Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Jtk 14/2011 - Obvykle jednorazová dávka marihuany NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    03.12.2011Krajský súd v Žiline (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 16.11.2011

    Obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy.

    uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/86/2011 z 20.9.2011

    1To/86/2011

    U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Martina Bargela a Juraja Krupu, na neverejnom zasadnutí konanom 20. septembra 2011 prejednal sťažnosti podané prokurátorom a obvineným M. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9T/112/2010-77 zo 17.6.2011 a jednomyseľne takto

    r o z h o d o l :

    Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosti prokurátora a obvineného M. Z. z a m i e t a, pretože nie sú dôvodné.

    O d ô v o d n e n i e

    Okresný súd Dolný Kubín uznesením, č.k. 9T/112/2010-77 zo 17.6.2011 podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol návrh dohody o vine a treste uzavretej 25.10.2010 medzi obvineným a prokurátorom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín.

    Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa v podstate tým, že navrhnutá dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná v prospech obvineného a pri jej uzatváraní došlo k závažnému porušeniu procesných predpisov. Poukázal na to, že z ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. pramení požiadavka pri tzv. drogových trestných činoch o.i. riadne opísať časové okolnosti daného prípadu tak, aby bolo zrejmé, kedy mal obvinený omamnú látku prechovávať. Z opisu skutku teda musí byť určiteľné, či išlo o prechovávanie alebo tzv. spotrebnú držbu omamnej látky, keďže taká držba sama osebe nie je trestná (Rt 24/1998). V danom prípade je preukázané, že obvinený mal pri sebe igelitový sáčok, v ktorom bolo 8,72 g sušenej rastliny rodu Cannabis (konope) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) 8,0 %, čo predstavuje 698 mg THC, pričom podľa zákona č. 13/2004 Z.z. v platnom znení sú rastliny rodu Cannabis uvedené v I. skupine omamných látok a THC je ako účinná látka rastlín rodu Cannabis uvedená v I. skupine psychotropných látok. Z posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej len „KEÚ“) jednoznačne vyplýva, že zaistené množstvo omamnej látky (8,72g sušiny = 698 mg THC) postačuje na výrobu 23 až 70 jednorazových dávok. KEÚ pritom vychádzal zo zaužívaného a praxou overeného záveru, že u rastlín rodu Cannabis je na vyrobenie jednej dávky potrebných 10 až 30 mg THC. Znalci KEÚ už teda zohľadnili rozdielnosť jednotlivých konzumentov tejto omamnej látky a určili množstvo vyrobiteľných dávok zo zaisteného množstva omamnej látky pomerne širokým pásmom. Zatiaľ čo u jedného konzumenta (prvokonzument) bude postačovať na vyrobenie jednorazovej dávky 10 mg THC, u iného konzumenta (dlhodobý užívateľ) bude potrebné na vyrobenie jednorazovej dávky až trojnásobné množstvo THC. Napriek takto široko určenému rozpätiu prokurátor nekriticky akceptoval tvrdenia obvineného, že zadržané množstvo omamnej látky jemu postačovalo len na výrobu 9 jednorazových dávok. Ak teda znalci KEÚ určili rozsah vyrobiteľných jednorazových dávok zo zaisteného množstva omamnej látky v rozpätí 23 až 70 dávok, nie je známe, prečo by práve u obvineného takéto množstvo omamnej látky postačovalo len na výrobu 9 jednorazových dávok, t.j. prečo obvinený potrebuje na výrobu jednej dávky až 77,5 mg. THC. Znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychiatrie je podľa jeho názoru, pre prílišnú vágnosť záverov v ňom obsiahnutých neumožňujúcich jeho priamu aplikáciu, nepoužiteľný. Znalec z odboru psychiatrie vôbec nebol kompetentný odpovedať na otázku č. 3. Do úvahy prichádzalo skôr prizvanie znalca z odboru toxikománie, príp. súdneho lekárstva. Znalec pri „určení“ množstva obvykle jednorazovej dávky vychádzal len z vyjadrení obvineného, ktoré však neboli ničím overené. Aj preto zrejme znalec nemohol vysloviť jednoznačnejší záver, než je jeho formulácia, že u obvineného „je možné pripustiť“, že individuálna dávka je u neho vyššia než 30 mg THC. Takýto záver samozrejme nepreukazuje tvrdenia obvineného, že na výrobu jednej dávky obvykle potrebuje až 77,5 mg THC. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na rozporuplné vyjadrenia obvineného, ktorý na jednej strane uvádza, že zadržané množstvo marihuany by mu postačovalo len na výrobu 9 jednorazových dávok, avšak na druhej strane uvádza, že od jesene 2009 do mája 2010 vyfajčil len 10-15 jointov, pričom od januára 2010 fajčil marihuanu len raz. Takáto sporadická konzumácia nijako nesvedčí o pravidelnom užívaní tejto drogy (závislosti) zo strany obvineného, t.j. nevysvetľuje, prečo by práve u tohto obvineného bolo potrebné na výrobu jednorazovej dávky výrazne väčšie množstvo omamnej látky než u obvyklých konzumentov. V danom prípade treba dôsledne rozlišovať pojmy „jednorazová dávka“ a „denná dávka“. Pravidelný (dlhodobý) konzument spotrebuje (vyfajčí) za deň väčšie množstvo omamnej látky, čo znamená, že spotrebuje (vyfajčí) viac jednorazových dávok (jointov). Aj zo záverov znaleckého posudku KEÚ vyplýva, že vyfajčenie väčšieho počtu jointov naraz je nepravdepodobné, vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť výskytu negatívnych subjektívnych reakcií organizmu. Odhliadnuc od nekompetentnosti znalca z odboru psychiatrie, treba uviesť, že slovné spojenie „obvykle jednorazová dávka“ nemožno vykladať vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, ale z objektívneho hľadiska. Rozhodujúcim kritériom je teda určenie, aký objem omamnej látky obvykle u konzumentov tohto druhu omamnej látky postačuje na jednorazovú dávku. Práve v tom spočíva požiadavka na určenie obvyklosti množstva jednorazovej dávky. Inak by dochádzalo k neprípustným rozdielom medzi trestnosťou konania prvokonzumenta a dlhodobého užívateľa drogy. Ak by takíto páchatelia prechovávali rovnaké množstvo omamnej látky, prvokonzument by takým konaním naplnil inú (prísnejšiu) skutkovú podstatu trestného činu než závislý užívateľ (rozh. NS ČR č. Rt-46/2000). Rovnaký prístup je aplikovaný aj v prípade trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu. Ani vtedy sa nezisťuje, aký vplyv malo konkrétne množstvo požitého alkoholu na správanie sa konkrétneho páchateľa, ale rozhodujúci je množstvový (tabuľkový) údaj o objeme požitého alkoholu. Pojem obvyklosť sa pritom nachádza aj v iných ustanoveniach Trestného zákona, pričom tiež je potrebné pri jeho výklade prihliadať na všeobecnú obvyklosť, a nie na obvyklosť „in concreto“ (napr. § 126 ods. 1, § 168 ods. 1, § 196 ods. 1 písm. a/, § 234 ods. 1 písm. b/). V súvislosti s druhom a výmerou trestu uviedol, že z predloženého spisu nevyplýva, ako (a či vôbec) prokurátor skúmal osobné a majetkové pomery obvineného, keďže v zmysle § 57 ods. 1 Tr. zák. treba pri ukladaní peňažného trestu prihliadať na tieto pomery a peňažný trest nemožno uložiť, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný. Z evidencie spisov vedených na tamojšom súde je pritom preukázané, že voči obvinenému bolo opakovane vedené exekučné konanie (sp.zn. 4Er/1002/2010, sp.zn. 8Er/113/2011). V závere odôvodnenia okresný súd uviedol, že poukazuje na chybne uvedené ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré nezodpovedá zistenému prevažujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností na strane obvineného. Správne teda malo byť vo výroku o treste uvedené ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák.

    Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosti prokurátor a obvinený M. Z..

    Prokurátor odôvodnil podanie svojej sťažnosti nasledovne: „Mám za to, že v danom prípade samosudca rozhodol nesprávne, nakoľko nedošlo k závažnému porušeniu procesných predpisov, ani k porušeniu práva na obhajobu a navrhovaná dohoda o vine a treste nie je neprimeraná, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. Konanie obvineného bolo kvalifikované ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Po predložení vyšetrovacieho spisu dozorujúcemu prokurátorovi spolu s návrhom na podanie obžaloby bolo konanie obvineného na základe záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria prekvalifikované na prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. V zmysle ustanovenia § 135 a § 171 Tr. zák. obvykle jednorazová dávka nie je dávkou konštantnou, ale individuálne sa meniacou v závislosti od jedinca – konzumenta, najmä s prihliadnutím na stav jeho fyzickej a psychickej dispozície a závislosti. Pri obvykle jednorazovej dávke ide teda o individuálne zistenú dávku omamnej látky v množstve obvyklom pre konkrétneho užívateľa, ktorá zodpovedá stupňu jeho závislosti. KEÚ neurčuje obvykle jednorazovú dávku pre konkrétneho užívateľa, ale vyjadruje ju spravidla ako množstvo účinnej látky, ktoré si aplikuje väčšina užívateľov. Vzhľadom na skutočnosť, že v ustanovení § 135 Tr. zák. je pojem „obvykle jednorazová dávka“ vyjadrená v určitom množstve, na vyvodenie trestnej zodpovednosti treba určiť tzv. objemové kritérium, najmä podľa stupňa závislosti konzumenta, vyjadrujúce jeho odlišnú mieru tolerancie vo vzťahu k množstvu a druhu prechovávanej látky. Posúdenie obvykle jednorazovej dávky si v rámci dokazovania vykonávaného počas trestného stíhania vyžaduje zistiť, či zaistená látka je omamná látka resp. psychotropná látka, určiť jej druh, hmotnosť a koncentráciu účinnej látky. Následne je potrebné skúmať existenciu a štádium závislosti páchateľa od omamnej látky, ako aj splnenie podmienok pri prípadnom uložení ochranného liečenia. Podľa platnej judikatúry posúdenie týchto otázok nie je vyšetrením duševného stavu a tieto skutkové okolnosti možno odborne dokazovať aj pribratím iba jedného znalca z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria. Z uvedeného vyplýva, že obvykle jednorazovú dávku omamnej látky resp. psychotropnej látky na použitie pre osobnú potrebu, možno vymedziť ako individuálne zistenú dávku omamnej látky v množstve obvykle pre jedného konkrétneho užívateľa, ktorá zodpovedá stupňu jeho závislosti od takejto látky a ktorá je spôsobilá po jej aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. V trestnej veci obvineného M. Z. bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, za účelom zistenia stupňa závislosti obvineného, nakoľko sám obvinený uviedol, že je častým konzumentom drog. Na základe toho bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorý vo svojom závere konštatoval, že individuálna dávka je u obvineného vyššia než 30 mg THC. Uvedený znalecký posudok bol ako dôkaz v trestnom konaní vykonaný zákonným spôsobom, a preto nevidím dôvod, prečo by mali byť zo strany samosudcu pochybnosti o jeho použiteľnosti v danom prípade. Z vyššie uvedeného vyplýva, že samosudca nemal v zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. zákonný dôvod na odmietnutie uzavretej dohody o vine a treste, preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline, ako nadriadený súd, napadnuté uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín zrušil.“

    V podstate v podobných intenciách odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť aj obvinený, ktorý uviedol, že so závermi okresného súdu nesúhlasí a vzhľadom na odôvodnenie považuje rozhodnutie okresného súdu za nezákonné a neobjektívne. Poukázal na to, že súčasná právna prax má už k „drogovej problematike“ k dispozícii množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, množstvo právnych výkladov, vychádzajúcich z doteraz známych prípadov a množstvo záverov a analýz. Nie je mu známe, prečo sa súd v danom prípade neopieral o uvedené stanoviská, ale v rámci rozhodovania ich „osobitým“ spôsobom v celom rozsahu poprel, pričom poprel aj samotné znenie a zákonný výklad ustanovenia § 171 Tr. zák. Okresný súd hneď v úvode namietal správnosť označenia spáchaného skutku, ktoré má byť v rozpore s podmienkami ustanovenia § 163 ods. 3 Tr. por. Podľa jeho názoru popis skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti navrhovanej dohody o vine a treste z 25.10.2010, je v súlade s citovaným ustanovením a z jeho obsahu je zrejmé, že obvinený mal neoprávnene prechovávať pre vlastné potrebu omamnú látku vo väčšom rozsahu. Pokiaľ súd namietal nekompetentnosť znalca z odboru zdravotníctvo – psychiatria ohľadom zodpovedania otázky č. 3 v znaleckom posudku a „použiteľnosť“ tohto znaleckého posudku, poukázal na bežne dostupnú literatúru a judikatúru, ktorá daný problém už vyriešila. Po určení, či zaistená látka je OLPL, po určení druhu, hmotnosti a koncentrácie účinnej látky, je následne potrebné skúmať existenciu a štádium závislosti páchateľa od OLPL, ako aj splnenie podmienok pri prípadnom uložení ochranného liečenia. Tieto skutkové okolnosti sa odborne dokazujú pribraním jedného znalca z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria, ktorý následne zisťuje, aké konkrétne množstvo OLPL predstavuje obvykle jednorazovú dávku konkrétneho používateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Tz 21/2001). Nie je mu zrejmé stanovisko súdu, pretože jeho závery o znalcovi z odboru súdneho lekárstva nie sú žiadnym relevantným spôsobom podložené. V prípade, že súd poukazuje na nutnosť znalca z odboru toxikománie, zo znaleckého posudku č. 190/2010 vyplýva, že pribratý znalec je aj znalcom v odbore toxikománia, ktoré je súčasťou odvetvia psychiatrie. Je nesporné, že pribratý znalec bol v plnom rozsahu kompetentný na zodpovedanie všetkých zadaných otázok, vrátane otázky č. 3. Znalec jednoznačne v rámci znaleckého posudku odpovedá aj na otázku závislosti a je neobvyklé, keď súd bez bližšieho právneho zdôvodnenia spochybňuje odborný záver znalca po odbornom vyšetrení, iba s odvolaním sa na časť výpovede obvineného v rámci prípravného konania. Súd sa zároveň v rámci odôvodnenia uznesenia zaoberá aj porovnávaním pojmov „jednorazová dávka“ a „denná dávka“, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je opäť zrejmé, z akých prameňov čerpal. Je potrebné, aby súd vychádzal z platnej jurisdikcie, ktorá pozná a rieši iba pojem „obvykle jednorazová dávka“. Nie je možné, aby súd operoval pojmami, ktoré nie sú ani zákonnými znakmi danej skutkovej podstaty. Nie je mu zrejmé, čo viedlo súd k záveru, že slovné spojenie „obvykle jednorazová dávka“ nemožno vykladať vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, ale z objektívneho hľadiska. Uvedená problematika bola už predmetom mnohých štúdií a rozhodnutí a je priamo zakotvená aj v základných výkladoch učebníc trestného práva. Napr. v publikácii „Trestný zákon – stručný komentár z roku 2006“ je vo vysvetlivkách pri § 171 uvedené, že na trestnú zodpovednosť v zmysle uvedeného interpretačného pravidla treba v konkrétnych prípadoch určiť aj tzv. objemové kritérium, pokiaľ ide o naplnenie znaku „obvykle jednorazová dávka“, a to podľa miery závislosti konkrétneho páchateľa a podľa druhu drogy. V tejto súvislosti poukázal na to, že slovenská legislatíva neupravuje kvantitatívne vymedzenie dolnej (minimálnej) hranice obvykle jednorazovej dávky OLPL. Táto skutočnosť viedla aj Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že ak by vôľou zákonodarcu bolo určenie všeobecne platnej (paušálnej) dávky OLPL, potom by toto množstvo neurčoval výkladovým pravidlom, ale jednoznačne by určil množstvo, ktoré je na takýto účinok spôsobilé (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 17/2001). Pri ustálení pojmu „obvykle jednorazová dávka“ na použitie je nutné podľa závislosti a tolerancie užívateľa OLPL, ako aj podľa druhu a účinku prechovávanej látky, určiť v konkrétnom prípade kvantitatívny objem jednorazovej dávky a množstvo v zmysle ustanovenia § 135 Tr. zák., a to pre konkrétneho páchateľa (užívateľa). Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu jeho posúdenie závisí okrem citovaných okolností, aj od zohľadnenia rozdielnych účinkov rovnakého množstva OLPL na dvoch rozdielnych užívateľov v závislosti od ich veku, pohlavia, zdravotného stavu, stupňa rozvoja ich fyzickej alebo psychickej závislosti, príp. miery tolerancie, spôsobu aplikácie OLPL a iných okolností. Pritom rozdielny je účinok konkrétnej OLPL na ich užívateľov aj v závislosti od kvality a koncentrácie účinnej látky. Práve z uvedených dôvodov je porovnávanie súdu s trestnými činmi spáchanými pod vplyvom alkoholu príp. citáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neadekvátne a v rozpore so zámerom zákonodarcu a platnou jurisdikciou. Za účelové a zavádzajúce považuje konštatovanie súdu, že bolo voči nemu opakovane vedené exekučné konanie, pričom je zrejmé, že súd práve uvedenú skutočnosť považuje za prekážku uloženia navrhovaného peňažného trestu. Ak súd chcel byť objektívny a nezaujatý, okrem citácie čísel konania mal uviesť aj dôvody, výšku a úhradu vymáhanej pohľadávky. V oboch prípadoch išlo o neuhradené platobné výmery vystavené Mestom Dolný Kubín za odvoz smetí za rok 2007 vo výške 16,75 Eur a rok 2008 vo výške 17,37 Eur (uhradené 1.6.2011). Nedoplatky vznikli tým, že zmenil miesto trvalého pobytu (presťahoval sa do inej obce) a o predmetných pohľadávkach nevedel. On nepovažuje uvedenú skutočnosť za prekážku v ukladaní navrhovaného peňažného trestu a vyjadruje nesúhlas, akým spôsobom uvedenú informáciu prezentoval súd. On pracuje ako živnostník a má stály príjem. Sám prehlásil, že okrem príjmu má aj úspory, takže nie je tu žiadna dôvodná obava, že by nebol schopný navrhovaný peňažný trest vcelku jednorázovo uhradiť. Poukázal na to, že ešte počas prípravného konania dobrovoľne nastúpil na výkon protitoxikomanickej a protialkoholickej liečby, ktorej sa doposiaľ riadne podrobuje. Vzhľadom na zistený skutkový stav, vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj jeho osobu (doposiaľ nebol trestaný ani priestupkovo riešený, dobrovoľne sa už 11 mesiacov podrobuje liečbe), považuje uzavretú dohodu za primeranú a zákonnú. Preto žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosti prokurátora a obvineného neodôvodňujú zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu.

    Krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o odmietnutí návrhu na dohodu o vine a treste v predmetnej trestnej veci zodpovedá stavu veci a zákonu, i keď z úplne iných dôvodov, ako v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol okresný súd.

    Krajský súd zistil, že predložená dohoda o vine a treste nezodpovedá objektívnemu stavu a zákonu, pretože pri výpočte obvykle jednorazovej dávky a ustálení počtu týchto dávok na 9 nebolo postupované v súlade so zákonom. Určovanie obvykle jednorazovej dávky na základe vyjadrenia obvineného nemožno pripustiť, pretože by sa mohlo stať, že páchateľ oznámi, že pre neho je jednorazová dávka napr. 1 kg marihuany, nakoľko on je taký závislý, že menšie množstvo mu „nezaberie“. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky je potrebné vychádzať z empirických poznatkov a z obvyklých zvyklostí.

    Z odôvodnenia napadnutého uznesenia i z podaných sťažností je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou pre správne a zákonu zodpovedajúce vybavenie tejto trestnej veci je určenie počtu obvyklých jednorazových dávok, ktoré by bolo možné vyrobiť zo zaisteného rastlinného materiálu rodu Cannabis (konope), ktorý mal obvinený pri sebe.

    Vo všeobecnosti platí, že posúdenie obvykle jednorazovej dávky omamnej alebo psychotropnej látky (ako základného obligatórneho znaku skutkovej podstaty „drogových trestných činov“) vyžaduje, aby už v prípravnom konaní bolo zistené, či zaistená látka je omamnou (psychotropnou) látkou, bol určený jej druh, hmotnosť, koncentrácia účinnej (psychoaktívnej) látky, počet obvykle jednorazových dávok a bola stanovená priemerná cena tejto omamnej (psychotropnej) látky.

    Okresný súd vychádzal pri stanovení počtu obvykle jednorazových dávok zo záverov znaleckého posudku KEÚ č.p.: PPZ-1460/KEU-SL-EXP-2010 zo 16.3.2010 (ďalej len „znalecký posudok KEÚ“), ktorý po zistení, že skúmaná rastlina – konope je vzhľadom na jej obsah THC omamnou látkou, určuje počet obvyklých jednorazových dávok konopy výlučne podľa koncentrácie THC v predloženom sušenom materiáli.

    K tejto štandardne používanej metodike KEÚ pri určovaní počtu obvyklých jednorazových dávok konopy – marihuany nadriadený súd uvádza, že ju nepovažuje za tú najobjektívnejšiu. V tomto smere si treba uvedomiť, že údaj o samotnej koncentrácii THC nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa známy, nakoľko koncentrácia a obsah THC, ako najdôležitejšej účinnej látky konope, ktorá zodpovedá za psychoaktívne účinky, sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Pre bežného konzumenta údaje o množstve THC nebývajú spravidla k dispozícii. Inak povedané, KEÚ pri výpočte obvykle jednorazovej dávky marihuany vychádza z koncentrácie THC. Ten, kto marihuanu vypestuje, predáva, kupuje (resp. inak zadovažuje) či konzumuje však obsah jej THC nepozná. Je veľmi nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii plynovú chromatografiu a na základe stanoveného obsahu THC rozdelil zadováženú marihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok stanovených KEÚ. Každý však pozná váhové množstvo konope – marihuany a konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná cigareta obsahuje priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konopy.

    Vzhľadom na uvedené krajský súd, zohľadňujúc poznatky z vlastnej rozhodovacej činnosti, uzatvára, že počet obvykle jednorazovej dávky konopy – marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy, a nie od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového množstva), je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy.

    Takúto metodiku pri stanovení obvykle jednorazovej dávky konopy – marihuany považuje nadriadený súd za omnoho objektívnejšiu ako metodiku používanú KEÚ, resp. metodiku založenú na zisťovaní stupňa závislosti obvinenej osoby – konzumenta tejto drogy, ktorá je okrem iného náročná nielen z odborného, ale i časového hľadiska. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu), a nie podľa jej koncentrácie účinnej látky THC v nej obsiahnutej. Krajský súd zdôrazňuje, že z hľadiska subjektívneho pohľadu tak dealera, ako i kupujúceho (či inak zadovažujúceho si túto drogu) a konzumenta tejto drogy je vždy obvykle jednorazová dávka vyjadrená len hmotnostne, a nie podľa obsahu účinnej látky THC ovplyvňujúcej kvalitu a účinok tejto drogy.

    Nemožno opomenúť, že stíhaný trestný čin (prečin) si vyžaduje z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku všetkým zložkám protiprávneho konania. Preukázať úmysel konzumenta sušenej konopy – marihuany zabezpečiť si dávku sušenej konopy – marihuany s konkrétnou percentuálnou koncentráciou THC a podľa tejto si pripraviť počet dávok by mal každý orgán činný v trestnom konaní a súd prinajmenšom obtiažne.

    Pri takejto kvantifikácii obvykle jednorazových dávok marihuany musia byť v trestnom konaní po odbornom zistení, že zaistený sušený rastlinný materiál je rodu Cannabis - konopa, ďalej odborne - znalecky dokazované len nasledovné skutočnosti:

    - koncentrácia účinnej látky THC v sušenej rastlinnej hmote konopy, aby bolo zrejmé, či zaistený sušený rastlinný materiál konopy možno považovať za psychotropnú látku, ktorá by bola schopná ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Tz 11/2004 z 20.5.2004),

    - hodnota – cena zaistenej marihuany, za ktorú sa táto droga predáva v čase a na mieste činu „na ulici“.

    Na základe záverov znaleckého posudku KEÚ a vyššie opísanej metodiky určenia obvykle jednorazovej dávky konopy - marihuany možno v posudzovanom prípade ustáliť, že obvinený mal pri sebe 8,72 g sušenej konopy s priemernou koncentráciou 8,0 % THC, čo predstavuje 17,44 obvykle jednorazových dávok (nie 23 až 70, ako ustálil KEÚ a následne i okresný súd, ani 9 individuálnych jednorazových dávok, ako stanovil v návrhu dohody o vine a treste prokurátor). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že právna kvalifikácia konania obvineného ustálená v dohode o vine a treste nemôže zodpovedať právnej kvalifikácii podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože pri najpriaznivejšom určení počtu obvykle jednorazových dávok pre obvineného vyššie naznačeným postupom už vzhľadom na výkladové ustanovenie § 135 ods. 1, 2 Tr. zák. nemôže ísť o prechovávanie „pre vlastnú potrebu“ (teda prečiny podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. - 1 až 3 obvykle jednorazových dávok; § 171 ods. 2 Tr. zák. - 4 až 10 obvykle jednorazových dávok), ale ide o konanie, napĺňajúce znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), prípadne písm. d) Tr. zák.

    Vzhľadom na odlišnosť právneho posúdenia ohľadne počtu obvykle jednorazových dávok marihuany a s tým nerozlučne súvisiacu právnu kvalifikáciu, ani krajský súd nemohol akceptovať predložený návrh dohody o vine a treste.

    Na tomto mieste nadriadený súd poznamenáva, že námietky súdu prvého stupňa smerujúce k neodbornosti znalca MUDr. J. L. sú nedôvodné. Tento záver vyplýva z toho, že uznesením vyšetrovateľa PZ bola úplne správne pribratá do konania znalecká organizácia (č.l. 19 spisu) a nie znalec, ako nesprávne tvrdí súd prvého stupňa. Znalec zodpovedný za výkon znaleckej činnosti je okrem iného znalcom pre liečbu alkoholizmu a toxikománie. Inou otázkou je skutočnosť, že súd prvého stupňa si správne neosvojil závery znaleckého dokazovania a v tejto časti sa s jeho dôvodmi krajský súd aj stotožnil.

    * * *

    Nadriadený súd sa nestotožňuje ani s ďalšími dôvodmi uvádzanými okresným súdom, ktoré prispeli k odmietnutiu predloženého návrhu dohody o vine a treste, týkajúcimi sa v podstate zákonnosti prokurátorom navrhnutého peňažného trestu a zákonnej formulácie výroku o tomto treste v predloženom návrhu dohody o vine a treste.

    Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

    Obvinený v rámci konania o dohode o vine a treste 25.10.2010 uviedol: „Som zamestnaný v zlatníctve ........, rovnako mám aj nasporené nejaké finančné prostriedky, z ktorých môžem jednorazovo uhradiť vyšší peňažný trest v prípade, že by mi bol tento uložený.“ Uvedené prehlásenie obvineného považuje nadriadený súd za dostatočné k tomu, aby na jeho základe mohol byť obvinenému v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 Tr. zák. navrhnutý a následne i uložený peňažný trest.

    Čo sa týka formulácie a obsahových náležitosti výroku o treste, krajský súd podotýka, že pochybenie spočívajúce v tom, že okresný súd namiesto ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., ktoré malo byť pri úprave trestnej sadzby použité, uviedol ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré vplyv na výmeru trestnej sadzby nemá, nie je samo osebe dôvodom na postup súdu podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., a možno ho napraviť v konaní o dohode o vine a treste pred súdom.

    S ohľadom k vyššie uvedenému krajský súd rozhodol tak, že sťažnosti prokurátora a obvineného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

    Na tomto mieste zároveň krajský súd dáva do pozornosti subjektov trestného konania, že týmto rozhodnutím vôbec nevylučuje možnosť, aby predmetná trestná vec bola v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru opätovne vybavená v konaní o dohode o vine a treste.

    P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

    V Žiline, 20. septembra 2011

    JUDr. Pavol Polka
    predseda senátu

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia