Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

OCHRANNÉ ZNÁMKY REDSKINS ZNOVU ZRUŠENÉ – OCHRANNÉ ZNÁMKY V USA A SR NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    02.08.2014Maroš Gondek (Spracoval: Michael Válek )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    BC. MAROŠ GONDEK

    ŠTUDENT – PRÁVNICKÁ FAKULTA UPJŠ V KOŠICIACH

    E-MAIL: MAROSGONDEK@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

    ochranná známka, Redskins, Squaw, verejný poriadok, dobré mravy, znevažovanie pôvodných obyvateľov Ameriky

    KEY WORDS:

    trademark, Redskins, Squaw, public order, good manners, defamation of Native Americans

    ABSTRAKT:

    Nedávno došlo v Spojených štátoch amerických k vyvrcholeniu niekoľko mesačného sporu, dôsledkom ktorého bolo zrušenie ochrannej známky REDSKINS, a to z dôvodu, že predmetná ochranná známka znevažuje pôvodných obyvateľov Ameriky. Práve týmto sa zaoberá prvá časť tohto príspevku, ktorá poukazuje aj na obdobné rozhodnutia. Druhá časť článku poukazuje na právne predpisy SR použiteľné v danej situácii, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

    ABSTRACT:

    Recently, it was terminated lasting several months case, in the USA. Result of this case was, that the trademarks REDSKINS were refused, because these could be defame the Native Americans. The first part of this article contains description of this case and similar cases, which were decided in the USA. The second part of this article contains legal regulations of trademarks in the Slovak republic and practice of the Court of Justice of the European Union.


    1. Úvod

    „Sme presvedčený, že znova zvíťazíme a rozhodnutie Patentového úradu bude v odvolacom konaní zmenené.“[1]

    Práve tento citát je obsiahnutý v z oficiálnom stanovisku klubu Washington Redskins k rozhodnutiu Patentového úradu (The United States Patent and Trademark Office), ktorým bolo zrušených 6 ochranných známok obsahujúcich pojem REDSKINS. Ako vyplýva z tohto stanoviska, predstavitelia klubu sa s rozhodnutím Patentového úradu, nemienia zmieriť. Ako je zrejmé z príspevku Michaela Váleka uverejnenom na stránke www.ucps.sk dňa 14.04.2014,o tom, že nejde o „jedno z mnohých“ rozhodnutí Patentového úradu, svedčí aj angažovanosť OSN,ktorá adresovala tímu amerického futbalu, žiadosť ozmenu názvu súčasného Washington Redskins, a to z dôvodu, že pojem REDSKINS = indián, je pre mnohých neoddeliteľne spätý s históriou utrpenia a vyvlastnenia, pričom ide o pejoratívny a pohŕdavý výraz.

    Predmetný článokprinášastručný opis uvedenej situácie, ako aj opis právneho stavu upravujúceho obdobnú situáciu v podmienkach Slovenskej republiky s poukázaním na judikatúru súdov v tejto oblasti.

    2. Ochranné známky v USA a znevažovanie určitých skupín osôb

    Ako sa konštatuje v oficiálnom stanovisku tímu WASHINGTON REDSKINS, táto situácia nie je odlišná od tej spred vyše 10 rokov, keď bola ochranná známka Redskins Patentovým úradom zrušená, pričom následne došlo v odvolacom konaní federálnym súdom k zmene tohto rozhodnutia, a ochranné známky REDSKINS ostali v platnosti. Ako konštatoval súd vo svojom rozhodnutí z roku 2003, dôkazy neodôvodňujú záver, že sporná ochranná známka znevažuje pôvodných obyvateľov Ameriky. Súd usúdil, že konštatovanie Patentového úradu o možnosti znevažovania pôvodných obyvateľov Ameriky, nie je podložené relevantnými dôkazmi a je nesprávne.

    Celá situácia súvisí so skutočnosťou, že zákony Spojených štátov amerických nedovoľujú registrovať ochrannú známku, ktorá je spôsobilá znevažovať jednotlivé osoby alebo skupiny osôb. V zmysle časti 15, kapitoly 22, podkapitoly I, § 1052 „The United States Code“, v zmysle ktorého nie je možné, okrem iného, zaregistrovať ochrannú známku, podstata ktorej je nemorálna, klamlivá alebo škandalózna, alebo ktorá je spôsobilá znevažovať živé alebo mŕtve osoby, inštitúcie náboženské a národné symboly, alebo týmto privodiť zlú povesť.[2] V dôsledku tohto ustanovenia došlo Patentovým úradom k zrušeniu 6 ochranných známok obsahujúcich označenie REDSKINS. Ako bolo avizované, tím WASHINGTON REDSKINS sa voči predmetnému rozhodnutiu Patentového úradu odvolá. Uvidíme teda, či zaujme odvolací súd aj v tomto prípade rovnaký názor ako pred vyše 10 rokmi.

    Obdobné situácie, keď registrovaná, či navrhovaná ochranná známka znevažuje určité skupiny osôb, resp. je spôsobilá ich takto znevažovať, sa už pochopiteľne, v histórii Patentového úradu vyskytli, s rôznymi výsledkami, už viackrát. Možno spomenúť prípad z pred niekoľkých rokov vo veci registrácie ochrannej známky SQUAW a SQUAW ONE (pojem SQUAW označuje indiánsku ženu, pričom toto označenie je považované za hrubú urážku pôvodných Američanov). V uvedenom prípade si americké lyžiarske stredisko Squaw Valley pokúšalo zaregistrovať spomínané ochranné známky obsahujúce pojem SQUAW, a to pre triedy č. 25 ( všetky druh oblečenia), č. 28 (lyžiarska výstroj ako lyže, palice, či lyžiarske súpravy) a č. 35 (maloobchodné služby v súvislosti so športovým tovarom), obsiahnuté v Medzinárodnom triedení výrobkov a služieb, tzv. Niceské triedenie. Patentový úrad zamietol žiadosť o zápis ochrannej známky z dôvodu, že označenie SQUAW môže znevažovať pôvodných Američanov a privodiť im ujmu. K jej zamietnutiu teda došlo z rovnakého dôvodu, ako je to v súčasnosti, v prípade ochrannej známky REDSKINS, a to s odkazom na ustanovenia federálneho zákona zakazujúceho registrovať ochrannú známku, ktorá je spôsobilá znevažovať jednotlivé osoby alebo skupiny osôb. Na odvolanie navrhovateľa, lyžiarskeho strediska Squaw Valley, došlo k zmene rozhodnutia Patentového úradu, avšak len čiastočnému. Odvolací orgán (Trademark Trial and AppealBoard) povolil registráciu ochrannej známky, pokiaľ ide o lyžiarsku výstroj, teda o triedu č. 28, naopak ohľadne ďalších dvoch tried bolo rozhodnutie Patentového úradu o zamietnutí registrácie potvrdené. V konkrétnom prípade sa brala na zreteľ skutočnosť, že pojem Squaw Valley predstavuje nielen označenie pôvodných Američanov, ale súčasne ide aj o geografický pojem. Je však evidentné, aj s ohľadom na tento prípad, kde ochranná známka bola v súvislosti s niektorými produktami povolená, naopak v súvislosti s inými nie, že obdobné prípady, je potrebné posudzovať vždy s ohľadom na konkrétny prípad a jeho okolnosti, vždy individuálne a s vysokou mierou subjektivity, pričom je potrebné brať zreteľ na tovary a služby, v súvislosti s ktorými sa ochranná známka prihlasuje. To napokon dokazuje aj test použitý okrem iného v prípade SQUAW VALLEY, s ohľadom na ktorý došlo v danom prípade k čiastočnému povoleniu, resp. čiastočnému zamietnutie zápisu ochranných známok. Predmetný test bol prvýkrát použitý v spore Harjo vs. Pro-Footbal v roku 1999. Obsahom je určiť, či posudzovaná ochranná známka je spôsobilá znevažovať určité skupiny osôb a spôsobiť im ujmu. V zmysle uvedeného testu je potrebné skúmať pravdepodobný zmysel ochrannej známky, berúc na zreteľ nie iba jej slovný význam, ale tiež jej vzťah k povahe tovaru a služieb a konkrétny spôsob, akým je ochranná známka používaná v praxi, v súvislosti s tovarom a službami.

    3. Registrácia ochranných známok v podmienkach SR

    Na začiatok analýzy obdobnej situácie v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, je potrebné sa najskôr zamerať na úpravu obsiahnutú v Ústave Slovenskej republiky, ako základnom zákone štátu, keďže v prípade obdobného prípadu ako je momentálne riešený v Spojených štátoch amerických, by pochopiteľne nedošlo iba k porušeniu predpisov upravujúcich registráciu ochranných známok, ale aj k porušeniu samotnej Ústavy zakotvujúcej okrem iného základné ľudské práva a slobody, ktoré by boli obdobným konaním dotknuté.

    V zmysle č. 12 Ústavy SR, sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Obrovský a nenahraditeľný význam základných práv potvrdzuje druhá veta citovaného článku Ústavy, v zmysle ktorej sú základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V zmysle Ústavy prislúchajú na území Slovenskej republiky, základné práva a slobody všetkým, bez ohľadu, jazyk, vieru, náboženstvo, a čo je pre týmto článkom riešenú situáciu obzvlášť dôležité, bez ohľadu na rasu, farbu pleti, národný pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine.

    Základné ľudské práva nachádzajú následne konkretizáciu v nasledujúcich článkoch Ústavy. V zmysle čl. 19 ods.1 má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Práve uvedené právo zaradené do 2. kategórie základných práv by bolo v podmienkach SR v článkom opisovanej situácii najviac dotknuté. Je nepochybné, že takouto ochrannou známkou by došlo, v závislosti od konkrétneho prípadu, k zásahu do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti.

    Pokiaľ ide o samotnú definíciu ochrannej známky, zákon č. 506/2009 Z. z., o ochranných známkach, definuje označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku ako akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

    Ako uvádza Peter Vojčík vo svojom diele Právo duševného vlastníctva ako ochrannú známku možno zapísať iba také označenie, ktoré je vnímateľné zrakom a má rozlišovaciu spôsobilosť. Pričom vo všeobecnosti rozlišujeme päť druhov ochranných známok a to slovné, obrazové, plošné, priestorové a kombinované.[3]

    Je pochopiteľné, že právo zaregistrovať určitú ochrannú známku nie je neobmedzené. V podmienkach SR upravuje registráciu ochranných známok zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, ktorý v § 5 a 6 obsahuje absolútne dôvody odmietnutia zápisu označenia do registra, na ktoré je úrad povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. V § 7 sú následne obsiahnuté dôvody zamietnutia ochranných známok, ktoré označujeme ako relatívne. Ide o dôvody zamietnutia, na ktoré úrad neprihliadne z úradnej moci, ale iba na námietku konkrétnej dotknutej osoby. Medzi absolútnymi dôvodmi zamietnutia obsiahnutými v § 5 sú okrem iného pod písm. f) rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, resp. pod písm. i) skutočnosť, že ochranná známka obsahuje označenia, ktorých používanie nie je v súlade s ustanoveniami iného právneho predpisu alebo je v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z medzinárodných zmlúv. Rovnako v zmysle Nariadenia Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, patrí podľa čl. 7 medzi absolútne dôvody odmietnutia zápisu ochrannej známky Spoločenstva do registra rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi.[4V podmienkach Slovenskej republiky registráciu ochranných známok neupravuje iba už citovaný zákon č. 506/2009 Z.z., či Nariadenie Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, ale aj Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 a Protokol k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok z 17. júna 1989, a to pre prípad registrácie tzv. medzinárodnej ochrannej známky, teda aj mimo územia Európskej únie. Uvedené medzinárodné zmluvy neobsahujú výpočet prípadov, keď bude žiadosť o registráciu ochrannej známky zamietnutá. Táto situácia je riešená cez odkaz na právne poriadky členských štátov, a na ich aktivitu. V zmysle čl. 5 Madridskej dohody, ak to dovoľuje príslušná právna úprava, úrad zmluvnej strany, ktorému medzinárodný úrad oznámil rozšírenie ochrany vyplývajúcej z medzinárodného zápisu na túto zmluvnú stranu, je oprávnený oznámením o zamietnutí vyhlásiť, že ochrannej známke, ktorá je predmetom rozšírenia, nemôže táto zmluvná strana priznať ochranu.[5Z uvedeného je zrejmé, že zamietnutie registrácie ochrannej známky v jednej krajine nemá za následok jej neplatnosť v inom zmluvnom štáte, ako je to v prípade ochrannej známky Spoločenstva, čo súvisí s územnou pôsobnosťou jednotlivých ochranných známok. Kým územná pôsobnosť ochrannej známky Spoločenstva sa automaticky vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie, bez možnosti jej obmedzenia, v prípade medzinárodnej ochrannej známky, si môže prihlasovateľ vybrať zmluvné štáty, v ktorých má záujem predmetné označenie registrovať ako ochrannú známku. V prípade medzinárodnej ochrannej známky teda nedochádza automaticky k jej jej registrácii a ochrane vo všetkých zmluvných štátoch.

    Právna úprava platná v Slovenskej republike teda neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by zakazovalo zápis takej ochrannej známky, ktorá je spôsobilá znevažovať osoby resp. špecifické skupiny osôb. Táto situácia je však riešená odkazom na dobré mravy, príp. odkazom na ustanovenia iných právnych predpisov. Ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach , označeniami, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom sú označenia, ktoré obsahujú symboly propagujúce alebo evokujúce násilie, predovšetkým rasistické, nacistické a iné symboly extrémistických a zločineckých skupín, ale aj označenia, ktoré svojim obsahom zosmiešňujú historicky uznávané osobnosti, spoločenské inštitúcie, štátne orgány a pod. Je teda evidentné, že v danom prípade, pojem rozpor s verejným poriadkom, zahŕňa širokú množinu prípadov, kedy je možné dané ustanovenia aplikovať, a spornú ochrannú známku nezaregistrovať.

    V určitom prípade by znevažujúcim použitím už zaregistrovanej ochrannej známky, s ohľadom na konkrétnu situáciu a použitie ochrannej známky, mohlo dôjsť až k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona, v zmysle ktorého, kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebojednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. Hanobením sa rozumie hrubé znevažovanie urážlivými výrokmi alebo iným urážlivým konaním. Urážlivosť prejavu vyplýva buď z obsahu, alebo zo spôsobu tohto prejavu, alebo z okolností, za ktorých bol prejav urobený. Urážlivý prejav musí smerovať k znevažovaniu národa, jazyka, rasy, etnickej skupiny, skupiny pre jej vierovyznanie alebo preto, že je bez vyznania.

    4. Ochranné známky v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ

    Bolo by teda zaujímavé sledovať, ako by sa obdobná situácia vyvíjala v podmienkach Slovenskej republiky. Obdobné situácie je samozrejme potrebné vždy posudzovať s ohľadom na konkrétnu situáciu, čas i miesto, nakoľko aj v danom prípade však nie je problematickým výklad zákonov, ale skutočnosť, či ochranná známka obsahujúca sporný pojem REDSKINS znevažuje alebo neznevažuje pôvodných obyvateľov Ameriky. Skutočnosť, že ochrannú známku a jej rozpor s verejným poriadkom, dobrými mravmi je potrebné posudzovať vždy vysoko individuálne, s ohľadom na miesto zápisu a všetky okolnosti, svedčí skutočnosť, že od roku 2008 je na území Európskej Únie registrovaná ochranná známka spoločenstva s názvom WASHINGTON REDSKINS, teda známka, platnosť ktorej je v USA vzhľadom na jej význam sporná.

    Aj v podmienkach EÚ už bol obdobný prípad, aj keď nie celkom identický riešený, a to Súdnym dvorom Európskej únie. V danom prípade síce nešlo konkrétne o znevažovanie určitých skupín osôb, ale o širšie vymedzený dôvod, a to rozpor s verejným poriadkom a dobrými mravmi, kde je znevažovanie skupín osôb možné zaradiť. Ide o rozsudok Súdneho dvora vo veci T-232/10, CoutureTechLtd proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „OHIM“), zo dňa 20.09.2011.

    Konaniu pred Súdnym dvorom predchádzalo konanie o zápise ochrannej známky spoločnosti CourteTechLtd, zápis ktorej bol zo strany OHIM-u zamietnutý, a to z dôvodu rozporu navrhovanej ochrannej známky s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. OHIM tak konal v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. f) Nariadenia Rady č. 207/2009, o ochrannej známke spoločenstva. V zmysle predmetného nariadenia išlo o dôvod zamietnutia, subsumovaný pod absolútne dôvody zamietnutia. Okrem absolútnych dôvodov, pri ktorých sa registrácia ochrannej známky zamieta ex offo, rozlišuje nariadenie ešte aj relatívne dôvody zamietnutia, na ktoré sa prihliada iba na námietku majiteľa skoršej ochrannej známky. Navrhovaná ochranná známka je obsiahnutá v prílohe č. 1 tohto článku, pričom známka obsahuje zobrazenie štátneho symbolu Zväzu sovietskych socialistických republík. Po zamietnutí zápisu ochrannej známky aj zo strany odvolacieho orgánu, podal navrhovateľ žalobu na Súdny dvor EÚ, ktorým žiadal rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušiť. Ako konštatoval Súdny dvor EÚ, v zmysle čl. 7 ods. 2 predmetného nariadenia ako aj v zmysle konštantnej judikatúry, zápis ochrannej známky sa musí zamietnuť, ak sa na ňu vzťahuje niektorý z absolútnych dôvodov zamietnutia, a to hoci aj v jednom členskom štáte. Toto konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že označenia, ktoré môže príslušná skupina verejnosti vnímať ako označenia v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, nie sú rovnaké vo všetkých členských štátoch, najmä z jazykových, historických, spoločenských alebo kultúrnych dôvodov, ako to konštatoval Súdny dvor v bode 32 svojho rozhodnutia.

    Pokiaľ ide o posudzovanie dôvodov absolútnej neplatnosti registrácie ochrannej známky, ako uvádzajú Hajnalová a Suja vo svojom diele Ochranná známka spoločenstva CTM, obsahom je zistenie či možno predmet vôbec registrovať. V tomto konaní prihlášku skúma viac ako sto odborníkov, tzv. prieskumných expertov, ktorí sú rozdelení do piatich skupín. Každá táto skupina skúma konkrétne náležitosti prihlášky alebo spôsobilosť prihlasovateľa. Jedna z týchto skupín sa venuje tomu, či prihláška spĺňa dôvody na absolútne zamietnutie.

    Oproti tomu, z registra OHIM-u je zrejmé, že v minulosti došlo k registrácií takých ochranných známok Spoločenstva, kde je ich súlad s verejným poriadkom a dobrými mravmi prinajmenšom sporný, ako napr. MARIHUANA, samozrejme, aj v tomto prípade je potrebné vziať na zreteľ všetky okolnosti prípadu, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, na ktoré tovary a služby sa predmetná ochranná známka vzťahuje. Už spomínanú vysokú mieru individualizácie, no zároveň aj akúsi nejednostnosť rozhodovacej praxe OHIM-u, vyjadruje tiež skutočnosť, že v roku 2003 došlo k zápisu slovnej ochrannej známky Spoločenstva „CANNABIS“ (pričom ide o latinský výraz pre marihuanu). V tejto súvislosti je možné poukázať aj na rozhodnutie OHIM-u z roku 2005, keď došlo k zápisu obrazovej ochrannej známky CANNABIS CULTURE (príloha č. 2). Naproti tomu, v roku 1997 došlo k zamietnutiu obrazovej ochrannej známky Cannabis (príloha č. 3), ktorá je vzhľadompodobná s obrazovou ochrannou známkou CANNABIS CULTURE, avšak odlišný je zoznam tried, v súvislosti ktorými sa ochranná známka navrhuje zapísať. Zatiaľ čo v prípade povolenej ochrannej známky CANNABIS CULTURE ide o triedy 18 (Koža, koženka a výrobky z týchto materiálov), 28 (Hry, hračky; telocvičné a športové potreby,...) 35 (reklamné služby, obchodný manažment, obchodná administratíva, kancelárske práce), 41 (Výchova; vzdelávanie; zábava; športová a kultúrna činnosť),v prípade zamietnutej ochrannej známky išlo o Cannabis triedy 32 (pivo, minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje,... ) a 33 (alkoholické nápoje okrem piva). V danom prípade je zaujímavé poukázať aj na rozhodnutia českého Úřadu průmyslného vlastníctvi, kde došlo k zamietnutiu ochrannej známky tráva, či obrazová ochranná známka tráva 20 cigaret s filtrem (príloha č. 4), pre triedu 34 – tabak, potreby pre fajčiarov a zápalky.

    5. Záver

    Cieľom predmetného príspevku bolo jednak priblížiť čitateľom aktuálny vývoj situácie v USA v súvislosti so zrušením ochranných známok REDSKIN, aj s ohľadom na obdobné rozhodnutia amerického Patentového úradu z minulosti. Druhá časť príspevku sa zaoberá právnou úpravou ochranných známok v Slovenskej republike, v súvislosti s aktuálne riešenou situáciu v USA, pričom táto časť poukazuje jednak na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, hoci nie v identickom, no sčasti obdobnom prípade, ako aj na istú nejednotnosť rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, či na potrebu skúmania každej prihlášky ochrannej známky, v súvislosti s absolútnymi dôvodmi jej zamietnutia, s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu, pričom je potrebná vysoká miera individualizácie.

    Zdroje

    1. VOJČÍK, P. a kol., Právo duševného vlastníctva, Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2012, s. 299, 301, ISBN 978-80-7380-373-5
    2. Medzinárodné triedenie tovarov a služieb na zápis ochranných známok (Nicejské triedenie)
    3. STATEMENT BY BOB RASKOPF, TRADEMARK ATTRONEY FOR THE WASHINGTON REDSKIND. Dostupné na internete: http://files.redskins.com/pdf/Statement-by-Bob-Raskopf-Trademark-Attorney-for-the-Washington-Redskins.pdf
    4. UNITED STATES PATENT AND TRADEMNARK OFFICE – Trademark Trial and AppealBoard – In re Squaw Valley DevelopmentCompanySerial Nos. 76511144 and 76511145. Dostupné na internete: http://www.uspto.gov/web/offices/com/sol/foia/ttab/2aissues/2006/76511144re.pdf
    5. Zákon č. 506/2009 Z. z., o ochranných známkach
    6. Nariadenia Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva
    7. Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
    8. Zákon č. 460/1992 Sb. Ústava Slovenskej republiky
    9. Dôvodová správa k Návrhu zákona o ochranných známkach. Dostupné na internete: http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CEAQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D332358&ei=wo3KU-mCCYqS7AbmwYCoAw&usg=AFQjCNGIsnra6N72UE_irnDu-JeIFPrYRQ&bvm=bv.71198958,d.bGE
    10. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20. septembra 2011 vo veci T-232/10, CoutureTechLtd proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu. Dostupné na inernete: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=9ea7d0f130de9055edb2fe454c83be8eb39e6f18fe52.e34KaxiLc3eQc40LaxqMbN4Ob30Me0?text=&docid=109802&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=292054
    11. Michael Válek, OSN žiada od amerického futbalového tímu Washington Redskins zmenu mena. Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/OSN_ziada_od_americkeho_futbaloveho_timu_Washington_Redskins_zmenu_mena
    12. The United StatedCode. Dostupné na internete: http://uscode.house.gov/
    13. Nariadenie Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Dostupné na internete: http://eur- lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1406276795868&uri=CELEX:02009R0207-20130701
    14. Madridská dohoda o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok z 17. júna 1989.Dostupné na internete: http://www.wipo.int/madrid/en/legal_texts/

    Prílohy

    Príloha č. 1

    Gondek___pr.____1

    Príloha č. 2

    Gondek___pr.____2

    Príloha č. 3

    Gondek___pr.____3

    Príloha č. 4

    Gondek___pr.____4

    Poznámky pod čiarou:

    1. STATEMENT BY BOB RASKOPF, TRADEMARK ATTRONEY FOR THE WASHINGTON REDSKIND. Dostupné na internete: http://files.redskins.com/pdf/Statement-by-Bob-Raskopf-Trademark-Attorney-for-the-Washington-Redskins.pdf^
    2. Title 15, Chapter 22, Subchapter I, § 1052 of The United StatedCode. Dostupné na internete: http://uscode.house.gov/^
    3. VOJČÍK, Peter. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. str. 299-301, ISBN: 978-80-7380-373-5.^
    4. Čl. 7 Nariadenia Rady č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1406276795868&uri=CELEX:02009R0207-20130701^
    5. Čl.5 ods. 1 Madridskej dohody o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok z 17. júna 1989. Dostupné na internete: http://www.wipo.int/madrid/en/legal_texts/ ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia