Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

FAQ - dane, odvody, účtovníctvo NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    21.03.2016 UčPS tím (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    UPOZORNENIE k používaniu odpovedí a právnych vzorov vytvorených UčPS a jej spolupracovníkmi:

    Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

    Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

    UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

    Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

    Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.


    1. Mám nasledovnú otázku k povinnosti vyhotovovať výročnú správa podľa § 9, ods.4 Zákona o športe:

    § 9
    (4) Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, a je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak
    a) príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, alebo
    b) všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 eur.


    Toto ustanovenie môže mať 2 výklady:
    1) Každá ŠO, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu, ale pokiaľ nespĺňa uvedené podmienky, tak nemusí obsahovať minimálne náležitosti podľa Zákona o športe a nemusí byť overená audítorom.
    alebo :
    2) Ak ŠO nespĺňa podmienky, tak je síce povinná mať účtovnú závierku, ale nie je povinná mať výročnú správu.

    Podľa dôvodovej správy k Zákonu (podčiarknutý text) výročnú správu vyhotovujú všetky šport.organizácie, ktoré majú príjem z verejných prostriedkov, aj keď to zo znenia zákona jednoznačne nevyplýva.

    Detailnejšie povinnosti ekonomického charakteru a charakteru správy a riadenia sú ustanovené v ustanovení § 9 a 10 návrhu zákona, ktorých prioritným cieľom je stransparentnenie správy a riadenia všetkých športových organizácií v športe. Na základe uvedeného športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vypracovať (i) výročnú správu o činnosti a (ii) správu o hospodárení. Minimálne vlastnosti účtovnej závierky a výročnej správy sú stanovené pre tie športové organizácie, ktorých (i) príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, (ii) všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 400 000 eur alebo (iii) tak ustanovuje osobitný predpis. Čo musí obsahovať výročná správa ustanovuje návrh zákona v ustanovenie § 9 ods. 6 návrhu zákona.

    Na druhej strane, povinnosť vyhotovovať výročnú správu podľa Zákona o účtovníctve č.431/2002 Z.z. majú len účtovné jednotky, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom:

    § 20 Výročná správa
    (1) Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19, okrem účtovnej jednotky uvedenej v § 17a ods. 1 písm. b) a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a najmä informácie o ... atď.

    Povinnosť ustanovená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa týka športových organizácii, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia a súčasne majú status prijímateľa verejných prostriedkov. Ďalšou podmienkou pre to, aby bola športová organizácia povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom je, že dosiahne príjem z verejných prostriedkov viac ako 100.0000 eur alebo celkové príjmy, ktoré presiahnu 400.000 eur. V prípade, ak tieto športové organizácie splnia niektorú z alternatívnych podmienok uvedených v § 9 ods. 4 písm. a) alebo b) Zákona o športe, majú povinnosť zostaviť výročnú správu v rozsahu podľa § 9 ods. 5 ako aj povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom. Ak športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia ani jednu z uvedených podmienok nespĺňa povinnosť uvedená v § 9 ods. 4 Zákona o športe sa na ňu nevzťahuje.

    Športové organizácie, ktoré majú inú právnu formu ako občianske združenie sa pri zostavovaní účtovnej závierky, povinnosti auditu a zostavovania výročnej správy riadia Zákonom o účtovníctve, Zákonom o dani z príjmov resp. podľa predpisov, na základe ktorých sú zriadené napr. nadácie a pod.

    2. § 9
    Hospodárenie športovej organizácie

    Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,[7] vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
    Zároveň, podľa par. 12 ods. 2 Zákona o dani z príjmov sú členské príspevky predmetom dane z príjmov (tzv. daňovým príjmom, tiež nedávna zmena):
    (2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43

    V zmysle platných predpisov by nezisková organizácia vo svojom účtovníctve mala k tzv. daňovým príjmom priraďovať len tzv. daňové výdavky (a k nedaňovým príjmom nedaňové výdavky).

    Kombinácia týchto dvoch ustanovení podľa mňa vedie k jednému z týchto 2 efektov:
    1/ štát si berie časť členských príspevkov športovej organizácie
    2/ štát núti neziskovú organizáciu k podnikateľskej činnosti (ak tá nechce prísť o časť členských príspevkov, musí k nim účtovať daňové výdavky - t.j. také, ktoré sú vynakladané na podnikateľskú činnosť)

    Otázka: Sú tieto efekty zamýšľané? Alebo ste o uvedenej súčinnosti nevedeli a bude sa korigovať? Alebo je niekde vo výklade chyba? Ak áno, čo z toho neplatí?
    Ak by totiž cieľom bol efekt 1, ide o obdobu daňových licencií, akurát bez stanovenia ich minimálnej výšky. Pri efekte 2 by som sa stavil, že zamýšľaný nebol - veď sa predsa bavíme o organizáciách založených za iným účelom než podnikanie. Nemôže ich iným predpisom štát nútiť podnikať.

    ŠTÁT SI NEBERIE členské príspevky, tieto prostriedky si má vybrať športová organizácia a použiť ju na svoju športovú činnosť, čím sa napĺňa filozofické východisko nového zákona o športe, že "ten kto chce, aby mu štát - občania prispeli na jeho športovú (záujmovú) činnosť, musí sa na takúto činnosť zbierať aj sám z vlastných zdrojov". Peniaze z členského príspevku ostávajú v plnom rozsahu v dispozícii športovej organizácie. Členské príspevky sú príjmom športovej organizácie, sú predmetom dane, ale zároveň sú príjmom oslobodeným od dane (§ 13 ods. 2 písm b) zákona o dani z príjmov).

    3. Žiadosť o usmernenie - písomnú odpoveď ohľadom povinnosti auditu za rok 2015 v športovom zväze v zmysle zákona o športe: § 9 odst. 4.
    Rozumieme povinnosti auditu účtovnej závierky a auditu výročnej správy za rok 2016. Naša otázka znie či je zväz povinný mať audit účtovníctva za rok 2015, keď zákon o športe je v platnosti od 1.1.2016 a v § 9 nie sú žiadne odvolávky na prechodné ustanovenia, ktoré by jednoznačne prikazovali povinnosť auditu spätne za rok 2015.

    Audit za rok 2015 je potrebné urobiť. Prechodné ustanovenie v tomto prípade nie je potrebné. Ide o povinnosť športovej organizácie v roku 2016. Čiže účtovná závierka za rok 2015.
    Rovnako je to aj s povinnosťou mať kontrolóra, podľa § 10 ods. 1. Tiež ide o dva predchádzajúce roky, 2015 - 2014.

    4. Veta "Členské príspevky sú príjmom športovej organizácie oslobodeným od dane z príjmov." platí len za predpokladu, že na tieto členské príspevky myslia Stanovy OZ (§ 13 ods. 2 písm. b), čo nie je pre všetky OZ samozrejmosť, a tie ktoré si to "nepostrážia" v stanovách, tým sa členské príspevky zdaňujú - §12 ods. 2.

    Súhlas, takto to upravuje § 13 ods. 2. písm. b) zákona o dani z príjmov.

    5. Čo musí študent pri uzatvorení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu splniť? Musí sa registrovať na daňovom úrade? Je povinný platiť odvody do zdravotnej poisťovne, pokiaľ je študent? Ako je to s prihlásením do sociálnej poisťovne?

    Pokiaľ ide o povinnosť študenta, ktorý uzatvorí zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, nemusí sa registrovať na daňovom úrade. To vyplýva z odseku 4 § 49a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého "Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov. ". Keďže je príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. m) citovaného zákona, registračná povinnosť sa na profesionálneho športovca nevzťahuje. Registračnú povinnosť však má jeho zamestnávateľ (klub, zväz), pokiaľ dovtedy nebol ako zamestnávateľ registrovaný, t.j. iba pri uzatvorení prvej zmluvy s prvým zamestnancom, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla klubu ako zamestnávateľovi povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, je klub povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane (pozri § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z.)

    Otázka odvodov do sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne je riešená v príslušnej právnej úprave takto:
    Odvody do Socialnej poisťovne by profesionálni športovci na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu platiť nemali, pretože v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 293do je uvedná výnimka až do 31.12.2018, a to, že sa takýto športovec nepovažuje za zamestnanca.
    "Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
    Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.124)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 124 znie:
    „124) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Zároven nie je takýto športovec ani SZČO na účely sociálneho poistenia, lebo nespadá do definície SZČO:
    "§ 5
    Samostatne zárobkovo činná osoba
    Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.".

    Podľa § 3 ods. 1 pism. b) zákona č. 461/2003 Z.z. " b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)". Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov, čo nie je prípad profesionálnych športovcov.

    Z uvedeného teda vyplýva, že športovci vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie sú povinne sociálne poistení do 31. decembra 2018. Od 1.1.2019 však budú povinne poistený v plnej výške odvodov, ak medzičasom nedôjde k legislatívnej zmene.

    Vzhľadom na to, že osoba, ktorá nie je poistená v Sociálnej poisťovni, nemá nárok na nemocenské (v prípade práceneschopnosti), doporučili by sme športovcovi, ktorý nie je z iného dôvodu povinne poistený v Sociálnej poisťovni (napr. na základe iného zmluvného vzťahu), aby sa poistil dobrovoľne. Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (§ 14 ods. 2, § 15 ods. 4, § 19 ods. 2 zák. 461/2003 Z.z.). Od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 je minimálny vymeriavací základ 441,50 eur (mesačne) a maximálny vymeriavací základ 6 181,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie, 4,75 % do rezervného fondu solidarity a 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

    Pokiaľ ide o zdravotné odvody za roky 2017 a 2018, tak športovec, vykonávajúci šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nie je povinný platiť zdravotné odvody ako zamestnanec, avšak bez zdravotného poistenia ošetrenie športovca nepreplatí poisťovňa, t.j. ošetrený bude iba za poplatok (okrem urgentných zákrokov). V prípade študenta za neho odvody platí štát, v prípade ostatných športovcov by si mal zdravotné poistenie platiť len ako samoplatiteľ, ak nemá príjmy z iného zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. To vyplýva z ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého:

    "§ 38ei
    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
    (2) Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)".


    A to aj preto, že nespadá ani do definície povinne verejne zdravotne poistenej osoby. (§ 3 ods. 2 a nasl. zák. 580/2004 Z. z.)

    Športovec, ktorý je študentom, je poistencom štátu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z.,

    Iná osoba, ktorá nie je ani zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou je tiež povinná platiť poistné, a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., a teda, ak by takýto športovec prestal byť poistencom štátu, musel by platiť zdravotné poistné, a to vo výške určenej sadzbou poistného vo výške 14% z vymeriavacieho základu [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy.

    Vymeriavací základ poistenca (samoplatiteľa) podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem z dividend, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku z dividend. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. Samoplatiteľ alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období. V období, v ktorom je poistenec považovaný za samoplatiteľa, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ 50 % z priemernej mesačnej mzdy za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné, ktoré sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samoplatiteľa.
    Preddavok na poistné samoplatiteľov je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
    Samoplatitelia môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.
    Samoplatiteľ bude v roku 2017 uhrádzať preddavok najmenej 61,81 €.

    6. Chcel by som sa spýtať, či mi neviete povedať, ako je to s účtovným rokom pre športové organizácie. Zákon o športe v paragrafe 9 ods. 3 hovorí: Športová organizácia má účtovné obdobie kalendárny rok.
    Podľa daňových predpisov však účtovné obdobie nemusí korešpondovať s kalendárnym rokom. Drvivá väčšina športových klubov je nastavená v rámci svojich rozpočtov na sezóny, napríklad od júla do júna, preto sa mi zdá trochu kontraproduktívne to ustanovenie Zákona o športe. Každopádne, chcel by som sa spýtať, či si môže športová organizácia nejakým spôsobom nastaviť účtovné obdobie mimo kalendárneho roka.

    Bola o tom diskusia a prevážil názor, že ak chceme kvantifikovať parametre športu, potrebujeme jednotne vykazovať príjmy a výdaje vrátane rovnakého obdobia a keďže dotácie obcí, VÚC i štátu sú viazané na kalendárny rok, určilo sa jednotné účtovné obdobie ako kalendárny rok.
    Šport bol považovaný pracovníkmi MF za čiernu dieru, bez známych merateľných parametrov, preto bola snaha v športe zjednotiť niektoré prvky, aby sme vedeli spoločnosti lepšie kvantifikovať výkon športu nielen pre MF ale najmä pre slovenskú spoločnosť, ktorá na šport prispieva z verejných zdrojov na miestnej i štátnej úrovni.

    7. Aké odvodové a daňové povinnosti vyplývajú zo zmluvného vzťahu uzatvorenom medzi s.r.o. a odborníkom v športe?

    Odvodové a daňové povinnosti sa líšia podľa právneho titulu, na základe ktorého športový odborník vykonáva činnosť pre športovú organizáciu:

    • Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka ako podnikanie /§ 6 ods. 3 písm. a) zákona o športe/ na základe obchodnoprávnych zmluvných vzťahov sa zdaňuje ako príjem z inej salmostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
    • Príjem športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka /§ 6 ods. 3 písm. b) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
    • Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu /§ 6 ods. 3 písm. c) zákona o športe/ sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
    • Príjem športového odborníka, ktorý vykonáva činnosť športového odborníka na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti v športe /§ 6 ods. 3 písm. d) zákona o športe/ vo forme náhrady za stratu času sa zdaňuje ako príjem podľa § 8 ods. 1 písm. r) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
      Plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 2 zákona č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve - materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ak bolo dohodnuté, najmä spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných náhrad spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov na miesto vykonávania dobrovoľníckej činnosti, alebo poskytnutie jednotného oblečenia alebo iného osobného vybavenia) sú oslobodené od dane na základe § 9 ods. 2 písm. x) zákona o dani z príjmu.
    • Ak ide o príjem z činnosti bez zmluvy môže ísť o príležitostný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, prípadne pri príjme z činnosti, ktorá nie je príležitostnou činnosťou na základe ústnej dohody pôjde zrejme o príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

    8. Od 1.1.2018 platí zmena v zákone o dani z príjmov, ktorou sa u príležitostného príjmu do 500.- € zmenilo oslobodenie od dani, ak je daňovník v nejakom zmluvnom vžťahu. Platí toto aj pre dobrovoľníkov a ich príjem za stratu času podľa zákona o športe?

    Dobrovoľníctvo:
    V zákone o dani z príjmov sa pre rok 2018 nič nemení v ustanoveniach týkajúcich sa dobrovoľníctva:
    § 8, ods. 1
    r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu,37afb)
    § 9 ods. 1
    m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

    Príležitostný príjem:
    Ustanovenie § 8 ods. 1 písm a) zákona o dani z príjmov:
    a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)

    Toto ustanovenie nesúvisí s náhradou za stratu času dobrovoľníka.

    Zmena v tomto ustanovení spresňuje, že ak na základe zmluvy vykoná fyzická osoba za odmenu akúkoľvek činnosť, hoci pôjde o jediný príjem fyzickej osoby v roku, a táto odmena bude napr. v s.r.o. daňovým nákladom, tento príjem bude pre fyzickú osobu zdaniteľným.

    Zákon o dani z príjmov: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101

    9. Môžem časť nákladov za nákup auta dať do výdajov na 2 %? Môžem náklady na prácu Dobrovoľníkov (Dobrovoľnícke zmluvy) dať do výdajov na 2%?

    Podiel zaplatenej dane sa musí použiť na účely, ktoré sú uvedené v § 50 Zákona o dani z príjmov a súčasne sú uvedené aj v Stanovách/Štátútoch/Nadačných listinách.
    Ak predmetom činnosti je organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti (§ 50 ods. 5 písm. i), tak je možné použiť podiel zaplatenej dane na tento účel.
    K otázke týkajúcej sa nákladov na kúpu auta, nemáme dostatok informácií, ale pokiaľ sa použije podiel zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci, ktorá sa bude využívať na účely podľa odseku 5, tak by sa to nemalo považovať za porušenie finančnej disciplíny (§ 50 ods. 11). Obmedzenie by sa mohlo týkať účtovných pravidiel (odpisovanie dlhodobého hnuteľného majetku).

    § 50
    (5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
    a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
    b) podpora a rozvoj športu,
    c) poskytovanie sociálnej pomoci,
    d) zachovanie kultúrnych hodnôt,
    e) podpora vzdelávania,
    f) ochrana ľudských práv,
    g) ochrana a tvorba životného prostredia,
    h) veda a výskum,
    i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

    (11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania146aaa) nadácie.

    10. Dobrovoľník neprekročil na našom projekte stanovený limit počtu hodín resp. výšku príjmu do 500 Eur.

    1. Sú príjmy z takýchto zmlúv oslobodené od platieb do sociálnej a zdravotnej poisťovne? Zaznievajú hlasy, že nie.
    2. Sú výdavky organizácie spojené s vyplácaním týchto náhrad daňovo uznateľnými výdavkami?
    3. Aký vplyv na celú agendu má názor finančnej správy, že v prípade kontroly nebudú takéto náklady uznané a oslobodenie od dane u dobrovoľníkov akceptované? Ako argumentovať?
    4. Dobrovoľníkom, ktorí pracujú v zamestnaní (v závislej činnosti) sú podsúvané informácie, že si pri takomto príjme budú musieť sami spracovávať daňové priznanie, teda že im mzdová účtareň nespracuje ročnú zúčtovanie dane. Hrozí toto riziko pri príjme do 500 EUR (podľa nás nie) a čo pri príjme nad 500 EUR? 
    5. Pokiaľ je nefunkčný informačný systém športu, kde majú byť dobrovoľníci zaregistrovaní, majú byť uvedení na webovej stránke federácie/klubu. Ako v tomto prípade nazerať na ochranu osobných údajov? Takéto dáta sú citlivé a súčasne ich nemožno na bežnom webe klubu dostatočne chrániť (o to viac, že majú byť zrejme kontrolovateľné, aby sa dokázalo, že tam v danom čase boli uvedené). Je názor na takýto rebus?

    Novela zákona o dani z príjmov, platná od 1.1.2018 aktualizovala § 8, odstavec 1), písmeno a) pod ktorý spadajú tzv.ostatné príjmy vyplácané napríklad na základe Občianskeho zákonníka. Do aktualizovaného znenie bolo doplnené:

    Novela zákona o dani z príjmov § 8 odstavec 1), písmeno a)

    „…za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu“.

    Keďže však odmena za stratu času dobrovoľníka je vyplácaná podľa zákona o dani z príjmov, § 8, odstavec 1), písmeno r) v tomto prípade nenastali zmeny a platí oslobodenie od dane za tento príjem do výšky 500 euro/rok.

    Nasledujúce zmeny sa týkajú len príjmov a výdavkov vyplácaných na základe iných zmlúv, napríklad zmluvy podľa Občianskeho zákonníka:


    Zákon teda ustanovuje, že za príjem oslobodený od dane pre fyzickú osobu nie je považovaný príjem na základe zmluvného vzťahu, avšak za podmienky, že si vyplácajúca organizácia oň môže znížiť základ dane. V praxi to znamená, že vyplácajúcim daňovníkom môžu byť dva druhy subjektov:

    Športová organizácia s príjmami podľa § 6 (obchodná spoločnosť, občianske združenie so živnostenským listom)

    • úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je daňovým výdavkom, zníži si oň základ dane
    • fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje za zdaniteľný príjem a uvádza ho v daňovom priznaní
    • tento príjem vstupuje do ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré spracuje zdravotná poisťovňa
    Športová organizácia bez príjmov podľa § 6 (občianske združenie, záujmové združenie právnických osôb....
    • úhrada fyzickej osobe na základe zmluvy je pre občianske združenie výdavkom k príjmom oslobodeným od dane alebo príjmom, ktoré nie sú predmetom dane, vyplácajúca organizácia si o ne teda nezníži základ dane
    • fyzická osoba v tomto prípade tento príjem považuje do výšky 500 euro/rok za oslobodený od dane a neuvádza ho v daňovom priznaní, v daňovom priznaní uvádza len takýto príjem nad 500 euro/rok

    11. Na základe akých ustanovení je považovaný nárok zahraničných hráčov na zdravotné poistenie za zákonný?
    Nakoľko klubom odmietajú poisťovne poistiť hráčov a nútia ich zaplatiť hráčom komerčné poistenie.

    Zákon 580/2004 o zdravotnom poistení
    § 3 ods. 3 písm. a)

    Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a
    a) vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej osobitným predpisom3aa) pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

    § 10b ods. 1 písm. a)
    Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
    a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,19a)

    poznámka pod čiarou 18)
    § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    § 5 ods. 1 písm. m) zák. 595/2003
    príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu.22a)

    Z uvedeného vyplýva, že verejne poistený je športovec, ktorý má príjmy na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, aj keď nemá trvalý pobyt v SR a je z tretej krajiny.

    Vzhľadom na ustanovenie § 38ei ods. 2 zákona 580/2004, podľa ktorého " Zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.64)",

    je pri profesionálnych športovcoch potrebné do 31.12.2018 aplikovať § 11 ods. 2 písm. a) zákona 580/2004, a teda:
    "Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
    a) zamestnancom,

    b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
    c) osobou podľa odseku 7.".

    Čiže verejne zdravotne poistený je ten, kto má príjmy zo závislej činnosti, čo profesionálny športovec má, ak však podľa prechodných ustanovení nie je zamestnancom, je povinný platiť poistné podľa § 11 ods. 2, teda tzv. dobrovoľné poistenie, obdobne ako zamestnanec na neplatenom voľne alebo pri absencii v práci.

    12. Aká vysoká je hranica príjmov fyzickej osoby (mimo príjmu zamestnanca podľa § 5 zákona o dani z príjmov), pri ktorej podľa zákona o dani z príjmov ešte nie je potrebné podávať daňové priznanie a teda ani platiť daň z príjmu ani odvody z dosiahnutého príjmu.

    Hranica príjmov fyzickej osoby (mimo príjmu zamestnanca podľa § 5 zákona o dani z príjmov), pri ktorej podľa zákona o dani z príjmov ešte nie je potrebné podávať daňové priznanie a teda ani platiť daň a odvody z dosiahnutého príjmu je ustanovená v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

    Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov:
    "(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
    a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť ( § 43 ods. 6) alebo
    b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.

    (4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
    a) podľa § 5
    a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
    b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
    c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo, 122a)
    d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
    e) ktoré sú od dane oslobodené."


    Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov:
    (2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
    a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima 39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima 39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
    b) ...".


    Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka závisí od výšky životného minima, ale aj od základu dane daňovníka.
    Ak je v roku 2018 základ dane rovný alebo nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima (19 948 €), výška ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka zodpovedá 19,2-násobku sumy životného minima, t. j. 3 830,02 € (319,17€/mesiac),
    Z uvedeného vyplýva, že 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t.j. 50% zo sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia je pre rok 2018 suma 1915 €. (50% zo sumy 3 830,02 €)

    Daňové priznanie nie je povinná podať fyzická osoba, ktorá má zdaniteľný príjem nižší alebo rovný 1915 €. Pôjde najmä o študentov, dôchodcov a osoby vedené na úrade práce alebo dobrovoľne nezamestnané. Netýka sa to príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, kde sa vysporiadava daň bez ohľadu na výšku príjmu.











    Adam Kalčok    29. apríl 2016 11:12
    Chcel by som sa spytat, ci prijmy z clenskych/registracnych poplatkov, verejnych prostriedkov, sponzoringu a z 2% podliehaju zdaneniu? Ak ano, je tam nejaka suma od ktorej? Dakujem
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Adam Kalčok    29. apríl 2016 11:06
    Chcem sa spytat, ci OZ musi mat viac bankovych uctov pre rozne typy prijmu (sponzorske, clenske, 2%, verejne prostriedky...)? Ak ano, otazka je, ake typy bankoveho uctu potrebujeme?
    Upravené 29.apríl 2016 11:09
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia