športu vracať cez štátny rozpočet prípadne priamo v plnom rozsahu, i keď sa nemusí vždy jednať len o stávkovanie na slovenský šport.

    V tejto súvislosti si však dovolíme lepšie objasniť navrhovanú právnu úpravu tejto oblasti v rámci nového zákona o športe, resp. novelizácie zákona o hazardných hrách. Našou ambíciou nie je v žiadnom prípade zvyšovať percentuálnu sadzbu odvodu z prijatých stávok, ktorá v porovnaní okolitých krajín patrí medzi tie vyššie, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť na Slovensku riadne licencovaných stávkových operátorov, ktorí v dôsledku toho majú vyššiu mieru nákladovosti, čo je premietnuté do poplatkov pre stávkujúcich, ktoré potom sú vyššie ako v okolitých štátoch, čo znovu motivuje mnohých stávkujúcich k stávkovaniu u zahraničných stávkových operátorov bez slovenskej licencie. Našim cieľom je zvýšiť v absolútnom vyjadrení sumu, ktorá príde zo stávkovania do štátneho rozpočtu, resp. priamo do športu, nie percentuálnu výšku odvodu. V tomto smere sa v záujme ochrany našich stávkových spoločností, resp. stávkových spoločností legálne podnikajúcich na území Slovenskej republiky právne aj technicky dôkladne zaoberáme online stávkovaním. V dôsledku online stávkovania, ktoré na našom území ponúkajú zahraniční stávkoví operátori bez príslušnej slovenskej licencie a teda aj bez platenia odvodov, slovenským stávkovým operátorom i štátnemu rozpočtu beztrestne ročne unikajú prostriedky vo výške, ktorá by všetkým vrátane slovenského športu významne vylepšila situáciu. Spôsob ako dostať prostriedky od stávkových kancelárií do športu môže byť upravený rôzne, pre šport sa javí ako ideálne, aby sa prostriedky dostali do športu priamo alebo cez účet ministerstva, avšak predovšetkým aby sa rozdelili podľa vzorca upraveného priamo v zákone, bez náročného subjektívneho posudzovania a rozhodovania o žiadostiach a projektoch. Zároveň, ak sa príjmy štátneho rozpočtu zo športového stávkovania medziročne zvýšia, mali by sa primerane tomu medziročne zvýšiť aj príjmy z odvodov pre šport. Všetci majú vyššie príjmy, šport by preto mal tiež dostať viac na reprodukciu, aj s ohľadom na skutočnosť, že nominálna hodnota verejných finančných prostriedkov na šport sa v podstate už viac ako 10 rokov nezvýšila.

    b)    Transparentnosť financovania športu a hospodárenia športových subjektov

    Odpovede na otázky týkajúce sa netransparentnosti financovania športu vnímame ako podporu jasných a spravodlivých pravidiel rozdeľovania verejných financií, a taktiež zavedenie informačného systému a zverejňovania údajov týkajúcich sa financovania športových subjektov. 60% respondentov si myslí, že podstatná časť dotácie pre športové zväzy by sa mala rozdelovať podľa matematických kritérií ustanovených zákonom (bez možnosti subjektívneho vplyvu), pričom ďalších 25% sa dokonca domnieva, že všetky dotácie športovým zväzom by sa mali rozdeľovať bez možnosti subjektívneho vplyvu.

    Sama športová obec vníma veľmi negatívne niektoré javy v slovenskom športe, ako je nedostatočná kontrola financovania športu zo strany štátu (62% respondentov), nedôvera k športu zo strany podnikateľov a občanov (dokonca až 71%), absencia vnútorných pravidiel športových zväzov na rozdeľovanie financií (49%) a v neposlednom rade aj nekompetentnosť funkcionárov športových organizácií (56%), čo je žiaľ nepríjemné sebakritické zistenie, avšak o to viac alarmujúce.

    V tejto súvislosti zároveň pri otázke „čo je podľa Vás vhodné, aby zákon definoval?“ súhlasilo 82% športových respondentov so zavedením informačného systému na efektívnu verejnú kontrolu hospodárenia a riadenia športových zväzov. Ďalej podporila veľká väčšina aj verejné hospodárenie športových organizácií, ktoré sú prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov na šport (67%), definovanie povinných štandardizovaných ustanovení stanov športového zväzu (71%), zavedenie centrálneho registra aktívnych športovcov v informačnom systéme športu (79%), či registra rozhodnutí orgánov športových subjektov (77%).

    V jednej z ďalších otázok vyslovili dokonca len 2% (57 z celkového počtu 2521) respondentov z radov športovej obce názor, že v prípade ak je subjekt prijímateľom štátnych prostriedkov, zverejňovanie použitia týchto prostriedkov nie je správne. Ostatných 2372 respondentov, ktorí tiež na danú otázku odpovedali sa vyslovilo minimálne za povinné zverejňovanie použitia štátnych prostriedkov.

    c)    Ostatné okruhy tém

    Anketa sa okrem už uvedených tém venovala aj mnohým ďalším otázkam v oblasti športu. Ministerstvo vyhlásilo na svojej webovej stránke: „Obsahovo bol dotazník zameraný na širokú paletu otázok venujúcich sa témam riadenia, financovania, kontroly i efektivity manažovania súčasného slovenského športu. Navyše, otázky adresované v rámci dotazníka športovým klubom a zväzom sa dotýkali tiež kritérií určených pre výpočet výšky dotácií národným športovým zväzom, metodiky ich prerozdeľovania alebo konkrétnych návrhov na riešenie finančného a materiálneho zabezpečenia vybraných vrcholových športovcov v rezortných strediskách“. K výsledkom ankety potom sumárne uviedlo, že „jednoznačnú podporu získali dve hlavné myšlienky návrhu, a to financovanie športu z centrálnych verejných zdrojov cez jeden uzol a vyslovenie sa za kompletné zverejňovanie údajov v informačnom systéme športu“. Podľa komentára ministerstva „v anketových zisteniach prevláda taktiež názor o nerovnakom prístupe, subjektívnom rozhodovaní či absencii vnútorných pravidiel prijímateľov dotácií a účastníci ankety zároveň podporujú také opatrenia, ktoré sa týkajú jednoznačnosti určenia prijímateľa financií, centrálneho registra športovcov i osobnej zodpovednosti volených funkcionárov za rozhodnutia“.

    Za zmienku určite stojí aj niekoľko ďalších zaujímavých skutočností. Veľké percento respondentov sa vyslovilo za existenicu športového rozhodcovského súdu (80%), za oslobodenie nehnuteľností, na ktorých stoja športoviská slúžiacich na vykonávanie športovej činnosti od dane z nehnuteľností (80%) a tiež za tzv. „kódexový typ“ zákona o športe (62%). Silnú podporu vyjadrili respondenti ďalej najmä tomu, aby zákon definoval výpočet množiny druhov športu – aktivity, ktoré sa budú považovať za šport (66%), princíp 1 medzinárodná športová federácia = 1 národný športový zväz na Slovensku (62%), športové poukazy pre deti do 18 rokov financované štátom, obcou a rodičmi (80%), pracovnoprávny vzťah športovcov (a športových odborníkov) a klubu/zväzu podľa štandardov EÚ (69%), či zákaz stávkovania na súťaže športovcov do 18 rokov (až 76%). Naopak ako veľmi nerozhodnou sa javí otázka „aký má byť vzťah SOV, štátu a športových zväzov“.

    3. NÁRODNÉ ŠPORTOVÉ ZVÄZY

    Názory a odpovede predstaviteľov (funkcionárov) športových zväzov, medzi ktorých sme zaradili prezidentov, predsedov, generálnych sekretárov, resp. iných vrcholných funkcionárov športových zväzov, sa v podstate zhodujú s názormi a odpoveďami športovej obce vo všeobecnosti. Z tých najdôležitejších a najzaujímavejších zistení vyberáme nasledujúce.

    Funkcionári športových zväzov sa jednoznačne zhodli na návrhu, aby bol súťažný šport financovaný „z jedného zdroja, jednou cestou, prostredníctvom národných športových zväzov“ a taktiež na povinnom zverejňovaní hospodárenia športových zväzov, avšak vo väčšine len z verejných zdrojov, nie súkromných. Zároveň súhlasili so zriadením jedného športového rozhodcovského súdu pre riešenie sporov v organizovanom športe, či s oslobodením nehnuteľností využívaných na športovú činnosť od dane z nehnuteľností. Ďalej významne podporili myšlienku zredukovania rezortných stredísk a tým posilnenia zodpovednosti a kompetencií športových zväzov. Vzácnu (až stopercentnú) zhodu sme zaznamenali pri podpore zavedenia daňových úľav pre subjekty podporujúce šport.

    V podstate vo väčšine odpovediach na otázku, „čo by mal zákon definovať“, prevládol medzi funkcionármi názor, ktorý prevládol aj v pracovnej skupine. Na druhej strane však anketa ukázala, a to nielen v prípade respondentov zo športových zväzov, že pri mnohých odpovediach existuje istá skupina s iným alebo dokonca aj opačným názorom, ako je názor väčšiny. Je logické, že aj predstavy ľudí na šport sa významne líšia, preto bude dôležité aby sme pri riešení akejkoľvek otázky nadobudli potrebnú odbornú znalosť a v spolupráci s odborníkmi na danú tému navrhli a zdôvodnili dobré riešenie, ktoré si získa podporu športovej obce i potrebné hlasy v parlamente.

    4. ZAUJÍMAVÉ NÁZORY A POSTREHY ŠPORTOVEJ I LAICKEJ VEREJNOSTI

    Veľmi zaujímavé podnety respondenti uviedli do voľného textového poľa v závere ankety. V nasledujúcich riadkoch sa preto konkrétnym spôsobom oboznámime s najzaujímavejšími a najhodnotnejšími názormi respondentov ankety o zákone o športe. Z hľadiska štruktúry k niektorým podnetným názorom pridávame i krátky komentár:
    „rozdelenie športu na dve základné oblasti podpory štátom a iná pomoc: A – aktívny vrcholový šport a reprezentácia vo všetkých vekových kat. s cieľom zviditeľnenia Slovenska vo svete a prilákanie detí k aktívnemu (neskôr aj vrcholovému) športu. Podpora štátom a súkromným sektorom hlavne podľa výsledkov. Bez rozdielu športového odvetvia. B – športovanie ako relax, poznávanie, oddych a starostlivosť o zdravie ľudí. Podpora od VÚC, samosprávy a súkromného sektora, projekty EÚ a štátu. V zime napríklad turistické bežecké lyžovanie po upravených a označených atraktívnych tratiach, kde sú pekné výhľady na okolie, rozhľadne, prístrešky, chaty s občerstvením. Upravené pre voľné aj klasické turistické bežecké lyžovanie, v lete cyklistika cestná aj MTB, turistika, beh, in – line... plávanie voľné vodné plochy... Na Slovensku vzniká len málo projektov, ktoré riešia vzťah k aktívnemu pohybu v spojení s prírodou, obcou a vzájomnou komunikáciou... Napr. mestské a obecné parky (plochy) pre šport, relax aj spoločenskú zábavu, ktorá zabezpečí napr. spolufinancovanie prevádzky parku... atď. Podpora hlavne takýmto projektom. Ďakujem a rád pomôžem...“

    Komentár: V tomto nepochybne zaujímavom príspevku respondent navrhuje štátnu finančnú podporu športu bez rozdielu športového odvetvia, pričom jediným kritériom pre výpočet prerozdelenia finančných prostriedkov majú byť dosiahnuté výsledky. V prípade takéhoto postupu by prišlo k úplnej eliminácii koeficientov popularity (záujmu o športové odvetvie) či medzinárodnej konkurencie, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú. Domnievame sa, že to nie je správnym riešením. Zámerom pripravovaného zákona o športe je predovšetkým vytvorenie jednotného centrálneho systému financovania športu cez jeden uzol, čo znamená, že všetky finančné prostriedky smerujúce na podporu a rozvoj športu v Slovenskej republike by mali pochádzať z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo forme štátnych nárokovateľných príspevkov adresovaných jednotlivým národným športovým zväzom a asociáciam. Nahradí sa tak súčasný zložitejší a menej prehľadný systém, v rámci ktorého významnú časť „športového rozpočtu“ tvoria okrem napr. vyššie spomenutých dotácií na rozvoj športových odvetví a štátnu reprezentáciu SR, aj dotácie určené na významné športové podujatia, účasť na olympijských a paralympijských hrách, individuálne určené príspevky na podporu niektorých športových projektov, ako aj ďalšie položky. Vyjadrujeme tiež súhlas s časťou príspevku týkajúcou sa zvýšenia angažovanosti samosprávnych krajov a obcí v športovej oblasti. Rovnako tak výchova a podpora štátnej reprezentácie je dôležitým aspektom, pretože prispieva k nárastu športového povedomia i záujmu o šport ako taký u mladej generácie.

    „Vytvoriť neformálny zákon, ktorý by presne definoval podmienky rozvoja športu v kluboch a štátnej reprezentácii. Finančne zvýhodniť a podporiť mládežnícky šport vo všetkých odvetviach.“

    Komentár: Pri tvorbe nového zákona a kreovaní dostupnejšieho systému financovania športu by nemuselo byť bezpredmetné zaoberať sa otázkou inkorporácie určitého ustanovenia do právneho predpisu, priamo ukladajúceho benefity pre mládežnícky šport vo všetkých odvetviach.

    „V zákone o športe majú byť zadefinované aj športové gymnáziá, ako centrá prípravy športovo talentovanej mládeže, ktoré plnia funkciu komplexného vzdelávania a športovej prípravy mládeže.“

    Komentár: Z vlastnej skúsenosti vieme, že vzdelávanie na športových gymnáziách je odsunuté absolútne na vedľajšiu koľaj, čo nie je celkom správny prístup, nakoľko výchova vrcholového športovca by nemala zahŕňať výlučne fyzickú stránku. Zadefinovaním športových gymnázií v pripravovanom zákone o športe by sa podľa nášho názoru dostalo týmto inštitúciám väčšej vážnosti. Potrebu legislatívnej úpravy vidíme predovšetkým v zefektívnení systému financovania športových gymnázií a v oživení vzťahu medzi nimi a jednotlivými národnými športovými zväzmi či asociáciami. V súčasnosti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prispieva športovým gymnáziám (ich počet v SR je 12) na každého jedného študenta sumou o približne 1000 EUR vyššou ako je tomu v prípade obyčajného študenta radovej strednej školy. Len pre veľmi malé percento absolventov týchto gymnázií však naozaj bude šport budúcim zamestnaním, nakoľko nie všetky deti, ktoré sa na takúto školu dostanú, sú skutočne talentované, prípadne svoj talent nedokážu potrebným spôsobom rozvíjať a v budúcnosti zúročiť. Zo spomenutých dôvodov sa domnievame, že nastolenie jasných pravidiel spolupráce národných športových zväzov či asociácií a športových gymnázií pri výbere talentovanej mládeže by bolo nesmierne esenciálnym krokom pre vyriešenie tejto problematiky.

    „Najdôležitejšie je zákonom stanoviť spôsob financovania a podporiť transparentnosť v športe. Aj laická verejnosť by mala vedieť, na čo, a ktorý klub alebo zväz míňa peniaze. Okrem toho je dôležité neobmedzovať kluby, na čele ktorých stoja šikovní manažéri a dokážu si zháňať financie a sponzorov. Takéto snaženie treba podporovať, ale v prípade verejných financií musia byť jasne stanovené pravidlá a kritériá prideľovania.“

    Komentár: Informačnú povinnosť pri financovaní športu už zakotvuje § 18 zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu. Táto povinnosť je pozitívnoprávne formulovaná v troch rôznych smeroch, ako povinnosť samosprávnych krajov, obcí a jednotlivých príjemcov dotácií. Prípadným rozšírením tohto zákonného ustanovenia i na ďalšie okruhy by mohlo dôjsť k väčšej transparentnosti a zvýšenej miere dôvery zo strany verejnosti v športové orgány, organizácie, ako i samotný systém prerozdeľovania dotácií.

    „Zákon by mal vytvoriť celospoločenský a celonárodný zjednocujúci názor na športovanie a tomu adekvátne vytvorenie podmienok nie len zo strany štátu, obcí a miest, ale aj ako hodnota zdravia občanov, do ktorej je potrebné investovať, napr. zo zdravotných poisťovní, či iných výhod pre podnikateľské subjekty. Nemyslím si, že zákon by mal riešiť rozdeľovanie financií, skôr má jasne určiť systémové povinnosti verejných inštitúcií, vrátane štátnych orgánov a orgánov samospráv. V neposlednom rade by mal vytvoriť motivačné stimuly pre pološtátne a súkromné podnikateľské subjekty na podporu akýchkoľvek športových aktivít s prioritou podpory športu mládeže. No a na záver by mal stanoviť povinnosť odvádzania časti zisku všetkých stávkových kancelárií do spoločného športového mešca.“

    Komentár: Stretávame sa aj s opačným názorom, podľa ktorého by nová zákonná úprava nemala riešiť rozdeľovanie financií. Na druhej strane respondent vo svojom príspevku spomína nastavenie jasných pravidiel financovanie športu prostredníctvom hazardných hier. V teoretickej rovine možno konštatovať, že financovanie športu v Slovenskej republike je do istej miery postavené na príjmoch z hazardných hier, podobne ako v iných krajinách. Ide však o financovanie, ktoré možno charakterizovať ako nepriame, keďže v skutočnosti prebieha cez štátny rozpočet. § 37 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov totiž ukladá prevádzkovateľom týchto hier povinnosť odvodu do štátneho (resp. obecného) rozpočtu, ktorého výška je spravidla určená percentom z hernej istiny daného typu hry. Avšak mechanizmus, ktorý by zabezpečil, aby sa konkrétna časť z odvodu skutočne v rámci štátneho rozpočtu použila na rozvoj športu, neexistuje. Fakticky preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že na Slovensku je šport financovaný z hazardných hier. Žiadny priamy vzťah medzi odvodom z hazardných hier do štátneho rozpočtu a výdavkami na šport zo štátneho rozpočtu totiž neexistuje. Vytvorenie takéhoto mechanizmu, resp. vzťahu by malo byť imanentnou súčasťou zákona o športe. Šport v slovenských podmienkach často zápasí s nedostatkom sponzorov, preto poskytnutie určitých stimulov súkromným podnikateľským subjektom na podporu športových aktivít by tiež zrejme bolo na mieste.

    „Je veľký krok dopredu, zapojiť ľudí do vecí, ktoré sa ľudí týkajú a hlavne ak ide o šport, ktorý sa u nás stal zanedbateľný. Chválim preto tento nápad s dotazníkom. A čo by podľa mňa pomohlo športu, mládeži na Slovensku je vytvorenie športových líg na základných a stredných školách, kde by sa školy špecializovali aspoň na jeden, dva alebo tri športy (aby si žiak, študent vedel vybrať čo ho baví). To je to čo mi vždy chýbalo na škole a čo som obdivoval v zahraničí. Takáto liga by motivovala študenta športovať, reprezentovať školu po celý rok až celé štúdium. Študenti by navzájom súperili, porovnávali sa, zlepšovali a samé by ich to motivovalo pracovať na sebe. A dokonca by sa k športu dostali nadané deti, ktoré by možno kvôli financiám alebo iným okolnostiam ináč nešportovali a takto by štát našiel talenty a možno aj budúcich reprezentantov. Netreba sa vyhovárať na rodičov a dnešnú dobu počítačov, šport ľudí vždy bavil a baviť bude, len ho treba ľuďom sprístupniť, priblížiť a spraviť zaujímavým, zábavným a hlavne nech si každý vyberie čo ho baví. Nič nie je horšie ako nútiť človeka do vecí, ktoré nemá rád.“

    Komentár: Autor sa touto zaujímavou myšlienkou snažil zrejme poukázať na univerzitný, resp. školský model športu, ktorý sa uplatňuje vo veľkej miere najmä v USA. Pokus o vytvorenie niečoho podobného nie je zrejme v kompetencii pripravovaného zákona o športe, avšak pokiaľ by k založeniu školských športových líg v súčinnosti škôl, rodičov i samospráv predsa len prišlo, znamenalo by to podnecujúci stimul mladej generácii pre obnovenie vzťahu k športu. Náklady viažuce sa k prípadnému vytvoreniu spomínaného systému by aspoň v jeho začiatočnej fáze nemuseli byť vôbec vysoké a v pomere k benefitom získaným z takejto činnosti, by mohlo ísť o neoceniteľný prínos.

    „Podporujeme myšlienku zamestnanosti športovcov v kluboch na pracovný pomer, ale len za podmienky doriešenia financovania športu zo súkromného sektoru ako jednou z možností tohto financovania a to ako odpočet z daní.“

    Komentár: V tomto príspevku sa opätovne stretávame s požiadavkou zvýhodnenia súkromného sektoru pri financovaní športu (sponzoring) a taktiež s časovo dlhodobým pôsobením na zmenu právneho statusu športovcov zo SZČO na pracovný pomer. Väčšina športovcov v Slovenskej republike má uzavreté inominátne kontrakty spravujúce sa Občianskym zákonníkom, tie by boli v takomto prípade nahradené pracovnými zmluvami podľa Zákonníka práce. I z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v prípadoch ako napr. Walrave, Koch vyplýva preferovanie pracovnoprávnych vzťahov medzi klubom a športovcom aspoň v kolektívnych športoch.

    „Som za jednoúrovňový model financovania cez športové zväzy pod sprísnenou kontrolou poskytovateľa dotácií. Kritériá rozdeľovania musia byť transparentné a som proti zvýhodňovaniu niektorých športov (futbal, hokej) nesystémovými prostriedkami, aj napr. priamo z rozpočtu nedemokratickým rozhodnutím. Zakotviť trebárs aj v ústave percento rozpočtu povinne poskytované na podporu na šport.“

    Komentár: Ústavné zakotvenie určitého percenta zo štátneho rozpočtu, ktoré by malo smerovať na podporu športu, bude zrejme nereálne, no možno uvažovať o jeho premietnutí do zákonnej podoby. V roku 2010 bolo pre šport zo štátneho rozpočtu vyčlenené cca. 0,43 %. Uvedený číselný údaj sa však celkom zjavne dostáva do rozporu s ustanovením § 13 písm. a) zákona č. 288/1997 Z. z. v znení jeho neskorších zmien a doplnení (zákon o telesnej kultúre), podľa ktorého prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré sú zdrojmi financovania telesnej kultúry musia predstavovať aspoň 0,5 % z jeho ročného objemu. Absencia akéhokoľvek sankčného mechanizmu však len podporuje dlhodobé porušovanie a nerešpektovanie tejto zákonnej dikcie zo strany štátu. Štát v týchto prípadoch používa doposiaľ účinnú obhajobu, ktorej obsahom je poukazovanie na nepriame dotácie smerujúce na podporu športu a rôznych individuálne určených športových projektov a podujatí, ktoré spolu s dotáciami priamo adresovanými športovým zväzom môžu teoreticky dosahovať potrebnú kvótu 0,5 % (reálne nástroje kontroly sú však pravdepodobne nedostupné). Mierne znepokojujúcim je tiež i fakt, že z rozpočtových prostriedkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR išlo v roku 2010 o prostriedky vo výške 84 712 046 EUR, čo predstavovalo iba 3,6075 % z celkových výdavkov Ministerstva v roku 2010. Okrem dotácií zo štátneho rozpočtu, významnú časť finančných prostriedkov pre šport zabezpečujú samosprávne kraje i obce. V prípade týchto subjektov je však výška sumy, ktorou ročne prispievajú na šport, značne diverzifikovaná a mnohokrát nezohľadňuje ani len rozlohu toho, ktorého samosprávneho kraja či jeho demografické obsadenie. Tak napríklad v roku 2010 Bratislavský samosprávny kraj vynaložil na šport celkovo 124 814 EUR. Najštedrejším bol však Trnavský samosprávny kraj, ktorý šport podporil až sumou 223 362 EUR. Najskúpejším bol Žilinský kraj s podporou športu vo výške 24 910 EUR. Z obecnej podpory možno pre lepšiu predstavu uviesť príklad náhodne zvoleného mesta Stará Ľubovňa (približne 16 500 obyvateľov), ktoré prispelo športovým klubom na území mesta sumou 120 850 EUR. Zákonom stanovené percento z rozpočtu VÚC a obcí, ktoré by sa muselo účelovo využiť na rozvoj športu v regióne by pomohlo odstrániť tieto rozdiely vo finančných prostriedkoch, ktorými jednotlivé územné samosprávne jednotky ročne prispievajú na oblasť športu. Taktiež takéto opatrenie by mohlo mať za následok prinútenie tých samosprávnych jednotiek, u ktorých je šport na periférii záujmu k prerozdeľovaniu dotácií zo svojho rozpočtu do tejto oblasti a to i pod hrozbou prípadných represívnych sankcií.

    „Nový zákon o športe by sa mal venovať komplexnej podpore športu, predovšetkým detí a mládeže, na ktorej by sa aktívne mal podieľať štát na rozdiel od podpory dospelých športovcov, kde je potrebné zabezpečiť spolufinancovanie zo súkromných zdrojov.“

    „1. V pripravovanom zákone by bolo namieste venovať sa financovaniu športu a športovcov z radov podnikateľských subjektov výmenou za zníženie základu daní. 2. Je potrebné sa popasovať s otázkou dostupnosti športovísk po skončení školského vyučovania. 3. Možná podpora štátu a podnikateľov aj menšinových športov ako je (in – line korčuľovanie, beh, cyklistika) 4. Možný vznik centier športu v obciach.“

    „Osobne by som rozhodne išiel cestou motivovania právnických subjektov k podpore športu, sponzorstvu a odkupovaniu klubových akcií – čo by snáď mohlo viesť k diverzifikácii vlastníkov klubov a k väčšej kontrole financií. Okrem toho by som ponúkol športovým klubom daňovú úľavu, pokiaľ by transparentne zverejňovali všetky finančné transakcie občanom. Malo by ísť o takú čiastku, pre ktorú by sa to klubom samozrejme už oplatilo. Nerobil by som radikálne zmeny, lebo tie (v ktoromkoľvek smere) môžu mať za následok negatívne efekty.“

    „Najdôležitejšie je transparentné financovanie a zadefinovanie hráča v postoji ku klubu, či je zamestnanec alebo živnostník.“

    „Pripravovaný zákon o športe by mal presne ustanovovať podrobnosti v oblasti športu, komplexné riešenie vzťahov v športe, antidopingovú agentúru, postavenie národných športových zväzov, SOV, sankcie a pod.“

    5. ZVEREJNENIE VÝSLEDKOV ANKETY

    Kompletné výsledky a vyhodnotenie ankety v číselnej i grafickej podobe sú dostupné na nasledujúcej webovej adrese:
    https://docs.google.com/forms/d/1dVtApDkbmZMq93deHBvgf92PjIqzviZPPriHGzPaRFQ/viewanalytics

    Pre upresnenie je potrebné uviesť, že pri jednotlivých grafoch sú uvedené percentuálne počty odpovedí respondentov na otázky, ktoré sú vypočítané z celkového počtu respondentov, teda bez zohľadnenia tej skutočnosti, že na niektoré otázky neodpovedali vždy všetci respondenti (buď z dôvodu, že im nebola otázka v rámci ich časti dotazníka prístupná, či z dôvodu, že sa rozhodli na danú otázku neodpovedať).

    ZÁVER

    Anketa k návrhu zákona o športe splnila svoj účel, ba dokonca predčila očakávania. Napriek niektorým skeptickým prognózam, ľudia prejavili dôveru k projektu ankety, tým nepriamo aj legislatívnemu úsiliu ministerstva a pracovnej skupiny a v neposlednom rade najmä vieru v budúce pozitívne smerovanie slovenského športu, keď dokázali obetovať svoj čas, energiu, či záujem obsahu ankety.

    Na základe výsledkov ankety je možné konštatovať, že aj napriek rôznorodej úrovni poznania problematiky športu, jeho riadenia a financovania, veľká väčšina športovej verejnosti vníma ako potrebu ba až nevyhnutnosť pre kvalitatívnu zmenu vzťahov a atmosféry v športe to, aby šport dostal skutočnú transparentnosť a otvoril sa priebežnej verejnej kontrole zdola (klubmi a inými členmi zväzov) i zvonku (odborná i laická športová verejnosť, vrátane médií). Kontrola športu vykonávaná štátom zhora je kapacitne významne limitovaná. Je zhoda na tom, že chceme, aby systém evidoval a sprístupnil všetkým informáciu o všetkých finančných tokoch v športe, ktoré sa týkajú verejných zdrojov.

    Teraz je len na nás, či dokážeme zužitkovať túto pozitívnu motiváciu. Ďalším dôležitým krokom bude odborná diskusia v rámci pripomienkového konania, ktorej sa veríme zúčastnia zástupcovia všetkých dôležitých „hráčov na športovom trhu“ od najvyšších funkcionárov národných športových zväzov až po samotných športovcov alebo dobrovoľníkov v športe. A výsledkom tejto diskusie bude nový zákon o športe, ktorý pomôže športu vrátiť späť dôveru ľudí a spoločenské postavenie, ktoré si zaslúži.

    Anketa k návrhu zákona splnila svoj účel, ale k tomu, aby ho splnil aj samotný zákon, budeme musieť prispieť my všetci, ktorým nám osud slovenského športu leží na srdci, športových funkcionárov nevynímajúc.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia