Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Často kladené otázky (FAQ) - športovec/klub NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .

    VIDEOPREDNÁŠKA p. RNDr. Jozefa MIHÁLA k zmluvným vzťahom športovcov a športových klubov - TU

    ČO PRINÁŠA ZÁKON O ŠPORTE PRE ŠPORTOVCOV - TU

    ČO PRINÁŠA ZÁKON O ŠPORTE PRE ŠPORTOVÉ KLUBY - TU


    UPOZORNENIE k používaniu odpovedí a právnych vzorov vytvorených UčPS a jej spolupracovníkmi:

    Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

    Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

    UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

    Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorýchcieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

    Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.


    1. Môže mať športovec uzavretú so zväzom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu na obdobie, keď je nominovaný do športovej reprezentácie SR, keď má v tom istom čase platnú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu s klubom, v ktorom inak pôsobí?

    V zmysle ust. § 50 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

    Súbeh pracovných pomerov jedného zamestnanca vo vzťahu k viacerým rôznym zamestnávateľom je obdobne možný a právne korektný, pokiaľ zamestnanec tým neporušuje ustanovenia Zákonníka práce o zákaze konkurenčnej činnosti. Zákonník práce ustanovuje len maximálny týždenný pracovný čas u jedného zamestnávateľa a povinný odpočinok zamestnanca medzi jednotlivými pracovnými zmenami, opäť však u toho istého zamestnávateľa.

    Ak je to možné pri pracovných pomeroch analogicky by to malo byť možné aj pri zmluve profesionálnom vykonávaní športu, ktorou je založený iný pracovnoprávny vzťah (§ 46 ods. 1 zákona o športe) obzvlášť, keď má športový klub podľa § 33 písm. d) zákona o športe povinnosť umožniť športovému reprezentantovi účasť na športovej reprezentácii, pričom športová reprezentácia sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

    Podľa § 29 ods. 7 zákona o športe príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, na ktorý sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. 

    Je teda na národnom športovom zväze alebo inej športovej organizácii oprávnenej nominovať športovca do športovej reprezentácie, aby posúdili okolnosti vykonávania športu športovcom v konkrétnom prípade a upravili vhodným zmluvným typom vzťah medzi športovcom a národným športovým zväzom počas vykonávania športu v rámci športovej reprezentácie SR. Použitie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu je jednou z možností.

    2. Zákon o športe vstúpil do účinnosti 1.1.2016.
    Podľa § 42 ods. 2 písm. a) ZoŠ športovec je oprávnený okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak športová organizácia neuhradila najmenej za tri jednotlivé mesiace počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo počas obdobia trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak je uzatvorená na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, riadne a včas športovcovi mzdu napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca. Je možné toto ustanovenie aplikovať aj na zmluvné vzťahy športovcov, ktoré vznikli pred 1.1.2016?

    Nie, toto oprávnenie sa viaže iba na nové zmluvné typy upravujúce vzťahy športovcov a športových klubov a to “zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu” (viď § 42 ods. 2 písm. a) ZoŠ) a “zmluvu o amatérskom vykonávaní športu” (viď § 47 ods. 7 ZoŠ). Pred 1.1.2016 mohlo takéto dojednanie byť obsahom zmluvy (najčastejšie nepomenovanej podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi športovcom ako SZČO a športovým klubom - podnikateľom, ak išlo o obchodnú spoločnosť) medzi športovcom a športovým klubom, nevyplývalo však zo zákona.

    Nie, toto oprávnenie sa viaže iba na nové zmluvné typy upravujúce vzťahy športovcov a športových klubov a to “zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu” (viď § 42 ods. 2 písm. a) ZoŠ) a “zmluvu o amatérskom vykonávaní športu” (viď § 47 ods. 7 ZoŠ). Pred 1.1.2016 mohlo takéto dojednanie byť obsahom zmluvy (najčastejšie nepomenovanej podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi športovcom ako SZČO a športovým klubom - podnikateľom, ak išlo o obchodnú spoločnosť) medzi športovcom a športovým klubom, nevyplývalo však zo zákona.

    Napríklad vo futbale bolo obdobné oprávnenie upravené v internom predpise Slovenského futbalového zväzu (SFZ) konkrétne v čl. 31 ods. 1 písm. b) Registračného a priestupového poriadku SFZ (účinnosť nadobudol 15.6.2015), podľa ktorého: “Hráč je oprávnený jednostranne ukončiť trvanie zmluvy s klubom výpoveďou s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výpovede klubu, ak si klub napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany hráča neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to najmä ak klub počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov neuhradil hráčovi riadne a včas mzdu alebo odmenu dohodnutú v zmluve za aspoň tri jednotlivé mesiace.”

    Čo sa týka použitia ustanovení ZoŠ na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou ZoŠ, podľa prechodného ustanovenia § 102 ods. 5 a 6 ZoŠ i všeobecných zásad civilného práva pri zmene právnej úpravy platí, že vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. T.j., ak by zmluva o profesionálnom vykonávaní športu existovala aj pred nadobudnutím účinnosti ZoŠ, ustanovenia § 42 ods. 2 písm. a) ZoŠ športovec by mohol po 1.1.2016 tento výpovedný dôvod použiť po splnení zákonných podmienok = neuhradené 3 mzdy za obdobie 12 po sebe idúcich mesiacov počas trvania zmluvy a predchádzajúce písomné upozornenie klubu zo strany športovca.

    3. V rámci diskusie som sa informoval o problematike úrazov športovcov počas vykonávania športovej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zaujíma ma, či úrazy takýchto športovcov budú posudzované ako pracovné úrazy v zmysle zákonníka práce a ako sa bude riešiť zodpovednosť športovej organizácie, ak vieme, že športové úrazy často končia aj vážnejšími následkami, ktoré môžu športovca prinútiť ukončiť športovú kariéru a spôsobia športovcovi značnú ekonomickú ujmu.

    Podľa § 293 (Prechodné ustanovenie účinné od 1.1.2016) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1.1.2016 do 31.12.2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.

    Na základe uvedeného sa počas obdobia od 01.01.2016 do 31.12.2018 Športovec na účely sociálneho poistenia nepovažuje za zamestnanca a Klub nie je úrazovo poistený.

    Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) (odkaz na Zákonník práce) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

    Podľa § 46 ods. 2 zákona o športe sa na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu vzťahujú primerane aj ustanovenia § 195 a nasl. Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

    Zuvedeného vyplýva, že klub na základe zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá je v inom pracovnoprávom vzťahu (§ 46 ods. 1 Zákona o športe), nie je povinne úrazovo poisteným zamestnávateľom, o to viac, že športovec na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 01.01.2016 do 31.12.2018 nie je zamestnancom.

    Možnosti sú nasledovné:

    • Komerčné poistenie klubu za zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
    • Úrazové poistenie Športovca v komerčnej poisťovni:
      1. zabezpečuje Klub po dohode so športovcom pričom
        1. poistné bude uhrádzať za Športovca Klub alebo
        2. poistné bude uhrádzať Športovec
      2. si zabezpečuje a poistné uhrádza sám Športovec.

    4. Súčasne by ma zaujímalo, ako má športová organizácia postupovať v prípade uzatvorenia profesionálnej hráčskej zmluvy so zahraničným športovcom. Často sa stáva, že zahraničný agenti športovcov požadujú zmluvy v preddefinovanom formáte, kedy sa len ťažko robia úpravy, v cudzej mene /USD/, so samostatne definovanými podmienkami výpovede, špecifickými podmienkami výplaty odmeny viazanými na štatistické výkonnostné ukazovatele športovca. Je možné takúto zmluvu uzavrieť platne, pokiaľ neplní všetky náležitosti zákona o športe, ak sa použije zahraničné právo /napríklad švajčiarske/?

    Ak sa zmluva uzátvára na úpravu zmluvného vzťahu športovca a športového klubu, ktorého predmetom je vykonávanie športu formou závislej práce na území Slovenskej republiky, musí sa dodržať slovenská právna úprava a teda ak ide o "profesionálneho športovca kolektívneho športu" má sa použiť zmluva o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 a nasl. Zákona o športe.

    Aj podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý by sa zrejme analogicky aplikoval aj na iný pracovnoprávny vzťah na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu "Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala."

    Z uvedeného vyplýva, že sa účastníci môžu dohodnúť aj inak, ale vtedy sa bude zmluva posudzovať podľa príslušného právneho poriadku iného štátu.

    V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon"), profesionálny športovec môže vykonávať šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce. Okrem uvedeného spôsobu vykonávania športu môže profesionálny športovec vykonávať šport aj inými spôsobmi upravenými v § 4 ods. 3 zákona a súvisiacich ustanoveniach. Ak však má vykonávať šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vzťahujú sa na vykonávanie športu týmto spôsobom ustanovenia zákona, a to vrátane ustanovení o zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

    V situácii keď agent hráča požaduje zmluvu v preddefinovanom formáte a klub má záujem uzavrieť s hráčom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle § 35 a nasl. zákona, je povinnosťou klubu zabezpečiť, aby táto zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré musí zmluva zo zákona obsahovať.

    V zmysle § 35 ods. 3 zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí obsahovať:

    1. meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,
    2. názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal, a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,
    3. obdobie trvania zmluvy,
    4. druh športu, ktorý má športovec vykonávať,
    5. mzdu a mzdové podmienky športovca,
    6. používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,
    7. výmeru dovolenky a spôsob jej čerpania,
    8. deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
    9. deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
    10. miesto a dátum podpisu zmluvy.

    Zmluva musí obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti a od týchto náležitostí sa nemožno odchýliť. Zmluva musí mať zákonom ustanovenú formu (musí byť uzatvorená písomne - § 35 ods. 2 zákona), v opačnom prípade je zmluva neplatná.

    V § 35 ods. 4 zákona sú vymenované fakultatívne náležitosti, ktoré zmluva o profesionálnom vykonávaní športu môže obsahovať:

    1. miesto pravidelného vykonávania športu na účel poskytovania cestovných náhrad podľa osobitného predpisu,
    2. dĺžku výpovednej lehoty,
    3. výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu, a podmienky ich náhrady športovou organizáciou,
    4. pravidlá krátenia dovolenky,
    5. zabezpečenie zmluvných práv a povinností,
    6. sankcie za porušenie zmluvných povinností,
    7. rozhodné právo,
    8. rozhodný jazyk, ak sa zmluva vyhotovuje vo viacerých jazykoch,
    9. rozsah mlčanlivosti.

    Na základe uvedeného, je zrejmé, že je na klube akým spôsobom si v zmluve špecifikuje napríklad mzdu a mzdové podmienky. Slovenský právny poriadok nezakazuje dohodnúť mzdu so športovcom v inej mene, ako je euro. V rámci mzdových podmienok je pre klub žiadúce ošetriť situácie, ktoré súvisia s platbami v cudzej mene a môžu byť v neprospech klubu (zmena kurzu a pod.). Pokiaľ si želáte so športovcom dohodnúť "výkonnostné bonusy", je možné si priamo v zmluve, alebo v prílohe zmluvy stanoviť výšku a podmienky platenia výkonnostných bonusov, podľa ktorej budú športovcovi tieto výkonnostné bonusy vyplácané.

    Spôsob ukončenia zmluvného vzťahu môže byť dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve na základe dohody zmluvných strán. Pokiaľ si tieto podmienky zmluvné strany bližšie nedohodnú, tak zmluva zaniká v zmysle § 38 ods. 1 uplynutím obdobia, na ktoré bola uzavretá, smrťou športovca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho, alebo zánikom športovej organizácie bez právneho nástupcu. V zmysle § 38 ods. 2 je možné ukončiť zmluvu dohodou, výpoveďou alebo okamžitým skončením. V súvislosti so zahraničnými športovcami zákon v § 38 ods. 3 definuje špecifický spôsob skončenia zmluvy: "Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzavretou so športovcom, ktorý je cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, sa skončí dňom, ktorým sa skončí jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu."

    Čo sa týka voľby práva, v zmysle § 35 ods. 4 písm. g) zákona je možné určiť v zmluve aj iné rozhodné právo ako slovenské. V zmysle § 46 ods. 1 zákona platí, že "Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah." Pokiaľ si v rámci pracovnoprávneho vzťahu nezvolíte voľbu práva, tak vo všeobecnosti možno uviesť, že zmluva sa v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov bude spravovať slovenským právom: "Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu."

    Pokiaľ si v zmluve dohodnete, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu sa spravuje iným právnym poriadkom, napríklad švajčiarskym, pri podpise zmluvy je potrebné zohľadniť relevantné predpisy švajčiarskeho práva. Kedže zákon neustanovuje, že od § 35 ods. 2 zákona (povinné náležitosti) je možné sa odchýliť, je potrebné aby zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 35 ods. 2 zákona a taktiež spĺňala požiadavky švajčiarskeho práva. Pokiaľ si ale dohodnete, že konkrétna zmluva sa bude spravovať iným ako slovenským právom, je vhodné pred podpisom zmluvy poznať jednotlivé špecifiká toho právneho poriadku, ktorým sa bude spravovať Vami uzatvorená zmluva, pretože v prípade sporu s hráčom môže byť aplikácia iného právneho poriadku vo Váš neprospech. Pri voľbe rozhodného práva považujeme za potrebné ešte upozorniť na článok 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v platnom znení v zmysle ktorého voľba iného ako slovenského práva pri individuálnej pracovnej zmluve (pričom uvedené by mohlo byť pri extenzívnom výklade aplikované aj na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu) nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa slovenského práva.

    5. Dobrý deň. Chcel by som sa Vás spýtať. Implementácia Zákona č. 440/2015 Z. z. z 26. novembra 2015 o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prebieha ako. Podľa "Registračného a prestupového poriadku SFZ" čl.18 bod 12 - Transfer hráča (a nadväzujúci čl. 37 - Odstupné za amatéra) určuje presnú sumu za zmenu klubovej príslušnosti hráča. Ale zákon č. 440/2015 v Druhej časti, Prvej hlave, § 5 Ods.4 hovorí "Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi;...". Preto žiadam vysvetlenie, nakoľko sme pri transferoch boli nútení vpísať sumu za prestup podľa uvedenej tabuľky (čl. 37 - Odstupné za amatéra). Uvedená suma,je podľa výkladu zákona neplatná. V ISSF sme už urobili transfery podľa uvedenej tabuľky a nie sme ochotný platiť za zmenu klubovej príslušnosti hráča, preto žiadam o vysvetlenie.

    Zmena klubovej príslušnosti hráča nie je podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi.

    Treba vnímať trnasfer hráča vo futbale vo dvoch nadväzujúcich procesoch/fázach, kde prestup nie je podmienený odplatou.

    1. Hráč bez zmluvy chce prestúpiť do nového klubu, ktorý má oň záujem. Ak je prestupové obdobie nový klub požiada o transfer hráč ho odsúhlasí a zmena klubovej príslušnosti sa uskutočnila bez toho, aby materský klub mohol prestup zablokovať alebo ho podmieňovať finančným plnením.
    2. Predpis zväzu (RaPP) schválený príslušným orgánom zväzu upravil, že po uskutočnenom prestupe si kluby medzi sebou budú uhrádzať paušálnu sumu, ktorú si nemôže určovať klub a podmieňovať ňou prestup ale určuje ju predpis SFZ.

    Na základe uvedeného je možné konštatovať, že systém uhrádzania odstupného podľa RaPP SFZ nie je v rozpre s § 5 ods. 4 zákona o športe.

    6. Dobrý deň, môj manžel je profesionálny hádzanár a dočítala som sa, že od 1.1.2016 nemá športovec povinnosť odvádzať odvody do sociálnej poisťovne,  ale na sociálnej poisťovni nám povedali, že už o tom počuli, ale že to nie je schválené. Tak sa chcem opýtať, či to je schválené tak ako sa to uvádza v článkoch na internete. Prikladám aj link na články:
    www.porada.sk/archive/index.php/t-275282.html
    www.malepodnikanie.sk/novinky-z-portalu/mame-novy-zakon-o-sporte/

    Odvodové úľavy vyplývajúce z prijatia Zákona o športe sa týkajú profesionálneho športovca v prípade uzatvorenia Zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle §35 a násl. ZoŠ so športovou organizáciu.
    Vo Vašom prípade je potrebné skúmať, na základe akého zmluvného vzťahu Váš manžel vykonáva profesionálny šport v súčasnosti, nakoľko v § 102 Prechodné ustanovenia ods.(4) ustanovuje povinnosť športových klubov, v ktorých športovci do 31.decembra vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade so ZoŠ. A v nasledovnom odseku (5) Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vzniklo pred účinnosťou ZoŠ, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
    Z citovaného vyplýva, pre uplatnenie odvodových výhod vyplývajúcich zo ZoŠ je potrebné mať podpísanú Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.

    7. Chcel by som sa informovať o zmluvách, respektíve požiadať o rady:
    Všetci naši tréneri i hráčky majú uzavreté Hráčske i Trénerské zmluvy, uzavreté ako SZČO.

    1. Hráčky, ale aj tréneri, ktorí majú uzavreté zmluvy a tie pokračujú aj po nasledujúce obdobie (trebárs až do roku 2018, alebo aj kratšie či dlhšie), môžu pokračovať v rovnakom statuse ako doposiaľ, čiže SZČO?
    2. Hráč, alebo tréner, ktorému končí zmluva k 30.6.2016 a je vzájomná zhoda o pokračovaní spolupráce, musí mať už novú zmluvu uzavretú ako zamestnanec?
    3. Pokiaľ hráč alebo tréner, ktorému končí k 30.6.2016 zmluva s klubom a jeho živnostenské osvedčenie je vydané na neskoršiu dobu, môže ďalej pokračovať prostredníctvom dodatku o predĺžení pôvodnej zmluvy ako SZČO?
    4. Existujú nejaké predlohy na nové zmluvy, vzhľadom k tomu, že nový Zákon o športe explicitne určuje, čo tam má byť?
    1. Pokiaľ ide o existujúce, trvajúce, platné zmluvy podpísané do 31.12.2015, tie idú v pôvodnom režime. To znamená, že pre tieto zmluvy platí pôvodný režim, a teda aj športovci môžu pokračovať v pôvodnom režime, a teda aj ako SZČO. Tieto zmluvy môžu trvať najdlhšie do konca roka 2018 (§ 102 ods. 4 Zákona o športe), potom už musia byť zosúladené (napríklad dodatkom) s novým zákonom o športe, to znamená s obsahom zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu upravenej v zákone o športe (§ 35 a nasl. Zákona o športe) a status športovca vykonávajúceho šport spôsobom, ktorý má znaky závislej práce sa povinne zmení od 1.1.2019 zo SZČO na pracovnoprávny vzťah.
      Upozorňujeme však, že ide o zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 1. januárom 2016. Ak zmluvný vzťah zložený takouto zmluvou spred 31.12.2015 skončí po 1.1.2016, a budete uzatvárať nové zmluvy, tak musíte postupovať už podľa nového zákona o športe a uzatvárať už zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi a súvislosťami. Aj v tomto prípade je však odvodová povinnosť (odvody do Sociálnej poisťovne) odložená do konca roku 2018.
    2. Hráč už musí mať po 30.6.2016 uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe. Odvodová povinnosť (odvody do Sociálnej poisťovne) platí až od roku 2019.
      Tréner je športový odborník, ktorý vykonáva svoju činnosť primárne ako iná SZČO, ak nie sú sú naplnené znaky závislej práce a pokiaľ sa s vami nedohodne inak napr. na dohode o dobrovoľníckej činnosti). Ak činnosť trénera ako športového odborníka pre klub spĺňa znaky závislej práce, tréner musí mať uzavretú pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce. Ale ak nie, môže pokračovať v zmluvnom režime, ktorý máte aj doteraz. Zmena v jeho prípade sa týka iba toho, že jeho zárobková činnosť už nie je živnosť, ale iná samostatne zárobková činnosť. Fakturuje svoje služby rovnako, a aj odvody platí rovnako, ako doposiaľ.
    3. Vysvetlené vyššie
    4. Áno, vzorové zmluvy sú už pripravené, respektíve sa pripravujú, a sú zverejnené na stránke UČPS, a priebežne budú dopĺňané.
      Link: Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu_vzor_2016_0207 

    8. Máme podpísanú zmluvu s hráčkou na dobu určitú od: 01.09.2014 do: 30.05.2016 s opciou na ďalší rok za nasledovných podmienok: zmluva sa predlžuje automaticky do 30.05 2017, ak to klub oznámi písomne hráčke do 15.5.2016, že s ňou klub ďalej počíta. Uplatnenie takejto opcie sa podáva písomnou formou, hráčka nemôže odmietnuť písomné oznámenie, čiže je to jednostranný právny akt.
    Otázka znie, vzniká vo vzťahu k ďalšej spolupráci s hráčkou nový právny vzťah v zmysle Zákona o športe?

    Pri opcii ide o odkladaciu podmienku dohodnutú pred 31.12.2015, aj ak jej účinky nastanú po 1.1.2016 (čiže, ak jedna strana doručí do určitého dátumu prejav vôle, zmluva sa neskončí, ale trvá ďalej za dohodnutých podmienok).
    Podľa § 102 ods. 5 Zákona o športe - Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
    Čiže ak ten právny vzťah (opcia) vznikol pred 31.12.2015, aj keď jeho účinok nastal až po 1.1.2016, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu.

    9. Ako majú postupovať kluby a hráči (SZČO) ktorým končia staré zmluvy, keď chcú podpísať po 1.1.2016 s klubom novú zmluvu.

    Od 1. januára 2016 je účinný nový zákon o športe, ktorí prináša významnú zmenu pre športové kluby a športovcov kolektívnych športov (futbal, hokej, basketbal, hádzaná, volejbal a pod.).

    Zákon o športe obsahuje v § 31 až 46 malý zákonník práce pre športovcov a kluby, upravujúci špecifické postavenie a vzťahy športovca a športového klubu pri vykonávaní športu spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce.

    Definícia pojmu "závislá práca" je uvedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého:
    závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

    Čo zo starými zmluvami, ktorých obdobie platnosti trvá?

    Podľa prechodného ustanovenia § 102 ods. 4 zákona o športe športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.

    Z uvedeného vyplýva, že profesionálni športovci kolektívnych športov vykonávajúcich šport ako závislú prácu, ktorým bude po 1.1.2016 postupne končiť platnosť starých "profesionálnych zmlúv" s klubmi uzatvorených pred 31.12.2015, budú povinní uzatvárať nové zmluvy už podľa novej právnej úpravy, t. j. budú uzatvárať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe.

    Čo sa týka statusu športovcov, do skončenia platnosti starých zmlúv (spred 31.12.2015) majú títo športovci postavenie SZČO a platia všetky povinné sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmov za seba sami.

    Keď športovec uzavrie po 1.1.2016 novú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, na základe ktorej vzniká medzi športovcom a klubom "iný pracovnoprávny vzťah", získava postavenie "zamestnanca" na účely všetkých zákonov, kde pod definíciu pojmu "zamestnanec" spadá aj osoba vykonávajúca závislú prácu "v inom pracovnoprávnom vzťahu". V tomto smere je potrebné preskúmavať, každý právny predpis upravujúci postavenie "zamestnanca" osobitne, pretože v podstatnej časti právnych predpisov je pod pojmom "zamestnanec" definovaná "osoba v pracovnom pomere" alebo "osoba v obdobnom pracovnom vzťahu", t.j. nie osoba "v inom pracovnoprávnom vzťahu".

    Uvedené sa týka aj prípadných dodatkov k "profesionálnym zmluvám" uzavretým pred 31.12.2015. Na uzatváranie dodatkov sa po 1.1.2016 vzťahuje nová kogentná (povinná) právna úprava zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Predlžovanie trvania zmluvného vzťahu podľa starých profesionálnych zmlúv (spred 31.12.2015) dodatkom k takejto zmluve dojednaným po 1.1.2016 je neprípustné. Ak platnosť takejto zmluvy skončila alebo skončí po 1.1.2016, nový zmluvný vzťah je potrebné uzatvoriť na základe ustanovení zákona o športe upravujúcich profesionálne vykonávanie športu (§ 4 ods. 3 ZoŠ). Ak to niekto bude riešiť dodatkom vystavuje sa možnosti sankcionovania pomerne vysokými pokutami zo strany inšpektorátu práce. 

    Document_page_001__1_

    10. Pred troma rokmi sa seniorské mužstvo, ktoré štartovalo v 1. hokejovej lige z finančných dôvodov neprihlásilo do nového ročníka. Od tohto času nevykonáva žiadnu činnosť a prakticky aj zaniklo. Skupina priaznivcov hokeja chce založiť občianske združenie s cieľom vytvorenia projektu seniorského hokejového mužstva, ktoré by štartovalo v 2. lige, pričom:
    - toto mužstvo by požiadalo o registráciu na Ministerstve vnútra,
    - malo by iný názov ako to, ktoré zaniklo,
    - pôsobili by v ňom noví ľudia, ktorí nepracovali v mužstve ktoré zaniklo,
    - nové mužstvo nemá nič spoločné s mužstvom, ktoré zaniklo,

    Z týchto dôvodov by som chcel poprosiť o právnu radu, či toto nové mužstvo preberá nejaké záväzky po mužstve, ktoré prakticky zaniklo a nevykonáva žiadnu činnosť. Uvedená záležitosť nás zaujíma z dôvodu, aby sme sa nedostali do nejakých komplikácii.

    Odpoveď je potrebné rozdeliť na dve roviny - čo hovoria zákony, a čo hovoria predpisy SZĽH.

    Nosná odpoveď je, že ak založíte nový hokejový klub ako občianske združenie /s.r.o./, prípadne s inou právnou formou - je toto nový právny subjekt pričom nie je možné spájať a vytvárať vzťah medzi ním, a vašim starým subjektom. To je odpoveď de lege lata - teda právna. Nič vám v takomto postupe nebráni.
    Ďalšou otázkou však je, či takýto subjekt, ak má rovnaký “personálny substrát” prijme ako svojho riadneho člena SZĽH. Ak áno, nič by vám nemalo brániť v tom, aby ste sa zapojili do súťaženia podľa toho, ako to je upravené v stanovách a súťažnom poriadku, ak ide o úplne nový klub zrejme od najnižšej úrovne súťaží.
    So starým športovým klubom, ktorý má iné IČO, DIČ, stanovy (je to zaniknutý subjekt) nový klub nemá nič spoločné, nepreberá žiadne jeho záväzky.

    V tomto smere je však potrebné poznať detailne predpisy a rozhodnutia SZĽH vo vzťahu ku starému klubu, či v nich neexistuje nejaká úprava, ktorá by obmedzovala osoby, ktoré boli v manažérskych pozíciách starého klubu, čo sa týka podmienok ich účasti na riadení nového klubu alebo iného klubu. Napríklad futbal takýto predpis má a obmedzenie sa vzťahuje na prípady, ak sa starý klub dostal do ekonomických problémov a osoby, ktoré ho manažovali alebo s ním boli majetkovo alebo personálne prepojené, chcú z neho odísť bez vysporiadania záväzkov a založiť si nový klub, do ktorého chcú preregistrovať hráčov a presunúť aj súťaže.

    Pre tieto prípady existuje v Zákone o športe ustanovenie § 17 ods. 3:

    (3) Národný športový zväz v záujme ochrany integrity športu môže svojím predpisom určiť pravidlá a obmedzenia
    a) v súvislosti s prechodom alebo prevodom práva súťaženia medzi športovými klubmi,
    b) pri zmene právnej formy alebo pri inej právno-organizačnej zmene športového klubu ako účastníka súťaže, ktorej je organizátorom.

    Ak však SZĽH takéto predpisy nemá, je všetko v poriadku a vy “začínate od znova”
    Ak vás SZĽH príjme za člena, budete môcť súťažiť.

    11. Prosím o usmernenie k otázkam súvisiacim s novým zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. januára 2016.

    Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mzda športovca vykonávajúceho šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu považuje za mzdu podľa Zákonníka práce (odvolávka na § 118).
    Považuje sa športový klub na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu za zamestnávateľa podľa č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov? Je športový klub na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu povinný tvoriť z hrubých miezd športovcov prídel do sociálneho fondu?

    Odpoveď: NIE

    Odôvodnenie:
    § 2 ods. 2 z. 152/1994 hovor9: "Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.1)

    § 1 ods. 3 Zákonníka práce (ZP) hovorí: "Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov."

    § 2 ods. 3 hovorí: "Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis."

    A osobitným predpisom je zákon o športe.

    § 46 ods. 1 hovorí: "Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.25)

    Odkaz 25) odkazuje na § 1 ods. 3 ZP

    Z uvedeného vyvodzujem, že zamestnávateľ môže zamestnávať zamestnanca: 1. v pracovnom pomere, 2. v obdobnom pracovnom vzťahu, 3. v inom pracovnoprávnom vzťahu.

    Povinnos5 tvoriť z hrubých miezd športovcov prídel do sociálneho fondu sa na športový klub zamestnávateľa nevzťahuje, a to preto, lebo sa vzťahuje len na zamestnávanie v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnom vzťahu.

    1) Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    25) § 1 ods. 3 Zákonníka práce.

    12. Zamestnávanie hráčov mimo EÚ

    Hráči vykonávajú v prospech klubu športovú činnosť a to na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Činnosť hráčov spĺňa kumulatívne všetky znaky závislej práce, ktoré definuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

    Keďže novým zákonom o športe došlo k subsumovaniu výkonu profesionálnych športovcov pod režim zamestnancov, dochádza k výraznej komplikácií pri získavaní povolenia na prechodný pobyt pre hráčov z tretích krajín (t.j. hráčov mimo EÚ).

    V prípade, že klub počas trvania prestupového obdobia prejaví záujem o hráča z tretej krajiny (mimo EÚ) je potrebné pred podpisom zmluvy splniť nasledovné zákonné povinnosti:

    Športový klub musí najmenej 30 pracovných dní pred podaním žiadosti o povolenie na pobyt príslušníka tretej krajiny za účelom jeho zamestnania zverejniť na ÚPSVaR voľné pracovné miesto. Vzhľadom na uvedené je zákonnou povinnosťou klubu uverejniť ponuku voľného pracovného miesta na internetových stránkach ÚPSVaR, ktorý následne túto ponuku voľného pracovného miesta postúpi ďalším internetovým portálom, ktoré sa zaoberajú ponukami práce ako napr. profesia.sk resp. kariéra.sk.

    Uvedený zákonný postup má za následok, že športovému klubu sú zasielané reakcie na voľné pracovné miesta od uchádzačov o zamestnanie, ktorí nespĺňajú ani základné predpoklady na výkon činnosti profesionálneho športovca. Zároveň je klub kontaktovaný rôznymi osobami, ktoré žiadajú iba potvrdenie o tom, že sa boli zaujímať o pracovnú ponuku.

    Po uplynutí 30 kalendárnych dní odo dňa zverejnenia informácie o voľnom pracovnom mieste je klub oprávnený vydať prísľub zamestnania pre cudzinca.

    Modelový príklad:

    Športový klub zverejní ponuku voľného pracovného miesta dňa 04.03.2016 (piatok), zároveň v ten istý deň vstúpi športovec z tretej krajiny na územie SR (poznámka: športovcovi sa udeľujú víza len na 90 kalendárnych dní). V tomto prípade dňa 18.04.2016 uplynie lehota, po ktorej môže klub vydať tzv. prísľub zamestnania, ktorý je potrebné predložiť cudzineckej polícií pri žiadosti o povolenie na pobyt pre cudzinca za účelom zamestnania.

    Poznámka: Po splnení povinnosti uverejniť ponuku voľného pracovného miesta cudzinec z 90 dňovej platnosti víz stráca týmto postupom už 45 dní.

    Po podaní žiadosti o povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania - cudzinecká polícia kontaktuje ÚPSVaR so žiadosťou o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

    ÚPSVaR má zákonnú lehotu na vydanie uvedeného potvrdenia 5 pracovných dní. Pri vyššie uvedenej modelovej situácií je možné predpokladať, že od zaslania žiadosti cudzineckej polície na ÚPSVaR uplynú minimálne 3 kalendárne dni. Po doručení žiadosti má ÚPSVaR zákonnú povinnosť vydať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta 5 pracovných dní – čo má za následok, že by (pri najlepšom) došlo k vydaniu potvrdenia 2.5.2016. K uvedenému dátumu je potrebné pripočítať minimálne 3 kalendárne dni na poštovú prepravu. Po vydaní potvrdenia a jeho doručení sme na dátume 06.05.2016 t.j. od príchodu cudzinca na územie SR po vydanie potvrdenia uplynulo už 63 dní.

    Vzhľadom na uvedené ostáva cudzincovi na vydanie povolenia na prechodný pobyt iba 27 kalendárnych dní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že cudzinecká polícia má zákonnú lehotu na rozhodnutie o udelení prechodného pobytu až 90 kalendárnych dní.

    Vzhľadom na uvedené nie je reálne možné, aby sa stihli zákonné procesy počas 90 dňovej platnosti vstupných víz cudzinca.

    Odhliadnuc od uvedeného je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že klub sa po nadobudnutí platnosti a účinnosti zákona o športe kontaktoval s príslušným oddelením cudzineckej polície, ktoré uviedlo, že nemá vedomosť o zákone o športe č. 440/2015 Z. z. a preto bude i naďalej postupovať pri vydávaní povolení na pobyt pre cudzincov na účel osobitnej činnosti ( ktoré sa okrem iného vydáva na športovú činnosť).

    Uvedený postup sa však javi byť v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že profesionálny športovec môže vykonávať činnosť výlučne v rámci závislej práce (ako zamestnanec) a je potrebné udeľovať cudzincovi povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania.

    Obávame sa, že ak by sme akceptovali postup cudzineckej polície mohlo by dôjsť zo strany Inšpektorátu práce k udeleniu pokuty za tzv. nelegálne zamestnávanie.

    Vykladáme si platnú právnu úpravu správne?

    Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. „Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý ... má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta“.
    Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. „Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) okrem štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 4, je povinný najmenej 30 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania písomne oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku.“
    Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. Národné vízum sa udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok; ak ide o udelenie národného víza v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike, udeľuje sa na 90 dní a ak ide o udelenie národného víza rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udeľuje sa na nevyhnutný čas.“
    Podľa § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. „Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.“

    Kľúčové je, že ak sa postupuje pri profesionálnych športovcoch, ktorí pôsobia podľa § 4 ods. 3 písm. a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona č. 5/2004 Z. z., áno, športový klub uvedenú povinnosť má. Ale ak sa ale na takých profesionálnych športovcov zákon č. 5/2004 Z. z. nevzťahuje, ani športový klub uvedenú povinnosť nemá.

    - Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. „Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.,

    - prípadne podľa § 3 ods. 2 písm. d) sa za zamestnávateľa považuje aj „právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.“

    Po starom, ak boli profišportovci zamestnaní na základe pracovnej zmluvy, uvedené platilo. Ale po novom vykonávajú profišportovci činnosť na základe zmluvy o profesionánom výkone športu (okrem prípadov zamestnania v rezortnom stredisku, resp. SZČO).

    Zodpovedať treba otázku: Je športový klub zamestnávateľom podľa § 3 zákona č. 5/2004 Z. z.? (ak nie, § 21 je pre klub bezpredmetný)

    a) Zamestnáva športový klub „fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu?

    Podľa § 46 ods. 1 zákona o športe „Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.25)“, pričom odkaz 25) odkazuje na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“.

    Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nie je pracovným pomerom, ale ani „obdobným pracovným vzťahom“. Nakoľko je „iným pracovnoprávnym vzťahom“ (§ 46 ods. 1 ZoŠ), športový klub nie je zamestnávateľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. vo vzťahu k profesionálnemu športovcovi, ktorý pôsobí na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu.

    b) Ak si povieme, že klub nie je zamestnávateľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., má v takom prípade záujem „prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny“?

    Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. „Zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. „Zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.“

    Výkon činnosti na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu je „iným pracovnoprávnym vzťahom“, t. j. ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom (Zákonník práce rozlišuje tieto tri kategórie). Teda ak má športový klub záujem s príslušníkom tretej krajiny uzatvoriť zmluvu o profesionálnom výkone činnosti, vzhľadom na použitú terminológiu nejde o prijatie „do zamestnania“ podľa zákona č. 5/2004 Z. z.

    Na základe uvedeného sa možno prikloniť k záveru, že športový klub nie je vo vzťahu k profesionálnemu športovcovi zamestnávateľom podľa zákona č. 5/2004 Z. z., a to ani podľa § 3 ods. 1, ani podľa § 3 ods. 2 písm. d), a teda povinnosti podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z. z. sa naňho nevzťahujú. V takom prípade odpadá 30 dní na oznámenie, 5 dní na vydanie potvrdenia ÚPSVaR, ...

    13. 

    1. Máme problém s niektorými hráčmi, s ktorými sme podpísali zmluvu s platnosťou od 1.1.2016. Nakoľko sme vtedy ešte nemali vypracované nové zmluvy podľa zákona o športe, podpísali sme s nimi zmluvy, na základe ktorých sme im doteraz vyplácali peniaze ako SZČO, pričom sme koncom februára 2016 mali s hráčmi posedenie, kde sme im vysvetlili, že na základe nového zákona s nimi budeme podpisovať zamestnanecké zmluvy, aké zrážky sa im budú vykonávať a výhody zmlúv. Teraz od 1.5.2016 máme pre nich pripravené nové zmluvy, ale niektorí nám ich nechcú podpísať, nakoľko by dostávali menej peňazí (zrážka dane z príjmu), keďže väčšina z nich platila buď minimálnu daň raz ročne pri podaní daňového priznania alebo neplatila vôbec.
    2. Moja otázka je, ako máme ďalej postupovať? Vidím dve cesty:
      1. poslať hráčom oznámenie, že nabiehame na nové zmluvy podľa zákona o športe a na základe toho ich budeme už považovať za zamestnancov a budeme im vykonávať zrážky zo mzdy.
      2. dáme podpísať hráčom prehlásenie, v ktorom bude uvedené, že nesúhlasia s tým, aby boli počas platnosti ich zmluvy, najneskôr však do 31.12.2018 riešení ako zamestnanci a budú stále SZČO.
        A to z dôvodu, aby sme ako klub boli krytý pre prípadnú kontrolu, či už z daňového úradu alebo niekoho iného.
    3. Na záver chcem ešte napísať, že platné zmluvy s hráčmi sú samozrejme zaregistrované na príslušnom športovom zväze.
    1. Vychádzame z faktu, že ste ku dňu 1.1.2016 podpísali zmluvy nesúladné so zákonom o športe. Vychádzame zo všeobecného obligačného faktu, že zmluva medzi Vami a hráčmi sa dá “zrušiť” ďalšou zmluvou, alebo modifikovať ju dodatkom.
    2. Takéto prehlásenie Vám bohužiaľ nič nerieši, nakoľko prehlásenie osoby o tom že nechce vykonávať šport v súlade so zákonom Vás ako klub nechráni, nakoľko aj klub je zmluvnou stranou a je zodpovedný za právnu súladnosť tohto vzťahu. Osoba (hráč) ak vykonáva športovú činnosť, ktorá má znaky závislej práce, musí byť v zmysle nového zákona o športe v zamestnaneckom pomere na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a na tom nič nezmení žiadne “prehlásenie” hráča ani inej osoby. Takéto prehlásenie klubu “ochranu” pred kontrolnými orgánmi neposkytne.
    3. Skutočnosť, že príslušný športový zväz takúto zmluvu/zmluvy zaregistroval je síce problém (zväz zodpovedá za právnu súladnosť vzťahov ktoré zastrešuje, preto by takúto zmluvu zaregistrovať nemal), ale pre klub to nerieši nič. Klub musí zabezpečiť, aby zmluvné vzťahy ktoré s hráčmi má, boli v súlade so zákonom o športe. Preto je potrebné podpísať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
      Záver:
      Vyriešenie tejto situácie je samozrejme prioritne závislé iba od „rokovania“ medzi Vaším klubom a hráčom. 
      Podstata z pohľadu klubu asi bude primäť hráča k tomu, aby ste podpísali novú zmluvu, inak môžu mať obe strany problém. To vie klub urobiť rokovaním a dohodnutím sa na tom.

      Ak by som hľadal riešenia, ako to urobiť, urobil by som to metodologicky nasledovne:
    • Vidieť zmluvu ktorá bola s hráčom podpísaná. 
      • Predpokladám, že tam bolo ustanovenie (tzv. “Salvátorská klauzula”) ktoré hovorilo zhruba o tom že „ak niektoré ustanovenia zmluvy stratia platnosť a účinnosť, strany v súčinnosti nahradia toto ustanovenie platným a účinným“ alebo formulácie o „povinnosti poskytnúť si súčinnosť pri odstraňovaní tejto nesúladnosti zmluvy so zákonmi“. 
      • Ide teda o to, že môže byť právne nesúladné jedno ustanovenie, tri, päť - ale logicky výkladom účelu tohto ustanovenia – aj celá zmluva.
    • Snaha identifikovať to, že športovec „musí“ pristúpiť k podpísaniu právne súladnej zmluvy.
    • Tu už nastúpi to spomínané rokovanie o novej zmluve, tým pádom
      • Diskusia prioritne o výške odmeny s hráčom.
    • Podpis zmluvy.

    14. Otázka:
    A) Kde je hranica medzi amatérskym športovcom bez zmluvy a neorganizovaným športovcom?
    Pojem neorganizovaný športovec totiž zákonom vymedzený nie je.
    O amatérskych športovcoch športová organizácia musí viesť evidenciu, o neorganizovaných nie?

    B) Majme účastníka súťaže organizovanej športovou organizáciou (samostatné občianske združenie, bez príslušnosti k národnému športovému zväzu).
    Môžeme takéhoto účastníka súťaže (bez akéhokoľvek pracovno-právneho vzťahu so športovou organizáciou) považovať za neorganizovaného športovca?

    C) Mení sa odpoveď na predošlú otázku v závislosti od toho, či účastník je alebo nie je členom občianskeho združenia (športovej organizácie)? Myslíme iba členský vzťah, nie zmluvu - ani profesionálnu, ani amatérsku.

    A) Správne. Neorganizovaný športovec je taký športovec, ktorý športuje rekreačne a bez registrácie v akomkoľvek športovom klube, t. j. ani v takom športovom klube, ktorý nie je zastrešený národným športovým zväzom.
    V IS športu sú povinné byť zapísané všetky športové organizácie = organizácie vykonávajúce športovú činnosť = organizovanie, vykonávanie, riadenie a správa, podpora a rozvoj športu. Ak niekto bude registrovaný ako športovec v športovom klube, bude vedený ako organizovaný športovec. Aktívnym športovcom je ten, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil aktívne na súťaži.

    B) Ak športovec súťaží za športovú organizáciu ako člen klubu je to organizovaný športovec. Ak sa niekto iba prihlási na beh, maratón organizovaný športovou organizáciou ako občan, rekreačný športovec, ktorý nie je registrovaný v žiadnom klube tak sa považuje za neorganizovaného športovca.

    C) Áno, ak je členom šporového klubu, za ktorý súťaží, t. j. je registrovaný aj ako športovec, nie iba ako člen občianskeho združenia, tak je už organizovaným športovcom v riadenej príprave športového klubu.

    15. Ako je to s členstvom v klube nových členov? Dosť dlho bola v našom športe zaužívaná prax, že členský preukaz si kupovali cvičenci až na konci školského roka, pretože v našom športe je dosť veľká fluktuácia a deti veľakrát menia športy každé dva mesiace. Ak mám mladého športovca, ktorý po dvoch mesiacoch skončí, tak ho mám na začiatku roka zaevidovať a potom vymazať ?

    Členstvo v klube treba vnímať ako členstvo v občianskom združení, do ktorého musí podať osoba najprv prihlášku za člena a po prijatí za člena združenia príslušným orgánom združenia má člen združenia práva a povinnosti uvedené v stanovách vrátane povinnosti vyberať členské (ak sa klub uchádza o prostriedky z verejných zdrojov). T. j. členstvo v klube sa nerovná registrácia v klube alebo účasť na tréningoch v klube, je to právny vzťah medzi osobou a občianskym združením, ktorý vzniká procesom upraveným v stanovách (žiadosť o členstvo v klube - kladné rozhodnutie o žiadosti - vzniká status člena klubu s právami a povinnosťami).

    Hráč alebo mladý športovec, ktorý sa zapojí na niekoľko mesiacov do činnosti klubu (príde vyskúšať na tréning, či ho to zaujme) nemusí vôbec byť v členskom vzťahu k občianskemu združeniu (klubu). Takýto športovec počas účinkovania v klube získava klubovú príslušnosť (§ 3 písm. k) ZoŠ) ale nie je členom klubu, samozrejme ak neprebehne proces prijatia za člena združenia.

    16. Jedná sa o individuálneho športovca, ktorý bol nominovaný do slovenskej reprezentácie a ktorý si nezarába športovou činnosťou a nie je finančným prínosom pre svoj klub. Národný športový zväz mu prisľúbil finančnú podporu na športovú prípravu a schválil na schôdzi mesačnú odmenu 700,- Eur, vrámci sociálneho programu, na nadchádzajúcu sezónu. Akým spôsobom sa športovec môže dostať k týmto finančným prostriedkom, aby si mohol zaplatiť športovú prípravu, tak aby nebol porušený zákon o športe? NŠZ s ním plánoval uzavrieť zmluvu o profesionálnom výkone športu, ale podľa nových informácii sa to vraj nedá. A to mi nesedí s par.29 a s par.30 zákona o športe.
    Zmluvu o profesionálnom výkone športu vraj s ním môže uzavrieť iba klub, ktorý ale nemá garantovaný prísun finančných prostriedkov z NŠZ, nevytvára zisk, činnosť klubu sa obmedzila iba na registrovanie tohoto reprezentanta. Tento športovec sa pripravuje v medzinárodnom talianskom tíme, ktorý mu tréningovú prípravu fakturuje. Momentálne je evidovaný na úrade práce a od septembra by mal nastúpiť na fakultu športu.
    Viete nám poradiť? Zo zákona to nie je úplne jasné. Zákon o športe sa zameral hlavne na kolektívne a zisk vytvárajúce športy a silné kluby.

    1. Môže uzavrieť zmluvu o profesionálnom výkone športu so športovcom národný športový zväz?
    2. Môže vykonávať športovú činnosť ako amatérsky športovec, aj keď má štatút reprezentanta?
    3. V prípade hosťovania v inom klube, kto ho registruje ako svojho člena a zverejňuje všetky prijaté verejné prostriedky?

    1. Áno, jednoznačne môže, Zákon o športe to v žiadnom ustanovení nevylučuje.
    2. V klube môže vykonávať športovú činnosť kľudne ako amatér, ale so zväzom bude mať na účely reprezentácie bude mať uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.
    3. Materský športový klub. Použitie prijatých verejných prostriedkov preukazuje a použitie zverejňuje ten, kto ich prijal, t. j. príslušná športová organizácia (klub alebo zväz), ktorá ich dostala od štátu alebo od iného subjektu verejnej správy.

    17. Máme ľudí, ktorých z pohľadu Zákona o športe možno považovať za neorganizovaných športovcov, ale pritom registrovaní u nás sú (ako členovia OZ, resp. účastníci súťaží atď).
    Čo je "registrácia"?
    Kde je hranica medzi "organizovaným" a neorganizovaným športovcom?

    Registráciou za športový klub sa rozumie zapísanie do evidencie aktívnych športovcov v danom športe (vedie ju spravidla ten, kto daný šport zastrešuje/organizuje/riadi a nemusí to byť NŠZ) a registrácia za športový klub znamená to, že sa športovec chce dlhodobo pripravovať a súťažiť pod hlavičkou klubu, za ktorý sa zaregistroval.

    Registráciou za klub v zmysle zákona o športe nie je možné rozumieť jednorazové prihlásenie na súťaž, to je registrácia účastníka súťaže a to nie je registrácia športovca "za klub" ale "do súťaže".

    18. Dostala som otázku na nejaké špecifiká ohľadom hráčov do 23 rokov, vysokoškolákov. Minulú extraligovú sezónu boli u nás hráči, ktorí mali zmluvu, ale boli na DIČ. Teda všetky odvody si riešili sami. Pochopila som správne, že od 01.01.2016 musia byť všetci hráči na pracovnú zmluvu? A ako je to s tými, ktorí majú 18 a sú študenti.

    Je potrebné rozlišovať, či ide o profesionálov, alebo mládežníkov.
    V prípade profesionálov ide o povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle Zákona o športe, to vtedy, ak vykonávajú pre klub športovú činnosť, ktorá má znaky závislej práce.

    V prípade športovcov do 23 rokov veku si treba uvedomiť nasledovné:
    a) stanovil zväz vek talentovaného športovca? Ak nie, platí zákon o športe: "Talentovaným športovcom je športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov; predpis národného športového zväzu môže určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac do 23 rokov veku.”

    b) športovci medzi 18-23 môžu mať zmluvné režimy:
    - zmluva o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe - (ak je to profesionál - vykonáva športovú činnosť ako závislú prácu, bude mať príjem vyšší ako minimálna mzda)
    - zmluva o príprave talentovaného športovca podľa Zákona o športe - môže byť uzatvorená iba s talentovaným športovcom ktorý je v zozname talentovaných športovcov. Takýto zoznam musí vypracovať zväz. Ak vypracovaný nie je, zmluvu využívať nie je možné.
    - zmluva v režime § 51 OZ / 269 ObZ (nepomenovaná zmluva) - uzatvorená so športovcom môže byť už od 15 rokov (31 ods. 3 Zákona o športe)…. tam sa dajú stanoviť najrôznejšie zmluvné podmienky.

    Jendoduchá odpoveď je, že zamestnancom musí byť len športovec ktorý vykonáva športovú činnosť ako závislú prácu - teda ako profesionál.

    19. Ako je posudzovaný príjem z činnosti športovca podľa § 35 zákona o športe vo vzťahu k zdravotnému poisteniu?

    a) osoba, ktorej je vyplácaný príjem podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. t. j. príjem z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Takáto osoba sa na účely zdravotného poistenia nepovažuje za zamestnanca a teda zamestnávateľ neprihlasuje takúto osobu ako zamestnanca do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak takýto poistenec (športovec) nie je považovaný za zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo poistenca štátu, považuje sa na účely zdravotného poistenia za samoplatiteľa.

    Poistenec, ktorý je považovaný za samoplatiteľa je povinný prihlásiť sa v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného. Oznamovaciu povinnosť si poistenec plní prostredníctvom tlačiva „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“.

    b) osoba, ktorej je vyplácaný príjem podľa § 6 ods. 2 písmena e) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. t. j. príjem z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Takáto osoba sa na účely zdravotného poistenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Poistenec je povinný prihlásiť sa v zdravotnej poisťovni ako SZČO najneskôr do ôsmeho dňa od vzniku platiteľa poistného.

    20. Môže pôvodný/materský športový klub podmieniť uvoľnenie svojho registrovaného hráča/športovca, ktorý je amatérom bez zmluvy, do iného klubu v rámci Slovenskej republiky

    1. vrátením výstroja, pôžičky alebo vysporiadaním inej záležitosti športovca vo vzťahu k materskému klubu? 
    2. uskutočnením úhrady výchovného alebo inej finančnej čiastky materskému klubu hráča/športovca zo strany športovca, jeho zákonného zástupcu alebo nového klubu? 
    Nie je to v rozpore so zákonom?

    Pôvodný/materský športový klub nesmie podmieniť uvoľnenie svojho registrovaného hráča/športovca, ktorý je amatérom bez zmluvy, do iného klubu ani vrátením výstroja, pôžičky alebo vysporiadaním inej záležitosti športovca vo vzťahu k materskému klubu a ani uskutočnením úhrady výchovného alebo inej finančnej čiastky materskému klubu hráča/športovca zo strany športovca, jeho zákonného zástupcu alebo nového klubu.

    Určenie takejto podmienky zo strany pôvodného/materského klubu by bolo porušením § 5 ods. 4 Zákona o športe. Nemožnosť takejto podmienky ako prekážky uskutočnenia prestupu by mala vyplývať z predpisov príslušného národného športového zväzu (k tomu pozri § 102 ods. 1 Zákona o športe).

    Samozrejme, že požiadavka pôvodného/materského klubu o vysporiadanie všetkých vzťahov prestupujúceho športovca bez zmluvy s materským klubom je plne legitímna, nemôže však byť podmienkou uskutočnenia prestupu športovca a kontinuálneho vykonávania športu za nový športový klub.

    Nový Zákon o športe upravuje princíp: "Športovec má športovať a všetky s tým súvisiace záležitosti vrátane prípadných sporov sa majú riešiť tak, aby to nebránilo športovcovi v aktívnom vykonávaní športu". Osobitne pri amatérskom športovcovi bez zmluvy je uplatnenie tohto princípu vyjadrené najvýraznejšie a to jednak v § 5 ods. 1, ako aj v § 5 ods. 4 Zákona o športe.

    Podľa § 5 Zákona o športe:

    1. Športovec má právo vybrať si športový klub, v ktorom bude vykonávať šport. Ak to predpisy športového zväzu nevylučujú, športovec môže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.
    2. Právo športovca podľa odseku 1 je obmedzené, ak
      1. trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
      2. športový klub, ktorý si športovec vybral, v súlade s predpismi športového zväzu, ktorého je športový klub členom, s registráciou športovca nesúhlasí.
    3. Športový zväz môže v záujme ochrany integrity športu v rozsahu svojej pôsobnosti obmedziť právo športovca podľa odseku 1 predpismi športového zväzu, ktorými určí
      1. časové obdobie počas jedného súťažného obdobia, v ktorom je zmena klubovej príslušnosti športovca obmedzená alebo zakázaná,
      2. podmienky pre vykonanie zmeny klubovej príslušnosti športovca počas začatého súťažného obdobia,
      3. podmienky zrušenia registrácie za športový klub a novej registrácie za iný športový klub,
      4. najvyšší prípustný počet zmien klubovej príslušnosti športovca počas jedného súťažného obdobia alebo inak vymedzeného časového obdobia.
    4. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi; to neplatí, ak trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Nároky športového klubu na výchovné a iné plnenia súvisiace s prípravou športovca v športovom klube podľa predpisov športového zväzu tým nie sú dotknuté. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením zo strany športovca alebo jeho zákonného zástupcu. Lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športového klubu a lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športovca alebo jeho zákonného zástupcu musí byť určená predpismi športového zväzu a v rovnakej dĺžke.

    Z uvedeného znenia ustanovení § 5 ods. 1 až 4 Zákona o športe vyplýva, že amatér bez zmluvy pri zmene klubu nesmie byť obmedzený podmienkami typu: vrátenie výstroja, vrátenie pôžičky, prípadne vykonaním iného plnenia pre pôvodný/materský klub. Ak sú takéto vzťahy medzi športovcom a jeho pôvodným klubom nevysporiadané, riešia sa osobitne, nie je možné spájať ich riešenie s prestupom športovca do iného klubu.

    Športovec má športovať. Ak má športovec bez zmluvy nesplnené povinnosti, resp. nevysporiadané vzťahy voči pôvodnému/materskému klubu tieto je potrebné riešiť v prvom rade komunikáciou a dohodou na vysporiadaní medzi hráčom a materským klubom a ak k dohode nedôjde a vznikne spor, tento je potrebné riešiť prostredníctvom zväzových orgánov na riešenie sporov vrátane disciplinárnych orgánov, ktoré môžu sankcionovať športovca/hráča za porušovanie povinnosti riadne vysporiadať svoje vzťahy s iným členom národného športového zväzu (materským klubom).

    Ak podmieni športový klub prestup športovca, s ktorým nemá uzatvorenú písomnú zmluvu o vykonávaní športu podľa Zákona o športe, akýmkoľvek plnením zo strany športovca, jeho zákonného zástupcu alebo jeho nového klubu, porušuje tým § 5 ods. 4 Zákona o športe, okrem prípadu, keď je podľa predpisov športového zväzu zmena klubovej príslušnosti v záujme ochrany integrity súťaže obmedzená alebo zakázaná, najmä v prípadoch podľa § 5 ods. 3 písm. a) alebo b) Zákona o športe. V týchto prípadoch môže byť na základe predpisu športového zväzu v záujme ochrany integrity súťaže aj prestup športovca (amatéra bez zmluvy) podmienený súhlasom pôvodného/materského klubu, aby nedošlo k hromadným prestupom, či "vykrádaniu" družstiev súperov počas rozohranej súťaže, ktorého dôsledkom môže byť nedohranie súťaže dotknutým družstvom/klubom z dôvodu nedostatku hráčov a poškodenie regulárnosti súťaže (všetky výsledky družstva, ktoré súťaž nedohrá sa musia anulovať).

    Podľa § 102 ods. 1 Zákona o športe je národný športový zväz povinný zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú jeho orgány, a predpisy podľa § 5 ods. 3 a 4 s týmto zákonom najneskôr do 30. júna 2016.

    Ak predpisy národného športového zväzu upravujú, že po uskutočnení prestupu športovca v súlade s § 5 ods. 4 Zákona o športe, má v osobitnom procese (nijako nezasahujúcom do nezvratného procesu uskutočneného prestupu športovca bez zmluvy) nový klub športovca uhradiť materskému klubu paušálnu čiastku určenú predpisom národného športového zväzu, takáto úprava nie je v rozpore s uvedeným ustanovením. Rovnako, ak predpisy národného športového zväzu upravujú výšku výchovného, ktorú je povinný nový klub uhradiť za prestup hráča do veku 23 rokov, ani takáto úprava nie je v rozpore so zákonom, avšak ani ta úhrada výchovného nesmie byť podmienkou uskutočnenia prestupu športovca a rieši sa ako sekundárna záležitosť po tom, čo športovec prestúpi. Športové zväzy disponujú disciplinárnou právomocou, pomocou ktorej dokážu veľmi efektívne zabezpečiť (pod hrozbou zastavenia účasti povinného klubu na súťažení), aby výchovné a iné platby súvisiace so zmenou klubovej príslušnosti športovca boli riadne uhradené.

    21.
    a) Ak chce amatérsky športovec vykonávať šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu musí splniť obe náležitosti v § 4 ods. 4, tzn. aj písm. a) aj písm. b)?
    b) V písm. a) musí splniť súčasne všetky tri podmienky tzn., max. 8 h v týždni, zároveň max. 5 dní v mesiaci, alebo 30 dní v kalendárnom roku? Alebo stačí, aby splnil len jednu z nich, napr. len rozsah vykonávania športu maximálne 8 hodín v týždni?
    c) Podľa písm. b) zmluva nezaväzuje športovca k účasti na príprave na súťaž, tzn. že ho nezaväzuje napr. k účasti na tréningoch, letných prípravách, atď.?

    a) NIE, v § 4 ods. 4 sú v písmenách a) až d) uvedené zákonom predpokladané alternatívy vykonávania športu ako amatérsky športovec.
    b) NIE, postačuje splnenie iba jednej z podmienok uvedených v § 4 ods. 4 písm. a) prvom bode Zákona o športe.
    c) ÁNO, v zmluve nesmie byť uvedený záväzok nad rozsah, ktorý zodpovedá amatérskemu športu. To však neznamená, že športovec nemôže iniciatívne dobrovoľne trénovať, nemá to však povinné zo zmluvy, lebo inak by už išlo o závislú činnosť/prácu športovca pre klub nad maximálny rozsah vykonávania športu prípustný pre amatérskeho športovca podľa § 4 ods. 4 prvý bod Zákona o športe.

    22. 
    Skutkový stav:
    Hráč mal podpísanu s klubom napríklad v 3. lige nepomenovanú zmluvu (SZČO), na základe ktorej mu bolo preukázateľne vyplácaných napríklad 700 eur mesačne (predpokladajme, že táto zmluva obsahom spĺňala náležitosti profesionálnej zmluvy). Zmluva nebola registrovaná na matrike SFZ. Dojednané obdobie platnosti tejto zmluvy sa skončilo a hráč bezprostredne potom dostane ponuku od klubu 1. ligy na podpis zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

    Otázky:
    1, Prestupuje taký hráč ako profesionál alebo ako amatér?
    2, Či a do akej miery je relevantná skutočnosť, že na základe obsahu zmluvy s klubom v 3. lige by sa mal hráč považovať za profesionála v súlade s čl. 4 ods. 3 RaPPu?
    3, Má klub 1. ligy pri prestupe platiť odstupné za amatéra v zmysle čl. 37 RaPPu?
    4, Môže sa klub 1. ligy vyhnúť platbe odstupného za amatéra preukázaním toho, že hráč mal podľa obsahu zmluvy v predchádzajúcom klube postavenia profesionála a teda prestupuje ako profesionál?
    5, Nemala by to matrika SFZ vyznačovať, pri hráčoch 3. ligy, ktorí majú zmluvy, že nie sú amatéri?

    Tu je link na platné znenie RaPPu:
    https://docs.google.com/document/d/1akJ0zcWzJ9-PNmxlEgj9QYhik3QzOZtkKL1UotCyzGM/edit#

    1) Z pohľadu matriky prestupuje hráč ako amatér, nakoľko matrika nemala vedomosť o zmluve.
    2) Skutočnosť, že hráč mal uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej ho je možné považovať za profesionála je relevantná, viď. odpovede nižšie.
    3) Ak tento klub nemá vedomosť o vyššie uvedenej zmluve, tak by mal zaplatiť odstupné za amatéra.
    4) Ak by sme mali k dispozícii kópiu takejto zmluvy a mali by sme dôkaz (napr. výpis z účtu), že hráč mal na základe tejto zmluvy príjem napríklad 700,- EUR mesačne, tak by sme odstupné za amatéra neplatili a prihliadali by sme na skutočnosť, že trvanie zmluvy s profesionálom skončilo uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená. V prípadnom spore, ktorý by klub 3. ligy predložil na KPRS, by sme argumentovali týmito dôkazmi a ustanoveniami RaPP o nezaregistrovaní zmluvy.
    5) Ak to matrika nevie, tak nemá čo vyznačovať. Ak klub 3., 4., 5., X. ligy predloží zmluvu na registráciu, tak matrika profesionálny status hráča vyznačuje.

    23. Hráč-študent bude hrať v družstve mužov najvyššiu súťaž. Podľa charakteru a rozsahu tejto športovej činnosti by s ním klub v zmysle ZoŠ mal uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Pokiaľ však s nami uzavrie zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, čo sa mne osobne javí ako jediné korektné riešenie podľa ZoŠ, bude si musieť platiť z tohto príjmu zdravotné poistenie, čím stratí výhodu statusu študenta. Preto by pre neho bola výhodná dohoda o brigádnickej práci študentov podľa Zákonníka práce.
    OTÁZKA:
    Nie je v rozpore so ZoŠ a ZP uzatvárať so ŠPORTOVCOM profesionálom zmluvy/dohody podľa Zákonníka práce?
    Môžem nášho hráča študenta nepovažovať za profesionálneho športovca, ak všetkých jeho kolegov za profesionálnych hráčov považujem?
    Ako odporúčate riešiť túto situáciu športovca študenta?

    Zmluvu o brigádnickej práci študenta s ním podpísať je možné, ale bude mať status amatéra, kedže jeho hlavnou činnosťou je štúdium na vysokej škole. Nebude mat status profesionálneho športovca ako všetci jeho spoluhráči.

    Toto riešenie je zákonom o športe upravené v § 4 ods. 4 písm. c) ZoŠ v spojení s § 223 ods.1 ZP.

    24. Chceli by sme sa informovať, či je možné uzavrieť medzi športovým klubom a trénerom nejakú zmluvu, v ktorej by sme mohli zakotviť aj problematiku "preťahovania" hráčov z klubu do klubu za trénerom. Minulý rok sme zažili situáciu, kedy trénerka odišla z nášho klubu formou vzájomnej dohody, ale stiahla so sebou aj našich vytrénovaných hráčov - celú kategóriu, čo pre klub znamená veľmi veľa. Bolo by možné nejak zmluvne to podchytiť, dať takému trénerovi nejakú pokutu alebo obmedzenie trénovania, resp. nejakú inú formu trestu za takéto nešportové správanie? Rozmýšľali sme nad mandátnou zmluvou - je možné použiť ju?

    Toto by mali regulovať prestupové pravidlá zväzu.
    Ak je však tréner tak dobrý, že hráči sú ochotní ísť za ním do iného klubu, je potrebné vytvoriť také prostredie na šport a pohodu, aby ostali vo vašom klube.
    V amatérskom športe by sa mali športovci pohybovať voľne a ísť tam, kde sa im bude robiť šport lepšie. Túto ich slobodu môžu obmedziť iba prestupové predpisy zväzu v záujme ochrany férovosti začatej súťaže alebo ak si klub podpíše s hráčom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu alebo zmluvu o amatérskom vykonávaní športu alebo v prípade talentovaných športovcov zmluvu o príprave talentovaného športovca. Takáto zmluva im potom obmedzí slobodu rozhodnúť sa, že pôjdu do iného klubu napríklad za trénerom. Ak tréner odíde z klubu inde a osloví spoločne s novým klubom hráčov, ktorých trénoval v predchádzajúcom klube, tak je to viacmenej v rovine morálnej, zakázať mu to nemôžete. Je to na hráčoch, ako sa rozhodnú. Nový klub za nich uhradí výchovné podľa predpisov zväzu.

    25. Musí mať každý talentovaný športovec uzavretú s klubom alebo zväzom zmluvu o príprave talentovaného športovca podľa § 48 Zákona o športe?

    NIE.
    Status talentovaného športovca získa športovec na základe splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 5 Zákona o športe, podľa ktorého "talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručností a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov."

    Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o príprave talentovaného športovca nie je medzi podmienkami pre získanie statusu talentovaného športovca.

    Na strane druhej však zmluvu o príprave talentovaného športovca môže športová organizácia (spravidla športový klub, národný športový zväz alebo rezortné športové stredisko) uzavrieť so športovcom iba vtedy, ak má status talentovaného športovca, t. j. je zaradený v zozname talentovaných športovcov, ktorý zväz zverejňuje na svojom webovom sídle.

    Zo statusu talentovaného športovca vyplývajú aj ďalšie povinnosti (§ 5 ods. 8, § 8 ods. 4, § 15 ods. 3, 16 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. 2 c) d) e)), obmedzenia (§ 5 ods. 2 písm. b)) alebo aj benefity (§ 5 ods. 5), preto odporúčame okruh talentovaných športovcov nezúžiť len na absolutnú špičku mladých športovcov, ktorí sú členmi športovej reprezentácie v mládežnckých a juniorských kategóriach ale do zoznamu talentovaných športovcov zaradiť aj perspektívnych mladých športovcov, ktorí vykazujú vyššiu mieru športového talentu ako priemerní športovci. Talentovaných športovcov je možné rozdeliť do kvalitatívnych/výkonnostných skupín, pre ktoré upraví odlišné podmienky.

    Podotýkame, že daňové benefity pri uzavretí zmluvy o sponzorstve v športe sú možné len pri takom talentovanom pšortovcovi, ktorí má aj zmluvu o príprave talentovaného športovca (viď § 17 ods. 19 písm. h) Zákona o dani z príjmov).

    26. Môžem byť ako profesionálny vojak, zamestnancom športového centra, mať podpísaný kontrakt a štatút profesionálneho športovca so športovým zväzom?

    Súbeh zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu s existenciou statusu profesionálneho vojaka, alebo zamestnanca rezortného športového strediska, platná právna úprava nevylučuje.

    Citácia relevantných ustanovení Vášho statusového zákona (ako profesionálneho vojaka) č. 346/2005 Z.z.:
    https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/346/20150101

    "Obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov
    § 11
    (1) Petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka.
    (2) Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia.
    (3) Profesionálny vojak sa nesmie aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami.
    (4) Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.
    § 12
    (1) Profesionálny vojak nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.9)

    (2) Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
    a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach, v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,
    b) vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, publicistickú činnosť, prekladateľskú činnosť, prednášateľskú činnosť, literárnu činnosť, umeleckú činnosť, športovú činnosť,
    c) ...

    (3) Profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb; to neplatí, ak
    a) je vyslaný do takého orgánu vládou alebo ministrom alebo
    b) plní úlohy pod dočasnou legendou alebo trvalou legendou.
    (4) Profesionálny vojak uvedený v odseku 3 písm. a) nesmie za členstvo v týchto orgánoch poberať odmenu alebo iné výhody."

    27. Akú zmluvu majú mať podpísanú hráči, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere? (momentálne sú SZČO alebo profesionálni hráči bez odvodu do sociálnej poisťovne)

    Ak činnosť športovcov/hráčov spĺňa znaky závislej práce, majú mať uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá sa považuje na základe § 46 ods. 1 zákona o športe za "iný pracovnoprávny vzťah", na základe ktorého hráči majú postavenie i ochranu zamestnanca. Na tom nič nemení ani fakt, že do 31.12.2018 majú takýto profesionálni športovci tzv. odvodové prázdniny (neplatia povinné odvody do Sociálnej poisťovne).
    POZOR: odvodové prázdniny sa nevzťahujú na profesionálnych športovcov, ktorí majú status SZČO ale iba na tých, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe.
    SZČO zmluvy zákon o športe (§ 102 ods. 4 zákona o športe) pripúšťa iba na prechodné obdobie, ak boli podpísané pred 31.12.2015 na obdobie presahujúce do roka 2016, prípadne 2017 a 2018, (podľa dojednanej doby trvania starej zmluvy podpísanej pred 31.12.2015).
    Nové zmluvy so športovcami (uzatvárané po 1.1.2016) majú byť podpisované v súlade s § 4 ods. 3 a 4 zákona o športe, t.j. ak vykonávanie športu športovcom za odmenu spĺňa znaky závislej práce, má byť uzatvorená zlmluva o profesionálnom vykonávaní
    Po 31.12.2018, t. j. po uplynutí lehoty prechodného obdobia sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude zo zákona považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.

    Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce:
    "(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom."

    28. Je potrebné, ak sa uzatvorí zmluva o profesionálnom výkone športu s chlapcom, ktorý ešte nemá 18 rokov, uzatvoriť aj dohodu o brigádnickej práci študenta?

    Nie je to potrebné. Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu môže uzavrieť sám športovec, ktorý dovŕšil 15 rokov veku, avšak ak ešte nedovŕšil 18 rokov, je potrebné aj vyjadrenie zákonného zástupcu športovca, najčastejšie rodiča, a to formou podpisu na zmluve alebo na samostatnej listine, ktorá je súčasťou zmluvy. Zo zákona o športe nevyplýva povinnosť uzatvárať zároveň dohodu o brigádnickej práci študenta na rovnaký predmet činnosti športovca pre športovú organizáciu.

    29. Sme s.r.o. – 100 % dcéra mesta. Zabezpečujeme prevádzky hádzanárskeho klubu, futbalového klubu, ale okrem toho vykonávame aj iné činnosti: prevádzkujeme športové objekty vo vlastníctve mesta, udržiavame verejnú zeleň, upratovacie služby, prevádzku parkovísk mesta. Na všetky tieto činnosti dostávame od mesta dotáciu vo výške 600 tis. €, z toho na športovú činnosť 220 tis. €. Vzniká pre nás povinnosť mať overenú účtovnú závierku audítorom? Ak to mesto nepožaduje, sme povinní prostriedky od neho sledovať na samostatnom účte?

    Podľa § 9 ods. 4 zákona o športe "Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak
    a) príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, alebo
    b) všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 eur.".


    Podľa § 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
    "§ 2 Na účely tohto zákona sa rozumie
    a) verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,"
    .

    Podľa § 2 písm. c) zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov "auditom súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov,".

    V § 19 zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve sú uvedené prípady, v ktorých je účtovná jednotka povinná mať účtovnú závierku overenú audítorom, pričom ide o prípady (odsek 1) obchodných spoločností, ktoré povinne vytvárajú základné imanie a družstvo, ak spĺňajú stanovené podmienky majetku, obratu resp. počtu zamestnancov, ďalej o prípady obchodných spoločností a družstiev, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ďalej banky a pobočky zahraničných bánk a napokon o prípady, ktoré upravuje osobitný predpis. V odseku 4 zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť auditu aj pre právnické osoby - prijímateľov asignačnej dane, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité.

    Podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve "Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis,24)".

    Vzhľadom na to, že odkaz č. 24 k poznámke je len demonštratívny, existuje viacero povinne auditovaných subjektov na základe osobitných predpisov. Okrem nadácií ide o banky, ale aj obce, neziskové organizácie a iné subjekty, medzi iným aj športové organizácie v zmysle zákona o športe.

    Ak ide o obchodnú spoločnosť, ktorá vykonáva športovú činnosť, ide o športovú organizáciu v zmysle § 8 ods. 1 zákona o športe, podľa ktorého "Športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy". Keďže takáto obchodná spoločnosť, síce aj zriadená orgánom verejnej správy (mestom), nie je orgánom verejnej správy, je športovou organizáciou a vzťahujú sa na ňu podmienky uvedené v § 9 ods. 4 zákona o športe, a teda, je povinná mať riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom.

    Pripomíname, že ide o audit podľa zákona o športe, ktorý má iné náležitosti, než audity podľa iných predpisov, resp. podľa zákona o účtovníctve. Môže teda nastať prípad, že športová organizácia si bude musieť splniť povinnosť aj viacerých auditov, ak budú splnené príslušné podmienky.

    V prípade, že mesto nepožaduje, aby boli ním poskytnuté prostriedky vedené a sledované na samostatnom bankovom účte, tak prijímateľovi týchto prostriedkov takáto povinnosť nevzniká.

    30. Športovcovi/hráčovi bola ponúknutá zmluva o profesionálom vykonávaní športu pre nasledujúcu sezónu v najvyššej súťaži kolektívneho športu dospelých. Zmluva sa v záhlaví odvoláva na § 35 a nasl. zákona o športe. Avšak obsah zmluvy jej podľa môjho názoru nezodpovedá, keďže športovec je v nej uvedený ako SZČO a logicky tam nie je uvedená ani dovolenka a podmienky jej čerpania a aj uvedenú mzdu nemožno chápať v zmysle Zákonníka práce. Podľa príspevkov na vašej webovej stránke ako aj článku JUDr. Čolláka ml., či blogom RNDr. Jozefa Mihála usudzujem, že pre kolektívny šport platí zmena na základe zákona o športu z roku 2015, kedy ak výkon činnosti športovca spĺňa podmienky zákonnej práce, musí byť medzi klubom ako športovou organizáciou a športovcom uzavretá zmluva o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle § 4 ods. 3 c), ktorá sa tak len netvári, ale spĺňa podmienky § 35 a nasl. teda aj minimálnu mzdu a zakladá sa ňou obdobný pracovnoprávny vzťah.
    To v konečnom dôsledku usudzujem aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.03.2016 pod spisovou značkou 3Co/156/2015.
    Keďže zmluva obsahuje skutočnosti ako: športovec vykonáva svoju činnosť na základe pokynov trénera, stanovenie povinnosti zúčastňovať sa na tréningoch, regeneráciách, zápasoch a iných akciách (napr. marketingových) klubu. Tiež predpokladám, že svoju činnosť vykonáva v mene klubu a pre klub. A teda sa chcem spýtať, či usudzujem správne, že výkon činnosti športovca spĺňa podmienky zákonnej práce. Ak áno, je možné aby klub navrhoval zmluvu s úmyslom jej uzavretia, kde je športovec definovaný ako SZČO? Ide mi o to, že ak zo zákona vyplýva povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah v takomto prípade v zmysle § 35 a nasl. zákona o športe, považujem za nerozumné uzavrieť takúto zmluvu, keďže predpokladám, že o neplatnosti (resp. neexistencii) zmluvného vzťahu môže rozhodnúť jedine súd, čo by bola zdĺhavá a finančne náročná záležitosť.

    Odpoveď k otázke:
    "ide o klasický rozpor medzi pomenovaním zmluvy a jej obsahom.
    Malo by ísť samozrejme o zamestnanecký pomer, inak povedané – pasáže zmluvy o SZČO nie sú v súlade so Zákonom o športe.
    Treba si odpovedať na zásadnú otázku – chcete sa s klubom dohodnúť na SZčO režime alebo na zamestnaneckom?
    Ak szčo – asi to v zmysle vykonávanej športovej činnosti nebude možné.
    Ak zamestnanecký pomer – musia ísť zo zmluvy „von“ tie SZČO ustanovenia."

    V odôvodnení rozsudku KS Košice, zo dňa 17.03.2016 pod spisovou značkou 3Co/156/2015, ako odvolací súd konštatuje:
    "Nad rámec odôvodnenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, uvádza odvolací súd („obiter dictum“), že vo vzťahu profesionálnych športovcov a klubu v kolektívnych športoch existujú určité prvky závislej práce, čo však v žiadnom prípade nevylučuje možnosť, že medzi športovcom a klubom môže existovať aj iné právne vzťahy než vzťahy pracovnoprávne. Odvolací súd poznamenáva, že neexistencia konkrétneho riešenia právneho postavenia športovcov viedla k prijatiu zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento osobitný zákon upravuje vzťah profesionálneho športovca v kolektívnom športe a jeho klubu tým spôsobom, že ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, vykonáva profesionálny športovec šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Tento zmluvný vzťah sa považuje za tzv. iný pracovnoprávny vzťah (§ 46 ods. 1 citovaného zákona), pričom na právne vzťahy sa iba primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce."

    Prezentácia k sérii seminárov konaných v období 04-05/2017, ktorých súčasťou bola aj táto problematika:
    https://docs.google.com/presentation/d/1mEBbvu6n1_Q9K2tjK8heNiL3CuUzRYUO4TAxB2nxJPA/edit#slide=id.p

    Článok k danej problematike -
    http://www.ucps.sk/sportovy_klub_zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_szco_nelegalne_zamestnavanie_sposobilost_prijimatela_verejnych_prostriedkov_jaroslav_collak

    31. Možno ustanovenie § 38 ods. 3 Zákona o športe vykladať v tom zmysle, že zmluvný vzťah založený zmluvou uzatvorenou podľa Zákona o športe so športovcom, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, automaticky zaniká aj skončením jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky podľa Zákona o pobyte cudzincov? A to napríklad pri skončení platnosti povolenia na prechodný pobyt, ktorý bol cudzincovi udelený, prípadne skončenia platnosti schengenských víz.

    Vzťahuje sa ustanovenie § 38 ods. 3 Zákona o športe v plnom rozsahu aj na zmluvu o amatérskom vykonávaní športu (§ 47 Zákona o športe) a zmluvu o príprave talentovaného športovca (§ 48 Zákona o športe)?

    Podľa § 38 ods. 3 zákona o športe:
    „Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzavretou so športovcom, ktorý je cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, sa skončí dňom, ktorým sa skončí jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.“

    V § 38 ods. 3 zákona o športe je uvedený osobitný režim skončenia zmluvného vzťahu založenom zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu cudzinca, ktorý je viazaný na skončenie pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, respektíve skončenie oprávnenosti jeho pobytu. Ak teda cudzincovi na základe akejkoľvek právnej skutočnosti skončí oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu zaniká ex lege.
    Skončenie pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky však musí byť definitívne. To znamená, že napríklad v prípade, ak cudzincovi uplynie platnosť povoleného pobytu počas konania o ďalšie povolenie prechodného pobytu alebo o obnovení prechodného pobytu, pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky je do rozhodnutia o udelení povolenia na prechodný pobyt považovaný za oprávnený (§ 31 ods. 8 a § 34 ods. 18 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

    32. Je talentovaný športovec povinný uhrádzať náklady športovej organizácii v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 48 ods. 6 Zákona o športe aj v tom prípade, ak bola pôvodná zmluva o príprave talentovaného športovca ukončená predčasne z dôvodu podľa § 38 ods. 3 Zákona o športe, t.j. z dôvodu skončenia jeho pobytu na území Slovenskej republiky, ak športovec následne nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu z toho dôvodu, že viac nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky?

    V zmysle § 47 ods. 7 a § 48 ods. 9 zákona o športe skončením pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky sa končí aj zmluvný vzťah založený zmluvou o amatérskom vykonávaní športu a zmluvou o príprave talentovaného športovca.

    Čo sa týka uhrádzania nákladov športovej organizácií, ktoré vynaložila na jeho prípravu na vykonávanie športu, v prvom rade je to na vôli športovej organizácie, či bude vyžadovať od športovca, ktorý neuzavrie so športovou organizáciou zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky, uhrádzanie týchto nákladov. Ak sa športová organizácia rozhodne, že bude požadovať uhradenie týchto nákladov, športovec je od takejto úhrady oslobodený len z taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 48 ods. 8 zákona o športe. Ak nie je jeden z týchto prípadov naplnený, talentovaný športovec má povinnosť tieto náklady športovej organizácií uhradiť. Je potrebné si uvedomiť, že na začiatku idú do zmluvného vzťahu talentovaný športovec a klub so zámerom vytvoriť športovcovi nadštandardné podmienky na rozvoj jeho talentu, športového majstrovstva a výkonnosti s prispôsobeným vzdelávacím procesom pre športovca, pričom športovec si je vedomý zvýšených nákladov s jeho prípravou i svojho záväzku "vrátiť" náklady klubu, ak sa podstata/cieľ zmluvy o príprave talentovaného športovca nenaplní. Ak takú zmluvu uzavrie klub s talentovaným športovcom, ktorý nie je slovenským občanom, bolo by vhodné dojednať si pravidlá vysporiadania ich zmluvného vzťahu v prípade, ak športovec nebude mať predĺžené povolenie na pobyt alebo aj pre prípady, že dôjde k vyhosteniu športovca (napr. z dôvodu trestnej činnosti a pod.). V súlade so zásadou primeranosti je potrebné vziať do úvahy, že dôvody, pre ktoré sa skončí pobyt talentovaného športovca môžu byť objektívnej povahy, ktoré v čase podpisu zmluvy o príprave talentovaného športovca bolo, resp. nebolo možné predpokladať alebo môže ísť o dôvody subjektívnej povahy, pričom ak ide o dôvody, ktoré zavinil talentovaný športovec (napr. nepodal žiadosť o povolenie pobytu alebo sa dopustil trestnej činnosti a preto mu pobyt nebol povolený alebo bol vyhostený), je primerané požadovať od športovca, aby klubu uhradil náklady, ktoré klub v súvislosti s jeho prípravou vynaložil. Otázna je však vymožiteľnosť takého nároku mimo územia SR.

    33. Je talentovaný športovec povinný uhrádzať náklady športovej organizácii v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 48 ods. 6 Zákona o športe aj v tom prípade, ak bola pôvodná zmluva o príprave talentovaného športovca akýmkoľvek spôsobom predčasne ukončená (t.j. inak ako uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, napr. dohodou, výpoveďou, odstúpením a pod.) a športovec následne nepristúpil k uzatvoreniu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu? Alebo sa vyššie uvedené ustanovenie § 48 ods. 6 Zákona o športe vzťahuje len na prípady ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu uplynutia času, na ktorý bola takáto zmluva uzatvorená, teda povinnosť športovca uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 48 ods. 6 Zákona o športe vznikne len v prípade ukončenia zmluvy o príprave talentovaného športovca uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená?

    Je talentovaný športovec povinný uhrádzať náklady športovej organizácii v zmysle § 48 ods. 6 Zákona o športe aj v tom prípade, ak bola pôvodná zmluva o príprave talentovaného športovca ukončená predčasne z dôvodu jej vypovedania športovcom v súlade so Zákonom o športe, ak športovec následne nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu?
    Zmluva o príprave talentovaného športovca môže byť predčasne ukončená, a to na základe dôvodov ustanovených v § 38 ods. 2, ktorý sa primerane aplikuje aj v prípade talentovaného športovca. Je teda možné zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu ukončiť
    a) dohodou,
    b) výpoveďou alebo
    c) okamžitým skončením.

    Zákon o športe ustanovuje ako fakultatívnu súčasť zmluvy o príprave talentovaného športovca podmienku uzatvorenia zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac tri roky so športovou organizáciou po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca. Ide konkrétne o ustanovenie § 48 ods. 5, ktorý znie:
    „Pri uzatvorení zmluvy o príprave talentovaného športovca sa športová organizácia a talentovaný športovec môžu dohodnúť, že súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca bude záväzok športovej organizácie, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzatvorí so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky.“
    Kumulatívne za predpokladu, ak dôjde k dojednaniu záväzku podľa § 48 ods. 5 platí dikcia § 48 ods. 6, ktorý znie „Súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca podľa odseku 5 je záväzok talentovaného športovca, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzavrie so športovou organizáciou zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky. Ak talentovaný športovec nedodrží tento záväzok, športová organizácia môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložila na jeho prípravu na vykonávanie športu.“
    V prípade, ak talentovaný športovec a športová organizácia dojednajú záväzok podľa zmienených § 48 ods. 5 a 6 a talentovaný športovec nedodrží tieto ustanovenia zmluvy, zákon o športe oprávňuje športovú organizáciu požadovať od neho úhradu nákladov vynaložených na jeho prípravu na vykonávanie športu podľa § 48 ods. 6 zákona o športe.
    Talentovaný športovec v prípadoch, kedy dôjde k naplneniu niektorého z dôvodov v § 48 ods. 8 zákona o športe, nie je povinný uhrádzať náklady športovej organizácii. V iných prípadoch, aj v prípade, ak talentovaný športovec ukončí zmluvu predčasne, je športová organizácia oprávnená od neho požadovať úhradu nákladov.

    Ak došlo k vypovedaniu zmluvy zo strany talentovaného športovca na základe neplnenia si povinností športovej organizácie, ktoré jej vyplývajú zo zákona o športe a zmluvy o príprave talentovaného športovca, potom nie je dôvod, aby športová organizácia požadovala úhradu nákladov od talentovaného športovca.

    Rovnako aj v prípade, ak by došlo k zániku zmluvy niektorým zo spôsobov podľa § 38 ods. 1 písm. b) a c) (smrť športovca alebo zánik klubu bez právneho nástupcu), objektívne nie je možné požadovať uzavretie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, pretože už na jednej alebo druhej strane neexistuje právny subjekt, ktorý bol povinný takúto zmluvu uzatvoriť.
    Ak by došlo k zániku zmluvného vzťahu dohodou /§ 38 ods. 2 písm. a)/ obsahom tejto dohody zrejme bude aj dojednanie spôsobu vysporiadania nákladov vynaložených na prípravu talentovaného športovca, ak si ho klub bude nárokovať, ako aj vysporiadanie záväzku športovca a klubu uzavrieť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu (inak by zrejme k dohode nedošlo).
    Ak dôjde k zániku zmluvy výpoveďou alebo okamžitým skončením zmluvy /§ 38 ods. 2 písm. b) a c)/, bez ohľadu na to, či zmluvu ukončila športová organizácia (klub) alebo športovec, oba tieto spôsoby znamenajú skončenie zmluvy z dôvodu, že si nektorá zo zmluvných strán si neplnila svoje povinnosti a logicky to zrejme bude znamenať, že strany nebudú chcieť ďalej spolupracovať. Na druhej strane však ide o skončenie zmluvy a ak by si aj po takomto skončení platnosti zmluvy uplatnil klub právo na uzavretie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, bol by na to oprávnený.
    Je potrebné však uviesť, že tento záväzok je primárne viazaný na skončenie zmluvy uplynutím dojednanej doby platnosti zmluvy. Samozrejme k uzavretiu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu s talentovaným športovcom na základe dohody zmluvných strán môže dôjsť aj skôr, t.j. pred uplynutím dojednanej doby platnosti zmluvy o príprave talentovaného športovca.

    34. Možno zmluvu o príprave talentovaného športovca v zmysle § 48 Zákona o športe uzatvoriť výlučne len so športovcom, ktorý je v čase uzatvorenia tejto zmluvy zaradený do zoznamu talentovaných športovcov?

    O aký zmluvný typ sa jedná v prípade, ak je zmluva o príprave talentovaného športovca uzatvorené so športovcom, ktorý nespĺňa a nikdy nespĺňal definičné znaky talentovaného športovca v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o športe?

    Z § 48 ods. 1 zákona o športe vyplýva, že zmluvou o príprave talentovaného športovca sa talentovaný športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje zabezpečiť prípravu a výchovu talentovaného športovca. Talentovaný športovec je definovaný v § 4 ods. 5 zákona o športe, pričom jedným z definičných znakov talentovaného športovca je aj podmienka zaradenia do zoznamu talentovaných športovcov a teda jednou podmienok na uzatvorenie zmluvy podľa § 48 zákona o športe je zaradenie do zoznamu talentovaných športovcov.
    Ak športovec nespĺňa definičné znaky talentovaného športovca, nie je s ním možné uzatvoriť zmluvu podľa § 48 zákona o športe. To, akú zmluvu je potrebné so športovcom uzatvoriť, resp. ak ju je potrebné uzatvoriť, treba posudzovať v zmysle § 4 zákona o športe podľa toho, o aký typ športovca ide.

    35. Môže športovec do 15 rokov veku uzatvoriť so športovou organizáciou zmluvu o príprave talentovaného športovca?

    POUŽITÉ PRÁVNE PREDPISY:
    § 34 ods. 6 a § 48 ods. 9 zákona č. 440/2015 Z. z.

    § 34 ods. 6:
    "Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca. Pri uzavretí zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu športovcom do 15 rokov veku alebo športovcom starším ako 15 rokov veku pred skončením povinnej školskej dochádzky sa vyžaduje povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Povolenie možno vydať, len ak vykonávanie športu neohrozí zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo povinnú školskú dochádzku športovca. V povolení sa určia podmienky vykonávania športu. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak sa podmienky povolenia nedodržiavajú."

    § 48 ods. 9:
    "Na právne vzťahy talentovaného športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o príprave talentovaného športovca sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 písm. a) až k), m) a n), § 33 a 34, § 38 až 43, a § 46 ods. 5 a 7."

    ODPOVEĎ:
    Ako ustanovuje § 48 ods. 9 zákona o športe: „Na právne vzťahy talentovaného športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o príprave talentovaného športovca sa primerane vzťahujú ustanovenia ... § 34 zákona o športe.“ V zmysle ods. 6 predmetného ustanovenia § 34 zákona o športe: „Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca.“ V prípade uzatvorenia zmluvy o príprave talentovaného športovca do 15 rokov veku sa bude vyžadovať povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

    Aj podľa dôvodovej správy k novele zákona o športe:
    (K bodu 26)
    Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o príprave talentovaného športovca primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania talentovaného športovca.

    36. Môže športovec do 15 rokov veku uzatvoriť so športovou organizáciou zmluvu o amatérskom vykonávaní športu?

    POUŽITÉ PRÁVNE PREDPISY:
    § 34 ods. 6 a § 47 ods. 7 zákona č. 440/2015 Z. z.

    § 34 ods. 6:
    "Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca. Pri uzavretí zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu športovcom do 15 rokov veku alebo športovcom starším ako 15 rokov veku pred skončením povinnej školskej dochádzky sa vyžaduje povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Povolenie možno vydať, len ak vykonávanie športu neohrozí zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo povinnú školskú dochádzku športovca. V povolení sa určia podmienky vykonávania športu. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak sa podmienky povolenia nedodržiavajú."

    § 47 ods. 7:
    "Na právne vzťahy športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 písm. a), b), d) až k), m) a n), § 33, 34, 38, 39, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 až 3, § 42, 43 a § 46 ods. 5 a 7.".

    ODPOVEĎ:
    Ako ustanovuje § 47 ods. 7 zákona o športe: „Na právne vzťahy športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú ustanovenia ... § 34 ..." (Zákona o športe). V zmysle ods. 6 ustanovenia § 34 zákona o športe: „Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca.“ V prípade uzatvorenia zmluvy o príprave talentovaného športovca do 15 rokov veku sa bude vyžadovať povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

    Aj podľa dôvodovej správy k novele zákona o športe:
    (K bodu 24)
    Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o amatérskom vykonávaní športu primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania amatérskeho športovca.

    Marianna Šoltésová    16. február 2016 21:26
    Ak bude športovec vykonávať svoju činnosť až do 31.12.2018 na pôvodnú zmluvu, ktorú nemá uzatvorenú podľa zákona o športe, pričom jeho činnosť spĺňa znaky závislej práce, bude svoj príjem zdaňovať tak ako doteraz - ako SZČO, podľa §6 ods. 2 písm. b)?
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Áno, ak športovec bude do 31.12.2018 vykonávať šport za športový klub na základe zmluvy uzatvorenej pred 1.1.2016 bude naďalej v režime SZČO, t.j. bude pokračovať v starom režime. Napriek tomu, že vykonávanie športu malo znaky závislej práce aj pred účinnosťou nového zákona o športe, bol však akceptovaný stav (štátom) v minulom období zrejme preto, že neexistovala osobitná úprava pracovnoprávneho vzťahu pre profesionálneho športovca predpokladaná (od 1.4.2002) v § 3 ods. 2 Zákoníka práce v znení platnom do 31.12.2015, pričom Zákonník práce, vzhľadom na špecifickosť vykonávania športu profesionálnymi športovcami, nebol na ich vzťah s klubom aplikovateľný.
    + - Hodnotenie:1 Počet hodnotení:1
    Marianna Šoltésová    17. február 2016 10:17
    Ďakujem za pomoc.
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia