Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ČO PONÚKA A ČO PRINESIE NOVÝ ZÁKON O ORGANIZOVANÍ VEREJNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ A ZMENA ĎALŠÍCH SÚVISIACICH ZÁKONOV? NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.05.2014 JUDr. Peter Sepeši a JUDr. Žaneta Surmajová, PhD. (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    WHAT WILL THE NEW ACT ON THE ORGANISATION OF PUBLIC SPORTS EVENTS AND
    ON THE AMENDMENT AND SUPPLEMENTATION OF CERTAIN ACTS OFFER AND BRING?

    JUDR. PETER SEPEŠI
    PROKURÁTOR, GENERÁLNA PROKURATÚRA SR
    ČLEN VÝKONNÉHO VÝBORU SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU
    ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI
    E-MAIL: PETER.SEPESI@GMAIL.COM

    JUDR. ŽANETA SURMAJOVÁ, PHD.
    PRÁVNIČKA, MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR
    ČLENKA UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI
    E-MAIL: ZANETA.SURMAJOVA@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    športové podujatie, divácke násilie, nová právna úprava, preventívny účinok, výchovný účinok, restoratívny účinok, represívny účinok, ekonomický účinok, mobilizačný účinok, kultivačný účinok

    KEY WORDS:
    sports event, spectator violence, new legal regulation, preventive effect, educative effect, restorative effect, repressive effect, economic effect, mobilizing effect, cultivation effect

    ABSTRAKT:
    Cieľom tohto príspevku je poukázať na spoločnosťou očakávané účinky v rôznych aspektoch, ktoré prináša nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí prostredníctvom v ňom obsiahnutých legislatívnych nástrojov a opatrení.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The aim of this article is to analyse some of the anticipated effects the Act on the organisation of sports event is to bring about through various instruments contained in it.


    „AK SA SÚSTREDÍTE NA VÝSLEDKY, NIKDY NIČ NEZMENÍTE.
    AK SA ZAMERIATE NA ZMENY, VÝSLEDKY DOSIAHNETE.“

    /JACK DIXON/

    Problematika diváckeho násilia na verejných športových podujatiach je z hľadiska svojho prierezového charakteru predmetom záujmu nielen športovej sféry, ale aj orgánov ochrany práva, či širokej verejnosti. Nemožno opomenúť ani nemalú pozornosť sústredenú na túto problematiku zo strany médií.

    Rozvášnení fanúšikovia demonštrujúci priazeň k športovým klubom a ich tímom, vzájomná neznášanlivosť, nasledovanie a napodobňovanie negatívnych zahraničných trendov vyústili v minulosti, resp. vyúsťujú do takých incidentov, ktoré zatriasli Slovenskom, obzvlášť keď sú/boli postihnuté bezbranné deti. Nebezpečné delobuchy, nepríjemný dym, svetlice, či bengálske ohne na štadiónoch, mačetové útoky, vytrhané sedačky hádzané do usporiadateľov a policajtov a ďalšie podobné násilné incidenty spravidla vždy okorenené vulgarizmami najhrubšieho zrna, ako aj finančné náklady vynaložené na bezpečnostné opatrenia na rizikových zápasoch jednoznačne apelujú, že je nevyhnutná zmena skôr, ako aj na Slovensku príde prvá ľudská obeť, za ktorú budeme nepriamo zodpovední my všetci. Zmena, ktorou sa v prvej fáze dosiahne vyčlenenie agresívnych fanúšikov z hľadísk verejných športových podujatí, aby v druhej fáze bolo zo strany organizátorov týchto podujatí možné zvyšovať kvalitu služieb, pohodlia a zážitku slušných účastníkov podujatí, ktorých by vďaka tomu mohlo výraznejšie pribudnúť. Zároveň by sa tým mali všetci pasívni účastníci športových podujatí ešte viac motivovať, obzvlášť mládež, k ich vlastnej športovej aktivite (napodobeniu svojich vzorov), ktorá je tak potrebná pre to, aby sa „slovenské národné zdravie“ dlhodobo udržiavalo v dobrej kondícii, aby sa nezhoršovala nábehová krivka civilizačných chorôb slovenského obyvateľstva, s čím sú priamo úmerne spojené výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc tým, ktorí v dôsledku toho majú vážne zdravotné problémy, či dokonca v niektorých prípadoch môžu stratiť spôsobilosť pracovať.

    V roku 2008 bolo reakciou na stupňujúce sa napätie, násilie a prejavy extrémizmu na športových podujatiach prijatie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon bol akousi prvou lastovičkou v boji proti diváckemu násiliu. Situácia na našich štadiónoch, pre ktorú je príznačný rozmáhajúci sa fenomén diváckeho násilia, však jednoznačne preukázala, že tento zákon, ktorého prijatie bolo významne urýchlené v dôsledku udalostí na futbalovom stretnutí Dunajská Streda – Slovan Bratislava[1] konanom dňa 1.11.2008, nepriniesol očakávané výsledky, pokoj a príjemné prostredie prinášajúce potešenie zo športového zážitku a stretnutia s priateľmi na športovom podujatí.

    Neefektívna právna úprava, resp. jej neuspokojivá aplikácia, nepostačujúce súčasné právne inštitúty a čoraz väčšmi sa deformujúce prostredie demonštrované protiprávnymi aktmi problémových fanúšikov na športových podujatiach, boli veľmi silným impulzom pre zmenu tohto nežiaduceho stavu v prospech slušnej mlčiacej väčšiny.

    Základným poslaním novej právnej úpravy je preto predovšetkým priniesť silný impulz na zmenu. Zmenu v myslení, v prístupe, v poznaní a aplikácii novej právnej úpravy, ktorá tomu má pomôcť. Impulz na zmenu, ktorá prinesie na naše štadióny pokojné a príjemné prostredie prinášajúce pozitívnu emóciu. Po posledných udalostiach, ktoré otriasli Slovenskom, sa potreba tejto zmeny ešte viac zvýraznila a vytvorilo sa spoločnosťou prajné prostredie pre vdýchnutie života novému zákonu.

    Primárny dôraz na interdisciplinárny prístup k diváckemu násiliu a snaha vytvoriť právnu normu, ktorá bude všeobecne akceptovateľná a spoločensky prijateľná, si vyžiadali komplexnú pozornosť a spoluprácu širokej komunity právnickej i športovej ako aj bezpečnostných zložiek. Návrh zákona bol preto vypracovaný medzirezortnou pracovnou skupinou, zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Generálnej prokuratúry, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenska a ďalších zástupcov športovej, právnickej a akademickej sféry. Predložený návrh zákona však nie je len výsledkom spolupráce uvedených zástupcov, pretože vo všetkých fázach prípravy bol ako celok, ako aj jeho jednotlivé časti, konzultovaný s ďalšími odborníkmi špecializujúcimi sa na príslušnú oblasť, ktorá je obsahom jeho úpravy.

    Výsledkom tejto spolupráce je návrh zákona, ktorý vznikol komplexnou a podrobnou analýzou problémov na športových podujatiach v súvislosti s aplikáciou existujúceho zákona, na základe komparácie so zahraničnou právnou úpravou a jej inštitútmi sledujúcimi prevenciu diváckeho násilia, širokých odborných vecných diskusií. Jednotlivé problémové situácie, či udalosti, prejavy rizikových fanúšikov a vzniknuté dôsledky boli hlavným podnetom, predmetom úvah a diskusií, analýzy aktuálneho stavu a jeho príčin, ktorých výsledky boli následne sformulované do paragrafového znenia. Právne nástroje, ktoré sú obsahom návrhu zákona, boli na základe ich posudzovania vecnými, ale aj právnymi odborníkmi niekoľkokrát precizované, dopĺňané a prispôsobované tak, aby sa v čo najväčšej miere dosiahol účel a duch zákona. Nový zákon je tak výsledkom dlhodobého snaženia, podrobnej analýzy problémov na športových podujatiach, komparácie riešení v iných európskych krajinách, kompilácie rôznych názorov a v neposlednom rade hľadania dobrých kompromisných riešení.

    Hlavnými ideami, ktoré udávali smer prác na zákone, boli

    • vymedzenie spoločnej zodpovednosti zainteresovaných subjektov za vytvorenie podmienok pre bezproblémový výkon zhromažďovacieho práva na verejnom športovom podujatí,
    • venovať väčšiu pozornosť starostlivosti o slušného diváka (hosťa na podujatí), aby v zákone nedominoval „boj“ proti diváckemu násiliu ale snaha o zabezpečenie štandardných podmienok a služieb pre slušných účastníkov,
    • vymedzenie oprávnení, povinností a zodpovednosti za ich porušenie pre jednotlivé zainteresované subjekty (organizátor, usporiadateľ, športový zväz, obec, polícia, účastník),
    • preventívne pôsobenie právnych inštitútov, technicko-organizačných opatrení vykonaných/existujúcich na základe zákona i hroziacich sankcií,
    • eliminácia prejavov diváckeho násilia,
    • riešenie konfliktov bez násilia, izolácia agresorov a iniciátorov násilia,
    • kultivácia problémových fanúšikov i celkového prostredia na verejných športových podujatiach,
    • podnietenie spoločnosti k väčšiemu záujmu o prevenciu diváckeho násilia,
    • zavedenie efektívnych právnych nástrojov,
    • posilnenie autority právneho štátu.

    Spoločným cieľom bolo vytvoriť obsahovo a hodnotovo kvalitnú právnu normu, rešpektujúcu a zdôrazňujúcu princípy zákonnosti, odbornosti, slušnosti a primeranosti, ktorá zabezpečí efektívnosť právnych nástrojov a inštitútov, ktoré sú v nej implementované, a to vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonom, ako aj súlad s demokratickými princípmi spoločnosti i tzv. zdravým sedliackym rozumom.

    Efektívnosť pôsobenia a uplatniteľnosť každej právnej normy sa vždy preukáže až jej každodenným životom v konkrétnej spoločnosti, jej aplikáciou v konkrétnych spoločenských vzťahoch a situáciách. Našim zámerom preto nie je idealisticky presadzovať myšlienku, že všetky negatívne prejavy, divácke násilie a všetky ďalšie nežiaduce javy súvisiace s organizáciou športových podujatí sa okamihom účinnosti zákona vyriešia.

    Ambíciou zákona je na základe právnej regulácie jednotlivých aspektov tejto problematiky vytvoriť komplex reálnych preventívnych, výchovných, restoratívnych, represívnych a iných opatrení, ktoré môžu byť aktivátorom pozitívnych zmien k lepšiemu, dostať ich z papiera do každodennej praxe.

    Základným predpokladom úspešnosti procesu zavedenia právnej normy do bežného života spoločnosti je poznanie a uznanie navrhovanej právnej normy jej adresátmi tzv. interiorizácia, ktorá je jedným z cieľov aj tohto príspevku.

    LEGISLATÍVNY PROCES NÁVRHU ZÁKONA

    Časový harmonogram legislatívneho procesu prípravy návrhu zákona:

    1. Návrh zákona bol dvakrát predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Najprv sa vypracovala novela pôvodného zákona č. 479/2008 Z. z., ku ktorej sa uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, pričom v záujme veci bola určená až 30 dňová lehota na pripomienkovanie. Na základe vecných i odborných diskusií, ktoré prebiehali súčasne v priebehu medzirezortného pripomienkového konania i po jeho ukončení a taktiež na základe množstva navrhovaných zmien, keďže sa novelou vstupovalo do takmer každého ustanovenia pôvodného zákona, ako aj množstva vznesených pripomienok sa napokon pristúpilo k vypracovaniu úplne nového znenia návrhu zákona. Tento nový návrh zákona bol opätovne predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
    2. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k návrhu nového zákona sa jednotlivé pripomienky vyhodnotili a k zásadným pripomienkam sa uskutočnili rozporové konania s rezortmi, resp. subjektmi, ktoré tieto zásadné pripomienky k návrhu zákona uplatnili. Návrh zákona bol následne prerokovaný v poradných orgánoch vlády, a to v Hospodárskej a sociálnej rady SR – z pohľadu hospodárskych a sociálnych záujmov, a tiež v Legislatívnej rady vlády, ktorá posudzovala návrh zákona po právnej a legislatívnej stránke, ako aj z pohľadu zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie.
    3. Dňa 26. septembra 2013 bol návrh zákona prerokovaný a schválený vládou SR a následne, dňa 27. septembra 2013, bol predložený do ďalšieho štádia legislatívneho procesu – na jeho prerokovanie na úrovni Národnej rady SR.
    4. Prvé čítanie návrhu zákona v pléne Národnej rady SR sa uskutočnilo dňa 23. októbra 2013. Účelom prvého čítania je najmä posúdenie, či predložený návrh zákona z hľadiska svojho vecného zamerania a spôsobu navrhovanej právnej úpravy je potrebný alebo nie. Jeho účelom teda nie je posúdenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ale pohľad na návrh zákona ako celku, jeho koncepcie, filozofie a významu pre štát a spoločnosť. Poslanci Národnej rady SR hlasovaním rozhodli, že sa návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Spolu hlasovalo 139 poslancov, za hlasovalo 98 poslancov, proti 0 a 41 poslancov sa zdržalo hlasovania.
    5. Keďže bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, nasleduje jeho prerokovanie vo výboroch Národnej rady SR a následne na schôdzi Národnej rady SR. Návrh zákona bol pridelený na prerokovanie týmto výborom:
      • Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
      • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet
      • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj
      • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a
      • Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol zároveň určený ako gestorský výbor.
        V druhom čítaní budú už prerokovávané a posudzované jednotlivé ustanovenia návrhu zákona a poslanci majú právomoc predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k textu návrhu zákona.
    6. Druhé čítanie v pléne Národnej rady a tretie čítanie prebehlo na schôdzi Národnej rady SR so začiatkom 26. novembra 2013, konkrétne bol návrh zákona prerokovaný a schválený dňa 4. decembra 2013 aj s pozmeňujúcim návrhom predloženým poslancom Dušanom Galisom.[2]
    7. Po schválení návrhu zákona prebiehala promulgačná etapa, teda podpis prezidenta, ku ktorému došlo 23. decembra 2013 a publikácia zákona v Zbierke zákonov SR, ktorá je zároveň okamihom nadobudnutia platnosti zákona.
    8. Predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona je 1. február 2014.

    V ďalšom texte poukážeme na niektoré dôležité očakávane účinky navrhovanej právnej úpravy.

    PREVENTÍVNY ÚČINOK

    Na základe doterajších skúsenosti sa ukázalo, že významným nedostatkom doterajšej právnej úpravy sú chýbajúce prvky efektívnej prevencie, preto návrh zákona venuje veľkú pozornosť inštitútom preventívnej povahy. Táto prevencia sa prejavuje v rôznych rovinách, najvýraznejšie v rovine úderných zákonných opatrení, spočívajúcich v ochranných opatreniach a sankciách, ktoré by mali vyvolať ich interiorizáciu, teda uznanie a rešpekt pravidiel správania sa na športovom podujatí v samotnom vnútri každého problémového fanúšika.

    Preventívne by mal pôsobiť už samotný prepracovaný systém právnej regulácie organizovania a účasti na verejnom športovom podujatí pozostávajúci z opatrení a inštitútov nielen právnej povahy ako napr. vymedzenie povinností organizátora, zákazov a povinností účastníka ale i organizačno-technickej povahy ako napr. informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach, oprávnenosť používaní kamier a kamerových systémov a ich využívanie.

    Veľmi dôležitý však bude prístup všetkých subjektov, ktorí sa podieľajú na príprave a organizácii podujatia, a to v tom zmysle, že budú dbať na dodržiavanie zákonných opatrení, budú využívať všetky možnosti zákonnej úpravy a tak svojim konaním významne ovplyvnia a vlastne aj rozhodnú, či na podujatí nastanú problémy, alebo sa naplno prejaví a dosiahne preventívny účinok právnej úpravy.

    Aby bol tento stav dosiahnuteľný, nová právna úprava prináša dôležité preventívne prvky, predovšetkým precizovanie prevenčných povinností organizátora podujatia. Veľmi dôležitou prevenčnou povinnosťou organizátora podujatia s osobitným režimom je predovšetkým zabezpečenie zodpovedajúceho počtu členov usporiadateľskej služby, a to podľa podmienok konkrétneho podujatia a predpokladaného počtu divákov.

    Ak ide o podujatie, ktoré je rizikové, alebo je bezpečnostné riziko dané predpokladanou prítomnosťou väčšieho počtu osôb na podujatí alebo zaplnením kapacity štadióna, organizátor zabezpečí aj súčinnosť bezpečnostného manažéra, ako nového prvku, ktorý bude zodpovedať za bezpečnostné opatrenia súvisiacich s organizáciou podujatia.

    Využívaním údajov v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach organizátor podujatia rozhodne o tom, kto bude, alebo kto nebude chodiť na slovenské štadióny.

    Už známou proklamovanou skutočnosťou sú vstupenky na meno a priezvisko do sektorov hostí pri rizikových zápasoch, keďže štatisticky je najviac incidentov práve tam, pričom organizátor podujatia, národný športový zväz alebo obec môže povinnosť distribúcie vstupeniek na meno rozšíriť pri rizikových podujatiach aj na ďalšie sektory štadióna alebo aj na celý štadión.

    Veľkým dielom k prevencii môžu prispieť taktiež kvalifikovaní usporiadatelia, a to svojim profesionálnym správaním a prístupom k fanúšikom, výkonom dôslednej kontroly pri vstupe na podujatie, ktorá zabráni vniknutiu zakázaných predmetov na podujatie, či vstupu osôb, ktoré sú zjavne pod vplyvom alkoholu alebo už známych výtržníkov a agresorov.

    Pokiaľ ide o samotných fanúšikov, významný preventívny vplyv môžu priniesť také inštitúty ako je predbežný zákaz účasti na verejných športových podujatiach, ktorým sa osobe, ktorá sa na podujatí dopustila deliktuálneho konania, ihneď po podujatí, dočasne, do ukončenia priestupkového konania, zakáže účasť na určených športových podujatiach (policajt v rozhodnutí určí šport, klub, súťaž, kategória, na ktorú sa predbežný zákaz vzťahuje). Tým sa zabezpečí, aby sa osoba dôvodne podozrivá zo spáchania deliktu nemohla ako „úspešný“ negatívny vzor prezentovať pred svojou komunitou už na najbližšom športovom podujatí „svojho“ klubu/družstva.

    Možnosť uloženia zákazu účasti na verejných (športových) podujatiach ako trestu alebo ochranného opatrenia v trestnom konaní by mala pôsobiť na problémového fanúšika preventívne v tom zmysle, že takýto fanúšik si musí uvedomiť, že za jeho protiprávne konanie mu tento zákaz môže byť uložený, čím bude vylúčený z možnosti kontaktu a prežitia športového zážitku so svojou komunitou, s ktorou sa stretáva na športových podujatiach.

    Odrádzať od deliktuálneho správania by mala aj povinnosť fanúšika refundovať náklady klubu, ktoré musel tento klub uhradiť v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním fanúšika.

    Imanentnou súčasťou prevencie je taktiež postupné sprísňovanie sankcií v prípade opakovaného deliktuálneho správania fanúšika.

    VÝCHOVNÝ ÚČINOK

    Vyššie uvedené legislatívne nástroje, ktoré postihujú problémových fanúšikov, by mohli prispieť k ich výchove k prijateľnému správaniu na verejných podujatiach, k vyššej úrovni kultúry správania účastníkov verejných podujatí, ktorá by už neodrádzala od návštevy športových podujatí ženy (matky) a ich deti ale aj mnohých mužov, či osoby vyššieho veku, ktorí majú oprávnene inú predstavu o príjemnom spoločenskom prostredí ako ponúkajú hľadiská súčasných najmä futbalových a hokejových štadiónov, či ihrísk.

    Okrem uloženia už uvedeného predbežného zákazu, sankcií, ochranných opatrení, menej závažné priestupky možno vybaviť výchovným napomenutím alebo uložením pokarhania. Napomenutie alebo pokarhanie možno uložiť, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu.

    Ak bola voči problémovému fanúšikovi uplatnená už raz sankcia alebo iné opatrenie sankčnej alebo preventívnej povahy, na základe tejto predchádzajúcej skúsenosti sa môže poučiť a vyvarovať sa do budúcnosti správania, ktorým sa dopustil deliktu.

    Ohrozenou skupinou je predovšetkým mládež. Je veľmi dôležité, aby maloletý fanúšik pochopil rozdiel medzi slušným správaním, emotívnym povzbudzovaním, prirodzenou športovou rivalitou klubov a deliktuálnym správaním. Výchova by mala smerovať predovšetkým k tomu, že prílišná fixácia na víťazstvo družstva, neviazané správanie, atmosféra davu, pyrotechnika, vulgarizmy, alkohol, urážky, provokácie, či iné násilné alebo negatívne prejavy nie sú (nesmú byť) dôvodom návštevy športových podujatí.

    Športové podujatie má priniesť divákom v hľadisku spoločne prežitú emóciu zo športového príbehu, ktorého výsledok ktorého nie je vopred známy a ktorého základnou aktívnou súčasťou je okrem športovca aj divák v hľadisku. Športové podujatie je potrebné vnímať ako stretnutie s priateľmi v osobitom príjemnom prostredí, ktorých spája spolupatričnosť ku svojmu športovému klubu, športovcovi a športu ako takému. Základnou zásadou, na ktorej sú historicky vystavané všetky športy a ich písané i nepísané pravidlá, ako aj myšlienka olympizmu je zásada FAIR PLAY, ktorá musí platiť nielen na športovisku ale aj v hľadisku. A je vo verejnom záujme, aby právny systém pre to vytvoril právne nástroje, ak samoregulácia športového prostredia nedokáže túto zásadu v hľadisku zabezpečiť vlastnými prostriedkami.

    Na dosiahnutie tohto cieľa by mala slúžiť hlavne osveta, propagácia a zvyšovanie právneho povedomia týkajúceho sa diváckeho násilia, napríklad aj prostredníctvom fan projektov.

    Významné poslanie práve v tejto oblasti budú zohrávať kluby, ktoré musia po vzore západných klubov pomôcť v prvom rade očistiť svoje fankluby od patologických prejavov a ich nositeľov a vo vzájomnej komunikácii budovať vzťah fanúšikov s klubom, viesť ich cestou osvety a pozitívnej stimulácie smerom k správnej kultúre fanúšikovania v duchu FAIR PLAY a vytváraniu slušnej športovej atmosféry na športovom podujatí. Pre budovanie zdravého športového prostredia i pozitívnych vzťahov je prospešnejšie, keď kluby za dohodnutých podmienok podporia legálne aktivity svojich fanklubov, ako keď majú tie isté prostriedky uhradiť na pokutách za neslušné, či dokonca násilné správanie svojich fanúšikov.

    Nová právna úprava prináša okrem iného aj zriadenie prevádzkového účtu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, príjmom ktorého budú výnosy z pokút za nešportové (protiprávne) správanie divákov, či nezvládnutie príslušných povinností zo strany organizátora (klubu), vrátane pokút uložených v disciplinárnom konaní športového zväzu. Prostriedky na tomto účte zákon umožňuje použiť aj na rozvoj vzdelávacích aktivít v tejto oblasti.

    RESTORATÍVNY ÚČINOK

    Pri tvorbe zákona sa kládol dôraz na pochopenie súvislostí a hľadanie príčin incidentov diváckeho násilia. Cieľom právnej úpravy je uprednostniť obnovenie narušených hodnôt a vzťahov pred samotným potrestaním páchateľa a aby sa páchateľ stal aktívnym subjektom pri odstraňovaní následkov, ktoré spôsobil svojím protiprávnym konaním nielen vo vzťahu k ostatným účastníkom podujatia, či športovému klubu, ale aj vo vzťahu k sebe samému.

    Efektívne pôsobenie represívneho účinku v spojení s výchovným účinkom spočívajúcom v pôsobení klubu na svojich fanúšikov, môže prispieť k zmene hodnotového rebríčka páchateľa.

    Samotné prejednanie protiprávneho konania fanúšika by malo byť vedené tak, aby tento fanúšik pochopil svoje protiprávne konanie a navrhol spôsob realizácie nápravy.

    Restoratívny účinok by mala priniesť aj povinnosť problémového fanúšika uhradiť organizátorovi podujatia náhradu, ktorú organizátor uhradil za vykonanie zásahu Policajným zborom alebo obecnou políciou, ak si tento zásah vyžiadalo práve jeho konanie.

    Sprievodným cieľom naplnenia restoratívneho účinku je zníženie recidívy problémového fanúšika.

    REPRESÍVNY ÚČINOK

    Nová právna úprava prináša celý rad legislatívnych opatrení s represívnym účinkom.

    Ak sa neprejaví preventívny účinok a výchovný účinok, v prípade protiprávneho konania fanúšika nasledujú represívne opatrenia.     

    Novým nástrojom represie je už spomínaný predbežný zákaz účasti na vytypovaných športových podujatiach.

    Po ukončení priestupkového konania sa menej závažné formy deliktuálneho správania môžu vybaviť napomenutím alebo pokarhaním.

    Návrh zákon upravuje výšku pokút za priestupky diváckeho násilia. Ak sa týchto priestupkov dopustí účastník nerizikového podujatia bude možné uložiť mu pokutu až do výšky 1 500 eur. Ak sa takéhoto priestupku dopustí účastník podujatia v rámci rizikového podujatia, môže mu byť uložená pokuta až do 3 000 eur.

    Podľa závažnosti protiprávneho konania fanúšika – páchateľa bude možné uložiť aj obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov. Pri uložení obmedzujúceho opatrenia sa presne určí rozsah zakázaných podujatí, a to presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa toto obmedzujúce opatrenie vzťahuje.

    V prípade priestupkovej recidívy návrh zákona umožňuje postupné sprísňovanie sankcií. Ak fanúšik spáchal v priebehu jedného roka ďalší priestupok, pričom už bol postihnutý za obdobný priestupok, je možné, aby pokuta a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach boli uložené až do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby za prejednávaný priestupok.

    Za účelom postihnutia najzávažnejších foriem násilného správania fanúšika v súvislosti s jeho účasťou na športovom podujatí návrh zákona v rámci trestného konania prináša nový alternatívny trest – trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Cieľom tohto trestu je postihnúť práve tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Deliktuálny fanúšik tak bude postihnutý tým, že bude vylúčená možnosť jeho kontaktu s komunitou, s ktorou sa stretáva na konkrétnom štadióne, či možnosť zúčastňovať sa na stretnutiach priaznivcov športového klubu, ktorý podporuje.

    Na posilnenie represívneho účinku trestu zákazu účasti na športových podujatiach môže byť odsúdenému uložená aj povinnosť dostaviť sa v určitom čase na určený útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta bydliska odsúdeného. To znamená, že v čase konania podujatia, na ktoré sa uložený zákaz vzťahuje, sa odsúdený fanúšik bude musieť dostaviť na určený útvar Policajného zboru, aby sa zabránilo jeho pokusom dostať sa aj napriek zákazu na športové podujatie.

    Cieľom novej právnej úpravy je predovšetkým posilnenie zodpovednosti subjektov zainteresovaných na príprave, organizácii a priebehu športového podujatia. Nová právna úprava preto prináša aj represívne nástroje v prípade porušenia povinnosti organizátora podujatia a člena usporiadateľskej služby spočívajúce v sprísnení sankcií oproti pôvodnej právnej úprave.

    Pokuty za jednotlivé porušenia povinností sú odstupňované podľa charakteru konkrétneho podujatia, na ktorom k porušeniu povinnosti došlo, pričom pri rizikových podujatiach môže byť uložená pokuta až do výšky 50.000 eur.

    V prípade hrubého zanedbania povinností organizátora podujatia je možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov. Tento zákaz bude spočívať v tom, že sa postihnutému organizátorovi podujatia počas určenej doby zakáže vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

    Represívnym nástrojom je aj povinnosť organizátora podujatia uhradiť Policajnému zboru alebo obecnej polícii primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov na zásah v prípadoch, keď nutnosť tohto zásahu bola dôsledkom jeho hrubého porušenia povinnosti.

    V prípade porušenia zákonných povinnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra alebo usporiadateľa je takéto konanie klasifikované ako priestupok a môže mu byť uložená pokuta a zákaz vykonávania činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra alebo usporiadateľa až na päť rokov.

    MOBILIZAČNÝ ÚČINOK

    Základným poslaním obsahového rámca návrhu zákona je vytvoriť komplexný systém, v ktorom na seba logicky nadväzujú jednotlivé oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť všetkých subjektov zainteresovaných na organizácii športového podujatia, preventívne, kontrolné a sankčné mechanizmy tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o pohodlie a komfort slušného diváka.

    Návrh zákona teda prináša kompaktný prepracovaný systém, v ktorom všetky subjekty, ktoré sa podieľajú na príprave a organizácii športového podujatia, postupujú vo vzájomnej koordinácii a spolupráci tak, že tento ich postup prinesie vyváženosť medzi dosiahnutím účelu podujatia a výkonom zhromažďovacieho práva na jednej strane a vykonávaním opatrení na zachovanie verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany zdravia na strane druhej.

    Deklarovanou vzájomnou spoluprácou a koordináciou zúčastnených subjektov sa prejaví synergický efekt. Všetky prvky systému sa aktivizujú v rovnakom priestore a čase. Proces riešenia vzniknutého problému (incidentu diváckeho násilia) sa bude navonok javiť tak, že ho zabezpečuje fungujúci systém jednotne na celom území SR, a nie iba niektorí uvedomelí jedinci. Rovnaké konanie musí vyvolať rovnaký/obdobný právny následok.

    Návrh zákona je pre zúčastnené subjekty impulzom pre prevzatie iniciatívy, plnenie úloh vo vzájomnej súčinnosti a využívanie všetkých ponúkaných legislatívnych nástrojov a opatrení. Cieľom je predchádzať neskoršiemu posúvaniu viny za incident z jedného na druhého.

    Kompaktnosť a prepracovanosť systému ponúkaného novou právnou úpravou sa prejavuje aj v jednoznačnom definovaní systematických pravidiel organizácie športových podujatí spojených s kontrolnými mechanizmami, následným vyvodením zodpovedností a ukladaním zodpovedajúcich sankcií.

    Nemalou mierou v tomto smere prispeje aj profesionálne správanie a pripravenosť členov usporiadateľskej služby. Na dosiahnutie tohto účelu sa ťažisko vzdelávania členov usporiadateľskej služby presúva do priestoru športovej autonómie.

    EKONOMICKÝ ÚČINOK

    Dôležitým účinkom dôsledného dodržiavania zákonných opatrení a využívania legislatívnych nástrojov bude zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v dôsledku zníženia počtu rizikových podujatí a zníženia počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť v pohotovosti, alebo nasadení v prípade zásahov na problémových podujatiach, kde došlo k incidentom.

    Pokojné športové podujatia podmieňujú aj menej zatvorených prevádzok služieb v čase konania podujatia.

    Ak budeme mať slušné štadióny so slušnou športovou komunitou a atmosférou športového zážitku, je na mieste dôvodne očakávať, že na takéto pokojné štadióny príde viac divákov, čím sa zvýšia príjmy klubov z predaja vstupeniek.

    Už spomínaným inštitútom s ekonomickým účinkom bude oprávnenie Policajného zboru uplatniť si náklady vynaložené na zásah, ktorý bol nevyhnutný z dôvodu, že organizátor podujatia hrubo zanedbal svoje povinnosti.

    Z ekonomického hľadiska je tiež dôležitá možnosť klubu uplatniť regres pokuty od vinníka, v dôsledku konania ktorého mu bola táto pokuta uložená.

    Zároveň sa návrhom zákona zriaďuje osobitný prevádzkový účet, pričom polovica z každej finančnej sankcie uloženej za správny delikt, priestupok, alebo za disciplinárne previnenie súvisiace s organizovaním alebo účasťou na športovom podujatí by mala byť poukázaná na tento účet.

    Finančným prilepšením pre Policajný zbor a obec je tiež možnosť poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby za odmenu na základe vzájomnej dohody s organizátorom podujatia.

    KULTIVAČNÝ ÚČINOK

    Impulz novej legislatívy s jasne vymedzenými pravidlami organizácie športových podujatí môže výrazne prispieť k eliminácii incidentov diváckeho násilia a bezpečnostných incidentov.

    Prioritou zákona je kultivovať prostredie na slovenských štadiónoch, architektúru, vzhľad, organizačno-technické zabezpečenie, ako aj atmosféru, ktorú okrem športovcov vytvárajú v prvom rade diváci svojim správaním v hľadisku počas fandenia, ako aj pri kúpe vstupeniek, či pri bufetoch alebo pri vstupných kontrolách, na čo má významný vplyv aj profesionálny výkon práce členov usporiadateľskej služby. Cieľom je slušné a príjemné prostredie na slovenských štadiónoch, slušní fanúšikovia, slušná športová komunita, rodiny s deťmi na štadióne, silné emotívne športové zážitky a návrat k tradičným hodnotám. Sprievodným prínosom bude aj zvýšenie motivácie detí, mládeže a dospelých k športovej činnosti.

    Aby sme to však dosiahli, musia priložiť ruku k dielu predovšetkým organizátori podujatí a kluby, ktorí poskytnú účastníkovi podujatia starostlivosť napríklad aj tak, že zabezpečia slušné a zodpovedajúce podmienky na štadiónoch, s rovnakým štandardom služieb (bufety a toalety) pre sektory domácich, aj pre sektory hostí. Tak predídeme situáciám, keď k problémom na štadióne došlo v dôsledku nedôstojných podmienok pre fanúšikov hostí, ktorí svoju nespokojnosť, či hnev prezentujú nepriateľským až agresívnym správaním.

    Nemožno opomenúť tiež dôležitosť profesionálneho a uvedomelého prístupu členov usporiadateľskej služby, ktorých úlohou je zabezpečiť pohodlie a komfort slušných fanúšikov.

    Prvotným impulzom je teda zmena spočívajúca v novej právnej úprave. Uskutočnenie tejto zmeny je však nevyhnutne podmienené jej akceptáciou zo strany občianskej spoločnosti, zmenou hodnôt, myslenia a prístupu všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňujú na športovom podujatí. Každý štadión je miestom stretávania sa určitej komunity ľudí, a práve od týchto ľudí závisí, aký štandard správania sa na tomto konkrétnom štadióne nastaví.

    My sami rozhodneme o tom, či vôbec, kedy a do akej miery sa tento cieľ podarí naplniť, my sami rozhodneme o tom, ako budú naše štadióny, naša spoločnosť, vyzerať a aké pravidlá správania na nich budú platiť.

    CITÁT NA ZÁVER:

    PROBLEME KANN MAN NIEMALS MIT DER SELBEN DENKWEISE LÖSEN, DURCH DIE SIE ENTSTANDEN SIND.
    PROBLÉMY NIKDY NEMÔŽU BYŤ VYRIEŠENÉ TÝM SPÔSOBOM MYSLENIA, V DÔSLEDKU KTORÉHO VZNIKLI.

    /ALBERT EINSTEIN/

    Poznámky pod čiarou:
    1. „Kritický zápas si vyžiadal desiatky zranených“; Sport.sme.sk 01.11.2008;
      dostupné na internete: http://sport.sme.sk/c/4154358/kriticky-zapas-si-vyziadal-desiatky-zranenych.html ^
    2. Časť legislatívneho procesu popísaná v bode 6 a 7 prebiehala až po konferencii „Šport a právo“. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia