Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Legislatívne pravidlá vlády SR (23.5.2018) NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.10.2018
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016 č. 164 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 28. septembra 2016 č. 441 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2018 č. 251)

    http://www.vlada.gov.sk/data/files/6645.pdf

    Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:

    Čl. 1 
    Predmet úpravy

    (1) Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívne pravidlá“) upravujú pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“) a postup ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska (ďalej len „predkladateľ“) pri príprave, predkladaní a prerokúvaní

    1. návrhu zákona, podávaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), a to až do ich podania národnej rade,
    2. návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády”), návrhu vyhlášky a návrhu opatrenia až po ich vyhlásenie.
    (2) Legislatívne pravidlá sa primerane vzťahujú aj na
    1. prípravu a prerokúvanie stanoviska, ktoré vláda zaujíma na požiadanie predsedu národnej rady k návrhu zákona podaného výborom národnej rady alebo jej poslancom (ďalej len „poslanecký návrh zákona“),
    2. dopracúvanie vládneho návrhu zákona, ktorý bol národnou radou vrátený vláde na dopracovanie,
    3. odstraňovanie nedostatkov vládneho návrhu zákona podľa odporúčania predsedu národnej rady, ak vláda s jeho odporúčaním súhlasí,
    4. prípravu a prerokúvanie návrhu medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje súhlas národnej rady podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,
    5. odstraňovanie nedostatkov návrhu právneho predpisu podľa stanoviska príslušného orgánu Európskej únie.

    (3) Jednotnú legislatívnu techniku tvorby právnych predpisov určujú legislatívno-technické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

    Čl. 2 
    Cieľ legislatívnych prác

    (1) Cieľom legislatívnych prác je pripraviť za účasti verejnosti a schváliť taký návrh zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

    (2) Vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto zosúladenie predpokladá
    1. taký súlad zákona s právnym poriadkom, že dosahovanie cieľov sledovaných jedným zákonom nebráni alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom,
    2. súlad zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „nález ústavného súdu“) a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná,
    3. súlad nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia (ďalej len „vykonávací právny predpis”) s právnymi predpismi vyššej právnej sily,
    4. súlad zákona s právom Európskej únie.

    (3) Návrh zákona má ustanoviť také práva a povinnosti, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými.

     

    Súlad s právom Európskej únie 
    Čl. 3

     

    Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie sa preukazuje doložkou zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „doložka zlučiteľnosti“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 2 a tabuľkou zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „tabuľka zhody“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3.

     

    Čl. 4

    (1) Ak návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie, musí obsahovať transpozičnú prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného právne záväzného aktu a údaj o jeho publikácii v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie.

     

    (2) V záverečných ustanoveniach návrhu zákona sa v samostatnom paragrafe uvedie odkaz na transpozičnú prílohu v znení: „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.

    (3) Transpozičná príloha má nadpis: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, aj keď sa v nej uvedie len jeden právne záväzný akt.

     

    Čl. 5

     

     

    (1) Návrh zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, musí v záverečných ustanoveniach obsahovať klauzulu vzájomného uznávania úrovne právom chránených záujmov v predmetnej oblasti, ktorá znie napríklad:
    „Požiadavky ustanovené (v §..., v prílohe... a pod.) tohto zákona sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého členského štátu Európskej únie, alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.“.

    (2) V záverečnom ustanovení návrhu zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, sa uvedie „Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.x)
    x) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015).“.

    (3) Ak sa na návrh zákona vzťahuje osobitný predpis upravujúci klauzulu vzájomného uznávania, použijú sa odseky 1 a 2 primerane.

    Základné požiadavky kladené na zákon 
    Čl. 6

    (1) Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, vnútorne bezrozporný, prehľadne usporiadaný, stručný a musí obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

     

    (2) Zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu, je možné na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje po významovej stránke. Nový pojem je potrebné v zákone právne vymedziť. V zákone nemožno zaviesť pojem alebo právny pojem, ktorý sa v zákone nepoužíva.

    (3) Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom zákone, nemôže iný zákon pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nie je možné použiť v inom zákone. Rovnako je neprípustné, aby zákon inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.

    (4) Použitie rovnakého právneho pojmu na označenie iného právneho inštitútu je možné, len ak

    1. je súčasťou ustálenej právnej terminológie alebo
    2. pre tento právny inštitút nie je nemožné nájsť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka iný vhodný pojem; iný význam rovnomenného pojmu musí zákon jednoznačne vymedziť.

    (5) Použitie neurčitého pojmu je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zákona.

     

    (6) V zákone sa musí dbať na jazykovú, štylistickú a významovú správnosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Nie je možné používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka. V zákone nie je možné používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“. Cudzie slová je možné použiť len výnimočne, ak ich použitie nie je na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví alebo ak ich nie je možné nahradiť vhodným, rovnocenným slovenským pojmom. V záujme jazykovej správnosti si môže predkladateľ vyžiadať vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

    (7) Pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie.

    (8) Návrhy zákonov sa technicky vyhotovujú prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov (ďalej len „portál“).

     

    Čl. 7

     Do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenie

    1. iného zákona, ale použije sa odkaz na iný zákon,
    2. nariadenia alebo rozhodnutia prijatého podľa zmlúv zakladajúcich Európsku úniu, ale použije sa odkaz podľa prílohy č. 1 bodu 62.3.

    Čl. 8 
    Systematika členenia návrhu zákona

    (1) Návrh zákona sa po úvodnej vete, najmä ak ide o rozsiahlejší text, začína úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy zákona, teda okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť. Podľa potreby je možné sem včleniť aj vymedzenie základných pojmov a právnych inštitútov zákona, ktoré sa vymedzujú na účely celého návrhu zákona, prípadne celého právneho poriadku, jeho časti, alebo na účely úseku verejnej správy; ak sa určitý pojem používa len v určitej časti návrhu zákona, tento pojem sa vymedzuje v úvode tejto časti. Potom je možné túto úvodnú časť zákona označiť ako „Základné ustanovenia“.

    (2) Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať, spravidla v samostatnom paragrafe, splnomocnenie na jeho vydanie. Splnomocnenie sa musí v zákone formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, čo a v akom rozsahu sa má v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, je možné to v návrhu zákona výslovne uviesť.

    (3) Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú viacerých alebo všetkých ustanovení zákona.

    (4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho zákona a nového zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v zákone bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. Prechodné ustanovenia obsahujú aj časovo obmedzenú právnu úpravu.

    (5) Záverečné ustanovenia sa spravidla členia na zrušovacie ustanovenie a ustanovenie o účinnosti.

    (6) V zrušovacom ustanovení musia byť výslovne uvedené všetky právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov alebo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), vrátane vykonávacích právnych predpisov vyhlásených uverejnením oznámenia o ich vydaní, alebo ich časti, ktoré sa navrhovaným zákonom zrušujú. Ak sa zrušuje zákon, na vykonanie ktorého sú vydané vykonávacie právne predpisy, v zrušovacom ustanovení sa výslovne uvádzajú aj všetky vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie zákona. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho zákona môže dočasne vykonávať aj nový zákon, ak tak nový zákon výslovne ustanoví (príloha č. 1 bod 24.2.). Zrušiť zákon a ponechať v platnosti a účinnosti len niektoré jeho ustanovenie je neprípustné, rovnako je neprípustné zrušiť len niektoré ustanovenie zákona.

    (7) V ustanovení o účinnosti zákona sa uvádza deň, keď má zákon nadobudnúť účinnosť. Pri navrhovaní účinnosti zákona je potrebné rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona a s prípadným vrátením zákona prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v národnej rade. Súčasne je potrebné rátať s lehotou na vyhlásenie zákona.

    (8) Pri ustanovení účinnosti zákona je potrebné rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. Výnimočné ustanovenie účinnosti dňom vyhlásenia treba obmedziť len na prípady, v ktorých je to skutočne nevyhnutné, čo treba odôvodniť.

    (9) Ak ide o zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napríklad rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester, poľnohospodársky rok, alebo právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie, napríklad dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia alebo na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu.

    (10)Ak ide o návrh zákona, ktorým sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskej únie alebo ktorým sa implementuje nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie a navrhuje sa prísnejšia právna úprava ako je právna úprava právne záväzného aktu Európske únie je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti na posledný deň transpozičnej lehoty alebo lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie.

    (11)Zrušovacie ustanovenie, spolu s ustanovením o účinnosti zákona, úvodnou vetou k prílohe, ktorá plní funkciu transpozičného odkazu a údajmi podľa čl. 5 sa označujú spoločným nadpisom „Záverečné ustanovenia“, ak nie je účelné použiť samostatné nadpisy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, „Zrušovacie ustanovenia“, „Účinnosť“.

     

    Čl. 9 
    Novelizácia zákona

    (1) Novelizácia zákona sa vykonáva formou priamej novelizácie tak, že sa v úvodnej vete zákona výslovne uvádza, ktorý zákon sa má novelizovať, pričom treba dbať na čo najväčšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Nepriama novelizácia zákona, teda zmena alebo doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná. Neprípustná je aj taká novelizácia, ktorá v osobitnom článku novelizuje jeden zákon alebo viac zákonov bez toho, aby sa uviedlo, ktoré konkrétne ustanovenie novelizovaného zákona (zákonov) sa mení alebo dopĺňa, to neplatí, ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch (príloha č. 1 bod 41.).

    (2) Jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len vtedy, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý zákon sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia právneho predpisu je možná len právnym predpisom rovnakej právnej sily.

    (3) Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.

    (4) Ak sa mienia obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, je potrebné príslušné ustanovenia upraviť znova v navrhovanom zákone. Ich platnosť nie je možné obnoviť vypustením pôvodného zrušovacieho ustanovenia.

    (5) Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nie je možné novelizovať; to neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo na splnenie povinnosti.

     

    Čl. 10 
    Predbežná informácia

    (1) Pred spustením tvorby návrhu zákona, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy v dostatočnom časovom predstihu predkladateľ zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu zákona. Predbežná informácia sa vypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá do pripomienkového konania v lehote podľa čl. 13 ods. 6 a ktorý sa nevypracúva na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru (čl. 11).

    (2) V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu zákona, zhodnotenie súčasného stavu, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona[1] a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Predbežná informácia má spravidla jednu stranu.

    (3) Vyjadrenie k predbežnej informácii sa zasiela prostredníctvom portálu v lehote určenej predkladateľom.

     

    Čl. 11 
    Legislatívny zámer

    (1) Legislatívny zámer vypracúva predkladateľ pred prípravou návrhu nového zákona, ktorým sa má upraviť oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravenú, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom alebo, ak o tom rozhodne vláda. Povinnosť vypracovať legislatívny zámer sa nevzťahuje na návrh zákona, pri ktorom sa uskutočňuje skrátené pripomienkové konanie podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15.

    (2) Pri príprave a predkladaní legislatívneho zámeru sa postupuje podľa Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou legislatívneho zámeru je doložka zlučiteľnosti (príloha č. 2).

    (3) Legislatívny zámer obsahuje najmä zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová právna úprava plniť, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona,1) ako aj zhodnotenie vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „jednotná metodika“) formou doložky vybraných vplyvov a analýz vplyvov[2] (ďalej len „doložka vybraných vplyvov“). Doložka vybraných vplyvov k legislatívnemu
    zámeru sa predkladá ako jeho samostatná súčasť.

    (4) Legislatívny zámer schválený vládou je pre predkladateľa záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona.

     

    Návrh zákona 
    Čl. 12

    Pri posudzovaní vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa postupuje podľa jednotnej metodiky.

    Čl. 13

    (1) Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

    (2) Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli. Zároveň
    predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona

    1. podpredsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy,
    2. Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), sekcii vládnej legislatívy – odboru aproximácie práva,
    3. Národnej banke Slovenska,
    4. Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
    5. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
    6. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
    7. zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov,[3] ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo ak tak určí vláda.

    (3) Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s vyššími územnými celkami, Združením samosprávnych krajov SK 8, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, mestami, ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády.

    (4) Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) môže predkladateľ zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám.

    (5) Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) obsahuje názov návrhu zákona, číslo materiálu, dátum začatia a dátum ukončenia pripomienkového konania, lehotu na zaslanie pripomienok, odkaz na presnú adresu umiestnenia materiálu na portáli a elektronickú adresu, na ktorú je možné zaslať pripomienky, ak je portál nedostupný.

    (6) Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia nezašle pripomienky v určenej lehote platí, že pripomienky nemá.

    (7) Ak nastanú mimoriadne okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli.

    (8) Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie je možné ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote podľa odseku 6.

    (9) Orgány a inštitúcie podľa odsekov 2 a 3 zasielajú pripomienky vždy v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, a ak ide o zásadné pripomienky, súčasne aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom.[4] Ostatní pripomienkujúci zasielajú pripomienky výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe; ustanovenie čl. 14 ods. 9 tým nie je dotknuté.

     

    Čl. 14

    (1) Pripomienkou je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Na podnety (názory, námety a odporúčania), ktoré nespĺňajú náležitosti podľa prvej až tretej vety, predkladateľ nie je povinný prihliadať a ani ich vyhodnocovať.

    (2) Pripomienka k návrhu zákona musí byť formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

    (3) Ak sa uplatní pripomienka, ktorá sa má považovať za podstatnú, vyjadrí sa to, napríklad takto: „Túto pripomienku považujeme za zásadnú.“. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ vyhovie zásadnej pripomienke len sčasti, zvyšná časť zásadnej pripomienky zostáva predmetom rozporu, ak sa predkladateľ nedohodne s pripomienkujúcim orgánom inak. Ak predkladateľ nevyhovie pripomienkam, ktoré neboli označené za zásadné, nepovažujú sa za predmet rozporu.

    (4) Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky sa uplatňujú listom ministra alebo štátneho tajomníka (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia.

    (5) S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až f) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predmetom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. g), sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde. Pokiaľ ide o rozpor vyjadrený zásadnou pripomienkou na úrovni podpredsedu vlády, ministra alebo vedúceho úradu vlády, o zaradení návrhu zákona do návrhu programu rokovania vlády rozhodne predseda vlády.

    (6) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

    (7) Rozporové konanie sa vyhodnocuje na portáli vo vyhodnotení pripomienkového konania.

    (8) Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vybraných vplyvov podľa čl. 12.

    (9) Pripomienky k návrhu zákona, ktoré boli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania [čl. 23 ods. 3 písm. b)] spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania; to platí rovnako na pripomienku povinne pripomienkujúceho orgánu, ako aj na pripomienku nepovinne pripomienkujúceho orgánu a verejnosti. Pripomienky, ktoré neboli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu sa vo vyhodnotení pripomienkového konania neuvádzajú; tým nie je dotknutá povinnosť predkladateľa takéto pripomienky vyhodnotiť.

    (10)Prípravu a predkladanie návrhu zákona v elektronickej podobe podrobnejšie upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Čl. 15

    Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 až 14, čl. 21, čl. 23 až 25 sa nemusia použiť.

    Čl. 16 
    Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie

    (1) Ak má byť návrh zákona predmetom pripomienkového konania podľa právne záväzného aktu Európskej únie[5] s Európskou komisiou a členskými štátmi alebo Európskou centrálnou bankou (ďalej len „vnútrokomunitárne pripomienkové konanie“) zašle minister, návrh zákona na pripomienkovanie Európskej komisii alebo Európskej centrálnej banke.

    (2) Návrh zákona sa zasiela na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie najneskôr po jeho prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívna rada“).

    (3) Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, predloží ho minister legislatívnej rade na opätovné prerokovanie.

     

    Náležitosti návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie 
    Čl. 17

    (1) Návrh zákona predkladaný na pripomienkové konanie okrem paragrafového znenia obsahuje najmä

    1. obal materiálu,
    2. návrh uznesenia vlády,
    3. predkladaciu správu,
    4. dôvodovú správu,
    5. doložku vybraných vplyvov,
    6. správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    7. doložku zlučiteľnosti,
    8. tabuľku zhody, ak sa preberá alebo vykonáva právne záväzný akt Európskej únie,
    9. návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak zákon obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie a vykonávací právny predpis má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, inak len ak si ho vláda vyžiada,
    10. informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu zákona. 

    (2) Náležitosti materiálu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem analýzy vplyvov, písm. f) a g) predkladateľ vkladá na portál prostredníctvom portálom určených šablón. Náležitosti uvedené v odseku 1 písm. h) až j) a analýzu vplyvov, ak sú súčasťou materiálu, pripojí predkladateľ v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Ak zaslala Európska komisia vzor tabuľky zhody ku konkrétnej smernici, predkladateľ vkladá tabuľku zhody na portál v tejto forme.

    (3) Podľa odseku 2 sa postupuje aj pri predložení návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady a pri predložení návrhu zákona na rokovanie vlády.

    Čl. 18

    (1) Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje najmä

    1. podnet na vypracovanie návrhu zákona,
    2. vyjadrenie účelu sledovaného predloženým návrhom zákona a odôvodnenie jeho potreby,
    3. obsah návrhu zákona,
    4. zhrnutie vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov,
    5. informáciu, či návrh zákona má byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania alebo či sa vnútrokomunitárne pripomienkové konanie uskutočnilo,
    6. odôvodnenie dátumu účinnosti a dĺžky legisvakancie návrhu zákona,
    7. odôvodnenie, najmä značných hospodárskych škôd, ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15.

    (2) Rozsah predkladacej správy nesmie presiahnuť dve strany; to sa nevzťahuje na prípady podľa čl. 31. 

    Čl. 19

    (1) Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť.

    (2) Všeobecná časť dôvodovej správy musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutných na všestranné posúdenie návrhu zákona, najmä sa stručne zhodnotí primeranosť zásahu do práv adresátov vzhľadom na dosiahnutie účelu navrhovanej právnej úpravy. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, príslušné medzinárodné zmluvy a medzinárodné dokumenty sa vymenujú, a  súlad návrhu zákona s právom Európskej únie, ako aj stanovisko iných orgánov, ak sa vyjadrili k návrhu zákona na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu.6)

    (3) Ak sa návrhom zákona navrhuje prísnejšia právna úprava ako je právna úprava v právne záväznom akte Európskej únie, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa osobitne zhodnotí rozsah prebratia smernice alebo implementácie nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie a v doložke vybraných vplyvov sa podrobnejšie zdôvodní.

    (4) Osobitná časť dôvodovej správy sa člení podľa jednotlivých paragrafov navrhovaného zákona a ak ide o návrh novely zákona podľa jednotlivých článkov a jednotlivých bodov novely. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení zákona. Do odôvodnenia jednotlivých navrhovaných ustanovení sa nepreberá text týchto ustanovení, ani text a argumentácia už obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

    Čl. 20

    (1) Návrh zákona musí obsahovať doložku vybraných vplyvov vypracovanú v súlade s jednotnou metodikou.

    (2) Pri návrhoch zákonov, ktoré majú vplyv na rozpočet verejnej správy, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj
    návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov rozpočtu verejnej správy.7)

    (3) Predkladateľ je povinný rozpočtové dôsledky návrhov zákonov vopred prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.[6]

    (4) Návrhy zákonov predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nie je možné v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

    Čl. 21

    V správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu predkladateľ uvedie spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona.[7] Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu má spravidla dve strany; predkladateľ môže použiť vzory správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu uvedené v prílohe č. 4.

    Čl. 22

    Informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára prostredníctvom portálu len v elektronickej podobe. Informatívne konsolidované znenie zákona obsahuje pôvodné znenie zákona so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií, vrátane navrhovanej novelizácie zákona. Ak návrh zákona obsahuje viacero novelizačných článkov, informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára ku každému novelizovanému zákonu.

    Čl. 23 
    Predloženie návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady

    (1) Návrh zákona, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Legislatívna rada zaujme k návrhu zákona stanovisko spravidla do 30 dní. Návrh zákona sa na rokovanie legislatívnej rady predkladá v jednom písomnom výtlačku, ktorý podpíše predkladateľ. V sprievodnom liste predkladateľ uvedie funkciu, meno, priezvisko, e-mail a telefónne číslo zamestnanca a jeho zástupcu zodpovedných za vypracovanie návrhu zákona predloženého na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.

    (2) Návrh zákona sa predkladá na rokovanie legislatívnej rady aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie legislatívnej rady. Ak je portál nedostupný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie legislatívnej rady aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov. Predkladateľ návrhu zákona je povinný́ zabezpečiť úplnú zhodu elektronickej podoby predloženého návrhu zákona s jeho písomnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste. V dokumente v elektronickej podobe nesmú́ byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

    (3) Materiál, ktorým sa návrh zákona predkladá na rokovanie legislatívnej rady, má okrem náležitostí uvedených v čl. 17 ods. 1 obsahovať aj
    a) vyhlásenie predkladateľa

    1. o tom s akými rozpormi sa návrh zákona predkladá s podpredsedom vlády, ministerstvom alebo úradom vlády a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť; ak sa návrh zákona predkladá bez rozporov uvedie sa to v predkladacej správe,
    2. o tom s akými rozpormi sa návrh zákona predkladá s inými orgánmi, ako sú orgány uvedené v prvom bode, vrátane rozporov so zástupcom verejnosti, a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť; ak sa návrh zákona predkladá bez rozporov uvedie sa to v predkladacej správe,
    3. o súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym zámerom a s uvedením dôvodov navrhovaných odchýlok od neho; ak sa návrh zákona predkladá bez odchýlok od schváleného legislatívneho zámeru uvedie sa to v predkladacej správe,

    b) vyhodnotenie pripomienkového konania a vyhodnotenie vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, ak sa uskutočnilo.

    Čl. 24

    (1) K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona pred predložením na rokovanie legislatívnej rady vypracúva sekretariát legislatívnej rady stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.

    (2) Ak o tom rozhodne legislatívna rada alebo ak o to počas rokovania legislatívnej rady požiada predkladateľ, vypracuje sekretariát legislatívnej rady písomný záver z rokovania legislatívnej rady s uvedením pripomienok a odporúčaní, ktoré legislatívna rada k návrhu zákona uplatnila. V písomnom závere podľa prvej vety sa uvedú najmä pripomienky a odporúčania, z ktorých vyplýva zásadná zmena ustanovení návrhu zákona a podstatné legislatívno-technické pripomienky; štylistické a gramatické pripomienky sa neuvádzajú, ak podstatným spôsobom nemenia obsah ustanovení návrhu zákona.

    (3) Ak bol vypracovaný písomný záver podľa odseku 2, sekretariát legislatívnej rady ho bezodkladne doručí predkladateľovi.

    Čl. 25

    Návrh zákona, ktorý nie je v súlade s čl. 2 až 9 alebo čl. 12 až 23, okrem čl. 13 ods. 4 a 9, čl. 14 ods. 1 až 4 a čl. 15, môže predseda legislatívnej rady vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením do programu rokovania legislatívnej rady.

    Čl. 26 
    Predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády

    (1) Návrh zákona sa predloží na rokovanie vlády po jeho predložení na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.

    (2) Materiál, v ktorom sa návrh zákona predkladá na rokovanie vlády, má obsahovať náležitosti podľa čl. 23 ods. 3.

    (3) Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje okrem náležitostí uvedených v čl. 18 ods. 1 aj informáciu, ktoré poradné orgány vlády návrh zákona prerokovali, s akým výsledkom a informáciu o prerokovaní návrhu zákona Stálou pracovnou komisiou Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.

    (4) Ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15, minister môže predložiť vláde spolu s návrhom zákona aj návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona.

    (5) Návrh zákona sa na rokovanie vlády predkladá aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie vlády. Ak je portál nefunkčný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie vlády aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.

    (6) K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona po predložení na rokovanie vlády vypracuje sekcia vládnej legislatívy úradu vlády stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu
    s právom Európskej únie.

    Vládny návrh zákona 
    Čl. 27

    Vládny návrh zákona je návrh zákona, ktorý bol schválený vládou. Súčasťou vládneho návrhu zákona je dôvodová správa (čl. 19) vrátane doložky vybraných vplyvov. Čistopis vládneho návrhu zákona vyhotovuje predkladateľ. Predkladateľ je povinný vyhotoviť aj elektronickú podobu vládneho návrhu zákona a doručiť ju sekcii vládnej legislatívy. Predkladateľ je povinný́ zabezpečiť úplnú́ zhodu elektronickej podoby vládneho návrhu zákona s jeho písomnou podobou, čo uvedie v sprievodnom liste. V dokumente v elektronickej podobe nesmú́ byť zobrazené komentáre, poznámky a sledované zmeny vykonané v procese tvorby návrhu zákona.

     

    Čl. 28

    (1) Po schválení návrhu zákona vládou zabezpečí predkladateľ vyhotovenie jeho konečného znenia v súlade so schválenými pripomienkami. Ak vláda schváli návrh zákona s pripomienkami, predkladateľ vykoná po predchádzajúcom prerokovaní so sekciou vládnej legislatívy úradu vlády alebo na základe jej podnetu legislatívno-technické úpravy súvisiace so schválenými pripomienkami, ktoré nesmú zasiahnuť do vecného významu návrhu zákona; to platí aj pre nariadenie vlády schválené vládou. Toto vyhotovenie sa označí v strede nad nadpisom ako „vládny návrh“.

    (2) Návrh zákona musí byť napísaný bezchybne (bez prečiarknutí, vsuviek a chýb) a jeho obsah musí zodpovedať záverom vlády. Jeden výtlačok návrhu zákona sa v pravom hornom rohu doplní doložkou „Za bezchybnosť“. Bezchybnosť potvrdzujú zodpovedný zamestnanec predkladateľa a zodpovední zamestnancisekcie vládnej legislatívy úradu vlády svojím podpisom v pravom hornom rohu jedného výtlačku. Tento výtlačok za predkladateľa v ľavom dolnom rohu podpisuje minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy.

    (3) Predkladateľ návrhu zákona schváleného vládou môže, pred jeho predložením na podpis predsedovi vlády Slovenskej republiky, po predchádzajúcom prerokovaní so sekciou vládnej legislatívy úradu vlády alebo na základe jej podnetu vykonať v jeho schválenom znení korektúru chýb, a to najmä chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb v citáciách, avšak len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu návrhu zákona; to platí rovnako aj pre nariadenie vlády schválené vládou.

    (4) Vládny návrh zákona sa označuje na jeho obale a prvej strane návrhu zákona číslom parlamentnej tlače.

    (5) Takto vyhotovený vládny návrh zákona sa po podpise štyroch výtlačkov ministrom alebo vedúcim iného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý ho predložil vláde, odovzdá úradu vlády na obstaranie podpisu predsedu vlády. Označenie rezortu ani jeho číslo spisu sa v tomto prípade neuvádza.

    Čl. 29

    (1) Vládny návrh zákona podpisuje predseda vlády a minister, ktorý návrh zákona predložil, na štyroch výtlačkoch. Podpisy sa uvádzajú na konci dôvodovej správy pod dátumom schválenia návrhu zákona vládou.

    (2) Vládny návrh zákona sa považuje za podaný vtedy, ak je doručený predsedovi národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária Národnej rady“) v počte výtlačkov určených národnou radou, vrátane dvoch podpísaných výtlačkov a v elektronickej podobe so sprievodným listom predsedu vlády a s príslušným uznesením vlády.

    (3) V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba (osoby) poverená (poverené) na odôvodnenie vládneho návrhu zákona v národnej rade a jej výboroch.

    Čl. 30 
    Postup po vrátení vládneho návrhu zákona

    Ak národná rada vráti vládny návrh zákona vláde na dopracovanie, minister, ktorý návrh zákona vláde predložil, navrhne vláde ďalší postup pri dopracovaní vládneho návrhu zákona.

     

    Čl. 31 
    Príprava stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona

     

    (1) Ak predseda národnej rady požiada vládu o stanovisko k poslaneckému návrhu zákona, úrad vlády určí podľa pôsobnosti ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy predkladateľa, ten prerokuje svoje stanovisko k poslaneckému návrhu zákona s podpredsedom vlády, ministerstvami a úradom vlády v pripomienkovom konaní; toto stanovisko je súčasťou predkladacej správy, ktorú vypracuje predkladateľ pred predložením poslaneckého návrhu zákona do pripomienkového konania.

    (2) Lehota na zaslanie pripomienok v pripomienkovom konaní podľa odseku 1 je sedem pracovných dní.

    (3) Zásadnú pripomienku orgánov uvedených v odseku 1, ktorá je predmetom rozporu, uvedie predkladateľ v predkladacej správe spolu s označením subjektu, ktorý ju uplatnil a s odôvodnením neakceptovania. Rozporové konanie k pripomienke, ktorá bola označená ako zásadná a ktorá je predmetom rozporu, sa neuskutočňuje.

    (4) Predkladateľ po úprave predkladacej správy podľa výsledkov pripomienkového konania predloží poslanecký návrh zákona zároveň na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády; vyhodnotenie pripomienkového konania sa nevypracúva.

    (5) Na pripomienkové konanie podľa odseku 1 sa primerane vzťahujú čl. 13 ods. 5 a 9, čl. 14 ods. 1, 9 a 10. Na vypracúvanie stanoviska k poslaneckému návrhu zákona sa vzťahujú čl. 24 a 26 rovnako.

     

    Čl. 32 
    Príprava stanoviska vlády k návrhu medzinárodnej zmluvy 

     

    (1) Pri príprave, prerokúvaní, dojednávaní a ratifikácii medzinárodnej zmluvy sa postupuje podľa Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax.8)

    (2) Návrh medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje súhlas národnej rady, sa po ukončení pripomienkového konania predkladá na rokovanie vlády. Návrh medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, sa po skončení pripomienkového konania predkladá na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády. Návrh medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, musí obsahovať doložku prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi, ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 5.

    (3) Návrh medzinárodnej zmluvy sa po prerokovaní vo vláde a po jej podpise predloží na rokovanie národnej rady. Vláda odporučí národnej rade formuláciu jej uznesenia v otázke prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi.

    _______
    8) Uznesenie vlády Slovenskej republiky z 21. októbra 2009 č. 743.

    (4) Na pripomienkové konanie k návrhu medzinárodnej zmluvy, na jej prerokovanie legislatívnou radou vlády alebo vládou sa vzťahujú

    a) primerane čl. 13 až 15, čl. 17 až 19, čl. 20 ods. 2 až 4 a čl. 21 až 29 a 
    b) rovnako čl. 12 a čl. 20 ods. 1.

     

    Nariadenie vlády 
    Čl. 33

     

    (1) Nariadením vlády nie je možné ukladať povinnosti meniť, alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy (ďalej len „aproximačné nariadenie vlády“).

    (2) Nariadením vlády nie je možné novelizovať viac vykonávacích právnych predpisov. Nariadenie vlády, ktoré dočasne vykonáva nový zákon (čl. 8 ods. 6), nemožno novelizovať.9)

    _______

    9 ) Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 18/2002 z 13. mája 2004.

    Čl. 34

    (1) Návrh aproximačného nariadenia vlády musí obsahovať prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného alebo vykonávaného právneho aktu alebo vykonávanej medzinárodnej zmluvy a údaj o tom, kde je tento právny akt uverejnený, alebo kde bol oznámený.

    (2) V záverečných ustanoveniach návrhu aproximačného nariadenia vlády sa uvedie odkaz na prílohu podľa odseku 1 v znení: „Týmto nariadením vlády sa vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú a vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.

    (3) Príloha podľa odseku 1 má nadpis: „Zoznam vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, príloha má názov: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, príloha má názov: „Zoznam preberaných a vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“.

    (4) Nadpis prílohy v množnom čísle podľa odseku 3 sa použije, aj keď sa má v prílohe uviesť iba jeden právne záväzný akt.

    Čl. 35

    (1) Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na nariadenie vlády.

     

    (2) Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu nariadenia vlády sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.

    Čl. 36

    (1) Návrh nariadenia vlády, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Po predložení návrhu nariadenia vlády na rokovanie legislatívnej rady môže predkladateľ podľa prvej vety predložiť návrh nariadenia vlády na rokovanie vlády. Počet výtlačkov návrhu nariadenia vlády predkladaných na rokovanie vlády upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    (2) Predkladateľ návrhu nariadenia vlády vyhotovuje čistopis nariadenia vlády v znení záverov schválených vládou.

    Čl. 37 
    Vyhláška a opatrenie 

    (1) Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na vyhlášku.

    (2) Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu vyhlášky sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.

    (3) Ak sa má vyhláška vydať po dohode s iným ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy, predloží sa jeho súhlas spolu s návrhom vyhlášky stálej pracovnej komisii legislatívnej rady (ďalej len „stála pracovná komisia”).

    (4) Návrh vyhlášky, v počte dvoch výtlačkov, z toho jeden podpísaný ministrom, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, zašle predkladateľ a to aj v elektronickej podobe prostredníctvom portálu stálej pracovnej komisii príslušnej podľa obsahu vyhlášky so žiadosťou o prerokovanie návrhu vyhlášky a zaujatie stanoviska k nemu. Ak z obsahu vyhlášky jednoznačne nevyplýva, ktorá stála pracovná komisia ju má prerokovať, návrh vyhlášky prerokuje stála pracovná komisia, ktorá je vecne najbližšie príslušná, alebo sa návrh vyhlášky prerokuje v stálej pracovnej komisii určenej na základe dohody predsedov stálych pracovných komisií. Ak návrh vyhlášky posudzujú viaceré stále pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady, ktorá z nich vypracuje na základe stanovísk ostatných stálych pracovných komisií súhrnné stanovisko.

    (5) Stála pracovná komisia prerokuje návrh vyhlášky spravidla do 30 dní od doručenia návrhu vyhlášky a zaujme k nemu stanovisko.

    (6) Stála pracovná komisia vypracuje stanovisko a zašle ho predkladateľovi do 10 dní od prerokovania návrhu vyhlášky.

    (7) Predkladateľ predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady a na zaujatie stanoviska legislatívnej rady, ak nesúhlasí so stanoviskom stálej pracovnej komisie v tej časti, v ktorej sa namieta

    a) prekročenie zákonného splnomocnenia na vydanie vyhlášky alebo iný rozpor navrhovanej vyhlášky so zákonom,
    b) nezrozumiteľnosť alebo vnútorná rozpornosť navrhovaného textu vyhlášky,
    c) závažné nedodržanie legislatívno-technických pokynov.

    (8) Návrh vyhlášky upravený podľa stanoviska stálej pracovnej komisie, alebo ak sa postupovalo podľa odseku 7, podľa rozhodnutia predsedu legislatívnej rady, sa predloží na podpis ministrovi.

    (9) Odseky 4 až 8 sa nevzťahujú na Stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.

    (10)Na prípravu a prerokovanie návrhu opatrenia sa vzťahujú odseky 1 až 9. Súčasťou návrhu opatrenia je aj návrh oznámenia o vydaní opatrenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 a konsolidované znenie novelizovaného opatrenia.

     

    Čl. 38 
    Vyhotovenie vykonávacieho právneho predpisu 

     

    (1) Schválené nariadenie vlády, upravené podľa výsledku rokovania vlády, odovzdá predkladateľ v troch výtlačkoch na obstaranie podpisu predsedu vlády a na zabezpečenie vyhlásenia v zbierke zákonov.

    (2) Z týchto troch výtlačkov majú dva výtlačky vyznačené miesto na podpis predsedu vlády, z ktorých jeden výtlačok nariadenia vlády sa v pravom hornom rohu doplní doložkou „Za bezchybnosť“ a podpismi zodpovedného zamestnanca predkladateľa a zodpovedných zamestnancov sekcie vládnej legislatívy úradu vlády. Jeden výtlačok sa za menom a priezviskom predsedu vlády označí skratkou „v. r.“.

    (3) Nariadenie vlády má dátum zhodný s dňom jeho schválenia vládou, ak vláda nerozhodne inak.

    (4) Na vyhotoveniach schváleného textu vyhlášky, ako aj opatrenia, ak sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia, musí byť uvedené meno a priezvisko podpisujúceho s uvedením skratky „v. r.“ a jedno vyhotovenie vlastnoručne podpísané.

     

    Vyhlasovanie vykonávacieho právneho predpisu 
    Čl. 39

     

    (1) Žiadosť o vyhlásenie nariadenia vlády v zbierke zákonov podáva sekcia vládnej legislatívy úradu vlády. K žiadosti sa pripájajú tri vyhotovenia nariadenia vlády v listinnej podobe; v elektronickej podobe predkladá nariadenie vlády na vyhlásenie v zbierke zákonov predkladateľ prostredníctvom portálu, a to po jeho podpísaní predsedom vlády.

    (2) Žiadosť o vyhlásenie vyhlášky a opatrenia v zbierke zákonov podáva predkladateľ v listinnej podobe a v elektronickej podobe. V elektronickej podobe sa vyhláška a opatrenie predkladajú na vyhlásenie v zbierke zákonov prostredníctvom portálu; to platí aj vtedy, ak sa opatrenie vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Spolu so žiadosťou o vyhlásenie opatrenia alebo oznámenia o vydaní opatrenia zašle predkladateľ aj konsolidované znenie opatrenia v elektronickej podobe.
    (3) Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie vyhlášky alebo vyhlásenie opatrenia uverejnením jeho úplného znenia v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti 

    a) tri vyhotovenia úplného znenia,
    b) stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.

    (4) Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie opatrenia uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti

    a) tri vyhotovenia textu oznámenia o vydaní opatrenia,
    b) jedno vyhotovenie opatrenia,
    c) stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.

    (5) Žiadosť o uverejnenie redakčného oznámenia o oprave tlačovej chyby v zbierke zákonov pri nariadení vlády podáva na základe písomnej žiadosti jeho predkladateľa sekcia vládnej legislatívy úradu vlády; pri vyhláške, opatrení a oznámení o vydaní opatrenia podáva túto žiadosť predkladateľ, ktorý podal žiadosť o ich vyhlásenie v zbierke zákonov.

    (6) V žiadosti o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa uvedie meno, priezvisko a telefónne číslo zamestnanca (zamestnancov) určeného (určených) na vykonanie autorskej korektúry.

    (7) Ak je portál nedostupný, vykonávací právny predpis je možné predložiť na vyhlásenie aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.

    Čl. 40

    (1) Žiadosť o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa doručí redakcii Slov-Lexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najneskôr do 15 dní pred dňom, kedy má vykonávací právny predpis nadobudnúť účinnosť.

    (2) Ak má byť vykonávací právny predpis vyhlásený spolu so zákonom, na vykonanie ktorého sa vydáva, je potrebné žiadosť o jeho vyhlásenie zaslať redakcii Slov-Lexu Ministerstva
    spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby mohol byť vyhlásený spolu so zákonom.

     

    Záverečné ustanovenia 
    Čl. 41

     

    (1) Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o ministrovi, rozumie sa tým aj vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska; to sa nevzťahuje na čl. 14 ods. 5 poslednú vetu. Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o štátnom tajomníkovi rozumie sa tým aj zástupca vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy alebo viceguvernér Národnej banky Slovenska.

    (2) Vzor obalu vládneho návrhu zákona, vzor obalu vládneho návrhu zákona s doložkou za bezchybnosť a vzor prvej strany vládneho návrhu zákona sú uvedené v prílohe č. 7.

     

    Čl. 42

    (1) Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie prijatých pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (pred 1. decembrom 2009) sa primerane použijú ustanovenia o preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie prijatých podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvy o Európskej únii.

    (2) Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov prijatých podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa postupuje rovnako ako pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie prijatých podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Právne záväzné akty prijaté podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa na účely legislatívnych pravidiel považujú za právne záväzné akty Európskej únie.

    Čl. 43

    Na právny predpis predložený na pripomienkové konanie, na rokovanie legislatívnej rady alebo na rokovanie vlády pred dňom schválenia týchto legislatívnych pravidiel vládou sa vzťahujú Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení neskorších uznesení.

    Čl. 44

     

    Zrušujú sa Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 2. marca 2011 č. 163, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2012 č. 210, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 620, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012 č. 680 a uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16.septembra 2015 č. 513.

    Čl. 45

    Podľa týchto legislatívnych pravidiel sa postupuje odo dňa ich schválenia vládou.

    Čl. 46

    Podľa zmien a doplnení legislatívnych pravidiel schválených uznesením vlády Slovenskej republiky z 28. septembra 2016 č. 441 sa postupuje od 1. októbra 2016.

    Čl. 47

    Podľa zmien a doplnení legislatívnych pravidiel schválených uznesením vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2018 č. 251 sa postupuje od 1. júna 2018.


     

    Príloha č. 1

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

     

     

    LE GISLATÍVNO-TECHNICKÉ PO KY N Y

    Účel legislatívnotechnických pokynov

    1. Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov.

    Právny jazyk

    2. Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.

    3. Pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.

    4. Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.

    5.1. Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“.

    5.2. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“.

    5.3. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou.

    6. Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa spravidla číslicami.

    7.1. Na vyjadrenie povinnosti, ktorá sa má splniť ihneď, neodkladne alebo okamžite sa použije výraz „bezodkladne“, ak je to potrebné alebo vhodné, použije sa výraz „bez zbytočného odkladu“. 

    7.2. Vyvrátiteľná domnienka sa vyjadruje slovným spojením „predpokladá sa“, fikcia a nevyvrátiteľná domnienka sa vyjadrujú slovným spojením „považuje sa“.

    7.3. V sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

    7.4. Objektívna lehota na uplatnenie sankcie za spáchanie správneho deliktu začína plynúť okamihom spáchania správneho deliktu, to sa vyjadruje spravidla slovným spojením „do ... odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“.

    Recepcia

    8. Ak je preberanie (recepcia) iného právneho predpisu nevyhnutné, treba okruh recipovaného ustanovenia vyjadriť všeobecne a v poznámke pod čiarou citovať príslušné právne predpisy, napríklad:

    a) „Na vyvlastňovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.1)“,
    v tomto prípade sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 uvedie táto citácia: „1) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“; 

    b) „Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.“,
    v tomto prípade sa poznámka pod čiarou nemusí uviesť (bod 22.9.).

    Legislatívna skratka

    9.1. Legislatívnu skratku možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viackrát. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát (nie v názve právneho predpisu, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou), a to slovami „(ďalej len „...“)“. Používa sa v prvom páde jednotného čísla a začína sa malým písmenom.

    9.2. Ako legislatívnu skratku nemožno použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, napríklad „MŽP SR“, „NBS“.

    9.3. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju dôsledne používať v celom ďalšom texte návrhu právneho predpisu a v prílohách. 

    9.4. Pre základný pojem nemožno zavádzať legislatívnu skratku.

    9.5. Legislatívnu skratku zavedenú v zákone nemožno použiť vo vykonávacom právnom predpise k tomuto zákonu bez jej opätovného zavedenia v tomto vykonávacom právnom predpise.

    Členenie právneho predpisu

    10. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pritom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí.

    11. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho návrhu právneho predpisu je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie. Poradie častí, hláv, dielov a oddielov sa označuje slovným vypísaním poradového čísla, pričom sa prídavné meno dáva pred podstatné meno, napríklad „Prvá časť“, „Prvá hlava“. 

    12. Právny predpis sa člení na paragrafy; ústavný zákon sa člení na články.

    13.1. Jednotlivé paragrafy alebo články (ďalej len „paragraf“) sa označujú arabskými číslicami bez bodky (napríklad „§ 1“, „Čl. 1“). To sa nevzťahuje na označovanie článkov noviel právnych predpisov (bod 27.1.).

    13.2. Vždy treba zachovať súvislý sled paragrafov v celom právnom predpise. Pritom treba dávať prednosť krátkym ustanoveniam paragrafov.

    14. Paragrafy sa môžu členiť na odseky, ako aj na pododseky. Odseky paragrafov sa na začiatku označujú arabskými číslicami bez bodky v zátvorkách. Pri podrobnejšom členení paragrafov alebo odsekov na pododseky sa tieto časti označujú malými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom, napríklad „a)“ a pri ďalšom členení arabskými číslicami s bodkou (radovými číslovkami), teda bodmi (napríklad „1.“ alebo „1a.“ pri ďalšom členení). Neoznačenie odsekov, ich neoznačenie uvedeným spôsobom alebo ich označenie pomlčkami na začiatku riadku nie je prípustné, najmä vzhľadom na ťažkosti spojené s citáciou týchto ustanovení. Pri označovaní pododsekov malými písmenami abecedy sa nepoužívajú písmená zložené z dvoch písmen (napríklad „ch“, „dz“) a písmená s diaktrickými znamienkami (napríklad „ä“, „č“); pododseky takto označené v doterajších právnych predpisoch sa pri novelizácii právneho predpisu označia podľa týchto legislatívnych pravidiel. Za písmenom „z“ sa pokračuje v označovaní pod-odsekov zdvojenými písmenami „aa)“, „ab)“, „ac)“ a pod. Pri členení paragrafov alebo odsekov na pododseky (body) nemožno v rámci pododseku (bodu) text oddeliť bodkou, ale je potrebné ho oddeliť čiarkou. 

    Príloha k právnemu predpisu

    15. Ak má právny predpis prílohu, treba na ňu odkázať v texte právneho predpisu a prílohu označiť slovami, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“, „Príloha k opatreniu č. (rezortné číslo)“, a v jej nadpise uviesť aj stručné vymedzenie obsahu prílohy. Ak je viac príloh, označujú sa arabskými číslicami s uvedením skratky „č.“, napríklad „Príloha č. 1 k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“.

    Názov právneho predpisu

    16. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom „zákon“, „nariadenie vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška / opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)“ obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu, odporúča sa v zátvorke pripojiť na koniec názvu ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad „zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)“, „zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)“. 

    17. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.

    18. Názvy právnych predpisov znejú takto:

     

    „ZÁKON
    z ........... (rok)
    o ... a o zmene a doplnení ... (ktorým sa mení a dopĺňa ... a ktorým sa mení ...)“;

    „NARIADENIE VLÁDY
    Slovenskej republiky
    z ......... (rok)
    o ... / ktorým sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorým sa mení a dopĺňa ...)“;

    „VYHLÁŠKA
    Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
    z ......... (rok)
    o ... / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorou sa mení a dopĺňa ...)“;

    „OPATRENIE
    Ministerstva financií Slovenskej republiky
    z ............. (rok)
    o ... / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorým sa mení a dopĺňa ...)“.

    Úvodná veta

    19. Zákon sa uvádza touto vetou:

    „Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.

    20.1. V úvodnej vete nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) treba citovať príslušné splnomocňovacie ustanovenie (paragraf alebo článok), o ktoré sa vydanie nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) opiera. Úvodná veta v týchto prípadoch znie takto:

    a) „Vláda Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“;

     

    b) „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) ustanovuje:“.

    20.2. Ak sa však nariadenie vlády vydáva na vykonanie zákona, ktorý neobsahuje splnomocnenie na jeho vydanie, odkáže sa všeobecne na vykonávaný zákon, úvodná veta znie takto: 

    „Vláda Slovenskej republiky na vykonanie zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“.

    20.3. Ak sa aproximačné nariadenie vlády vydáva na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, úvodná veta znie takto:

    „Vláda Slovenskej republiky podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky nariaďuje:“.

    20.4. Ak ide o vykonávací právny predpis, ktorý upravuje podrobnosti o veciach upravených aproximačným nariadením vlády, znie úvodná veta takto:

    „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. k nariadeniu vlády Slovenskej republiky (uvedie sa úplná citácia aproximačného nariadenia vlády) ustanovuje:“

    20.5. Ak splnomocňovacie ustanovenie zákona obsahuje ďalšie podmienky, ktoré treba pri vydávaní vykonávacieho právneho predpisu dodržať napríklad dohodu s iným ústredným orgánom (čl. 37 ods. 3), vyjadrí sa táto skutočnosť v úvodnej vete.

     

    Nadpisy vnútri právneho predpisu

     

    21.1. Časti, hlavy, diely a oddiely právneho predpisu, a ak je to účelné z dôvodu prehľadnosti, aj jednotlivé paragrafy alebo ich skupiny majú mať stručné a výstižné nadpisy zodpovedajúce ich obsahu. Nadpisy častí, hláv, dielov a oddielov, sa uvádzajú pod ich poradovým číslom. Ak má paragraf nadpis uvádza sa pod jeho poradovým číslom.

    21.2. Ak sa v právnom predpise označuje niekoľko paragrafov spoločným nadpisom, treba spoločný nadpis umiestniť vždy nad poradové číslo prvého paragrafu príslušnej skupiny paragrafov.

    21.3. Ak sa vkladá paragraf alebo dopĺňa paragraf obsahujúci nové prechodné ustanovenie alebo nové zrušovacie ustanovenie, v nadpise paragrafu sa uvedie dátum jeho účinnosti, napríklad:
    „§ 10a Prechodné ustanovenie / ustanovenia k úprave účinnej od (dátum účinnosti)“, alebo „§ 31a Zrušovacie ustanovenie / ustanovenia účinné od (dátum účinnosti)“; ak sa vkladá alebo dopĺňa viacero paragrafov, bod 21.2. platí rovnako.

    Odkazy

    22.1. Ak sa v texte právneho predpisu odkazuje na iné právne predpisy, odkazy sa číslujú postupne. Číslovanie sa vyjadruje arabskými číslicami s okrúhlou zátvorkou za príslušným číslom, umiestňujú sa napríklad nad slovo „predpisov“ alebo nad právny pojem, na ktorý sa odkazuje, napríklad „osobitný zákon1)“, „osobitné predpisy2)“ alebo „blízke osoby3)“.

    22.2. Ak sa v prílohe k právnemu predpisu odkazuje na iné právne predpisy, číslovanie odkazov nadväzuje na číslovanie odkazov v texte právneho predpisu, ku ktorému príloha patrí.

    22.3. Ak sa v texte právneho predpisu opakuje odkaz na rovnaké ustanovenie právneho predpisu už citované v poznámke pod čiarou, odkaz sa označuje tým istým číslom; ak sa odkaz vzťahuje na opakovane použitý pojem, odkaz sa umiestni len pri prvom použití pojmu.

    22.4. Ak sa odkazuje na rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v inom právnom predpise v tom istom ustanovení, v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu sa uvádza citácia paragrafu, odseku, pododseku a bodu, prípadne aj vety príslušného ustanovenia.

    22.5. Ak sa odkazuje na dva rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v jednej vete ustanovenia iného právneho predpisu, v poznámkach pod čiarou k nim sa uvádza citácia toho istého ustanovenia ku každému odkazu so samostatným číslom.

    22.6. Ak sa používa výraz „ak tento zákon / toto nariadenie vlády neustanovuje inak“, je účelné odkázať, v ktorých konkrétnych ustanoveniach zákon alebo nariadenie vlády ustanovuje inak, napríklad takto: „ak § 6 neustanovuje inak“. 

    22.7. Ak sa normatívne odkazuje len na príslušný paragraf alebo v rámci paragrafu len na príslušný odsek, použije sa výraz „podľa § 3 ods. 1“ alebo „podľa odseku 7“.

    22.8. Ak je to účelné pre uľahčenie orientácie v právnom predpise, uvedie sa vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie v zátvorke, napríklad: „(§ 3 ods. 1) “.

    22.9. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie (bod 48.), možno citovať priamo v texte zákona a neodkazovať na poznámky pod čiarou. Ak sa pri týchto zákonoch odkazuje na poznámku pod čiarou, nemožno použiť pojem „osobitný predpis“, ale je potrebné odkaz na poznámku pod čiarou umiestniť na vhodné miesto v texte zákona. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu.

    22.10. Ak je to účelné, uvedie sa vo vykonávacom právnom predpise pod poradovým číslom paragrafu alebo pod nadpisom, ak ho paragraf má, v zátvorke odkaz na ustanovenie zákona, ktoré sa vykonáva, napríklad: „§ ...
    (k § ... ods. ... zákona)“; „§ (nadpis) (k § ... ods. ... zákona)“.

    22.11. V poznámke pod čiarou nemožno uvádzať predpisy, ktoré neboli vyhlásené v zbierke zákonov alebo publikované v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie; to neplatí, ak sa v poznámke pod čiarou odkazuje na technickú normu (bod 23.10.). Odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z. na smernicu sa uvádza v texte aproximačného nariadenia vlády.

    22.12. Ak sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie, použije sa všeobecný pojem „osobitný predpis“; to neplatí, ak ide o odkaz
    podľa čl. 5 ods. 2 alebo o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných
    nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z.

    Poznámky pod čiarou

    23.1. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. 

    23.2. Poznámky pod čiarou sa číslujú postupne v súlade s číslovaním odkazov.

    23.3. V poznámke pod čiarou sa spravidla uvádzajú konkrétne ustanovenia citovaného právneho predpisu.

    23.4. Ak sa odkazuje na právny predpis alebo na jeho jednotlivé ustanovenia prvýkrát, uvedie sa v poznámke pod čiarou úplná citácia tohto právneho predpisu.

    23.5. Ak sa v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu cituje právny predpis, ktorý bol medzičasom nahradený iným právnym predpisom, ale odkaz v texte zákona na uvedený predpis sa ponechal, v úplnom znení zákona vyhlásenom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „republikované znenie“) (bod 43.1.) sa uvádza v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu citácia platného právneho predpisu. Rovnako, ak je v poznámke pod čiarou uvedený demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré sa odkazuje, v republikovanom znení možno doplniť citácie ďalších právnych predpisov, ak sú známe.

    23.6. Text v poznámke pod čiarou sa považuje za vetu, preto sa začína veľkým písmenom a končí sa bodkou.

    23.7. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza taxatívny výpočet právnych predpisov, jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú pod sebou ako samostatné vety v zostupnom poradí podľa stupňa právnej sily, vykonávacie právne predpisy v poradí nariadenie vlády, vyhláška, výnos a opatrenie, a následne v chronologickom poradí, pričom skôr prijatý právny predpis sa cituje ako prvý.

    23.8. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, poznámka sa začína slovom „Napríklad“ a citácie právnych predpisov sa uvádzajú za sebou, oddeľujú sa čiarkou a bodka sa kladie až na koniec poslednej citácie. Na poradie citovania viacerých právnych predpisov sa vzťahuje primerane bod 23.7.

    23.9. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádzajú viaceré ustanovenia, ktoré bezprostredne vecne súvisia s ustanovením, na ktoré sa výslovne odkazuje, z dôvodu presnosti informácie sa používa napríklad formulácia „§ 2 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    23.10. Ak je to potrebné vzhľadom na technický charakter právneho predpisu alebo ak ide o právny predpis, ktorým sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá právne záväzný akt Európskej únie, ktorý odkazuje na technické normy, možno v poznámke pod čiarou odkazovať na technické normy. V poznámke pod čiarou sa uvedie označenie, číslo a názov technickej normy a triediaci znak technickej normy v zátvorke v súlade s platnou sústavou slovenských technických noriem s použitím nedatovaných odkazov na technické normy.

    23.11. Ak sa odkazuje na medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v poznámke pod čiarou sa uvedie názov medzinárodnej zmluvy a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzatvorení tejto zmluvy, ktoré bolo uverejnené v zbierke zákonov. Ak ide o rezortnú medzinárodnú zmluvu, uvedie sa jej názov a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak bolo uverejnené v zbierke zákonov.

    Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu 

    24.1. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho
    predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie:
    „Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
    ktorý vydá Ministerstvo ...“.
    Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje
    vláda na vydanie nariadenia vlády.

    24.2. Ak má vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho
    zákona dočasne vykonávať aj nový zákon (čl. 8 ods. 6), uvedie
    sa v prechodnom ustanovení napríklad:
    „Vykonávací právny predpis vydaný na základe splnomocnenia
    podľa doterajšieho zákona je vykonávacím právnym predpisom
    podľa tohto zákona (§...) do (dátum), alebo do vydania vykonávacieho
    právneho predpisu podľa § ... najneskôr však do (dátum).“;
    „Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných
    na základe tohto zákona (§ ...) zostávajú v platnosti a účinnosti:
    a) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
    b) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
    c) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu).“;
    „Vyhláška ..., vyhláška... a opatrenie ... vydané podľa doterajšieho
    zákona zostávajú platné a účinné do (dátum).“.

    Novelizácia právneho predpisu

    25. V záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia
    právneho predpisu robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny
    a doplnenia menšieho rozsahu alebo ak ide o právny predpis, ktorý
    nebol viackrát novelizovaný.

    26. V názve novelizovaného právneho predpisu sa uvádza úplný názov
    pôvodného právneho predpisu. Ak bol pôvodný právny predpis už
    jedenkrát novelizovaný, uvádza sa napríklad s dodatkom slov „v
    znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky (nariadenia
    vlády, vyhlášky) č. ... Z. z.“. Ak bol právny predpis viackrát novelizovaný,
    uvádza sa s dodatkom slov „v znení neskorších predpisov“.

    27.1. Novela právneho predpisu sa člení na články, ktoré sa označujú
    skratkou „Čl.“ s pripojením rímskej číslice bez bodky, a to tak, že
    čl. I obsahuje všetky zmeny a doplnenia pôvodného právneho predpisu,
    vrátane prípadných spoločných splnomocňovacích, prechodných
    a záverečných ustanovení. Ako čl. II sa označuje ustanovenie
    o účinnosti právneho predpisu.

    27.2. Ak sa má jedným právnym predpisom priamo novelizovať viac
    právnych predpisov, označujú sa samostatnými článkami a v chronologickom
    poradí, pričom skôr prijatý predpis sa uvedie ako prvý.
    Ak sa v druhom a ďalších článkoch navrhuje novelizovať zákon
    kódexového typu alebo zákon, ktorý predstavuje všeobecnú úpravu
    v predmetnej oblasti (napríklad Občiansky zákonník, Civilný sporový
    poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok,
    Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákonník práce, Obchodný
    zákonník), uvádzajú sa tieto ako prvé v chronologickom
    poradí v akom boli vyhlásené v zbierke zákonov. Ustanovenie bodu
    27.1. prvej vety o obsahu čl. I sa vzťahuje na každý ďalší článok,
    bod 27.3. tým nie je dotknutý.

    27.3. Ustanovenie o účinnosti novely právneho predpisu sa vždy označuje
    číslom posledného článku.

    28.1. V prvom článku novely právneho predpisu (Čl. I) sa v jeho úvodnej
    vete uvádza úplný názov pôvodného právneho predpisu, ktorý sa
    novelizuje. Ak bol právny predpis už predtým novelizovaný, k pôvodnému
    názvu sa pripájajú slová „v znení“ a uvádza sa skrátená
    citácia predchádzajúcej novely právneho predpisu (skrátené citácie
    všetkých predchádzajúcich noviel). Uvedené platí obdobne aj pre
    nález ústavného súdu a pre ním vydané uznesenie o pozastavení
    účinnosti.

    28.2. Jednotlivé zmeny alebo doplnenia v príslušnom článku sa označujú
    poradovými číslami (arabská číslica s bodkou), teda bodmi a uvádzajú
    sa úvodnou vetou príslušného bodu. Ak ide len o jednu
    zmenu alebo o jedno doplnenie, uvádza sa bez označenia poradovým
    číslom. Článok označený rímskou číslicou sa nečlení na odseky
    ani na pododseky.

    29.1. Ak sa má novelizovať jedným právnym predpisom viac právnych
    predpisov, treba to primerane vyjadriť už v názve novely právneho
    predpisu (napríklad „Návrh zákona o ... a o zmene a doplnení niektorých
    zákonov“ alebo „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
    zákon ... a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“).

    29.2. Novelou právneho predpisu nemožno meniť alebo dopĺňať názov
    pôvodného právneho predpisu.

    30.1. Pri zmene celého ustanovenia úvodná veta príslušného bodu novely
    napríklad znie: „§ 3 znie:“. Ak sa mení ustanovenie, ktoré má nadpis
    nad označením paragrafu, úvodná veta príslušného bodu napríklad
    znie: „§ 3 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:“. Ak sa mení
    ustanovenie, ktoré má nadpis pod označením paragrafu, úvodná
    veta príslušného bodu napríklad znie: „§ 3 vrátane nadpisu znie:“.
    Ak sa mení nadpis nad paragrafom, úvodná veta príslušného bodu
    napríklad znie: „Nadpis nad § 3 znie:“. Ak sa mení nadpis pod paragrafom,
    úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Nadpis §
    3 znie:“.

    30.2. Ak sa v určitom ustanovení menia alebo dopĺňajú len niektoré
    slová, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „V § 3 sa slová
    „...“ nahrádzajú slovami „...“, „V § 3 sa za slovo „...“ vkladá slovo
    „...“ alebo suma „500 eur“ sa nahrádza sumou „1000 eur“.

    30.3. Ak sa v určitom ustanovení (paragraf, odsek, pododsek) nahrádza
    niektorá jeho časť ako celok, úvodná veta príslušného bodu napríklad
    znie: „V § 3 odsek 1 znie:“, „V § 3 ods. 1 písmeno a) znie:“
    alebo „V § 3 ods. 1 písm. a) prvý bod znie:“.

    31. Ak sa má novelou právneho predpisu doplniť paragraf ďalším odsekom
    (odsekmi) alebo pododsekom (pododsekmi), toto doplnenie
    sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „§ 4
    sa dopĺňa odsekom 3 (odsekmi 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“,
    alebo „V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e) alebo písmenami e)
    a f), ktoré znie (znejú):“.

    32. Vloženie nového odseku (odsekov) medzi doterajšie odseky v príslušnom
    paragrafe alebo nového pododseku (podosekov) medzi doterajšie
    pododseky sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného
    bodu: „V § 5 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3 (vkladajú
    sa nové odseky 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“, alebo „V § 5 ods.
    2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) ...“.
    V tomto prípade treba na záver textu príslušného bodu uviesť poznámku
    o zmene označenia doterajších odsekov alebo pododsekov
    touto vetou: „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4“, alebo
    „Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d)“.

    33. Ak sa novelou právneho predpisu dopĺňa ustanovenie právneho
    predpisu (paragraf), ktoré je doteraz bez odsekov, ďalším odsekom,
    pôvodný text ustanovenia sa označuje ako odsek 1 a poznámka
    o prečíslovaní sa uvádza napríklad touto vetou: „Doterajší text § 2
    sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2)
    ...“.
    34.1. Ak sa predchádzajúcou novelou vypustil paragraf, možno nasledujúcou
    novelou na jeho miesto vložiť alebo doplniť nový paragraf
    s rovnakým poradovým číslom, aké mal vypustený paragraf (napríklad
    medzi § 10 a 12 sa vloží § 11), ak sa má vložiť súčasne viacero 
    paragrafov, na označenie druhého a ďalšieho paragrafu sa vzťahuje
    primerane bod 34.3. (napríklad medzi § 10 a 12 sa vložia § 11 až
    11c, medzi § 10 a 13 sa vloží § 11 alebo § 11, § 12, § 12a, § 12b).

    34.2. Ak sa dopĺňa za posledný paragraf zákona, ktorého účinnosť je uvedená
    v samostatnom článku, ďalší paragraf, označí sa bezprostredne
    nasledujúcim poradovým číslom. Úvodná veta príslušného
    bodu napríklad znie: „Za § 30 sa dopĺňa § 31, ktorý (vrátane nadpisu)
    znie:“.

    34.3. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy ďalší paragraf, označuje sa poradovým
    číslom, ktoré sa zhoduje s poradovým číslom paragrafu,
    za ktorý sa vkladá, pričom sa k číslu pripája prvé malé písmeno
    abecedy. Ak sa vkladá viac paragrafov, ich poradové čísla sú rovnaké
    a líšia sa len pripojenými malými písmenami abecedy.
    Úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Za § 3 sa vkladá §
    3a (vkladajú § 3a a 3b), ktorý znie (ktoré znejú):“.

    34.4. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia obsahujú
    bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad
    medzi § 10b a § 10c; medzi § 10 bdf a § 10 bdg) nový paragraf,
    vkladaný paragraf sa označí poradovým číslom zhodným s poradovým
    číslom paragrafu, za ktorý sa vkladá a zhodným písmenom, ku
    ktorému sa pripojí prvé malé písmeno abecedy (§ 10ba; § 10bdfa),
    bod 34.3. platí rovnako.

    34.5. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia neobsahujú
    bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad
    § 10 daf a § 10 db) nový paragraf, vkladaný paragraf sa označí
    poradovým číslom zhodným s poradovým číslom paragrafu, za
    ktorý sa vkladá a malým písmenom abecedy bezprostredne nasledujúcim
    po poslednom malom písmene abecedy v označení paragrafu,
    za ktorý sa nový paragraf vkladá (§ 10 dag).

    34.6. Nový paragraf nemožno vložiť za paragraf, ktorého posledné malé
    písmeno abecedy za jeho číselným označením je zhodné s predposledným
    malým písmenom abecedy za číselným označením nasledujúceho
    paragrafu, ktorého posledným malým písmenom abecedy
    je písmeno „a“ (napríklad medzi § 10e a § 10ea).

    35.1. Pri vložení ďalšej vety do ustanovenia sa uvádza obdobná úvodná
    veta príslušného bodu, ako pri vložení paragrafov (odsekov), napríklad
    „V § 3 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá
    znie:“.

    35.2. Ak sa ďalšia veta alebo ďalšie slová pridávajú na záver textu niektorého
    ustanovenia, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie:
    „V § 1 ods. 1 sa na konci pripája táto veta (pripájajú tieto slová):“.

    36. Vypustenie určitého ustanovenia v rámci čl. I novely právneho
    predpisu sa vyjadruje napríklad touto vetou: „§ 1 sa vypúšťa“. Obdobne
    sa postupuje, ak sa vypúšťa len niektorý odsek (odseky), niektorý
    pododsek (pododseky) alebo niektorá veta (vety) určitého
    ustanovenia. To sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného
    bodu: „V § 3 sa vypúšťa odsek 1“, alebo „V § 3 ods. 1 sa
    vypúšťa tretia veta“. V týchto prípadoch sa na očíslovanie nasledujúcich
    ustanovení (odsekov, pododsekov) vzťahuje bod 32. Ak sa
    vypúšťa celý paragraf, ďalšie paragrafy sa neprečíslujú.

    37. Ak po úprave uskutočnenej vypustením odsekov zostane iba jeden
    odsek, používa sa napríklad táto úvodná veta príslušného bodu: „V
    § 4 sa vypúšťajú odseky 2 a 3“ a pripája sa táto veta: „Súčasne sa
    zrušuje označenie odseku 1.“.

    38. Poznámku pod čiarou spravidla nemožno novelizovať v samostatnom
    novelizačnom bode. Ak sa v nadväznosti na zmenu ustanovenia
    mení aj poznámka pod čiarou k príslušnému odkazu alebo sa
    vkladá nový odkaz, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „Poznámka
    pod čiarou k odkazu 2 znie: „2) Zákon č. ... Z. z.“. Ak sa v
    nadväznosti na zmenu alebo zrušenie ustanovenia zrušuje aj poznámka
    pod čiarou k príslušnému odkazu, vyjadruje sa to vetou:
    „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.“. V tomto prípade
    sa nasledujúce odkazy neprečíslujú.

    39.1. Ak sa v texte zákona vkladá nový odkaz, označuje sa číslom zhodným
    s číslom odkazu, ktorý mu predchádza, s pripojením malého
    písmena abecedy a vyjadruje sa to napríklad touto úvodnou vetou
    príslušného bodu: „V § 3 ods. 2 sa nad slovo „...“ umiestňuje odkaz
    3a“. Súčasne sa pripája napríklad táto veta: „Poznámka pod čiarou
    k odkazu 3a znie: „3a) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
    č. ... Z. z.“. Ak sa má v texte zákona nahradiť odkaz novým
    odkazom, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „V § 3 ods. 2 sa
    nad slovom „...“ odkaz „3)“ nahrádza odkazom „4)“.

    39.2. Ak sa má nový odkaz vložiť pred prvý odkaz v texte právneho predpisu,
    nový odkaz sa označuje ako odkaz 1 a doterajší odkaz 1 sa
    označuje ako 1a; číslovanie nasledujúcich odkazov sa nemení.

    39.3. Ak sa doterajší odkaz v texte právneho predpisu ponecháva, ale
    právny predpis, na ktorý sa odkazuje, sa medzičasom zrušil alebo
    sa nahradil novým právnym predpisom, vyjadruje sa to napríklad
    touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V poznámke pod čiarou
    k odkazu 2 sa vypúšťa citácia „§ 3 ods. 1 zákona č. ... Z. z.“, alebo
    „V poznámke pod čiarou k odkazu 2 sa citácia „§ 3 ods. 1 zákona
    č. ... Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 4 zákona č. ... Z. z.“. Ak je to
    vhodné, vzhľadom na rozsah poznámky pod čiarou, poznámku pod
    čiarou možno uviesť v úplnom znení, s použitím napríklad tejto
    úvodnej vety: „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:“.

    40. Ak sa mení úvodná veta ustanovenia (paragrafu), alebo ak sa nahrádza
    novou úvodnou vetou, používa sa napríklad táto úvodná
    veta príslušného bodu: „V § 3 úvodnej vete sa slovo „...“ nahrádza
    slovom „...“, alebo „V § 3 úvodná veta znie:“.

    41. Ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú
    viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch, používa sa napríklad
    toto znenie príslušného bodu: „Slová „Federálne zhromaždenie“
    alebo slová „vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ vo
    všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Národná
    rada Slovenskej republiky“ alebo slovami „vláda Slovenskej
    republiky“ v príslušnom tvare.“, alebo napríklad „Slová „občan“
    alebo „organizácia“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami
    „fyzická osoba“ alebo „právnická osoba“.“, pričom sa môžu uviesť
    v jednom bode novely; rovnako to platí pre nariadenie vlády, vyhlášku,
    opatrenie.

    42. Ak sa do právneho predpisu vkladá nová príloha, doterajšie prílohy
    sa neprečíslujú. Ak sa v právnom predpise mení, dopĺňa alebo vypúšťa
    príloha k právnemu predpisu, uvedie sa to v samostatnom
    bode (bodoch) novely v závere príslušného článku, napríklad takto:
    a) „Príloha vrátane nadpisu znie:“,
    b) „V prílohe (v prílohe č. ...) sa slová „...“ nahrádzajú slovami „...“
    alebo „bod „...“ sa nahrádza bodom „...“, ktorý znie:“,
    c) „Príloha č. 4 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:“,
    d) „Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
    e) „Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha
    č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
    f) „Za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 1a, ktorá vrátane nadpisu
    znie:“,
    g) „Príloha č. 3 sa vypúšťa.“.

    Znovuvyhlásenie (republikácia)

    43.1. Ak sa má znenie novelizovaného zákona znovu vyhlásiť, novela
    musí obsahovať toto splnomocnenie: „Predseda Národnej rady Slovenskej
    republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej
    republiky vyhlásil úplné znenie zákona (zákona Národnej
    rady Slovenskej republiky, zákona Slovenskej národnej rady) č. ...
    Z. z. (Zb.), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom“.

    43.2. Ak ide o vyhlásenie republikovaného znenia zákona, ktorý bol
    predtým už viackrát novelizovaný, v splnomocnení sa za názov pôvodného
    zákona vkladajú napríklad slová „ako vyplýva zo zmien
    a doplnení vykonaných „...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých
    noviel zákona, prípadne nálezy ústavného súdu a ním vydané uznesenia
    o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov. Uvedené
    splnomocnenie sa v novele zákona označuje osobitným článkom
    a zaraďuje sa pred poradové číslo článku o účinnosti zákona.

    44.1. V úvodnej vete republikovaného znenia zákona sa okrem názvu zákona,
    ktorého republikované znenie sa vyhlasuje, uvádzajú skrátené
    citácie názvov všetkých noviel. Úvodná veta napríklad znie:
    „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlasuje úplné
    znenie zákona č. ... Z. z. ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných
    „...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých noviel zákona,
    prípadne nálezy ústavného súdu vyhlásené a ním vydané uznesenia
    o pozastavení účinnosti v zbierke zákonov.

    44.2. Ak bolo novelou zákona vypustené niektoré ustanovenie, alebo ak
    niektoré ustanovenie na základe nálezu ústavného súdu stratilo
    platnosť, v republikovanom znení sa to vyjadruje tak, že pod označením
    tohto paragrafu sa uvádza slovo „Zrušený“ alebo „Zrušené“.

    44.3. Pri republikácii sa za ustanovením o účinnosti zákona uvádza, kedy
    jeho jednotlivé novely nadobudli účinnosť, prípadne kedy stratila
    platnosť časť zákona preto, lebo sa neuviedla do súladu s ústavou
    v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu
    v zbierke zákonov o jej nesúlade s ústavou.

    45. Text republikovaného znenia zákona v súlade so splnomocnením
    na jeho vyhlásenie uvedeným v novele zákona spracúva ústredný
    orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Text úplného
    znenia sa v 15 vyhotoveniach a v elektronickej podobe zasiela kancelárii
    Národnej rady na schválenie predsedom Národnej rady Slovenskej
    republiky a na vyhlásenie v zbierke zákonov.

    Úplná citácia

    46.1. V úvodnej vete aj v texte právneho predpisu sa právny predpis cituje
    tak, že sa uvádza jeho úplný názov, ak sa neuvádza jeho slovná
    citácia (bod 48.), s tým, že namiesto dátumu sa uvádza číslo, pod
    ktorým bol právny predpis vyhlásený v úradnej zbierke, s pripojením
    označenia (skratky) príslušnej úradnej zbierky (bod 60.). Pritom
    sa najprv uvádza číslo predpisu a za lomkou úplne vypísaný
    ročník úradnej zbierky, napríklad „zákon Národnej rady Slovenskej
    republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky“
    alebo „zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov
    a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
    niektorých zákonov. Ak sa cituje vykonávací právny predpis, názov
    ústredného orgánu štátnej správy, ktorý ho vydal, sa uvádza v úplnom
    znení (napríklad „vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
    č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke
    a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
    predpisov“).

    46.2. Ak sa cituje právny predpis, ktorý bol v zbierke zákonov vyhlásený
    iba uverejnením oznámenia o jeho vydaní (ďalej len „registrovaný
    právny predpis“), za jeho úplnou citáciou sa uvádzajú v zátvorke
    slová „(registrovaný v čiastke č. ...Zb.)“, pričom sa uvedie číslo
    čiastky a za lomkou rok vydania čiastky, ak ide o právny predpis
    vyhlásený v zbierke zákonov do 1. januára 1993, alebo v zátvorke 
    slovo „oznámenie“, pričom sa uvádza číslo oznámenia, pod ktorým
    je právny predpis vyhlásený v zbierke zákonov, a za lomkou rok
    jeho vyhlásenia, ak ide o právny predpis vyhlásený po 1. januári
    1993, napríklad „(oznámenie č. .../2011 Z. z.)“.

    Skrátená citácia

    47.1. Ak nie je predpísaná úplná citácia, alebo ak sa nepoužije slovná
    citácia (bod 48.), citujú sa právne predpisy uverejnené v úradnej
    zbierke (bod 60.) tak, že k označeniu právneho predpisu sa pripojí
    zlomok, ktorého čitateľom je číslo predpisu, pod ktorým je uverejnený
    v úradnej zbierke, a menovateľom je úplne vypísaný ročník
    úradnej zbierky; k tomu sa pripojí označenie tejto zbierky. Ak ide
    o citáciu vykonávacieho právneho predpisu, ústredný orgán štátnej
    správy, ktorý ho vydal, sa pri skrátenej citácii neuvádza (napríklad
    „vyhláška č. 377/1996 Z. z.“).

    47.2. Skrátená citácia sa používa v prípadoch uvedených v týchto legislatívno-technických
    pokynoch, ako aj pri druhej a ďalšej citácii
    v poznámkach pod čiarou, prípadne aj v texte právneho predpisu.

    Slovná citácia

    48. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie, možno citovať napríklad
    týmto slovným označením: Ústava Slovenskej republiky,
    Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný zákon. Pri takýchto
    zákonoch, a to aj v ich názvoch, možno použiť slovné označenie
    aj prvýkrát. Uvedené platí aj na použitie stručného slovného
    označenia právneho predpisu (bod 16.). Ak sa má slovná citácia
    použiť v poznámke pod čiarou prvýkrát a uvedený zákon bol už novelizovaný,
    v záujme presnej informácie sa za slovné označenie
    pripájajú slová „v znení zákona č. ... Z. z.“ alebo slová „v znení
    neskorších predpisov“.

    Citácia novelizovaných právnych predpisov

    49.1. Ak sa cituje právny predpis, prípadne jeho jednotlivé ustanovenie,
    ktorý už bol novelizovaný neskorším právnym predpisom, vyjadruje
    sa to tak, že k jeho citácii (úplnej alebo skrátenej) sa pripája
    dodatok „v znení zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) č.
    ... Z. z.“ alebo „v znení opatrenia z ... č. ... (oznámenie č. ... Z. z.)“,
    ak opatrenie bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o jeho vydaní
    v zbierke zákonov (novela sa uvádza skrátenou citáciou).

    49.2. Ak citovaný právny predpis bol už viackrát novelizovaný, vyjadruje
    sa to dodatkom „v znení neskorších predpisov“.

    50. Ak sa novelami právneho predpisu zmenili alebo doplnili len niektoré
    ustanovenia pôvodného právneho predpisu, cituje sa pri uvádzaní
    ustanovení, ktoré zostali novelami nedotknuté, iba pôvodný
    právny predpis. Ak sa ustanovenie pôvodného právneho predpisu
    zmenilo alebo doplnilo len niektorou z viacerých noviel právneho
    predpisu, popri pôvodnom právnom predpise sa cituje len táto novela.

    51. Ak sa v poznámke pod čiarou cituje právny predpis, ktorý bol republikovaný,
    uvádza sa za citáciou tohto predpisu odkaz na republikáciu,
    napríklad „(úplné znenie č. 173/1994 Z. z.)“. Tento spôsob
    citácie nemožno použiť, ak bol právny predpis po republikácii
    znova novelizovaný.

    52. V prílohe k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) sa používa jeho
    skrátená citácia aj prvýkrát, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu
    vlády, vyhláške) č. .../2016 Z. z.“.

    Skratky a citácie

    53. Pri úplnej citácii sa slová „zákon“, „zákon Slovenskej národnej
    rady“, „zákon Národnej rady Slovenskej republiky“, „nariadenie
    vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška (opatrenie) Ministerstva
    ...“ neskracujú. Pritom sa pre zákony prijaté Federálnym zhromaždením,
    Národným zhromaždením a Národnou radou Slovenskej republiky
    od 1. januára 1997 používa len označenie „zákon“.

    54. Pri citácii paragrafov so súčasným uvedením ich poradového čísla
    sa používa označenie „§“, napríklad „§ 2“. Ak sa skratka článku
    používa v texte ustanovenia, píše sa s malým písmenom „čl.“, ak sa
    používa na začiatku citácie v poznámke pod čiarou, píše sa s veľkým
    písmenom „Čl.“. Ak sa hovorí o paragrafoch alebo článkoch
    bez príslušného poradového čísla, slovo „paragraf“ alebo „článok“
    treba vždy vypísať úplne.

    55. Pri súbornej citácii niekoľkých paragrafov bez odsekov alebo
    ďalších pododsekov sa vkladá pred prvé príslušné číslo jednoduchá
    paragrafová značka (napríklad „§ 15 až 20“). Obdobne sa postupuje
    pri citácii niekoľkých paragrafov s jedným alebo viacerými odsekmi
    (napríklad „podľa § 3 ods. 1, § 4, § 5 ods. 2 a § 8 až 10“);
    nepoužíva sa formulácia „§ 8 a nasl.“. Paragrafová značka sa opakuje,
    ak je citácia niekoľkých paragrafov rozdelená čiarkou alebo
    slovom „alebo“ (napríklad: § 5, § 8, § 12 alebo § 13). Označenie
    „§§“ sa pri citácii niekoľkých paragrafov nepoužíva. Pri súbornej
    citácii niekoľkých odsekov, ktoré sú od seba oddelené slovom
    „alebo“ sa používa citácia „podľa odseku 1 alebo odseku 2“, „podľa
    § 2 ods. 3 alebo ods. 4“; to platí aj pre súbornú citáciu pododsekov.

    56. Ak sa odseky citujú v priamom spojení s paragrafom alebo s článkom,
    ku ktorému patria, označujú sa skratkou „ods.“. V ostatných
    prípadoch sa slovo „odsek“ vždy vypisuje slovom.

    57. Pre pododseky paragrafov ako aj odsekov sa pri ich citácii v súvislosti
    s paragrafom alebo s odsekom, ku ktorému patria, používa
    skratka „písm.“, ak sú v právnom predpise označené písmenom,
    a slovo „bod“, ak sú tieto pododseky (body) v právnom predpise
    označené radovou číslovkou; radová číslovka sa vypisuje slovom,
    napríklad „druhý bod“. V ostatných prípadoch sa slovo „písmeno“
    vypisuje slovom.

    58. Pri citácii sa nemá odkazovať na jednotlivé vety. Ak je však taký
    postup nevyhnutný, pri počítaní sa považujú za samostatné vety len
    tie, ktoré sú od seba oddelené bodkou. Ak je veta rozdelená bodkočiarkou,
    možno pre väčšiu presnosť hovoriť o časti vety pred bodkočiarkou
    alebo za bodkočiarkou, pričom jedna veta môže obsahovať
    len jednu bodkočiarku. Pri citácii viet sa používa vždy slovné
    označenie, napríklad „tretia veta“, a to v príslušnom páde, napríklad
    „podľa § 3 tretej vety“.

    59. Pri citácii číslic v súvislosti s paragrafmi alebo s odsekmi a odkazmi
    sa nepoužívajú ani zátvorky ani bodky. Rovnako sa medzi
    číslo paragrafu a nasledujúcu citáciu príslušného odseku, pododseku,
    bodu a pod. nevkladá čiarka (napríklad „podľa § 1 ods. 2
    písm. a) druhého bodu zákona ...“). Pri citácii viacerých odsekov
    alebo pododsekov toho istého paragrafu sa však čiarka medzi označenie
    odsekov vkladá (napríklad „podľa § 1 ods. 2, 3 a 5“).

    60. Na označenie úradných zbierok právnych predpisov sa používajú
    výlučne tieto skratky:
    a) Zbierka zákonov Slovenskej republiky „Z. z.“,
    b) Zbierka zákonov „Zb.“,
    c) Zbierka zákonov Slovenskej národnej rady a Zbierka nariadení Slovenskej
    národnej rady „Zb. SNR“,
    d) Úradný vestník „Ú. v.“.

    61.1. Orgány Európskej únie sa uvádzajú nasledovne: „Európska komisia“
    alebo po zavedení legislatívnej skratky „Komisia“, „Rada Európskej
    únie“ alebo po zavedení legislatívnej skratky „Rada“ a „Európsky
    parlament“.

    61.2. Pri používaní pojmu „členský štát“ sa vždy v jednotnej forme uvedie
    „členský štát Európskej únie“, alebo sa zavedie legislatívna
    skratka „členský štát“.

    Citácia právne záväzných aktov Európskej únie

    62.1. Na označenie úradných zbierok právne záväzných aktov Európskej
    únie sa používajú nasledujúce skratky:
    a) Úradný vestník Európskych spoločenstiev „Ú. v. ES“ pri právnych
    aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie publikovaných
    do 1. februára 2003,10)
    b) Úradný vestník Európskej únie „Ú. v. EÚ“ pri právnych aktoch Európskej
    únie publikovaných po 1. februári 2003.8)

    62.2. Skrátená citácia zmlúv zakladajúcich Európsku úniu sa uvádza napríklad
    „Zmluva o fungovaní Európskej únie“, „Zmluva o Európskej
    únii“. Súčasti zmlúv sa uvádzajú nasledovne: „Protokol o ... ...
    (názov) pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie / Zmluve
    o Európskej únii.
    ________
    10) Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov.

    62.3. V texte právneho predpisu sa nariadenia Európskej únie alebo rozhodnutia
    Európskej únie necitujú, ale použije sa odkaz na osobitný
    predpis a v príslušnej poznámke pod čiarou sa uvedie ich názov a
    publikačný zdroj.

    62.4. V texte právneho predpisu sa smernice Európskej únie necitujú, ale
    použije sa odkaz na osobitný predpis, ktorým je všeobecne záväzný
    právny predpis, v ktorom je ustanovenie smernice prebraté. V príslušnej
    poznámke pod čiarou sa uvedie jeho názov a publikačný
    zdroj. To neplatí, ak ide o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002
    Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných
    nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004
    Z. z. a odkaz podľa čl. 5.

    62.5. Citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa musí zhodovať s
    názvom uverejneným v úradnej zbierke právne záväzných aktov
    Európskej únie (Ú. v. ES alebo Ú. v. EÚ).

    62.6. Skrátená citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa uvádza
    takto: „(vykonávacie/delegované) nariadenie/ rozhodnutie/smernica
    (EÚ/ES/EHS) č .../...“. Ak má právne záväzný akt Európskej
    únie jednu novelizáciu alebo viacero novelizácií, uvádza sa s dodatkom
    „...v platnom znení“.

    62.7 Ak nie je číslo právne záväzného aktu Európskej únie súčasťou jeho
    názvu, uvádza sa za jeho názvom v zátvorke. Pri skrátenej citácii sa
    uvádza číslo právne záväzného aktu Európskej únie za označením
    druhu tohto aktu.

    62.8. Ak bol právne záväzný akt Európskej únie prijatý ako kodifikované
    znenie alebo ako prepracované znenie, za jeho názvom sa uvedie
    text „(kodifikované znenie)“ alebo „(prepracované znenie)“.

    62.9. V transpozičnej prílohe a prílohe podľa čl. 34 ods. 1 sa právne záväzný
    akt Európskej únie uvádza spolu s novelizáciami, v znení
    ktorých sa preberá alebo implementuje. Právne záväzný akt Európskej
    únie spolu s novelizáciou, v znení ktorého sa preberá/implementuje,
    sa v prílohách podľa prvej vety uvádza tak, že za jeho názov
    sa vloží odkaz na publikačný zdroj (napríklad: Ú. v. EÚ L ...,
    .. .. .... dátum publikácie), slovné spojenie „v znení“ a uvedie sa neskoršia
    zmena/doplnenie vo forme skrátenej citácie s odkazom na
    publikačný zdroj. Všetky ďalšie novelizácie, ktoré sa preberajú
    alebo implementujú novelizáciou sa uvádzajú v samostatných bodoch
    ako jednotlivé právne záväzné akty Európskej únie.

    Derogácia

    63.1. V zrušovacom ustanovení sa uvádzajú úplné citácie všetkých právnych
    predpisov. Uvádzajú sa touto vetou: „Zrušujú sa:“ („Zrušuje
    sa:“). Jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú v chronologickom
    poradí, v akom boli vydané. Najskôr sa uvádzajú zákony
    a potom vykonávacie právne predpisy v tomto poradí: nariadenie 
    vlády, vyhláška, výnos a opatrenie. Každý právny predpis sa označuje
    osobitným poradovým číslom (arabské číslice s bodkou), pričom
    jednotlivé citácie sa začínajú malým písmenom a oddeľujú sa
    čiarkou, napríklad:
    „Zrušujú sa:
    1. zákon č. .../2016 Z. z. (uvedie sa názov zákona) v znení (priamych
    noviel zákona),
    2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2016 Z. z. (uvedie
    sa názov nariadenia vlády) v znení (priamych noviel nariadenia
    vlády).“.

    63.2. Ak sa má zrušiť právny predpis, ktorý bol novelizovaný, uvádza sa
    úplný názov pôvodného právneho predpisu v znení jeho priamych
    noviel, pričom sa uvádzajú len ich skrátené citácie. Ak bol zrušovaný
    zákon novelizovaný iným zákonom, v zrušovacom ustanovení
    sa uvádza konkrétny článok tohto zákona napríklad touto formuláciou:
    „v znení čl. II zákona č. .../2011 Z. z.“. Uvádzajú sa aj
    zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia alebo ich časti,
    ktoré stratili platnosť, pretože neboli uvedené do súladu s ústavou
    v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu
    v zbierke zákonov o nesúlade časti zákona, nariadenia vlády, vyhlášky
    a opatrenia s ústavou, a to napríklad touto formuláciou: „v
    znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. .../2011 Z.z.“.

    Účinnosť právneho predpisu

    64.1. Účinnosť zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) sa vyjadruje
    touto vetou: „Tento zákon (toto nariadenie vlády, táto vyhláška,
    toto opatrenie) nadobúda účinnosť ...“ a pripája sa dátum
    s vyjadrením príslušného mesiaca v genitíve, napríklad „1. januára
    2016“, ak nemá výnimočne nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
    Ak niektoré ustanovenie zákona má nadobudnúť účinnosť
    v neskoršom termíne, vyjadrí sa to napríklad takto: „Tento zákon
    nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem § 5, ktorý nadobúda
    účinnosť 1. januára 2017.“ alebo takto: „Tento zákon nadobúda
    účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I piateho bodu, čl. II bodov 10
    až 15, čl. III až V a čl. VI bodu 16 § 6, ktoré nadobúdajú účinnosť
    1. januára 2017. Tie ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť inú účinnosť
    než je účinnosť zvyšku zákona, sa uvedú chronologicky podľa
    toho, ako budú postupne nadobúdať účinnosť. Žiadne ustanovenie
    zákona nesmie nadobudnúť účinnosť v skoršom termíne, to neplatí
    pre jednotlivý článok ako aj bod novely právneho predpisu.

    64.2. Ak má zákon nadobudnúť účinnosť až vznikom určitej právnej skutočnosti,
    je súčasťou zákona splnomocňovacie ustanovenie pre
    predkladateľa na uverejnenie oznámenia o vzniku takej právnej
    skutočnosti v zbierke zákonov; to neplatí, ak sa oznámenie o vzniku
    takej právnej skutočnosti uverejňuje na základe osobitného zákona.
    Predkladateľ je povinný doručiť redakcii Slov-Lexu Ministerstva
    spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o uverejnenie oznámenia
    v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa oznámenie podľa 
    prvej vety uverejnilo aspoň 15 dní pred vznikom takej právnej skutočnosti,
    najneskôr však v deň jej vzniku.

    64.3. Ak má byť účinnosť zákona obmedzená, je potrebné túto skutočnosť
    uviesť v ustanovení upravujúcom účinnosť, napríklad takto:
    „Tento zákon nadobúda účinnosť ... a stráca účinnosť ...“, body
    64.1. a 64.2. platia primerane.


     

    Príloha č. 2

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
    návrhu zákona s právom Európskej únie

     

    1. Navrhovateľ zákona:
    2. Názov návrhu zákona:
    3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
    a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),
    b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho
    aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),
    c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného
    rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).
    4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
    a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú
    lehotu účinnosti jeho ustanovení,
    b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej
    komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej
    republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom
    znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na
    zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu
    a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom
    Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
    c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej
    únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby
    prijatia ďalších úprav.
    5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
    a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme,
    včas, v celom rozsahu a správne),
    b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu),
    c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu.

    Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.“.


    Príloha č. 3

     

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

     

     

    TABUĽKA ZHODY
    návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

     

    Smernica Právne predpisy Slovenskej republiky
    1 2 3 4 5 6 7 8
    Článok
    (Č, O, V,
    P)
    Text Spôsob
    transpozície
    Číslo Článok (Č,
    §, O, V, P)
    Text Zhoda Poznámky
    Vysvetlivky
    Pri smernici sa uvedie presné označenie, ako aj presné označenie prípadných zmien
    a doplnení.
    V stĺpci (1) sa smernica člení na jednotlivé časti:
    Č - článok
    O - odsek
    V - veta
    P - číslo (písmeno)
    Základné členenie smernice do riadkov je členenie na jednotlivé články. Ak však jednotlivé
    články obsahujú tak obligatórne ustanovenia, ako aj fakultatívne ustanovenia, ustanovenia
    s viacerými možnosťami právnej úpravy alebo neaplikovateľné ustanovenia, články sa
    delia do jednotlivých riadkov na odseky, vety a čísla (písmená) s cieľom oddeliť tieto ustanovenia
    do samostatných riadkov.
    V stĺpci (2) sa uvedie text smernice publikovaný v Úradnom vestníku EÚ rozdelený na
    články, odseky a pod. (napríklad Č:2 O:3 V:5). Preambulu smernice netreba uvádzať. Prílohy
    sa uvedú názvom a číslom, ak ich obsahom sú vzorce, obrazce, formuláre žiadostí a podobné
    graficky znázornené časti právneho aktu. V ostatných prípadoch sa uvádza príloha v plnom
    znení.
    V stĺpci (3) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
    N – bežná transpozícia,
    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať
    do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate;
    O – transpozícia s možnosťou voľby,

    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať
    do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate, ale v samotnom texte
    obsahuje viac možností na jeho transpozíciu. Napríklad smernica ustanovuje povinnosť
    členských štátov vypracovať správy týkajúce sa určitej činnosti, podľa úvahy, jedným z nasledujúcich
    spôsobov:
    a) vypracovaním správy aspoň jedenkrát za rok o určitých výdavkoch spolu s vypracovaním
    prehľadu o iných výdavkoch,
    b) vypracovaním správy o všetkých výdavkoch aspoň štyrikrát za rok;
    D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná),
    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici sa môže, ale nemusí, transponovať do právneho
    poriadku Slovenskej republiky. Napríklad smernica ustanovuje, že členské štáty
    môžu uložiť úverovým spoločnostiam (inštitúciám) viac povinností než ustanovuje smernica;
    n. a. – transpozícia sa neuskutočňuje,
    to znamená, že príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať. Napríklad v smernici
    je uvedené ustanovenie: „Táto smernica je adresovaná členským štátom“.

    V nadpise stĺpcov 4 až 8 sa uvedie číslo a názov slovenského návrhu všeobecne záväzného
    právneho predpisu spolu s ostatnými právnymi predpismi, v ktorých je alebo má byť príslušná
    smernica transponovaná.
    V stĺpci (4) sa uvedie číslo slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu,
    v ktorom je transponovaný príslušný článok, odsek, písmeno a pod. smernice. Stĺpec (4)
    je fakultatívny, predkladateľ ho uvádza len, ak príslušná smernica je transponovaná aspoň
    vo dvoch slovenských právnych predpisoch.
    V stĺpci (5) sa právny predpis člení na jednotlivé časti:
    Č – článok
    § – paragraf
    O – odsek
    V – veta
    P – číslo (písmeno)
    V stĺpci (6) sa uvedie doslovné znenie príslušného právneho predpisu.
    V stĺpci (7) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
    Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej
    forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo
    vzájomnej súvislosti),
    Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená),
    Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiastočná zhoda alebo k prebratiu dôjde
    v budúcnosti),
    n. a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka Slovenskej republiky alebo nie je
    potrebné ho prebrať).

    V stĺpci (8) sa môže uviesť napríklad spôsob uplatnenia príslušného ustanovenia
    v praxi, výnimky vyplývajúce z prechodných období, spôsob budúcej transpozície príslušného
    ustanovenia smernice, tzv. krížové odkazy a všetko to, čo predkladateľ uzná za vhodné pre
    lepšiu prehľadnosť a pochopenie problematiky, ako aj to, čo by viedlo k urýchleniu legislatívneho
    procesu. V tomto stĺpci sa uvedú aj všetky orgány alebo inštitúcie, ktoré sú stanovené na
    implementáciu smernice. Predkladateľ uvedie administratívnu infraštruktúru len v tých riadkoch
    tabuľky, v ktorých uvedenie danej informácie požaduje samotné ustanovenie smernice.
    Tabuľku zhody je predkladateľ povinný vypracovať najneskôr pri predkladaní návrhu
    právneho predpisu na pripomienkové konanie. V rámci svojich možností však predkladateľ
    konzultuje vypracovanie tabuľky zhody so sekciou vládnej legislatívy – odborom aproximácie
    práva Úradu vlády Slovenskej republiky ešte predtým, ako sa návrh právneho predpisu predloží
    na pripomienkové konanie.
    Tabuľka zhody sa vypracúva ku všetkým článkom normatívneho textu smernice, vrátane
    prílohy, a to aj ak predkladateľ transponuje len niektoré jej články. Ak sa v elektronickej
    databáze už tabuľka zhody k príslušnej smernici nachádza, predkladateľ vypracúva tabuľku
    zhody v písomnej forme len k článkom smernice, ktoré sa v návrhu právneho predpisu transponujú.
    Tabuľka zhody sa poskytuje v písomnej forme pre členov Ústavnoprávneho výboru Národnej
    rady Slovenskej republiky, pre členov príslušného gestorského výboru Národnej rady
    Slovenskej republiky a pre úsek legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady Slovenskej
    republiky; celkovo sa tabuľka zhody poskytuje v písomnej forme v počte 6 výtlačkov.


     

    Príloha č. 4

    k legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

     

    Vysvetlivky:
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
    právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
    právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 4).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 4).
    Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
    Scenár 1: Verejnosť je informovaná o tvorbe právneho predpisu
    Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
    1. Príprava
    tvorby právneho
    predpisu
    1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
    právneho predpisu?1)
    ☐ ☐
    1.2 Identifikácia problému
    a alternatív
    Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
    riešení?2)
    ☐ ☐
    2. Informovanie
    verejnosti
    o tvorbe právneho
    predpisu
    2.1 Rozsah informácií
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
    ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
    verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
    rámcom jeho tvorby?
    ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
    procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.2 Kontinuita informovania
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
    pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
    tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
    po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.3 Kvalita a včasnosť
    informácií
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
    vyhovujúcej technickej kvalite?3)
    ☐ ☐
    2.4 Adresnosť informácií
    Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
    na prenos relevantných informácií o právnom
    predpise smerom k verejnosti?
    ☐ ☐
    3. Vyhodnotenie
    procesu
    tvorby právneho
    predpisu
    4.1 Hodnotenie procesu
    Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
    predpisu? ☐ ☐
    Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
    právneho predpisu?4)
    ☐ ☐
    Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu? ☐ ☐

    3) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
    skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    4) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

    Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
    Scenár 2: Verejnosť sa zúčastňuje na diskusii o tvorbe právneho predpisu
    Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
    1. Príprava
    tvorby právneho
    predpisu
    1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
    právneho predpisu?1)
    ☐ ☐
    1.2 Identifikácia problému
    a alternatív
    Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
    riešení?2)
    ☐ ☐
    1.3 Identifikácia zainteresovaných
    skupín
    a jednotlivcov3)
    Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
    a jednotlivcov?2)
    ☐ ☐
    2. Informovanie
    verejnosti
    o tvorbe právneho
    predpisu
    2.1 Rozsah informácií
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
    ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
    verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
    rámcom jeho tvorby?
    ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
    procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.2 Kontinuita informovania
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
    pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
    tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
    po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.3 Kvalita a včasnosť
    informácií
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
    vyhovujúcej technickej kvalite?4)
    ☐ ☐
    2.4 Adresnosť informácií
    Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
    na prenos relevantných informácií o právnom
    predpise smerom k verejnosti?
    ☐ ☐
    3. Účasť verejnosti
    na tvorbe
    právneho
    predpisu
    3.1 Zapojení aktéri5) Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
    zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    3.2 Spätná väzba Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
    bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
    3.3 Zapracovanie návrhov
    zapojených aktérov
    Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
    do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
    3.4 Naplnenie cieľov a
    očakávaní
    Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
    na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
    právneho predpisu?
    ☐ ☐
    3.5 Výstup procesu
    tvorby právneho predpisu
    Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
    správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu?
    ☐ ☐
    4. Vyhodnotenie
    procesu
    tvorby právneho
    predpisu
    4.1 Hodnotenie procesu
    Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
    predpisu? ☐ ☐
    Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
    právneho predpisu?6)
    ☐ ☐
    Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu? ☐ ☐

    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
    právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
    právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 6).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 6).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
    skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
    právneho predpisu.
    6) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

    Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
    Scenár 3: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu
    Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
    1. Príprava
    tvorby právneho
    predpisu
    1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
    právneho predpisu?1)
    ☐ ☐
    1.2 Identifikácia problému
    a alternatív
    Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
    riešení?2
    )
    ☐ ☐
    1.3 Identifikácia zainteresovaných
    skupín
    a jednotlivcov3)
    Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
    a jednotlivcov?2)
    ☐ ☐
    1.4 Identifikácia záujmov
    zainteresovaných
    skupín a jednotlivcov
    Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných
    konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    2. Informovanie
    verejnosti
    o tvorbe právneho
    predpisu
    2.1 Rozsah informácií
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
    ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
    verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
    rámcom jeho tvorby?
    ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
    procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.2 Kontinuita informovania
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
    pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
    tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
    po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.3 Kvalita a včasnosť
    informácií
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
    vyhovujúcej technickej kvalite?4)
    ☐ ☐
    2.4 Adresnosť informácií
    Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
    na prenos relevantných informácií o právnom
    predpise smerom k verejnosti?
    ☐ ☐
    3. Účasť verejnosti
    na tvorbe
    právneho
    predpisu
    3.1 Jasné zadanie procesu
    tvorby právneho
    predpisu
    Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby
    právneho predpisu?5)
    ☐ ☐
    3.2 Zapojení aktéri6)
    Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
    zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu
    zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    3.3 Spätná väzba
    Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
    bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením
    ich návrhov k právnemu predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.4 Zapracovanie návrhov
    zapojených aktérov
    Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
    do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú
    podobu právneho predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.5 Naplnenie cieľov a
    očakávaní
    Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
    na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
    právneho predpisu?
    ☐ ☐

    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
    právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
    právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 9).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
    skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
    • záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
    • zvolené participatívne metódy
    • preferované postupy rozhodovania,
    • spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
    Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 9).
    6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
    právneho predpisu.
    7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej
    správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
    • ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
    • pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín
    a jednotlivcov,
    Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov
    a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho
    predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.6 Formy procesu
    tvorby právneho predpisu
    Prispeli zvolené participatívne metódy8
    ) k splneniu
    cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu? ☐ ☐
    Bola kvantita participatívnych metód adekvátna
    vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho
    predpisu?
    ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu
    tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi
    metódami?7)
    ☐ ☐
    3.7 Výstup procesu
    tvorby právneho predpisu
    Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
    správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu?
    ☐ ☐
    4. Vyhodnotenie procesu
    tvorby právneho predpisu
    4.1 Hodnotenie procesu
    Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
    predpisu? ☐ ☐
    Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
    právneho predpisu?9)
    ☐ ☐
    Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu? ☐ ☐


    • konferencie a workshopy,
    • verejné vypočutia,
    • diskusné a deliberačné fóra.
    Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    • zvolené a použité participatívne metódy,
    • stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

    Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu
    Scenár 4: Verejnosť sa zúčastňuje na tvorbe právneho predpisu v rovnocennom postavení s
    predkladateľom právneho predpisu
    Fáza procesu Subfáza Kontrolná otázka Á N
    1. Príprava
    tvorby právneho
    predpisu
    1.1 Identifikácia cieľa Bol zadefinovaný cieľ účasti verejnosti na tvorbe
    právneho predpisu?1)
    ☐ ☐
    1.2 Identifikácia problému
    a alternatív
    Bola vykonaná identifikácia problému a alternatív
    riešení?2)
    ☐ ☐
    1.3 Identifikácia zainteresovaných
    skupín
    a jednotlivcov3)
    Bola vykonaná identifikácia zainteresovaných skupín
    a jednotlivcov?2)
    ☐ ☐
    1.4 Identifikácia záujmov
    zainteresovaných
    skupín a jednotlivcov
    Bola vykonaná identifikácia záujmov a možných
    konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    2. Informovanie
    verejnosti
    o tvorbe právneho
    predpisu
    2.1 Rozsah informácií
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o probléme,
    ktorý má predmetný právny predpis riešiť? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o cieli účasti
    verejnosti na tvorbe právneho predpisu spolu s časovým
    rámcom jeho tvorby?
    ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté informácie o plánovanom
    procese tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.2 Kontinuita informovania
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie
    pred začatím tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie počas
    tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    Boli verejnosti poskytnuté relevantné informácie aj
    po ukončení tvorby právneho predpisu? ☐ ☐
    2.3 Kvalita a včasnosť
    informácií
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    verejnosti poskytnuté včas? ☐ ☐
    Boli relevantné informácie o tvorbe právneho predpisu
    a o samotnom právnom predpise poskytnuté vo
    vyhovujúcej technickej kvalite?4)
    ☐ ☐
    2.4 Adresnosť informácií
    Boli zvolené komunikačné kanály dostatočné vzhľadom
    na prenos relevantných informácií o právnom
    predpise smerom k verejnosti?
    ☐ ☐
    3. Účasť verejnosti
    na tvorbe
    právneho
    predpisu
    3.1 Jasné zadanie procesu
    tvorby právneho
    predpisu
    Bol zadefinovaný základný rámec procesu tvorby
    právneho predpisu?5)
    ☐ ☐
    3.2 Zapojení aktéri6)
    Predstavujú zapojení aktéri reprezentatívnu vzorku
    zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    Reprezentujú zapojení aktéri celkovú heterogenitu
    zainteresovaných skupín a jednotlivcov? ☐ ☐
    Boli do tvorby právneho predpisu zapojení zástupcovia
    inštitúcií, organizácií, ktoré disponujú rozhodovacími
    právomocami a zdrojmi v súvislosti s riešením
    identifikovaného problému?
    ☐ ☐
    Bol do tvorby právneho predpisu zapojený relevantný
    počet expertov vzhľadom na komplexnosť
    problému?
    ☐ ☐
    3.3 Spätná väzba
    Bola zapojeným aktérom odoslaná spätná väzba ako
    bolo s ich návrhom naložené? ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s vyhodnotením
    ich návrhov k právnemu predpisu?7)
    ☐ ☐
    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby
    právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom
    právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 9).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším
    skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
    • záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
    • zvolené participatívne metódy
    3.4 Zapracovanie návrhov
    zapojených aktérov
    Boli návrhy zo strany zapojených aktérov zapracované
    do návrhu právneho predpisu? ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri, že ich návrh ovplyvnil konečnú
    podobu právneho predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.5 Naplnenie cieľov a
    očakávaní
    Boli splnené ciele a očakávania od účasti verejnosti
    na tvorbe právneho predpisu na strane predkladateľa
    právneho predpisu?
    ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri naplnenie svojich cieľov
    a očakávaní, s ktorými vstupovali do tvorby právneho
    predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.6 Formy procesu
    tvorby právneho predpisu
    Prispeli zvolené participatívne metódy8) k splneniu
    cieľa účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu? ☐ ☐
    Bola kvantita participatívnych metód adekvátna
    vzhľadom k povahe, komplexnosti a predmetu právneho
    predpisu?
    ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri spokojnosť s formou procesu
    tvorby právneho predpisu a so zvolenými participatívnymi
    metódami?7)
    ☐ ☐
    Viedli zvolené participatívne metódy k rovno-cennému
    postaveniu predkladateľa právneho predpisu
    a zapojených aktérov?
    ☐ ☐
    Indikujú zapojení aktéri rovnocenné postavenie so
    subjektom verejnej správy v rámci tvorby právneho
    predpisu?7)
    ☐ ☐
    3.7 Výstup procesu
    tvorby právneho predpisu
    Bolo zapojeným aktérom umožnené pripomienkovať
    správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu?
    ☐ ☐
    4. Vyhodnotenie
    procesu
    tvorby právneho
    predpisu
    4.1 Hodnotenie procesu
    Bolo vykonané hodnotenie procesu tvorby právneho
    predpisu? ☐ ☐
    Bola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby
    právneho predpisu?9
    )
    ☐ ☐
    Bol splnený cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho
    predpisu? ☐ ☐
    • preferované postupy rozhodovania,
    • spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
    Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu
    (pozri vysvetlivku č. 9).
    6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby
    právneho predpisu.
    7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej
    správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
    • ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
    • pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín
    a jednotlivcov,
    • konferencie a workshopy,
    • verejné vypočutia,
    • diskusné a deliberačné fóra.
    Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku
    č. 9).
    9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    • zvolené a použité participatívne metódy,
    • stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.


     

    Príloha č. 5

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    DOLOŽKA PREDNOSTI
    medzinárodnej zmluvy pred zákonmi
    (čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky)

    1. Gestor zmluvy:
    2. Názov zmluvy:
    3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v právnom poriadku Slovenskej republiky:
    4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:
    5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve Európskej únie:
    6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou
    súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):
    7. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):
    8. Vplyvy prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský
    právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa
    medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo zmeny z dôvodu duplicity):
    Vysvetlivky
    K bodu 1: Ide o určenie gestora medzinárodnej zmluvy v súlade s Pravidlami pre uzatváranie medzinárodných
    zmlúv a zmluvnú prax.
    K bodu 2 Okrem názvu zmluvy je potrebné z dôvodu jasnej identifikácie zmluvy uviesť aj miesto a dátum jej
    prijatia (pri mnohostranných zmluvách) alebo miesto a dátum jej podpisu, ak sú tieto skutočnosti
    gestorovi zmluvy známe (pri dvojstranných zmluvách).
    K bodu 3 Obsahom je všeobecná identifikácia účelu a predmetu zmluvy, oblasti vzťahov, ktoré upravuje
    v nadväznosti na analogickú úpravu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
    K bodu 4 Je potrebné uviesť články zmluvy, ktoré priamo upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických
    osôb.
    K bodu 5 Uvedú sa právne záväzné akty Európskej únie, ktoré upravujú predmet medzinárodnej zmluvy a súlad
    zmluvy s právom Európskej únie. Súlad zmluvy sa vyjadrí slovami úplná zhoda/čiastočná
    zhoda/žiadna zhoda/bezpredmetnosť.
    K bodu 6 Základná kategorizácia tzv. prezidentských zmlúv. Je potrebné uviesť konkrétny typ zmluvy v súlade
    s čl. 7 ods. 4 ústavy, to znamená, či ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných
    slobodách, medzinárodnú politickú zmluvu, medzinárodnú zmluvu vojenskej povahy, medzinárodnú
    zmluvu, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách,
    medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej
    je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických
    osôb alebo právnických osôb.
    K bodu 7 Záverečná klasifikácia prednosti zmluvy pred zákonmi Slovenskej republiky. Predkladateľ je povinný
    uviesť konkrétny typ zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 5 ústavy, teda či ide o medzinárodnú zmluvu
    o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný
    zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb
    alebo právnických osôb.
    K bodu 8 Uvedie sa potreba zrušenia alebo zmeny duplicitnej právnej úpravy s vyznačením konkrétnych zákonov
    alebo paragrafov.

    A.

     


     

    Príloha č. 6

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    V Z O R
    O Z N Á M E N I E
    Ministerstva ... Slovenskej republiky
    Ministerstvo ... Slovenskej republiky podľa § ... ods. ... zákona č. .../... Z. z. ... vydalo
    opatrenie z (deň, mesiac a rok) č. ... (názov).
    Opatrenie ustanovuje (stručné vyjadrenie obsahu opatrenia).
    Opatrenie nadobúda účinnosť (deň, mesiac, rok).
    Opatrenie je uverejnené v čiastke .../... Vestníka Ministerstva ... Slovenskej republiky a
    možno doň nazrieť na Ministerstve ... Slovenskej republiky. Opatrenie je uverejnené aj na webovom
    sídle Ministerstva ... Slovenskej republiky www. ... .sk/.../... .
    (meno a priezvisko)
    minister ...
    Slovenskej republiky
    B.

    Príloha č. 7

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky
    VZOR č. 1
    VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
    Na rokovanie Číslo: ...........................
    Národnej rady Slovenskej republiky (uviesť číslo, pod ktorým bol návrh
    prerokovaný vládou)
    ........
    (uviesť číslo parlamentnej tlače)
    VLÁDNY NÁVRH
    Zákon
    .................................................................................................................
    Návrh uznesenia:
    Národná rada Slovenskej republiky
    schvaľuje vládny návrh zákona
    .........................................................
    .........................................................
    .........................................................
    Predkladá:
    ...........................................................
    (uviesť meno a priezvisko)
    predseda vlády Slovenskej republiky
    Bratislava ..........................................
    (uviesť mesiac a rok)

    VZOR č. 2
    Za bezchybnosť:
    za predkladateľa:
    (uviesť meno, priezvisko a funkciu
    zodpovedného zamestnanca predkladateľa)
    za sekciu vládnej legislatívy ÚV SR:
    (uviesť meno, priezvisko
    zamestnanca SVL ÚV SR)
    generálny riaditeľ SVL ÚV SR:
    (uviesť meno, priezvisko)
    VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
    Na rokovanie Číslo: ...........................
    Národnej rady Slovenskej republiky (uviesť číslo, pod ktorým bol návrh
    prerokovaný vládou)
    .........
    (uviesť číslo parlamentnej tlače)
    VLÁDNY NÁVRH
    Zákon
    .................................................................................................................
    Návrh uznesenia:
    Národná rada Slovenskej republiky
    schvaľuje vládny návrh zákona
    .........................................................
    .........................................................
    .........................................................
    Predkladá:
    ...........................................................
    (uviesť meno a priezvisko)
    predseda vlády Slovenskej republiky
    (miesto na podpis ministra alebo
    vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy)
    Bratislava ..........................................
    (uviesť mesiac a rok)

    VZOR č. 3
    NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
    ... volebné obdobie
    ...................................................................
    (uviesť číslo parlamentnej tlače)
    VLÁDNY NÁVRH
    Zákon
    z ..................................
    o ... a o zmene a doplnení ...
    (ktorým sa mení a dopĺňa ... a ktorým sa mení a dopĺňa ...)
    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
    (text návrhu zákona)

     

     

    Poznámky pod čiarou:
    1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 17. decembra 2014 č. 645.^
    2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 14. januára 2015 č. 24 v znení neskorších uznesení.^
    3. § 3 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite).^
    4. § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z.^
    5. Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 01; Ú.v.ES-L189, 3.7.1998).^
    6. Napríklad § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    7. § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia