Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

PREVENCIA - CESTA K ELIMINÁCII DIVÁCKEHO NÁSILIA  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    23.04.2014 Kristína Jurišová (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    PREVENTION: THE WAY TO ELIMINATE SPECTATOR VIOLENCE

    KRISTÍNA JURIŠOVÁ
    ŠTUDENTKA 2. ROČNÍKA MAGISTERSKÉHO ŠTÚDIA, PRÁVNICKÁ FAKULTA TU
    E-MAIL: JURISOVA.KRISTINA@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    juvenilná kriminalita, prevencia kriminality, právne vedomie, recidíva, profesor Vojtech Hatala, divácke násilie, alternatívne tresty, sankcie pre páchateľov diváckeho násilia, prevencia diváckeho násilia, športové podujatia, násilie, futbal, hokej, Slovenská republika

    KEY WORDS:
    juvenile criminality, crime prevention, legal awareness, recidivism, professor Vojtech Hatala, spectator violence, alternative sanctions, criminal sanctions for offender of spectator violence, prevention of spectator violence, sporting events, violence, football, hockey, Slovak Republic

    ABSTRAKT:
    Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The article is intended for readers who are interested in having a complete overview of legal awareness as a factor of prevention of spectator violence. In the paper, the importance of crime prevention especially in reference to children and the youth, is analysed. Specifically, legal and criminological aspects of the topic are inspected by the use of multidisciplinary approaches. The content of the article attempts to outline the importance of alternative punishment in the context of spectator violence. This form of anti-social behavior is becoming a phenomenon of our times. It is important to implement effective legislative measures that should primarily be preventive in nature.


    Práca bola vyhodnotená ako najlepšia v súťaži esejí Šport a právo 2013, ktorá bola vyhlásená Učenou právnickou spoločnosťou a Slovenským futbalovým zväzom.

    ÚVODOM...

    Z môjho veľmi kladného vzťahu k športu a ako študentky práva i k samotnému právu vyplýva reálny záujem o šport v spätosti s právom. Nepíšem túto esej s ružovými okuliarmi nasadenými na nose a veľmi dobre viem aj z vlastných skúseností o defektoch, vágnosti, prípadnej úplnej absencie právnej regulácie v súvislosti so vznikajúcimi vzťahmi v športe. Okrem iného považujem za neuveriteľné, že športovci (v poslednej dobe najmä hokejisti, ktorí hrajú v našej hokejovej extralige) fungujú bežne aj polovicu sezóny bez mzdy napriek tomu, že ich výkon práce je plne subsumovateľný pod výkon závislej práce upravený v Zákonníku práce.[1] Nepokladám síce status zamestnanca za najvhodnejší vzhľadom pre špecifickosť výkonu športovca, ale vždy lepšie ako nič... Existuje samozrejme ešte mnoho „nevhodných zaujímavostí“ z danej problematiky, ktoré sa vyskytujú v súkromnom alebo verejnom práve. Avšak predmetnou témou následných úvah bude práve správanie ľudí (fanúšikov?) na športových podujatiach (štadiónoch). Nechcem to výslovne zaradiť pod verejnú, či súkromnú sféru práva, lebo samotné konanie zasahuje obe dimenzie, ale chcem poukázať na multidisciplinárnosť tohto problému, vyzdvihnúť nevyhnutnosť spolupráce najmä v oblasti práva, psychológie, sociológie a pedagogiky pri riešení aj dnes aktuálneho diváckeho násilia. V neposlednom rade chcem poukázať aj na základný cieľ, ktorým by mala byť prevencia a nie represia.

    DIVÁCKE NÁSILIE

    „Diváckym násilím sa rozumejú hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví osôb, škodu na majetku alebo narušujú verejný poriadok.“[2]

    Verejnosť ako taká spája chuligánstvo (divácke násilie) výlučne s tým „najvyšším“ futbalom, teda futbalom v najvyššej celoštátnej súťaže. Áno, je pravdou, že pár rokov dozadu by takéto vnímanie bolo zaiste správne avšak skutok, ktorý sa odohral v auguste 2013 na stretnutí 2. kola majstrovstiev regiónu medzi Slovenským Grobom a Interom Bratislava, kde mačetou dobodal[3] útočník fanúšika Slovenského Grobu, je príkladom rozrastania sa takejto formy násilia i do nižších súťaži. Taká je dnešná realita – bohužiaľ pre spoločnosť oveľa neprijateľnejšia a pre šport ako taký i smutnejšia. Násilnícke prejavy sa presunuli aj do iných športov. Z hokeja spomeniem incident smerujúci voči dorastencom. V októbri 2012 pri ceste zo zápasu l. ligy dorastu MŠHK Prievidza – ŠHK HOBA Bratislava na autobus Bratislavčanov brutálne zaútočila skupina asi tridsiatich zamaskovaných mužov v kuklách (skupina výtržníkov bola vyzbrojená kameňmi, kovovými tyčami a bejzbalovými palicami). Dnes môže verejnosť i prostredníctvom médií vnímať takéto násilie už aj pri basketbalových, či hádzanárskych zápasoch...

    Je nešťastím, že asociálne správanie „fanúšikov“ odrádza (samozrejme opodstatnene) tú väčšinu slušných divákov, ktorí si prišli pozrieť zápas, oddýchnuť, stretnúť sa s priateľmi a povzbudiť svoj tím. To znižuje návštevnosť a atraktivitu domácich športových podujatí. Veď kto má chuť prísť v našich podmienkach (česť výnimkám) na polorozpadnutý štadión sám osebe ohrozujúci zdravie nielen divákov, zaplatiť si lístok, pozrieť si neraz nezáživný futbal ... a ešte k tomu sa báť, aby mu nevpálila svetlica do hlavy, nedostal od podnapitého fanúšika ultras za to, že má miesto červeného trička modré a pod.?...

    Pozitívami v problematike diváckeho násilia sú opatrenia navrhované v aktuálnom návrhu zákona[4] o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016. Považujem ich za modernejšie a predovšetkým účinnejšie nástroje eliminácie takéhoto správania, aké tu máme dnes.

    Návrh zákona ustanovuje, napríklad aj:

    • podujatia s osobitným režimom, kde sa sprísňuje forma štandardných pravidiel pre ich organizovanie: rizikové podujatia; futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých; podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov; podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov;
    • právne inštitúty preventívnej povahy: prevenčné povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosť uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach;
    • preventívne pôsobenie sankcií: umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa;
    • osobitnú úpravu opatrenia – zákaz účasti na športových podujatiach až na dobu päť rokov;
    • sprísňuje postih za priestupky diváckeho násilia a priestupkovú recidívu (rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov), ktorá pri naplnení materiálneho znaku[5], bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti;
    • sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju;
    • zvoľňuje režim organizovania bežných podujatí v súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov;
    • povinné vstupenky na meno a priezvisko pri rizikových podujatiach do sektoru priaznivcov hostí;
    • postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého odborného subjektu, ktorý plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovým podujatím;
    • nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov;
    • postavenie a úlohy osoby delegovanej športovým zväzom: delegát zväzu – odborný dozorný a hodnotiaci orgán;
    • agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov je presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky).[6]

    Vhodným opatrením sa javí aj predaj vstupeniek na meno a priezvisko pri rizikových stretnutiach do sektorov hostí, lepšia spolupráca organizátora (športového klubu) a orgánov činných v trestnom konaní, účinné represívne opatrenia – posilňuje sa režim postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, čo do veľkej miery eliminuje kriminalizáciu mladých ľudí a takisto nový alternatívny trest – zákaz účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Myslím, že koncepcia takéhoto trestu je oveľa adresnejšia voči fanúšikom a bude pôsobiť na konkrétny subjekt, a to i v rámci prevencie.

    Všetko to napreduje dobrým smerom. Najväčší problém vidím však inde, a to v nízkom právnom vedomí „chybných fanúšikov“ a s tým súvisiaca biedna kultúra ich fanúšikovania.

    MLADISTVÝ „CHULIGÁN“

    Je všeobecne známe, že k problematickým skupinám na štadiónoch z vekového (kriminologického) hľadiska zaraďujeme mladistvých tvoriacich podstatnú časť subkultúry ultras, teda ide o špecifickú formu kriminality mladistvých. Práve subjekty v tejto vekovej hranici je potrebné podchytiť a pracovať na zvyšovaní ich právneho vedomia.

    Pokiaľ ide o vymedzenie kategórie mladistvých, možno konštatovať, že tento pojem je v trestnoprávnom i kriminologickom ponímaní totožný. Ide o fyzické osoby trestne zodpovedné, ktoré spáchali trestný čin. O takú osobu ide odo dňa, ktorý nasleduje po dni štrnástich narodenín do dňa, kedy osoba dovŕši osemnásť rokov svojho veku. Trestné právo s týmto vekom spája začiatok trestnej zodpovednosti[7] a použitie osobitnej úpravy stíhania mladistvých.

    Kriminalita mládeže predstavuje poruchy správania mládeže, ktoré sa prejavujú v porušovaní trestnoprávnych noriem. Jedna časť autorov sem zaraďuje predovšetkým skutky, ktorých sa dopúšťa kategória mladistvých (14 – 18 rokov) a maloletých (do 14 rokov)[8]. Druhá časť autorov považuje za kriminalitu mládeže: skutky mladistvých, detskú prekriminalitu[9] a kriminalitu mladých dospelých.[10] V praxi disponujeme aj s pojmom mládež, sú to osoby vo veku od 6 do 18 rokov, pričom takéto vekové vymedzenie zahŕňa maloleté osoby (6 – 14 rokov) a mladistvých (14 – 18 rokov), vyplýva to najmä z takticko-štatistického hľadiska, o ktoré sa opiera Evidenčno-štatistický systém kriminality (EŠSK) Policajného zboru, ktorý uvádza kriminalitu mládeže ako súčet trestných činov spáchaných mladistvými a činov inak trestných spáchaných maloletými osobami.

    V rámci spoločenských vied[11] je pojem mládež spájaný s odlišnými vekovými skupinami. Pokiaľ ide o kriminológiu, tá do tejto kategórie zahŕňa tri vekové skupiny osôb, a to maloletých, mladistvých a mladých dospelých[12]. V tomto prípade pokiaľ je spomínaná v obsahu eseje mládež/ mladistvý/ juvenilná kriminalita, pôjde o ponímanie kriminologické.

    PRÁVNE VEDOMIE: PREVENCIA PROTI DIVÁCKEMU NÁSILIU?

    Rizikové správanie mladistvých na štadiónoch ich často dostáva do rozporu so zákonom. Štandardom je naplnenie skutkových podstát trestných činov obsiahnutých v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, akými sú napríklad útok na verejného činiteľa, páchanie násilia voči skupine obyvateľov a jednotlivcovi, výtržníctvo, podnecovanie k národnostnej a rasovej neznášanlivosti, ublíženie na zdraví, poškodzovanie cudzej veci... V mnohých prípadoch si páchatelia s nižším vekom ani neuvedomujú dopady, následky svojho konania (obzvlášť mám na mysli následky v trestnoprávnej rovine a dôsledky v ich ďalšom živote). Príčinou je aj nedostatočné právne vedomie, s ním súvisiaci jeho vnútorný prvok a to normatívna funkcia, ktorú by sme mohli označiť aj ako subjekt regulujúcu funkciu.

    Predmetom právneho vedomia sú spoločenské vzťahy, ku ktorým pristupuje ich špecificky súvis s už prítomnou alebo v budúcnosti možnou právnou úpravou. Štruktúra právneho vedomia mladistvého a jeho vzťah k právnym normám tvorí podstatnú súčasť autoregulácie správania sa mladistvého. Možno povedať, že kvalitné právne vedomie funguje ako významný faktor pri prevencii juvenilnej kriminality, ale i kriminality vôbec. Je vhodné si uvedomiť niektoré dôležité prvky právneho vedomia a pracovať na ich zdokonaľovaní, obzvlášť pri tejto vekovej hranici, kedy je ešte možné konkrétnu osobu usmerniť a ovplyvniť jej celkový vývin. Obmedzenie témy článku neumožňuje podrobnú analýzu pojmu, významu, štruktúry a dôležitosti právneho vedomia vo vzťahu k mladistvým, preto uvádzam niekoľko dôležitých aspektov právneho vedomia[13] významných a aktuálnych aj v problematike diváckeho násilia, ktorými sú najmä:

    1. POZNANIE (GNOZEOLOGICKÝ ASPEKT) A HODNOTENIE (AXIOLOGICKÝ ASPEKT) PRÁVA MLADISTVÝMI

    • základným prvkom a predpokladom právneho vedomia je poznávanie spoločenských vzťahov a ich právnej úpravy.

    Samotné poznávanie týchto predpokladov je zároveň aj porovnávaním hodnotového vzorca jedinca a hodnotového vzorca spoločnosti, čo v konečnom dôsledku poskytuje výpoveď o stupni zhodnosti normatívneho sveta jedinca a jeho širšieho spoločenského okolia. Vnútorný proces odohrávajúci sa v právnom vedomí človeka predstavuje jeho subjektívny postoj k už v minulosti zaujatému postoju štátu k tomu istému objektu.[14]

    2. NORMATÍVNA A NORMOTVORNÁ FUNKCIA PRÁVNEHO VEDOMIA

    • ide o dve snáď najdôležitejšie funkcie právneho vedomia – vonkajšiu a vnútornú:

    1. normatívna funkcia – v tejto rovine právne vedomie vplýva regulujúcim a samoregulujúcim mechanizmom človeka/mladistvého, kedy právne vedomie pôsobí ako mechanizmus jeho vôle.
    2. normotvorná funkcia – tvorí vonkajší prvok, preto je to konštitutívna právotvorná funkcia. Právne vedomie tu vystupuje ako impulz pre zákonodarcu, ktorý signalizuje určitú potrebu úpravy vzťahov (či už pri absencii alebo nedostatočnosti úpravy).[15] Za takýto impulz možno považovať aktuálnu potrebu úpravy samostatnej skutkovej podstaty trestného činu diváckeho násilia.

    Samozrejme, pokiaľ má mladistvý páchateľ oslabené právne vedomie je oslabený i jeho regulujúci mechanizmus. Otázne je, čo zapríčiňuje takýto stav? Jedna z možných príčin je nekvalitná právna norma. Jej znakmi sú napríklad nejednoznačnosť, nezrozumiteľnosť, nesplniteľnosť, nesúladnosť s právnym poriadkom, ale aj nedôslednosť v uplatňovaní právnej normy[16], nerovnomernosť a neprimeranosť uplatňovania normy. To môže mať následok v podobe možného zárodku protikladného konania subjektu voči právnej norme.

    3. VZŤAH MLADISTVÉHO K PRÁVNEJ NORME A PREDSTAVITEĽOM PRÁVNEJ NORMY

    • pozitívny vzťah a interiorizácia (zvnútornenie) právnej normy sú predpokladmi uznania jedinca, že bez normatívnej regulácie by život v spoločnosti nebol možný a takúto reguláciu chápe ako potrebnú a samozrejmú. Základom rešpektovania a uznania právnej normy je uznanie a úcta k hodnote spoločenského vzťahu, ktorý upravuje.[17]

    Veľmi dôležitý je i vzťah človeka k samotnému tvorcovi, ale i vykonávateľovi normy, pretože človek si oveľa ľahšie vytvorí vzťah k zmyslami vnímateľným osobám, s ktorými môže normy identifikovať, personifikovať, ako by si vytvoril vzťah k nehmotnej norme. Ak sa zameriame na trestné právo, pôjde o zákonodarcov, orgány činné v trestnom konaní a súd (ich konkrétny predstaviteľ). Do veľkej miery je dôležité aj ich samotné správanie voči subjektu, pretože aj na základe takejto interakcie si konkrétna osoba – mladistvý vytvára či úž pozitívny alebo negatívny vzťah k norme, čo v neposlednom rade vytvára základ pre štruktúru jeho právneho vedomia.[18]

    4. INTERIORIZÁCIA PRÁVNEJ NORMY

    • poznanie a uznanie právnej normy je absolútny základ pre pozitívny vzťah k takejto veličine, čo však samo o sebe ešte nepredstavuje jej interiorizáciu. Interiorizácia znamená nie len jej aprobáciu, ale predovšetkým aj jej osvojenie, zvnútornenie a osobnostné stotožnenie s ňou.[19Som zástanca myšlienky, že každá zmena musí prísť z vnútra (a nie len zvonku), preto považujem interiorizáciu za fundament samotnej zmeny, napríklad aj pri náprave už kriminalitou poznačeného mladistvého. Zaujímavý a významný je výrok profesora Hatalu: „Interiorizáciu trestnoprávnej normy ako organický komponent štruktúry zdravého právneho vedomia možno považovať za jeden z významných faktorov všeobecnej prevencie juvenilnej kriminality a tým i kriminality vôbec.“[20]

    Interiorizácia právnej normy je základom aj pre odstránenie jednej z kriminogénnych charakteristík chuligánov, ktorou je extrémizmus rôzneho charakteru, kedy názory/prejavy subjektov výrazne vybočujú zo všeobecne uznávaných spoločenských i právnych noriem. Pod extrémizmom pri diváckom násilí treba rozumieť rôznu intoleranciu najmä rasovú a národnostnú, môžeme hovoriť aj o netolerancii náboženskej alebo inej, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku, pričom všetky tieto hodnoty/záujmy cháni aj Trestný zákon.

    5. VPLYV PRÁVNEHO VEDOMIA NA ZODPOVEDNOSTNÚ BÁZU MLADISTVÉHO: EX ANTE/ EX POST

    • správna a úplná interiorizácia právnej normy je základom pre zodpovednostnú bázu mladistvého v dvoch rovinách:

    1. zodpovednosť prítomná v subjekte ex ante, subjekt si vo svojom každodennom živote vyberie cestu sociálneho konania a zavrhne konanie antisociálne,
    2. zodpovednosť prítomná v subjekte ex post, prichádza do úvahy, ak si subjekt naopak vyberie cestu antisociálnu a spácha trestný čin, pričom po jeho spáchaní sa prejaví jeho subjektívny pocit a vedomie viny, čo môže byť úspešnou bariérou recidívy.[21]

    Zodpovednostná sféra subjektu je dôležitá pre normatívnu funkciu právneho vedomia a je základom pre vzťah k budúcim činom mladistvého.

    6. ÚLOHA PRÁVNEHO VEDOMIA PRI PREVENCII VŠEOBECNEJ A PRI PREVENCII RECIDÍVY

    • práve tento fakt je nesmierne dôležitý pre prevenciu diváckeho násilia vďaka základnému elementu prevencie kriminality mladistvých, ktorým je výchova najmä mravná a právna. Takáto výchova má (pri výchove i prevýchove) mladistvému vštepiť základne normy a hodnoty platné v širokej spoločnosti. Pokiaľ uňho na základe takejto právnej výchovy vznikne zodpovednosť ex ante, vyberie si z možnosti aprobovaného a reprobovaného, možnosť aprobovaného – značí to správnu cestu, účinnosť výchovy. Takýmto uvedomením mladistvý získava pohľad na to, ako sociálne nevhodným spôsobom narušil hodnotu chránenú právom, a pokiaľ sa naučí rozlišovať medzi hodnotou a nehodnotou, naučí sa rozlišovať medzi dovoleným a zakázaným.[22]

    Ako bolo vyššie spomenuté, pozitívny vzťah a interiorizácia právnej normy sú predpokladmi uznania mladistvého, že bez normatívnej regulácie by život v spoločnosti nebol možný a takúto reguláciu chápe ako potrebnú a samozrejmú, avšak popretie tejto potreby možno nachádzať práve u osôb v období puberty, kedy je príznačný protiautoritatívny postoj voči svetu dospelých, ktorého súčasťou sú samozrejme aj právne normy vnímané takýmito osobami, ako niečo zbytočné a obmedzujúce ich život a slobodu. To je typickým znakom aj pri diváckom násilí, kedy sa väčšmi prejavuje ich prístup neakceptácie autority a vyzdvihuje sa u nich záporný vzťah k potrebe regulácie správania sa ľudí vo forme právnej úpravy, ktorá ich (podľa ich vnímania) obmedzuje v slobode, ba až šikanuje...

    Uplatňovanie právnej normy hrá tak isto významnú rolu. Mladistvý vníma právnu normu vážne, ak vníma, že sa ani norma sama a ani jej hrozba sankcie neuplatní zbytočne voči subjektu, ktorý si to nezaslúži, teda sa nepoužije neoprávnene a na druhej strane vníma, že právna norma sa použije vždy voči osobe, ktorá si to za svoj skutok zaslúži. V prípade, ak dôjde k jej opaku, nedôslednému uplatňovaniu, má to za následok zníženie vážnosti[23] až nevážnosť právnej normy.[24] Jeden z mediálne známych (pro futuro nežiadúcich) prípadov nedôsledného aplikovania právanej normy a konania orgánov činných v trestnom konaní sa odohral napríklad (okrem iných) aj v septembri roku 2010. Aktérmi boli práve asi najpovestnejší fanúšikovia futbalistov z Trnavy pred derby s večným rivalom Slovanom Bratislava. Celý incident sa odohral priamo pred zrakmi policajtov, verejnosti a zároveň celý priebeh bol zachytený aj televíznymi kamerami. „Fanúšikovia“ skandovali pri presune na štadión: „... na čo kukáte, vy k***y židovské, načo kukáte?“[25],[26] Trestný zákon také správanie označuje za prečin[27] Hanobenie národa a rasy a presvedčenia[28], za čo hrozí trest odňatia slobody jeden až tri roky v základnej skutkovej podstate (v kvalifikovanej skutkovej podstate sa trestná sadzba pohybuje v rozmedzí dva až päť rokov). Samozrejme v tomto zápase viacej ako lietalo gólov do bránky, lietalo stoličiek po štadióne... Aj, keď existovali detailné zábery tvárí chuligánov, polícii sa nepodarilo identifikovať žiadnu z osôb a na mieste v tejto veci nezasiahla.[29] Je mnoho obdobných prípadov, kedy nielen naši, ale aj fanúšikovia zo zahraničia vyšli bez postihu napriek tomu, že sa dopustili protiprávneho konania. Pokiaľ takýto prístup polície mladistvý subjekt vníma a chápe tak, že takéto konanie nie je hodné ani zásahu či trestu, netreba sa čudovať vzrastu diváckeho násilia smerujúceho práve od mládeže. Preto je veľmi dôležité dôsledné uplatňovanie právnej normy, len takýmto uplatnením si mladistvý môže uvedomiť jej dôležitosť, spoločenskú i vlastnú potrebu.[30]

    KADIAĽ VEDIE CESTA?

    Vízia, ktorá by mohla posilniť právne vedomie mladistvých a zároveň výrazne pomôcť k eliminácii diváckeho násilia, spočíva v zavedení samostatného predmetu právnej výchovy alebo rozšíriť dimenziu predmetu telesnej výchovy a zamerať sa nielen na fyzickú športovú činnosť, ale oboznamovať študentov s problematikou športu v spätosti s právom, oboznámiť ich s fenoménom diváckeho násilia, ale aj problematikou dopingu, korupcie a podobných nežiadúcich javov v športe.

    Práve základná a stredná škola ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia zohráva dôležitú úlohu aj pri prevencii juvenilnej kriminality, v tomto prípade juvenilnej kriminality vo forme diváckeho násilia, preto je dôležitá najmä sociálna prevencia, ktorej nedeliteľnou súčasťou je sociálna politika. Prevencia je dôležitá pre celú kategóriu mladistvých odhliadajúc od toho, či ide o mládež kriminalitou poznačenú alebo nepoznačenú.

    Myslím, že z komplexného hľadiska je dôležité zaviesť predovšetkým na školách povinný predmet právnej výchovy, ktorý by mal podporiť rozvoj právneho vedomia vo všeobecnosti. Treba dbať na to, aby takýto predmet viedol pedagogicky zdatný a erudovaný učiteľ, ktorý si bude vedieť vytvoriť korektný a dôverný vzťah so študentom, s čím súvisí i zabezpečenie systému vzdelávania učiteľov v oblasti posilňovania právneho vedomia v problematike prevencie. Tento vzťah je dôležitý najmä z dôvodu emočného faktoru, ktorý vplýva na mladistvého. Ako bolo spomenuté, mladistvý si personifikuje právnu normu s osobou, ktorá preňho právnu normu predstavuje v tomto prípade s osobou učiteľa.

    Ťažiskom poznávania práva by malo byť najmä trestné právo a sním súvisiaca trestná zodpovednosť, priestupkové právo, ale aj problematika občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá vzniká pri diváckom násilí. Je potrebné umožniť študentovi pochopiť dopad protiprávneho konania na jeho následný život. Kreovať v ňom určité hodnotové systémy, etické a morálne zábrany, ktoré mu budú brániť v konaní reprobovaného. Takýto prístup by mal umožniť aktiváciu normatívnej funkcie právneho vedomia, zabezpečiť interiorizáciu právnej normy a v neposlednom rade zabezpečiť prítomnosť zodpovednosti mladistvého ex ante, kedy si vyberie konanie sociálne a zavrhne konanie antisociálne. Je dôležité, aby mladistvý fanúšik pochopil rozdiel medzi sociálnym a antisociálnym správaním, aby si vybudoval svoje vnútorné normy prostredníctvom aj samotnej právnej úpravy, ktoré ho budú brzdiť v protizákonnom konaní.

    Zavedenie predmetu by samozrejme nezabezpečilo absolútnu elimináciu juvenilnej kriminality. S určitosťou by sa však zvýšilo právne vedomie mladistvého, s čím by súvisel i pokles kriminálnej činnosti. V prvom rade by mal zastávať úlohu prevenčno-výchovnej činnosti vo vzťahu k trestnej a inej protispoločenskej činnosti, ktorá sa vyskytuje i pri diváckom násilí. A tu tkvie gro celého problému diváckeho násilia – mládež treba vychovávať, najlepšie už od prvého stupňa na základnej škole k slušnému správaniu vo všeobecnosti, ale aj k slušnému správaniu pri športe. Viesť ich k správnej kultúre fanúšikovania, vysvetliť im základné hodnoty obsiahnuté a chránené samotným právom, ktoré si osvoja a ukázať im správnu cestu. Naučiť ich, že šport má ľudí spájať a nie rozdeľovať. V tomto smere je zaujímavý príklad, ako učiť mladistvých (respektíve deti) ku správnej kultúre fanúšikovania projekt „Škola ide na Slovan“, kde približne 45 detí vždy z inej základnej alebo strednej školy z bratislavského regiónu Slovan pozve na zápas v rámci tohto projektu, ktorý podporuje aj Bratislavský samosprávny kraj. Žiakov vyzdvihne klubový autobus HC Slovan pred ich školou a opätovne privezie po zápase pred školu. Zápas si pozrú z vyhradeného sektoru detí v sektore A12 pri ľadovej ploche. Od klubu dostanú zaujímavé suveníry a tesne pred zápasom na nich čaká prehliadka niektorých častí novej Slovnaft Arény, kde sa dozvedia aj veľa vecí z histórie a súčasného diania v klube.[31] Deti sa na takýto zápas tešia, hlavne pre možnosť vychutnať si naozaj v posledných rokoch vynikajúcu, korektnú a slušnú športovú atmosféru pri zápasoch KHL. Je zaujímavé sledovať ich nadšenie a radosť, keď ich tradičný „kotol“ fanúšikov v sektore B6 víta na štadióne mohutným priateľským pokrikom... Určite to môžeme považovať za pozitívnu zážitkovú skúsenosť, ktorá má po minulom roku naozaj veľmi dobré ohlasy zo všetkých strán.

    ZÁVER

    Na Slovensku celkové právne vedomie obyvateľstva (nielen mladistvých) nie je ideálne, preto možno vidieť násilné správanie na štadiónoch aj u dospelých. „Vedomosť práva občanmi je na nízkej úrovni, ktorí pri posudzovaní svojho konania nevedia, že prišli do rozporu s právnym poriadkom, hoci neznalosť práva neospravedlňuje.“[32] Je dosť možné, že väčšina „chybných“ fanúšikov nedisponuje vedomosťou, že sa svojim konaním dopúšťa protiprávneho činu. Právna výchova na školách by dala základ pre kvalitnejšie právne vedomie, ktoré pomáha pri prevencii kriminality, budovanie morálnych hodnôt, lepšie občianske spolunažívanie…: „Najúčinnejším a najvýznamnejším prostriedkom je výchova a v jej rámci aj výchova k úcte k právu. Otázky zvyšovania právneho vedomia a právnej výchovy, najmä vo vzťahu k zákonnosti a dodržiavania práva v našej spoločnosti by mali byť neustále predmetom pozornosti demokratického právneho štátu.“[33] V dnešnej rýchlej dobe, kedy rodičia[34] tak povediac nestíhajú (možno aj zabúdajú) vo všeobecnosti vychovávať svoje deti, bohužiaľ ostáva táto úloha prevažne na učiteľoch pôsobiacich na školách, preto považujem zavedenie predmetu právnej výchovy za vhodné, potrebné a aktuálne. 

    Poznámky pod čiarou:
    1. Ich zamestnávatelia s nimi v praxi bežne uzatvárajú nepomenované zmluvy podľa ObchZ či OZ. V takomto prípade športovec nemá status zamestnanca a logicky u neho absentuje aj pracovno-právna ochrana takéhoto subjektu a bohužiaľ nemôže využiť ani pomoc trestného práva vo forme možného aplikovania skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. ^
    2. Nariadenie ministra vnútra SR o postupe v oblasti boja s extrémizmom a úlohách monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie, čiastka 45/2004 Vestníka Ministerstva vnútra SR. ^
    3. V tomto prípade poverený príslušník PZ SR začal v tejto súvislosti trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva. ^
    4. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov: Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenska a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry a akademickej sféry. Tomuto návrhu predchádzala analýza stavu problematiky v SR i v iných štátoch Európskej únie a široká vecná diskusia. ^
    5. § 10 ods. 2 z. č 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov. ^
    6. Dôvodová správa (Všeobecná časť) k návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ^
    7. Výnimkou je trestný čin sexuálneho zneužívania, pri ktorom je osoba trestne zodpovedná, ak dovŕšila pätnásty rok svojho veku. ^
    8. Zoubková, I. Kontrola kriminality mládeže. Plzeň: Aleš Čeněk, 2002. s. 11. ^
    9. Prekriminalita – označujú sa ňou činy inak trestné, ktoré spáchali osoby trestne nezodpovedné pre nedostatok veku alebo pre nepríčetnosť. ^
    10. Porovnaj – Vráblová, M.: Kriminalita mládeže. In: Dianiška, G. et al.: Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. s. 226. ^
    11. Pojem mládež je zaiste interdisciplinárnym pojmom a preto tento pojem nájdeme vymedzený odlišne v psychológii, sociológii, pedagogike, kriminológii a pod., pričom pri určovaní hraníc samotného vymedzenia pojmu sa vychádza najmä z prvkov biologických, psychických, anatomicko-fyziologických, kultúrnych. Bližšie pozri – Vráblová, M.: Kriminalita mládeže. In: Dianiška, G. et al.: Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. s. 228. ^
    12. Mladý dospelý – s týmto pojmom pracuje kriminológia, v trestnom práve je mu blízky pojem – osoba blízka veku mladistvých, teda ide o kriminologickú vekovú kategóriu fyzických osôb, ktoré spáchali trestný čin medzi osemnástym a dvadsiatym prvým rokom života. V kriminologickej literatúre však horná hranica nie je presne vymedzená, vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné stanoviť hranicu dospelosti jednotne. Niekde sa uvádza, že táto hranica môže byť do 24 alebo aj do 30 rokov. ^
    13. Vychádzam zo štúdie (Právne vedomie s juvenilná kriminalita) významného profesora trestného práva Vojtecha Hatalu. ^
    14. Hatala, V.: Kriminologické štúdie. Výber z diela 1973 – 1985. Bratislava: Kaligram, 2011. s. 77-78. ^
    15. Tamtiež. s. 79-82. ^
    16. „Hrozba trestom stráca svoju váhu pre človeka, ktorý vidí, že iní sa dopúšťajú trestných činov bez toho, aby za to boli potrestaní. Rovnaký vplyv má okolnosť, že páchateľ sám ujde trestu za svoj prvý alebo i ďalší trestný čin, z ktorého nebol usvedčený. Pravdepodobnosť trestu sa v jeho očiach znižuje. Často i preceňuje svoju schopnosť vyhnúť sa pristihnutiu.“ – Vančurová, E.: Prevence ve výchově dětí prědškolního věku. In: Kalibán, V.: Česko-slovenská defektologie: Obtížně vychovatelná mládež. K pojmu, etiologii a prevencii. Univerzita Karlova, Praha 1969, s. 111. ^
    17. Hatala, V.: Kriminologické štúdie. Výber z diela 1973 – 1985. Bratislava: Kaligram, 2011. s. 85-88. ^
    18. Tamtiež. ^
    19. Hatala, V.: Kriminologické štúdie. Výber z diela 1973 – 1985. Bratislava: Kaligram, 2011. s. 101-103. ^
    20. Tamtiež. ^
    21. Tamtiež. s. 94-95. ^
    22. Tamtiež. s.100-114. ^
    23. Takýto stav vyvoláva u mladistvého pocit poškodenia i zmätenosti pričom nedôsledné uplatňovanie právnej normy považuje za neférové a nevidí prekážku ak svoje ciele dosiahne inou cestu, hoci aj nelegálnou, ak mu je znemožnené dosiahnuť svoje oprávnené ciele legálnym spôsobom. ^
    24. Hatala, V.: Kriminologické štúdie. Výber z diela 1973 – 1985. Bratislava: Kaligram, 2011. s .108. ^
    25. Treba dodať, že slovanisti voči fanúšikom Spartaka zase pravidelne používajú označenie „poľskí židi“ alebo „cigánska banda“... ^
    26. Odvysielali Televízne Noviny Televízie Markíza dňa 13.9.2010, pre pripomenutie týchto momentov je video dostupné na: http://tvnoviny.sk/spravy/regiony/futbal-opiti-trnavski-fanusikovia-nadavali-zidom_comment_p3_a27.html?&page=3&p_all_items=27^
    27. Samozrejme pre objektívnosť uvediem, že pri prečine by sa určite zisťovala miera závažnosti a následná možnosť uplatnenia materiálneho kolektívu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona). ^
    28. § 423 – Hanobenie národa, rasy a presvedčenia:
      (1) Kto verejne hanobí
      a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
      b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
      (2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
      a) najmenej s dvoma osobami,
      b) v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
      c) ako verejný činiteľ,
      d) za krízovej situácie, alebo
      e) z osobitného motívu. ^
    29. Bližšie pozri informácie dostupné na: http://tvnoviny.sk/spravy/regiony/futbal-opiti-trnavski-fanusikovia-nadavali-zidom_comment_p3_a27.html?&page=3&p_all_items=27; http://futbal.rasizmus.sk/2010/09/19/vulgarne-zobrazenie-zidov-pouzivaju-ultras-spartaka-a-slovana-pokojne-nadalej/; http://sport.sme.sk/c/5545749/skalni-slovana-zapas-bojkotovali-trnavcania-vytiahli-davidovu-hviezdu.html. ^
    30. Hatala, V.: Kriminologické štúdie. Výber z diela 1973 – 1985. Bratislava: Kaligram, 2011. s .108. ^
    31. Bližšie pozri: http://www.hcslovan.sk/sk/skola-ide-na-slovan/ ^
    32. Strémy, T.: Kriminalita mládeže. In: Dianiška, G. et al.: Kriminológia. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. s. 106. ^
    33. Pauličková, A.: Právne vedomie verejnosti v súčasnej spoločnosti. In: Dudor, L.: Právne vedomie verejnosti v demokratickom štáte. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 2011. s. 19. ^
    34. Na tomto mieste je vhodné spomenúť aj dôležitosť pôsobenia na mladú generáciu v rodine a na pracoviskách. Je nevyhnutné vytvárať u nich návyky a správne postoje k spoluobčanom a ich právam, pôsobenie na vytváranie správneho systému hodnôt a pod. ^
    Ján Gavalier    2. október 2014 15:07
    Autorovi článku dávam do pozornosti, že uvedené nariadenie už nie je platné. Ako pomôcku môžem uviesť nové nariadenie MV SR 66/2011, kde práve prebieha príprava nového nariadenia.
    Upravené 3.október 2014 09:18
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia