Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Centrum pre nezávislú žurnalistiku - otázky na tému štátny tajomník pre šport NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    20.11.2018JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Aká je podľa vás aktuálna legislatívna situácia v športe?

    Slovenská legislatíva (nielen) v športe zodpovedá tomu, v akom stave je celá slovenská spoločnosť, je nedokonalá, vyvíja sa a chýba jej viac systémovosti a systematickosti.

    Bola by v oveľa lepšom stave, ak by do nej neboli v legislatívnom procese pravidelne vykonávané “rýchle” politické zásahy pod časovým tlakom často bez dostatočnej znalosti či domyslenia všetkých podstatných súvislostí vykonaného zásahu. Musíme však rešpektovať právo zákonodarnej iniciatívy poslancov, škoda len, že často nie sú dostatočne dôslední pri zisťovaní konotácií a neželaných dopadov svojich pozmeňujúcich návrhov.

    A ešte lepšie by sa legislatíva javila v spoločnosti vtedy, ak by príslušné kontrolné orgány dôsledne vyžadovali jej dodržiavanie, ak by robili preventívne kontroly, poučili by subjekty o správnom postupe, vydávali by podstatne viac odporúčaní, stanovísk a usmernení k jednotnému uplatňovaniu právnych predpisov a ak je to primerané a spravodlivé, aby boli dôsledne a spravodlivo uplatňované aj sankčné postupy, najmä voči subjektom, ktoré boli pred porušením zákona poučené alebo upozornené na nesprávny postup a teda ich konanie je možné považovať za zámerné alebo za hrubú nedbalosť.

    Služba zo strany orgánov verejnej správy poskytovaná subjektom v športe by mohla a mala byť podstatne intenzívnejšia a komplexnejšia a to obzvlášť v čase, keď nová komplexná právna úprava v podobe zákona o športe účinného od 1.1.2016 priniesla do oblasti športu nové povinnosti a reformné procesy, ktorých zavedenie do každodenného života si vyžaduje odbornú asistenciu štátu, ktorý túto zmenu v legislatívnom procese pre slovenskú spoločnosť schválil v podobe zákona.

    Vymožiteľnosť práva a dodržiavanie zákonnej úpravy (nielen) v športe je na úrovni, ktorá nezodpovedá modernej dobe, ktorú žijeme, ani spoločenstvu vyspelých európskych štátov, ktorého sme súčasťou. Všetko sa však vyvíja a snažíme sa aj osobnou dlhodobou angažovanosťou v rámci odborných aktivít a projektov občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť prispieť k tomu, aby sa situácia v oblasti poznania a dodržiavania právnej úpravy (nielen) v športe zlepšovala.

    Zatiaľ žiaľ (ani) v športe nemožno konštatovať že “dodržiavanie pravidiel/zákona sa oplatí”.

    Chceme to však postupne vlastnou aktivitou pomôcť zmeniť k lepšiemu.

    Od roku 2016 platí Zákon o šport, ktorý nie je pre kluby, zväzy či športové organizácie žiadnou novinkou, ale napriek tomu je stále voči nemu množstvo pripomienok a kritiky, prečo?

    Na úvod treba povedať, že vo všeobecnosti žiadna zmena v nastavení pravidiel spoločenských vzťahov či zmena každodenných stereotypov, nie sú prijímané ľahko a nie sú obľúbené.

    Obzvlášť keď nové pravidlá neprejdú v spoločnosti procesom “interiorizácie” to znamená, že štát zabezpečí, aby sa adresát právnej normy dozvedel o obsahu pravidla, aby ho spoznal, pochopil jeho vnútornú logiku, zmysel a účel a na základe toho ho dokáže uznať/prijať a zariadiť sa podľa neho. Pri takomto procese implementácie nového pravidla do života, medzi športové subjekty je možné očakávať a aj vyžadovať dodržiavanie zákona. Tento proces sa však aktívne vykonáva v máloktorej oblasti. Nové predpisy štát uverejní v Zbierke zákonov SR a právnici a úradníci pri riešení problémov vyplývajúcich z neznalosti zákona alibisticky až cynicky skonšatujú, že “neznalosť zákona neospravedlňuje”. Keď si dáme poctivo ruku na srdce, tak musíme priznať, že pri aktuálnej legislatívnej produkcii a nestabilite právnej úpravy v dôsledku neustálych zmien predpisov vynútených či už členstvom v EÚ, vývojom ľudskej spoločnosti alebo aj uskutočňovaním politických programov vlády či vládnucich strán strácajú prehľad o obsahu právnej úpravy už aj samotní právnici, ktorí denne používajú zákon, nie to ešte bežní občania vrátane športovcov, športových odborníkov, či predstaviteľov klubov a zväzov, ktorí často zákon nepoznajú a jeho pomerne rigidný normatívny jazyk nedokážu ani správne čítať a vykladať.

    Čo sa týka dodržiavania legislatívy v oblasti športu, začína to od štátu, ktorý si nesplnil riadne a včas viaceré svoje zákonom predpokladané povinnosti, ktoré mali rozbehnúť reformu športu a priniesť hmatateľné pozitívne praktické dopady. Zrejme najväčším deficitom je niekoľkoročné (ne)budovanie informačného systému športu, ktorý mal byť absolútnou prioritou a službou štátu pri reforme športu. Ďalším praktickým problémom je, že štát za tri roky ani raz nedodržal zákonnú lehotu na výpočet príspevku uznanému športu (do 31.10.) čo znamenalo nemožnosť plánovania a prípravy rozpočtov zväzov pred začiatkom roka. Politická novela zákona o športe z roku 2016 “zhora” a najmä pozmeňujúci návrh poslancov NR SR za SNS (Jančula a Tittel), ktorý sa objavil cca 48 hodín pred schválením novely zákona o športe, politicky bez odbornej diskusie úplne poprel pôvodný koncept zákona o športe tým, že vyňal športy futbal a hokej z výpočtu príspevku uznanému športu podľa “vzorca” a uzákonil im garantované percento z prostriedkov určených na šport (futbalu 17% a hokeju 13%), čo znamená, že túto časť z prostriedkov určených na šport dostanú tieto športy (ich národné zväzy) bez ohľadu na počet športovcov, popularitu či výsledky slovenských reprezentácií v týchto športoch. Rovnako sa touto novelou bez vecnej diskusie a dopadovej analýzy zaviedli pre zväzy povinné percentá, ako použiť príspevok uznanému športu, čím sa narušila pôvodná filozofia zákona o športe, že zväzy si majú sami určiť priority, na čo konkrétne potrebujú najviac prostriedkov. V neposlednom rade to spôsobilo aj nárast administratívy zväzov a nákladov na ňu, pritom paradoxne novela zaviedla obmedzenie prevádzkových nákladov zväzov na maximálne 15% z príspevku uznanému športu.

    Každá zmena, ktorá zasahuje do zažitých stereotypov a návykov v činnosti človeka, je často sprevádzaná odmietaním a nezáujmom. Obzvlášť, keď aj ministerstvo školstva sa k zákonu o športe a jej implementácii do praxe stavalo pasívne, ak nie negatívne. Zavádzanie reforiem bez angažovanej pomoci štátu (ministerstva školstva, ale aj iných rezortov) je veľmi zložité a nič iné, ako nespokojnosť adresátov novej právnej úpravy čakať nie je možné. Tá nespokojnosť však pramení najmä z nevedomosti, preto sa Učená právnická spoločnosť snaží pomáhať športovej obci pochopiť cieľ a podstatu jednotlivých pravidiel upravených v zákone o športe, pričom keď sú im tieto pravidlá vysvetlené, v prevažnej miere akceptujú ich logiku a spravodlivosť alebo povedia, že majú iný názor, ale z vecnej diskusie odchádzajú s pocitom, že existujú dôvody pre takéto znenie pravidla, že to nie je iba autoritatívne pravidlo bez primeraných dôvodov, ale že to má svoje rácio.

    S cieľom pomôcť s implementáciou zákona o športe UčPS zorganizovala od začiatku roka 2015 bez účastníckeho poplatku cca 50 seminárov a konferencií, pripravila vzorové zmluvy, stanovy, zápisnice, cca 500 odpovedí na často kladené otázky k zákonu o športe.

    A pokračujeme ďalej. Snažíme sa tvorivou činnosťou priniesť/ponúknuť športovej obci dobro - znalosť, pochopenie a odbornú oporu. Zároveň aj my neustále získavame nové poznatky z dennej komunikácie s ľuďmi zo športového hnutia o aplikačných problémoch, s ktorými sa stretávame a snažíme sa ich zovšeobecniť a riešiť.

    Do konca roka 2018 môžu byť športovci v kluboch ako SZČO, kým od januára 2019 už iba ako jeho zamestnanci, čo klubom spôsobí radikálne zvýšenie nákladov a vo veľkej miere aj existenčné problémy. Bude tomu naozaj tak?

    Dovoľujem si podotknúť, že už v otázke je nesprávna hypotéza. Profesionálni športovci, ktorí vykonávali šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa mali stať zamestnancami na základe úpravy uvedenej v zákone o športe už od 1.1.2016 (mohli im len dobehnúť zmluvy uzavreté pred 1.1.2016), respektíve pri dôslednom dodržiavaní Zákonníka práce mali byť takýto športovci zamestnancami už oveľa skôr.

    V tomto smere by som rád dal do pozornosti svoj rozhovor pre hráčsku asociáciu hokeja, kde som sa k tejto téme podrobne venoval:
    http://www.ucps.sk/ROZHOVOR_hracskej_asociacie_hokeja_s_Petrom_Sepesim

    Navrhujem citovať alebo prelinkovať tento rozhovor, nakoľko sa jedná o komplexné vysvetlenie problematiky.

    Aká je situácia v tomto smere v dvoch najpopulárnejších, najpočetnejších a najsilnejších športových zväzoch – vo futbale a v hokeji, aká je tu, respektíve bude situácia od januára 2019?

    Podľa platnej právnej úpravy by mali profesionálni športovci - zamestnanci a ich kluby od 1.1.2019 platiť plné odvody do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, čo by pre mnohé najmä stredné a menšie kluby hokeja, futbalu, basketbalu, hádzanej, či volejbalu, prinieslo neudržateľnú situáciu. Takmer všetky športové kluby, ktoré majú profesionálnych športovcov sú každoročne významne dotované zo súkromných i verejných zdrojov a ekonomicky sú stratové, pričom plné odvody by im priniesli ďalšie zvýšenie ich mzdových nákladov o cca 50% a ak by chceli udržať čistý príjem športovca v doterajšej výške tak ešte viac.

    Dňa 28.9.2018 však podala skupina poslancov Národnej rady SR (D. Tittel, D. Galis, M. Glváč, Ľ. Petrák, T. Bernaťák, T. Jančula) návrh zákona, ktorým sa navrhuje predĺženie “odvodových prázdnin” o ďalšie tri roky, t. j. do 31.12.2021. Športovci by sa schválením tohto návrhu dostali mimo sociálneho systému Slovenskej republiky spolu s uplynulými tromi rokmi až na šesť rokov ich aktívneho života.

    Poslanecký návrh zákona je označený ako parlamentná tlač 1156 a je dostupný na tejto stránke Národnej rady SR: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6993.

    Potrebuje slovenský šport svoje vlastné ministerstvo?

    V prvom rade je potrebné uviesť, že šport je autonómna oblasť života slovenskej spoločnosti s vlastnými predpismi a medzinárodným zastrešením a bude fungovať s ministerstvom či bez neho. Osobitnú povahu športu vyjadrila dokonca aj Európska únia v článku 166 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ tak, že: “Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.”

    Orgány štátu s kompetenciou vykonávať riadenie a správu športu sú tvorené na to, aby na základe spoločenskej objednávky a odborných poznatkov na znalostnom základe vytvárali a uskutočňovali štátne politiky v oblastiach verejného záujmu v športe.

    Verejný záujem v športe je v zákone o športe definovaný tak, že ním je:
    “podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.”.

    Tým je daný rozsah, v ktorom by mali orgány štátu vykonávať podporu a rozvoj športu. Sem rozhodne patria témy, ktoré sú nad úrovňou pôsobnosti zväzov, ako sú napríklad športové poukazy, vytváranie transparentného systému poskytovania, vykazovania a kontroly použitia verejných prostriedkov na podporu jednotlivých verejných záujmov.

    Som presvedčený, že existuje viacero modelov riadenia slovenského športu na centrálnej štátnej úrovni a jeho efektivita bude vždy závisieť od angažovanosti, fundovanosti, pracovitosti, kompetenciách, ale aj autonómnosti a spoločenskej autorite vedenia príslušného orgánu štátnej správy, ktorý bude vykonávať dočasnú správu verejných vecí v športe počas funkčného obdobia príslušnej vládnej garnitúry.

    Obsadenie vrcholných funkcií v štátnej správe športu bude zrejme tak, ako aj pri iných obdobných štátnych pozíciách otázkou politickej nominácie, a teda štátny šéf športu bude vždy vnímaný politicky. Pritom šport bude fungovať najlepšie vtedy, keď v ňom bude čo najmenej zásahov zo strany politických subjektov, podobne ako kultúra, či umenie.

    Ministerstvo športu by samozrejme podstatne zvýšilo váhu športu v slovenskej spoločnosti, ako aj na zasadnutiach vlády, keď sa prerokúvajú otázky s dopadom na oblasť športu. Športová obec by ho určite privítala. Šport nám vytvára pozitívne vzory pre deti a mládež, podporuje národné uvedomenie, národnú hrdosť, prináša emóciu, zábavu, kultúrny zážitok pre fanúšikov, rodičov, formuje vlastnosti športovcov ako disciplinovanosť, vytrvalosť, húževnatosť, plánovitosť, tímovosť, rešpektovanie autority, ktoré sú dôležité aj pre akékoľvek bežné povolanie a v neposlednom rade je veľmi dôležitý aj z pohľadu zdravia obyvateľstva - je zrejme jedinou adekvátnou náhradou fyzickej práce, ktorú postupne nahrádzajú stroje a technológie a človek sa vplyvom toho fyzicky mení.

    Ministerstvo ako také to nie je iba minister, jeho sekretárka, asistent, ale je to celý úradnícky aparát. Bolo by potrebné špecifikovať jeho činnosť a funkcie, bolo by potrebné prijať odpovedajúce zákony, pripraviť legislatívu, všetko dostať do reálneho života, prispôsobiť reálnym potrebám každého zväzu – aby to naozaj aj fungovalo a najmä všetko zaplatiť. Bolo by to vôbec možné zrealizovať za jedno volebné obdobie?

    Áno, je to významná systémová zmena, ktorú je potrebné pripraviť inštitucionálne, personálne, infraštruktúrne, finančne, organizačno-technicky, legislatívne a presadiť aj politicky. Takáto zmena by sa zrejme musela prijať tak, aby sa jej dopady dostali do návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rozpočtový rok a musela by byť stanovená postupnosť krokov i osoby zodpovedné za ich vykonanie. V Českej republike napríklad idú vytvárať na centrálnej úrovni Národnú športovú agentúru na prípravu vytvorenia ktorej dostal mandát pán Hnilička splnomocnenec vlády pre šport. Viac informácii o tomto projekte TU: https://zpravy.idnes.cz/vlada-narodni-sportovni-agentura-ministerstvo-skolstvi-mladeze-a-telovychovy-g0l-/domaci.aspx?c=A180717_115232_domaci_bja

    Možno jednoduchšie a lacnejšie riešenie s porovnateľným efektom ako vytvorenie nového ministerstva športu by mohlo byť presunutie agendy športu pod ministerstvo kultúry, nakoľko kultúra a šport sú svojimi témami ako napríklad organizovanie verejných kultúrnych/športových podujatí, status a zmluvné vzťahy umelcov a športovcov, agenda fondov na podporu umenia/športu, autorské práva, vysielacie práva a ich úpravou veľmi príbuzné oblasti. Nebolo by potrebné vytvárať a budovať úplne novú inštitúciu, stačilo by dobudovať útvary na existujúcom ministerstve kultúry. Na ministerstve kultúry a športu by mohli byť dvaja štátni tajomníci, jeden pre kultúru a druhý pre šport.

    Čo funkcia tretieho štátneho tajomníka pre šport na súčasnom MŠVVaŠ...

    Po štátnom tajomníkovi športová obec volala už dlhé roky, aj preto lebo to bolo považované za primeranú a splniteľnú požiadavku. Športová obec nežiadala samostatné ministerstvo športu či ústredný orgán štátnej správy pre šport, hoci sa o tom v športovej obci nahlas diskutuje už niekoľko rokov. Zriadenie pozície štátneho tajomníka pre šport opakovane deklarovali viacerí politici rôznych strán, len doposiaľ nedošlo k naplneniu tejto idey.

    Zriadenie tejto funkcie je politickým rozhodnutím, takže je možné očakávať, že aj štátny tajomník bude výsledkom politickej dohody či rozhodnutia. Politici dostali vo voľbách mandát od občanov, aby dočasne spravovali Slovensko a budú niesť zodpovednosť aj za obsadenie tejto pozície. Bolo by dobré, ak by hľadali osobnosť, ktorá bude vyhovovať nielen predstavám politikov, ale bude aj odborne zdatná, dokáže korektne komunikovať a vecne rokovať aj o ťažších športových témach a bude akceptovaná aj v športovej obci. A treba otvorene povedať, že takých ľudí na Slovensku nie je veľa.

    Určite sme za zriadenie tejto pozície, ktorá zastreší šport pozíciou na takej úrovni, ktorá bude vedieť podstatne jednoduchšie zaklopať a otvoriť dvere ministra financií, predsedu vlády, ministra obrany, ministra vnútra, či ministra práce, sociálnych vecí a rodiny alebo aj riaditeľa RTVS. 

    Väčšina úloh, ktoré sa zaviazala v oblasti športu plniť vláda SR vo svojom programovom vyhlásení má nadrezortný alebo viacrezortný charakter, takže ten, kto by ich mal koordinovať by mal mať k tomu adekvátne postavenie. Túto podmienku by pozícia štátneho tajomníka mala spĺňať.

    Druhou nemenej dôležitou podmienkou je jeho odborná kompetencia, t.j. schopnosť odborne zvládnuť a aktívne viesť rokovania o témach, problémoch a návrhoch ich riešení a nielen to, slovenský šport potrebuje ísť aj do rozvoja, nie iba hasiť požiare (ako napr. sociálne odvody profesionálnych športovcov - zamestnancov), tvoriť nové a finalizovať začaté projekty ako sú napr. športové poukazy, informačný systém športu, optimalizácia rezortných stredísk, udeľovanie čestných štátnych titulov, zlepšenie kontrolnej činnosti v športe zo strany štátu, stimuly pre financovanie športu zo súkromných prostriedkov a ďalšie.

    Z uvedeného vyplýva, že okrem kompetencií, ktoré zastrešovala sekcia športu na ministerstve školstva by mal dostať kompetencie potrebné pre to, aby bol oprávnený iniciovať a viesť rokovania a koordinovať komunikáciu smerujúcu k rozpracovaniu téz programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020, resp. na roky 2018 až 2020, pre oblasť športu do konkrétnych čiastkových úloh a opatrení, ktoré je potrebné postupne uskutočniť a to aj s termínmi ich plnenia, konkrétnymi útvarmi a osobami zodpovednými za ich splnenie, či termínmi podávania priebežných správ o plnení úloh a opatrení. Priebežné hodnotenie plnenia jednotlivých téz programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 bude predmetom konferencie Šport a právo 2018, konanej v hoteli Horizont v Starej Lesnej 25.-26.10.2018 a treba povedať, že to hodnotenie zatiaľ z nijakého hľadiska nemôže byť pozitívne.

    Nikdy však nie je neskoro začať robiť rozhodnutia, ktoré rozhýbu veci smerom k plneniu vytýčených cieľov, ktoré pre vládu schválila Národná rada SR pri udelení mandátu na vládnutie v tejto krajine.

    Mandát pre štátneho tajomníka pre šport by mali jasne vymedziť politici, ktorí ho "stvorili" v podstate v tomto období už aj tak trochu nečakane, keďže športovej verejnosti bolo z médií prezentované, že sa ide vytvoriť štátny Fond na podporu športu (jeho zriadenie bolo schválené aj v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2018) a Štátna agentúra pre šport ako iný ústredný orgán štátnej správy zatiaľ bez detailnejšieho predstavenia týchto konceptov.

    Ak by mal štátny tajomník len pripraviť vznik nových inštitúcií, na tento účel by zrejme bolo možné využiť už existujúci úrad splnomocnenca vlády pre šport, ktorý má vo svojom štatúte veľmi podobné kompetencie, aké je možné očakávať pri štátnom tajomníkovi pre šport. Touto cestou sa vybralo napríklad aj Česko, kde bol Milan Hnilička ako splnomocnenec vlády pre šport poverený prípravou zriadenia "Národnej športovej agentúry".

    Ako jedna z možných schém zastrešenia športu na centrálnej úrovni sa však ponúka aj silný štátny tajomník pre šport, najmä ak by bol na ministerstve školstva vytvorený mimorozpočtový účet na sústredenie prostriedkov na financovanie športu, ktorý by mohol nahradiť zatiaľ neexistujúci fond na podporu športu. Nie je až tak podstatné, kde budú štátne prostriedky na šport vedené ale ako budú rozdeľované. Dôležité je, aby boli v čo najväčšej miere rozdeľované transparentne automatom podľa všeobecne záväzných pravidiel a vzorcov, vrátane prostriedkov na infraštruktúru, a čo najmenej prostriedkov sa poskytovalo na základe rozhodnutí úradníkov či politikov, kde subjektívny faktor či chceme alebo nie vyvolá vždy pocit uprednostnenia niektorých športov či projektov pred inými.

    Záleží od toho, aký tím ľudí zapálených pre šport dokáže Slovensko dať dokopy, či nakoniec budeme pomáhať budovať kanceláriu silného štátneho tajomníka pre šport, fond na podporu športu alebo úplne nový štátny úrad pre šport, ako iný ústredný orgán štátnej správy.

    Ponúka sa viacero možností, ktoré by mohli byť pre šport podstatným krokom vpred. Rozhodujúcim faktorom však je a bude človek, lebo ak nebudú najvyšší funkcionári štátu a športu vzájomne komunikovať a vytvárať podmienky pre postupné systematické plnenie systémových cieľov a úloh v športe, čo posilní ich vzájomnú dôveru, ktorákoľvek cesta môže skončiť v slepej uličke, ako veľa iných projektov.

    Pre začiatok by určite veľmi pomohlo predstaviť všetkým, ktorí sa o niečo pozitívne v športe snažia a aj v dôsledku nedostatku informácií ťahajú často viac či menej každý iným smerom, víziu slovenského športu a plán jej napĺňania a to aj s ohľadom na aktuálne programové vyhlásenie vlády pre oblasť športu. A toto by mohol pre Slovensko priniesť práve nový štátny tajomník pre šport.

    V záujme prípravy dlhodobo udržateľných vecných riešení by bolo vhodné, aby sa akékoľvek zásadné systémové zmeny diali v normálnom legislatívnom procese, po medzirezortnom pripomienkovom konaní za možnej participácie odbornej i laickej verejnosti, a nie na základe poslaneckých návrhov zákonov.

    Už máme funkciu štátneho splnomocnenca pre šport, je tu generálny riaditeľ sekcie športu, odbor športu, osem štátnych radcov pre šport, hlavný kontrolór športu – aký je ich reálny prínos pre šport?

    Nebudem hodnotiť ich prácu, neprináleží mi to, nemám na to ani dostatok informácií, ale bolo by zrejme na mieste urobiť poctivý audit obsahu a výstupov ich činnosti. Toto by zrejme mali priebežne robiť najmä tí, ktorí ich do týchto pozícií politicky nominovali alebo ich do príslušných funkcií či pozícií ustanovili, lebo tí politicky zodpovedajú voči slovenskej spoločnosti za to, aby činnosť ich nominantov mala pre Slovensko zmysel a bola aj efektívna. Ľudia v športe vedia na základe svojej osobnej skúsenosti posúdiť, kto z politických nominantov v športových funkciách s pokorou slúži a pomáha športu a ktorí si štátnu funkciu a kúsok moci či honor, ktorý im ich funkcia dáva, “užívajú”. Ak si audit priebežne nebudú robiť aktuálne vládnuci politici, nepochybne audit vykoná budúca vládna garnitúra. Tak je to prirodzené, bez ohľadu na to, aké bude jej zloženie.

    Efektivita funkcie štátny splnomocnenec je minimálna, alebo nedostatočná na potreby súčasného športu, ak by vzniklo miesto štátneho tajomníka pre šport mala by potom táto funkcia zmysel?

    Nedovolím si hodnotiť efektivitu pána splnomocnenca vlády pre mládež a šport. Nepoznám jeho program a úlohy, ktoré plní v súvislosti s výkonom tejto funkcie. Jeho pôsobnosť a úlohy sú vymedzené v štatúte splnomocnenca vlády pre mládež a šport, ktorý je dostupný TU:
    http://www.sport.vlada.gov.sk/statut-svms/

    Je vecou zodpovednosti prístupu splnomocnenca vlády pre mládež a šport a politickej zodpovednosti tých, ktorí ho do tejto funkcie ustanovili, ako budú hodnotiť jeho účinkovanie v tejto funkcii, že do akej miery svojou činnosťou napĺňa zmysel vytvorenia tejto funkcie a ich politické očakávania. Aj tu platí, že ak audit efektívnosti vykonávania tejto funkcie nerobia aktuálne vládnuci politici, nepochybne audit vykoná nastupujúca vládna garnitúra a od jeho výsledku bude závisieť, či táto pozícia športu ostane, či na nej ostatne súčasný splnomocnenec alebo bude vymenovaná iná osoba alebo túto pozíciu nová vláda zruší ako neefektívnu, prípadne upraví jej štatút a úlohy.

    V tej súvislosti považujem za potrebné uviesť, že podľa programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 schváleného Národnou radou SR mala pod vládou vzniknúť Rada vlády pre šport, ktorá mala mať v kompetencii Rady prierezové oblasti športu (témy v spoločnej pôsobnosti s rezortom práce, zdravotníctva, obrany, vnútra, hospodárstva, či kultúry), keďže na prierezové témy pôsobnosť ministerstva školstva nie je postačujúca. Navyše Rada vlády pre šport by zároveň mohla koordinovať aj rezortné športové strediská, ktoré patria pod rôzne ministerstvá.

    Vznikla však iba Rada ministra školstva pre šport - https://www.minedu.sk/rada-ministra-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr-pre-sport/. Audit jej činnosti a výstupov voči úlohám, ktoré mala plniť podľa jej štatútu, dá pomerne jasné odpovede na otázky ohľadom jej významu a výtlaku vo vzťahu k vláde či iným rezortom, v kompetencii ktorých sú úlohy, ktoré sú uvedené v jej štatúte, ako aj vo vzťahu k úlohám a témam, ktoré sa vláda zaviazala riešiť vo svojom programovom vyhlásení pre oblasť športu - http://www.ucps.sk/clanok--2997/Programove_vyhlasenie_vlady_Slovenskej_republiky_2016_-_2020_.html

    Na Slovensku funguje aj systém centrálnej štátnej podpory pre vybraných športovcov, aká je jeho efektivita v praxi?

    Toto je náročná odborná otázka, ku ktorej sa vecne nedokážem na základe mojich znalostí vyjadriť, nakoľko ide o agendu ministerstva školstva. Viac informácií by mohli poskytnúť k tejto otázke konkrétni športovci zaradení do top tímu a ich zväzy, či podpora prípravy týchto športovcov je optimálna a to tak z hľadiska dostatočnosti výšky poskytnutých prostriedkov, ako aj z hľadiska časovej postupnosti uvoľňovania prostriedkov na prípravu športovca. Na sprehľadnenie finančných tokov má slúžiť informačný systém športu, v ktorom sme mali vidieť pri každom športovcovi, klube či zväze poskytnuté štátne prostriedky a výkazy o ich čerpaní. Zatiaľ sa však tieto informácie na športovom portáli ministerstva školstva nezobrazujú.

    Je tu ešte jedna problematická téma, ktorá na Slovensku roky rezonuje. Vždy sa okolo nej narozpráva množstvo rečí, ale realita je úplne iná. Tým je športový dôchodok, renta či odmena, pre úspešných olympionikov či športovcov, ktorí niečo dokázali v reprezentácii na medzinárodnej či domácej scéne. Kedy bude fungovať v reálnom živote a v akom rozsahu?

    Prvá lastovička v tomto smere už je na svete v podobe zákona č. 112/2016 Z.z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
    https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/112/20160101

    Tento zákon dorovnáva výšku dôchodkových dávok najúspešnejších športovcov Slovenska v dôchodkovom veku podľa významu ich dosiahnutého športového úspechu a to rozdiel medzi ich bežným dôchodkom do sumy 500 eur, 600 eur respektíve 750 eur u tých najúspešnejších športovcov.

    Toto riešenie však pomôže naším najúspešnejším športovcom až potom, čo sa dožijú dôchodkového veku. Vnímame však ako spoločenskú povinnosť a zodpovednosť postarať sa ešte lepšie a podstatne skôr o tieto ikony a osobnosti slovenskej spoločnosti, ktoré nás preslávili a úspechy ktorých Slováci hrdo oslavovali. Mnohí velikáni slovenského športu sa tak dostávajú do zabudnutia a v čase dôchodkového veku si na nich už veľa ľudí ani nepamätá a mladšie generácie ich už ani nepoznajú.

    Preto diskutujeme o štátom podporenom projekte, ktorý by mohol plniť viacero cieľov. Podstata projektu by spočívala v tom, že ikony slovenského športu by systematicky pravidelne prezentovali populárnym spôsobom s využitím podpory moderných technológií svoj životný príbeh a dosiahnuté športové úspechy osobnými stretnutiami s deťmi a mládežou.

    Deti by sa stretli so športovými vzormi, dostávali by motiváciu k športu od tých najautentickejších hrdinov, slovenská spoločnosť by si aj po rokoch udržiavala v povedomí svoje športové ikony, ich životné príbehy a úspechy, dala by im patričnú úctu a v prípade potreby by im na žiadosť poskytla sociálny príspevok, ktorý by im umožnil slušný život.

    O takomto projekte s viacerými pozitívnymi sociálnymi efektmi vedieme už dlhší čas diskusiu a bolo by potrebné poznať/zistiť širší názor spoločnosti na to, či by súhlasila s tým, aby sa zo štátnych prostriedkov takýto dlhodobý projekt/program systémovo financoval.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia