Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

FAQ - verejné prostriedky NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .

    UPOZORNENIE k používaniu odpovedí a právnych vzorov vytvorených UčPS a jej spolupracovníkmi:

    Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

    Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami. 

    UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

    Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

    Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.


    1. 

    (1) Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,[1]) vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
    __________________________

    [1]) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. 

    Považujú sa za verejné prostriedky príjmy z "2%"? Dotácie od obce? Dotácie od VÚC? Alebo len priama dotácia zo štátneho rozpočtu?

    Z odkazu pri pojme “verejné prostriedky”, ktorý cez poznámku pod čiarou odkazuje na § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zrejmé, že pod verejnými prostriedkami treba rozumieť finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

    Právnickými osobami verejnej správy sú subjekty verejnej správy (právnické osoby) zapísané v štatistickom registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR a zaradené vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010 ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.

    Z uvedeného vyplýva, že príjmy z 2%, ktoré obdrží občianske združenie od subjektu verejnej správy (daňový úrad - orgán finančnej správy SR) sa považujú za verejné prostriedky. Obce aj vyššie územné celky sú subjektmi verejnej správy a preto dotácie od týchto subjektov sa tiež považujú za verejné prostriedky rovnako ako aj priama dotácia zo štátneho rozpočtu, prípadne dotácia poskytnutá prostredníctvom národného športového zväzu.

    2. Dobrý deň prajem, chcem požiadať o usmernenie týkajúce sa výkladu nového zákona o športe. Konkrétne na situáciu v našom meste, kde športové oddiely vystupujú pod hlavičkou Mestského kultúrno-športového strediska, príspevkovej organizácie mesta, ktoré je štatutarnym orgánom športových klubov. Zaujíma ma:

    • prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi jednotlivými športami. Momentálne prebieha tak, že je určované rozhodnutím Mestského kultúrneho-športového strediska a následne schvaľované mestským zastupiteľstvom. Zaujíma ma, či znenie zákona (par. 68 Príspevok uznanému športu) je právne záväzné aj pre orgány verejnej správy (mesta, resp. ich organizácie), ktoré v rámci svojich rozpočtov financujú rozvoj športu.

    NIE, zákon o športe nevstupuje do pôsobností miest a obcí rozhodovať o podpore športu na svojom území. Zákon o športe upravuje financovanie športu na centrálnej úrovni. Financovanie športu na miestnej úrovni je naďalej v pôsobnosti územnej/obecnej samosprávy /§ 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení/. Orgány územnej samosprávy v súlade s právnym poriadkom vrátane vlastných pravidiel pre športu schválených všeobecne záväzným nariadením obce/mesta naďalej nezávisle od štátu rozhodujú o tom, v akej výške a akým spôsobom bude podporovať šport na svojom území.

    3. Som prezidentom národného športového zväzu a náš šport (neolympijský) bohužiaľ nie je členom SportAccordu, takže nemôže byť uznaný. Vyvíjame úsilie, aby sa naša medzinárodná organizácia stala členom SportAccordu, ale tento proces nie je jednoduchý a potrebuje určitý čas. V procese prípravy zákona ste hovorili, že pre také zväzy ako je náš bude prechodné dvojročné obdobie, aby mohli požiadať o členstvo v SportAccorde, ktoré doteraz nebolo podmienkou pre prijímateľov dotácií. V prechodných ustanoveniach som však toto nenašiel, ale možno som to iba prehliadol. Môžete mi prosím napísať, či je taká možnosť?

    To prechodné obdobie je ročné (v zákone nie je uvedené) a na ministerstve školstva ho fakticky (bez vyjadrenia v prechodných ustanoveniach zákona) urobili tak, že peniaze na rok 2016 rozdelili ešte koncom roku 2015 podľa starej právnej úpravy, kedy vieme, že príspevok uznanému športu nebol ešte súčasťou právneho poriadku, t. j. podľa mojich informácií všetci, čo dostávali dotácie doposiaľ ich dostali v starom dotačnom režime aj na rok 2016. Na tom nič nemení ani fakt, že pri rozdeľovaní dotácie sa použila aktuálna podoba vzorca, ktorú na ministerstve školstva používajú už cca 3 roky.
    V súvislosti s procesom prijatia za člena SportAccordu považujem za potrebné uviesť, že podľa § 69 ods. 1 sa žiadosť o príspevok uznanému športu podáva do 30. septembra, už predtým však národný športový zväz musí mať stanovy v súlade a splniť ostatné podmienky uznania za národný športový zväz, čiže zväz nemá veľa času na splnenie podmienok, nakoľko do 30.6. si má zosúladiť stanovy so zákonom o športe najma jeho § 19 až 23 a zároveň požiadať SportAccord o prijatie za člena, do 30.9. je to potrebné stihnúť (vzhľadom na dĺžku procesu prijímania členov SportAccordu to bude zrejme nereálne - opýtajte sa na skúsenosti pretláčania rukou a hokejbalu, ktoré sú práve v tomto procese prijímania), ak sa má národný športový zväz zapojiť do procesu finacovania formou príspevku uznanému športu už v roku 2016 na rok 2017.
    Je možné však predpokladať, ze športy, ktoré síce nie sú medzi uznanými športami, ale boli na Slovensku doposiaľ podporované nenárokovateľnou dotáciou a nestihnú absolvovať proces prijatia do SportAccordu, budú obdobným spôsobom podporované štátom aj naďalej, najmä ak budú dosahovať dobré výsledky, vzorne reprezentovať Slovensko a preukazovať dobrú správu a životaschopnosť a ak budú spĺňať podmienky pre spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa § 66 ods. 3 a 5 ZoŠ.
    Tieto športy budú môcť okrem dotácií využiť financovanie z príspevku na športový poukaz (deti a mládež od 5 do 14 rokov), ktorého použitie nie je obmedzené na "uznané športy" a z príspevku na národný športový projekt (účasť na najvýznamnejších medzinárodných podujatiach vrátane prípravy alebo organizovanie takých podujatí na Slovensku). Sponzorské pre športovú organizáciu (zapísanú v IS športu, ktorá je členom národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie) i dobrovoľníctvo je taktiež možné využiť v podstate pri všetkých druhoch organizovaného športu.

    4. Refundácia výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch na športovú infraštruktúru osobitného významu (§70 ods.3 b)) – bude to možné, od kedy a za akých podmienok?

    Dotačné podmienky bude určovať tak, ako doposiaľ ministerstvo v rámci dotačnej výzvy. Poskytnutie dotácie na refundáciu výdavkov na športovú infraštruktúru osobitného významu bude teda musieť byť predmetom žiadosti o dotáciu a predmet dotácie nebude mimo rámca dotačnej výzvy.

    5. Je možné z príspevku uznanému športu financovať aj výdavky na materiálno-technické zabezpečenie športu (investície)? Ak áno, od kedy a za akých podmienok?

    Príspevok uznanému športu je koncepčne konštruovaný ako odmena poskytnutá štátom národnému športovému zväzu za výsledok, ktorý odovzdal slovenskej spoločnosti za predchádzajúce hodnotené obdobie (predchádzajúci rok). S touto odmenou by mal národný športový zväz naložiť tak, aby v budúcich rokoch dosiahol výsledok, ktorý mu jeho príjem udrží alebo aj navýši. Ak sa v konkrétnom športe národný športový zväz rozhodne, že pre dosiahnutie lepších parametrov do vzorca, pomocou ktorého sa vypočítava podiel uznaného športu je potrebné investovať do športovej infraštruktúry, bude to jeho rozhodnutie i zodpovednosť voči príslušnému športovému odvetviu a členom príslušného zväzu. O týchto prostriedkoch bude rozhodovať príslušný orgán zväzu, zápisnica s týmto ropzhodnutím bude verejne prístupná a použitie príspevku uznanému športu sa bude povinne verejne vykazovať, takže informácie o použití príspevku uznanému športu budú prístupné nielen kontrolným orgánom, kontrolórovi zväzu ale aj členom zväzu, odbornej i laickej verejnosti vrátane médií.

    6. Chcel by som sa opýtať či aj v prípade prostriedkov čerpaných z dotácie vyššieho územného celku pre občianske združenie je potrebné už mať zosúladené stanovy s novým zákonom o športe ku dňu podania žiadosti, resp. ku dňu poukázania finančných prostriedkov. Stretol som sa s rôznymi výkladmi, a do konca apríla sa podávajú žiadosti na samosprávny kraj, kde máme záujem podať žiadosť o dotáciu týkajúcu sa športovej činnosti stolnotenisového oddielu. Ďakujem

    Do 30.6. je prechodné obdobie, dokedy si športové organizácie majú zosúladiť svoje stanovy, dovtedy môžu postupovať podľa doterajších, aj keď nie sú ešte v súlade so zákonom a nemá to dopad na spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, ktorá sa zo zákona predpokladá u každej FO a PO zapísanej v IS športu, kým sa nezistí opak (na základe podnetu alebo pri poskytovaní verejných prostriedkov).

    Najprv sa budú upravovať stanovy zväzov (NŠZ) a v nadväznosti na to stanovy klubov, tak je to logické.

    Súlad stanov s § 19 až 23 sa vyžaduje u NŠZ, avšak pri kluboch, ktoré sú o.z. sa vyžaduje iba súlad ich činnosti s § 19 až 23, t.j. musia byť nastavené férové vnútorné procesy (férové zvolávanie a vedenie zasadnutí orgánov, férový obsah zápisnice, férové voľby, férové informovanie členov a verejnosti).

    7. § 4
    Športovec
    6. Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil v súťaži v druhu športu, na vykonávanie ktorého je registrovaný v zdrojovej evidencii, organizovanej športovou organizáciou.


    A) Otázka: Podľa tejto definície je počet aktívnych športovcov charakteristikou športu, nie športovej organizácie. V iných ustanoveniach zákona sa definovaný pojem používa ako jeden z predpokladov pre dosiahnutie statusu národného športového zväzu (§ 16, ods.1 písm. c), alebo napríklad pre výpočet príspevku uznanému športu (§ 68, resp. činiteľ M18 vo vzorci prílohy 3). Ak naše združenie nie je členom národného športového zväzu pre príslušný šport, ale organizuje v tomto športe súťaže ( = vedie účastníkov súťaže v zdrojovej evidencii ako osoby so svojou príslušnosťou), vstupuje počet aktívnych športovcov získaných a evidovaných našim združením do výpočtu príspevku pre daný (uznaný) šport?
    Ak NIE, prečo? Mohlo by to znamenať, že určitý počet (stovky? tisícky? desaťtisíce?) aktívnych športovcov zostávajú mimo vzorca, a športové organizácie ako naša sú diskriminované.

    B) Ak ÁNO, existuje alebo pracuje sa na nejakom mechanizme, ktorý by jasne zaviazal buď (1) národný športový zväz, aby určitú časť príspevku pre uznaný šport povinne poukázal športovej organizácii nezávislej od zväzu, ktorá dodaním aktívnych športovcov pomohla zvýšiť tento príspevok pre uznaný šport, alebo (2) športovú organizáciu stať sa členom príslušného národného športového zväzu?

    C) Súvisiaca podotázka: alebo je niekde definované, že súťaže v určitom športe smie organizovať výlučne príslušný národný športový zväz alebo športová organizácia s jeho súhlasom či vedomím?
    Ak NIE, hlavná otázka je o to viac opodstatnená.
    Ak ÁNO, nie je to prílišný zásah do slobôd občana / obč.združenia / šport.organizácie?

    A) Štát upravil pravidlá tak, že zodpovednosť za rozvoj jednotlivých uznaných športov preniesol na národné športové zväzy, ktorým dal úlohy a na ich plnenie im poskytol príspevok uznanému športu, ktorý je vypočítaný podľa vzorca, do ktorého je premietnutý verejný záujem v športe, ktorého dôležitým prvkom je počet aktívnych športovcov do 18 rokov, čo sa preukazuje aktívnou účasťou na súťaži v poslednom roku a zaplatením členského.

    B) NIE, taký mechanizmus neexistuje, zákon vytvára pomerne uzavretý právny, ekonomický a najmä transparentný priestor zastrešený národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami, a ak niekto chce získať prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo sponzorského (benefity, ktoré majú dopad na verejné financie) očakáva sa od neho, že prijme pravidlá ustanovené pre vstup do tohto priestoru.

    C) Súťaže môže slobodne organizovať každý (fyzická aj právnická osoba), existujú mestské ligy, školské ligy, firemné ligy, maratóny a iné podujatia organizované športovými organizáciami, ktoré často nie sú členmi národného športového zväzu a majú rôznu právnu formu. Ak niekto organizuje súťaže - vykonáva športovú činnosť, ak to vykonáva v rámci predmetu činnosti právnickej osoby alebo ako fyzická osoba podnikateľ alebo ako športový odborník a nejde o príležitostnú aktivitu, taký organizátor je povinný sa zapísať do IS športu.

    8. Musí mať každý spôsobilý prijímateľ verejných prostriedkov (FO i PO) zriadený osobitný účet na prijímanie verejných prostriedkov v zmysle ZoŠ?

    Ak má fyzická osoba alebo právnická osoba prijať verejné prostriedky, tak musí ich mať na osobitnom účte, ktorý si musí na ten účel zriadiť (§ 66 ods. 2 písm. b), resp. ods. 3 písm. d) ZoŠ). Ak má prijímať iba sponzorské, je táto povinnosť pre prijímateľa sponzorského bezpredmetná, lebo podmienka "mať zriadený účet na príjem verejných prostriedkov" je definovaná na účely prijímania verejných prostriedkov, aj keď pripúšťame, že to je možné vykladať aj tak, ako keby aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nebude mať žiadny príjem z verejných prostriedkov ale iba príjem zo sponzorského, mala mať aj účet na prijímanie verejných prostriedkov, hoci ich neprijíma.

    Domnievame sa však, že takýchto osôb bude len minimum a to aj z nasledovného dôvodu:

    Vzhľadom na definíciu pojmu "verejné prostriedky" v § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého sú "verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.", sa bude táto podmienka spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov (zriadenie účtu na prijímanie verejných prostriedkov) vzťahovať nielen na prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale aj na prostriedky z iných verejných zdrojov, ktoré spadajú pod obsah legálnej definície pojmu verejné prostriedky, na ktorú odkazuje § 9 ods. 1 ZoŠ, teda aj na dotácie od obcí, miest a vyšších územných celkov, ktoré si postupne pridávajú "spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov" do podmienok na poskytnutie dotácií, ktoré ustanovujú vo všeobecne záväznom nariadení.

    Ak by teda mala mať fyzická osoba alebo právnická osoba príjem a výdaje iba zo sponzorského, može túto agendu viesť na:
    transparentnom účte bez nutnosti vykazovať osobitne použitie sponzorského (§ 51 ods. 5 ZoŠ) alebo
    bežnom účte alebo inom ako transparentnom účte s povinnosťou "priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca" v IS športu (§ 51 ods. 4 ZoŠ), resp. do spustenia funkcionality v IS športu na vlastnom webovom sídle právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá je prijímateľom sponzorského (§ 99 ods. 2 ZoŠ).

    1. účet A - osobitný účet na prijímanie verejných prostriedkov (z obce/mesta resp. VÚC, asignované %, príspevok z NŠZ atď.), na ktorý nemôžu byť a nebudú poukázané súkromné prostriedky ako napr. členské, dary resp. sponzorské. (JE POVINNOSŤ ZRIADIŤ HO IBA AK TAKÉ PRÍJMY BUDE FO alebo PO MAŤ)
    2. účet B - účet na súkromné prostriedky bez sponzorského (napr. členské, dary, z zmluv o reklame, z grantov a príspevkov od iných občianských združení)
    3. účet C - na súkromné prostriedky iba zo sponzorského, ktorý bude transparentný.
    (TOTO JE NA VOĽBE PRIJÍMATEĽA, ČI VYUŽIJE MOŽNOSŤ PODĽA § 51 ods. 4 alebo 5 ZoŠ)
    4. účet D - ak športová organizácia bude mať dotáciu od obce/mesta resp. VÚC a tá budú chcieť, aby na ňu mala osobitný účet, tak športová organizácia založí účet D.
    (pri KAŽDEJ DOTAČNEJ ZMLUVE JE MOŽNÉ, ŽE VO VÝZVE BUDE PODMIENKA VIESŤ DOTÁCIU NA OSOBITNOM ÚČTE URČENOM napr. VÝLUČNE NA DOTÁCIE od OBCE, od ŠTÁTU, od VÚC, PRÍPADNE VIAZANÉ NA KONKRÉTNY PROJEKT).

    9. Sú "2%" verejnými prostriedkami v zmysle Zákona o športe?

    ÁNO, 2% je potrebné považovať za verejné prostriedky.
    Ich poukázaním oprávnenému prijímateľovi 2% sa znižuje príjem štátneho rozpočtu z odvedenej dane z príjmov FO a najmä PO.

    Podľa čl. 58 ods. 1 Ústavy SR: "(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom."

    Uvedené vymedzenie štátneho rozpočtu v ústave svedčí pre užší výklad pojmu "štátny rozpočet" a teda aj pre záver, že 2% nie sú položkou/súčasťou štátneho rpzpočtu.

    Keď sa pozrieme na definíciu verejných prostriedkov v § 2 písm. a) zákona 523/2004 Z.z., na ktorú sa odkazuje aj v zákone o športe: "Na účely tohto zákona sa rozumie
    a) verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,"

    Keďže 2% rozposielajú prijímateľom daňové úrady, ktoré sú "právnickými osobami verejnej správy" a rozosielanie 2% oprávneným prijímateľom po kontrole splnenia podmienok je treba považovať za "hospodárenie" s finančnými prostriedkami odvedenými daňovníkmi štátu ako daň z príjmov FO alebo PO, zastávam názor, že 2% je potrebné považovať za verejné prostriedky aj na účely zákona o športe.

    10. Keď národný športový zväz, národná športová organizácia, športový klub alebo iná športová organizácia prijme prostriedky zo štátneho rozpočtu (formou dotácie, príspevku na národný športový projekt, príspevku uznanému športu alebo príspevku na športový poukaz) a následne tieto prostriedky poskytuje svojim členom, ktorými sú právnické osoby (lokálne zväzy, kluby) alebo fyzické osoby (športovci alebo športoví odborníci najmä tréneri alebo iné osoby), majú tieto prostriedky naďalej povahu verejných prostriedkov alebo sú to z pohľadu posledného prijímateľa už iba bežné prostriedky, ktoré musí použiť podľa podmienok, ktoré mu určil poskytovateľ (napríklad národný športový zväz).

    Podľa § 35a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za verejné prostriedky považujú aj finančné prostriedky, ktoré poskytuje subjekt verejnej správy právnickej osobe alebo fyzickej osobe, až do ich použitia na určený účel, a to aj vtedy, ak sa poskytujú prostredníctvom inej právnickej osoby.

    Z uvedenej citácie zákona je zrejmé, že verejné prostriedky si zachovávajú svoju povahu i režim až do ich spotrebovania na účel určený pri ich poskytnutí a to bez ohľadu na to, či sa reťazením prevádzajú postupne medzi viacerými subjektmi napríklad z národného zväzu na krajský/regionálny zväz, z krajského/regionálneho zväzu do športového klubu a zo športového klubu idú k trénerovi alebo športovcovi. A stále platí, že prijímateľ týchto prostriedkov ich musí použiť podľa podmienok, ktoré mu určil poskytovateľ.

    Aj preto Zákon o športe v § 65 ods. 6; § 66 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. d); § 69 ods. 2; § 80 ods. 2 písm. k); § 81 ods. 1 písm. f)/ vyžaduje, aby verejné prostriedky boli ich prijímateľmi vedené osobitne a to nielen v rámci účtovníctva prijímateľa verejných prostriedkov ale aj na osobitnom bankovom účte, čo zabráni ich zmiešaniu s inými prostriedkami, ktoré nie sú verejné a umožňí to podstatne jednoduchšiu kontrolu hospodárenia s nimi, nielen pre štát a jeho orgány ale aj pre prijímateľa verejných prostriedkov a jeho kontrolné orgány, či širokú členskú základňu, najmä ak sú verejné prostriedky vedené na transparentnom účte.

    11. Akú povahu má príspevok uznanému športu vypočítavaný podľa vzorca a aký je vzťah tohto druhu finančného príspevku zo štátneho rozpočtu k zákonu o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe?

    „Príspevok uznanému športu“ je nový osobitný inštitút – nárokovateľný finančný príspevok na podporu vybraných druhov športu zo štátnych prostriedkov za splnenia zákonom ustanovených podmienok.

    „Príspevok uznanému športu“ bol ako právny inštitút zriadený a je upravený v § 68 a 69 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Čo sa týka jeho vzťahu k štátnemu rozpočtu a zákonu č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ide o výdavok štátneho rozpočtu v zmysle § 8 ods. 1 písm. i) uvedeného zákona, podľa ktorého „sa zo štátneho rozpočtu hradia ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom, pričom „príspevok uznanému športu“ je potrebné vnímať ako „ďalší výdavok“ a „osobitným zákonom“, v ktorom je tento „ďalší výdavok“ upravený je „zákon č. 440/2015 Z. z. o športe“.

    12. Aký je vzťah príspevku uznanému športu k ostatným druhom príspevkov a dotáciám, ktoré sú upravené v slovenskom právnom poriadku?

    Ide o obligatórny príspevok podľa osobitného predpisu a nie je možné ho stotožňovať ani zamieňať so žiadnym iným typom „príspevku“ poskytovaného zo štátneho rozpočtu, ako napr. „príspevok štátnej príspevkovej organizácii“ - kde ide o finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ani s „dotáciou“ zo štátneho rozpočtu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 8a zákona č. 523/2004 Z. z.

    Tento príspevok sa poskytuje na základe osobitnej úpravy zákona o športe (rovnako ako iné príspevky poskytované podľa osobitných predpisov - napr. príspevky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, príspevok na činnosť úradu podľa § 68 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite, atď.), t. j. v danom prípade na základe splnenia zákonných podmienok a vychádzajúc z ustanoveného vzorca majú zväzy na poskytnutie príspevku v súlade s § 68 zákona o športe právny nárok. Tento inštitút je odlišný od dotácie ako fakultatívnej a nenárokovateľej podpory štátu, ktorá sa poskytuje aj na základe zákona o športe - § 70 - § 74.


    13. Niektoré národné športové zväzy alebo národné športové organizácie sú financované dotáciami a príspevkami zo štátneho rozpočtu, ktoré vysoko prekračujú 50% ich celkových príjmov, nestávajú sa tak na základe metodiky Štatistického úradu SR subjektom verejnej správy?

    Na základe ich príjmov a napojenia na štátny rozpočet by sme ich tak mohli vnímať avšak je potrebné rozlišovať dve základné roviny jedna je fiskálna rovina a druhá rovina je právna.

    Na fiskálne účely je možné vnímať športové organizácie, ktorých príjmy z dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu vysoko prekračujú 50% ich celkových príjmov, za subjekty verejnej správy.

    Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií a zaradené vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010 (European System of National and Regional Accounts) ustanovenou Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii.
    Posledný zoznam subjektov verejnej správy publikovaný na oficiálnom webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky, aktuálny k augustu 2016, neobsahuje ani jeden z dodnes, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uznaných národných športových zväzov resp. národných športových organizácii.

    Z právneho hľadiska však tieto športové organizácie, aj napriek ich vysokej finančnej závislosti od štátneho rozpočtu, nemôžu stratiť právne postavenie občianskeho združenia s určitými podmeinkami navyše, ktoré pre prijímateľov verejných prostriedkov ustanovuje Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe.

    Z uvedeného je teda zrejmé, že pri posudzovaní takýchto športových organizácii ako subjektov verejnej správy je potrebné mať na zreteli za akým účelom je posudzovaný ich status.

    14. Futbalisti Muži hrajú bez zmlúv. Čo musíme splniť, aby sme im mohli poskytovať stravné, športovú obuv, prípadne uhradiť úrazové poistenie tak, aby tieto výdavky boli daňovo uznané?

    Podľa § 49 zákona o športe môže športovec vykonávať šport aj bez uzavretia písomnej zmluvy, nemá však nárok na odplatu. Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia zákona "Za odplatu sa nepovažuje náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia.".

    Z hľadiska úrazového poistenia nie je športová organizácia povinne úrazovo poistená v Sociálnej poisťovni (§ 16 zák. 461/2003 Z.z. takúto športovú organizáciu nepovažuje za povinne úrazovo poistený subjekt), preto je potrebné uzavrieť komerčné úrazové poistenie v prospech športovca.

    Výdavky na stravné, športovú obuv, prípadne iné súvisiace vecné plnenia budú považované za daňovo uznané v prípade, že pôjde o výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a teda o "výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.".

    Vzhľadom na to, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je športová činnosť, je možné tieto výdavky považovať za daňové výdavky. Pri stravnom je však daňovo uznateľný len výdavok najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, a teda podľa zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ( pozri §19 ods. 2 písm. p) zák. 595/2003).

    Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 309/2016 o sumách stravného MPSVR SR podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ustanovuje s účinnosťou od 1.12.2016 sumy stravného pre časové pásma takto:

    1. 4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
    2. 6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
    3. 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
    Z uvedeného vyplýva, že športová organizácia si môže uplatniť len sumu 4,50 eura za jeden deň na športovca. Ak športovci dostávajú stravné v súvislosti so športovou činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom športovú činnosť pravidelne vykonáva, bude daňovo uznateľným len výdavok najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, čiže ak ide o výcvikový tábor alebo výjazd na zápas, ktorý trvá dlhšie ako 18 hodín, je to v sume 10,30 eur. Doporučujeme upraviť si výšku stravného vo vnútornom predpise, v takom prípade v zmysle § 9 zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je možné poskytnúť športovcovi aj vyššiu sumu stravného a tá sa nebude považovať za jeho nepeňažný príjem.

     


     


    Adriana Salaiová    28. júl 2016 14:51
    Dobrý deň,
    čítam od Vás dve protichodné odpovede týkajúce sa 2 % či sú to verejné prostriedky alebo nie.

    V otázke č.1 je odpoveď nasledovná...NIE

    Z uvedeného vyplýva, že príjmy z 2%, ktoré obdrží občianske združenie, ktoré nie je považované za subjekt verejnej správy (nie je uvedené v zozname Štatistického úradu SR) sa nepovažujú za verejné prostriedky. Obce aj vyššie územné celky sú subjektmi verejnej správy a preto dotácie od týchto subjektov sa považujú za verejné prostriedky rovnako ako aj priama dotácia zo štátneho rozpočtu, púrípadne dotácia poskytnutá prostredníctvom národného športového zväzu.

    A v otázke č. 9 je odpoveď ,že 2 % sú verejné prostriedky. ÁNO, 2% je potrebné považovať za verejné prostriedky.

    Tak potom neviem čo je naozaj správne. Ja si myslím, že sú, pretože DÚ je subjekt verejnej správy.

    Ďakujem Saliová
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia