Les a nový Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. NEPREČÍTANÉ 

Najvýznamnejšou pozitívnou zmenou je však vznik novej skutkovej podstaty, ktorá je v rámci Trestného zákona systematicky zaradená do samostatnej skupiny trestných činov proti životnému prostrediu (6. hlava, II diel osobitnej časti Trestného zákona). Pre jej lepší výklad uvádzame jej text v plnom znení :

§ 306 - Porušovanie ochrany stromov a krov

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. v značnom rozsahu, alebo
2. hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

1. ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
2. vo veľkom rozsahu.

Pre aplikáciu tejto skutkovej podstaty je potrebné uviesť aj výklad konkrétnych pojmov, ktoré umožnia kvalifikovať konkrétne konania tak, aby bolo zrejmé, či došlo k naplneniu znakov tejto skutkovej podstaty a teda, či došlo k spáchaniu trestného činu.

Pre lepšie pochopenie pojmov v zátvorkách uvádzame ustanovenia právnych predpisov, ktoré jednotlivé pojmy presne vymedzujú a vysvetľujú.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane lesa, ako jednej zo základných zložiek životného prostredia, ktorá je nezastupiteľným zdrojom kyslíka a nositeľom ďalších dôležitých mimoprodukčných a produkčných funkcií (napr. zachytávanie dažďovej vody, biotop rastlín a živočíchov, produkcia drevnej hmoty atď.).

Predmetom ochrany sú stromy a kry rastúce na lesných pozemkoch.

Ide o trestný čin, ktorý je dokonaný až spôsobením škodlivého následku.

Z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie (pozri § 15 Trestného zákona). Zjednodušene to znamená, že páchateľ chcel konať v rozpore s predpismi na úseku lesného hospodárstva, alebo vedel, t. j. bol uzrozumený s tým, že jeho konanie je v rozpore s týmito predpismi.

Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva (napr. zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a pod.), ktorým páchateľ vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe. Znamená to, že konaním páchateľa musia byť splnené obidve podmienky súčasne, t. j. protiprávne konanie a následok v stanovenom rozsahu.

Väčší rozsah je definovaný v § 125 Trestného zákona a aktuálne predstavuje sumu 80.000,- Sk. Táto suma vyčísľujúca nepriaznivý následok vzniknutý konaním páchateľa je pomyselnou deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

Osobitný prípad však môže nastať vtedy, ak bol zistený nižší rozsah činu (t.j. menej ako 80.000,- Sk), pričom v závislosti na okolnostiach môže byť takéto konanie posúdené ako pokus trestného činu. Toto sa týka prípadov, v ktorých reálne hrozil podstatne vyšší rozsah činu ako bol skutočne zistený. Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa podarí páchateľa pristihnúť pri čine a zabrániť mu tak v ťažbe plánovaného množstva dreva, ale aj o prípad, kedy iná skutočnosť zabráni páchateľovi dokončiť plánovaný zámer (napr. pokazená motorová píla a pod.).

V menej závažných prípadoch bude možné skutok kvalifikovať ako priestupok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva (pozri § 63 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch).

Osobitné vysvetlenie si vyžaduje samotné vyčísľovanie nepriaznivého následku, ktorý vznikne konaním páchateľa. V minulosti sa tento nepriaznivý následok vyčísľoval iba ako materiálna škoda, ktorá vznikla majiteľovi alebo užívateľovi lesa vo vzťahu k metrickému objemu drevnej hmoty. Nové znenie Trestného zákona však umožňuje postihovať protiprávne konanie páchateľa komplexnejšie s ohľadom na všetky negatívne aspekty nelegálneho výrubu stromov v lese.

V ustanovení § 124 ods.3 Trestného zákona sa uvádza, že „Pri trestných činoch proti životnému prostrediu (sem patrí aj § 306 Trestného zákona) sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu“.

Ekologická ujma podľa § 10 zák. č.17/1992 Zb. o životnom prostredí „je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti“.

Podľa § 27 ods.1 zák. č.17/1992 Zb. o životnom prostredí „Každý, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekologickú ujmu, je povinný obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné, je povinný nahradiť túto ujmu v peniazoch. Súbeh týchto náhrad sa nevylučuje“.

Oprávneným zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát (pozri § 27 ods.3 zák. č.17/1992 Zb. o životnom prostredí).

Majetkovou škodou sa rozumie ujma na majetku, alebo reálny úbytok na majetku, alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, ako aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom a tiež ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť (pozri § 124 Trestného zákona).

Pri určení výšky škody sa vo všeobecnosti vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku (drevo, sadenice stromov a pod.), v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci, alebo na uvedenie veci do predošlého stavu (pozri § 126 ods.1 Trestného zákona).

V súvislosti s vyčíslením ujmy na životnom prostredí (ekologická ujma) Trestný zákon v § 126 odsek 2 stanovuje, že pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

V prípade stromov, resp. drevín je potrebné vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho spoločenskú hodnotu drevín (pozri § 95 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 36 a prílohu č. 33, 34 a 35 vyhlášky MŽP č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov).

Vyššie uvedené skutočnosti teda znamenajú, že poškodeným v trestnom konaní bude vo vzťahu k majetkovej ujme majiteľ, prípadne užívateľ lesa a vo vzťahu k ekologickej ujme bude vykonávať oprávnenia poškodeného štát. Toto postavenie štátu v praxi znamená, že záujmy štátu budú zastupovať orgány tvorby a ochrany životného prostredia, ktorými sú v rámci zákonom zverenej pôsobnosti Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, obce a mestá (pozri § 1 zák. č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Tieto orgány sú navyše odborne spôsobilé vyhodnotiť závažnosť protiprávneho konania páchateľa z hľadiska nepriaznivého následku pre životné prostredie v dotknutej lokalite, pričom dokážu vyhodnotiť aj to, aké opatrenia na nápravu spôsobeného negatívneho následku, prípadne aké kompenzačné opatrenia, je primerané vyžadovať od páchateľa v konkrétnom prípade. Túto požiadavku zástupcovia uvedených orgánov môžu legitímne uplatniť v rámci oprávnení poškodeného v trestnom konaní, napr. pri podmienečnom zastavení trestného stíhania, uzavretí zmieru, či v rámci konania dohode o vine a treste. V opačnom prípade by náprava vzniknutej ekologickej ujmy zrejme nebola zabezpečená v primeranej kvalite a čase a navyše by bola významne sťažená aj možnosť použitia spomínaných spôsobov skráteného trestného konania pri tomto trestných činoch proti životnému prostrediu.

Ostatné kvalifikačné znaky vyššie uvedeného trestného činu nepovažujeme za potrebné bližšie vysvetľovať, nakoľko ide o odborne náročné pojmy, ktoré bude aj tak v praxi posudzovať orgán činný v trestnom konaní (prokurátor alebo policajt).

Samostatnú kapitolu v oblasti protiprávnych konaní predstavujú možné súbehy vyššie uvedeného trestného činu s iným skutkovými podstatami (napr. s trestným činom krádeže podľa § 212 ods.2 písm.d/ Trestného zákona), avšak táto problematika je natoľko rozsiahla, že by si vyžadovala samostatný príspevok.

Autori príspevku: Ing. Mário Kern a Peter Sepeši

V prípade potreby možno konzultovať konkrétne prípady so špecialistami oddelenia ekonomickej a environmentálnej kriminality odboru ekonomickej kriminality úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, Bratislava ul. Račianska č.45, tel. 0961050156, 0905265302, mail – kern@minv.sk.