Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Spoplatnenie internetových služieb: ich vývoj v podobe začiatku ich konca  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    08.02.2012JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Aktuálnosť tejto témy hlavne s prihliadnutím na jej častú medializáciu jednotlivými mainstreamovými médiami nás nenechalo a nemohlo nechať chladnými. Týmto krátkym príspevkom by sme chceli prejaviť subjektívny postoj, názor a následne možno podnietiť širšiu odbornú alebo laickú diskusiu, ktorá by zodpovedala na v nasledujúcom texte položené, no i nepoložené otázky, ktoré s touto tematikou logicky súvisia. Presahy z týchto debát plynúce by sa stali hmatateľným zdrojom názorov, postojov, myšlienkových konštruktov v budúcnosti reálne existujúcich a očakávaných dišpút o záväznosti a úlohe všeobecných obchodných podmienok v systéme negociácie.

    Všeobecné obchodné podmienky (ďalej "VOP") ako jeden z typizovaných prameňov práv a povinností kontrahentov uzatvárajúcich zmluvné dojednanie sa čoraz viac dostávajú do popredia kontraktačnej praxe. Zmluvná strana s nimi pri uzatváraní zmluvy súhlasí, aj napriek tomu, že tieto stanovujú práva a povinnosti do tohto negociačného procesu vnesené iba jednou zmluvnou stranou. Prirodzene, dojednania odchýlne od ustanovení VOP nie sú vylúčené, ale ako bolo skôr povedané, aj napriek tomu sa VOP v trende súčasnosti stávajú dominantnou zložkou tzv. štandardizovaných zmlúv[1]. V spotrebiteľských vzťahoch sú VOP prítomné o to viac.

    Všeobecné obchodné podmienky:

    Kontraktačný proces ako proces vytvárania budúceho zmluvného vzťahu medzi dvoma či viacerými subjektmi je procesom, ktorý je vo veľkej miere ovplyvnení práve negociáciou. Negociácia ako taká, teda vyjednávanie si zmluvných podmienok je obsahovo známa pod dvoma hlavnými zložkami. Je to oferta a akceptácia, teda prijatie tejto ponuky. Moderné kontraktačné podmienky a podmienky hlavne súčasného modelu obchodovania pretláčajú do tohto procesu jedinečný prvok v podobe všeobecných obchodných podmienok či všeobecných zmluvných podmienok. Treba povedať, že tieto sa nie vždy stávajú priamym dodatkom zmluvy vo vynegociovanej podobe, ale je na ich existenciu iba odkázané, a práve tento stav sa stáva v súčasnosti čoraz viac diskutovateľným[2]. VOP stanovujú práva a povinnosti do tohto kontraktačného procesu vnesené iba jednou stranou a možnosť ich zmeny je pre druhú (budúcu) zmluvnú stranu tak ako bolo už skôr spomenuté nanajvýš problematická, ak nie v podmienkach súčasnosti (zvlášť v podmienkach spotrebiteľského práva) nemožná. Odchýlne dojednania od ustanovení VOP právny priestor nevylučuje, no sú skôr výnimkou a ako produkt negociačného procesu ojedinelou skutočnosťou. Problematickou súčasťou spomenutého kontraktačného procesu sa tieto VOP stávajú hlavne v internetovom prostredí, kedy prevádzkovatelia či poskytovatelia internetových služieb častokrát používajú tieto VOP ako jediný zdroj informácie o právach a povinnostiach plynúcich z „uzatvorenej“ zmluvy o poskytovaní služby, ktorá vznikla procesom registrácie na danej internetovej stránke/ internetovom serveri. Právny systém však kladie kvalitatívne požiadavky, ktoré musia dané VOP spĺňať, no práve tieto požiadavky poskytujú pôdu na mnohé nejasnosti. 

    Internet ako častý zdroj ich výskytu:

    Zmluvnými stranami sú v drvivej väčšine zmluvných dojednaní, ktorých súčasťou sa stali aj VOP, na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane obchodná spoločnosť, prípadne internetová stránka ako médium, ktoré je zdrojom a dôvodom zmluvného dojednania predmetných strán. V oblasti poskytovania internetových služieb prostredníctvom internetových stránok nie je tajomstvom, že práve ochrana spotrebiteľa pri tejto problematike vystupuje do popredia, pričom rúca mantinely doteraz akceptovateľného stavu, v ktorom tieto VOP obsahovali ustanovenie hovoriace o tom, že používateľ registráciou na predmetnej stránke súhlasí so spoplatnením stránkou/prevádzkovateľom poskytovaných služieb. Svetovými súdmi zväčša a čoraz častejšie hodnotené a rozsúdené – neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve.  

    Cieľom príspevku je odpoveď na otázku: je to správna cesta? Neexistuje už možnosť spoplatnenia poskytovaných služieb prostredníctvom internetových stránok? Laicky povedané, prečo by sme mali zakázať subjektu A vytvoriť internetovú stránku s obsahom XY, za ktorého využívanie subjekt B,C,D, ... X zaplatí/ bude periodicky platiť vo VOP stanovenú peňažnú hodnotu? Odpútajme sa od reality, kedy „podvodné“ firmy v týchto VOP nedostatočne jasne a zreteľne informujú o spoplatnení poskytovaných služieb, pričom aj samotná dostatočnosť a jasnosť je diskutabilným kritériom a vytvorme nasledovnú situáciu. Urobme to vychádzajúc z predpokladu, že subjekt prevádzkujúci internetovú stránku v týchto VOP dostatočne jasne a zreteľne informoval o spoplatnení poskytovaných služieb. 

    Príklad vyvracajúci vznikajúcu doktorínu?

    Pán Jozef z Vyšnej Nižnej sa rozhodne zriadiť si internetovú stránku, ktorej obsah bude nasledovný: 

    • Zverejní svoju fotografiu a svoje curriculum vitae plus skompletizované informácie o odvetví, v ktorom celý život pracoval[3] – jeho vznik, vývoj až po súčasnosť. Túto službu poskytuje po registrácii na predmetnej stránke, pričom registráciou užívateľ súhlasil s VOP[4].
    • V týchto VOP je informácia, že služba (možnosť prehliadať si predmetný obsah predmetnej stránky) je spoplatnená sumou 1,- €/ alebo absurdných 1000 €.
    • Je viac ako jasné, že stránka ako celok sa dá chápať ako autorove dielo pod prizmou tvorivosti a jedinečnosti, ktorú v nej autor zhmotnil, teda vylúčenie spoplatnenia za jeho prezeranie je prinajmenšom sporné.

    Otázky, logicky vyplývajúce z načrtnutého príkladu nadobúdajú nasledujúcu podobu. Bolo toto ustanovenie podvodné, alebo nekalé? Ak áno, tak v čom? Neobmedzujeme spomenutou voči spotrebiteľovi „ochrannou" aj "európskou judikatúrou“ zmluvnú slobodu – v tomto prípade slobodu oferty? Budeme ochranu spotrebiteľa chápať rovnako pri sume prvej, ako pri sume druhej? Skutočne celá problematika stojí iba na jasnosti, zrozumiteľnosti a zjavnosti informácie o spoplatnení tejto služby? 

    Postoje a odpovede: 

    Tvrdenia reálne existujúce v praxi o tom, že registrujúci sa nevedel o obsahu VOP podľa nášho názoru neobstoja, a to zvlášť pri uvedomení si súvisiacej, starej známej dogmy: "ignorantia juris non excusat". Nie je to pri VOP len jej modifikovaná podoba neospravedlniteľnej neznalosti? Samozrejme, nazvať VOP "právom" by bola silná káva, avšak pre potreby uzavretia „zmluvy o poskytovaní služby“ formou registrácie, sa VOP prakticky do tejto pozície prameňa práv a povinností oboch zmluvných strán dostávajú. Prirodzene, neexistencia možnosti negociácie subjektom B je viac ako zjavná, no v tomto prípade poskytovaných služieb podľa nášho názoru dovolená v laickom zmysle: „ak sa Ti moje podmienky poskytovania tejto služby nepáčia, neregistruj sa“. Nedáva sa tu obrazne povedané, zamietajúcou judikatúrou VOP tohto typu náhodou možnosť kupujúcemu po kúpe tovaru nezaplatiť vo VOP „vynegociovanú“ kúpnu cenu z dôvodu jeho nevedomosti[5] o tejto povinnosti? 

    Z množiny vzťahov vytvorených týmto právnym konaním oboch strán plynie problém, ktorý má viacero rovín spornosti. Prvým je napríklad formát, v ktorýom sú VOP zverejnené (zakázané sú formáty vyžadujúce inštaláciu ďalšieho software-u/ ak, tak musí byť na stránke tento prítomný), ako bolo uvedené v skoršej časti textu, vyjadrenie súhlasu s VOP musí byť v priestorovej sfére tlačidla „registrovať“, na stránke musí byť možnosť stiahnutia týchto VOP – „download“, atď.  Povedzme a pre účely rozvinutia debaty o dovolenosti spoplatnenia internetových služieb prezumujme, že všetky tieto požiadavky pán Jozef na nami vytvorenej, imaginárnej stránke splnil. Tvrdenia obhajcov „podvedených“ klientov, v našom prípade spotrebiteľov o tom, že spotrebiteľ nevedel, že uzatvára zmluvu obstoja iba v prípade, ak uznáme za normálne to, že si spotrebiteľ pred registráciou neprečítal VOP a neoboznámil sa z ich obsahom, no pritom s nimi registráciou súhlasil. Nemal by v tomto prípade niesť zodpovednosť za svoje konanie aj spotrebiteľ? 

    Druhá strana mince a zároveň druhý rozmer predmetného problému spočíva vo fakte, že sú reálnymi tendencie tvorcov internetových stránok „zahmlievať“ zverejnenie tejto poplatkovej povinnosti do „množstva neprehľadných ustanovení VOP“[6]. V tomto prípade súhlasíme, že je spomenutá judikatúra opodstatnenou, pričom toto konanie môže dokonca napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 TZ, prinajmenšom napĺňať podstatu nekalej podmienky vo VOP[7]. To, že spotrebiteľ v procese registrácie ani nie je oboznámený s tým, že pri nej súhlasí s VOP je prirodzene podvodné a v minimálnej miere zavádzajúce. Tento príspevok však uvažuje o opačnej situácii, a to zreteľne a jasne zverejnenej poplatkovej povinnosti plynúcej pre spotrebiteľa vo VOP zaregistrovaním sa a tendencii vývoja v tejto oblasti. 

    Vyskytli sa v histórii Slovenskej republiky však aj rozhodnutia súdov, ktorých obsah hovoril o tom, že je právne irelevantné, že spotrebiteľ VOP nečítal[8][9], pretože tieto samotné neboli v súlade s právom. Či je takýto záver dobrý alebo zlý sumarizovať nebudeme, avšak vidina toho, že spotrebiteľ sa môže dovolávať svojej nevedomosti o obsahu VOP sa nám v skutku nepozdáva. Otázka znie, čo ak tak učiní, a VOP budú v súlade s právnym poriadkom. Na tomto mieste máme za to, že aj napriek jeho "ochranyhodnej spotrebiteľskej pozícii" je táto nevedomosť právne relevantnou práve pod prizmou starej známej, že neznalosť práva neospravedlňuje a spotrebiteľ by v tomto prípade mal mať povinnosť zaplatiť spomenutý poplatok.

    Ďalšou a diskutovateľnou je rovina zhmotnená v otázke: Kde sa má ustanovenie informujúce o poplatkovej povinnosti v rámci týchto VOP nachádzať? Má to byť na začiatku a je to vtedy v poriadku, alebo sa toto ustanovenie môže nachádzať na konci týchto VOP, pričom toto už v poriadku nie je? Vyjadríme subjektívny názor, že tieto úvahy sú z hľadiska práva nadbytočné a akékoľvek negatívne či pozitívne odpovede na položené otázky sú podľa nášho názoru právne irelevantné. VOP sú v procese negociácie platné ako celok, a úvahy vyusťujúce do zodpovedania otázky, kde sa má "poplatková povinnosť" v ich rozsahu objaviť by z týchto robila nejednotný celok, de facto deliaci sa na "dôležitú a právne relevantnú", a v druhom rade "nedôležitú a právne irelevantnú" časť. Zavádzali by sme týmto nejednostnosť, neucelenosť VOP a diverzifikovali by sme ich na viacero častí, čo je v absolútnom logickom protiklade ku spisbe týkajúcej sa "prameňov práv a povinností kontraktačného procesu", z ktorých plynú poznatky s nálepkou axiomatické.

    Sumarizujúca otázka znie, nedostaneme sa týmto vývojom do stavu ich absolútneho zákazu odvolávaním sa okrem iného na právnu negramotnosť koncového používateľa internetovej stránky? Nemožnosť negácie tvrdenia o špecifickejšom plnení poskytovanom poskytovateľom internetovej stránky ako koncovým užívateľom - spotrebiteľom je aktuálne a logické, prečo teda zakazovať možnosť požadovania platby za jeho využívanie konkrétnym ustanovením VOP? V podmienkach súčasnosti nadobúdame pocit, že škodlivým sa nestáva už iba spoplatnenie používania internetovej stránky bez predošlého upozornenia, ale aj akékoľvek spoplatnenie poskytovanej služby ustanovením VOP. Bude a ak, tak ako dlho existovať sloboda oferty v negociačnom konaní pred uzatvorením zmluvy? Ochrana spotrebiteľa v tomto prípade zatláča do úzadia inštitút zmluvnej slobody, konkrétne typizovanú formu negociácie prostredníctvom VOP a to cez prizmu poplatkovej povinnosti za využívanie internetovej stránky. Takýto záver môže mať trhliny tak z hľadiska systémového, ako aj z hľadiska právnej argumentácie a pomerovania inštitútov, ktoré si v predmetnom spore konkurujú.

    Záver:

    Tento príspevok zakončíme starým známym „vieme, že nič nevieme“ a preto privítame reakciu každého, kto prezentované názory, či postoje, svojím dôvodením vyvráti, potvrdí, znefunkční alebo spochybní. Aktuálnosť zodpovedania nastolených otázok je viac ako potrebná, nakoľko sa neustálou informatizáciou spoločnosti dostávame do veku internetu, elektornického obchodovania, uzatvárania zmlúv a v neposlednom rade do veku e-shopov, v ktorých je viazanosť predmetnými VOP viac ako aktuálna.

    Ustálená vedecká, odborná, právnická či laická myšlienková a názorová platforma predmetného problému môže poskytnúť do budúcnosti podstatné a hmatateľné východiská pre možné spory, v ktorých budú mať povinnosť rozhodovať aj slovenské súdne orgány, odhliadnuc od ich už existujúcich prvých judikátov tejto oblasti.

    Poznámky pod čiarou:
    1. CSACH, Kristián: Štandardizované zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk, 2009. 331s. ^
    2. Je stanovené viacerými prameňmi práva, hlavne európskeho právneho priestoru minimálná a nutne existujúca možnosť oboznámiť sa s nimi, a to každou zo strán kontraktačného procesu.^
    3. Tu je na mieste poznamenať, že v skončených či prebiehajúcich sporoch „poškodení“ dôvodili, že stránka na ktorej sa registrovali poskytovala verejné a všeobecne prístupné informácie, za ktoré odmietajú platiť. Proti tomuto tvrdeniu však hovoria nasledujúce argumenty, po prvé: registráciou súhlasili s VOP, ktoré o poplatkovej povinnosti hovorili bez ohľadu na formu, za druhé: forma, akou poskytovateľ internetových služieb tieto „všeobecne prístupné informácie“ zosumarizoval, dal im určitú formu, vzhľad sa v konečnom dôsledku dajú chápať ako dielo a spoplatnenie jeho poskytovania nie je v žiadnom prípade vylúčené ^
    4. Mechanickým zakliknutím položky "Súhlasím s všeobecnými obchodnými podmienkami". (V súlade s požiadavkami nielen európskeho "spotrebiteľsko-právneho" priestoru sa zaškrtnutie udialo v blízkosti tlačítka "registrovať") ^
    5. Mnohokrát sa však stáva, že ponúkaná služba jednoducho neuspokojila očakávania registrujúcej sa osoby, a preto táto ex post nechce predmetný poplatok zaplatiť. ^
    6. Známe sú medializované stránky www.downloads-portal.sk, www.basne-portal.sk/, www.sampionat.sk, www.ms-2011.info.  názor, že je jedno kde sa toto ustanovenie nachádza, používateľa jednoducho v prípade ak súhlasil s VOP pri registrácii, zaväzovať má. ^
    7. Definíciu nekalosúťažnej klauzuly vymedzuje SMERNICA RADY 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v článku 3 odsek 1, ktorá je k nazretiu tu:
      http://www.telecom.gov.sk/externe/legeu/ochrana/93-0013.pdf . Celý článok sa dá považovať za akýsi minimálny štandard, ktorý musia VOP spĺňať. Na Slovensku sa zaužil pojem neprijateľnosť, ktorý sa dá chápať synonymicky. ^
    8. http://www.ta3.com/clanok/6110/okresny-sud-v-poprade-rozhodol-v-kauze-60-eurovych-faktur-v-prospech-poskodenych.html ^
    9. http://kauza.antonak.eu/zmluvy-su-neplatne-rozhodol-okresny-sud-v-poprade-20-12-2011/ ^
    Jaroslav Čollák    7. september 2012 11:25
    Vážený pán Kalina,
    V prvom rade ďakujem za reakciu, som rád, že Vás môj príspevok zaujal. V rade druhom je samozrejme možné, že s ním nesúhlasíte, že názor a postoj v ňom prezentovaný Vám ako sa hovorí „nesedí“, no ja skúsim odpovedať o niečo kultivovanejšie a menej ofenzívne ako ste činil Vy, pretože na začiatok mám pocit, že ste si pomýlil dojmy s pojmami – ale poďme k veci.
    Ad komentár č.1: Na začiatok Vás vyvediem z akéhosi empirického omylu. Aj napriek tomu, že ste tu čakal ustanovenie týkajúce sa spoplatnenia stránky www.ucps.sk vo VOP tejto stránky, mýlil ste sa, ako ste už určite pred časom zistil. Druhým dychom však dodávam, že aj keby tak učinené bolo, Vaša registrácia by zrejme neprebehla, čím by ste si konkludentne samotným konaním podkopali obsah Vašej reakcie – ale poďme pekne po poriadku.
    Samozrejme, že aj obchodná spoločnosť (nie firma, pojem firma v právnom poriadku nefiguruje a právna veda v podmienkach Slovenskej republiky ho nepozná) PRO CONTENT má právo na obhajobu, a ak by ju ktorýkoľvek advokát či advokátka zastupoval, tvrdil by len skutočnosti a myšlienkové konštrukcie podporujúce jej pozíciu, nakoľko opak je v rozpore so samotným zákonom o advokácii, ako aj v rozpore s ďalšími predpismi samotnej SAK.
    Áno, podľa mňa je z právneho hľadiska úplne normálne, ak si Jožko Mrkvička vytvorí stránku s prispením svojho autorského potenciálu, svojich súkromných obsahových zložiek, dá stránke vzhľad, textový/grafický/hudobný obsah s pričinením svojej tvorivej duševnej činnosti (značka: právo duševného vlastníctva), a následne, vo VOP viditeľným spôsobom (nie skryte, to sa v príspevku ani náznakom nespomínalo) využívanie tejto stránky spoplatní sumou 1000,-€. Je to jeho výlučné autorského dielo (do internetového práva nezachádzajme), za využívanie ktorého môže v absolútnom súlade s právnym poriadkom požadovať odplatu – konkrétnym ustanovením VOP hovoriacim o povinnosti zaregistrovaného užívateľa platiť či už jednorazový, alebo periodický poplatok.
    Tvrdenie o tom, že zmluvný vzťah je ex lege neplatný ak je založený na omyle je samozrejme pravdivé. No práve na tomto mieste Vašej reakcie mám pocit, že práve tu ste si začal mýliť pojmy s dojmami. Omylom v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosť, že si užívateľ stránky, prehliadateľ internetu neprečítal zmluvné podmienky (tá lenivosť užívateľa, ktorú tak húževnato obhajujete) stránky, na ktorej sa registruje. Takýmto postojom by sme plošne spochybnili (paralela) všetky rozhodcovské doložky, ktoré sa nachádzajú v spotrebiteľských zmluvách napríklad s istými telefónnymi operátormi, nakoľko – trúfam si odhadnúť, 95% zo zákazníkov si dodatok k zmluve, kde je spomínaná rozhodcovská doložka ustanovená, neprečíta. Nie pán Kalina, títo spotrebitelia nekonali v omyle tak ako sa „od brucha“ domnievate. Neprečítali si obsah zmluvného dojednania, dokonca pod prizmou tejto skutočnosti ho následne podpísali. Zdravý (dokonca aj sedliacky) rozum vraví, že musia byť pripravení znášať následky nevedomosti o obsahu tohto zmluvného dojednania. Alebo sa postavíme do role obhajcu tohto „lenivého kontrahenta“ a budeme sa biť do pŕs, že zmluvná pokuta za predčasné ukončenie „paušálu“ a doby viazanosti vo výške 300,-€ (ktorá vo VOP bola ustanovená) je protizákonná, lebo sme si o nej vo VOP zmluvy neprečítali? Nesrandujte, vážený pán Kalina.
    Ad. Komentár č.2: Mnou prezentovaná téza neospravedlňuje podvodné firmy, ale vytvára predpoklad a potvrdzuje už existujúci legálny základ na (otočme klobúk) existenciu „nepodvodníckych“ firiem, ktoré skutočne za obsah prezentovaný na internetovej stránke sú oprávnení pýtať odplatu. Alebo tvrdíte, že éra spoplatnených internetových stránok skončila pod prizmou skutočnosti, že užívateľ z dôvodu právnej lenivosti a mnohokrát negramotnosti – si neprečíta VOP predmetnej stránky, registráciou s nimi súhlasí, a následne z tohto vzťahu nenesie právnu zodpovednosť (napríklad zaplatiť, ak povinnosť platiť bola jasne daná, neskrytá?) ??? Takéto tvrdenie je nanajvýš sporné, ak nie je vôbec v rozpore so samotnou podstatou zmluvných vzťahov, právnou istotou a kompaktnosťou právneho poriadku. Prirodzene, ak sa v tomto zmluvnom dojednaní nachádzajú neprimerané zmluvné podmienky, vzťah budeme skúmať, ale o týchto predmetný príspevok nehovoril.
    Ad komentár č.3a4: Tu si s Vami dovolím nesúhlasiť, pretože súhlas by vyjadroval názorovú platformu zhruba hovoriacu o tom, že vlastne nám je právny poriadok zbytočný, založíme existenciu vzťahov dnešného spoločenského – ekonomického zriadenia na existencii dôvery – čo je prepáčte za výraz, z právneho hľadiska prinajmenšom „smiešne“ tvrdenie (dokonca aj pri akceptovaní princípov legitímnych očakávaní a podobne).
    Tvrdenia „maximálizácie ziskov amorálnymi podvodmi“ sú myslím scestné a príliš silné ak uznáme právo prevádzkovateľa stránky požadovať za ponúkanú službu odplatu v akejkoľvek forme, ktorá mu garantuje samotný právny poriadok (opakujem – neskrývanou formou).
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jan Kalina    4. september 2012 08:14
    Dříve se informace určené ke skrytí schovávaly do trezoru. Dnes je mnohem účinnější je ukrýt mezi hromadu informačního balastu. Výsledek je stejný - cílový subjekt se informaci nedozví a máme alibi - \"bylo to tam přeci napsáno\". Cesta k novodobému zločinu je otevřena!

    Nyní je mnohem jednodušší tyto informace, které mají zůstat utajeny, publikovat důmyslně maskované množstvím informačního balastu, čímž lze dosáhnout totožného nebo i účinnějšího efektu (tedy jejich zamlčení) než jejich fyzickým skrýváním. Tento jev je jednoduché vysvětlit tím, že skrytá informace zanechává obvykle stopy v ostatních (blízkých) informacích a informační mezera je tak mnohem nápadnější a to, že tam něco podstatného chybí, lze často odhalit snáze, než pokud je informační linie kompletní – byť včetně informace, kterou chceme skrýt.
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jan Kalina    4. september 2012 08:02
    totizto tak, ze pokial sa budu do strany vinikov staviat iba poskodeni a zjavne podvodny mysel druhej strany bude kazdemu pripadat normalny (on chcel iba zarobit), tak to bude smerovat k zruteniu trhu a trzneho systemu. Tu si dovolim citovat jedneho ceskeho podnikatela - Důvěra je prazákladní podmínkou fungování trhu a tržního systému. Důvěra v tom, že když kupuji jídlo není to jedovaté (ani to, že je to jedovaté je označené malým písmem na zadu obalu), když kupuješ telefon, tak že telefonuje apod. Důvěra je základní prvek toho, že vůbec dochází ke směně na trhu a pokud by neexistovala, systém by se zhroutil jako domeček z karet. Podvodníci, kteří tuto důvěru oslabují, oslabují fungování i jiných poctivých firem, protože to do systému přináší vícenáklady na verifikaci důvěryhodnosti prodejní informace. V absurdním případě (kdy by žádná důvěra neexistovala a všichni se snažili maximalizovat zisk amorálními podvody) to může vést k situacím, kdy vejdete do budovy s velkým názvem kadeřnictví a s malou dodanou tabulku, že vstupem do budovy souhlasíte s úvěrem za 1.000.000 korun.
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jan Kalina    4. september 2012 07:49
    ze v podstate pri akejkolvek stranke, kde je VOP treba predpokladat, ze bude spoplatnena, mi pripada absurdna, a legitimizuje podvodne firmy, ktore vyuzivaju skryte poplatky.
    Pripomina mi to tvrdenie, ze ked niekto na chodniku zamaskuje jamu, tak kazdy, kto do nej spadne je si sam na vine, pretoze necital na zaciatku chodnika na tabulke o rozmeroch 10 x 10 cm, ktora bola skryta pri strome a na nej bol text o pocte 2000 slov a v strede toho textu bola informacia o zamaskovanej jame.
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jan Kalina    4. september 2012 07:33
    Ked som sa musel na tuto vasu stranku registrovat, tak som cakal, ze niekde budete mat VOP, kde sa budem zavazovat, ze precitanim si vasich ucenych stranok platim rovno aspon 100 eur za Vas uzasny pravnicky vyklad.
    Z vasho clanku som nadobudol istotu, ze TOTO su presne typy pravnikov, ktori zastupuju firmy ako Pro Content na sude a vsetku vinu budu hadzat na poskodenych. Podla vas je uplne normalne, ak si Jozko Mrkvicka urobi nejaku stranku, kde da skryty poplatok 1000 eur a vy sa ho budete horlivo zastavat, ze ma na to plne pravo. Pri apologizacii podvodnikov, vyuzivajucich skryte poplatky ste zabudli na jednu dolezitu vec - Zmluvny vztah je zo zakona neplatny, pokial bol zalozeny na omyle jednej strany, o ktorom druha strana musela vediet. Alebo ste schopni tvrdit, ze desattisice podvedenych zakaznikov a absencia jedneho jedine ho, ktory by sa registroval vedome, nie je dostatocnym dokazom, ze zmluvy boli umyselne vytvarane tak, aby tento omyl vyvolali? ;-)
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jan Kalina    4. september 2012 07:30
    Ked som sa musel na tuto vasu stranku registrovat, tak som cakal, ze niekde budete mat VOP, kde sa budem zavazovat, ze precitanim si vasich ucenych stranok platim rovno aspon 100 eur za Vas uzasny pravnicky vyklad.
    Z vasho clanku som nadobudol istotu, ze TOTO su presne typy pravnikov, ktori zastupuju firmy ako Pro Content na sude a vsetku vinu budu hadzat na poskodenych. Podla vas je uplne normalne, ak si Jozko Mrkvicka urobi nejaku stranku, kde da skryty poplatok 1000 eur a vy sa ho budete horlivo zastavat, ze ma na to plne pravo. Pri apologizacii podvodnikov, vyuzivajucich skryte poplatky ste zabudli na jednu dolezitu vec - Zmluvny vztah je zo zakona neplatny, pokial bol zalozeny na omyle jednej strany, o ktorom druha strana musela vediet. Alebo ste schopni tvrdit, ze desattisice podvedenych zakaznikov a absencia jedneho jedine ho, ktory by sa registroval vedome, nie je dostatocnym dokazom, ze zmluvy boli umyselne vytvarane tak, aby tento omyl vyvolali? ;-)
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia