Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

OCHRANA INFORMÁCIÍ PRI VÝKONE EXEKÚTORSKEJ ČINNOSTI NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.05.2020doc. JUDr. Ing. Branislav Cepek, PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    OCHRANA INFORMÁCIÍ PRI VÝKONE EXEKÚTORSKEJ ČINNOSTI[1]

    PROTECTION OF INFORMATION IN THE PERFORMANCE OF 
    EXECUTIVE ACTIVITIES[2]

    DOC. JUDR. ING. BRANISLAV CEPEK, PHD.
    PRODEKAN PRE DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM A ROZVOJ
    FAKULTA PRÁVA
    PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA, BRATISLAVA

    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    povinnosť mlčanlivosti, rekonštrukcia spisu, exekučný spis, mlčanlivosť exekútora, mlčanlivosť exekútora

    KEY WORDS:
    confidentiality obligation, file reconstruction, distrainment file, distrainer secrecy, registers kept by distrainer

    ABSTRAKT:
    Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The article analyzes in more detail the process of handling information in the execution of bailiffs in individual selected regimes, namely when borrowing enforcement files, looking into files, in depreciation and confirmation of enforcement files, with an emphasis on the characteristics of exceptions to confidentiality, which are formulated mostly. in relation to certain entities and at the same time as determining the objective for which the bailiff is authorized to disclose the protected fact to that entity.


    Súdny exekútor je súčasťou súdnej moci a pri výkone svojich právomocí v rámci exekučnej činnosti prichádza do kontaktu s celým radom informácií, ktoré nie sú bežne prístupné (údaje o osobných a majetkových pomeroch povinného a tretích osôb, skutočnosti potenciálne tvoriace predmet obchodného, daňového, či iného tajomstva a pod.) a ktorých zachovanie neprístupnosti je v oprávnenom záujme dotknutých osôb. To isté platí pri výkone ďalšej činnosti exekútora[3] a pri činnosti exekútora v orgánoch Slovenskej komory exekútorov. Aby sa zamedzilo rozširovaniu informácií, ktoré exekútor získal v priebehu vykonávania týchto činností, zákon exekútora zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti, a to dokonca vo vzťahu k akýmkoľvek skutočnostiam, o ktorých sa dozvie. Takto široko nastavená povinnosť mlčanlivosti predstavuje prevenciu nesprávneho vyhodnotenia relevancie konkrétnej skutočnosti z pohľadu potreby jej ochrany pred sprístupnením. Navyše nemožno vylúčiť ani kontakt exekútora a ostatných povinných osôb s utajovanými skutočnosťami, no ochrana týchto skutočností sa riadi zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.

    Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na zamestnancov súdneho exekútora a na iné osoby (napr. nezúčastnená osoba pribratá exekútorom k procesnému úkonu), ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku.

    Pokiaľ ide o problematiku trvania povinnosti mlčanlivosti, základným pravidlom je časová neobmedzenosť tejto povinnosti – trvá aj napriek pozastaveniu, prerušeniu či zániku funkcie exekútora, skončeniu výkonu funkcie v orgánoch komory či skončeniu pracovného pomeru zamestnanca u exekútora.[4]

    VÝNIMKY Z POVINNOSTI ZACHOVÁVAŤ MLČANLIVOSŤ

    Napriek kategoricky formulovanej povinnosti zachovávať mlčanlivosť exekútora, jeho zamestnancov a tretích osôb je v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že právna úprava v niektorých, zákonom taxatívne vymedzených prípadoch obsahuje korektívy rozsahu, prípadne doby trvania tejto povinnosti.

    Tieto výluky sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a súčasne s určením účelu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť. Avšak aj tam, kde tento účel nie je vymedzený výslovne (alebo aspoň odkazom na osobitný predpis), považujem za potrebné vykladať sprístupnenie informácie reštriktívne tak, aby bol zachovaný chránený záujem oprávnenej osoby, resp. aby tento záujem nebol ohrozený nad nevyhnutnú mieru. Tu mám na mysli poskytovanie získaných informácií účastníkom konania a ich zástupcom. Ak totiž povinnosť exekútora zachovávať mlčanlivosť chápeme ako povinnosť nesprístupniť údaje, ktoré sú predmetom napr. bankového, obchodného alebo daňového tajomstva osobám, ktoré nie sú oprávnené sa s nimi oboznamovať (t. j. medzi legitimované osoby ich nezaraďuje právny predpis, ktorý predmetné tajomstvo normuje), exekútor by mal z poskytovania chránených informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej (ale aj inej činnosti podľa Exekučného poriadku) vylúčiť aj účastníka konania a jeho zástupcu.[5] Uvedené platí najmä v prípade utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z., ktoré exekútor nie je oprávnený sprístupniť osobám bez bezpečnostnej previerky príslušného stupňa. Pokiaľ ide o utajované skutočnosti, je potrebné podotknúť, že uspokojivo nie je vyriešená ani samotná otázka oprávnenia exekútora oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.[6]

    Povinnosť exekútora zachovávať mlčanlivosť zaniká aj v prípade zbavenia mlčanlivosti ministrom spravodlivosti a v prípade, že chránená skutočnosť sa stala v súlade so zákonom (teda nie vyzradením) bežne dostupnou. Počas trvania exekúcie sú bežne dostupnými napríklad skutočnosti uvádzané v registri poverení na vykonanie exekúcie vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Údaje z vydaných poverení na vykonanie exekúcie s výnimkou rodného čísla sa po dobu exekúcie zverejňujú na webovom sídle ministerstva v registri poverení na vykonanie exekúcie.

    Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa Exekučného poriadku sa nevzťahuje na poskytovanie informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti

    1. orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania, prokuratúre a Policajnému zboru na účely plnenia úloh,
    2. súdu na účely súdneho konania,
    3. komore, ministerstvu a osobám vykonávajúcim dohľad podľa exekučného poriadku na účely dohľadu,
    4. orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní a vykonania colného dohľadu a obci na účely správy daní,
    5. účastníkom exekučného konania a ich zástupcom,
    6. Protimonopolnému úradu SR,
    7. príslušnému orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného,
    8. iným orgánom verejnej moci na plnenie špeciálnych úloh, ak je ich oznamovanie zákonnou povinnosťou exekútora.
    Z judikatúry:
    Ústavný súd SR, III. ÚS 566/2016: Ústavný súd uvádza, že k prelomeniu ochrany súkromia vrátane dovoleného zásahu do povinnosti mlčanlivosti môže zo strany verejnej moci dôjsť iba celkom výnimočne, ak je to nevyhnutné a účel sledovaný verejným záujmom nie je možné dosiahnuť inak. Pri nedodržaní niektorej podmienky ide o zásah protiústavný. Preto, ak právny poriadok pripúšťa prelom do tejto ochrany, uskutočňuje sa tak iba a výlučne v záujme ochrany demokratickej spoločnosti (napr. II. ÚS 28/96). Prípustný je preto zásah nevyhnutný, pričom v konkrétnom prípade je daná táto nevyhnutnosť všeobecným záujmom na ochrane spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

    PRÁVNE VZŤAHY PRI POSKYTOVANÍ INFORMÁCIÍ Z EXEKUČNÉHO SPISU

    Exekučné konanie je osobitným druhom civilného sporového konania. Základnú definíciu súdneho spisu upravuje § 96 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je spis súbor všetkých písomností, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie. Exekučný poriadok však definíciu exekučného spisu neobsahuje a v § 209 ods. 3 splnomocňuje ministerstvo spravodlivosti na vydanie kancelárskeho poriadku, v ktorom upraví relevantné podrobnosti manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok.[7]

    Kancelársky poriadok (§ 30 ods. 1) definuje exekučný spis obdobne ako lex generalis, t. j. ako všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, pričom navyše príkladmo vypočítava, o aké listiny pôjde (podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod.). Hoci historicky právna úprava pracuje s listinou podobou exekučného spisu, v nadväznosti na zákon o e-Governmente, ktorý ukladá orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky, je podľa § 30 ods. 2 Kancelárskeho poriadku aj exekútor, v exekučných konaniach začatých od 1. januára 2018, povinný viesť exekučný spis v elektronickej podobe (tzv. elektronický spis). Vzhľadom na spôsob začatia a štruktúru exekučného konania od 1. apríla 2017, elektronickú komunikáciu exekútora s exekučným súdom, inými orgánmi verejnej moci a subjektmi, s aktivovanou dátovou schránkou, ako aj vzhľadom na elektronickú komunikáciu exekútora pri súčinnostiach niektorých tretích osôb (nepretržitý elektronický prístup do ich databáz) je vedenie exekučného spisu ako elektronického spisu prirodzené a zohľadňujúce stav elektronizácie spoločnosti. Zároveň však podľa intertemporálneho ustanovenia (§ 73e ods. 1 Kancelárskeho poriadku), exekučné spisy založené pre konania začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa dovtedy platnej právnej úpravy, tzn. v listinnej podobe.

    Vedenie elektronického spisu znamená jeho plnohodnotné vedenie v elektronickej forme, teda exekútor, v takejto podobe vedie všetky dokumenty týkajúce sa konkrétneho konania. V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že pri produkovaní dokumentov exekútorom je prvopisom dokument (písomnosť) vyhotovený exekútorom ako elektronický úradný dokument, ktorý je autorizovaný. Písomnosti, ktoré boli exekútorovi v priebehu konania doručené v listinnej podobe, exekútor prevedie do elektronickej podoby, avšak s výnimkou spisov predložených exekútorovi iným orgánom verejnej moci. S prihliadnutím na túto výnimku aj v „elektronickom režime“ môže v konkrétnom prípade existovať kombinácia elektronického spisu a spisu v listinnej podobe.

    Pokiaľ exekútor doručuje písomnosť z elektronického spisu adresátovi v listinnej podobe (napr. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý nemá aktivovanú dátovú schránku), prevedie elektronický dokument (v danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie vydané ako pôvodný elektronický dokument) zaručenou konverziou do listinnej podoby a adresátovi doručí dokument v takejto podobe. Pokiaľ má exekútor doručiť v písomnej podobe podanie, ktoré bolo jemu samému pôvodne doručené v písomnej podobe, potom (napríklad písomný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je potrebné doručiť oprávnenému a ten nekomunikuje elektronicky), reprograficky vyhotoví odpis tohto podania a odpis doručí adresátovi v listinnej podobe.

    REGISTRE VEDENÉ EXEKÚTOROM A POHYB SPISU

    Súdny exekútor je povinný viesť registre a iné evidenčné pomôcky upravené v § 43 Kancelárskeho poriadku. Ak to povaha veci pripúšťa, tieto registre je možné viesť v elektronickej podobe. V prípade elektronického vedenia registra alebo pomôcky, exekútor zabezpečí ich zálohovanie na dvoch nezávislých nosičoch s týždennou aktualizáciou. Samozrejme, exekútor musí pritom dbať na ochranu osobných údajov.

    Exekučné spisy, ktoré nie sú ukončené, musia byť uložené v kancelárii exekútora tak, aby boli kedykoľvek prístupné. V prípade, že sa spis nenachádza v kancelárii súdneho exekútora, musí byť zo záznamu predmetného registra zrejmé, kde sa spis nachádza. Uvedené ustanovenie. Toto ustanovenie má svoj dopad na exekučné spisy vedené v listinnej podobe, t. j. na spisy v konaniach začatých pred 1. januárom 2018. Dostupnosť spisu na exekútorskom úrade znamená, že z registra musí byť zrejmé, kde presne sa spis v tom-ktorom momente nachádza (ktorý úsek exekútorského úradu, aká lehota a pod.). Spis vedený v listinnej podobe mohol exekútor zaslať exekučnému súdu; na písomnú žiadosť ho mohol zapožičať súdu v inom konaní alebo orgánu činnému v trestnom konaní.

    ODPISY A POTVRDENIA Z EXEKUČNÝCH SPISOV

    Primárne je exekútor povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone exekučnej činnosti. Táto povinnosť znamená, že okrem zákonom stanovených výnimiek nemôže sprístupňovať informácie týkajúce sa exekučného konania. Povinnosť mlčanlivosti exekútora sa nevzťahuje na subjekty uvedené v § 30 ods. 3 (napr. na orgány činné v trestnom konaní, prokurátora, policajný zbor, súd, exekútorská komora, ministerstvo, orgány správy daní, poplatkov a ciel, účastníkov konania a ich zástupcov, Protimonopolný úrad SR, úrad práce príslušný vo veciach náhradného výživného, a iné orgány, voči ktorým je exekútor povinný plniť oznamovaciu povinnosť). Subjektom, voči ktorým exekútor nemá povinnosť mlčanlivosti[8], môže exekútor, prípadne ním poverený zamestnanec na ich žiadosť vydať z exekučného spisu odpisy a potvrdenia.

    Za takúto manipuláciu so spisom patrí exekútorovi náhrada výdavkov, určenú v eurách za každú začatú stranu textu.

    Podobne ako pri vydávaní odpisov a potvrdení z exekučného spisu, môže exekútor osobám, voči ktorým nemá povinnosť mlčanlivosti, a za zákonom stanovených predpokladov umožniť nazerať do exekučného spisu a robiť si z neho výpisy. Ak niektorá z týchto osôb ustanoví znalca, exekútor umožní nahliadnutie do spisu aj tomuto znalcovi. K nazretiu do spisu dochádza výlučne na vyhradenom mieste exekútorského úradu za prítomnosti samotného exekútora alebo ním povereného zamestnanca.

    Vzhľadom na viaceré skutočnosti, napríklad, že exekútor nemusí byť nepretržite prítomný na úrade, žiadny z jeho zamestnancov nemusí byť splnomocnený na sprístupňovanie spisov k nahliadnutiu, prípadne, že spis sa nemusí nachádzať na exekútorskom úrade, potom by bolo vhodné nazrieť do exekútorského spisu vopred. Ani prípadné generálne podmienenie umožnenia nazretia do spisu predchádzajúcou žiadosťou nie je celkom vhodné, samozrejme, za predpokladu, že postup určený exekútorom nepredstavuje vylúčenie alebo znemožnenie realizácie práva oprávnených subjektov. Prípadné opatrenie exekútora vo vzťahu k inštitútu nahliadania do exekučných spisov na jeho exekútorskom úrade musí byť primerane korigované v prípade výkonu dohľadu alebo kontroly na mieste.

    Vyhradenie primeraného miesta na zabezpečenie realizácie práva nazerať do exekučného spisu je jedným z materiálnych predpokladov na riadny výkon činnosti súdneho exekútora.

    Z judikatúry:
    Ústavný súd SR, PL. ÚS 56/07: Cieľom zavedenia ustanovenia zakladajúceho právo exekútora na odmenu za vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia zo spisu bolo vytvoriť takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala súdnemu exekútorovi vyhotovovať odpisy alebo potvrdením zo spisu na žiadosť účastníka bez toho, aby náklady plnenia takejto povinnosti súdny exekútor znášal sám. Obdobný bol prístup zákonodarcu i vo vzťahu k súdom, ktorým takisto umožňuje platná právna úprava v prípadoch vydávania odpisov alebo potvrdení zo súdnych spisov účtovať za ich vyhotovenie odplatu účastníkom konania. Takýto cieľ, teda vo všeobecnosti zabezpečenie chodu justície, ktoré sa v danom prípade premieta do potreby zabezpečenia fungovania systému núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom štátom poverenej osoby – súdneho exekútora a jeho úradu, je nevyhnutné považovať za cieľ legitímny.

    Exekučný poriadok vymedzuje subjekty, ktorým exekútor na ich písomnú žiadosť zapožičiava exekučný spis. Týmito subjektmi sú orgány činné v trestnom konaní a súd. Súdom je potrebné rozumieť všeobecný súd, konajúci v akejkoľvek veci[9], ale aj Ústavný súd Sr v konaní o ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že odvolanie proti uzneseniu, vydanému v exekučnom konaní, je prípustné, len ak to ustanovuje Exekučný poriadok. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora prípustné nie je. Takisto nie je prípustná žaloba na obnovu konania. Tieto skutočnosti do značnej miery limitujú žiadosti o predloženie exekučného spisu na účely prieskumu postupu súdneho exekútora a exekučného súdu.

    Podľa znenia zákona účinného do 31. marca 2017 patril medzi subjekty, ktorým mohol exekútor zapožičať spis, aj znalec. De lege lata má znalec len právo na odpisy a potvrdenia z exekučného spisu a právo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy. S účinnosťou od 1. apríla 2017 podľa znenia komentovaného ustanovenia nepatria medzi orgány, ktorým môže exekútor zapožičať exekučný spis, ani ministerstvo, či komora.[10] Ide tu o nesúlad v rámci samotného Exekučného poriadku, keď na iných miestach[11] zákon určuje exekútorovi povinnosť zapožičať exekučné spisy orgánu dohľadu, orgánu kontroly alebo disciplinárnemu orgánu s tým, že nerešpektovanie tejto povinnosti je disciplinárnym previnením exekútora.[12]

    Pokiaľ exekútor zapožičiava spis (na písomnú žiadosť orgánov uvedených v § 207 alebo na základe ústnej či písomnej požiadavky orgánov uvedených v predchádzajúcej vete), vykoná záznam v registri spisov, z ktorého bude zrejmé, kedy a komu spis zapožičal.

    REKONŠTRUKCIA SPISOV

    Napriek starostlivosti exekútora o exekučné spisy a s tým súvisiaca ochrany osobných údajov, nemožno vylúčiť, že dôjde k zničeniu alebo strate spisu[13], alebo jeho časti. V takomto prípade bude úlohou exekútora takýto spis zrekonštruovať, teda vytvoriť jeho náhradu. Strata alebo zničenie spisu sa potenciálne týka predovšetkým spisu vedeného v listinnej podobe (exekučných spisov v konaniach začatých pred 1. Januárom 2018). Nemožno však úplne vylúčiť ani zničenie elektronického exekučného spisu, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku poškodenia hardvérového alebo softvérového vybavenia exekútora vrátane záloh v ňom obsiahnutých dokumentov.

    V prípade spisu vedeného v listinnej podobe je hlavným prostriedkom vyhotovenia náhradného spisu vyhotovenie osvedčených odpisov listín, ktoré tvorili jeho obsah. Toto je možné za predpokladu vyžiadania týchto písomností od adresáta (ak je ich autorom exekútor) alebo odosielateľa (ak bol ich adresátom exekútor). Listiny odoslané exekútorom v priebehu exekučného konania sú spravidla odosielané s doručenkou, čo znamená, že u samotného exekútora existujú záznamy o tom, kedy a akému adresátovi zásielku v konkrétnom konaní odoslal. To isté platí pre písomnosti odoslané exekútorom elektronicky. Vzhľadom na povinné softvérové vybavovanie úradu však je možné predpokladať, že väčšinu vyhotovených písomností je exekútor schopný rekonštruovať využitím svojho programového vybavenia. Listiny, ktoré boli do exekučného spisu doručené od iných osôb, možno rekonštruovať ich opätovným doručením alebo vypočutím autora alebo odosielateľa listiny a zápisničným zaznamenaním opisu obsahu listiny.

    ZÁVER

    Pri výkone exekútorskej činnosti prichádza exekútor do kontaktu s celým radom informácií, ktoré nie sú bežne prístupné (údaje o osobných a majetkových pomeroch povinného a tretích osôb, skutočnosti potenciálne tvoriace predmet obchodného, daňového, či iného tajomstva a pod.) a ktorých zachovanie neprístupnosti je v oprávnenom záujme dotknutých osôb. To isté platí pri výkone ďalšej činnosti exekútora[14] a pri činnosti exekútora v orgánoch Slovenskej komory exekútorov. Aby sa zamedzilo rozširovaniu informácií, ktoré exekútor získal v priebehu vykonávania týchto činností, zákon exekútora zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti, a to dokonca vo vzťahu k akýmkoľvek skutočnostiam, o ktorých sa dozvie. Takto široko nastavená povinnosť mlčanlivosti predstavuje prevenciu nesprávneho vyhodnotenia relevancie konkrétnej skutočnosti z pohľadu potreby jej ochrany pred sprístupnením. Navyše nemožno vylúčiť ani kontakt exekútora a ostatných povinných osôb s utajovanými skutočnosťami, no ochrana týchto skutočností sa riadi zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Podľa znenia zákona účinného do 31. marca 2017 patril medzi subjekty, ktorým mohol exekútor zapožičať spis, aj znalec. De lege lata má znalec len právo na odpisy a potvrdenia z exekučného spisu a právo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy. S účinnosťou od 1. apríla 2017 podľa znenia komentovaného ustanovenia nepatria medzi orgány, ktorým môže exekútor zapožičať exekučný spis, ani ministerstvo, či komora.[15] Ide tu o nesúlad v rámci samotného Exekučného poriadku, keď na iných miestach[16] zákon určuje exekútorovi povinnosť zapožičať exekučné spisy orgánu dohľadu, orgánu kontroly alebo disciplinárnemu orgánu s tým, že nerešpektovanie tejto povinnosti je disciplinárnym previnením exekútora.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
    1. KRAJČO, J.: Exekučný poriadok. Komentár. Bratislava : Eurounion, 2009
    2. MAZÁK, J.: Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2006
    3. POTASCH, P.: Komparatívne perspektívy verejnoprávnych deliktov. Žilina/Bratislava: Eurokódex/Paneurópska vysoká škola, 2011
    4. TOMAŠKOVIČ, M. Exekučný poriadok s komentárom. Žilina : Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006.

    Poznámky pod čiarou:

    1. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0521. ^
    2. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract no. APVV-16-0521 ^
    3. Napríklad spisovanie do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, prijímanie do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, doručovanie súdnych písomností, ak ho o doručenie požiada súd, ako aj vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. ^
    4. Z tohto základného pravidla však existujú viaceré výnimky. ^
    5. Bližšie pozri napríklad § 92 ods. 4 zákona o bankách, podľa ktorého je exekútor povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach oznámených bankou, tvoriacich bankové tajomstvo, a získané informácie môže zdieľať len s ostatnými subjektmi uvedenými v § 92 (v podstate ide o subjekty, ktorým je aj exekútor povinný poskytovať informácie – nepatrí však medzi nich účastník konania, ani jeho zástupca. Podobne podľa § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku je každý, kto sa dozvedel daňové tajomstvo, povinný ho zachovávať a za porušenie daňového tajomstva sa považuje jeho oznámenie alebo sprístupnenie osobám, ktoré nie sú oprávnené sa s ním oboznamovať. ^
    6. Exekučný poriadok aj v § 55 ods. 6 predpokladá poverovanie exekútorov predovšetkým (teda nie nevyhnutne) z radov exekútorov s bezpečnostnou previerkou. ^
    7. Vykonávacím predpisom je Výnos Ministerstva spravodlivosti SR číslo 1618/1998-60 zo dňa 15. júna 1998, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov. Samozrejme, kancelársky poriadok ministerstvo priebežne mení a dopĺňa v reakcii na vývoj právnej úpravy a požiadaviek týkajúcich sa činnosti súdneho exekútora. ^
    8. Samozrejme, pri zachovaní podmienok ustanovených v § 30 Exekučného poriadku. ^
    9. Napríklad konanie o existenčnej žalobe alebo žalobe na strpenie predaja veci, konanie o žalobe na náhradu škody, trestné konanie). ^
    10. Porovnaj znenie § 207 účinné do 31. marca 2017. ^
    11. § 8 ods. 4 písm. a), § 218e ods. 4 písm. b) a § 226 ods. 1 písm. d. ^
    12. KRAJČO, J. Exekučný poriadok. Komentár. Bratislava : Eurounion, 2009, s. 404 a nasl. ^
    13. Strata spisu pri poštovej preprave, mimoriadna udalosť v priestoroch exekútorského úradu, strata alebo zničenie spisu počas jeho zapožičania a pod.) ^
    14. Napríklad spisovanie do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, prijímanie do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, doručovanie súdnych písomností, ak ho o doručenie požiada súd, ako aj vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. ^
    15. Porovnaj znenie § 207 účinné do 31. marca 2017. ^
    16. § 8 ods. 4 písm. a), § 218e ods. 4 písm. b) a § 226 ods. 1 písm. d. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia