Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Nové trestné činy plánované parlamentom a vládou NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.03.2011JUDr. Adriana Horváthová
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Skrátenie odvodu vybranej finančnej inštitúcie

    Národnej rade Slovenskej republiky bol 28.02.2011 predložený na prerokovania a schválenie (opozičný) návrh na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predseda parlamentu ho 1. marca 2011 posunul do prvého čítania, t.j. návrh je predmetom rokovania parlamentných výborov.

    Zákon má za cieľ zaviesť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie (banky, zahraničné banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, iné úverové inštitúcie a iné zahraničné úverové inštitúcie vrátane pobočiek iných zahraničných úverových inštitúcií, ktoré sú daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona o dani z príjmov). Súčasne nepriamou novelou Trestného zákona kladie nezaplatenie týchto odvodov na roveň skráteniu dane a poistného, nakoľko termín "odvod vybranej finančnej inštitúcie" vkladá do ustanovenia §-u 276 - skrátenie dane, odvodu a poistného. Trestná sadzba odňatia slobody pri všetkých objektoch porušenia práva uvedených v tomto ustanovení je v rozmedzí od jedného do piatich rokov.


    Viac v zákone o odvodoch vybraných finančných inštitúcií



    Nedobrovoľné zmiznutie

    Nepriamu novelizáciou Trestného zákona prináša aj nový zákon o uznávaní a výkone majetkových rozhodnutí v Európskej únií (stav: medzirezortné pripomienkové konanie ukončené 28.01.2011), ktorou sa do nášho právneho poriadku zavádza skutková podstata - nedobrovoľné zmiznutie (§ 420a). Zákonodarca ho definuje a sankcionuje takto:

    "(1) Kto ako zástupca štátu alebo osoba alebo člen skupiny konajúcej na základe poverenia, podpory alebo tichého súhlasu štátu zadrží, uväzní, unesie alebo inak pozbaví slobody iného a následne odmietne potvrdiť pozbavenie slobody alebo zatají osud alebo miesto pobytu iného a tým inému znemožní výkon zákonnej ochrany, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

    (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá kto, ako nadriadený

    a) vedel alebo vedome nezohľadnil informácie, ktoré jasne naznačovali, že jeho podriadení pod jeho účinnou právomocou páchali alebo sa chystali páchať čin uvedený v odseku 1,

    b) vykonával účinnú zodpovednosť za činnosti a kontrolu nad činnosťami súvisiacimi s činom uvedeným v odseku 1,

    c) neurobil všetky potrebné a vhodné opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie činu uvedeného v odseku 1, alebo nepostúpil vec činu uvedeného v odseku 1 príslušným orgánom na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

    (3) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa potrestá, kto

    a) neoprávnene presunie dieťa, na ktorom bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo dieťa, ktoré sa narodilo počas zajatia matky, na ktorej bol spáchaný čin uvedený v odseku 1,

    b) neoprávnene odsunie dieťa, na ktorého otcovi, matke alebo zákonnom zástupcovi bol spáchaný čin uvedený v odseku 1, alebo

    c) sfalšuje, zatají alebo zničí doklady potvrdzujúce pravú totožnosť dieťaťa uvedeného v písmene a) alebo b).

    (4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

    a) na chránenej osobe, alebo

    b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť."

    Skutkovú podstatu §-u 420a - nedobrovoľné zmiznutie zároveň zákonodarca vkladá aj to ustanovenia §-u 28 ods. 2, t.j. medzi tie trestné činy, ktoré sú trestným činom aj napriek tomu, že ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcej z o všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému predpisu ani ho neobchádza.

    Zavedením tejto skutkovej podstaty sa implementuje záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý SR podpísala v septembri 2007. (Mgr. Michal Davala, Procedúra naliehavého opatrenia a progresívny vývoj úpravy procedúry individuálneho oznámenia (podľa medzinárodného dohovoru na ochranu všetkých ľudí pred nedobrovoľným zmiznutím, Justičná revue 11/2009).

    Ďalšie zmeny má priniesť novela Trestného zákona aj pri úpravách týkajúcich sa zahraničných verejných činiteľov. Okruh osôb, ktoré patria medzi zahraničných verejných činiteľov sa rozširuje aj o osoby, ktoré sú členom rozhodcovského orgánu cudzieho štátu. Zároveň v § 330 ods. 1 sa slová „pri realizácii medzinárodného obchodu“ vypúšťajú, t.j. k naplneniu skutkovej podstaty prijímania úplatku bude postačovať, ak: "zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda". Trestná sankcia odňatia slobody v rozmedzí od päť do dvanásť rokov zostáva zachovaná.

    Rovnako v prípade skutkovej podstaty - podplácanie sa vypúšťajú slová „pri realizácii medzinárodného obchodu“, t.j. podplácania sa dopustí aj ten, "kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda. Trestná sankcia odňatia slobody v rozmedzí od dvoch do piatich rokov rovnako zostáva zachovaná.

    Zmenami týkajúcimi sa zahraničných verejných činiteľov sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia GRECO.

    Samotný zákon o uznávaní a výkone majetkových rozhodnutí v Európskej únií má za cieľ napomôcť plynulému a efektívnemu postupu pri uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladajú peňažné trestnoprávne sankcie.

    Zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky v konaní o uznaní a výkone rozhodnutí o peňažných sankcii v Európskej únií. Použitie zákona sa obmedzuje len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku predmetné rámcové rozhodnutie zmysle notifikácií členských štátov oznámených Radou EÚ v zmysle čl. 2 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady č. 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006. Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali rámcové rozhodnutie sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú uznanie a výkon cudzích rozhodnutí. Subsidiárnym zákonom je Trestný poriadok, ktorého úprava sa použije, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.


    Viac v zákone o uznávaní a výkone majetkových rozhodnutí v EÚ


    Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia

    Novela zákona č. 8/2009 o cestnej premávke (štádium: medzirezortné pripomienkové konanie od 11.03.2011) ustanovuje zákaz podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Vláda svoj úmysel danej zmeny Trestného zákona zdôvodňuje tým, že opakovanosť spáchania trestného činu vypovedá o tom, že trest nebol na nápravu páchateľa postačujúci a preto je potrebné trvať na povinnosti vykonať celý čas zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. V zmysle prechodných ustanovení sa stanovuje, že neumožnenie upustiť od vykonania zvyšku zákazu činnosti sa vzťahuje aj na nevykonané tresty zákazu činnosti, ktoré boli uložené pred účinnosťou navrhovaného zákona.

    Zároveň sa navrhuje doplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky o dve nové základné skutkové podstaty. Cieľom je najmä postihovať prostriedkami trestného práva výkon zamestnania alebo činnosti pod vplyvom návykovej látky, pri ktorých by mohol dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo spôsobeniu značnej škody na majetku. Cieľovou skupinou sú najmä vodiči dopravných vozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog.

    Ustanovenie základnej skutkovej podstaty podľa odseku 1 má výrazne preventívnu povahu.

    § 289 ods. 1: "Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok."

    Nebezpečenstvo (na rozdiel od skutkovej podstaty všeobecného ohrozenia) nemusí chráneným záujmom hroziť konkrétne a bezprostredne, stačí aj vzdialená, nie priama možnosť poškodenia, ktorá je daná už tým, že páchateľ vykonal istú činnosť. Na rozdiel od platného právneho stavu nemusí však pre naplnenie znakov trestného činu ísť o recidívu ani o spôsobenie ublíženia na zdraví, resp. majetkovú škodu.

    Ustanovenie základnej skutkovej podstaty podľa odseku 2 predpokladá pod hrozbou rovnakej sadzby ako pri základnej skutkovej podstate podľa odseku 1 postih odmietnutia dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia.

    § 289 ods. 2: "Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie."

    Zo subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel páchateľa, t.j. jeho vedomie o tom, že po požití alebo aplikovaní návykovej látky vykonáva zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

    V prípade opakovania - recidívy vykonávania zamestnania alebo inej činnosti pod vplyvom návykovej látky, sa v § 289 v doterajšom odseku 1 (podľa novely odsek 3) dopĺňa postih aj za opakované konanie spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu, pričom trestná sadzba sa zvyšuje z jedného na dva roky.


    Viac v novele zákona o cestnej premávke


    Neoprávnené zamestnávanie

    Ďalším zákonom nachádzajúcim sa v štádiu medzirezortného pripomienkového konania (od 23.01.2011) je zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý ku skutkovej podstate neoprávneného podnikania § 252 priraďuje novú skutkovú podstatu neoprávneného zamestnávania (§ 251a).

    Skutkovú podstatu neoprávneného zamestnávania a sadzbu novela definuje takto:

    "(1) Kto neoprávnene úmyselne zamestná osobu, ktorá nie je občanom členského štátu Európskej únie, občanom iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanom Švajčiarskej konfederácie a ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

    (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene úmyselne zamestná osobu, ktorá nie je občanom členského štátu Európskej únie, občanom iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanom Švajčiarskej konfederácie a ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, ak spácha taký čin

    a) závažnejším spôsobom konania,

    b) za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok,

    c) na dieťati."

    K naplneniu tejto skutkovej podstaty je potrebné predchádzajúce postihnutie v rámci administratívno-právneho konania. Bez splnenia tejto podmienky bude neoprávnené zamestnávanie osôb, ktoré nie sú občanmi členského štátu Európskej únie, občanmi iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanmi Švajčiarskej konfederácie a ktoré sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky trestné, ak bude toto konanie spáchané závažnejším spôsobom (§ 138 Trestného zákona), za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo na dieťati.

    Novela Trestného zákona týmto transponuje články 9 až 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009). V zmysle smernice má byť trestné konanie, ktoré bolo spáchané úmyselne, pričom okolnosti stanovené v článku 9 ods. 1 písm. a) až e) smernice nemusia byť splnené kumulatívne; zároveň transpozícia článku 10 ods. 2 smernice je pre členské štáty fakultatívna.


    Viac v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní


    Nevyplatenie peňažného plnenia namiesto výpovednej doby

    Dňa 08.03.2011 predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR do medzirezortného pripomienkového konania novelu Zákonníka práce, ktorá v novom ustanovení § 62 a zavádza možnosť, aby zamestnávateľ namiesto prideľovania práce počas výpovednej doby alebo jej časti poskytol zamestnancovi peňažné plnenie najmenej v sume zodpovedajúcej jeho mzde. Toto peňažné plnenie má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

    Následkom tejto novej možnosti peňažného plnenia v prospech zamestnanca, dochádza aj k premietnutiu tejto skutočnosti do Trestného zákona. Konkrétne sa to odrazilo v ustanovení § 86 písm. c), v zmysle ktorého trestnosť trestného činu zanikne aj vtedy, ak ide o trestný čin nevyplatenia peňažného plnenia namiesto výpovednej doby alebo jej časti, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.

    Nevyplatenie peňažného plnenia namiesto výpovednej doby alebo jej časti zamestnancovi bude trestným činom v zmysle § 214 ods. 1 Trestného zákona, a to za rovnakých podmienok a s rovnakými následkami ako nevyplatenie mzdy, platu, inej odmeny za prácu, alebo náhrady mzdy či odstupného.


    Viac v zákone Zákonníka práce


    Novela Trestného poriadku

    Aj napriek výraznému odporu zo strany prokurátorov, vláda 04.03.2011 predložila na rokovanie a schválenie Národnej rade Slovenskej republiky novelu zákona č. 153/2001 Z. z. o prokurátoroch v znení neskorších predpisov, ktorá zároveň novelizuje aj Trestný poriadok:

    V súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry sa navrhuje definovať krajského prokurátora: "Krajským prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie, ak tento zákon neustanovuje inak, aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci patriace do jej pôsobnosti."

    Aj napriek zrušeniu vojenskej prokuratúry sa navrhuje, aby konania, ktoré vojenskí prokurátori začali, aj skončili, a to z dôvodu právnej istoty účastníkov konania.

    Novela zákona o prokuratúre zavádza inštitút tzv. asistenta prokurátora, ktorý bude môcť samostatne na základe poverenia prokurátora vykonávať niektoré jednoduché úkony v trestnom konaní. Na účely trestného konania bude zaradený medzi tzv. pomocné osoby, podobne ako vyšší súdny úradník. V trestnom konaní bude vykonávať úkony, o ktorých tak ustanoví buď priamo Trestný zákon alebo osobitný zákon, ktorým v tomto prípade je zákon o prokuratúre, či priamo Trestný poriadok.

    Novela Trestného poriadku mu zveruje napr. právomoci:

    • určenie, ktoré písomnosti sa budú doručovať do vlastných rúk v prípade tzv. iných písomností o ktorých tak môže určiť zákonom ustanovená osoba,
    • rozhodnutie, či prevzatie doručovanej písomnosti bolo odopreté bezdôvodne,
    • právo nazerať do spisov,
    • rozhodnúť o trovách advokáta v prípravnom konaní, na základe poverenia prokurátora,
    • vykonať rozhodnutie alebo zariadiť jeho výkon v prípravnom konaní, na základe poverenia prokurátorom.

    Analogicky ako na ostatné pomocné osoby, aj na asistenta prokurátora sa bude vzťahovať právna úprava vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania. Ide o úkony, pri ktorých možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

    V prípade, že proti rozhodnutiu asistenta prokurátora bude podaná sťažnosť, má možnosť jej vyhovieť, ak tak neurobí, predloží vec na rozhodnutie prokurátorovi. Ide o analogickú právnu úpravu ako v prípade vyšších súdnych úradníkov.


    Viac v zákone o prokuratúre


    Zdroj: www.ePredpisy.sk

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia