Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Mimorozpočtový účet ako nástroj transparentného financovania športu NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.07.2015JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Základnou tézou nového zákona o športe je “Viac transparentnosti, poriadku a kontroly v športe výmenou za zvýšenie podpory športu z verejných prostriedkov”.

    V duchu tejto tézy odborná pracovná skupina, ktorá pripravovala návrh zákona o športe uvažovala o tom, akými nástrojmi dostať pod verejnú kontrolu, do jedného uzla, všetky roztrieštené zdroje financovania športu.

    Ak najdôležitejší nástroj je navrhovaný silný informačný systém športu, ktorý nebude mať len evidenčnú povahu ale prinesie aj priebežné verejné vykazovanie použitia prostriedkov poskytnutých z verejných zdrojov alebo aj na základe zmluvy o sponzorstve v športe, ak bude tento koncept spolufinancovania športu zo súkromných zdrojov schválený.

    Ďalšia dôležitá téza, ktorú si osvojila pracovná skupina bola, že “Najúčinnejšia kontrola, je kontrola “zdola” vykonávaná v rámci jednotlivých športových zväzov”.

    Dodržanie účelu a efektivity použitia verejných prostriedkov poskytnutých zväzu najodbornejšie posúdia športoví odborníci a manažéri pôsobiaci v príslušnom športe, ktorí majú najlepší prehľad o bežných cenách plnení, tovarov a služieb v konkrétnom športe, danej lokalite a čase. V každom športovom zväze existujú záujmové skupiny, ktorým zákon zabezpečí prístup k informáciám potrebným na “kontrolu zdola”, ktorý doposiaľ garantovaný nemali. Informácie majú byť prístupné verejne, t.j. nie iba ľuďom zo zväzov ale aj bežným občanom, médiám atď.

    Štandardizácia stanov športových zväzov by mala zabezpečiť dobrú správu v národných športových zväzoch vrátane volieb orgánov zväzu, či efektívnejšiu možnosť vyvodenia zodpovednosti voči osobám, ktorí porušia povinnosti podľa zákona alebo zväzových predpisov.

    V rámci stransparentnenia tokov prostriedkov na centrálnej úrovni ako aj s cieľom dosiahnúť, že určité konkrétne finančné zdroje (napr. príjmy z prevenčných fondov poisťovní) budú použité na presne zákonom určený účel (napr. športové poukazy, podpora infraštruktúry športu pre všetkých) a nijako inak pracovná skupina zvažovala dve riešenia, obe mali svoje výhody i nevýhody a nároky. Prvá možnosť bola  zriadenie Fondu na podporu športu podľa vzoru Fondu na podporu umenia zriadeného zákonom č. 284/2014 Z.z. Toto riešenie by na jednej strane významne posilnilo autonómiu športu avšak vytvorenie novej verejnoprávnej inštitúcie s personálnymi, organizačno-technickými nárokmi bude zrejme budúcim projektom v oblasti športu, ktorý je potrebné dôsledne premyslieť a dotiahnuť všetky detaily.

    Druhým veľmi efektívnym a jednoduchým riešením umožňujúcim dosiahnutie vyššie uvedených cieľov bez veľkých systémových zmien, ku ktorému sa priklonila pracovná skupina bolo zriadenie mimorozpočtového účtu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorý umožní kontrolu príjmov a výdavkov na športovú činnosť, ako aj prehľadnosť finančných tokov podľa ich zdrojov a určených výdavkov na konkrétny účel. Ku každému druhu príjmu je presne určené jeho použitie.

    K právnej úprave mimorozpočtového účtu na účely zákona o športe (vypracovala JUDr. Mária Berdisová): 

    "V súlade s § 22 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozpočtových pravidlách"), rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v § 22 ods. 3 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy.

     

    V danom prípade by bol osobitným zákonom a právnym podkladom na realizáciu týchto výdavkov cez samostatný mimorozpočtový účet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR práve zákon o športe. Mimorozpočtový účet je v zásade klasický bežný bankový účet - t.j. príjmy sú na účet pripisované a úhrady z tohto účtu v Štátnej pokladnici sú poukazované tak, že sa zisťuje disponibilný zostatok na bankovom účte. To je rozdiel oproti normálnemu fungovaniu rozpočtových organizácií, kde sa príjmy samostatne rozpočtujú a napĺňajú a výdavky sa uhrádzajú cez limity na výdavkových rozpočtových účtoch. Príjmy sú teda oddelené od výdavkov. Samostatný mimorozpočtový účet musí mať v zmysle vyššie uvedeného právny podklad a v zákone musí byť priamo povedané, čo je príjmom a čo výdavkom tohto účtu, ktorý je de facto obratkovým fondom, ak sa porovnáva s bežným fungovaním financovania štátnej rozpočtovej organizácie (napr. § 8a zákona č. 543/2007 Z.z.). Prostriedky týchto mimorozpočtových účtoch tiež podliehajú vykazovaniu podľa rozpočtovej klasifikácie a aj keď sa realizujú mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ide o prostriedky štátneho rozpočtu a verejné prostriedky (definícia v § 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách) a takto sa na nich nazerá aj z pohľadu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 a nasl. zákona o rozpočtových pravidlách."

    Výhodou mimorozpočtového účtu je, že nevyčerpané zostatky na tomto účte môže ministerstvo školstva použiť príslušným spôsobom v nasledujúcom rozpočtovom roku, t.j. nevyčerpané prostriedky sa nevracajú do štátneho rozpočtu a prenášajú sa na mimorozpočtovom účte do ďalšieho roku, v ktorom sa môžu použiť znovu iba na ten istý účel.

    Prehľad príjmov a výdavkov mimorozpočtového účtu sa priebežne zverejňuje v informačnom systéme športu, čo zabezpečí, že akékoľvek prevody prostriedkov z tohto účtu budú verejne kontrolovateľné, čo v súčasnosti pri prostriedkoch štátneho rozpočtu určených na šport nebolo.

    Štruktúra príjmov mimorozpočtového účtu bola navrhnutá tak, aby zabezpečila dlhodobý systémový nárast príjmov športu, ktorý sa v prípade zvyšovania príjmov z hazardu môže zvyšovať ale aj znižovať, napr. ak budú obraty stávkových hier vyššie alebo nižšie. Napr. v rokoch 2012 a 2013 došlo k medziročnému nárastu odvodu z kurzových stávok o 4,3 mil. eur.

    Ako príjmy mimorozpočtového účtu sú navrhované:

    • príspevky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva na šport na príslušný rozpočtový rok,

    • príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier,

    • odvody z fondov prevencie poisťovní (zdravotných i komerčných poisťujúcich život a zdravie)

    • výnosy pokút ukladaných podľa zákona o športe.

    • dary, dobrovoľné príspevky a účelovo určené na športovú činnosť,

    • iné príjmy.

    Návrh zákona záväzne určuje, že z mimorozpočtového účtu sa príjmy z “odvodov z fondov prevencie poisťovnípoužijú vo výške najmenej 60 % na športové poukazy a vo zvyšnej časti na dotácie na výstavbu, rekonštrukciu a prevádzku športovej infraštruktúry na šport pre všetkých rozdelené podľa pomeru počtu obyvateľov obcí a miest. Aby športové poukazy boli skutočne motivujúce pre zapojenie veľkého počtu deti a mládež do pohybových aktivít je dôležité, aby hodnota športového poukazu nebola iba symbolická ale aby bola taká aby skutočne motivovala deti k športovaniu, čomu by mohla zodpovedať hodnota blížiaca sa k hodnote päťdesiat eur za poukaz. Ak má Slovensko v jednom populačnom ročníku cca 50 až 60 tisíc detí, pre deti od 5 do 14 rokov, t.j. pre 10 populačných ročníkov (500 tisíc detí) je potrebné na športové poukazy mať k dispozícii sumu 25 mil. eur. Ak by výsledkom diskusie o športových poukazoch a ich cieli bolo to, že pre získanie vzťhu k športovej/pohybovej aktivite je najkritickejší predškolský vek a prvý stupeň školskej dochádzky,  športové poukazy by sa v takom prípade obmedzili na deti vo veku od 5 do 10 rokov a  potrebná suma na športové poukazy by bola približne polovičná.

    Ak je účelom a cieľom zavedenia povinnej tvorby fondov prevencie pre poisťovne a odvodu z neho na mimorozpočtový účet vytvorenie zdroja slúžiaceho výlučne na podporu prevencie zdravia formami, ktoré majú celoplošne podporiť pohybové návyky a aktivity detí a mládeže a tiež zlepšiť stav infraštruktúry športu pre všetkých, je korektné aj voči poisťovniam a ich poistencom, aby peniaze z odvodu nekončili v štátnom rozpočte, ale aby sa sledovateľným tokom dostali tam, kde majú naplniť svoj verejnoprospešný účel.

    Pri ostatných príjmoch mimorozpočtového účtu návrh zákona určuje, že sa použijú vo výške najmenej 80 % na príspevok uznanému športu (poskytuje sa národným športovým zväzom podľa vzorca uvedeného v prílohe 4 návrhu zákona a kritéria a parametre sa zisťujú podľa metodiky upravenej nariadením vlády) a  vo zvyšnej časti na dotácie, národné športové projekty, náklady na správu a prevádzku informačného systému športu a vzdelávanie a skúšku kontrolórov.

    Za národný športový projekt sa navrhuje považovať:

    • účasť na významnej súťaži v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru, Európskeho olympijského výboru, Medzinárodného paralympijského výboru, Európskeho paralympijského výboru, Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, Medzinárodnej federácie univerzitného športu, Európskej federácie univerzitného športu alebo Medzinárodnej federácie školského športu,

    • účasť na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy v iných ako uznaných športoch,

    • plnenie úloh národného významu národnými športovými organizáciami, napr. v rámci školského športu, univerzitného športu alebo športu pre všetkých.

    V návrhu zákona sa navrhuje ako dôležitý príjem mimorozpočtového účtu “príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier”. Príspevok sa navrhuje naviazať na hazardné hry obdobným spôsobom ako vo vyššie uvedenom zákone č. 284/2014 Z.z. (§ 25). Výška odvodu 50% bola navrhnutá aj s prihliadnutím na stav, ktorý v minulosti na Slovensku  bol, keď podľa § 4a ods. 9 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a podobných hrách bolo určených z odvodov z hazardných hier v znení neskorších predpisovprostredníctvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky minimálne 50% na telovýchovné a športové účely”. Ak by tento zákon nebol v roku 2005  zrušený zákonom č. 171/2005 Z.z., úroveň financovania športu v Slovenskej republike a Českej republike by sa nedostala do takých výrazných rozdielov, ako tomu je v súčasnosti, keď na centrálnej úrovni prúdi do českého športu cca trojnásobok toho, čo na Slovensku. Na úrovni miestnej samosprávy na základe kvalifikovaných odhadov podľa rozpočtov niektorých českých miest a krajov je situácia obdobná, čo len potvrdzuje vybudovanosť a podstatne lepší stav českej infraštruktúry vrcholového športu, ako aj infraštruktúry športu pre všetkých, ako je tomu na Slovensku.

    Naviazanie časti príjmov z odvodov z hazardných hier na výdavky na podporu športu sú schémou financovania športu, ktorá existuje v mnohých európskych štátoch. Je to dané aj logickou súvislosťou medzi športom a kurzovými stávkami, ako hazardnou hrou, ktorá by bez existencie súťažného športu zrejme ani neexistovala.

    Podľa neoficiálnych údajov sa príjem štátu z odvodov z hazardných hier v roku 2013 a 2014 pohyboval niekde okolo cca 130 miliónov eur, t.j. 50% z odvodu by znamenalo 65 miliónov na podporu športu, z ktorých by podľa návrhu príjmov a výdajov mimorozpočtového účtu najmenej 80 % (52 miliónov eur) bolo prerozdelených podľa vzorca  medzi národné športové zväzy ako zástupcov súťažného športu. Pri diskusiách so zástupcami štátu bol deklarovaný záujem o podstatné zvýšenie úrovne financovania športu, ktorý bol viac ako 15 rokov financovaný v rovnakej nominálnej výške, t.j. reálna hodnota poskytnutej čiastky sa neustále znižovala a zavedením odvodov pre “dohodárov” od 1.1.2013 sa reálny príjem športu na športovú činnosť ešte viac znížil. Aby sme boli korektní, je potrebné spomenúť pre šport pozitívne avšak nesystémové navýšenie rozpočtu na šport na základe intervencie pána Petra Pellegríniho v roku 2014 v čase, keď bol ministrom školstva a v neposlednom rade aj významnú pomoc štátu s výstavbou hokejových a futbalových štadiónov.

    Odpoveď na otázky, či výrazné navýšenie prostriedkov pre šport bude vykonané hneď od roku 2016 alebo sa uskutoční postupne vo viacerých krokoch, či bude naviazaných na podporu športu 50% z odvodu z hazardných hier alebo to bude iné percento, či bude schválený koncept financovania športových poukazov z odvodu z poisťovní, aká bude výška odvodu a hodnota športového poukazu a na ďalšie otázky nám prinesie ďalší priebeh legislatívneho procesu, v rámci ktorého by bolo vhodné, aby spoločnosť, športová obec, podnikateľský sektor, zástupcovia štátu ale i média vo verejnej diskusii pomohli formovať predstavu o modeli slovenského športu a jeho podpore z verejných prostriedkov.

    Je koncepčnou, spoločenskou a politickou otázkou, aká je predstava o cieľoch vývoja Slovenska v oblasti športu vnímaného jednak ako prostriedok na upevňovanie a zlepšovanie verejného zdravia, zdroj potešenia a zábavy aktívnej i pasívnej pre obyvateľov, zdroj pozitívnych spoločenských vzorov, ale aj ako čím ďalej významnejšia súčasť ekonomiky štátu s dosahmi na zamestnanosť, platenie priamych i nepriamych daní, odvodov a tvorbu HDP. Mali by sme v rámci diskusií v MPK dospieť ku konkrétnej predstavu o tom, či sa chceme sústrediť na masový šport a reprezentačný šport, či chceme vytvoriť podmienky pre to, aby súťažný šport na národnej úrovni mohol byť profesionálny alebo len amatérsky a tejto vízii o budúcom Slovensku v oblasti športu prispôsobiť nástroje a riešenia v návrhu zákona o športe.

    Vychádzajúc z uvedeného bol ako základný kameň návrhu zákona definovaný verejný záujem v športe, ktorý, ak je vyjadrený spôsobom, ktorý zodpovedá názoru a predstave demokratickej väčšiny obyvateľov Slovenska, môže byť pilierom systémovej reformy slovenského športu, ktorá bude vyžadovať dlhodobé manažérske úsilie štátu, športových organizácií i športovcov a športových odborníkov s podporou a dôverou podnikateľského sektoru, občanov i médií pri neustálej verejnej kontrole dobrej správy v športe.

    Podľa § 2 návrhu zákona o športe “Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.”

    O verejnom záujme športe sme publikovali odborný príspevok na stránke UčPS: http://www.ucps.sk/Verejny_zaujem_v_sporte.
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia