Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

PRÁVNE ASPEKTY OBOZNAMOVANIA SA S UTAJOVANÝMI SKUTOČNOSŤAMI PRÍSLUŠNÍKMI POLICAJNÉHO ZBORU NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    15.04.2020JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    PRÁVNE ASPEKTY OBOZNAMOVANIA SA S UTAJOVANÝMI SKUTOČNOSŤAMI PRÍSLUŠNÍKMI POLICAJNÉHO ZBORU[1]

    LEGAL ASPECTS OF THE ACQUAINTANCE WITH THE CLASSIFIED INFORMATION 
    BY MEMBERS OF THE POLICE FORCE

    JUDR. MGR. JANKA HAŠANOVÁ, PHD.
    AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
    KATEDRA SPRÁVNEHO PRÁVA

    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    utajovaná skutočnosť, bezpečnostná previerka, príslušník Policajného zboru, ochrana utajovaných skutočností, Národný bezpečnostný úrad

    KEY WORDS:
    classified information, security clearance, member of the Police Force, protection of classified information, National Security Authority

    ABSTRAKT:
    Príspevok sa venuje právnym aspektom bezpečnostných previerok, ktoré sa realizujú za účelom preverenia, či príslušníci Policajného zboru spĺňajú zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Objasňuje možnosti príslušníka Policajného zboru žiadať o preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku ochrany utajovaných skutočností.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The paper deals with the legal aspects, which govern the procedures of the security clearance performed by members of the Police Force. The security clearance is carried out with an aim to examine whether members of the Police Force meet the conditions to be acquainted with the classified information. Moreover, the author points out the possibilities, which the police officer has at his/her disposal to require the inspection of the decisions issued within the protection of the classified information.


    VŠEOBECNÝ ÚVOD DO PROBLEMATIKY

    Príslušníkom Policajného zboru sa podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe policajtov“) rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Služobný pomer sa zakladá k štátu.[2] Príslušníci Policajného zboru (ďalej len „policajti“) sú členovia ozbrojeného bezpečnostného zboru plniaceho rôzne úlohy za účelom zabezpečenia vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti kriminalite, ako aj úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.[3] V zmysle účelného a efektívneho plnenia týchto úloh pracujú policajti s množstvom informácií, pričom mnohé z nich podliehajú utajeniu, nakoľko ich vyzradenie by mohlo zmariť úspešné splnenie úloh, ktoré vyplývajú pre Policajný zbor z príslušných právnych predpisov.[4] Na nasledujúcich stranách priblížime, aké predpoklady musí spĺňať každý policajt, ktorý sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, a aký procesný postup je nutné dodržať za účelom preverenia, či policajt spĺňa podmienky stanovené zákonom.

    Pred samotnou analýzou procesných pravidiel, ktoré musia byť rešpektované v záujme ochrany utajovaných skutočností, považujem za nevyhnutné objasniť základné pojmy súvisiace s témou príspevku a priniesť prehľad primárnych predpisov upravujúcich ochranu utajovaných skutočností a procesné postupy súvisiace s ich ochranou. V súčasnosti je problematika ochrany utajovaných skutočností obsiahnutá v mnohých právnych predpisoch, a to vydaných jednak orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, ako aj orgánmi Európskej únie. Z právnych predpisov vydaných orgánmi Slovenskej republiky k najdôležitejším predpisom patria ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Z predpisov vydaných orgánmi Európskej únie medzi najdôležitejšie právne akty upravujúce ochranu utajovaných skutočností patria Rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 16012/1/04 – Pravidlá bezpečnostných previerok osôb, Odporúčanie Rady EÚ č. 10872/11 – Politika vytvárania utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 10873/11 – Politika označovania utajovaných skutočností EÚ, Rozhodnutie Komisie č. 2015/444 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností. Ochranu utajovaných skutočností, samozrejme, upravujú mnohé iné právne ako aj interné predpisy.

    CHARAKTERISTIKA UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

    Pod pojmom utajovaná skutočnosť sa rozumie informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.[5] Neoprávnená manipulácia s utajovanými skutočnosťami vedie k vzniku ujmy, ktorú podľa závažnosti škody spôsobenej na záujmoch Slovenskej republiky delíme na ujmu mimoriadne vážnu, vážnu, jednoduchú a ujmu, ktorá je nevýhodná pre Slovenskej republiky a jej záujmy.[6] Podľa spôsobenej ujmy na záujmoch Slovenskej republiky sa utajované skutočnosti delia do štyroch stupňov utajenia, a to na Prísne tajné („PT“), Tajné („T“), Dôverné („D“) a Vyhradené („V“).[7]

    V zmysle materiálneho chápania môžeme za utajovanú skutočnosť označiť úplne všetko, čo má byť pre ochranu dôležitých záujmov Slovenskej republiky utajované a chránené pred neoprávnenou osobou, pričom nezáleží na tom, aké bude jeho formálne označenie. Táto definícia utajovaných skutočností sa využívala v minulosti, a to predovšetkým na ochranu štátneho tajomstva, ktorého predmet určila vláda. Podľa formálnej definície je utajovanou skutočnosťou len to, čo je za ňu formálne označené. Táto definícia je aktuálna v súčasnosti, pričom vláda určuje v nariadení len konkrétne oblasti, v ktorých vznikajú utajované skutočnosti.[8]

    Okrem zákona o ochrane utajovaných skutočností vymedzujú informácie a veci, ktoré nie sú prístupné komukoľvek, ale môžu sa s nimi oboznamovať výlučne osoby spĺňajúce zákonné podmienky, aj iné predpisy. Za utajovanú skutočnosť je v určitom zmysle považované aj obchodné tajomstvo, ktoré podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka obsahuje všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.[9] Ďalej medzi skutočnosti, ktoré musia byť chránené pred vyzradením či zneužitím patria taktiež všetky informácie, ktoré predstavujú bankové tajomstvo. Do kategórie bankového tajomstva zahŕňame všetky údaje o klientovi banky, ale aj informácie súvisiace s jeho obchodmi, prevodmi, stavom finančných prostriedkov na účte a rôzne iné, ak nie sú všeobecne prístupné verejnosti.[10] Vzhľadom na to, že skúmaním obsahu korešpondencie či iných zásielok odosielaných poštou, získavaním informácií o týchto zásielkach či poštových službách, ktoré sa poskytujú spolu s nimi, by boli vážne porušené práva občanov, za ďalšiu oblasť skutočností, ktoré je nevyhnutné chrániť pred vyzradením, sa považuje poštové tajomstvo.[11] Medzi informácie, ktoré nemôžu byť verejné, patrí taktiež daňové tajomstvo, ktoré tvoria všetky údaje týkajúce sa daňového subjektu, o ktorých sa kontrolujúci subjekt dozvedel pri výkone správy daní, s výnimkou skutočností informujúcich o tom, že prebieha daňové exekučné konanie či daňová kontrola, nakoľko tieto informácie sú prístupné verejnosti.[12]

    Zo všetkých uvedených definícií vyplýva, že utajovanou skutočnosťou je vo všeobecnosti určitá informácia alebo vec, ktorej utajenie požaduje istá osoba, inštitúcia či štát, pretože v prípade neoprávnenej manipulácie s nimi by týmto subjektom mohla byť spôsobená ujma. Vzhľadom na to dotknuté subjekty vykonávajú množstvo opatrení, vrátane vytyčovania sankcií, aby uvedené skutočnosti utajili a tým vlastne aj ochraňovali.

    Legislatíva však nezabúda na ochranu práv občanov a prevenciu zneužívania právomocí v tejto oblasti, a preto stanovuje oblasti, ktoré nemôžu tvoriť predmet utajovaných skutočností. Utajované skutočnosti nemôžu obsahovať informácie, ktoré sa týkajú nezákonného postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi, či platových náležitostí a iných výhod verejných činiteľov, údaje súvisiace so závažným poškodením alebo ohrozením života, zdravia či životného prostredia. Predmetom utajovanej skutočnosti nesmie byť ani nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré je neefektívne, neúčelné alebo nehospodárne.[13]

    BEZPEČNOSTNÁ PREVIERKA PRÍSLUŠNÍKA POLICAJNÉHO ZBORU

    Na to, aby sa policajt mohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musí splniť všetky predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vymedzené zákonom o ochrane utajovaných skutočností a musí byť vedúcim určený na výkon konkrétnej funkcie, v ktorej by sa stretával s takýmito údajmi.[14] Vedúci zároveň určuje rozsah utajovaných skutočností a príslušný stupeň utajenia, s ktorým bude policajt pracovať. Proces, ktorým sa zisťuje, či policajt spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami sa označuje pojmom bezpečnostná previerka.[15]

    Vykonávanie bezpečnostnej previerky policajta musí prebiehať v súlade s určitými zásadami, a to predovšetkým:

    1. zásadou dobrovoľnosti, ktorej podstata spočíva v tom, že bezpečnostnú previerku možno vykonať len na základe predchádzajúceho súhlasu policajta, ktorý má písomnú formu. Zároveň v súlade so zásadou dobrovoľnosti policajt disponuje oprávnením vziať svoj súhlas späť, a to kedykoľvek v priebehu realizácie bezpečnostnej previerky,
    2. zásadou ohľaduplnosti, ktorá znamená, že vykonávanie bezpečnostnej previerky musí rešpektovať dôstojnosť a osobnú česť všetkých osôb, ktorých sa vykonanie tejto bezpečnostnej previerky týka,
    3. zásadou časovej postupnosti, podľa ktorej je nevyhnutné vykonať bezpečnostnú previerku ešte pred tým, ako policajt nastúpi na post, v ktorom sa bude s takýmito údajmi stretávať.[16]
    Účelom bezpečnostnej previerky je zistiť, či policajt spĺňa nasledovné zákonné predpoklady:
    1. štátne občianstvo Slovenskej republiky – každý policajt musí byť občanom Slovenskej republiky. Fyzická osoba, ktorá nemá občianstvo Slovenskej republiky nemôže byť prijatá do služobného pomeru policajta, v prípade straty štátneho občianstva Slovenskej republiky po prijatí do služobného pomeru policajta by bol policajt v zmysle § 192 ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe policajtov prepustený zo služobného pomeru,
    2. spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu – je jednou z podmienok na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ale aj podmienkou prijatia do služobného pomeru policajta, preto by mal policajt, u ktorého sa žiada o vykonanie bezpečnostnej previerky, podmienku spôsobilosti na právne úkony bez pochybností spĺňať,
    3. dosiahnutie stanoveného veku – veková hranica závisí od stupňa utajenia utajovaných skutočností, s ktorými sa má policajt oboznamovať, pričom pre stupeň utajenia „PT“ je povinný vek najmenej 21 rokov a pri ostatných stupňoch utajenia je určená veková hranica 18 rokov. V prípade policajtov sa však veková hranica 21 rokov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „PT“ nemusí v súlade § 11 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností dodržať a previerku možno vykonať aj u policajta, ktorý ešte nedovŕšil vek 21 rokov[17],
    4. bezúhonnosť – za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Aj keď sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, nepovažuje sa na účel bezpečnostnej previerky II., III. a IV. stupňa za bezúhonnú osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená pre obzvlášť závažný zločin alebo pre úmyselný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti a trestný čin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti[18]. Policajt pri bezpečnostnej previerke I. stupňa preukazuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Pri bezpečnostnej previerke II., III. a IV. stupňa sa bezúhonnosť policajta preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne policajt údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov, ktoré vedúci bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov alebo odpisu registra trestov.
      V prípade, ak by bol policajt právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, je to nielen prekážka pre oboznamovanie sa utajovanými skutočnosťami, ale spôsobí to aj prepustenie policajta zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe policajtov,
    5. súhlas na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a súhlas s vykonaním bezpečnostnej previerky – pred začatím vykonávania bezpečnostnej previerky musí policajt udeliť písomný súhlas, ktorý odovzdáva vedúcemu,
    6. správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností – za osobu, ktorá svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, sa nepovažuje ten policajt, ktorý je podľa záverov lekárskeho vyšetrenia závislý od požívania alkoholických nápojov alebo od požívania iných návykových látok, ako aj policajt, ktorému bola v posledných piatich rokoch opakovane uložená sankcia za priestupok na úseku ochrany utajovaných skutočností.
      Aj v tomto prípade by preukázateľná závislosť policajta od požívania alkoholu alebo iných návykových látok mohla viesť nielen k nesplneniu predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ale aj k prepusteniu policajta zo štátnej služby v zmysle § 192 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o štátnej službe policajtov,
    7. bezpečnostná spoľahlivosť – za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten policajt, ktorý uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. Čo sa považuje za bezpečnostné riziko špecifikuje zákon v § 14 ods. 2 .

    Vykonanie bezpečnostnej previerky je závislé od toho, s akým stupňom utajenia sa má policajt pri výkone svojej služobnej činnosti oboznamovať. Podľa stupňa utajenia rozlišujeme bezpečnostnú previerku I. stupňa, ktorá sa vykonáva, ak ide o utajované skutočnosti stupňa utajenia „Vyhradené“, bezpečnostnú previerku II. stupňa, ak je potrebné zistiť splnenie podmienok pre pracovanie s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „Dôverné“, ďalšia bezpečnostná previerka sa vykonáva v III. stupni, ak sa má policajt oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, ktoré sú chránené stupňom utajenia „Tajné“ a bezpečnostná previerka IV. stupňa, ak sa jedná o utajované skutočnosti „Prísne tajné“[19].

    Od konkrétnych stupňov utajenia sa odvíjajú aj subjekty (orgány) realizujúce bezpečnostnú previerku policajta, ktoré sú pri vykonávaní bezpečnostných previerok v postavení správneho orgánu rozhodujúceho o právach a povinnostiach policajta na úseku ochrany utajovaných skutočností. Ak ide o utajované skutočnosti, ktoré sú chránené stupňom utajenia „Vyhradené“, bezpečnostnú previerku s policajtom vykonáva jeho vedúci. Ak sa má policajt oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, ktoré majú stupeň utajenia „Dôverné“, „Tajné“ alebo „Prísne tajné“, bezpečnostnú previerku vykonáva Národný bezpečnostný úrad. Výnimku predstavuje prípad, ak sa vykonáva bezpečnostná previerka vo vzťahu k policajtovi, ktorý plní alebo bude plniť úlohy kriminálneho spravodajstva, vtedy nerealizuje bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný úrad, ale Policajný zbor.

    Policajt je za účelom vykonania bezpečnostnej previerky povinný predložiť materiály určené zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Pri všetkých stupňoch bezpečnostnej previerky policajt povinne predkladá vyplnený osobný dotazník osoby[20], životopis, výpis z registra trestov (resp. uvádza údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov). Ďalej policajt povinne predkladá písomný súhlas s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej previerky. Na bezpečnostnú previerku II., III. a IV. stupňa predkladá policajt aj vyplnený bezpečnostný dotazník[21]. Podkladový materiál policajt odovzdáva vedúcemu, pričom v aktuálnom osobnom dotazníku, životopise a bezpečnostnom dotazníku osoby je povinný uvádzať úplné a pravdivé údaje. Ak ide o vykonanie bezpečnostnej previerky II., III. alebo IV. stupňa, predkladá policajt bezpečnostný dotazník vedúcemu v obálke zabezpečenej tak, aby sa nemohol oboznámiť s jej obsahom. Vedúci je povinný príslušné materiály aj so žiadosťou o vykonanie bezpečnostnej previerky doručiť orgánu príslušnému na jej vykonanie, t. j. v prípade bezpečnostnej previerky II., III. a IV. stupňa predkladá materiály Národnému bezpečnostnému úradu, v prípade policajta, ktorý bude plniť úlohy na úseku kriminálneho spravodajstva, predloží materiály Policajnému zboru. Previerku I. stupňa vykonáva samotný vedúci, takže v tomto prípade materiály neodosiela, ale ich vyhodnotí a posúdi sám.

    Začiatok bezpečnostnej previerky je evidovaný odo dňa, kedy sú Národnému bezpečnostnému úradu alebo Policajného zboru, ak vykonáva bezpečnostnú previerku Policajný zbor, doručená žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky spolu s uvedeným podkladovým materiálom.

    V rámci vykonávania bezpečnostnej previerky príslušné orgány okrem vyššie uvedených materiálov, vyhodnocujú a získavajú aj ďalšie podklady, ktoré závisia od stupňa bezpečnostnej previerky. V prípade vykonávania bezpečnostnej previerky II. stupňa (stupeň utajenia „Dôverné“) si subjekt vykonávajúci bezpečnostnú previerku vyžiada aj informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti policajta z evidencií Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti policajta vyžiadané od ďalších štátnych orgánov a iných právnických osôb, týkajúce sa policajta. V prípade bezpečnostnej previerky III. stupňa (stupeň utajenia „Tajné“) si Národný bezpečnostný úrad alebo Policajný zbor vyžiada aj informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti policajta z previerok vykonaných v mieste bydliska Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom a v prípade bezpečnostnej previerky IV. stupňa (stupeň utajenia „Prísne tajné“) sú podkladom na vykonanie previerky aj informácie vyžiadané od obce, v ktorej má policajt trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ako aj informácie z previerok vykonaných Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom o bezpečnosti prostredia, v ktorom policajt žije a pohybuje sa, a o možnosti výskytu bezpečnostných rizík.

    V priebehu vykonávania bezpečnostnej previerky môžu nastať okolnosti, ktoré znemožňujú pokračovať v konaní. V takomto prípade sa vykonávanie bezpečnostnej previerky preruší, čo má za následok pozastavenie plynutia zákonných lehôt na rozhodnutie vo veci samej. Zákonným dôvodom na prerušenie bezpečnostnej previerky je prebiehajúce konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky. V tomto prípade sa konanie preruší od začatia konania o predbežnej otázke, až do ukončenia tohto konania. Národný bezpečnostný úrad bezpečnostnú previerku preruší, aj vtedy, ak bol policajt vyzvaný na odstránenie nedostatkov v materiáloch, ktoré predložil.

    Vykonávanie bezpečnostnej previerky sa zastaví v zákonom stanovených prípadoch. Medzi dôvody na zastavenie bezpečnostnej previerky patrí odvolanie písomného súhlasu s vykonávaním bezpečnostnej previerky policajtom, na ktorého sa bezpečnostná previerka vykonáva. K dôvodu na zastavenie procesu bezpečnostnej previerky dochádza aj vtedy, ak žiadosť policajta o vykonanie bezpečnostnej previerky či nevyhnutné podkladové materiály k nej prislúchajúce majú určité nedostatky, na ktoré Národný bezpečnostný úrad alebo Policajný zbor policajta upozorní a následne ho vyzve k tomu, aby ich v danej lehote odstránil, no policajt tak neurobí. Ďalším dôvodom na takýto krok je úmrtie policajta alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho. Subjekt vykonávajúci bezpečnostnú previerku zastaví konanie aj vtedy, ak je policajt pozvaný na vykonanie bezpečnostného pohovoru, no tento sa na stanovené miesto v určenom čase nedostaví. K zastaveniu bezpečnostnej previerky dôjde aj vtedy, ak o to písomne požiadal vedúci. Vedúci je povinný takýto úkon dostatočne odôvodniť.

    Počas výkonu bezpečnostnej previerky sa môže vyskytnúť potreba vykonať s policajtom tzv. bezpečnostný pohovor. K takejto situácii dochádza vtedy, ak vyjdú na povrch určité skutočnosti, ktoré prekážajú vo vydaní osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami navrhovanému policajtovi. Národný bezpečnostný úrad alebo Policajný zbor je pri vykonávaní pohovoru povinný brať ohľad na to, aby chránil anonymitu zdroja získaných údajov a informácií, ktoré predstavujú prekážku vo vydávaní osvedčenia.

    V priebehu bezpečnostného pohovoru sa môže využiť taktiež inštitút psychofyziologického overovania pravdovravnosti. Ten sa však aplikuje len v takom prípade, ak došlo k značnému rozporu medzi údajmi, ktoré policajt uvádza a problémovými skutočnosťami, ktoré boli zistené iným spôsobom. V prípade, že policajt chce preukázať, že má pravdu, môže využiť svoje právo a požiadať o vykonanie tohto vyšetrenia, v takomto prípade sa policajtovi musí vyhovieť a overenie pravdovravnosti na „detektore lži“ sa musí uskutočniť.

    Národný bezpečnostný úrad alebo Policajný zbor je povinný ukončiť bezpečnostnú previerku v stanovenej lehote. Ak ide o utajované skutočnosti chránené stupňom utajenia „Dôverné“, je lehota na ukončenie konania najneskôr do 3 mesiacov od jej začatia, ak sa vykonáva bezpečnostná previerka pre stupeň utajenia „Tajné“, musí príslušný subjekt rozhodnúť najneskôr do 4 mesiacov a v prípade, ak ide o bezpečnostnú previerku pre stupeň utajenia „Prísne tajné“, je potrebné rozhodnúť najneskôr do 6 mesiacov odo dňa kedy došlo k začiatku vykonávania bezpečnostnej previerky.[22] Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v uvedených lehotách, môže Národný bezpečnostný úrad predĺžiť lehoty na vydanie osvedčenia alebo rozhodnutia, najviac však o tri mesiace. O predĺžení lehoty s uvedením dôvodov je Národný bezpečnostný úrad povinný upovedomiť preverovaného policajta a vedúceho, ktorý o vykonanie previerky požiadal.[23]

    Na konci bezpečnostnej previerky policajta môže dôjsť len k dvom záverom (za predpokladu, že konanie nebolo zastavené). Prvou variantou je, že preverovaný policajt spĺňa všetky požiadavky na to, aby sa mohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Vtedy mu Národný bezpečnostný úrad alebo Policajný zbor vydá osvedčenie, ktoré má obmedzenú dobu platnosti – v prípade, ak hovoríme o osvedčení, ktoré sa týka oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami, na ktoré sa viaže stupeň utajenia „D“, platnosť tohto dokumentu je 10 rokov, osvedčenie oprávňujúce oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „T“ je platné 7 rokov a osvedčenie viažuce sa na pracovanie s utajovanými skutočnosťami, ktoré zahŕňame do skupiny „PT“ má platnosť 5 rokov.

    Platné osvedčenie je právnym predpokladom na prístup k utajovaným skutočnostiam II., III. a IV. stupňa. Po tom, ako bolo vydané osvedčenie (vedúcemu sa výsledok bezpečnostnej previerky oznamuje), sa uskutoční určenie policajta. Určenie policajta, ktorý spĺňa podmienky na oboznamovanie sa utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené, vykonáva vedúci po vyhodnotení bezpečnostnej previerky I. stupňa (pri previerke I. stupňa sa nevydáva osvedčenie). Ak policajt niektorú z podmienok nespĺňa, oznámi mu vedúci túto skutočnosť písomne. Proti takému oznámeniu je policajt oprávnený podať sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Určenie navrhovanej osoby pre ostatné stupne utajenia vykonáva vedúci až po prijatí písomného oznámenia od orgánu, ktorý vykonával bezpečnostnú previerku. Určenie policajta oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vykonáva vedúci pred začatím jeho oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami určením stupňa utajenia a nevyhnutného rozsahu utajovaných skutočností, s ktorými sa bude policajt oboznamovať počas výkonu funkcie. Súčasťou určenia je aj oboznámenie policajta s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkov za ich porušenie. Oprávnenie policajta oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vzniká podpísaním záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti. Určenie policajta na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia v rozsahu, aký bol určený.

    Záznam o určení policajta na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia a vyhlásenie o jej mlčanlivosti sa pripojí k dokumentu, ktorým vznikol alebo sa zmenil služobný pomer. Kópiu záznamu o určení na oboznamovanie sa so stupňom utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a kópiu vyhlásenia o jej mlčanlivosti je povinný vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec zaslať úradu do 30 dní od určenia osoby.

    Bezpečnostná previerka sa môže skončiť pre navrhovaného policajta aj neúspešne, ak je uňho preukázané, že nespĺňa stanovené podmienky na to, aby mu osvedčenie mohlo byť vydané. V takomto prípade sa policajtovi vydá rozhodnutie, ktoré obligatórne obsahuje ustanovenie, na základe ktorého príslušný orgán považuje túto osobu za nevhodnú na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami spolu so skutočnosťami a úvahami, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu. Na záver musí rozhodnutie obsahovať aj poučenie o tom, či je dotknutý policajt oprávnený podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu.[24]

    Rozhodnutie aj osvedčenie sa v písomnej forme doručujú policajtovi do vlastných rúk. O výsledku bezpečnostnej previerky musí byť písomne upovedomená aj osoba vedúceho, ktorá požiadala o vykonanie takejto previerky.[25]

    Policajt, ktorému Národný bezpečnostný úrad vydal rozhodnutie, na základe ktorého nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, môže proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie, a to najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy mu bolo takéto rozhodnutie doručené. Odvolanie musí byť podané písomne a musí byť odôvodnené. Včas a oprávneným policajtom podané odvolanie disponuje odkladným účinkom. Národný bezpečnostný úrad môže o odvolaní rozhodnúť sám za predpoklad, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak Národný bezpečnostný úrad o odvolaní sám nerozhodne, predloží ho spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s ostatným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní, a to do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu je v zmysle ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Výbor“). Výbor tvorí 11 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vrátane predsedu, ktorých volí národná rada na základe pomerného zastúpenia podľa počtu poslancov politických strán alebo politických hnutí zvolených v parlamentných voľbách. Výbor rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak sú na to dôvody, výbor napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti úradu na nové rozhodnutie; inak odvolanie zamietne. Rozhodnutie výboru obsahuje výrok, v ktorom sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Právoplatné rozhodnutie výboru je preskúmateľné súdom. Na preskúmanie rozhodnutia je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý bude postupovať v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“).

    V prípade, ak bezpečnostnú previerku vykonával Policajný zbor a ukončil ju rozhodnutím, proti neprávoplatnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti právoplatnému rozhodnutiu môže policajt podať žalobu na príslušný správny súd v zmysle Správneho súdneho poriadku.

    Prístup k utajovaným skutočnostiam je teda zásadne viazaný na vydanie osvedčenia, ktoré predchádza určeniu policajta. V prípade, ak zanikne platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, zanikne ex lege aj určenie policajta na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami však môže v súlade s § 41 zákona o ochrane utajovaných skutočností zaniknúť aj skôr, ako skončí platnosť osvedčenia. Ide o prípady, kedy zanikne samotné určenie policajta. Dôvodom na zánik určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami je skončenie služobného pomeru, zrušenie platnosti osvedčenia, zrušenie určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vedúcim alebo vyhlásenie policajta za mŕtveho. O zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vyhotoví vedúci písomný záznam a urobí opatrenia na ich ochranu. V prípade, ak ide o utajované skutočnosti, ktoré sú chránené stupňom utajenia „D“, „T“ alebo „PT“, povinnosťou vedúceho je zároveň upovedomiť Národný bezpečnostný úrad o tom, že danej osobe zaniklo postavenie určenej osoby, a to podľa zákona najneskôr do 30 dní, od kedy došlo k tomuto zániku.

    ZÁVER

    Policajt, ktorý sa pri výkone svojej služobnej činnosti musí oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, je povinný prejsť pomerne náročným a zdĺhavým procesom bezpečnostnej previerky. Postupy pri vykonávaní bezpečnostnej previerky sú striktne upravené zákonom o ochrane utajovaných skutočností, pričom aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. je vylúčená, čo nie je optimálnym riešením, keďže zákon o ochrane utajovaných skutočností je v súvislosti s procesom vykonávania bezpečnostných previerok pomerne stručný a vyžadoval by si podrobnejšiu úpravu konania, najmä čo sa týka previerok I. stupňa, ktoré realizuje vedúci. Pozitívne je možné hodnotiť novelu, ktorou sa zaviedla pre orgány vykonávajúce bezpečnostnú previerku, povinnosť odôvodniť rozhodnutie o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Právnym otáznikom na tomto úseku je zriadenie a činnosť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý preskúmava rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu (nie však rozhodnutia Policajného zboru, ktorý v špecifických prípadoch tiež vykonáva bezpečnostné previerky policajtov), pričom rozhodnutie Výboru je následne preskúmateľné správnou žalobou na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Je diskutabilné, či je vhodné, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky vykonával aj administratívnoprávnu agendu a riešil veci týkajúce sa výkonu verejnej správy formou vydávania individuálnych správnych aktov.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
    KNIŽNÉ ZDROJE:

    1. BRVNIŠŤAN, M. Ochrana utajovaných skutočností v spektre historického vývoja. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 159 s. ISBN 978-80-8054-561-1
    2. CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, 475 s. ISBN 978-80-8168-622-1.
    3. HAŠANOVÁ, J. – DUDOR, L. Základy správneho práva. 4. aktualizované vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2019, 414 s. ISBN 978-80-7380-757-3.
    4. HAŠANOVÁ, J. – BALGA, J. – ANDOROVÁ, P. – DUDOR, L. Policajná správa. 2. vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2018, 304 s. ISBN 978-80-7380-733-7.
    5. MUSIL, R. Ochrana utajovaných skutečností. Praha: EUROUNION, s.r.o. 379 s. ISBN 80-85858-93-2
    6. POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 442 s. ISBN 978-80-89603-35-0.
    7. SOBIHARD, J. a kol. Policajná správa. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 246 s. ISBN 978-80-7380-438-1
    8. SOBIHARD, J. a kol. Správne právo. Osobitná časť – policajná správa. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 133 s. ISBN 80-8054-331-3

    PRÁVNE PREDPISY:
    1. Ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu
    2. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
    3. Zákon č. 171/1993 Z. z. zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
    4. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    5. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
    6. Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov
    7. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
    8. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
    9. Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    10. Zákon č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    11. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
    12. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    13. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností

    Poznámky pod čiarou:
    1. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja a je výstupom projektu č. APVV-17-0217 Služobné zákroky príslušníkov Policajného zboru a aplikácia zásady primeranosti z trestnoprávneho a administratívnoprávneho hľadiska.^
    2. § 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.^
    3. § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. zákon o Policajnom zbore.^
    4. Viac o postavení a úlohách Policajného zboru pozri CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. 2017, s. 131 – 132.^
    5. § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností^
    6. HAŠANOVÁ, J. – DUDOR, L. Základy správneho práva. 4. aktualizované vydanie, 2019. s. 277.^
    7. SOBIHARD, J. a kol. Správne právo. Osobitná časť – policajná správa. 2004. s. 121^
    8. SOBIHARD, J. a kol. Správne právo. Osobitná časť – policajná správa, 2004. s. 117 – 118.^
    9. § 17 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.^
    10. § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    11. § 10 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    12. § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    13. § 4 zákona o ochrane utajovaných skutočností.^
    14. HAŠANOVÁ, J. – BALGA, J. – ANDOROVÁ, P. – DUDOR, L. Policajná správa. 2. vydanie. s. 282.^
    15. Hoci je vykonávanie bezpečnostnej previerky správnym konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, na vykonávanie bezpečnostnej previerky je použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v zmysle § 81 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností vylúčené.^
    16. MUSIL, R. Ochrana utajovaných skutečností. 2001. s. 79^
    17. Zákon o štátnej službe policajtov rozlišuje aj štátnu službu kateda, ktorá je určená na získanie kvalifikačého predpokladu na funkciu. Katedom sa môže stať občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil vek 18 rokov a splnil ďalšie podmienky určené zákonom.^
    18. V zmysle § 192 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe policajtov však policajt, ktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin sa prepustí zo služobného pomeru.^
    19. Za bezpečnostné riziko sa považuje napr. zistenie, že osoba je alebo bola spoločníkom špiónov, teroristov, sabotérov alebo iných osôb v minulosti odôvodnene podozrievaných z takých aktivít, je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, je preukázateľne závislá od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, je alebo bola zainteresovaná na akejkoľvek forme sexuálneho konania, ktoré vedie k vydieraniu alebo k nátlaku, preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.^
    20. Osobný dotazník je uvedený v prílohe č. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností.^
    21. Bezpečnostný dotazník je uvedený v prílohe č. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností.^
    22. SOBIHARD, J. a kol. Policajná správa. 2013. s. 208^
    23. Pre bezpečnostnú previerku I. stupňa zákon neustanovuje lehotu na rozhodnutie. V súlade s právnou aplikačnou praxou by mal vedúci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania.^
    24. Pre porovnanie odvolania s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov pozri POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. s. 285 a nasl.^
    25. § 20 zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia