Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator

Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (4. mája 2016) NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    30.05.2016 (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
    (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016 č. 164)
    Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:

    Čl. 1 - Predmet úpravy

    1. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívne pravidlá“) upravujú pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“) a postup ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska (ďalej len „predkladateľ“) pri príprave, predkladaní a prerokúvaní
      1. návrhu zákona, podávaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), a to až do ich podania národnej rade,
      2. návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády”), návrhu vyhlášky a návrhu opatrenia až po ich vyhlásenie.
    2. Legislatívne pravidlá sa primerane vzťahujú aj na
      1. prípravu a prerokúvanie stanoviska, ktoré vláda zaujíma na požiadanie predsedu národnej rady k návrhu zákona podaného výborom národnej rady alebo jej poslancom (ďalej len „poslanecký návrh zákona“),
      2. dopracúvanie vládneho návrhu zákona, ktorý bol národnou radou vrátený vláde na dopracovanie,
      3. odstraňovanie nedostatkov vládneho návrhu zákona podľa odporúčania predsedu národnej rady, ak vláda s jeho odporúčaním súhlasí,
      4. prípravu a prerokúvanie návrhu medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje súhlas národnej rady podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,
      5. odstraňovanie nedostatkov návrhu právneho predpisu podľa stanoviska príslušného orgánu Európskej únie.
    3. Jednotnú legislatívnu techniku tvorby právnych predpisov určujú legislatívno-technické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

    Čl. 2 - Cieľ legislatívnych prác

    1. Cieľom legislatívnych prác je pripraviť za účasti verejnosti a schváliť taký návrh zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
    2. Vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto zosúladenie predpokladá
      1. taký súlad zákona s právnym poriadkom, že dosahovanie cieľov sledovaných jedným zákonom nebráni alebo nesťažuje dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom,
      2. súlad zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „nález ústavného súdu“) a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná,
      3. súlad nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia (ďalej len „vykonávací právny predpis”) s právnymi predpismi vyššej právnej sily,
      4. súlad zákona s právom Európskej únie.
    3. Návrh zákona má ustanoviť také práva a povinnosti, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými.

    Súlad s právom Európskej únie (Čl. 3 - Čl. 5)

    Čl. 3

    Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie sa preukazuje doložkou zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „doložka zlučiteľnosti“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 2 a tabuľkou zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „tabuľka zhody“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3.

    Čl. 4

    1. Ak návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie, musí obsahovať transpozičnú prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného právne záväzného aktu a údaj o jeho publikácii v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie.
    2. V záverečných ustanoveniach návrhu zákona sa v samostatnom paragrafe uvedie odkaz na transpozičnú prílohu v znení: „Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.
    3. Transpozičná príloha má nadpis: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, aj keď sa v nej uvedie len jeden právne záväzný akt.

    Čl. 5

    1. Návrh zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, musí v záverečných ustanoveniach obsahovať klauzulu vzájomného uznávania úrovne právom chránených záujmov v predmetnej oblasti, ktorá znie napríklad:
      „Požiadavky ustanovené (v §..., v prílohe... a pod.) tohto zákona sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právom niektorého členského štátu Európskej únie, alebo ktoré boli vyrobené v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.“.
    2. V záverečnom ustanovení návrhu zákona, ktorý je aj technickým predpisom, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem, sa uvedie „Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.x)
      x)
      Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015).“.
    3. Ak sa na návrh zákona vzťahuje osobitný predpis upravujúci klauzulu vzájomného uznávania, použijú sa odseky 1 a 2 primerane.

    Základné požiadavky kladené na zákon (Čl. 6 - Čl. 7)

    Čl. 6

    1. Zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, vnútorne bezrozporný, prehľadne usporiadaný, stručný a musí obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.
    2. Zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu, je možné na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje po významovej stránke. Nový pojem je potrebné v zákone právne vymedziť. V zákone nemožno zaviesť pojem alebo právny pojem, ktorý sa v zákone nepoužíva.
    3. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom zákone, nemôže iný zákon pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nie je možné použiť v inom zákone. Rovnako je neprípustné, aby zákon inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.
    4. Použitie rovnakého právneho pojmu na označenie iného právneho inštitútu je možné, len ak
      1. je súčasťou ustálenej právnej terminológie alebo
      2. pre tento právny inštitút nie je nemožné nájsť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka iný vhodný pojem; iný význam rovnomenného pojmu musí zákon jednoznačne vymedziť.
    5. Použitie neurčitého pojmu je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zákona.
    6. V zákone sa musí dbať na jazykovú, štylistickú a významovú správnosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Nie je možné používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka. V zákone nie je možné používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“. Cudzie slová je možné použiť len výnimočne, ak ich použitie nie je na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví alebo ak ich nie je možné nahradiť vhodným, rovnocenným slovenským pojmom. V záujme jazykovej správnosti si môže predkladateľ vyžiadať vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.
    7. Pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie.
    8. Návrhy zákonov sa technicky vyhotovujú prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov (ďalej len „portál“).

    Čl. 7

    Do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenie
    1. iného zákona, ale použije sa odkaz na iný zákon,
    2. nariadenia alebo rozhodnutia prijatého podľa zmlúv zakladajúcich Európsku úniu, ale použije sa odkaz podľa prílohy č. 1 bodu 62.3.

    Čl. 8 - Systematika členenia návrhu zákona

    1. Návrh zákona sa po úvodnej vete, najmä ak ide o rozsiahlejší text, začína úvodnými ustanoveniami (úvodným ustanovením), ktoré obsahujú predmet úpravy zákona, teda okruh spoločenských vzťahov, ktoré má zákon upraviť. Podľa potreby je možné sem včleniť aj vymedzenie základných pojmov a právnych inštitútov zákona, ktoré sa vymedzujú na účely celého návrhu zákona, prípadne celého právneho poriadku, jeho časti, alebo na účely úseku verejnej správy; ak sa určitý pojem používa len v určitej časti návrhu zákona, tento pojem sa vymedzuje v úvode tejto časti. Potom je možné túto úvodnú časť zákona označiť ako „Základné ustanovenia“.
    2. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať, spravidla v samostatnom paragrafe, splnomocnenie na jeho vydanie. Splnomocnenie sa musí v zákone formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, čo a v akom rozsahu sa má v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, je možné to v návrhu zákona výslovne uviesť.
    3. Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú viacerých alebo všetkých ustanovení zákona.
    4. Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho zákona a nového zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v zákone bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. Prechodné ustanovenia obsahujú aj časovo obmedzenú právnu úpravu.
    5. Záverečné ustanovenia sa spravidla členia na zrušovacie ustanovenie a ustanovenie o účinnosti.
    6. V zrušovacom ustanovení musia byť výslovne uvedené všetky právne predpisy vyhlásené v Zbierke zákonov alebo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), vrátane vykonávacích právnych predpisov vyhlásených uverejnením oznámenia o ich vydaní, alebo ich časti, ktoré sa navrhovaným zákonom zrušujú. Ak sa zrušuje zákon, na vykonanie ktorého sú vydané vykonávacie právne predpisy, v zrušovacom ustanovení sa výslovne uvádzajú aj všetky vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie zákona. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho zákona môže dočasne vykonávať aj nový zákon, ak tak nový zákon výslovne ustanoví (príloha č. 1 bod 24.2.). Zrušiť zákon a ponechať v platnosti a účinnosti len niektoré jeho ustanovenie je neprípustné, rovnako je neprípustné zrušiť len niektoré ustanovenie zákona.
    7. V ustanovení o účinnosti zákona sa uvádza deň, keď má zákon nadobudnúť účinnosť. Pri navrhovaní účinnosti zákona je potrebné rátať s lehotou potrebnou na prerokovanie návrhu zákona a s prípadným vrátením zákona prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v národnej rade. Súčasne je potrebné rátať s lehotou na vyhlásenie zákona.
    8. Pri ustanovení účinnosti zákona je potrebné rátať aj s legisvakanciou tak, aby sa so zákonom ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti mohli oboznámiť všetci, ktorým je určený. Výnimočné ustanovenie účinnosti dňom vyhlásenia treba obmedziť len na prípady, v ktorých je to skutočne nevyhnutné, čo treba odôvodniť.
    9. Ak ide o zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napríklad rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester, poľnohospodársky rok, alebo právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie, napríklad dane alebo odvody, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia alebo na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primeranú legisvakanciu.
    10. Ak ide o návrh zákona, ktorým sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskej únie alebo ktorým sa implementuje nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie a navrhuje sa prísnejšia právna úprava ako je právna úprava právne záväzného aktu Európske únie je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti na posledný deň transpozičnej lehoty alebo lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie.
    11. Zrušovacie ustanovenie, spolu s ustanovením o účinnosti zákona, úvodnou vetou k prílohe, ktorá plní funkciu transpozičného odkazu a údajmi podľa čl. 5 sa označujú spoločným nadpisom „Záverečné ustanovenia“, ak nie je účelné použiť samostatné nadpisy „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“, „Zrušovacie ustanovenia“, „Účinnosť“.

    Čl. 9 - Novelizácia zákona

    1. Novelizácia zákona sa vykonáva formou priamej novelizácie tak, že sa v úvodnej vete zákona výslovne uvádza, ktorý zákon sa má novelizovať, pričom treba dbať na čo najväčšiu prehľadnosť a zrozumiteľnosť. Nepriama novelizácia zákona, teda zmena alebo doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom článku označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná. Neprípustná je aj taká novelizácia, ktorá v osobitnom článku novelizuje jeden zákon alebo viac zákonov bez toho, aby sa uviedlo, ktoré konkrétne ustanovenie novelizovaného zákona (zákonov) sa mení alebo dopĺňa, to neplatí, ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch (príloha č. 1 bod 41.).
    2. Jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len vtedy, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý zákon sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia právneho predpisu je možná len právnym predpisom rovnakej právnej sily.
    3. Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.
    4. Ak sa mienia obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, je potrebné príslušné ustanovenia upraviť znova v navrhovanom zákone. Ich platnosť nie je možné obnoviť vypustením pôvodného zrušovacieho ustanovenia.
    5. Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nie je možné novelizovať; to neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo na splnenie povinnosti.

    Čl. 10 - Predbežná informácia

    1. Pred spustením tvorby návrhu zákona, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy v dostatočnom časovom predstihu predkladateľ zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu zákona. Predbežná informácia sa vypracúva len k návrhu zákona, ktorý sa predkladá do pripomienkového konania v lehote podľa čl. 13 ods. 6 a ktorý sa nevypracúva na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru (čl. 11).
    2. V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu zákona, zhodnotenie súčasného stavu, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona[1] a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania. Predbežná informácia má spravidla jednu stranu.
    3. Vyjadrenie k predbežnej informácii sa zasiela prostredníctvom portálu v lehote určenej predkladateľom.

    Čl. 11 - Legislatívny zámer

    1. Legislatívny zámer vypracúva predkladateľ pred prípravou návrhu nového zákona, ktorým sa má upraviť oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravenú, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom alebo, ak o tom rozhodne vláda. Povinnosť vypracovať legislatívny zámer sa nevzťahuje na návrh zákona, pri ktorom sa uskutočňuje skrátené pripomienkové konanie podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15.
    2. Pri príprave a predkladaní legislatívneho zámeru sa postupuje podľa Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou legislatívneho zámeru je doložka zlučiteľnosti (príloha č. 2).
    3. Legislatívny zámer obsahuje najmä zhodnotenie platnej právnej úpravy a určenie cieľov, ktoré má nová právna úprava plniť, spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona,[1] ako aj zhodnotenie vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov[2] (ďalej len „jednotná metodika“) formou doložky vybraných vplyvov a analýz vplyvov (ďalej len „doložka vybraných vplyvov“). Doložka vybraných vplyvov k legislatívnemu zámeru sa predkladá ako jeho samostatná súčasť.
    4. Legislatívny zámer schválený vládou je pre predkladateľa záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona.

    Návrh zákona (Čl. 12 - Čl. 15)

    Čl. 12

    Pri posudzovaní vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa postupuje podľa jednotnej metodiky.

    Čl. 13

    1. Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.
    2. Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli. Zároveň predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona
      1. podpredsedom vlády, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy,
      2. Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“), sekcii vládnej legislatívy – odboru aproximácie práva,
      3. Národnej banke Slovenska,
      4. Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,
      5. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
      6. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
      7. zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov,[3] ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo ak tak určí vláda.
    3. Pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s vyššími územnými celkami, Združením samosprávnych krajov SK 8, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, mestami, ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády.
    4. Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) môže predkladateľ zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám.
    5. Oznam o zverejnení návrhu zákona (odsek 2) obsahuje názov návrhu zákona, číslo materiálu, dátum začatia a dátum ukončenia pripomienkového konania, lehotu na zaslanie pripomienok, odkaz na presnú adresu umiestnenia materiálu na portáli a elektronickú adresu, na ktorú je možné zaslať pripomienky, ak je portál nedostupný.
    6. Lehota na zaslanie pripomienok je 15 pracovných dní, ak predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu; lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli. Ak pripomienkujúci orgán alebo inštitúcia nezašle pripomienky v určenej lehote platí, že pripomienky nemá.
    7. Ak nastanú mimoriadne okolnosti (najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie), ak hrozí nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie, alebo ak ide o návrh zákona predkladaný mimo plánu legislatívnych úloh vlády z dôvodu jeho naliehavosti v termíne, ktorý neumožňuje lehotu uvedenú v odseku 6 dodržať, je možné pripomienkové konanie uskutočniť v skrátenej forme. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ; táto lehota však nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní a začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na portáli.
    8. Hrozbu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie je možné ako dôvod na uskutočnenie pripomienkového konania v skrátenej forme použiť len vtedy, ak v lehote určenej na prebratie smernice Európskej únie, implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie nebolo možné pre túto lehotu uskutočniť pripomienkové konanie v lehote podľa odseku 6.
    9. Orgány a inštitúcie podľa odsekov 2 a 3 zasielajú pripomienky vždy v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, a ak ide o zásadné pripomienky, súčasne aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom.[4] Ostatní pripomienkujúci zasielajú pripomienky výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe; ustanovenie čl. 14 ods. 9 tým nie je dotknuté.

    Čl. 14

    1. Pripomienkou je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Na podnety (názory, námety a odporúčania), ktoré nespĺňajú náležitosti podľa prvej až tretej vety, predkladateľ nie je povinný prihliadať a ani ich vyhodnocovať.
    2. Pripomienka k návrhu zákona musí byť formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.
    3. Ak sa uplatní pripomienka, ktorá sa má považovať za podstatnú, vyjadrí sa to, napríklad takto: „Túto pripomienku považujeme za zásadnú.“. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ vyhovie zásadnej pripomienke len sčasti, zvyšná časť zásadnej pripomienky zostáva predmetom rozporu, ak sa predkladateľ nedohodne s pripomienkujúcim orgánom inak. Ak predkladateľ nevyhovie pripomienkam, ktoré neboli označené za zásadné, nepovažujú sa za predmet rozporu.
    4. Zásadná pripomienka znamená kategorický nesúhlas pripomienkujúceho orgánu a predznačuje, že bez akceptovania tejto pripomienky pravdepodobne nebude člen vlády hlasovať za návrh zákona na rokovaní vlády alebo ten, kto uplatnil zásadnú pripomienku, ak bude prítomný na rokovaní vlády, ju vznesie aj na tomto rokovaní. Zásadné pripomienky sa uplatňujú listom ministra alebo štátneho tajomníka (čl. 41 ods. 1); to neplatí, ak ide o uplatnenie zásadnej pripomienky v skrátenom pripomienkovom konaní alebo o zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky alebo návrhu opatrenia.
    5. S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až f) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predmetom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa priamo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. g), sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú predmetom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde.
    6. Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len „hromadná pripomienka“). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, je možné predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.
    7. Rozporové konanie sa vyhodnocuje na portáli vo vyhodnotení pripomienkového konania.
    8. Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vybraných vplyvov podľa čl. 12.
    9. Pripomienky k návrhu zákona, ktoré boli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, sa uvedú vo vyhodnotení pripomienkového konania [čl. 23 ods. 3 písm. b)] spolu s označením, či ide o zásadnú pripomienku, a ak ide o neakceptovanú pripomienku, s odôvodnením neakceptovania; to platí rovnako na pripomienku povinne pripomienkujúceho orgánu, ako aj na pripomienku nepovinne pripomienkujúceho orgánu a verejnosti. Pripomienky, ktoré neboli zaslané v elektronickej podobe prostredníctvom portálu sa vo vyhodnotení pripomienkového konania neuvádzajú; tým nie je dotknutá povinnosť predkladateľa takéto pripomienky vyhodnotiť.
    10. Prípravu a predkladanie návrhu zákona v elektronickej podobe podrobnejšie upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Čl. 15

    Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 až 14, čl. 21, čl. 23 až 25 sa nemusia použiť.

    Čl. 16 - Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie

    1. Ak má byť návrh zákona predmetom pripomienkového konania podľa právne záväzného aktu Európskej únie[5] s Európskou komisiou a členskými štátmi alebo Európskou centrálnou bankou (ďalej len „vnútrokomunitárne pripomienkové konanie“) zašle minister, návrh zákona na pripomienkovanie Európskej komisii alebo Európskej centrálnej banke.
    2. Návrh zákona sa zasiela na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie najneskôr po jeho prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívna rada“).
    3. Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, predloží ho minister legislatívnej rade na opätovné prerokovanie.

    Náležitosti návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie (Čl. 17 - Čl. 22)

    Čl. 17

    1. Návrh zákona predkladaný na pripomienkové konanie okrem paragrafového znenia obsahuje najmä
      1. obal materiálu,
      2. návrh uznesenia vlády,
      3. predkladaciu správu,
      4. dôvodovú správu,
      5. doložku vybraných vplyvov,
      6. správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
      7. doložku zlučiteľnosti,
      8. tabuľku zhody, ak sa preberá alebo vykonáva právne záväzný akt Európskej únie,
      9. návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak zákon obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie a vykonávací právny predpis má nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, inak len ak si ho vláda vyžiada,
      10. informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu zákona,
      11. návrh komuniké.
    2. Náležitosti materiálu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem analýzy vplyvov, písm. f), g) a k) predkladateľ vkladá na portál prostredníctvom portálom určených šablón. Náležitosti uvedené v odseku 1 písm. h) až j) a analýzu vplyvov, ak sú súčasťou materiálu, pripojí predkladateľ v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Ak zaslala Európska komisia vzor tabuľky zhody ku konkrétnej smernici, predkladateľ vkladá tabuľku zhody na portál v tejto forme.
    3. Podľa odseku 2 sa postupuje aj pri predložení návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady a pri predložení návrhu zákona na rokovanie vlády.

    Čl. 18

    1. Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje najmä
      1. podnet na vypracovanie návrhu zákona,
      2. vyjadrenie účelu sledovaného predloženým návrhom zákona a odôvodnenie jeho potreby,
      3. obsah návrhu zákona,
      4. zhrnutie vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov,
      5. informáciu, či návrh zákona má byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania alebo či sa vnútrokomunitárne pripomienkové konanie uskutočnilo,
      6. odôvodnenie dátumu účinnosti a dĺžky legisvakancie návrhu zákona,
      7. vyhlásenie predkladateľa podľa čl. 23 ods. 3 písm. a),
      8. odôvodnenie, najmä značných hospodárskych škôd, ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15.
    2. Rozsah predkladacej správy nesmie presiahnuť dve strany; to sa nevzťahuje na prípady podľa čl. 31.

    Čl. 19

    1. Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť.
    2. Všeobecná časť dôvodovej správy musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvov v súlade s doložkou vybraných vplyvov, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutných na všestranné posúdenie návrhu zákona, najmä sa stručne zhodnotí primeranosť zásahu do práv adresátov vzhľadom na dosiahnutie účelu navrhovanej právnej úpravy. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, príslušné medzinárodné zmluvy a medzinárodné dokumenty sa vymenujú, a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie, ako aj stanovisko iných orgánov, ak sa vyjadrili k návrhu zákona na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu.[6]
    3. Ak sa návrhom zákona navrhuje prísnejšia právna úprava ako je právna úprava v právne záväznom akte Európskej únie, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa osobitne zhodnotí rozsah prebratia smernice alebo implementácie nariadenia alebo rozhodnutia Európskej únie a v doložke vybraných vplyvov sa podrobnejšie zdôvodní.
    4. Osobitná časť dôvodovej správy sa člení podľa jednotlivých paragrafov navrhovaného zákona a ak ide o návrh novely zákona podľa jednotlivých článkov a jednotlivých bodov novely. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení zákona. Do odôvodnenia jednotlivých navrhovaných ustanovení sa nepreberá text týchto ustanovení, ani text a argumentácia už obsiahnutá vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

    Čl. 20

    1. Návrh zákona musí obsahovať doložku vybraných vplyvov vypracovanú v súlade s jednotnou metodikou.
    2. Pri návrhoch zákonov, ktoré majú vplyv na rozpočet verejnej správy, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov rozpočtu verejnej správy.[7]
    3. Predkladateľ je povinný rozpočtové dôsledky návrhov zákonov vopred prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.[6]
    4. Návrhy zákonov predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nie je možné v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

    Čl. 21

    V správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu predkladateľ uvedie spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona.[1] Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu má spravidla dve strany; predkladateľ môže použiť vzory správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu uvedené v prílohe č. 4.

    Čl. 22

    Informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára prostredníctvom portálu len v elektronickej podobe. Informatívne konsolidované znenie zákona obsahuje pôvodné znenie zákona so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií, vrátane navrhovanej novelizácie zákona. Ak návrh zákona obsahuje viacero novelizačných článkov, informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára ku každému novelizovanému zákonu.

    Čl. 23 - Predloženie návrhu zákona na rokovanie legislatívnej rady

    1. Návrh zákona, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Legislatívna rada zaujme k návrhu zákona stanovisko spravidla do 30 dní. Návrh zákona sa na rokovanie legislatívnej rady predkladá v počte troch písomných výtlačkov, z toho jeden podpísaný výtlačok. V sprievodnom liste predkladateľ uvedie funkciu, meno, priezvisko, e-mail a telefónne číslo zamestnanca a jeho zástupcu zodpovedných za vypracovanie návrhu zákona predloženého na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.
    2. Návrh zákona sa predkladá na rokovanie legislatívnej rady aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie legislatívnej rady. Ak je portál nedostupný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie legislatívnej rady aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.
    3. Materiál, ktorým sa návrh zákona predkladá na rokovanie legislatívnej rady, má okrem náležitostí uvedených v čl. 17 ods. 1 obsahovať najmä
      1. vyhlásenie predkladateľa o
        1. bezrozpornosti návrhu zákona alebo o tom, s akými rozpormi (čl. 14 ods. 5 sa návrh zákona predkladá vrátane rozporov so zástupcom verejnosti (čl. 14 ods. 6 a o tom, z akých dôvodov nebolo možné vzniknuté rozpory odstrániť,
        2. súlade návrhu zákona so schváleným legislatívnym zámerom, s prípadným údajom o dôvodoch navrhovaných odchýlok od neho,
      2. vyhodnotenie pripomienkového konania a vyhodnotenie vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, ak sa uskutočnilo.

    Čl. 24

    1. K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona pred predložením na rokovanie legislatívnej rady vypracúva sekretariát legislatívnej rady stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.
    2. Ak o tom rozhodne legislatívna rada alebo ak o to počas rokovania legislatívnej rady požiada predkladateľ, vypracuje sekretariát legislatívnej rady písomný záver z rokovania legislatívnej rady s uvedením pripomienok a odporúčaní, ktoré legislatívna rada k návrhu zákona uplatnila. V písomnom závere podľa prvej vety sa uvedú najmä pripomienky a odporúčania, z ktorých vyplýva zásadná zmena ustanovení návrhu zákona a podstatné legislatívno-technické pripomienky; štylistické a gramatické pripomienky sa neuvádzajú, ak podstatným spôsobom nemenia obsah ustanovení návrhu zákona.
    3. Ak bol vypracovaný písomný záver podľa odseku 2, sekretariát legislatívnej rady ho bezodkladne doručí predkladateľovi.

    Čl. 25

    Návrh zákona, ktorý nie je v súlade s čl. 2 až 9 alebo čl. 12 až 23, okrem čl. 13 ods. 4 a 9, čl. 14 ods. 1 až 4 a čl. 15, môže predseda legislatívnej rady vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením do programu rokovania legislatívnej rady.

    Čl. 26 - Predloženie návrhu zákona na rokovanie vlády

    1. Návrh zákona sa predloží na rokovanie vlády po jeho predložení na rokovanie legislatívnej rady. Návrh vykonávacieho právneho predpisu podľa čl. 17 ods. 1 písm. i) sa predkladá len v elektronickej podobe.
    2. Materiál, v ktorom sa návrh zákona predkladá na rokovanie vlády, má obsahovať náležitosti podľa čl. 23 ods. 3.
    3. Predkladacia správa k návrhu zákona obsahuje okrem náležitostí uvedených v čl. 18 ods. 1 aj informáciu, ktoré poradné orgány vlády návrh zákona prerokovali, s akým výsledkom a informáciu o prerokovaní návrhu zákona Stálou pracovnou komisiou Legislatívnej rady  vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.
    4. Ak sa postupuje podľa čl. 13 ods. 7 alebo podľa čl. 15, minister môže predložiť vláde spolu s návrhom zákona aj návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona.
    5. Návrh zákona sa na rokovanie vlády predkladá aj v elektronickej podobe, a to prostredníctvom portálu a úrad vlády ho zverejní na svojom webovom sídle; zo spôsobu zverejnenia musí byť zrejmé, že ide o návrh zákona predložený na rokovanie vlády. Ak je portál nefunkčný, návrh zákona je možné predložiť na rokovanie vlády aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.
    6. K návrhu legislatívneho zámeru (čl. 11) a návrhu zákona po predložení na rokovanie vlády vypracuje sekcia vládnej legislatívy úradu vlády stanovisko, a to aj z hľadiska ich súladu s právom Európskej únie.

    Vládny návrh zákona (Čl. 27 - Čl. 29)

    Čl. 27

    Vládny návrh zákona je návrh zákona, ktorý bol schválený vládou. Súčasťou vládneho návrhu zákona je dôvodová správa (čl. 19) vrátane doložky vybraných vplyvov. Čistopis vládneho návrhu zákona vyhotovuje predkladateľ.

    Čl. 28

    1. Po schválení návrhu zákona vládou zabezpečí predkladateľ vyhotovenie jeho konečného znenia v súlade so schválenými pripomienkami. Ak vláda schváli návrh zákona s pripomienkami, predkladateľ vykoná po predchádzajúcom prerokovaní so sekciou vládnej legislatívy úradu vlády alebo na základe jej podnetu legislatívno-technické úpravy súvisiace so schválenými pripomienkami, ktoré nesmú zasiahnuť do vecného významu návrhu zákona; to platí aj pre nariadenie vlády schválené vládou. Toto vyhotovenie sa označí v strede nad nadpisom ako „vládny návrh zákona“.
    2. Návrh zákona musí byť napísaný bezchybne (bez prečiarknutí, vsuviek a chýb) a jeho obsah musí zodpovedať záverom vlády. Jeden výtlačok návrhu zákona sa v pravom hornom rohu doplní doložkou „Za bezchybnosť“. Bezchybnosť potvrdzujú zodpovedný zamestnanec predkladateľa a zodpovední zamestnanci sekcie vládnej legislatívy úradu vlády svojím podpisom v pravom hornom rohu jedného výtlačku. Tento výtlačok za predkladateľa v ľavom dolnom rohu podpisuje minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy.
    3. Predkladateľ návrhu zákona schváleného vládou môže, pred jeho predložením na podpis predsedovi vlády Slovenskej republiky, po predchádzajúcom prerokovaní so sekciou vládnej legislatívy úradu vlády alebo na základe jej podnetu vykonať v jeho schválenom znení korektúru chýb, a to najmä chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb v citáciách, avšak len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu návrhu zákona; to platí rovnako aj pre nariadenie vlády schválené vládou.
    4. Vládny návrh zákona sa označuje na jeho obale a prvej strane návrhu zákona číslom parlamentnej tlače.
    5. Takto vyhotovený vládny návrh zákona sa po podpise ôsmich výtlačkov ministrom alebo vedúcim iného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý ho predložil vláde, odovzdá úradu vlády na obstaranie podpisu predsedu vlády. Označenie rezortu ani jeho číslo spisu sa v tomto prípade neuvádza.

    Čl. 29

    1. Vládny návrh zákona podpisuje predseda vlády a minister, ktorý návrh zákona predložil, na ôsmich výtlačkoch. Podpisy sa uvádzajú na konci dôvodovej správy pod dátumom schválenia návrhu zákona vládou.
    2. Vládny návrh zákona sa považuje za podaný vtedy, ak je doručený predsedovi národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária Národnej rady“) v počte výtlačkov určených národnou radou, vrátane piatich podpísaných výtlačkov a v elektronickej podobe so sprievodným listom predsedu vlády a s príslušným uznesením vlády.
    3. V sprievodnom liste sa uvádza aj osoba (osoby) poverená (poverené) na odôvodnenie vládneho návrhu zákona v národnej rade a jej výboroch.

    Čl. 30 - Postup po vrátení vládneho návrhu zákona

    Ak národná rada vráti vládny návrh zákona vláde na dopracovanie, minister, ktorý návrh zákona vláde predložil, navrhne vláde ďalší postup pri dopracovaní vládneho návrhu zákona.

    Čl. 31 - Príprava stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona

    1. Ak predseda národnej rady požiada vládu o stanovisko k poslaneckému návrhu zákona, úrad vlády určí podľa pôsobnosti ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy predkladateľa, ten prerokuje svoje stanovisko k poslaneckému návrhu zákona s podpredsedom vlády, ministerstvami a úradom vlády v pripomienkovom konaní; toto stanovisko je súčasťou predkladacej správy, ktorú vypracuje predkladateľ pred predložením poslaneckého návrhu zákona do pripomienkového konania.
    2. Lehota na zaslanie pripomienok v pripomienkovom konaní podľa odseku 1 je sedem pracovných dní.
    3. Zásadnú pripomienku orgánov uvedených v odseku 1, ktorá je predmetom rozporu, uvedie predkladateľ v predkladacej správe spolu s označením subjektu, ktorý ju uplatnil a s odôvodnením neakceptovania. Rozporové konanie k pripomienke, ktorá bola označená ako zásadná a ktorá je predmetom rozporu, sa neuskutočňuje.
    4. Predkladateľ po úprave predkladacej správy podľa výsledkov pripomienkového konania predloží poslanecký návrh zákona zároveň na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády; vyhodnotenie pripomienkového konania sa nevypracúva.
    5. Na pripomienkové konanie podľa odseku 1 sa primerane vzťahujú čl. 13 ods. 5 a 9, čl. 14 ods. 1, 9 a 10. Na vypracúvanie stanoviska k poslaneckému návrhu zákona sa vzťahujú čl. 24 a 26 rovnako.

    Čl. 32 - Príprava stanoviska vlády k návrhu medzinárodnej zmluvy

    1. Pri príprave, prerokúvaní, dojednávaní a ratifikácii medzinárodnej zmluvy sa postupuje podľa Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax.[8]
    2. Návrh medzinárodnej zmluvy, na platnosť ktorej sa vyžaduje súhlas národnej rady, sa po ukončení pripomienkového konania predkladá na rokovanie vlády. Návrh medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, sa po skončení pripomienkového konania predkladá na rokovanie legislatívnej rady a na rokovanie vlády. Návrh medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, musí obsahovať doložku prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi, ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 5.
    3. Návrh medzinárodnej zmluvy sa po prerokovaní vo vláde a po jej podpise predloží na rokovanie národnej rady. Vláda odporučí národnej rade formuláciu jej uznesenia v otázke prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi.
    4. Na pripomienkové konanie k návrhu medzinárodnej zmluvy, na jej prerokovanie legislatívnou radou vlády alebo vládou sa vzťahujú
      1. primerane čl. 13 až 15, čl. 17 až 19, čl. 20 ods. 2 až 4 a čl. 21 až 29 a
      2. rovnako čl. 12 a čl. 20 ods. 1.

    Nariadenie vlády (Čl. 33 - Čl. 36)

    Čl. 33

    1. Nariadením vlády nie je možné ukladať povinnosti meniť, alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy (ďalej len „aproximačné nariadenie vlády“).
    2. Nariadením vlády nie je možné novelizovať viac vykonávacích právnych predpisov. Nariadenie vlády, ktoré dočasne vykonáva nový zákon (čl. 8 ods. 6), nemožno novelizovať.[9]

    Čl. 34 

    1. Návrh aproximačného nariadenia vlády musí obsahovať prílohu, v ktorej sa uvedie presné označenie preberaného alebo vykonávaného právneho aktu alebo vykonávanej medzinárodnej zmluvy a údaj o tom, kde je tento právny akt uverejnený, alebo kde bol oznámený.
    2. V záverečných ustanoveniach návrhu aproximačného nariadenia vlády sa uvedie odkaz na prílohu podľa odseku 1 v znení: „Týmto nariadením vlády sa vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú a vykonávajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, uvedie sa odkaz v tomto znení: „Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe (č. ...).“.
    3. Príloha podľa odseku 1 má nadpis: „Zoznam vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie, príloha má názov: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“. Ak sa v návrhu nariadenia vlády preberá smernica Európskej únie a zároveň sa vykonáva nariadenie alebo rozhodnutie Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, príloha má názov: „Zoznam preberaných a vykonávaných právne záväzných aktov Európskej únie“.
    4. Nadpis prílohy v množnom čísle podľa odseku 3 sa použije, aj keď sa má v prílohe uviesť iba jeden právne záväzný akt.

    Čl. 35

    1. Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na nariadenie vlády.
    2. Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu nariadenia vlády sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.

    Čl. 36

    1. Návrh nariadenia vlády, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, sa predloží na rokovanie legislatívnej rady. Po predložení návrhu nariadenia vlády na rokovanie legislatívnej rady môže predkladateľ podľa prvej vety predložiť návrh nariadenia vlády na rokovanie vlády. Počet výtlačkov návrhu nariadenia vlády predkladaných na rokovanie vlády upravuje Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
    2. Predkladateľ návrhu nariadenia vlády vyhotovuje čistopis nariadenia vlády v znení záverov schválených vládou.

    Čl. 37 - Vyhláška a opatrenie

    1. Čl. 2 až 10, čl. 13 až 16, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 18 a 19, čl. 20 ods. 2 až 4, čl. 21 až 26 a čl. 33 sa vzťahujú primerane aj na vyhlášku.
    2. Na posudzovanie vybraných vplyvov návrhu vyhlášky sa vzťahujú čl. 12 a čl. 20 ods. 1 rovnako.
    3. Ak sa má vyhláška vydať po dohode s iným ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy, predloží sa jeho súhlas spolu s návrhom vyhlášky stálej pracovnej komisii legislatívnej rady (ďalej len „stála pracovná komisia”).
    4. Návrh vyhlášky, v počte dvoch výtlačkov, z toho jeden podpísaný ministrom, upravený podľa výsledkov pripomienkového konania, zašle predkladateľ a to aj v elektronickej podobe prostredníctvom portálu stálej pracovnej komisii príslušnej podľa obsahu vyhlášky so žiadosťou o prerokovanie návrhu vyhlášky a zaujatie stanoviska k nemu. Ak z obsahu vyhlášky jednoznačne nevyplýva, ktorá stála pracovná komisia ju má prerokovať, návrh vyhlášky prerokuje stála pracovná komisia, ktorá je vecne najbližšie príslušná, alebo sa návrh vyhlášky prerokuje v stálej pracovnej komisii určenej na základe dohody predsedov stálych pracovných komisií. Ak návrh vyhlášky posudzujú viaceré stále pracovné komisie, určí sekretariát legislatívnej rady, ktorá z nich vypracuje na základe stanovísk ostatných stálych pracovných komisií súhrnné stanovisko.
    5. Stála pracovná komisia prerokuje návrh vyhlášky spravidla do 30 dní od doručenia návrhu vyhlášky a zaujme k nemu stanovisko.
    6. Stála pracovná komisia vypracuje stanovisko a zašle ho predkladateľovi do 10 dní od prerokovania návrhu vyhlášky.
    7. Predkladateľ predloží vec na rozhodnutie predsedovi legislatívnej rady a na zaujatie stanoviska legislatívnej rady, ak nesúhlasí so stanoviskom stálej pracovnej komisie v tej časti, v ktorej sa namieta
      1. prekročenie zákonného splnomocnenia na vydanie vyhlášky alebo iný rozpor navrhovanej vyhlášky so zákonom,
      2. nezrozumiteľnosť alebo vnútorná rozpornosť navrhovaného textu vyhlášky,
      3. závažné nedodržanie legislatívno-technických pokynov.
    8. Návrh vyhlášky upravený podľa stanoviska stálej pracovnej komisie, alebo ak sa postupovalo podľa odseku 7, podľa rozhodnutia predsedu legislatívnej rady, sa predloží na podpis ministrovi.
    9. Odseky 4 až 8 sa nevzťahujú na Stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.
    10. Na prípravu a prerokovanie návrhu opatrenia sa vzťahujú odseky 1 až 9. Súčasťou návrhu opatrenia je aj návrh oznámenia o vydaní opatrenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 a konsolidované znenie novelizovaného opatrenia.

    Čl. 38 - Vyhotovenie vykonávacieho právneho predpisu

    1. Schválené nariadenie vlády, upravené podľa výsledku rokovania vlády, odovzdá predkladateľ v piatich výtlačkoch na obstaranie podpisu predsedu vlády a na zabezpečenie vyhlásenia v zbierke zákonov.
    2. Z týchto piatich výtlačkov majú dva výtlačky vyznačené miesto na podpis predsedu vlády, z ktorých jeden výtlačok nariadenia vlády sa v pravom hornom rohu doplní doložkou „Za bezchybnosť“ a podpismi zodpovedného zamestnanca predkladateľa a zodpovedných zamestnancov sekcie vládnej legislatívy úradu vlády. Tri výtlačky sa za menom a priezviskom predsedu vlády označia skratkou „v. r.“.
    3. Nariadenie vlády má dátum zhodný s dňom jeho schválenia vládou, ak vláda nerozhodne inak.
    4. Na vyhotoveniach schváleného textu vyhlášky, ako aj opatrenia, ak sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia, musí byť uvedené meno a priezvisko podpisujúceho s uvedením skratky „v. r.“ a jedno vyhotovenie vlastnoručne podpísané.

    Vyhlasovanie vykonávacieho právneho predpisu (Čl. 39 - Čl. 40)

    Čl. 39

    1. Žiadosť o vyhlásenie nariadenia vlády v zbierke zákonov podáva sekcia vládnej legislatívy úradu vlády. K žiadosti sa pripájajú tri vyhotovenia nariadenia vlády v listinnej podobe; v elektronickej podobe predkladá nariadenie vlády na vyhlásenie v zbierke zákonov predkladateľ prostredníctvom portálu, a to po jeho podpísaní predsedom vlády.
    2. Žiadosť o vyhlásenie vyhlášky a opatrenia v zbierke zákonov podáva predkladateľ v listinnej podobe a v elektronickej podobe. V elektronickej podobe sa vyhláška a opatrenie predkladajú na vyhlásenie v zbierke zákonov prostredníctvom portálu; to platí aj vtedy, ak sa opatrenie vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Spolu so žiadosťou o vyhlásenie opatrenia alebo oznámenia o vydaní opatrenia zašle predkladateľ aj konsolidované znenie opatrenia v elektronickej podobe.
    3. Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie vyhlášky alebo vyhlásenie opatrenia uverejnením jeho úplného znenia v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti
      1. tri vyhotovenia úplného znenia,
      2. stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.
    4. Ak sa podáva žiadosť o vyhlásenie opatrenia uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, pripájajú sa k žiadosti
      1. tri vyhotovenia textu oznámenia o vydaní opatrenia,
      2. jedno vyhotovenie opatrenia,
      3. stanovisko stálej pracovnej komisie alebo stanovisko predsedu legislatívnej rady, ak sa postupovalo podľa čl. 37 ods. 8.
    5. Žiadosť o uverejnenie redakčného oznámenia o oprave tlačovej chyby v zbierke zákonov pri nariadení vlády podáva na základe písomnej žiadosti jeho predkladateľa sekcia vládnej legislatívy úradu vlády; pri vyhláške, opatrení a oznámení o vydaní opatrenia podáva túto žiadosť predkladateľ, ktorý podal žiadosť o ich vyhlásenie v zbierke zákonov.
    6. V žiadosti o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa uvedie meno, priezvisko a telefónne číslo zamestnanca (zamestnancov) určeného (určených) na vykonanie autorskej korektúry.
    7. Ak je portál nedostupný, vykonávací právny predpis je možné predložiť na vyhlásenie aj na inom vhodnom elektronickom médiu na prenos údajov.

    Čl. 40

    1. Žiadosť o vyhlásenie vykonávacieho právneho predpisu sa doručí redakcii SlovLexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najneskôr do 15 dní pred dňom, kedy má vykonávací právny predpis nadobudnúť účinnosť.
    2. Ak má byť vykonávací právny predpis vyhlásený spolu so zákonom, na vykonanie ktorého sa vydáva, je potrebné žiadosť o jeho vyhlásenie zaslať redakcii Slov-Lexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby mohol byť vyhlásený spolu so zákonom.

    Záverečné ustanovenia (Čl. 41 - Čl. 45)

    Čl. 41

    1. Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o ministrovi, rozumie sa tým aj vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska. Kde sa v týchto legislatívnych pravidlách hovorí o štátnom tajomníkovi rozumie sa tým aj zástupca vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy alebo viceguvernér Národnej banky Slovenska.
    2. Vzor obalu vládneho návrhu zákona, vzor obalu vládneho návrhu zákona s doložkou za bezchybnosť a vzor prvej strany vládneho návrhu zákona sú uvedené v prílohe č. 7.

    Čl. 42

    1. Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie prijatých pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (pred 1. decembrom 2009) sa primerane použijú ustanovenia o preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie prijatých podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvy o Európskej únii.
    2. Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov prijatých podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa postupuje rovnako ako pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie prijatých podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Právne záväzné akty prijaté podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa na účely legislatívnych pravidiel považujú za právne záväzné akty Európskej únie.

    Čl. 43

    Na právny predpis predložený na pripomienkové konanie, na rokovanie legislatívnej rady alebo na rokovanie vlády pred dňom schválenia týchto legislatívnych pravidiel vládou sa vzťahujú Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení neskorších uznesení.

    Čl. 44

    Zrušujú sa Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 2. marca 2011 č. 163, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2012 č. 210, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 620, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012 č. 680 a uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16.septembra 2015 č. 513.

    Čl. 45

    Podľa týchto legislatívnych pravidiel sa postupuje odo dňa ich schválenia vládou.

    Príloha č. 1
    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    LEGISLATÍVNO-TECHNICKÉ POKYNY
    Účel legislatívnotechnických pokynov

    1. Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov.

    Právny jazyk

    2. Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.

    3. Pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.

    4. Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.

    5.1. Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“.

    5.2. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“.

    5.3. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou.

    6. Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa spravidla číslicami.

    7.1. Na vyjadrenie povinnosti, ktorá sa má splniť ihneď, neodkladne alebo okamžite sa použije výraz „bezodkladne“, ak je to potrebné alebo vhodné, použije sa výraz „bez zbytočného odkladu“.

    7.2. Vyvrátiteľná domnienka sa vyjadruje slovným spojením „predpokladá sa“, fikcia a nevyvrátiteľná domnienka sa vyjadrujú slovným spojením „považuje sa“.

    7.3. V sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

    7.4. Objektívna lehota na uplatnenie sankcie za spáchanie správneho deliktu začína plynúť okamihom spáchania správneho deliktu, to sa vyjadruje spravidla slovným spojením „do ... odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“.

    Recepcia
    8. Ak je preberanie (recepcia) iného právneho predpisu nevyhnutné, treba okruh recipovaného ustanovenia vyjadriť všeobecne a v poznámke pod čiarou citovať príslušné právne predpisy, napríklad:

    „Na vyvlastňovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.[1]“,

    v tomto prípade sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 uvedie táto citácia: „[1Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“;

    „Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.“,

    v tomto prípade sa poznámka pod čiarou nemusí uviesť (bod 22.9.).
    Legislatívna skratka

    9.1. Legislatívnu skratku možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viackrát. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát (nie v názve právneho predpisu, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou), a to slovami „(ďalej len „...“)“. Používa sa v prvom páde jednotného čísla a začína sa malým písmenom.

    9.2. Ako legislatívnu skratku nemožno použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, napríklad „MŽP SR“, „NBS“.

    9.3. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju dôsledne používať v celom ďalšom texte návrhu právneho predpisu a v prílohách.

    9.4. Pre základný pojem nemožno zavádzať legislatívnu skratku.

    9.5. Legislatívnu skratku zavedenú v zákone nemožno použiť vo vykonávacom právnom predpise k tomuto zákonu bez jej opätovného zavedenia v tomto vykonávacom právnom predpise.

    Členenie právneho predpisu

    10. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pritom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí.

    11. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho návrhu právneho predpisu je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie. Poradie častí, hláv, dielov a oddielov sa označuje slovným vypísaním poradového čísla, pričom sa prídavné meno dáva pred podstatné meno, napríklad „Prvá časť“, „Prvá hlava“.

    12. Právny predpis sa člení na paragrafy; ústavný zákon sa člení na články.

    13.1. Jednotlivé paragrafy alebo články (ďalej len „paragraf“) sa označujú arabskými číslicami bez bodky (napríklad „§ 1“, „Čl. 1“). To sa nevzťahuje na označovanie článkov noviel právnych predpisov (bod 27.1.).

    13.2. Vždy treba zachovať súvislý sled paragrafov v celom právnom predpise. Pritom treba dávať prednosť krátkym ustanoveniam paragrafov.

    14. Paragrafy sa môžu členiť na odseky, ako aj na pododseky. Odseky paragrafov sa na začiatku označujú arabskými číslicami bez bodky v zátvorkách. Pri podrobnejšom členení paragrafov alebo odsekov na pododseky sa tieto časti označujú malými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom, napríklad „a)“ a pri ďalšom členení arabskými číslicami s bodkou (radovými číslovkami), teda bodmi (napríklad „1.“ alebo „1a.“ pri ďalšom členení). Neoznačenie odsekov, ich neoznačenie uvedeným spôsobom alebo ich označenie pomlčkami na začiatku riadku nie je prípustné, najmä vzhľadom na ťažkosti spojené s citáciou týchto ustanovení. Pri označovaní pododsekov malými písmenami abecedy sa nepoužívajú písmená zložené z dvoch písmen (napríklad „ch“, „dz“) a písmená s diaktrickými znamienkami (napríklad „ä“, „č“); pododseky takto označené v doterajších právnych predpisoch sa pri novelizácii právneho predpisu označia podľa týchto legislatívnych pravidiel. Za písmenom „z“ sa pokračuje v označovaní pododsekov zdvojenými písmenami „aa)“, „ab)“, „ac)“ a pod. Pri členení paragrafov alebo odsekov na pododseky (body) nemožno v rámci pododseku (bodu) text oddeliť bodkou, ale je potrebné ho oddeliť čiarkou.

    Príloha k právnemu predpisu
    15. Ak má právny predpis prílohu, treba na ňu odkázať v texte právneho predpisu a prílohu označiť slovami, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“, „Príloha k opatreniu č. (rezortné číslo)“, a v jej nadpise uviesť aj stručné vymedzenie obsahu prílohy. Ak je viac príloh, označujú sa arabskými číslicami s uvedením skratky „č.“, napríklad „Príloha č. 1 k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. ... Z. z.“.
    Názov právneho predpisu

    16. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom „zákon“, „nariadenie vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška / opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)“ obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu, odporúča sa v zátvorke pripojiť na koniec názvu ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad „zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)“, „zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)“.

    17. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.

    18. Názvy právnych predpisov znejú takto:

    „ZÁKON
    z ........... (rok)
    o ... a o zmene a doplnení ... (ktorým sa mení a dopĺňa ... a ktorým
    sa mení ...)“;
    „NARIADENIE VLÁDY
    Slovenskej republiky
    z ......... (rok)
    o ... / ktorým sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorým sa mení a dopĺňa ...)“;
    „VYHLÁŠKA
    Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
    z ......... (rok)
    o ... / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorou sa mení a dopĺňa ...)“;
    „OPATRENIE
    Ministerstva financií Slovenskej republiky
    z ............. (rok)
    o ... / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje ...
    (ktorým sa mení a dopĺňa ...)“.
    Úvodná veta 

    19. Zákon sa uvádza touto vetou:
    „Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.

    20.1. V úvodnej vete nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) treba citovať príslušné splnomocňovacie ustanovenie (paragraf alebo článok), o ktoré sa vydanie nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) opiera. Úvodná veta v týchto prípadoch znie takto:

    „Vláda Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“;

    „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § ... zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) ustanovuje:“.

    20.2. Ak sa však nariadenie vlády vydáva na vykonanie zákona, ktorý neobsahuje splnomocnenie na jeho vydanie, odkáže sa všeobecne na vykonávaný zákon, úvodná veta znie takto:
    „Vláda Slovenskej republiky na vykonanie zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. ... Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“.

    20.3. Ak sa aproximačné nariadenie vlády vydáva na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, úvodná veta znie takto:
    „Vláda Slovenskej republiky podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky nariaďuje:“.

    20.4. Ak ide o vykonávací právny predpis, ktorý upravuje podrobnosti o veciach upravených aproximačným nariadením vlády, znie úvodná veta takto:
    „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. k nariadeniu vlády Slovenskej republiky (uvedie sa úplná citácia aproximačného nariadenia vlády) ustanovuje:“

    20.5. Ak splnomocňovacie ustanovenie zákona obsahuje ďalšie podmienky, ktoré treba pri vydávaní vykonávacieho právneho predpisu dodržať (napríklad dohodu s iným ústredným orgánom (čl. 37 ods. 3)), vyjadrí sa táto skutočnosť v úvodnej vete.

    Nadpisy vnútri právneho predpisu

    21.1. Časti, hlavy, diely a oddiely právneho predpisu, a ak je to účelné z dôvodu prehľadnosti, aj jednotlivé paragrafy alebo ich skupiny majú mať stručné a výstižné nadpisy zodpovedajúce ich obsahu. Nadpisy častí, hláv, dielov a oddielov, sa uvádzajú pod ich poradovým číslom. Ak má paragraf nadpis uvádza sa pod jeho poradovým číslom.

    21.2. Ak sa v právnom predpise označuje niekoľko paragrafov spoločným nadpisom, treba spoločný nadpis umiestniť vždy nad poradové číslo prvého paragrafu príslušnej skupiny paragrafov.

    21.3. Ak sa vkladá paragraf alebo dopĺňa paragraf obsahujúci nové prechodné ustanovenie alebo nové zrušovacie ustanovenie, v nadpise paragrafu sa uvedie dátum jeho účinnosti, napríklad:

    㤠10a
    Prechodné ustanovenie / ustanovenia k úprave účinnej od (dátum účinnosti)“,

    alebo

    㤠31a
    Zrušovacie ustanovenie / ustanovenia účinné od (dátum účinnosti)“;
    ak sa vkladá alebo dopĺňa viacero paragrafov, 21.2. platí rovnako.

    Odkazy

    22.1. Ak sa v texte právneho predpisu odkazuje na iné právne predpisy, odkazy sa číslujú postupne. Číslovanie sa vyjadruje arabskými číslicami s okrúhlou zátvorkou za príslušným číslom, umiestňujú sa napríklad nad slovo „predpisov“ alebo nad právny pojem, na ktorý sa odkazuje, napríklad „osobitný zákon[1]“, „osobitné predpisy[2]“ alebo „blízke osoby[3]“.

    22.2. Ak sa v prílohe k právnemu predpisu odkazuje na iné právne predpisy, číslovanie odkazov nadväzuje na číslovanie odkazov v texte právneho predpisu, ku ktorému príloha patrí.

    22.3. Ak sa v texte právneho predpisu opakuje odkaz na rovnaké ustanovenie právneho predpisu už citované v poznámke pod čiarou, odkaz sa označuje tým istým číslom; ak sa odkaz vzťahuje na opakovane použitý pojem, odkaz sa umiestni len pri prvom použití pojmu.

    22.4. Ak sa odkazuje na rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v inom právnom predpise v tom istom ustanovení, v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu sa uvádza citácia paragrafu, odseku, pododseku a bodu, prípadne aj vety príslušného ustanovenia.

    22.5. Ak sa odkazuje na dva rôzne právne pojmy, ktoré sa vyskytujú v jednej vete ustanovenia iného právneho predpisu, v poznámkach pod čiarou k nim sa uvádza citácia toho istého ustanovenia ku každému odkazu so samostatným číslom.

    22.6. Ak sa používa výraz „ak tento zákon / toto nariadenie vlády neustanovuje inak“, je účelné odkázať, v ktorých konkrétnych ustanoveniach zákon alebo nariadenie vlády ustanovuje inak, napríklad takto: „ak § 6 neustanovuje inak“.

    22.7. Ak sa normatívne odkazuje len na príslušný paragraf alebo v rámci paragrafu len na príslušný odsek, použije sa výraz „podľa § 3 ods. 1“ alebo „podľa odseku 7“.

    22.8. Ak je to účelné pre uľahčenie orientácie v právnom predpise, uvedie sa vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie v zátvorke, napríklad: „(§ 3 ods. 1) “.

    22.9. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie (bod 48.), možno citovať priamo v texte zákona a neodkazovať na poznámky pod čiarou. Ak sa pri týchto zákonoch odkazuje na poznámku pod čiarou, nemožno použiť pojem „osobitný predpis“, ale je potrebné odkaz na poznámku pod čiarou umiestniť na vhodné miesto v texte zákona. Vo vykonávacom právnom predpise je potrebné odkazovať na zákon, na základe ktorého sa vykonávací predpis vydáva, uvedením príslušného ustanovenia tohto zákona priamo v texte vykonávacieho právneho predpisu.

    22.10. Ak je to účelné, uvedie sa vo vykonávacom právnom predpise pod poradovým číslom paragrafu alebo pod nadpisom, ak ho paragraf má, v zátvorke odkaz na ustanovenie zákona, ktoré sa vykonáva, napríklad:

    㤠...
    (k § ... ods. ... zákona)“;
    „§
    (nadpis)
    (k § ... ods. ... zákona)“.

    22.11. V poznámke pod čiarou nemožno uvádzať predpisy, ktoré neboli vyhlásené v zbierke zákonov alebo publikované v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev alebo Úradnom vestníku Európskej únie; to neplatí, ak sa v poznámke pod čiarou odkazuje na technickú normu (bod 23.10.). Odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z. na smernicu sa uvádza v texte aproximačného nariadenia vlády.

    22.12. Ak sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie, použije sa všeobecný pojem „osobitný predpis“; to neplatí, ak ide o odkaz podľa čl. 5 ods. 2 alebo o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z.

    Poznámky pod čiarou

    23.1. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.

    23.2. Poznámky pod čiarou sa číslujú postupne v súlade s číslovaním odkazov.

    23.3. V poznámke pod čiarou sa spravidla uvádzajú konkrétne ustanovenia citovaného právneho predpisu.

    23.4. Ak sa odkazuje na právny predpis alebo na jeho jednotlivé ustanovenia prvýkrát, uvedie sa v poznámke pod čiarou úplná citácia tohto právneho predpisu.

    23.5. Ak sa v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu cituje právny predpis, ktorý bol medzičasom nahradený iným právnym predpisom, ale odkaz v texte zákona na uvedený predpis sa ponechal, v úplnom znení zákona vyhlásenom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „republikované znenie“) (bod 43.1.) sa uvádza v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu citácia platného právneho predpisu. Rovnako, ak je v poznámke pod čiarou uvedený demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré sa odkazuje, v republikovanom znení možno doplniť citácie ďalších právnych predpisov, ak sú známe.

    23.6. Text v poznámke pod čiarou sa považuje za vetu, preto sa začína veľkým písmenom a končí sa bodkou.

    23.7. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza taxatívny výpočet právnych predpisov, jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú pod sebou ako samostatné vety v zostupnom poradí podľa stupňa právnej sily, vykonávacie právne predpisy v poradí nariadenie vlády, vyhláška, výnos a opatrenie, a následne v chronologickom poradí, pričom skôr prijatý právny predpis sa cituje ako prvý.

    23.8. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, poznámka sa začína slovom „Napríklad“ a citácie právnych predpisov sa uvádzajú za sebou, oddeľujú sa čiarkou a bodka sa kladie až na koniec poslednej citácie. Na poradie citovania viacerých právnych predpisov sa vzťahuje primerane bod 23.7.

    23.9. Ak sa v poznámke pod čiarou uvádzajú viaceré ustanovenia, ktoré bezprostredne vecne súvisia s ustanovením, na ktoré sa výslovne odkazuje, z dôvodu presnosti informácie sa používa napríklad formulácia „§ 2 až 10 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    23.10. Ak je to potrebné vzhľadom na technický charakter právneho predpisu alebo ak ide o právny predpis, ktorým sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá právne záväzný akt Európskej únie, ktorý odkazuje na technické normy, možno v poznámke pod čiarou odkazovať na technické normy. V poznámke pod čiarou sa uvedie označenie, číslo a názov technickej normy a triediaci znak technickej normy v zátvorke v súlade s platnou sústavou slovenských technických noriem s použitím nedatovaných odkazov na technické normy.

    23.11. Ak sa odkazuje na medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v poznámke pod čiarou sa uvedie názov medzinárodnej zmluvy a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzatvorení tejto zmluvy, ktoré bolo uverejnené v zbierke zákonov. Ak ide o rezortnú medzinárodnú zmluvu, uvedie sa jej názov a číslo oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak bolo uverejnené v zbierke zákonov.

    Splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu

    24.1. Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie napríklad znie:
    „Podrobnosti o ... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo ...“.
    Obdobná formulácia sa používa aj vtedy, ak sa v zákone splnomocňuje vláda na vydanie nariadenia vlády.

    24.2. Ak má vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho zákona dočasne vykonávať aj nový zákon (čl. 8 ods. 6),
    uvedie sa v prechodnom ustanovení napríklad:

    „Vykonávací právny predpis vydaný na základe splnomocnenia podľa doterajšieho zákona je vykonávacím právnym predpisom podľa tohto zákona (§...) do (dátum), alebo do vydania vykonávacieho právneho predpisu podľa § ... najneskôr však do (dátum).“;

    „Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona (§ ...) zostávajú v platnosti a účinnosti:
    a) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
    b) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu),
    c) ... (názov vykonávacieho právneho predpisu).“;

    „Vyhláška ..., vyhláška... a opatrenie ... vydané podľa doterajšieho zákona zostávajú platné a účinné do (dátum).“.

    Novelizácia právneho predpisu

    25. V záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa novelizácia právneho predpisu robí spravidla vtedy, ak ide o zmeny a doplnenia menšieho rozsahu alebo ak ide o právny predpis, ktorý nebol viackrát novelizovaný.

    26. V názve novelizovaného právneho predpisu sa uvádza úplný názov pôvodného právneho predpisu. Ak bol pôvodný právny predpis už jedenkrát novelizovaný, uvádza sa napríklad s dodatkom slov „v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky (nariadenia vlády, vyhlášky) č. ... Z. z.“. Ak bol právny predpis viackrát novelizovaný, uvádza sa s dodatkom slov „v znení neskorších predpisov“.

    27.1. Novela právneho predpisu sa člení na články, ktoré sa označujú skratkou „Čl.“ s pripojením rímskej číslice bez bodky, a to tak, že čl. I obsahuje všetky zmeny a doplnenia pôvodného právneho predpisu, vrátane prípadných spoločných splnomocňovacích, prechodných a záverečných ustanovení. Ako čl. II sa označuje ustanovenie o účinnosti právneho predpisu.

    27.2. Ak sa má jedným právnym predpisom priamo novelizovať viac právnych predpisov, označujú sa samostatnými článkami a v chronologickom poradí, pričom skôr prijatý predpis sa uvedie ako prvý. Ak sa v druhom a ďalších článkoch navrhuje novelizovať zákon kódexového typu alebo zákon, ktorý predstavuje všeobecnú úpravu v predmetnej oblasti (napríklad Občiansky zákonník, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok, Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákonník práce, Obchodný zákonník), uvádzajú sa tieto ako prvé v chronologickom poradí v akom boli vyhlásené v zbierke zákonov. Ustanovenie bodu 27.1. prvej vety o obsahu čl. I sa vzťahuje na každý ďalší článok, bod 27.3. tým nie je dotknutý.

    27.3. Ustanovenie o účinnosti novely právneho predpisu sa vždy označuje číslom posledného článku.

    28.1. V prvom článku novely právneho predpisu (Čl. I) sa v jeho úvodnej vete uvádza úplný názov pôvodného právneho predpisu, ktorý sa novelizuje. Ak bol právny predpis už predtým novelizovaný, k pôvodnému názvu sa pripájajú slová „v znení“ a uvádza sa skrátená citácia predchádzajúcej novely právneho predpisu (skrátené citácie všetkých predchádzajúcich noviel). Uvedené platí obdobne aj pre nález ústavného súdu a pre ním vydané uznesenie o pozastavení účinnosti.

    28.2. Jednotlivé zmeny alebo doplnenia v príslušnom článku sa označujú poradovými číslami (arabská číslica s bodkou), teda bodmi a uvádzajú sa úvodnou vetou príslušného bodu. Ak ide len o jednu zmenu alebo o jedno doplnenie, uvádza sa bez označenia poradovým číslom. Článok označený rímskou číslicou sa nečlení na odseky ani na pododseky.

    29.1. Ak sa má novelizovať jedným právnym predpisom viac právnych predpisov, treba to primerane vyjadriť už v názve novely právneho predpisu (napríklad „Návrh zákona o ... a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ alebo „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon ... a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“).

    29.2. Novelou právneho predpisu nemožno meniť alebo dopĺňať názov pôvodného právneho predpisu.

    30.1. Pri zmene celého ustanovenia úvodná veta príslušného bodu novely napríklad znie: „§ 3 znie:“. Ak sa mení ustanovenie, ktoré má nadpis nad označením paragrafu, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „§ 3 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:“. Ak sa mení ustanovenie, ktoré má nadpis pod označením paragrafu, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „§ 3 vrátane nadpisu znie:“. Ak sa mení nadpis nad paragrafom, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Nadpis nad § 3 znie:“. Ak sa mení nadpis pod paragrafom, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Nadpis § 3 znie:“.

    30.2. Ak sa v určitom ustanovení menia alebo dopĺňajú len niektoré slová, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „V § 3 sa slová „...“ nahrádzajú slovami „...“, „V § 3 sa za slovo „...“ vkladá slovo „...“ alebo suma „500 eur“ sa nahrádza sumou „1000 eur“.

    30.3. Ak sa v určitom ustanovení (paragraf, odsek, pododsek) nahrádza niektorá jeho časť ako celok, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „V § 3 odsek 1 znie:“, „V § 3 ods. 1 písmeno a) znie:“ alebo „V § 3 ods. 1 písm. a) prvý bod znie:“.

    31. Ak sa má novelou právneho predpisu doplniť paragraf ďalším odsekom (odsekmi) alebo pododsekom (pododsekmi), toto doplnenie sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „§ 4 sa dopĺňa odsekom 3 (odsekmi 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“, alebo „V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e) alebo písmenami e) a f), ktoré znie (znejú):“.

    32. Vloženie nového odseku (odsekov) medzi doterajšie odseky v príslušnom paragrafe alebo nového pododseku (podosekov) medzi doterajšie pododseky sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V § 5 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3 (vkladajú sa nové odseky 3 a 4), ktorý znie (ktoré znejú):“, alebo „V § 5 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) ...“. V tomto prípade treba na záver textu príslušného bodu uviesť poznámku o zmene označenia doterajších odsekov alebo pododsekov touto vetou: „Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4“, alebo „Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d)“.

    33. Ak sa novelou právneho predpisu dopĺňa ustanovenie právneho predpisu (paragraf), ktoré je doteraz bez odsekov, ďalším odsekom, pôvodný text ustanovenia sa označuje ako odsek 1 a poznámka o prečíslovaní sa uvádza napríklad touto vetou: „Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) ...“.

    34.1. Ak sa predchádzajúcou novelou vypustil paragraf, možno nasledujúcou novelou na jeho miesto vložiť alebo doplniť nový paragraf s rovnakým poradovým číslom, aké mal vypustený paragraf (napríklad medzi § 10 a 12 sa vloží § 11), ak sa má vložiť súčasne viacero paragrafov, na označenie druhého a ďalšieho paragrafu sa vzťahuje primerane bod 34.3. (napríklad medzi § 10 a 12 sa vložia § 11 až 11c, medzi § 10 a 13 sa vloží § 11 alebo § 11, § 12, § 12a, § 12b).

    34.2. Ak sa dopĺňa za posledný paragraf zákona, ktorého účinnosť je uvedená v samostatnom článku, ďalší paragraf, označí sa bezprostredne nasledujúcim poradovým číslom. Úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Za § 30 sa dopĺňa § 31, ktorý (vrátane nadpisu) znie:“.

    34.3. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy ďalší paragraf, označuje sa poradovým číslom, ktoré sa zhoduje s poradovým číslom paragrafu, za ktorý sa vkladá, pričom sa k číslu pripája prvé malé písmeno abecedy. Ak sa vkladá viac paragrafov, ich poradové čísla sú rovnaké a líšia sa len pripojenými malými písmenami abecedy. Úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „Za § 3 sa vkladá § 3a (vkladajú § 3a a 3b), ktorý znie (ktoré znejú):“.

    34.4. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia obsahujú bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad medzi § 10b a § 10c; medzi § 10 bdf a § 10 bdg) nový paragraf, vkladaný paragraf sa označí poradovým číslom zhodným s poradovým číslom paragrafu, za ktorý sa vkladá a zhodným písmenom, ku ktorému sa pripojí prvé malé písmeno abecedy (§ 10ba; § 10bdfa), bod 34.3. platí rovnako.

    34.5. Ak sa vkladá medzi dva paragrafy, ktorých označenia neobsahujú bezprostredne po sebe nasledujúce malé písmená abecedy (napríklad § 10 daf a § 10 db) nový paragraf, vkladaný paragraf sa označí poradovým číslom zhodným s poradovým číslom paragrafu, za ktorý sa vkladá a malým písmenom abecedy bezprostredne nasledujúcim po poslednom malom písmene abecedy v označení paragrafu, za ktorý sa nový paragraf vkladá (§ 10 dag).

    34.6. Nový paragraf nemožno vložiť za paragraf, ktorého posledné malé písmeno abecedy za jeho číselným označením je zhodné s predposledným malým písmenom abecedy za číselným označením nasledujúceho paragrafu, ktorého posledným malým písmenom abecedy je písmeno „a“ (napríklad medzi § 10e a § 10ea).

    35.1. Pri vložení ďalšej vety do ustanovenia sa uvádza obdobná úvodná veta príslušného bodu, ako pri vložení paragrafov (odsekov), napríklad „V § 3 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:“.

    35.2. Ak sa ďalšia veta alebo ďalšie slová pridávajú na záver textu niektorého ustanovenia, úvodná veta príslušného bodu napríklad znie: „V § 1 ods. 1 sa na konci pripája táto veta (pripájajú tieto slová):“.

    36. Vypustenie určitého ustanovenia v rámci čl. I novely právneho predpisu sa vyjadruje napríklad touto vetou: „§ 1 sa vypúšťa“. Obdobne sa postupuje, ak sa vypúšťa len niektorý odsek (odseky), niektorý pododsek (pododseky) alebo niektorá veta (vety) určitého ustanovenia. To sa vyjadruje napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V § 3 sa vypúšťa odsek 1“, alebo „V § 3 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta“. V týchto prípadoch sa na očíslovanie nasledujúcich ustanovení (odsekov, pododsekov) vzťahuje bod 32. Ak sa vypúšťa celý paragraf, ďalšie paragrafy sa neprečíslujú.

    37. Ak po úprave uskutočnenej vypustením odsekov zostane iba jeden odsek, používa sa napríklad táto úvodná veta príslušného bodu: „V § 4 sa vypúšťajú odseky 2 a 3“ a pripája sa táto veta: „Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.“.

    38. Poznámku pod čiarou spravidla nemožno novelizovať v samostatnom novelizačnom bode. Ak sa v nadväznosti na zmenu ustanovenia mení aj poznámka pod čiarou k príslušnému odkazu alebo sa vkladá nový odkaz, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: „[2] Zákon č. ... Z. z.“. Ak sa v nadväznosti na zmenu alebo zrušenie ustanovenia zrušuje aj poznámka pod čiarou k príslušnému odkazu, vyjadruje sa to vetou: „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.“. V tomto prípade sa nasledujúce odkazy neprečíslujú.

    39.1. Ak sa v texte zákona vkladá nový odkaz, označuje sa číslom zhodným s číslom odkazu, ktorý mu predchádza, s pripojením malého písmena abecedy a vyjadruje sa to napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V § 3 ods. 2 sa nad slovo „...“ umiestňuje odkaz 3a“. Súčasne sa pripája napríklad táto veta: „Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie: „3a) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. ... Z. z.“. Ak sa má v texte zákona nahradiť odkaz novým odkazom, vyjadruje sa to napríklad touto vetou: „V § 3 ods. 2 sa nad slovom „...“ odkaz „[3]“ nahrádza odkazom „[4]“.

    39.2. Ak sa má nový odkaz vložiť pred prvý odkaz v texte právneho predpisu, nový odkaz sa označuje ako odkaz 1 a doterajší odkaz 1 sa označuje ako 1a; číslovanie nasledujúcich odkazov sa nemení.

    39.3. Ak sa doterajší odkaz v texte právneho predpisu ponecháva, ale právny predpis, na ktorý sa odkazuje, sa medzičasom zrušil alebo sa nahradil novým právnym predpisom, vyjadruje sa to napríklad touto úvodnou vetou príslušného bodu: „V poznámke pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa citácia „§ 3 ods. 1 zákona č. ... Z. z.“, alebo „V poznámke pod čiarou k odkazu 2 sa citácia „§ 3 ods. 1 zákona č. ... Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 4 zákona č. ... Z. z.“. Ak je to vhodné, vzhľadom na rozsah poznámky pod čiarou, poznámku pod čiarou možno uviesť v úplnom znení, s použitím napríklad tejto úvodnej vety: „Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:“.

    40. Ak sa mení úvodná veta ustanovenia (paragrafu), alebo ak sa nahrádza novou úvodnou vetou, používa sa napríklad táto úvodná veta príslušného bodu: „V § 3 úvodnej vete sa slovo „...“ nahrádza slovom „...“, alebo „V § 3 úvodná veta znie:“.

    41. Ak sa v texte zákona majú nahradiť slová, ktoré sa v ňom vyskytujú viackrát, prípadne aj v rozličných tvaroch, používa sa napríklad toto znenie príslušného bodu: „Slová „Federálne zhromaždenie“ alebo slová „vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Národná rada Slovenskej republiky“ alebo slovami „vláda Slovenskej republiky“ v príslušnom tvare.“, alebo napríklad „Slová „občan“ alebo „organizácia“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „fyzická osoba“ alebo „právnická osoba“.“, pričom sa môžu uviesť v jednom bode novely; rovnako to platí pre nariadenie vlády, vyhlášku, opatrenie.

    42. Ak sa do právneho predpisu vkladá nová príloha, doterajšie prílohy sa neprečíslujú. Ak sa v právnom predpise mení, dopĺňa alebo vypúšťa príloha k právnemu predpisu, uvedie sa to v samostatnom bode (bodoch) novely v závere príslušného článku, napríklad takto:
    „Príloha vrátane nadpisu znie:“,
    „V prílohe (v prílohe č. ...) sa slová „...“ nahrádzajú slovami „...“ alebo „bod „...“ sa nahrádza bodom „...“, ktorý znie:“,
    „Príloha č. 4 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:“,
    „Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
    „Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1 a dopĺňa sa príloha č. 2, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
    „Za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 1a, ktorá vrátane nadpisu znie:“,
    „Príloha č. 3 sa vypúšťa.“.

    Znovuvyhlásenie (republikácia)

    43.1. Ak sa má znenie novelizovaného zákona znovu vyhlásiť, novela musí obsahovať toto splnomocnenie: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky, zákona Slovenskej národnej rady) č. ... Z. z. (Zb.), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom“.

    43.2. Ak ide o vyhlásenie republikovaného znenia zákona, ktorý bol predtým už viackrát novelizovaný, v splnomocnení sa za názov pôvodného zákona vkladajú napríklad slová „ako vyplýva zo  zmien a doplnení vykonaných „...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých noviel zákona, prípadne nálezy ústavného súdu a ním vydané uznesenia o pozastavení účinnosti vyhlásené v zbierke zákonov. Uvedené splnomocnenie sa v novele zákona označuje osobitným článkom a zaraďuje sa pred poradové číslo článku o účinnosti zákona.

    44.1. V úvodnej vete republikovaného znenia zákona sa okrem názvu zákona, ktorého republikované znenie sa vyhlasuje, uvádzajú skrátené citácie názvov všetkých noviel. Úvodná veta napríklad znie: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlasuje úplné znenie zákona č. ... Z. z. ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných „...“ a uvádzajú sa skrátené citácie všetkých noviel zákona, prípadne nálezy ústavného súdu vyhlásené a ním vydané uznesenia o pozastavení účinnosti v zbierke zákonov.

    44.2. Ak bolo novelou zákona vypustené niektoré ustanovenie, alebo ak niektoré ustanovenie na základe nálezu ústavného súdu stratilo platnosť, v republikovanom znení sa to vyjadruje tak, že pod označením tohto paragrafu sa uvádza slovo „Zrušený“ alebo „Zrušené“.

    44.3. Pri republikácii sa za ustanovením o účinnosti zákona uvádza, kedy jeho jednotlivé novely nadobudli účinnosť, prípadne kedy stratila platnosť časť zákona preto, lebo sa neuviedla do súladu s ústavou v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov o jej nesúlade s ústavou.

    45. Text republikovaného znenia zákona v súlade so splnomocnením na jeho vyhlásenie uvedeným v novele zákona spracúva ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí. Text úplného znenia sa v 15 vyhotoveniach a v elektronickej podobe zasiela kancelárii Národnej rady na schválenie predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a na vyhlásenie v zbierke zákonov.

    Úplná citácia

    46.1. V úvodnej vete aj v texte právneho predpisu sa právny predpis cituje tak, že sa uvádza jeho úplný názov, ak sa neuvádza jeho slovná citácia (bod 48.), s tým, že namiesto dátumu sa uvádza číslo, pod ktorým bol právny predpis vyhlásený v úradnej zbierke, s pripojením označenia (skratky) príslušnej úradnej zbierky (bod 60.). Pritom sa najprv uvádza číslo predpisu a za lomkou úplne vypísaný ročník úradnej zbierky, napríklad „zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky“ alebo „zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak sa cituje vykonávací právny predpis, názov ústredného orgánu štátnej správy, ktorý ho vydal, sa uvádza v úplnom znení (napríklad „vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“).

    46.2. Ak sa cituje právny predpis, ktorý bol v zbierke zákonov vyhlásený iba uverejnením oznámenia o jeho vydaní (ďalej len „registrovaný právny predpis“), za jeho úplnou citáciou sa uvádzajú v zátvorke slová „(registrovaný v čiastke č. ...Zb.)“, pričom sa uvedie číslo čiastky a za lomkou rok vydania čiastky, ak ide o právny predpis vyhlásený v zbierke zákonov do 1. januára 1993, alebo v zátvorke slovo „oznámenie“, pričom sa uvádza číslo oznámenia, pod ktorým je právny predpis vyhlásený v zbierke zákonov, a za lomkou rok jeho vyhlásenia, ak ide o právny predpis vyhlásený po 1. januári 1993, napríklad „(oznámenie č. .../2011 Z. z.)“.

    Skrátená citácia

    47.1. Ak nie je predpísaná úplná citácia, alebo ak sa nepoužije slovná citácia (bod 48.), citujú sa právne predpisy uverejnené v úradnej zbierke (bod 60.) tak, že k označeniu právneho predpisu sa pripojí zlomok, ktorého čitateľom je číslo predpisu, pod ktorým je uverejnený v úradnej zbierke, a menovateľom je úplne vypísaný ročník úradnej zbierky; k tomu sa pripojí označenie tejto zbierky. Ak ide o citáciu vykonávacieho právneho predpisu, ústredný orgán štátnej správy, ktorý ho vydal, sa pri skrátenej citácii neuvádza (napríklad „vyhláška č. 377/1996 Z. z.“).

    47.2. Skrátená citácia sa používa v prípadoch uvedených v týchto legislatívno-technických pokynoch, ako aj pri druhej a ďalšej citácii v poznámkach pod čiarou, prípadne aj v texte právneho predpisu.

    Slovná citácia

    48. Zákony, pre ktoré sa používa slovné označenie, možno citovať napríklad týmto slovným označením: Ústava Slovenskej republiky, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný zákon. Pri takýchto zákonoch, a to aj v ich názvoch, možno použiť slovné označenie aj prvýkrát. Uvedené platí aj na použitie stručného slovného označenia právneho predpisu (bod 16.). Ak sa má slovná citácia použiť v poznámke pod čiarou prvýkrát a uvedený zákon bol už novelizovaný, v záujme presnej informácie sa za slovné označenie pripájajú slová „v znení zákona č. ... Z. z.“ alebo slová „v znení neskorších predpisov“.

    Citácia novelizovaných právnych predpisov

    49.1. Ak sa cituje právny predpis, prípadne jeho jednotlivé ustanovenie, ktorý už bol novelizovaný neskorším právnym predpisom, vyjadruje sa to tak, že k jeho citácii (úplnej alebo skrátenej) sa pripája dodatok „v znení zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) č. ... Z. z.“ alebo „v znení opatrenia z ... č. ... (oznámenie č. ... Z. z.)“, ak opatrenie bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov (novela sa uvádza skrátenou citáciou).

    49.2. Ak citovaný právny predpis bol už viackrát novelizovaný, vyjadruje sa to dodatkom „v znení neskorších predpisov“.

    50. Ak sa novelami právneho predpisu zmenili alebo doplnili len niektoré ustanovenia pôvodného právneho predpisu, cituje sa pri uvádzaní ustanovení, ktoré zostali novelami nedotknuté, iba pôvodný právny predpis. Ak sa ustanovenie pôvodného právneho predpisu zmenilo alebo doplnilo len niektorou z viacerých noviel právneho predpisu, popri pôvodnom právnom predpise sa cituje len táto novela.

    51. Ak sa v poznámke pod čiarou cituje právny predpis, ktorý bol republikovaný, uvádza sa za citáciou tohto predpisu odkaz na republikáciu, napríklad „(úplné znenie č. 173/1994 Z. z.)“. Tento spôsob citácie nemožno použiť, ak bol právny predpis po republikácii znova novelizovaný.

    52. V prílohe k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) sa používa jeho skrátená citácia aj prvýkrát, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. .../2016 Z. z.“.

    Skratky a citácie

    53. Pri úplnej citácii sa slová „zákon“, „zákon Slovenskej národnej rady“, „zákon Národnej rady Slovenskej republiky“, „nariadenie vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška (opatrenie) Ministerstva ...“ neskracujú. Pritom sa pre zákony prijaté Federálnym zhromaždením, Národným zhromaždením a Národnou radou Slovenskej republiky od 1. januára 1997 používa len označenie „zákon“.

    54. Pri citácii paragrafov so súčasným uvedením ich poradového čísla sa používa označenie „§“, napríklad „§ 2“. Ak sa skratka článku používa v texte ustanovenia, píše sa s malým písmenom „čl.“, ak sa používa na začiatku citácie v poznámke pod čiarou, píše sa s veľkým písmenom „Čl.“. Ak sa hovorí o paragrafoch alebo článkoch bez príslušného poradového čísla, slovo „paragraf“ alebo „článok“ treba vždy vypísať úplne.

    55. Pri súbornej citácii niekoľkých paragrafov bez odsekov alebo ďalších pododsekov sa vkladá pred prvé príslušné číslo jednoduchá paragrafová značka (napríklad „§ 15 až 20“). Obdobne sa postupuje pri citácii niekoľkých paragrafov s jedným alebo viacerými odsekmi (napríklad „podľa § 3 ods. 1, § 4, § 5 ods. 2 a § 8 až 10“); nepoužíva sa formulácia „§ 8 a nasl.“. Paragrafová značka sa opakuje, ak je citácia niekoľkých paragrafov rozdelená čiarkou alebo slovom „alebo“ (napríklad: § 5, § 8, § 12 alebo § 13). Označenie „§§“ sa pri citácii niekoľkých paragrafov nepoužíva. Pri súbornej citácii niekoľkých odsekov, ktoré sú od seba oddelené slovom „alebo“ sa používa citácia „podľa odseku 1 alebo odseku 2“, „podľa § 2 ods. 3 alebo ods. 4“; to platí aj pre súbornú citáciu pododsekov.

    56. Ak sa odseky citujú v priamom spojení s paragrafom alebo s článkom, ku ktorému patria, označujú sa skratkou „ods.“. V ostatných prípadoch sa slovo „odsek“ vždy vypisuje slovom.

    57. Pre pododseky paragrafov ako aj odsekov sa pri ich citácii v súvislosti s paragrafom alebo s odsekom, ku ktorému patria, používa skratka „písm.“, ak sú v právnom predpise označené písmenom, a slovo „bod“, ak sú tieto pododseky (body) v právnom predpise označené radovou číslovkou; radová číslovka sa vypisuje slovom, napríklad „druhý bod“. V ostatných prípadoch sa slovo „písmeno“ vypisuje slovom.

    58. Pri citácii sa nemá odkazovať na jednotlivé vety. Ak je však taký postup nevyhnutný, pri počítaní sa považujú za samostatné vety len tie, ktoré sú od seba oddelené bodkou. Ak je veta rozdelená bodkočiarkou, možno pre väčšiu presnosť hovoriť o časti vety pred bodkočiarkou alebo za bodkočiarkou, pričom jedna veta môže obsahovať len jednu bodkočiarku. Pri citácii viet sa používa vždy slovné označenie, napríklad „tretia veta“, a to v príslušnom páde, napríklad „podľa § 3 tretej vety“.

    59. Pri citácii číslic v súvislosti s paragrafmi alebo s odsekmi a odkazmi sa nepoužívajú ani zátvorky ani bodky. Rovnako sa medzi číslo paragrafu a nasledujúcu citáciu príslušného odseku, pododseku, bodu a pod. nevkladá čiarka (napríklad „podľa § 1 ods. 2 písm. a) druhého bodu zákona ...“). Pri citácii viacerých odsekov alebo pododsekov toho istého paragrafu sa však čiarka medzi označenie odsekov vkladá (napríklad „podľa § 1 ods. 2, 3 a 5“).

    60. Na označenie úradných zbierok právnych predpisov sa používajú výlučne tieto skratky:
    Zbierka zákonov Slovenskej republiky „Z. z.“,
    Zbierka zákonov „Zb.“,
    Zbierka zákonov Slovenskej národnej rady a Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady „Zb. SNR“,
    Úradný vestník „Ú. v.“.

    61.1. Orgány Európskej únie sa uvádzajú nasledovne: „Európska komisia“ alebo po zavedení legislatívnej skratky „Komisia“, „Rada Európskej únie“ alebo po zavedení legislatívnej skratky „Rada“ a „Európsky parlament“.

    61.2. Pri používaní pojmu „členský štát“ sa vždy v jednotnej forme uvedie „členský štát Európskej únie“, alebo sa zavedie legislatívna skratka „členský štát“.

    Citácia právne záväzných aktov Európskej únie

    62.1. Na označenie úradných zbierok právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú nasledujúce skratky:
    Úradný vestník Európskych spoločenstiev „Ú. v. ES“ pri právnych aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie publikovaných do 1. februára 2003,[10]
    Úradný vestník Európskej únie „Ú. v. EÚ“ pri právnych aktoch Európskej únie publikovaných po 1. februári 2003.[8]

    62.2. Skrátená citácia zmlúv zakladajúcich Európsku úniu sa uvádza napríklad „Zmluva o fungovaní Európskej únie“, „Zmluva o Európskej únii“. Súčasti zmlúv sa uvádzajú nasledovne: „Protokol o ... ... (názov) pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie / Zmluve o Európskej únii.

    62.3. V texte právneho predpisu sa nariadenia Európskej únie alebo rozhodnutia Európskej únie necitujú, ale použije sa odkaz na osobitný predpis a v príslušnej poznámke pod čiarou sa uvedie ich názov a publikačný zdroj.

    62.4. V texte právneho predpisu sa smernice Európskej únie necitujú, ale použije sa odkaz na osobitný predpis, ktorým je všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom je ustanovenie smernice prebraté. V príslušnej poznámke pod čiarou sa uvedie jeho názov a publikačný zdroj. To neplatí, ak ide o odkaz podľa § 3 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 607/2004 Z. z. a odkaz podľa čl. 5.

    62.5. Citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa musí zhodovať s názvom uverejneným v úradnej zbierke právne záväzných aktov Európskej únie (Ú. v. ES alebo Ú. v. EÚ).

    62.6. Skrátená citácia právne záväzného aktu Európskej únie sa uvádza takto: „(vykonávacie/delegované) nariadenie/ rozhodnutie/smernica (EÚ/ES/EHS) č .../...“. Ak má právne záväzný akt Európskej únie jednu novelizáciu alebo viacero novelizácií, uvádza sa s dodatkom „...v platnom znení“.

    62.7. Ak nie je číslo právne záväzného aktu Európskej únie súčasťou jeho názvu, uvádza sa za jeho názvom v zátvorke. Pri skrátenej citácii sa uvádza číslo právne záväzného aktu Európskej únie za označením druhu tohto aktu.

    62.8. Ak bol právne záväzný akt Európskej únie prijatý ako kodifikované znenie alebo ako prepracované znenie, za jeho názvom sa uvedie text „(kodifikované znenie)“ alebo „(prepracované znenie)“.

    62.9. V transpozičnej prílohe a prílohe podľa čl. 34ods. 1 sa právne záväzný akt Európskej únie uvádza spolu s novelizáciami, v znení ktorých sa preberá alebo implementuje. Právne záväzný akt Európskej únie spolu s novelizáciou, v znení ktorého sa preberá/implementuje, sa v prílohách podľa prvej vety uvádza tak, že za jeho názov sa vloží odkaz na publikačný zdroj (napríklad: Ú. v. EÚ L ..., .. .. .... dátum publikácie), slovné spojenie „v znení“ a uvedie sa neskoršia zmena/doplnenie vo forme skrátenej citácie s odkazom na publikačný zdroj. Všetky ďalšie novelizácie, ktoré sa preberajú alebo implementujú novelizáciou sa uvádzajú v samostatných bodoch ako jednotlivé právne záväzné akty Európskej únie.

    Derogácia

    63.1. V zrušovacom ustanovení sa uvádzajú úplné citácie všetkých právnych predpisov. Uvádzajú sa touto vetou: „Zrušujú sa:“ („Zrušuje sa:“). Jednotlivé citácie právnych predpisov sa uvádzajú v chronologickom poradí, v akom boli vydané. Najskôr sa uvádzajú zákony a potom vykonávacie právne predpisy v tomto poradí: nariadenie vlády, vyhláška, výnos a opatrenie. Každý právny predpis sa označuje osobitným poradovým číslom (arabské číslice s bodkou), pričom jednotlivé citácie sa začínajú malým písmenom a oddeľujú sa čiarkou, napríklad:
    „Zrušujú sa:
    zákon č. .../2016 Z. z. (uvedie sa názov zákona) v znení (priamych noviel zákona),
    nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2016 Z. z. (uvedie sa názov nariadenia vlády) v znení (priamych noviel nariadenia vlády).“.

    63.2. Ak sa má zrušiť právny predpis, ktorý bol novelizovaný, uvádza sa úplný názov pôvodného právneho predpisu v znení jeho priamych noviel, pričom sa uvádzajú len ich skrátené citácie. Ak bol zrušovaný zákon novelizovaný iným zákonom, v zrušovacom ustanovení sa uvádza konkrétny článok tohto zákona napríklad touto formuláciou: „v znení čl. II zákona č. .../2011 Z. z.“. Uvádzajú sa aj zákony, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia alebo ich časti, ktoré stratili platnosť, pretože neboli uvedené do súladu s ústavou v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov o nesúlade časti zákona, nariadenia vlády, vyhlášky a opatrenia s ústavou, a to napríklad touto formuláciou: „v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. .../2011 Z. z.“.

    Účinnosť právneho predpisu

    64.1. Účinnosť zákona (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia) sa vyjadruje touto vetou: „Tento zákon (toto nariadenie vlády, táto vyhláška, toto opatrenie) nadobúda účinnosť ...“ a pripája sa dátum s vyjadrením príslušného mesiaca v genitíve, napríklad „1. januára 2016“, ak nemá výnimočne nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Ak niektoré ustanovenie zákona má nadobudnúť účinnosť v neskoršom termíne, vyjadrí sa to napríklad takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem § 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.“ alebo takto: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I piateho bodu, čl. II bodov 10 až 15, čl. III až V a čl. VI bodu 16 § 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017. Tie ustanovenia, ktoré majú nadobudnúť inú účinnosť než je účinnosť zvyšku zákona, sa uvedú chronologicky podľa toho, ako budú postupne nadobúdať účinnosť. Žiadne ustanovenie zákona nesmie nadobudnúť účinnosť v skoršom termíne, to neplatí pre jednotlivý článok ako aj bod novely právneho predpisu.

    64.2. Ak má zákon nadobudnúť účinnosť až vznikom určitej právnej skutočnosti, je súčasťou zákona splnomocňovacie ustanovenie pre predkladateľa na uverejnenie oznámenia o vzniku takej právnej skutočnosti v zbierke zákonov; to neplatí ak sa oznámenie o vzniku takej právnej skutočnosti uverejňuje na základe osobitného zákona. Predkladateľ je povinný doručiť redakcii Slov-Lexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o uverejnenie oznámenia v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa oznámenie podľa prvej vety uverejnilo aspoň 15 dní pred vznikom takej právnej skutočnosti, najneskôr však v deň jej vzniku.

    64.3. Ak má byť účinnosť zákona obmedzená, je potrebné túto skutočnosť uviesť v ustanovení upravujúcom účinnosť, napríklad takto „Tento zákon nadobúda účinnosť ... a stráca účinnosť ...“, body 64.1. a 64.2. platia primerane.


    Príloha č. 2
    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky
    DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
    návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
    1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu:
    2. Názov návrhu právneho predpisu:
    3. Problematika návrhu právneho predpisu:

    a) je/nie je upravená v práve Európskej únie:

    - primárnom,

    - sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

    1. legislatívne akty,

    2. nelegislatívne akty,

    - sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

    - do 30. novembra 2009),

    b) je/nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

    a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

    b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

    c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

    5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

    a) úplný (ak bola smernica prebratá náležite, t.j. v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti),

    b) čiastočný (ak minimálne jedna z podmienok náležitého preberania nie je splnená),

    c) žiadny (ak nebol dosiahnutý úplný ani čiastočný stupeň zlučiteľnosti alebo k prebratiu príde v budúcnosti).

    6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):
    Ak problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskej únie upravená, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.


    Príloha č. 3
    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky
    TABUĽKA ZHODY
    návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

    LP_2016_page_001__1_
    Vysvetlivky
    Pri smernici sa uvedie presné označenie, ako aj presné označenie prípadných zmien a doplnení.

    V stĺpci (1) sa smernica člení na jednotlivé časti:
    Č - článok
    O - odsek
    V - veta
    P - číslo (písmeno)

    Základné členenie smernice do riadkov je členenie na jednotlivé články. Ak však jednotlivé články obsahujú tak obligatórne ustanovenia, ako aj fakultatívne ustanovenia, ustanovenia s viacerými možnosťami právnej úpravy alebo neaplikovateľné ustanovenia, články sa delia do jednotlivých riadkov na odseky, vety a čísla (písmená) s cieľom oddeliť tieto ustanovenia do samostatných riadkov.

    V stĺpci (2) sa uvedie text smernice publikovaný v Úradnom vestníku EÚ rozdelený na články, odseky a pod. (napríklad Č:2 O:3 V:5). Preambulu smernice netreba uvádzať. Prílohy sa uvedú názvom a číslom, ak ich obsahom sú vzorce, obrazce, formuláre žiadostí a podobné graficky znázornené časti právneho aktu. V ostatných prípadoch sa uvádza príloha v plnom znení.

    V stĺpci (3) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
    N – bežná transpozícia,
    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate;
    O – transpozícia s možnosťou voľby,
    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici je povinné (záväzné) a musí sa transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate, ale v samotnom texte obsahuje viac možností na jeho transpozíciu. Napríklad smernica ustanovuje povinnosť členských štátov vypracovať správy týkajúce sa určitej činnosti, podľa úvahy, jedným z nasledujúcich spôsobov:
    a) vypracovaním správy aspoň jedenkrát za rok o určitých výdavkoch spolu s vypracovaním prehľadu o iných výdavkoch,
    b) vypracovaním správy o všetkých výdavkoch aspoň štyrikrát za rok;
    D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná),
    to znamená, že ustanovenie uvedené v smernici sa môže, ale nemusí, transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Napríklad smernica ustanovuje, že členské štáty môžu uložiť úverovým spoločnostiam (inštitúciám) viac povinností než ustanovuje smernica;
    n. a. – transpozícia sa neuskutočňuje,
    to znamená, že príslušné ustanovenie nie je potrebné transponovať. Napríklad v smernici je uvedené ustanovenie: „Táto smernica je adresovaná členským štátom“.

    V nadpise stĺpcov 4 až 8 sa uvedie číslo a názov slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu spolu s ostatnými právnymi predpismi, v ktorých je alebo má byť príslušná smernica transponovaná.

    V stĺpci (4) sa uvedie číslo slovenského návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom je transponovaný príslušný článok, odsek, písmeno a pod. smernice. Stĺpec (4) je fakultatívny, predkladateľ ho uvádza len, ak príslušná smernica je transponovaná aspoň vo dvoch slovenských právnych predpisoch.

    V stĺpci (5) sa právny predpis člení na jednotlivé časti:
    Č – článok
    § – paragraf
    O – odsek
    V – veta
    P – číslo (písmeno)

    V stĺpci (6) sa uvedie doslovné znenie príslušného právneho predpisu.

    V stĺpci (7) sa uvedie jedna z nasledovných poznámok:
    Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti),
    Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená),
    Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiastočná zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti),
    n. a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka Slovenskej republiky alebo nie je potrebné ho prebrať).

    V stĺpci (8) sa môže uviesť napríklad spôsob uplatnenia príslušného ustanovenia v praxi, výnimky vyplývajúce z prechodných období, spôsob budúcej transpozície príslušného ustanovenia smernice, tzv. krížové odkazy a všetko to, čo predkladateľ uzná za vhodné pre lepšiu prehľadnosť a pochopenie problematiky, ako aj to, čo by viedlo k urýchleniu legislatívneho procesu. V tomto stĺpci sa uvedú aj všetky orgány alebo inštitúcie, ktoré sú stanovené na implementáciu smernice. Predkladateľ uvedie administratívnu infraštruktúru len v tých riadkoch tabuľky, v ktorých uvedenie danej informácie požaduje samotné ustanovenie smernice.

    Tabuľku zhody je predkladateľ povinný vypracovať najneskôr pri predkladaní návrhu právneho predpisu na pripomienkové konanie. V rámci svojich možností však predkladateľ konzultuje vypracovanie tabuľky zhody so sekciou vládnej legislatívy – odborom aproximácie práva Úradu vlády Slovenskej republiky ešte predtým, ako sa návrh právneho predpisu predloží na pripomienkové konanie.

    Tabuľka zhody sa vypracúva ku všetkým článkom normatívneho textu smernice, vrátane prílohy, a to aj ak predkladateľ transponuje len niektoré jej články. Ak sa v elektronickej databáze už tabuľka zhody k príslušnej smernici nachádza, predkladateľ vypracúva tabuľku zhody v písomnej forme len k článkom smernice, ktoré sa v návrhu právneho predpisu transponujú.

    Tabuľka zhody sa poskytuje v písomnej forme pre členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pre členov príslušného gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky a pre úsek legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky; celkovo sa tabuľka zhody poskytuje v písomnej forme v počte 6 výtlačkov.


    Príloha č. 4
    k legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    LP_2016_page_001__2_

    Vysvetlivky:
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 4).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 4).
    3) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    4) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

    LP 2016-page-001 (3)_1

    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 6).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 6).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby právneho predpisu.
    6) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.
    LP_2016_sc.3a

    LP_2016_sc.3b
    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
    • záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
    • zvolené participatívne metódy
    • preferované postupy rozhodovania,
    • spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
    Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby právneho predpisu.
    7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
    • ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
    • pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • konferencie a workshopy,
    • verejné vypočutia,
    • diskusné a deliberačné fóra.
    Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    • zvolené a použité participatívne metódy,
    • stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.

    LP_2016_sc.4a

    LP_2016_sc.4b

    LP_2016_sc.4c

    Vysvetlivky
    1) Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu závisí od zamýšľanej intenzity zapojenia verejnosti do tvorby právneho predpisu:
    • Scenár 1 - informovať verejnosť o procese tvorby právneho predpisu
    • Scenár 2 – zapojiť verejnosť do diskusie o tvorbe právneho predpisu
    • Scenár 3 – zapojiť verejnosť do tvorby právneho predpisu
    • Scenár 4 – zapojiť čo najširšiu verejnosť do tvorby právneho predpisu v rovnocennom postavení s predkladateľom právneho predpisu
    Cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    2) Vypĺňa sa na základe hodnotiacej správy (pozri vysvetlivku č. 9).
    3) Zainteresovanými skupinami a jednotlivcami sa rozumejú skupiny alebo jednotlivci, ktorí:
    • budú právnym predpisom ovplyvnení a/alebo majú nejaký záujem na výslednej podobe právneho predpisu,
    • môžu nejakým spôsobom ovplyvniť, ohroziť alebo znemožniť tvorbu právneho predpisu.
    4) Informácie boli poskytnuté v takej forme, aby boli prístupné aj osobám so zdravotným postihnutím a ďalším skupinám osôb znevýhodneným obmedzeným prístupom k informáciám a vo forme, ktorá je strojovo spracovateľná.
    5) V základnom rámci procesu tvorby právneho predpisu majú byť zadefinované najmä:
    • záväzky a povinnosti zapojených aktérov a ich mandát v procese,
    • zvolené participatívne metódy
    • preferované postupy rozhodovania,
    • spôsob riešenia názorových a hodnotových rozdielov medzi zainteresovanými skupinami.
    Základný rámec procesu tvorby právneho predpisu je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    6) Zapojenými aktérmi sa rozumejú zainteresované skupiny a jednotlivci, ktorí boli aktívne zapojení do tvorby právneho predpisu.
    7) Vypĺňa sa na základe stanoviska zapojených aktérov. Stanovisko zapojených aktérov je súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    8) Participatívnymi metódami sa rozumejú napríklad:
    • ad-hoc osobné konzultácie s vybranými odborníkmi resp. zainteresovanými skupinami a jednotlivcami,
    • pracovné a poradné skupiny vytvorené zo zástupcov predkladateľa právneho predpisu a zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • konferencie a workshopy,
    • verejné vypočutia,
    • diskusné a deliberačné fóra.
    Zvolené participatívne metódy sú súčasťou hodnotiacej správy procesu tvorby právneho predpisu (pozri vysvetlivku č. 9).
    9) Hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu obsahuje najmä:
    • cieľ účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu,
    • spôsob identifikácie problému a alternatív riešení,
    • spôsob identifikácie zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob identifikácie záujmov a možných konfliktov zainteresovaných skupín a jednotlivcov,
    • spôsob zapojenia zainteresovaných skupín a jednotlivcov do tvorby právneho predpisu,
    • zoznam zapojených aktérov,
    • zvolené a použité participatívne metódy,
    • stanoviská zapojených aktérov podľa zvoleného scenára účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu.
    Hodnotiaca správa je prílohou k správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ak je vypracovaná.



    Príloha č. 5
    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky
    DOLOŽKA PREDNOSTI
    medzinárodnej zmluvy pred zákonmi
    (čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky)

    1. Gestor zmluvy:
    2. Názov zmluvy:
    3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v právnom poriadku Slovenskej republiky:
    4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:
    5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve Európskej únie:
    6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):
    7. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):
    8. Vplyvy prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo zmeny z dôvodu duplicity):

    Vysvetlivky

    K bodu 1: Ide o určenie gestora medzinárodnej zmluvy v súlade s Pravidlami pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax.

    K bodu 2 Okrem názvu zmluvy je potrebné z dôvodu jasnej identifikácie zmluvy uviesť aj miesto a dátum jej prijatia (pri mnohostranných zmluvách) alebo miesto a dátum jej podpisu, ak sú tieto skutočnosti gestorovi zmluvy známe (pri dvojstranných zmluvách).

    K bodu 3 Obsahom je všeobecná identifikácia účelu a predmetu zmluvy, oblasti vzťahov, ktoré upravuje v nadväznosti na analogickú úpravu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

    K bodu 4 Je potrebné uviesť články zmluvy, ktoré priamo upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

    K bodu 5 Uvedú sa právne záväzné akty Európskej únie, ktoré upravujú predmet medzinárodnej zmluvy a súlad zmluvy s právom Európskej únie. Súlad zmluvy sa vyjadrí slovami úplná zhoda/čiastočná zhoda/žiadna zhoda/bezpredmetnosť.

    K bodu 6 Základná kategorizácia tzv. prezidentských zmlúv. Je potrebné uviesť konkrétny typ zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 4 ústavy, to znamená, či ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú politickú zmluvu, medzinárodnú zmluvu vojenskej povahy, medzinárodnú zmluvu, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    K bodu 7 Záverečná klasifikácia prednosti zmluvy pred zákonmi Slovenskej republiky. Predkladateľ je povinný uviesť konkrétny typ zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 5 ústavy, teda či ide o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.

    K bodu 8 Uvedie sa potreba zrušenia alebo zmeny duplicitnej právnej úpravy s vyznačením konkrétnych zákonov alebo paragrafov.


    Príloha č. 6
    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    V Z O R

    O Z N Á M E N I E
    Ministerstva ... Slovenskej republiky

    Ministerstvo ... Slovenskej republiky podľa § ... ods. ... zákona č. .../... Z. z. ... vydalo

    opatrenie z (deň, mesiac a rok) č. ... (názov).

    Opatrenie ustanovuje (stručné vyjadrenie obsahu opatrenia).

    Opatrenie nadobúda účinnosť (deň, mesiac, rok).

    Opatrenie je uverejnené v čiastke .../... Vestníka Ministerstva ... Slovenskej republiky a možno doň nazrieť na Ministerstve ... Slovenskej republiky. Opatrenie je uverejnené aj na webovom sídle Ministerstva ... Slovenskej republiky www. ... .sk/.../... .

    (meno a priezvisko)
    minister ...
    Slovenskej republiky


    Príloha č. 7

    k Legislatívnym pravidlám
    vlády Slovenskej republiky

    LP_2016_vzor_1


    LP_2016_vzor_2


    LP_2016_vzor_3

    Poznámky pod čiarou:
    1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 17. decembra 2014 č. 645.a, b, c, d, e, f
    2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 14. januára 2015 č. 24 v znení neskorších uznesení.a, b, c
    3. § 3 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite).a, b, c
    4. § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z.a, b
    5. Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), rozhodnutie Rady 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 01; Ú.v.ES-L189, 3.7.1998).^
    6. Napríklad § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.a, b
    7. § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    8. § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.a, b
    9. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 18/2002 z 13. mája 2004.^
    10. Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení neskorších predpisov.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia