Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

PROJEKT VEREJNOPRÁVNEJ REGULÁCIE INŠTITÚTU „PROSTITÚCIA“ V RAKÚSKU VYTVORENÝ V ROKU 2007 – MOŽNÝ ZÁKLAD PRE PRÁVNU REGULÁCIU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    28.02.2015Ing., JUDr. Otília Hamacková (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    THE PROJECT OF THE LEGAL REGULATION OF „PROSTITUTION“ IN AUSTRIA CREATED IN 2007 –
    A POSSIBLE BASIS FOR LEGAL REGULATION IN THE SLOVAK REPUBLIC

    ING., JUDR. OTÍLIA HAMACKOVÁ
    EXTERNÁ DOKTORANDKA
    PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA V BRATISLAVE
    E-MAIL: OTILIAHAMACKOVA@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    právne postavenie inštitútu prostitúcia v Rakúsku, jej zavedenie do právneho systému civilného, trestného a sociálneho práva pomocou špeciálneho výskumného projektu

    KEY WORDS:
    legal status of prostitution Institute in Austria, its introduction into the legal system of civil, criminal and social rights through a special research project

    ABSTRAKT:
    Príspevok ponúka k nahliadnutiu model verejnoprávnej regulácie inštitútu prostitúcia zavedený v susednom Rakúsku.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The article introduces the main concepts of the legal regulation of prostitution as created in Austria in 2007.


    ÚVOD

    Právny režim inštitútu „prostitúcia“ je v rôznych štátoch odlišný. Samozrejme závisí od počtu prostituujúcich v danom štáte a pri vyššom množstve následne aj potreba verejnoprávnej regulácie tohto inštitútu. Rakúsko ako bývalá západná krajina poskytovala priestor nielen domácim sexuálnym pracovníčkam, ale aj prílivu z bývalých postkomunistických štátov a v neposlednej miere aj z takzvaných tretích krajín. Preto vznikla naliehavá potreba komplexnej právnej úpravy tohto inštitútu.

    VÝSKUM

    Pracovná skupina v Rakúsku Task Force bola vytvorená v roku 2004 k sledovaniu a obmedzeniu obchodovania s ľuďmi. Táto pracovná skupina dostala v roku 2006 tzv. národný akčný plán proti obchodovaniu s ľuďmi, podľa ktorého pracovala. Národný akčný plán riešil násilnú časť prostitúcie. Spracované výsledky boli odovzdané a uzatvorené v roku 2007 na ministerstve.

    Následne obdržala Task Force novú úlohu: „Preskúmať právne podklady a akýkoľvek vývoj rôznych modelov pracovného práva a sociálneho zabezpečenia prostituujúcich osôb.“ V tomto výskume sa pracovná skupina zapodievala len jednou časťou inštitútu prostitúcie a to jej nenásilnou časťou. Hlavnou úlohou bolo vytvoriť pre prostituujúcich možnosť, aby ich výkon zamestnania prebiehal podľa jasne stanovených zákonných pravidiel.

    Pracovná skupina sa teda zamerala na výskum a možnosti výkonu prostitúcie. Preskúmala zákonné podklady a predpokladaný vývoj s tým, že predložila model k pracovnej činnosti prostitúcie spolu s pracovným a sociálnym zabezpečením.

    Výskumná skupina pracovala v štyroch tímoch, tvorili ich jednotlivé tímy pre:

    1. civilné a trestné právo (12 ľudí);
    2. zdravotníctvo (8 ľudí);
    3. cudzinecké právo (10 ľudí);
    4. pracovná skupina spolkových krajín (12 ľudí).

    Samozrejme, že pracovná skupina skúmala len tú časť zamestnancov, či samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne. Výskum teda neobsahuje prvky ako obchod s bielym mäsom, či porušovanie ľudských práv pri násilnom odvlečení a nútenej prostitúcií.

    Výskumná pracovná skupina bola zložená z expertov z rezortu odboru príslušných ministerstiev:

    • Ministerstvo pre prácu, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa;
    • Ministerstvo spravodlivosti;
    • Ministerstvo práce a hospodárstva;
    • Ministerstvo financií;
    • Ministerstvo vnútra.

    Následne tvorili výskumnú pracovnú skupinu odborníci:

    • z krajinných štátov;
    • z pracovnej komory,
    • z ekonomickej komory
    • a taktiež zo štyroch existujúcich špecifických poradenských miest spolu.

    Prvou úlohou vedcov výskumných skupín bolo nevyhnutne, prednostne a precízne spracovať pracovnú zmluvu. A to aj napriek tomu, že pracovná zmluva v oblasti pojmu prostitúcia neobsahovala žiadny zákonný alebo ústny jasne definujúci výraz. Vedci sa snažili v podanej správe zachytiť cieľovú skupinu prostitúcie, tak, ako ju následne zadefinovali:

    „Osoby, ktoré poskytujú sexuálne služby za odplatu a prevádzkujú ich priamo na zákazníkovi.“ Táto definícia nezahrňuje potrebným spôsobom pohlavie prostituujúcich, rozhodujúci je priamy telesný kontakt na zákazníka a úmysel dosiahnuť sexuálne uspokojenie. Táto zúžená definícia nepopisuje v žiadnom prípade homogénnu skupinu osôb, ale vo väčšine prípadov súhlasí. Nezahrňuje iné druhy sexuálnych praktík ako napríklad pornografia, či sex po telefóne.

    Zavedenie pojmu prostitúcia/prostituovať odľahčuje prax najmä v ponímaní hranice medzi dobrovoľným výkonom sexuálnych služieb a kriminálnymi formami sexuálneho vykorisťovania a násilia.

    Pri cieľoch, ktorými boli vedci (pracovné skupiny) poverení, bolo potrebné určiť ich jasnosť a zrozumiteľnosť. Vedľa hlavného štátom vytýčeného cieľa určili rozdiel medzi dobrovoľnou prostitúciou a formami sexuálneho vykorisťovania a násilia.

    Výskum bol zaradený vzhľadom na orientovanú skupinu do nasledujúcich podcieľov:

    • Zlepšenie pracovných podmienok;
    • Sociálne istoty;
    • Zdravotná ochrana;
    • Posilnenie ochrany sebaurčenia;
    • Zaručenie dodržania predložených opatrení.

    Bolo dohodnuté, že na základe odporučených opatrení nebude trh odľahčený, naopak, rozšíri sa. Reálne možnosti zlepšenia sexuálneho trhu boli obmedzené aj pri dohodách s politikmi.

    Správa pracovných skupín poskytuje trojité uľahčenie:

    • Kompletnú prezentáciu relevantných právnych podkladov na úrovni spolkovej republiky a krajinných parlamentov;
    • Popis ich vplyvu na cieľovú skupinu ako jadro podstaty;
    • Odporúčania uceleného katalógu opatrení k lepšiemu pracovnému, sociálnemu právnemu zabezpečeniu cieľovej skupiny vrátane nevyhnutných sprievodných opatrení.

    CIVILNÉ PRÁVO, MORÁLKA

    V civilnom práve nie sú žiadne výrazné pravidlá pre inštitút prostitúcia. Vyhlásenia judikatúry sledujú najčastejšie všeobecne platné pravidlá. Vo svojich rozhodnutiach je prostitúcia najviac upravovaná Najvyšším súdom.

    Vo vydaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu sú zmluvy o poskytovaní sexuálnych služieb za odplatu kvalifikované ako nemorálne. V rozhodovacích dôvodoch, ktoré súvisia s prostitúciou sa často objavujú ľahkovážnosť, neskúsenosť, pudovosť, inštinkt alebo opitosť osoby, ktorá bola zneužitá. Judikatúra zdôrazňuje, že právne pôsobenie sexuálnych služieb sa telesným uspokojením nekončí.

    O dôsledkoch s ohľadom na vymáhateľnosť nárokov poplatkov nie sú žiadne špecifické údaje. Súdne konanie, v ktorom sa pojednáva o platnosti či neplatnosti týchto zmlúv alebo sa vymáhajú peňažné pohľadávky, či úroky z omeškania týchto pohľadávok z poskytovania sexuálnych služieb, nie sú tiež známe.

    Na to môžu existovať rôzne dôvody:

    • Riziko vysokých nákladov;
    • Účastníci konania budú sotva ochotní zúčastniť sa takéhoto konania;
    • Účastníci nie sú ochotní svoj prípad prezentovať/zviditeľniť pred súdom.

    V praxi môže byť problémom aj preukázanie zaplatenej zálohy. Aj keď rozhodnutia Najvyššieho súdu sú veľmi kriticky hodnotené, musí sa im priznať, že v každom prípade chránia sčasti aj postihnuté ženy.

    Ďalšie indície o nemorálnosti v zmluve o prostitúcii sú zviazané s obchodnými prvkami sexuálnej obsluhy. Prostitúcia je tiež zadefinovaná ako nebezpečenstvo pre inštitút rodinného práva. Všetky tieto základné prvky budujú spoločne porušenie dobrých mravov v rámci civilného práva. Základné prvky prostitúcie však súhlasia s princípmi právneho poriadku a poukazujú len na rozdiely základných hodnôt.

    Podľa judikatúry sa ale pri právne pôsobiacich zmluvách poskytovania sexuálnych služieb nekončí zmluva telesným kontaktom. Problematickou sa stáva judikatúra tiež preto, lebo jej základ/jadro tvorí riziko vykorisťovania sexuálnymi službami. Ohrozuje klienta aj rodinu. Zákon poskytuje mnoho odporučení a opatrení na elimináciu takýchto rizík.

    Eliminácia vplyvu judikatúry zmenou zákona, musí byť kompenzovaná inými spôsobmi. Sprevádzajúce opatrenia k zlepšeniu pracovných podmienok a sociálnej ochrany sú preto nevyhnutné, najmä ak sa týkajú skutočného zlepšenia a je potrebné brať ich vážne. Ustanovenia trestného práva na ochranu sexuálnej integrity a sebaurčenia dotknutej osoby sú obmedzené a právo vydávať pokyny v prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy by v zásade bolo možné len v prípade zmeny dopytu.

    V mnohých prípadoch stanovuje podmienky pre výkon sexuálnych služieb človek (kupliarstvo). Ak sa zamestnávateľ rozhodne uplatniť svoje právo vydávať pokyny, tieto musia byť v súlade so súčasne platnou jurisdikciou. K ochrane poskytovateľa sexuálnych služieb by to malo byť v prípade práva zamestnávateľa vydávať pokyny proti obmedzeniam v pracovnej zmluve jednostranným vyhlásením.

    Je potrebné mať na pamäti, že právo na poučenie je základným rysom pracovného pomeru.

    PRACOVNÉ PRÁVO

    Pracovné právo bolo vnesené do právneho systému inštitútu prostitúcie na základe výskumu zmluvy o spôsobe prevádzkovania sexuálnych služieb. Prevádzkovanie služieb možno rozdeliť do dvoch systémov. Výkon sexuálnych služieb:

    • Na základe pracovnej zmluvy, pracovná zmluva sa potom riadi rozhodnutiami Najvyššieho súdu a paragrafmi z Občianskeho zákonníka. Pri zmluvách sú upravené aj zmluvy sexu na telefón;
    • Ako samostatne zárobkovo činná osoba.

    Riešenými otázkami pracovného práva sú: kvalifikácia osoby, ktorá sexuálne služby poskytuje, ale aj podmienky, za akých zmluvu nemôže uzatvoriť, kedy nemôže služby ponúknuť a kedy nemá nárok na akúkoľvek kompenzáciu, honorár, ktorý bol predtým dohodnutý.

    Otázka pracovno-právnej kvalifikácie osôb, ktoré prevádzkujú sexuálne služby nie je doteraz právne vyriešená. Tiež je nedoriešená otázka reklamácie. Klient napríklad nemá nárok na náhradu škody – vopred dohodnutej platby/honoráru, nemôže byť ním uplatnená na súde. Problémom je (na základe zvyku) platba vopred – pred poskytnutím služby a tak ide o neplatný právny obchod.

    V zariadeniach, ktoré poskytujú sexuálne služby je situácia jasnejšia. Sexuálne služby sú späté s ostatnými službami ako čistenie izieb, prenájom izieb, ochranka a nápoje a sú poskytované na základe vyveseného cenníka. Podľa tohto cenníka sa vlastne nedajú od ostatných služieb oddeliť. Takéto právne predpisy majú vplyv na zmluvy o poskytovaní sexuálnych služieb a robia ich platnými. Právna kvalifikácia zmlúv o poskytovaní sexuálnych služieb by mala byť rovnaká, ako pri ostatných zmluvných vzťahoch – v každom jednotlivom prípade platia kritéria, ktoré poskytuje judikatúra. Právny poriadok obsahuje aj rôzne právne dôsledky existencie zmluvného vzťahu.

    Pracovné právo inštitútu prostitúcie zahrňuje aj opatrenia k ochrane a zachovaniu sexuálnej integrity. Pre umožnenie uľahčenia uzatvárania zmlúv o sexuálnych službách sa možno zamerať na špecifickú povahu činností. Nikto by nemal vyžadovať na základe zmluvného vzťahu, aby prostitujúci proti svojej vôli slúžil zákazníkom alebo sa zapojil do niektorých nežiaducich praktík a postupov. Taktiež musí byť možné vždy od zmluvy odstúpiť. Sexuálne sebaurčenie musí byť rešpektované. Ochrana sexuálnej integrity a sebaurčenia dotknutej osoby je upravená zákonom.

    Na ochranu sexuálnej integrity má právo vydávať zamestnávateľ pokyny. Pracovná zmluva s jednostranným právnym úkonom je obmedzená. Zamestnávateľ je viazaný zákonom a právnymi predpismi. Tzv. šikana je všeobecne zakázaná. Pracovná zmluva nesmie viesť k osobnej závislosti zamestnávanej osoby na svojho zamestnávateľa, najmä musí chrániť sociálne slabších. Zamestnávateľ určuje:

    • pracovné zmeny;
    • pracovnú náplň;
    • miesto výkonu práce – všetko v súlade so zákonom.

    Zákonne vypovedať pracovnú zmluvu je možné len na základe zákonných dôvodov, musí byť presne vymedzené porušenie pracovnej disciplíny, či predpisu, vydaného v súlade so zákonom. Pri uzatvorení tejto pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný všeobecnou starostlivosťou o svoju zamestnankyňu, najmä v prípade starostlivosti o štandardné zdravie. Samozrejme aj o zdravie osoby, ktorej jeho zamestnankyňa je/bola k dispozícií. Odmena je v zásade vždy nezávislá od skutočnej dodávky udeleného sexuálneho aktu.

    Pri voľnej pracovnej zmluve sa rozširujú možnosti dispozície zmluvného partnera na voľbu konkrétnych činností u poskytovateľa, teda služieb priradených ako súčasť dohodnutého a rozšírených konkrétnych aktivít ako súčasť voľnej dohody. Obmedzeniu nepodliehajú podrobné podmienky a spôsob, naplnenie splnenia sľúbenej úlohy je slobodné. Obsah voľnej pracovnej zmluvy musí byť starostlivo vymedzený. Ako súčasť voľnej pracovnej zmluvy musí byť v každom prípade ochrana sexuálnej integrity poskytovateľa. Z voľnej pracovnej zmluvy musí byť možnosť bez následkov jednostranne odstúpiť.

    Garantovanie opatrení pre výkon samostatne zárobkovej činnosti v inštitúte prostitúcia je v popredí a by malo nastať zlepšenie rámcových podmienok, predovšetkým v oblasti ochrany zdravia a spätosti s oblastnými zákonmi. V tejto súvislosti by boli vhodné profesijné organizácie. Pretože ide o ustanovenia výkonu sexuálnych služieb, ktoré nemôžu byť zaradené ako živnosť, patria do legislatívnej právomoci regiónov. Zastupovanie záujmov obchodnou komorou nie je umožnené. Z tohto dôvodu, je tu len možnosť vytvorenia súkromného profesijného združenia. Vzhľadom na ťažké podmienky je to možné iba s vonkajšou podporou, napríklad zriadením poradenského centra.

    SOCIÁLNE POISTENIE

    Sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby funguje od roku 1988. Prostituujúci boli zaradení do skupiny nových samostatne zárobkovo činných osôb s tzv. voľným/neviazaným povolaním podľa živnostenského sociálneho zákona. Musia sa prihlásiť v lehote jedného mesiaca k zákonnému sociálnemu poisteniu živnostenskej činnosti. Sociálne poistenie tým prispieva k ochrane každého človeka, ktorý pracuje podľa živnostenského zákona a jeho príjmy sú z tejto činnosti.

    Rakúske sociálne právo smeruje k ochrane každého človeka, ktorého príjmy na živobytie pochádzajú zo zamestnania. Poistenie chráni občana nezávisle na tom, či bol prihlásený ako samostatne zárobková osoba alebo zamestnanec. Povinnosť poistenia nebola teda založená len cez pracovný vzťah, ale aj ako samostatne zárobkovo činná osoba. Poistenie obsahuje nemocenské, dôchodkové a úrazové poistenie. Bola zadefinovaná každá osoba, ktorá toto sociálne poistenie mohla užívať.

    Zákon prihliadal predovšetkým na povinnosť poistenia pre nezávislé osoby použiť iba vtedy, ak ich príjmy zo zamestnania presiahnu určitú hranicu. Rozhodnutie, či ročné povinné poistenie existuje alebo nie, môže byť vždy spätne upravené podľa predložených dokladoch o príjmoch. Vzhľadom k tomu hlavne pre právnu istotu poistených je pripojený k existencii poistenia zodpovednosti za škodu.

    Poisťovňa môže podľa potreby vziať do úvahy vysvetlenie poisteného, že sa nedá očakávať prekročenie limitov, najmä na základe predložených dokladov. Ak poistená osoba prehlási, že v príjmoch plynúcich z vymeriavacieho základu poistného limitu sa očakáva nárast, okamžite to ohlási. To znamená, že oslobodené zdravotné, penzijné a úrazové poistenie bude predpísané/určené a súčasne sa začne oficiálne poistenie nezávislej osoby. Ak sa následne zistí, že prognóza príjmov neplatí/nesúhlasí, teda, že boli dosiahnuté nižšie ako predpokladané príjmy, stav poistenia sa nemení. Poistenie sa zachová podľa všetkých jeho dohodnutých častí. Dohodnuté poistenie zostane v platnosti tak dlho, pokiaľ poistená osoba neobjasní nedodržanú prognózu príjmov. Musí zdôvodniť, že príjmy sú pod hranicou, kedy mu vzniká opäť povinnosť poistenia.

    Problémom morálnych rozhodnutí o zmluvách, ktorých obsahom je prostitúcia, nemá pohľad na sociálne poistenie vo všeobecnosti žiadny význam. Sú tu totiž k dispozícií možnosti, že v nadväznosti na súčasnú legislatívu prostituujúci užívajú bezplatnú sociálnu ochranu. Prostituujúce osoby sú však v zmysle zákonného poistenia často ovplyvnené a zo všeobecných dôvodov neakceptované preto, lebo sexuálni pracovníci majú iné pracovné zaradenie (gogo tanečnica, čašníčka) a tak získavajú iné – menej výhodné sociálne poistenie.

    ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON – PRÁVNE PODKLADY

    Vykonávanie prostitúcia nebude činnosťou v zmysle živnostenského zákona, ak sú k tomu tieto nasledujúce dôvody:

    • Každý spolkový štát má svoje právne a živnostenské kompetencie, na základe ktorých môže regulovať všetky činnosti. V každom prípade nie je každá samostatná činnosť živnosťou v zmysle týchto kompetencií a je ohraničená obsahom živnosti, ku ktorej najčastejšie muselo byť zodpovedajúce vzdelanie. Pri prostitúcii nemožno situáciu hodnotiť takto.
    • Ďalším dôvodom pre nezaradenie do živnostenského zákona je v literatúre uvedené, že podľa civilného práva, že na uskutočňovanie nemorálnych činov nemôže byť živnosť získaná. Ustanovenia živnostenského zákona pre vykonávajúcich sexuálne služby platia teda len do tej miery, ak sú spojené s inou činnosťou – napr. predaj nápojov nad obstarávaciu cenu. V tomto prípade je potrebné obchodné povolenie na prevádzkovanie pohostinstva.

    V štátnom zákone sú určené všeobecne platné pravidlá výkonu prostitúcie. Predpokladom k výkonu tohto povolania sú určené napríklad predpoklady, ktoré osoba musí spĺňať. Podmienky výkonu prostitúcie sa rôznia podľa spolkových právnych predpisov. Minimálny vek je v niektorých spolkových krajinách 18 rokov, v iných 19 rokov. V prípade porušenia tohto právneho predpisu pácha ochraňovaná osoba trestný čin, tiež spotrebiteľ je trestne zodpovedný. Pokuta pre spotrebiteľa je od 7.500,- €, pri opakovanom porušení až 14.000,-€.

    Preto živnostenský zákon dáva spolkovým štátom regulovať prostitúcia všeobecne záväzným predpisom. Regulácia prostitúcie je neúčinná, ak neslúži prevencia hrozieb. Ohrozená morálka je vo všeobecnosti v kompetencii mravnostnej polície. Organizácia mravnostnej polície je následne v právnej kompetencii a samozrejme dôležitou záležitosťou dotknutej spolkovej krajiny. Na tomto základe majú spolkové krajiny prevádzanie prostitúcie zapracované do krajinných zákonov. Existujú i miestne obmedzenia a tak zákon môže vzniknutú situáciu riešiť rozdielne. Teda sexuálne služby môžu byť v dvoch krajinných systémoch upravené rozdielne. Taktiež rozdelenie prevádzkovania prostitúcie či už v „predajných domoch“ alebo na ulici je v jednotlivých krajinách upravené rôzne.

    Osoby samostatne zárobkovo činné majú povinnosť v niektorých spolkových krajinách sa k svojej činnosti prihlásiť/registrovať. Prihlásenie vyplýva zo zákona o prostitúcii. V iných krajinách spolkového Rakúska sa prihlasujú len cez vlastníka verejného domu a to na magistráte/obecnom úrade a na policajnom prezídiu.

    Verejné domy musia k svojej činnosti získať oprávnenie. Nesporné je, že zriadenie takého podniku podlieha predovšetkým celoštátnym predpisom. Priame povolenie pre určitý región však vydáva magistrát/obecný úrad podľa spolkového zákona a zvyklostí magistrátu. Povolenie obsahuje pravidlá, ktoré určuje mestská rada (otváracie hodiny, hygienické predpisy). Tiež udeľovanie pokút a ich výška za porušovanie predpisov pri výkone sexuálnych pracovníkov je v kompetencii mesta. Za vykonávanie všetkých správnych konaní z oblasti prostitúcie je zodpovedný okresný správny orgán a v mestách, kde pôsobí federálne policajné riaditeľstvo, toto riaditeľstvo.

    TRESTNÉ PRÁVO

    V trestnom práve Rakúska je rovnako ako v našom trestnom práve ošetrená deviácia výkonu prostitúcie. Jedná sa o násilnú trestnú činnosť, kedy prostitúcia je vykonávaná nedobrovoľne. Trestný zákon obsahuje definície pôvodcov týchto trestných činov, ako napríklad „odvedená na výkon prostitúcie“, či „kupliarstvo“.

    Špeciálne sú upravené ustanovenia trestného zákona pri ochrane mladistvých. Tu zákon striktne vymedzuje, že trestné je aj využiť služby mladistvého, prípadne ho nútiť k prostitúcii. Ochrana maloletých pred sexuálnym vykorisťovaním je tiež ochrana pred trestným činom obchodovania s ľuďmi.

    Tolerancia jednotlivých spolkových štátoch a zaradenie pod trestné činy je rôzna. Základné pojmy ako kupliarstvo cez pasákov sú v trestnom zákone vymedzené presne, tiež konkrétne trestné činy sú zadefinované presne. Jednotlivé štáty majú možnosť vydať si svoje všeobecne právne predpisy. Špeciálne sú upravené právne normy na ochranu neplnoletých a mládeže.

    ZDRAVIE

    Právne predpisy prikazujú sexuálnym pracovníkom prevádzkovať pravidelné lekárske kontroly. Pred začatím činnosti musí sexuálny pracovník vykonať pravidelnú lekársku prehliadku a predložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu s konečným výsledkom Keď nebola určená žiadna infekcia, je zdravý a schopný vykonávať danú činnosť. Potom sú zdravotné prehliadky vykonávané 1x týždenne. Povinnosť absolvovať pravidelné zdravotné prehliadky je nezávislá na tom, či sexuálny pracovník začne prevádzkovať svoje služby na základe zmeny zákonných predpokladov. Práca na základe určenej infekcie je trestne postihnuteľná a môže byť potrestaná až trestom odňatia slobody.

    V praxi existujú rôzne vyšetrenia a samozrejme rôzna je aj ich kvalita. Túto rozdielnosť potvrdzujú najmä náhodné vzorky odberov. Vo Viedni existuje napríklad ambulancia sexuálne prenosných chorôb, ktorá prináleží viedenskému magistrátu a je jedinečná v celom Rakúsku. Vykonáva vysoko kvalifikované vyšetrenia a okrem úradných vyšetrení sa zapodieva aj sociálnou prácou/starostlivosťou prostituujúcich.

    ZÁVER

    Rakúsky projekt právnej úpravy výkonu prostitúcie bol ekonomicky náročný. Právna úprava je vybudovaná na základe podmienok, ktoré sa v menovanom štáte vyskytli a pracovné skupiny tohto projektu sa snažili eliminovať negatívne prvky inštitútu prostitúcia najmä čo sa týka ilegality, násilia a kupliarstva. Snahou bolo znížiť rozšírené porušovanie základných ľudských práv najmä u prostituujúcich osôb.

    POUŽITÁ LITERATÚRA:

    1. Prostitution in Österreich: Rechtslage, Auswirkungen, Empfehlungen
    2. Die Task Force Menschenhandel
    3. Die OGH-Entscheidung, Ob 516/89, JBI 1989
    4. Prostitutionsgesetz (ProstG vom 20.Dezember 2001; BGBI. IS. 3983)
    5. Allgemeines Sozialversicherungsgesetz (nach § 4 Abs. 4)
    6. Gewerbeordnung
    7. Strafgesetzbuch (StGB) 

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia