Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

KOMPARÁCIA NIEKTORÝCH ASPEKTOV AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI S ČESKOU PRÁVNOU ÚPRAVOU  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    01.10.2014JUDr. Anton Ukropec (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    THE COMPARISON OF SOME ASPECTS OF CORPORATION
    WITH THE CZECH LEGISLATION

    JUDR. ANTON UKROPEC
    ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
    BARU§O – PROCTUM LAW CONSULT, S.R.O., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
    E-MAIL: UKROPEC.ANTON@POST.SK


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    obchodná spoločnosť, akciová spoločnosť, valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada, správna rada, základné imanie, akcionár, zakladateľ spoločnosti, akcie

    KEY WORDS:
    business company, corporation, general meeting, board of directors, supervisory board, administration board, basic capital, shareholder, founder of company, shares

    ABSTRAKT:
    V tomto článku autor poukazuje na niektoré odlišnosti v právnej úprave akciovej spoločnosti v SR a ČR. Výklad sa venuje predovšetkým založeniu a vzniku akciovej spoločnosti, orgánom spoločnosti, systémom vnútornej štruktúry spoločnosti. Článok poukazuje tiež na osobitné práva kvalifikovaných akcionárov a tiež aj na špecifický spôsob voľby členov orgánov spoločnosti prostredníctvom kumulatívneho hlasovania akcionárov.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The author points out in article some differences within the legislation of corporations in the Slovak Republic and in Czech Republic The article describes mainly the establishment and formation of corporations, agencies of company, the system of interal structure of a company. The article points out also some specific rights of qualifield shareholders and also some specific methods of electing members to agencies of company through accumulative vote of shareholders.


    ZALOŽENIE A VZNIK SPOLOČNOSTI

    Proces vzniku obchodných spoločností nie je jednoduchý, ale naopak pozostáva z viacerých štádií, v ktorých je nutné vykonať určité úkony potrebné na to, aby spoločnosť mohla nielen vzniknúť, ale aj reálne fungovať. Vzhľadom na to, že ide o problematiku relatívne obsiahlu, poukázané bude len na niektoré aspekty týkajúce sa založenia a vzniku akciovej spoločnosti vykazujúce odlišnosti od novej českej právnej úpravy, ktorá sa dotkla aj ďalších otázok týkajúcich sa obchodných spoločností, ako aj spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Akciová spoločnosť sa zakladá v závislosti od počtu jej zakladateľov buď zakladateľskou zmluvou v prípade, ak sa na založení spoločnosti podieľa viacero subjektov alebo zakladateľskou listinou, ak je zakladateľom len jedna osoba, čo zákon pripúšťa len v prípade právnickej osoby, nakoľko fyzická osoba podľa ObchZ nemôže byť jediným zakladateľom akciovej spoločnosti. Ako je tomu v českej právnej úprave vyplýva z § 8 ZOK, podľa ktorého sa obchodná spoločnosť zakladá spoločenskou zmluvou, za ktorú sa považuje na účely § 3 ods. 3 ZOK aj zakladateľská zmluva a zakladateľská listina, pričom musia byť vyhotovené, rovnako ako aj v našej právnej úprave akciovej spoločnosti, vo forme verejnej listiny. Akciovú spoločnosť v Českej republike môže založiť v zmysle § 11 ZOK aj len jedna osoba. Náš Obchodný zákonník sa počtom zakladateľov zaoberá v ustanovení § 162, v ktorom rozlišuje zakladateľa fyzickú osobu od zakladateľa s postavením právnickej osoby. K založeniu spoločnosti sa vyžaduje okrem spôsobilej osoby ešte aj vklad, keďže ide o kapitálovú spoločnosť, ktorá má obligatórnu povinnosť vytvárať základné imanie. Rovnakú povinnosť má aj akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka s rozdielom týkajúcim sa výšky základného imania. Kým podľa § 246 ZOK sa vyžaduje na založenie akciovej spoločnosti 80 000 EUR, podľa § 162 ObchZ je potrebné na založenie slovenskej akciovej spoločnosti 25 000 EUR. Samozrejme zákon uvádza len minimálnu výšku základného imania spoločnosti, nič však nebráni tomu, aby si zakladatelia výšku základného imania zvýšili. Na druhej strane zakladatelia môžu v čase zakladania spoločnosti dosiahnuť zákonnú výšku základného imania a neskôr v priebehu existencie spoločnosti si ju môžu zvýšiť. Alebo naopak, ak si pri vzniku spoločnosti určia vyššiu než zákonom stanovenú výšku základného imania, môžu si ju neskôr znížiť s tým, že musia rešpektovať minimálnu výšku základného imania ustanovenú zákonom.

    Osobitne je upravená lehota na podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ustanovenie § 9 ZOK ukladá povinnosť zakladateľov podať návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov od jej založenia s možnosťou modifikácie tejto lehoty stanovami.

    Nepochybne základným dokumentom akciovej spoločnosti sú stanovy. Spoločnosť ich musí prijať už v štádiu vzniku. Práve touto skutočnosťou sa odlišuje od spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je prijatie stanov v čase zakladania fakultatívne, čo však prirodzene súvisí aj s povahou foriem obchodných spoločností. Za zakladateľa akciovej spoločnosti sa považuje podľa českej právnej úpravy ten, kto prijal stanovy a podieľa sa na upisovaní akcií. Na rozdiel od našej právnej úpravy český zákonodarca uvádza náležitosti stanov v dvoch skupinách. V prvej skupine sú obsiahnuté náležitosti stanov, ktoré sa vyžadujú na existenciu spoločnosti, naproti tomu druhú skupinu tvoria náležitosti stanov, ktoré sú ich súčasťou v čase založenia spoločnosti. Pričom zákon náležitosti stanov uvedených v tejto druhej skupine umožňuje zo stanov vylúčiť po splnení vkladovej povinnosti a po vzniku spoločnosti.[1] Pričom ustanovenia, ktoré možno vylúčiť sa týkajú otázok súvisiacich so založením spoločnosti. Zákon však neprikazuje, aby tieto náležitosti boli vylúčené, ale oprávňuje zakladateľov na možnosť ich vylúčenia zo stanov. Náš zákonodarca uvedený postup nezvolil a uvádza náležitosti, ktoré musia stanovy obsahovať počas celej existencie spoločnosti. To však nevylučuje možnosť stanovy zmeniť.

    Niektoré odlišnosti možno badať aj pokiaľ ide o otázku vkladovej povinnosti zakladateľa akciovej spoločnosti, zamerať sa možno najmä na právne dôsledky porušenia vkladovej povinnosti. Dôsledky sú rovnaké tak v našej, ako aj českej právnej úprave, avšak odlišnosť existuje v podobe výšky úrokov z omeškania. Zakladateľ, ktorý nesplatil spoločnosti svoj vklad, na ktorý sa zaviazal v zakladacom dokumente spoločnosti za podmienok v ňom uvedených, ako aj zákonných podmienok, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho mu vznikajú určité povinnosti. Jednou z nich je podľa § 177 ods. 3 ObchZ aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 20 % dlžnej sumy ročne. Naproti tomu podľa § 344 ods. 2 ZOK je akcionár v omeškaní povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku sadzby úroku z omeškania stanovenom osobitným predpisov. Uvedená otázka môže byť upravená stanovami spoločnosti.

    ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA

    Podľa nášho Obchodného zákonníka organizačnú štruktúru akciovej spoločnosti tvorí valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada, ktorý zároveň upravuje aj ich postavenie, právomoci a ďalšie skutočnosti týkajúce sa ich fungovania rovnako, ako aj ZOK s tým rozdielom, že ZOK rozlišuje dva možné modely vnútornej štruktúry spoločnosti, a to v § 396 a § 397. Pričom platí, že pokiaľ nie je ustanovené inak, ide o dualistický systém. To znamená, že akcionári sa môžu dohodnúť aj na monistickom systéme vnútornej štruktúry spoločnosti, avšak absencia takejto dohody má za následok aplikáciu ustanovenia § 369 ods. 3 ZOK, podľa ktorého sa má za to, že ide o systém dualistický. Vždy teda bude závisieť od dohody zakladateľov spoločnosti. Ak by sa zvolený model nejavil vhodným zmenou stanov by ho bolo možné nahradiť druhým systémom. Rozdiel medzi monistickým systémom a dualistickým systémom vnútornej štruktúry riadenia spoločnosti spočíva v orgánoch, ktoré sa vytvárajú v danom systéme. V dualistickom systéme sa zriaďuje predstavenstvo a dozorná rada. Uvedený systém zodpovedá platnej právnej úprave podľa nášho Obchodného zákonníka. Naproti tomu je v novej českej právnej úprave možný aj monistický systém, pri ktorom sa vytvára správna rada a štatutárny riaditeľ.

    Najvyšším orgánom akciovej spoločnosti bez ohľadu na uvedený systém vnútornej štruktúry spoločnosti je valné zhromaždenie. Niektoré odlišnosti možno nájsť aj vo vymedzení jednotlivých skutočností, ktoré sú zaradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Na rozdiel od nášho Obchodného zákonníka, ktorý sa zaoberá otázkou pôsobnosti valného zhromaždenia v § 187, ZOK v § 421 zaraďuje do pôsobnosti valného zhromaždenia aj ďalšie otázky. Nielen uvedené, ale aj ďalšie otázky týkajúce sa valného zhromaždenia sú upravené inak, avšak bez zásadných rozdielov, rešpektujúc na druhej strane zasa osobitosti zvoleného systému.

    MONISTICKÝ SYSTÉM

    Ako už bolo uvedené, v prípade monistického systému vnútornej štruktúry akciovej spoločnosti sa vytvárajú ako orgány tejto spoločnosti správna rada a štatutárny riaditeľ. Podľa § 456 ZOK sa za predstavenstvo podľa okolností považuje štatutárny riaditeľ alebo iný orgán spoločnosti s obdobnou pôsobnosťou. Obdobne to platí aj v prípade vzťahu dozornej rady a správnej rady, resp. jej predsedu. V rámci monistického systému možno teda rozlišovať nielen štatutárny orgán, či správnu radu, ale aj predsedu správnej rady. Členovia správnej rady v zmysle § 457 ZOK sú traja, pričom stanovy môžu uvedenú skutočnosť zmeniť. Zákon neustanovuje nič o spôsobe zmeny, v dôsledku čoho môže mať správna rada aj len jedného člena. Naproti tomu § 200 ObchZ uvedenú možnosť nepripúšťa, nakoľko dozorná rada je kolektívny orgán kontrolného charakteru s najmenej troma členmi. ZOK osobitne upravuje tiež spôsob zvolávania správnej rady, ako aj zameranie jej pôsobnosti.

    Na čele správnej rady je jej predseda, ktorého volí a odvoláva. Predsedom správnej rady však môže byť len fyzická osoba. Funkcia predsedu správnej rady spočíva v organizovaní jej činnosti, ako aj dozore nad orgánmi spoločnosti, ktoré sú správnej rade podriadené. Správna rada má vzťah i k ďalšiemu orgánu spoločnosti a to štatutárnemu riaditeľovi, ktorého menuje do funkcie. Štatutárnym riaditeľom, ako orgánom povereným obchodným vedením spoločnosti, môže byť aj samotný predseda správnej rady, pričom v každom prípade musí spĺňať podmienky určené zákonom pre členstvo v predstavenstve spoločnosti.

    DUALISTICKÝ SYSTÉM

    V dualistickom systéme vnútornej štruktúry akciovej spoločnosti je právna úprava obdobná našej platnej právnej úprave. Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, štatutárnym orgánom je predstavenstvo, kontrolným orgánom je dozorná rada.[2] Uvedené platí aj v českej právnej úprave s určitými odchýlkami. Pokiaľ ide o predstavenstvo možno sa pozastaviť pri otázke týkajúcej sa členstva v tomto orgáne. Z ustanovení Obchodného zákonníka nemožno zistiť, aký je počet členov predstavenstva, nakoľko sa o tejto otázke priamo nezmieňuje. Naproti tomu česká právna úprava sa touto otázkou zaoberá v ustanovení § 439 ZOK, podľa ktorého je predstavenstvo kolektívny orgán pozostávajúci z troch členov. Uvedené však platí, ak stanovy spoločnosti neurčujú inak. Ďalšou odlišnosťou je tiež dĺžka funkčného obdobia člena predstavenstva akciovej spoločnosti. Kým v súlade s § 194 ObchZ je síce možnosť modifikácie dĺžky funkčného obdobia člena predstavenstva daná, zákon ju obmedzuje tým, že stanovy ju nesmú určiť dlhšiu než 5 rokov. Iný prístup zvolil v tejto otázke český zákonodarca, podľa ktorého je dĺžka funkčného obdobia 1 rok. V súlade s § 439 ods. 3 ZOK uvedené platí, pokiaľ sa nedohodlo niečo iné. Bez ohľadu na to, zákon v prípade českej právnej úpravy v žiadnom smere nevylučuje dohodnutie aj dlhšieho funkčného obdobia ako 5 rokov.

    Ďalším orgánom dualistického systému je dozorná rada. Jej poslanie je rovnaké tak v našom, ako aj českom právnom poriadku Jej poslanie je rovnaké tak v našom, ako aj českom právnom poriadku. Počet členom dozornej rady zodpovedá slovenskej právnej úprave s tým, že podľa § 200 ObchZ musí mať najmenej troch členov, t. j. troch alebo viacej. Podľa § 448 ZOK má dozorná rada 3 členov len vtedy, ak nie je stanovami určené inak. To znamená, že zákonodarca pripúšťa možnosť, aby členom dozornej rady bola aj len jedna osoba. V súlade u uvedeným zákonným ustanovením môže mať dozorná rada člena s funkciou na 3 roky, prípadne na iné obdobie, avšak bez toho aby ju v tom zákon nejako obmedzoval, ako je to v prípade našej právnej úpravy, podľa ktorej sa vyžaduje, aby v súlade s § 200 ObchZ bolo funkčné obdobie limitované najviac na 5 rokov. Rovnaký postup zvolil zákonodarca aj v prípade funkčného obdobia člena predstavenstva. V novej českej právnej úprave sa s touto limitáciou nestretávame. Odlišne je upravený napríklad aj spôsob rozhodovania dozornej rady. Podľa § 201 ObchZ dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov všetkých jej členov, ak stanovy neurčujú inak. Naproti tomu podľa § 449 ZOK dozorná rada rozhoduje väčšinou prítomných členov s tým, že stanovy môžu určiť vyšší počet. Na rozdiel od našej právnej úpravy nový zákon o obchodních korporacích upravuje osobitne zákaz konkurencie v rámci ustanovení týkajúcich sa dozornej rady.

    Akciová spoločnosť prijíma rozhodnutia na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom česká právna úprava umožňuje, aby prijímala rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Ide o tzv. rozhodovanie per rollam, o ktorom sa zákon o obchodních korporacích zmieňuje v ustanoveniach § 418 až § 420. Akcionári majú v takom prípade možnosť sa do 15 dní od doručenia návrhu uznesenia rozhodnúť, či s takýmto návrhom súhlasia alebo nie. Samozrejme stanovy spoločnosti môžu upraviť lehotu na vyjadrenie súhlasu aj inak. Pričom pokiaľ sa akcionár v stanovenej lehote nevyjadrí platí, že nesúhlasí s návrhom.

    KUSOVÉ AKCIE

    Akciová spoločnosť môže podľa § 257 a nasl. ZOK vydávať tri druhy cenných papierov a to akcie, dlhopisy a dočasné listy. V českej právnej úprave je daná možnosť, aby spoločnosť vydala aj kusové akcie, t. j. akcie ktoré nemajú menovitú hodnotu a predstavujú rovnaké podiely na základnom imaní spoločnosti. Možnosť vydávať kusové akcie však musí vyplývať zo stanov spoločnosti. Pri takýchto akciách sa podiel na základnom imaní určí podľa počtu akcií. V každom prípade musí akcia obsahovať základné náležitosti stanovené zákonom s tým, že v prípade kusovej akcie musí obsahovať tiež označenie „kusová akcia.“

    PRÁVA A POVINNOSTI AKCIONÁROV

    V súlade s ustanovením § 176b ObchZ nesmie akcionár vykonávať svoje práva akcionára na úkor práv iných akcionárov. Zákon o obchodních korporacích uvedenú povinnosť akcionára explicitne nevyjadruje. Akcionár ma právo na podiel na zisku spoločnosti, ako aj povinnosť splatiť svoj vklad do spoločnosti. Čo je od našej právnej úprave odlišné je právo akcionára týkajúce sa hlasovania na valnom zhromaždení. Ide o tzv. kumulatívne hlasovanie, ktoré prichádza do úvahy v prípade voľby do orgánov spoločnosti. Kumulatívne hlasovanie je však možné, ak tak určujú stanovy spoločnosti.

    V prípade kumulatívneho hlasovania sa vyžaduje určiť počet hlasov akcionára, ktorý sa určuje tak, že počet hlasov, ktorými akcionár disponuje na valnom zhromaždení spoločnosti sa vynásobí počtom volených členov orgánu spoločnosti. Akcionár môže použiť všetky hlasy, ktorými disponuje alebo len určitú časť týchto hlasov len pre určitú osobu, či osoby. V prípade, ak sa na valnom zhromaždení volia členovia predstavenstva a dozornej rady, počet hlasov akcionára sa určuje pre každý orgán spoločnosti samostatne.

    Zvolený za člena orgánu spoločnosti je pri kumulatívnom hlasovaní ten, ktorý dosiahol najvyšší počet hlasov. V prípade, ak dôjde k rovnosti hlasov, hlasuje sa opätovne. Ak však aj napriek opakovanému hlasovaniu sa dosiahne rovnaký počet hlasov, o voľbe sa rozhodne losovaním.

    Osobitne je upravený aj spôsob odvolania člena orgánu spoločnosti, ktorý bol do svojej funkcie ustanovený na základe kumulatívneho hlasovania akcionárov. V takom prípade sa vyžaduje na jeho odvolanie súhlas väčšiny akcionárov, ktorí hlasovali za jeho zvolenie. Uvedené neplatí, ak by takto zvolený člen orgánu spoločnosti závažným spôsobom porušil svoje povinnosti.[3]

    Ďalším právom akcionárov sú práva, ktoré priznáva ZOK len tzv. kvalifikovaným akcionárom. O kvalifikovaného akcionára ide v prípadoch vymedzených zákonom, pričom takýto akcionári, ako aj vyplýva z ich osobitného označenia, disponujú osobitnými právami. Za kvalifikovaného akcionára sa považuje:

    • akcionár alebo akcionári spoločnosti, ktorej základné imanie je vyššie než 100 000 000 Kč a ktorí disponujú akciami, ktorých súhrnná menovitá hodnota alebo počet kusov dosahuje aspoň 3 % základného imania,
    • akcionár alebo akcionári spoločnosti, ktorej základné imanie je 100 000 000 Kč alebo menej a ktorí disponujú akciami, ktorých súhrnná menovitá hodnota alebo počet kusov dosahuje aspoň 5 % základného imania,
    • akcionár alebo akcionári spoločnosti, ktorej základné imanie je vyššie než 500 000 000 Kč alebo vyšší a ktorí disponujú akciami, ktorých súhrnná menovitá hodnota alebo počet kusov dosahuje aspoň 1 % základného imania.

    Stanovami možno len rozšíriť práva kvalifikovaných akcionárov, nie však zúžiť. Na uvedenú zužujúcu úpravu by sa neprihliadalo. Základným oprávnením kvalifikovaného akcionára je právo požiadať predstavenstvo o zvolanie valného zhromaždenia, na ktorom sa budú prejednávať záležitosti navrhnuté takýmito akcionármi. O iných skutočnostiach na ňom rozhodovať možno len so súhlasom kvalifikovaných akcionárov. V prípade, ak predstavenstvo nezvolalo valné zhromaždenie, kvalifikovaní akcionári by sa mohli domáhať jeho zvolania prostredníctvom súdu, ktorý ak by vyhovel ich žiadosti určil by, že na zvolanie valného zhromaždenia sú oprávnení kvalifikovaní akcionári namiesto predstavenstva. Ďalším oprávnením kvalifikovaného akcionára je právo požiadať dozornú radu, aby preskúmala výkon pôsobnosti predstavenstva v rozsahu uvedenom v žiadosti. Dozorná rada je tak povinná urobiť bez zbytočného odkladu.[4]

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

    1. Zákon č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích).
    2. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
    3. ŠKRINÁR, A., NEVOLNÁ, Z. 2009. Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. 335 s. ISBN 978-80-7380-176-2.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Ustanovenie § 250 ZOK. ^
    2. ŠKRINÁR, A., NEVOLNÁ, Z. 2009. Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. s. 102. ^
    3. Ustanovenia § 354 až § 356 ZOK. ^
    4. Ustanovenia § 365 až § 370 ZOK. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia