Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Jtk 12/2013- Absolútna povaha ustanovenia o účinnej ľútosti  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.02.2014Krajský súd v Žiline (Spracoval: Mgr. Dagmar Haňdiaková )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 10.12.2013

    Pri splnení všetkých podmienok účinnej ľútosti a podmienok na aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona má toto ustanovenie absolútnu povahu vo vzťahu k procesnoprávnym ustanoveniami § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o nemožnosti napadnutia výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, odvolaním, pretože sľub beztrestnosti daný páchateľovi využitím ustanovenia o účinnej ľútosti nemôže byť porušený procesnou nemožnosťou podania odvolania v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko by sa tak narušila stabilita právneho systému, právna istota páchateľa, že až do odchodu súdu na záverečnú poradu má právo privodiť svoju beztrestnosť a zmaril by sa tým účel ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorým je dosiahnutie uspokojenia nárokov oprávnenej osoby.

    rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/71/2013

        1To/71/2013

    ROZSUDOK

    V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. júla 2013 prejednal odvolanie podané obžalovaným Ing. D. M. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/110/2012 z 22.4.2013 a takto

    r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/110/2012 z 22.4.2013.

        Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

    obžalovaného Ing. D. M., nar. ............... v .................., trvale bytom.......................,

    adresa na doručovanie ......................, okres....................

    podľa § 285 písm. e) Tr. por., § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

    o s l o b o d z u j e

    spod obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok, sp.zn. 1 Pv 306/12 z 19.10.2012, podľa ktorej sa mal v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/110/2012 z 22.4.2013 dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. tak, že:

    hoci je podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 4P/82/2007 zo dňa 14.6.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10CoP/44/2007 zo dňa 27.9.2007, právoplatného dňom 12.11.2007, povinný prispievať na výživu synov P. M., nar. .....1993 a M. M., nar. ......1995, obaja trvale bytom ......................, Ružomberok, na každého výživným vo výške 83,- Eur mesačne (2 500,- Sk) vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne a pravidelne neplní od mesiaca september 2011 až do 22.4.2013, s výnimkou mesiacov september a október 2011, kedy zaplatil po 10,- Eur za každý mesiac, v roku 2012 uhradil k rukám poškodenej M. M. v mesiaci február 15,- Eur, v mesiaci apríl 20,- Eur, v máji 8,- Eur, v mesiaci jún 10,- Eur, v júli 30,- Eur, v auguste 10,- Eur a k rukám P. M. 10,- Eur, čím takto na výživnom za uvedené obdobie dlhuje P. M., nar. ......1993, sumu 1 484,- Eur a M. M., nar. ..........1970, sumu 1 387,- Eur, pričom obžalovaný Ing. D. M. je spoločníkom spoločnosti.................. s.r.o., so sídlom ....................., Ružomberok, IČO: ......................., vlastniacej rekreačné zariadenie, podniká na základe živnostenského oprávnenia, za rok 2011 mal základ dane 3193,- Eur, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Ružomberok, katastrálne územie Ružomberok na LV č. ......., .......... a Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Ružomberok, katastrálne územie Liptovská Osada na LV .........., v roku 2009 prispel svojej družke M. P. na kúpu rodinného domu v obci ..................., okres Ružomberok, sumou 20 000,- Eur a využíva služby mobilného operátora Orange Slovensko, a.s.,

    pretože trestnosť činu zanikla.

    O d ô v o d n e n i e

        Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. D. M. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Za spáchanie tohto prečinu mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

        Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol, že: „Výrok o vine i výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok podľa mienky obžalovaného nie sú vecne správne, nakoľko vychádzajú z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Obžalovaný, odvolávajúc sa na skutočnosti ním udávané v priebehu konania, má za to, že vo vzťahu k jeho osobe nebol preukázaný úmysel spáchať žalovaný prečin, nakoľko jeho majetkové pomery a príjmové možnosti neumožňovali v minulosti plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu predpísanom rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 4P/82/2007 zo dňa 14.6.2007. Bez ohľadu na vyššie uvedené okolnosti však obžalovaný poukazuje na zánik trestnosti daného činu, potvrdením čoho je tá okolnosť, že obžalovaný dňa 21.5.2013 prostredníctvom poštového poukazu uhradil dlžné výživné v sume 3 038,- Eur. (Súd prvého stupňa dňa 22.4.2013 poučil obžalovaného o tom, že k tomuto termínu bol jeho dlh na výživnom 2 871,- Eur.) Originálne vyhotovenie uvedených dôkazných prostriedkov obžalovaný doručí konajúcemu súdu. Vzhľadom k súhrnu všetkých vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných ustanovení platnej právnej úpravy si dovoľujem podať návrh, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/110/2012 zo dňa 22.4.2013 zrušil a následne trestné stíhanie vedené v danej veci zastavil z dôvodu zániku trestnosti činu.“

    Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

    Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 18.3.2013 postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, a po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na výrok o treste na návrh obhajcu odročil hlavné pojednávanie, aby umožnil obžalovanému do pokračovania v odročenom hlavnom pojednávaní zaplatiť zameškané výživné. Takýmto postupom okresný súd umožnil obžalovanému využiť ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o účinnej ľútosti. Obžalovaný však na ďalšom hlavnom pojednávaní do okamihu, kým sa súd odobral na záverečnú poradu, nevyužil ustanovenie o účinnej ľútosti, a preto okresný súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

    V súvislosti s takýmto postupom okresného súdu krajský súd poznamenáva, že nebol správny, pretože na jednej strane súd rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného o priznaní viny, ale na druhej strane mu umožnil privodiť stav zániku trestnosti činu, a teda absolútnej neviny. Preto ak mienil okresný súd umožniť obžalovanému využitie postupu podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nemal prijať jeho vyhlásenie o priznaní viny, nakoľko tým súd privodil stav právneho i logického protirečenia vyplývajúci aj z toho, že v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. výrok o vine, ktorý je výsledkom súdom prijatého vyhlásenia o vine, je nenapadnuteľný odvolaním. Vznikla tak situácia, keď obžalovaný nemohol odvolaním napadnúť výrok o vine, ale zároveň zaplatením dlžnej čiastky výživného vyvolal stav zániku trestnosti stíhaného trestného činu.

    Krajský súd pri riešení tohto právneho stavu dospel k záveru, že hmotnoprávne ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o zániku trestnosti činu, podľa ktorého „trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu“, má a musí mať prednosť pred procesnoprávnym ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého „ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)“ a pred ustanovením § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., podľa ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe“, pretože sľub beztrestnosti daný páchateľovi využitím ustanovenia o účinnej ľútosti nemôže byť porušený procesnou nemožnosťou podania odvolania v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por., nakoľko by sa tak narušila právna stabilita mimoriadne významného hmotnoprávneho ustanovenia, právna istota páchateľa, že až do odchodu súdu na záverečnú poradu má právo privodiť svoju beztrestnosť, a zmaril by sa tým účel ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorým je dosiahnutie uspokojenia nárokov oprávnenej osoby.

        Krajský súd, zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný Ing. D. M. spolu s odvolaním predložil krajskému súdu doklady o zaplatení dlžného výživného v sume 3 038,- Eur, pričom stíhaný trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, ustálil, že obžalovaný takýmto postupom privodil stav zániku trestnosti stíhaného trestného činu, a preto rozhodol o jeho oslobodení postupom podľa § 285 písm. e) Tr. por.

    P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

    V Žiline, dňa 30. júla 2013

                                     JUDr. Martin Bargel
                                      predseda senátu


    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia