Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Ako Pellegriniho vláda vylúčila odbornú verejnosť z prijímania zákonov NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    28.02.2020 Róbert Kotian
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    29. mája 2019 urobila vláda účelovú zmenu v Legislatívnych pravidlách vlády SR

    29. mája 2019 urobila vláda nenápadnú zmenu v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktorá sa dnes javí ako účelová, lebo umožnila špekulatívny postup pri prijímaní viacerých zákonov navrhovaných poslancami Národnej rady SR, pri ktorých boli z legislatívneho procesu "vyradení" experti ministerstiev i ostatné povinne pripomienkujúce subjekty na SLOV-Lexe vrátane GP SR či NKÚ, ako aj Legislatívnu radu vlády SR.

    Samozrejme, že tento postup bol využitý najmä či výhradne pri návrhoch zákonov od koaličných poslancov, ktoré sa tak bez vecného posúdenia expertmi dostali až do Zbierky zákonov SR.

    Pred 29. májom 2019 bolo povinné prerokovanie stanoviska k poslaneckým návrhom zákonov i samotných návrhov zákonov v pripomienkovom konaní. Stanovisko vypracovalo vládou určené ministerstvo, do pôsobnosti ktorého spadala oblasť, ktorej sa návrh týkal. Od 29. mája už táto povinnosť nejestvuje, zmena formulácie z „prerokuje” na „môže prerokovať” bola v mnohých prípadoch zneužitá, viacero poslaneckých návrhov sa vôbec nedostalo do pripomienkového konania, a teda k nim nemohli byť uplatnené žiadne pripomienky nielen odbornej verejnosti, ale ani odborných útvarov vládnych ministerstiev (napríklad aj ministerstva financií), ktoré strážia fungovanie štátu podľa kompetenčného zákona, ako aj plnenie úloh a politík vlády vrátane jej programového vyhlásenia. Prijímanie zákonov sa však ohýba aj zneužívaním zrýchleného legislatívneho konania v rozpore s literou zákona. O tejto téme sa zhovárame s dvoma právnikmi, členmi Učenej právnickej spoločnosti, Ladislavom Križanom a Petrom Sepešim. 

    Vo svojich textoch kritizujete zrýchlený spôsob zasahovania poslancov do slovenskej legislatívy a odvolávate sa pritom na princípy otvoreného vládnutia a Akčný plán pre otvorenú spoločnosť na roky 2017 až 2019, ktorý schválila súčasná vláda. Čo je podstatou týchto dokumentov?

    Peter Sepeši a Ladislav Križan: Slovenská republika je už od roku 2011 spolu s desiatkami iných štátov signatárom celosvetovej Iniciatívy pre otvorené vládnutie. Jej podstatou je idea, že hoci tvorba verejných politík i legislatívy bola, je a bude z povahy veci veľmi komplexná, no najmä často veľmi konfliktná činnosť, má sa diať za účasti všetkých jej aktérov. Vrátane verejnosti. Podľa vopred stanovených pravidiel.

    29. mája 2019 vláda urobila zmenu v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktorá akoby zanikla v hektických procesoch v slovenskej spoločnosti. Napriek tomu mala táto zmena významný dopad na tvorbu a kvalitu zákonov. Čo bolo jej podstatou ?

    Necelých 9 mesiacov pred koncom aktuálneho volebného cyklu sa udiala zdanlivo „nenápadná” zmena. V Legislatívnych pravidlách vlády SR s účinnosťou od 29. mája 2019 (ďalej Pravidlá) vykonala vláda SR bez zdôvodnenia zmenu, ktorej praktickým dôsledkom je oslabenie transparentnosti legislatívneho procesu. Táto zmena môže dokonca až vylúčiť odborné pripomienky k poslaneckým návrhom zákonov. To platí nielen pre odbornú verejnosť či odborníkov v treťom sektore, ale dokonca aj pre odborníkov na ministerstvách! V druhom polroku 2019 následne schválila NR SR viacero takýchto poslaneckých návrhov zákonov bez akéhokoľvek seriózneho odborného posúdenia. Je to v príkrom rozpore s budovaním vyváženého právneho poriadku ako základu demokratického právneho štátu.

    Ako vyzerali pomery pri prijímaní poslaneckých návrhov zákonov pred 29. májom?

    Pred 29. májom bolo podľa Pravidiel povinné prerokovanie stanoviska k poslaneckému návrhu zákona i samotného návrhu zákona v pripomienkovom konaní. Stanovisko vypracovalo vládou určené ministerstvo, do pôsobnosti ktorého spadal konkrétny návrh. Ministerstvo vypracovalo predkladaciu správu, ktorej obsahom boli okrem stanoviska predkladateľa aj zásadné pripomienky povinne pripomienkujúcich subjektov, ktoré boli (povinne) predložené a prerokované na Legislatívnej rade vlády a vo vláde. V tomto procese bolo možné „vychytať” nedostatky návrhu, čo pomohlo v NR SR nedomyslený návrh zákona neschváliť, prípadne ho modifikovať pozmeňujúcimi návrhmi.

    29. mája však nastala významná zmena v týchto pravidlách. Ako vyzerá táto zmena konkrétne?

    Subtílna zmena dikcie z „prerokuje” na „môže prerokovať” spravila z povinnosti iba možnosť. To sa v mnohých prípadoch zneužilo a spôsobilo neúčasť odborníkov z tretieho sektora, ale dokonca aj na vecne zodpovedných ministerstvách.

    Čo to znamená v parlamentnej praxi?

    Spomínaná zmena je v zrejmom rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov. Bola využitá nielen pri novele zákona o športe, ale aj pri niektorých ďalších poslaneckých návrhoch zákonov.

    Rozumiem tomu dobre, že hovoríte o protizákonných pravidlách?

    Z právneho hľadiska považujeme za dôvodné zaoberať sa otázkou, či tí, ktorí manažovali „zjednodušený” legislatívny proces na vládnej úrovni (vypracovanie stanoviska vlády), neporušili § 2 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý je záväzný pre členov vlády. A to aj napriek tomu, že uplatnený postup umožňovali Pravidlá účinné od 29. mája 2019. Pravidlá sú však iba interným dokumentom, ktorý nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Uznesenie vlády SR nie je viac ako zákon.

    Výraznou slabinou návrhov poslaneckých návrhov je, že neprešli riadnym procesom medzirezortného pripomienkového konania. Odsunula sa tak nabok odborná aj verejná diskusia – ako sa to prejavuje na schválených zákonoch?

    V skutočne vyspelej demokratickej spoločnosti platí, že všetci aktéri pri tvorbe zákonov uznávajú právo na existenciu svojich názorových oponentov, ktorých nestačí v športovej terminológii iba „prečísliť” v parlamente. V štandardnom legislatívnom procese majú pripomienkujúce subjekty uplatňovať zásadné pripomienky, ktorých cieľom je odstrániť zásadné rozpory rezortov. Deje sa tak najprv na expertnej úrovni a následne na úrovni štatutárov ministerstiev, prípadne iných ústredných štátnych orgánov za účasti expertov. Hľadajú sa takto vyhovujúce vecné riešenia pre oba rezorty, ktoré riešia spor o podobu návrhu zákona. Do procesu sa zásadnými vecnými pripomienkami často zapojí aj Generálna prokuratúra SR, ktorá podľa Ústavy SR chráni práva a oprávnené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ako orgán nezávislý od vlády i parlamentu.

    Do 29. mája 2019 bola aspoň možnosť uplatniť zásadné pripomienky pri poslaneckom návrhu zákona. K týmto pripomienkam sa však rozporové konanie nerobilo. Boli však súčasťou predkladacej správy a stanoviska, ktoré povinne prerokovala Legislatívna rada vlády SR a následne aj vláda SR. Tá svoje stanovisko aj s uplatnenými zásadnými pripomienkami predložila NR SR, kde sa s nimi poslanci NR SR mohli oboznámiť a na zásadné pripomienky reagovať úpravou návrhu zákona alebo dokonca aj jeho neschválením.

    Od 29. mája 2019 už vypracovanie stanoviska a jeho predloženie do pripomienkového konania je nepovinné (z povinnosti „prerokuje” sa zmenilo na „môže prerokovať”). V prípade viacerých poslaneckých návrhov sa tak i bohužiaľ stalo. Neboli vôbec dané do pripomienkového konania, a teda k nim nemohli byť uplatnené žiadne pripomienky, a preto stanovisko s prípadnými zásadnými pripomienkami ani nemohlo byť prerokované Legislatívnou radou vlády SR a ani vládou SR. Poslanci NR SR pri takomto postupe nedostali od vlády žiadne informácie o problémových bodoch poslaneckého návrhu zákona, ani o zásadných pripomienkach dotknutých rezortov. Čo poslancom i lobistom za nimi síce proces značne zjednodušilo, ale kvalitu takto schvaľovanej legislatívy značne poznačilo.

    Ako sa táto zmena pravidiel prejavila pri prijímaní športových zákonov?

    V Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 sa v júni 2017 nachádzala úloha pre Ministerstvo školstva s názvom „Návrh zákona o fonde na podporu športu”. Dôvodom predloženia návrhu zákona bola „centralizácia zdrojov financovania športu a kontroly financovania športu“. Jeho vytvorenie bolo deklarovanou prioritou SOŠV pre rok 2019. Celý rok 2019 však nebol pracovný návrh zákona ani vyše 23 mesiacov po dátume, keď mal byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania, zverejnený spôsobom, ktorý by umožňoval hromadný prístup k nemu. O prebiehajúcom postupe prác pri jeho príprave odborná verejnosť nič konkrétne nevedela, neexistovala žiadna webová stránka, žiadna tlačová správa, žiadny výstup v médiách. Ministerstvo školstva ho napokon ani len nepredložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zákona o Fonde bol do NR SR predložený na poslednú chvíľu na jeseň roka 2019 ako poslanecký návrh zákona so zjavným cieľom obísť štandardné MPK. Tento zámer verejne priznala aj sama ministerka školstva (i športu), keď v komentári v Hospodárskych novinách Rozvoj športu už nie je otázkou peňazí napísala, že ide o de facto návrh MŠVVŠ SR: „Včera prešiel v parlamente prvým čítaním náš návrh zákona o Fonde na podporu rozvoja športu.” Hoci pri jeho predstavovaní na tlačovej konferencii v NR SR jeho údajní tvorcovia z radov poslancov NR SR ešte s problémami čítali pred nimi ležiaci pripravený text, ani to im nezabránilo prijať zákon o Fonde na podporu športu. Rozdiel v procese štandardného legislatívneho procesu, keď návrh zákona podáva kompetenčne príslušný rezort oproti poslaneckému návrhu zákona sme pre lepšie pochopenie rozdielov analyzovali už skôr v článku „Harmonogramy prípravy novely zákona“ na stránke UčPS. Zmena legislatívnych pravidiel vlády z 29. mája 2019 tento rozdiel v legislatívnom procese ešte viac umocnila a posunula ho na úroveň legislatívnej „sabotáže” a expertov štátu i odbornú verejnosť vystavila do ofsajdu.

    Ťažko sa ubrániť podozreniu, že táto zmena bola účelová a jej cieľom určite nebolo skvalitnenie prijímaných zákonov či ohľad na názory verejnosti.

    Po prečítaní citovaných zákonných ustanovení, legislatívnych pravidiel a ich zmien, faktov a argumentov si každý čitateľ urobí záver sám. Kľúčová otázka znie inak - bola na prospech transparentnosti legislatívneho procesu a občianskej participácie, alebo to bola iba nedomyslená či skôr účelová zmena, ktorej cieľom bolo „vyradiť“ odborníkov a odborné útvary povinne pripomienkujúcich subjektov z možnosti vyjadriť svoj odborný názor (často zrejme aj zásadne nesúhlasný) na predložený poslanecký návrh zákona pre jeho obsah?

    Táto kľúčová otázka je zrejme iba rečnícka.

    Áno, podľa nášho názoru je zmena pravidiel legislatívneho procesu a ich aplikácia pri poslaneckých návrhoch zákonov hrubým popretím princípov otvoreného vládnutia, ale i Akčného plánu pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 až 2019.

    Čo navrhujete urobiť v budúcnosti, aby sa táto situácia zvrátila a zmenila k lepšiemu?

    Veríme, že medzi prvými legislatívnymi opatreniami, ktoré vykoná po voľbách nová vláda, bude regulácia do podoby účinnej do 28. mája 2019. Rovnako navrhujeme vypustiť odsek 2 z § 1 zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorý podľa nášho názoru nemá vecné opodstatnenie. Požiadavky na ciele, transparentnosť a kvalitu legislatívneho procesu k prijatiu všeobecne záväzného právneho predpisu majú byť rovnaké bez ohľadu na to, o aký právny predpis ide a kto je jeho navrhovateľom. Ak všetci už viac ako 2000 rokov dobrovoľne dodržiavame pravidlá šachu, prečo to dobrovoľne nerobíme i pri tvorbe legislatívy či iných verejných politík?

    Ako v tomto kontexte systematického ignorovania pripomienkového konania vnímate návrhy zákonov o zvýšení rodinných prídavkov a o trinástom dôchodku, ako aj o zrušení diaľničných známok, ktoré sa majú prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní?

    Rovnako mimoriadne negatívne. Dobrá správa vecí verejných si vyžaduje znalostný prístup vo všetkých oblastiach života slovenskej spoločnosti. Súčasťou štandardného pripomienkového konania sú stanoviská a rozporové konania za účasti expertov, ktorí veľmi starostlivo a zodpovedne posudzujú dopady navrhovaných zmien pravidiel. Slovensko má takýchto expertov na ministerstvách aj v odborných inštitúciách či mimovládnych organizáciách, politické záujmy sú však často nezlučiteľné s odbornými závermi, preto sú slobodní a nezávislí odborníci z celého procesu radšej vynechávaní. V krajinách, ktorým sa chceme raz podobať, sa legislatívne zmeny pripravujú aj 2 či 3 roky, aby sa našli také riešenia, ktoré už nebudú spochybňované. K tomu sa dá priblížiť, keď sú za účasti najlepších expertov seriózne prediskutované a preskúmané všetky dobré možnosti. Vtedy všetci zainteresovaní aj experti vedia, že pri hľadaní toho najlepšieho riešenia boli využité aj ich znalosti a skúsenosti, a preto nespochybňujú výsledok tohto procesu.

    U nás sa veľmi často používa metóda, že sa urobí manažérske a politické rozhodnutie na základe nedostatočného poznania všetkých súvislostí a potom sa ho snažíme politicky/mocensky presadiť a udržať aj napriek opodstatneným námietkam a logickým argumentom expertov. Politici sa samozrejme prezentujú týmito „pretlačenými” zákonmi ako politickým úspechom. Pritom len rozdeľujú spoločnosť, keď od seba vzďaľujú predstaviteľov odbornej obce, nositeľov odbornej znalosti a skúsenosti od dočasných držiteľov politickej moci. Škodíme tým Slovensku, škodíme tým autorite právneho štátu, keď odborníci, ktorí boli vynechaní z diskusie z legislatívneho procesu, na základe vedeckých logických argumentov spochybňujú a napádajú politicky presadené riešenia. Súčasťou zodpovedného znalostného prístupu je aj analýza rozpočtových a iných dopadov navrhovanej legislatívnej zmeny na spoločnosť atď.

    To všetko nás aj tak raz dobehne. Aj teraz žijeme také obdobie, keď nás dobieha minulosť, kedy rozhodnutia, projekty a procesy na Slovensku neboli robené poctivo na základe znalosti a skúsenosti expertov a uznávaných odborných lídrov, ale na základe politickej a ekonomickej svojvôle v prospech vyvolených jednotlivcov a firiem.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti