Financovanie športovej infraštruktúry – nesystematické rozhadzovanie v predvolebnom finiši ... NEPREČÍTANÉ 

Výška objemu schválených finančných prostriedkov na financovanie športovej infraštruktúry v SR v rokoch 2019 a 2020 nás privádza k domnienke, že financovanie športovej infraštruktúry bolo jednou z priorít dosluhujúcej vlády SR.

Financovaniu športovej infraštruktúry národného významu v období do septembra 2019 sme sa venovali v predchádzajúcom článku,^[1] počas prvých 9 mesiacov roku 2019 boli schválené rozhodnutia o uvoľnení finančných prostriedkov v celkovej výške 102,45 mil. eur.

Na toto obdobie nadväzovali ďalšie uznesenia vlády^[2], prijaté v mesiacoch október 2019 až február 2020 :

^[3], ^[4], ^[5], ^[6], ^[7], ^[8], ^[9], ^[10], ^[11]

^[12],  ^[13], ^[14], ^[15], ^[16], ^[17]

Spolu boli v období október 2019 až február 2020, t.j. len za 5 mesiacov a pred koncom volebného obdobia rozdelené finančné prostriedky na športovú infraštruktúru v objeme 43,229 mil. eur, všetky bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania a opätovne bez vopred určených a známych systematických pravidiel.

Národné basketbalové centrum v športovej hale na Pasienkoch.

Vláda SR, znova bez akejkoľvek verejnej diskusie schválila i návrh na uvoľnenie 8,5 milióna eur Slovenskej basketbalovej asociácii ako národnému športovému zväzu na rekonštrukciu Športovej haly na Pasienkoch s cieľom “vybudovať multifunkčné športovo - regeneračné centrum”. Vlastníkom haly je len od augusta 2019 občianske združenie NBC Bratislava, o.z., ktorého predsedom a konečným užívateľom výhod je Michal Ondruš, manažér BK Inter Bratislava. Združenie založila skupina basketbalových osobností a podporovateľov basketbalu, pričom jeho členovia nie sú verejne známi. Predchádzajúcim vlastníkom haly bol AŠK Inter, pozemky pod halou vlastní TESAKO, a.s. Zo zverejnených dokumentov nie je jasný vzťah medzi SBA a NBC Bratislava, o.z. a ani to, ako sa dotácia na rekonštrukciu prejaví vo vlastníckych pomeroch haly a aké budú podmienky pre usporiadanie reprezentačných zápasov nielen v basketbale, ale aj v iných kolektívnych športoch. Podľa materiálu bude financovanie prevádzky projektu Národného basketbalového centra kryté prevádzkovými príjmami a prípadné straty budú hradené zo zdrojov NBC Bratislava, o.z.

Hokejové akadémie v krajských mestách

Vláda schválila aj návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov zriaďovateľom stredných športových škôl v sume 14 mil. eur na rozvoj systému hokejových akadémií a vytvorenie priaznivého prostredia pre výchovu hokejistov a osobností 21. storočia, s termínom uvoľnenia finančných prostriedkov po splnení podmienok najneskôr do 31.12.2023.

SZĽH už v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom a Strednou športovou školou v Trenčíne realizuje pilotný projekt Hokejovej akadémie, na ktorý vláda uznesením č. 583^[18] z 12. decembra 2018 schválila spolufinancovanie v sume do 3 mil. eur. V tomto prípade je výstavba ľadovej plochy uskutočňovaná priamo v areáli školského kampusu.

Uznesenie vlády č. 28/2020 umožní SZĽH zrealizovať a čiastočne finančne zabezpečiť hokejové akadémie aj v ďalších siedmich krajských mestách v SR pri stredných športových školách. Pôjde o účelovo viazané dotácie v maximálnej výške do 2 mil. eur pre jedného príjemcu a zároveň maximálne do výšky 40 % z celkových nákladov investície. Príjemcom dotácií budú zriaďovatelia stredných športových škôl.

Okrem uvedených uznesení vlády rezonovali v športovom hnutí aj ďalšie 2 projekty, o ktorých zmysluplnosti a parametroch bola vedená dlhá verejná i odborná diskusia :

Projekt modernizácie, rekonštrukcie a budovania športovej infraštruktúry národného významu prostredníctvom Fondu na podporu športu.

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 17.12.2019^[19] schválila uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 60 mil. eur z kapitoly MŠVVaŠ pre Fond na podporu športu na projekt modernizácie, rekonštrukcie a budovania športovej infraštruktúry národného významu, ktorá bude poskytovať podmienky pre športovanie detí, mládeže, športové talenty, seniorov ale aj pre športovú reprezentáciu. Finančné prostriedky majú byť uvoľnené nasledovne : 2 mil. eur do 31. januára 2020, 46,5 mil. eur do 31. januára 2021 a 11,5 mil. eur do 31. januára 2022.

Išlo už o druhú verziu návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní,^[20] prvá verzia^[21] predpokladala uvoľnenie sumy 70 mil. eur z kapitoly ÚPVII pre Slovenský olympijský a športový výbor v rokoch 2020 a 2021. Tento pôvodný návrh, kde bol subjektom, ktorý mal rozhodovať o prijímateľoch financií priamo SOŠV, bol terčom kritiky mnohých inštitúcií, vrátane MFSR,^[22] GPSR^[23] a rovnako aj UčPS,^[24] a to najmä z dôvodu absencie právneho rámca, ktorý by umožňoval poskytnutie štátnych prostriedkov občianskemu združeniu, ktoré ich má ďalej rozdeľovať podľa ním určených kritérií a pravidiel.

Jedným z argumentov, prečo by nemal rozhodovať o rozdelení financií priamo SOŠV, bol aj spôsob, akým SOŠV v októbri 2019 ^[25] rozhodol o rozdelení finančných prostriedkov v objeme 3 mil.eur na modernizáciu, rekonštrukciu a budovanie športovej infraštruktúry na základe výzvy z júla 2019.^[26]

Vyberáme zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR:^[27]

Text výzvy SOŠV na predkladanie projektov bol všeobecný, neobsahoval žiadne kritériá, podľa ktorých mala osobitná komisia posudzovať projekty, bola stanovená len minimálna suma 10.000 eur na jeden projekt, bez horného limitu pre jedného žiadateľa. Neboli vopred zverejnené konkrétne kritériá, ktoré boli použité pri vyhodnocovaní predložených projektov, a ani ich váha pre celkové posudzovanie žiadosti. Až po uplynutí lehoty na predkladanie projektov a k termínu lehoty na ich vyhodnotenie SOŠV oznámil, na základe akých kritérií bude komisia vyhodnocovať projekty, pričom lehotu na ich vyhodnotenie posunul.

Na návrh ustanovenej komisie rozhodol výkonný výbor SOŠV dňa 3. októbra 2019 o rozdelení finančných prostriedkov pre 45 projektov v celkovej výške 3 mil. eur (bod 7 zápisnice zo zasadnutia výkonného výboru SOŠV z 3. októbra 2019)^[28], pričom o schválených projektoch boli zverejnené iba tri nasledovné údaje: druh športu, označenie príjemcu a schválená výška financovania.

Pri všetkých projektoch (podporených aj nepodporených) neboli zverejnené ani iné informácie dôležité pre verejnú kontrolu rozhodnutia, najmä : druh športu, označenie žiadateľa o finančný príspevok, výška požadovaných finančných prostriedkov, výška poskytnutých finančných prostriedkov, účel podpory (označenie a krátka špecifikácia projektu, na ktorý má byť finančný príspevok poskytnutý, vrátane miesta realizácie projektu), celkové náklady projektu, hodnota spolufinancovania projektu zo strany žiadateľa a tretích subjektov, dosiahnuté bodové hodnotenie projektu pri jednotlivých kritériách aj celkovo.

V tejto súvislosti poukazujeme na to, že podľa § 82a ods. 1 písm. g) a i) zákona o športe sa pri projektoch podporených prostredníctvom Fondu na podporu športu povinne zverejňujú v informačnom systéme športu aj „rozhodnutia o neposkytnutí príspevku na projekt podpory športu s uvedením dôvodu jeho neposkytnutia“ a „vyúčtovanie príspevku na projekt podpory športu“.

Pri jednom zo schválených projektov bol zistený konflikt záujmov funkcionárov SOŠV s výkonom funkcie v orgánoch žiadateľa o projekt. Pri inom projekte bol projekt schválený fyzickej osobe - podnikateľovi, hoci podľa schváleného uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 285 z 12. júna 2019 mohli byť priamym realizátorom len právnické osoby (národný športový zväz, subjekt územnej samosprávy, športový klub alebo iná právnická osoba, ktorá je vlastníkom, dlhodobým nájomcom alebo vypožičiavateľom športovej infraštruktúry).

V uvedenom kontexte sa tvrdenie o transparentnosti a sprehľadnení procesu poskytovania štátnych prostriedkov v prípade ich poskytnutia prostredníctvom SOŠV javí iba ako nepodložená formálna deklarácia, ktorá je vážne spochybnená konkrétnymi vyššie uvedenými faktami a argumentmi.

Fond na podporu športu ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla na základe Zákona č.310/2019 Z.z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v závere roku 2019^[29] , zatiaľ nezverejnil žiadne zámery, výzvy ani kritériá, na základe ktorých bude tieto finančné prostriedky rozdeľovať. Nie je známe, či finančné prostriedky v objeme 2 mil. eur na rok 2020 splatné do termínu 31.1.2020 už Fond dostal, zmluva v centrálnom registri doteraz zverejnená nebola. Rozhodnutie o pridelení ďalších 58 mil. eur na roky 2021-2022 ešte môže zmeniť svojím uznesením vláda SR v novom zložení, pričom by bolo veľkou škodou, ak by šport o tieto peniaze prišiel. Podľa slov predsedu správnej rady Fondu Jozef Gönciho na stretnutí s predstaviteľmi športových zväzov, organizovanom dňa 26.2.2020 pod záštitou SOŠV, “má mať Fond jasnú metodiku rozdeľovania financií”.^[30] Môžeme právom očakávať, že Fond, v orgánoch ktorého sú nominovaní aj zástupcovia SOŠV, stanoví pri svojom rozhodovaní taký transparentný proces a kritériá, ktoré nebudú terčom verejnej kritiky alebo pripomienok GP SR, MF SR či iných orgánov a členov športového hnutia. Na financovanie športovej infraštruktúry môže Fond použiť aj časť finančných prostriedkov z objemu 20 mil. eur, ktoré každoročne dostáva v zmysle zákona, z tejto sumy je na réžiu (vrátane odmien členom orgánov a komisií Fondu) vyčlenených až 5% : 1 mil. eur.

Fond zriaďuje odborné komisie na posudzovanie žiadostí podľa zamerania účelu podpory a rozvoja športu. Komisie posudzujú žiadosti a odporúčajú správnej rade podporu projektov vrátane výšky príspevku, ktorý má byť poskytnutý na konkrétny projekt. V rámci odborných komisií má Fond zriadenú aj Komisiu pre infraštruktúru, ktorej predsedom je Martin Kohút (SZĽH a SOŠV) a nominovanými členmi sú Diana Kosová (SZĽH - hokej), Štefan Bieľak (ZMOS), Jaroslav Holeša (SZH - hádzaná), Gábor Asványi (SOŠV), Tatiana Drobná (SŠZ - šerm) a Boris Čavajda (NŠC).

Národný futbalový štadión.

Vláda SR dňa 28.1.2020 svojím uznesením č. 20/2020^[31] uložila ministerke školstva, vedy, výskumu a športu SR uzatvoriť Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 10. mája 2016 medzi spoločnosťou NFŠ, a. s. a Slovenskou republikou a zároveň uložila ministrovi financií poskytnúť MŠVVaŠ SR finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny určenej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 10. mája 2016 medzi spoločnosťou NFŠ, a. s. a Slovenskou republikou v znení jej Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2.

Celý proces rozhodnutí o dofinancovaním výstavby NFŠ v predpokladanom objeme 118,1364 mil. eur s DPH, (pričom na výstavbu štadióna už bola v roku 2017 poskytnutá suma 27,2 mil. eur^[32]), považujeme za nevýhodný pre štát a v rozpore so zákonom. Konkrétne výhrady boli detailne uvedené v článkoch Ladislava Križana a Zuzany Zajíčkovej v Denníku N a na webe UčPS:

• Ako sa z Národného futbalového štadióna stal Kmotríkov štadión^[33]
• Štát zrejme nemá zmluvnú povinnosť kúpiť Kmotríkov štadión^[34]
• Vláda nemusí, ale chce namiesto telocviční kúpiť Kmotríkov štadión^[35]
• Kamenický poslal Lubyovej doplatok 90,9 milióna eur, tá Kmotríkov štadión za 118 miliónov zatiaľ nekúpila^[36]
• Pani ministerka Lubyová, nepodpíšte Kmotríkovi dodatok, nemáte na to argumenty^[37]

K dnešnému dňu nedošlo k podpisu Dodatku č. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a o procese dofinancovania výstavby a/alebo prípadnej kúpy NFŠ do vlastníctva štátu rozhodne pravdepodobne vláda SR v novom zložení.

Sumárna aktualizovaná tabuľka investícií podľa športov za 2016-2020

Výzva pre novú vládu SR a štátneho tajomníka pre šport

Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že rok 2019 a začiatok roku 2020 boli prelomové z hľadiska prijatých rozhodnutí vlády o objeme finančných prostriedkov, ktoré budú použité na výstavbu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry.

Na druhej strane toto konštatovanie kazí skutočnosť, že vo veľkej väčšine prípadov išlo o rozhodnutia bez riadneho pripomienkového konania, pričom v rokoch 2019 a 2020 (s výnimkou 3 mil. eur ktoré rozdeľoval SOŠV a 10,1 mil. eur rozdelených prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády pre šport) nebola vopred zverejnená ani známa žiadna informácia, že sa mestá, obce, športové kluby a zväzy alebo iní prevádzkovatelia športovej infraštruktúry môžu o tieto prostriedky uchádzať. Išlo teda o politické rozhodnutia vlády na základe lobistických aktivít žiadateľov. S výnimkou uznesenia vlády č. 597/2019, kde boli prostriedky uvoľnené z rezervy vlády, ide vo všetkých ostatných prípadoch o prostriedky z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Uvoľnenie väčšiny financií na športovú infraštruktúru schválenú v závere roka 2019 a v roku 2020 (okrem uznesení č. 28/2020 a 87/2020) bolo v uzneseniach vlády určené najneskôr do 15.2.2020.

Obnovu športovej infraštruktúry SR považujeme za nevyhnutnú a potrebnú. Bez jasných pravidiel a kritérií rozdeľovania finančných prostriedkov ide o netransparentný proces, ktorý nebude prínosom pre vzájomný rešpekt a dôveru v športovom hnutí. Zároveň je takýto proces nepreskúmateľný a často aj ťažko kontrolovateľný, keďže pri financovaní z kapitoly Všeobecná pokladničná správa prostredníctvom MFSR sa pri poskytovaní prostriedkov neuzatvárajú s príjemcami zmluvy a teda tieto informácie nie sú ani zverejňované v centrálnom registri zmlúv.

Pri stanovení systému financovania regionálnej športovej infraštruktúry by malo byť zohľadnené postavenie samosprávy ako vo väčšine prípadov vlastníka infraštruktúry tak, aby boli mestá a obce sami schopné reálne infraštruktúru budovať a spravovať. Aby sme oddelili školskú, regionálnu a národnú infraštruktúru, mal by byť vytvorený aj systém financovania športovej infraštruktúry národného významu, ktorá by bola alebo je vlastnená NŠZ či štátom.

Nastavenie pravidiel, akým spôsobom, v akom objeme a za akých podmienok financovať športovú infraštruktúru bude úloha pre novú vládu. Prvou informáciou bude, akým spôsobom sa financovanie športu a zmeny priorít v tejto oblasti premietnu do nového programového vyhlásenia vlády. Akýmkoľvek rozhodnutiam by ale mala predchádzať kvalitná podrobná pasportizácia existujúcej športovej infraštruktúry v SR a analýza predchádzajúcich rozhodnutí, vrátane stavu prípravy a realizácie jednotlivých skôr podporených projektov. Dôležitými faktormi pre tieto rozhodnutia sú uplatnenie územného princípu, zohľadnenie doterajších investícií do športovej infraštruktúry národného významu, ako aj prípadné rozhodnutie o dôležitosti jednotlivých športov z hľadiska smerovania investícií do nich a zdôvodnenia prípadnej preferencie niektorých športov pred ostatnými. Ďalším kritériom by malo byť, aby bolo takéto športovisko v prípade jeho dokončenia schopné samostatnej prevádzky zo zdrojov od jeho užívateľov - verejnosti, športovcov, klubov, NŠZ, prípadne samosprávy, bez dodatočných finančných príspevkov na jeho prevádzku zo strany štátu.

Rovnakou úlohou bude zabezpečiť systémové financovanie pre vybudovanie a rekonštrukciou telocviční a športových areálov pri základných a stredných školách, keďže mnohé školy zatiaľ takéto vybavenie, zodpovedajúce úrovni a štandardom 21. storočia nemajú.

Spracoval : UčPS tím

Doplnenie :
Na základe podrobnejšej analýzy boli v období 2016 - 09/2019 zistené ďalšie podporené projekty^[38] športovej infraštruktúry, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcom článku. Pre úplnosť ich uvádzame tu:

^[39], ^[40], ^[41], ^[42], ^[43], ^[44], ^[45]

^[46], ^[47], ^[48]