Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Pravidlá pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    26.05.2013 (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    schválené uznesením vlády SR č. 743 z 21. októbra 2009

    PRVÁ ČASŤ - ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    Článok 1 - Predmet úpravy

    1. Pravidlá pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax (ďalej len „pravidlá“) upravujú postup ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) pri príprave, vnútroštátnom prerokovávaní, dojednávaní, schvaľovaní, uzatváraní a vykonávaní medzinárodných zmlúv, pri ich zmene a ukončovaní ich platnosti podľa právneho poriadku SR[1] a noriem medzinárodného práva[2].
    2. Na účely týchto pravidiel medzinárodná zmluva je písomný zmluvný dokument bez ohľadu na jej názov, na ktorej základe vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva alebo povinnosti SR vo vzťahu k iným subjektom medzinárodného práva podľa medzinárodného práva verejného (ďalej len „zmluva“).
    3. Dokument politického charakteru, z ktorého zmluvným stranám nevyplývajú práva a povinnosti podľa medzinárodného práva nie je medzinárodnou zmluvou. Na uzatváranie takéhoto dokumentu sa tieto pravidlá nepoužijú. Gestor požiada Ministerstvo zahraničných vecí SR (ďalej len „ministerstvo“) o zaujatie stanoviska, či ide o takýto dokument. Článok 4 ods. 2 a článok 16 ods. 1 týchto pravidiel sa v takomto prípade uplatnia primerane.
    4. Na účely týchto pravidiel sa zmiešanou komunitárnou zmluvou rozumie medzinárodná zmluva, ktorej zmluvnou stranou je nielen Európske spoločenstvo alebo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ale aj členské štáty a zmiešanou úniovou zmluvou sa rozumie medzinárodná zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú nielen Európska únia, ale aj jej členské štáty.

    Článok 2 - Vymedzenie niektorých pojmov

    1. Na účely týchto pravidiel sa zmluva považuje za dojednanú, ak sa jej text stal pôvodným a konečným[3].
    2. Na účely týchto pravidiel sa zmluva považuje za uzatvorenú, ak príslušný orgán vyjadril písomný súhlas v mene SR s tým, že bude zmluvou viazaná.

    Článok 3 - Vzťah pravidiel ku komunitárnym a úniovým zmluvám

    1. Tieto pravidlá sa vzťahujú na vnútroštátne prerokovávanie, schvaľovanie, zmeny, ukončenie platnosti a vykonávanie zmiešaných komunitárnych zmlúv a zmiešaných úniových zmlúv, ktorých stranou je aj SR.[4Pravidlá sa nevzťahujú na vnútroštátne prerokovávanie komunitárnych zmlúv, ktorých stranou je výlučne Európske spoločenstvo alebo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a na úniové zmluvy, ktorých stranou je výlučne Európska únia a Slovenská republika nie je ich stranou, ale je nimi viazaná.
    2. Prerokovávanie a schvaľovanie pozícií SR na rokovania v inštitúciách Európskej únie ku komunitárnym a úniovým zmluvám, ako aj uplatňovanie vyhlásení podľa čl. 24 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii, upravujú osobitné predpisy.[5]
    3. Minister zahraničných vecí SR (ďalej len „minister“) môže požiadať prezidenta SR (ďalej len „prezident“) o splnomocnenie pre člena vlády SR (ďalej len „vláda“) alebo pre stáleho zástupcu SR pri Európskej únii na podpis zmiešanej komunitárnej alebo zmiešanej úniovej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je aj SR, ešte pred jej prerokovávaním a schválením vo vláde SR. Zmluva bude na rokovanie vlády predložená následne po jej podpise. Takýto podpis neznamená konečný súhlas SR s tým, že bude zmluvou viazaná.[6] Tým nie sú dotknuté ustanovenia týchto pravidiel týkajúce sa vnútroštátneho prerokovávania zmluvy.

    Článok 4 - Druhy zmlúv

    1. Podľa Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a rozhodnutia prezidenta[7] sa zmluvy delia na :
      1. „prezidentské zmluvy“, ktoré pred ratifikáciou prezidentom vyžadujú súhlas Národnej rady SR (ďalej len „národná rada“)[8],
      2. „vládne zmluvy“, ktoré nevyžadujú súhlas národnej rady a rozsahom záväzkov presahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený osobitným zákonom[9],
      3. „rezortné zmluvy“, ktoré nevyžadujú súhlas národnej rady ani vlády a rozsahom záväzkov nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený osobitným zákonom.
    2. Vyjadrenie, či ide o zmluvu a aký jej druh podľa ods. 1, dáva ministerstvo.
    3. Uzatvorené zmluvy sú bez ohľadu na ich delenie podľa ods. 1 pre SR podľa medzinárodného práva rovnako záväzné.

    Článok 5 - Základné zásady týkajúce sa uzatvárania zmlúv a ich obsahu

    1. Zmluva musí byť v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a s normami medzinárodného práva. Zmluva musí byť v súlade aj s právom Európskej únie a právom Európskeho spoločenstva, pokiaľ sa takýto súlad vyžaduje.
    2. Zmluvné vzťahy SR s inými štátmi a ostatnými subjektmi medzinárodného práva sú iniciované a realizované v súlade so záujmami zahraničnej politiky SR.

    DRUHÁ ČASŤ - PRÁVOMOC ŠTÁTNYCH ORGÁNOV PRI UZATVÁRANÍ ZMLUVY

    Článok 6 - Prezident

    Prezident

    1. si môže vyhradiť pri uzatváraní každej zmluvy akýkoľvek úkon, na ktorý je oprávnená vláda alebo jej člen[10],
    2. podpisuje alebo splnomocňuje zástupcu SR na podpis prezidentskej zmluvy s výhradou jej ratifikácie, schválenia alebo jej prijatia, ako aj na urobenie prípadných výhrad alebo vyhlásení pri podpise zmluvy[11],
    3. môže podať na Ústavný súd SR (ďalej len „ústavný súd“) návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej prezidentskej zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom[12],
    4. po vyslovení súhlasu národnej rady ratifikuje prezidentskú zmluvu alebo schvaľuje listinu o prístupe, alebo o prijatí prezidentskej zmluvy, alebo inú listinu vyjadrujúcu súhlas SR s tým, že bude viazaná prezidentskou zmluvou,
    5. schvaľuje výhrady alebo vyhlásenia k prezidentským zmluvám, ako aj ich zmeny alebo odvolanie,
    6. ratifikuje vládnu zmluvu alebo rezortnú zmluvu, ak druhá zmluvná strana alebo ustanovenia zmluvy vyžadujú ratifikáciu ako jediný možný spôsob vyjadrenia súhlasu SR s tým, že bude viazaná zmluvou (tzv. „malá ratifikácia“),
    7. schvaľuje ukončenie platnosti prezidentskej zmluvy po predchádzajúcom vyslovení súhlasu národnej rady,
    8. vyjadruje súhlas s predbežným vykonávaním prezidentskej zmluvy.

    Článok 7 - Národná rada

    Národná rada

    1. vyslovuje pred ratifikáciou súhlas s prezidentskou zmluvou[11], ako aj s prípadnými výhradami alebo vyhláseniami k tejto zmluve, s ich zmenami alebo s ich odvolaním,
    2. rozhoduje o tom, či ide o prezidentskú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi SR (ďalej len „prednostná zmluva“),
    3. vyslovuje pred schválením prezidentom súhlas s ukončením platnosti prezidentskej zmluvy.

    Článok 8 - Ústavný súd

    Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednanej prezidentskej zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom na návrh prezidenta alebo vlády[13].

    Článok 9 - Vláda

    1. Vláda vo vzťahu k prezidentskej zmluve
      1. prerokováva návrh na uzatvorenie prezidentskej zmluvy a odporúča prezidentovi podpísať prezidentskú zmluvu alebo splnomocniť zástupcu SR na jej podpis, s výnimkou zmiešaných komunitárnych a zmiešaných úniových zmlúv uvedených v článku 3, kde sa súhlas vlády pred podpisom explicitne nevyžaduje,
      2. rozhoduje o podaní návrhu na ústavný súd, aby rozhodol o súlade dojednanej prezidentskej zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom pred tým, ako predloží prezidentskú zmluvu na vyslovenie súhlasu národnej rade[14],
      3. odporúča prezidentovi vyjadriť súhlas s predbežným vykonávaním prezidentskej zmluvy,
      4. predkladá návrh na vyslovenie súhlasu národnej rady s prezidentskou zmluvou, ako aj s prípadnými výhradami alebo vyhláseniami k tejto zmluve, s ich zmenami alebo odvolaním, ako aj návrh na rozhodnutie národnej rady o tom, že ide o prednostnú zmluvu,
      5. odporúča prezidentovi po vyslovení súhlasu národnej rady ratifikovať prezidentskú zmluvu a urobiť prípadné výhrady alebo vyhlásenia k tejto zmluve,
      6. prerokováva návrh na ukončenie platnosti prezidentskej zmluvy a odporúča prezidentovi schváliť ukončenie platnosti prezidentskej zmluvy po vyslovení súhlasu národnej rady.
    2. Vláda vo vzťahu k vládnej zmluve
      1. prerokováva návrh na schválenie vládnej zmluvy a splnomocňuje zástupcu SR na jej podpis,
      2. schvaľuje vládnu zmluvu a prípadné výhrady alebo vyhlásenia k tejto zmluve, ako aj ich zmeny a odvolanie a vyjadruje súhlas SR s tým, že bude vládnou zmluvou viazaná[15],
      3. rozhoduje o predbežnom vykonávaní vládnej zmluvy,
      4. schvaľuje ukončenie platnosti vládnej zmluvy.

    Článok 10 - Gestor

    1. Gestorom zmluvy je ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí podľa osobitného zákona plne alebo prevažne predmet úpravy zmluvy a zabezpečenie jej vykonávania.
    2. Ak predmet úpravy zmluvy patrí v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, tieto sa dohodnú, kto bude gestorom. Ak sa nedohodnú alebo nie je možné určiť gestora podľa odseku 1, určí ho vláda na návrh ministra.
    3. Gestor zmluvy v rámci svojej pôsobnosti a v súlade s týmito pravidlami najmä:
      1. pripravuje a realizuje pripomienkové konanie, iniciuje, pripravuje a dojednáva návrh prezidentskej zmluvy a vládnej zmluvy,
      2. predkladá na rokovanie vlády materiál, ktorým sa navrhuje uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo schválenie vládnej zmluvy,
      3. predkladá ministerstvu žiadosť o vyhotovenie písomného splnomocnenia na podpis prezidentskej zmluvy a vládnej zmluvy,
      4. zabezpečuje vyhotovenie a predloženie vládneho materiálu na rokovanie národnej rady, ktorým sa navrhuje vyslovenie súhlasu s prezidentskou zmluvou a prípadnými výhradami alebo vyhláseniami k tejto zmluve alebo rozhodnutie, že ide o prednostnú zmluvu, alebo sa navrhuje vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti prezidentskej zmluvy, so zmenami alebo odvolaniami výhrad alebo vyhlásení k prezidentskej zmluve,
      5. predkladá ministerstvu žiadosť o vyhotovenie ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení, prístupe alebo inej listiny vyjadrujúcej súhlas SR s tým, že bude viazaná prezidentskou zmluvou alebo vládnou zmluvou,
      6. predkladá ministerstvu žiadosť o zabezpečenie vyhlásenia zmluvy alebo ukončenia jej platnosti v Zbierke zákonov SR (ďalej len „zbierka zákonov“),
      7. predkladá ministerstvu žiadosť o zabezpečenie registrácie dvojstrannej zmluvy v sekretariáte Organizácie Spojených národov podľa článku 40,
      8. zabezpečuje vykonávanie prezidentskej zmluvy a vládnej zmluvy po nadobudnutí jej platnosti pre SR alebo po začatí jej predbežného vykonávania,
      9. predkladá na rokovanie vlády návrh na ukončenie platnosti prezidentskej zmluvy, vládnej zmluvy a rezortnej zmluvy,
      10. predkladá ministerstvu žiadosť na zabezpečenie ukončenia platnosti prezidentskej zmluvy a vládnej zmluvy,
      11. odovzdáva ministerstvu na archiváciu originálne vyhotovenie uzatvorenej prezidentskej zmluvy, vládnej a rezortnej zmluvy spolu s nevyhnutnými kópiami.

    Článok 11 - Rezortný minister

    1. Člen vlády poverený riadením príslušného ministerstva (ďalej len „rezortný minister“)
      1. iniciuje, pripravuje a dojednáva návrh rezortnej zmluvy,
      2. uzatvára rezortnú zmluvu alebo vyjadruje súhlas SR s tým, že bude viazaná rezortnou zmluvou iným dohodnutým spôsobom; ministerstvo na žiadosť rezortného ministra informuje diplomatickou cestou druhú zmluvnú stranu o vnútroštátnom schválení zmluvy.
      3. schvaľuje výhrady alebo vyhlásenia k rezortnej zmluve, ako aj ich zmeny alebo odvolanie,
      4. rozhoduje o ukončení platnosti rezortnej zmluvy.
    2. Ak sa rezortná zmluva vyhlasuje v zbierke zákonov, rezortný minister predloží ministerstvu žiadosť o jej vyhlásenie.
    3. Ak je gestorom zmluvy ústredný orgán štátnej správy, ktorého vedúci nie je členom vlády, vykonáva právomoc rezortného ministra niektorý z členov vlády. O prevzatí právomoci rezortného ministra podľa odseku 1 sa dohodne vedúci ústredného orgánu štátnej správy s príslušným členom vlády a ministrom.

    Článok 12 - Ministerstvo

    Ministerstvo

    1. zabezpečuje koordináciu prípravy, prerokovávania, dojednávania, uzatvárania a vykonávania zmlúv vrátane ukončovania ich platnosti,
    2. vyjadruje sa k návrhom zmlúv uvedených v písm. a) najmä z hľadiska vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa medzinárodných zmlúv, noriem medzinárodného práva a záujmov zahraničnej politiky SR,
    3. zabezpečuje spolupodpis[16] ministra na materiáli predkladanom na rokovanie vlády, ktorým sa navrhuje uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo schválenie vládnej zmluvy,
    4. na žiadosť gestora vyhotovuje poverovacie listiny pre delegáciu SR na rokovanie o návrhoch zmlúv, splnomocnenia na podpis zmlúv, ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe k zmluvám alebo iné listiny vyjadrujúce súhlas SR s tým, že bude viazaná zmluvou,
    5. na žiadosť gestora zabezpečuje v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie zmlúv v zbierke zákonov a vyhlásenie ukončenia platnosti uverejnených zmlúv, ďalej výhrady a vyhlásenia k zmluvám, ako aj ich zmeny alebo odvolanie a iné dôležité skutočnosti týkajúce sa uverejnených zmlúv,
    6. archivuje originálne vyhotovenia zmlúv, vedie evidenciu zmlúv a skutočností dôležitých na ich vykonávanie a vykonáva funkcie depozitára v mene vlády,
    7. v spolupráci s gestorom a v zmysle dohody s druhou zmluvnou stranou zabezpečuje registráciu dvojstranných zmlúv v sekretariáte Organizácie Spojených národov a ak došlo k ukončeniu jej platnosti, aj oznámenie tejto skutočnosti[17].
    8. sleduje dodržiavanie a vykonávanie zmlúv z hľadiska uplatňovania záujmov zahraničnej politiky SR a navrhuje vláde opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania,
    9. na žiadosť gestora a po príslušnom vnútroštátnom prerokovaní realizuje ukončenie platnosti zmluvy,
    10. na žiadosť gestora vyjadruje za SR súhlas s prístupom ďalšieho subjektu k mnohostrannej prezidentskej alebo vládnej zmluve, ktorej zmluvnou stranou už je SR, ak sa pre nadobudnutie platnosti zmluvy medzi SR a pristupujúcim štátom takýto súhlas vyžaduje[18],
    11. oznamuje gestorovi uloženie ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, výmenu nót alebo uloženie inej listiny vyjadrujúcej súhlas SR s tým, že bude viazaná prezidentskou zmluvou alebo vládnou zmluvou,
    12. na žiadosť gestora oznamuje depozitárovi zmluvy dôležité skutočnosti týkajúce sa vykonávania zmluvy (najmä príslušné orgány na vykonanie, ich adresy ako aj ich zmeny, výhrady a vyhlásenia SR k zmluve, ak neboli súčasťou listiny vyjadrujúcej súhlas SR s tým, že bude viazaná zmluvou, ako aj zmeny a odvolania týchto výhrad a vyhlásení).

    TRETIA ČASŤ - PRÍPRAVA ZMLUVY

    Článok 13 - Iniciovanie zmluvy

    Gestor iniciuje uzatvorenie zmluvy v súlade so záujmami zahraničnej politiky SR a posudzuje iniciatívy zmluvných partnerov na uzatvorenie zmluvy so SR.

    Článok 14 - Expertné rokovania o zmluve

    1. Expertné rokovania o zmluve uskutočňuje a organizačne zabezpečuje gestor.
    2. Expertné rokovania o návrhu dvojstrannej zmluvy sa spravidla uskutočňujú priamym rokovaním alebo rokovaním diplomatickou cestou.
    3. Expertné rokovania o návrhu mnohostrannej zmluvy sa spravidla uskutočňujú v rámci expertných skupín, mnohostranných komisií, orgánov medzinárodných organizácií alebo diplomatických konferencií. Účasť zástupcov SR na expertných rokovaniach o príprave mnohostrannej zmluvy zabezpečuje gestor. Poverovaciu listinu, prípade potreby, pre delegáciu vyhotovuje ministerstvo na žiadosť gestora.
    4. Gestor pripraví na expertné rokovania o zmluve návrh smernice, ktorá obsahuje najmä
      1. odôvodnenie účelnosti uzatvorenia zmluvy,
      2. určenie druhu zmluvy podľa článku 4 týchto pravidiel,
      3. analýzu vplyvov zmluvy na právny poriadok SR a dosah na štátny rozpočet SR, prípadne na rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí,
      4. návrh zásad zmluvnej úpravy, ktoré budú pri rokovaní uplatňované,
      5. návrh na zloženie delegácie expertov.
    5. Gestor prerokuje návrh smernice na expertné rokovania s ministerstvom a ďalšími zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy.
    6. Smernicu na expertné rokovania schvaľuje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je gestorom. V prípade mnohostrannej zmluvy, ktorej text sa schvaľuje na diplomatickej konferencii, schvaľuje smernicu na expertné rokovania vláda.
    7. Gestor počas expertných rokovaní o dvojstrannej zmluve
      1. zostavuje protokol o priebehu a výsledkoch rokovaní a pripája k nemu text návrhu zmluvy.
      2. vyhodnocuje každé kolo rokovaní a pokiaľ schválená smernica neposkytuje dostatočný mandát na ďalšie rokovania, vypracuje nový návrh smernice na rokovania podľa odsekov 4 až 6 tohto článku,
      3. priebežne informuje ministerstvo o priebehu a výsledkoch rokovaní.
    8. Počas expertných rokovaní o uzatvorení zmluvy poskytne ministerstvo gestorovi súčinnosť.

    Článok 15 - Ukončenie expertných rokovaní a prijatie textu zmluvy

    1. Expertné rokovania o dvojstrannej zmluve sa končia dohodou delegácií expertov zmluvných strán o konečnom texte zmluvy. Vedúci delegácie informuje o záveroch expertného rokovania vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je gestorom a ministerstvo.
    2. Vedúci delegácie môže parafovať[19] dohodnutý text zmluvy len na základe rozhodnutia orgánu oprávneného uzatvárať zmluvu. Parafovaný text zmluvy sa stáva pôvodným a konečným.
    3. Rokovania o mnohostrannej zmluve sa končia prijatím textu zmluvy. Vedúci delegácie je oprávnený na prijatie konečného textu zmluvy
      1. v rámci orgánu medzinárodnej organizácie na základe rozhodnutia vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je gestorom,
      2. na diplomatickej konferencii na základe rozhodnutia vlády.

    Článok 16 - Priebežné posúdenie textu návrhu zmluvy

    1. Ak to gestor považuje za potrebné, zašle návrh zmluvy v písomnej forme a elektronickej forme v ktorejkoľvek fáze expertných rokovaní na zaujatie stanoviska
      1. ministerstvu, najmä na jeho medzinárodnoprávne a zahraničnopolitické posúdenie,
      2. Ministerstvu financií SR, ak zmluva bude mať dopad na rozpočet verejnej správy a Národnej banke Slovenska, ak sa zmluva týka oblasti postavenia a pôsobnosti centrálnej banky, najmä menových otázok, devízových vzťahov, peňažného obehu alebo dohľadu nad finančným trhom.
      3. zúčasťneným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším zúčastneným orgánom a inštitúciám.
    2. Ústredné orgány štátnej správy a ďalšie zúčastnené orgány a inštitúcie zasielajú stanovisko k návrhu zmluvy gestorovi v písomnej forme a elektronickej forme najneskôr desať pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak tieto orgány stanovisko v uvedenej lehote nezašlú, znamená to, že k textu návrhu zmluvy neuplatňujú žiadne pripomienky.
    3. Uplatnené stanoviská a pripomienky gestor posúdi a zohľadní na expertných rokovaniach.

    ŠTVRTÁ ČASŤ - VNÚTROŠTÁTNE PREROKOVANIE NÁVRHU ZMLUVY

    Článok 17 - Návrh rezortnej zmluvy

    1. Gestor prerokuje návrh na uzatvorenie rezortnej zmluvy podľa článku 16 ods.1 a ods. 2.
    2. O podpise rezortnej zmluvy rozhoduje rezortný minister. Na žiadosť gestora vyhotovuje písomné splnomocnenie na podpis zmluvy ministerstvo a podpisuje ho minister[20].
    3. Rezortný minister schvaľuje rezortnú zmluvu, ak bola táto podpísaná s výhradou jej schválenia. Ministerstvo na žiadosť gestora informuje druhú zmluvnú stranu o vnútroštátnom schválení takejto zmluvy diplomatickou cestou.
    4. Ak sa zmluva vyhlasuje v zbierke zákonov, gestor požiada ministerstvo o jej vyhlásenie.

    Článok 18 - Návrh prezidentskej zmluvy a vládnej zmluvy

    1. Po ukončení expertných rokovaní návrh na uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo návrh na schválenie vládnej zmluvy predkladá gestor na rokovanie vlády podľa osobitných predpisov[21].
    2. Návrh na uzatvorenie prezidentskej zmluvy predkladá gestor na pripomienkovanie aj Kancelárii prezidenta SR. Ak sa predpokladá, že podpis zmluvy priamo nadväzuje na ukončenie rokovaní o texte zmluvy, návrh obsahuje namiesto textu zmluvy návrh podrobných zásad zmluvnej úpravy a návrh smernice na záver rokovaní. Po podpise zmluvy gestor predloží zmluvu na rokovanie vlády.

    Článok 19 - Spolupodpis ministra

    1. Gestor predkladá na rokovanie vlády určený počet výtlačkov návrhu na uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo schválenie vládnej zmluvy. Návrh musí byť vždy spolupodpísaný ministrom alebo jeho štatutárnym zástupcom. Bez spolupodpisu ministra nemôže byť návrh predložený na rokovanie vlády.
    2. Ministerstvo zašle po spolupodpise ministra jeden výtlačok návrhu na uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo schválenie vládnej zmluvy Kancelárii prezidenta SR na vedomie.

    Článok 20 - Predkladanie prednostnej zmluvy Legislatívnej rade vlády SR

    1. Pred predložením návrhu na uzatvorenie prednostnej zmluvy na rokovanie vlády predloží gestor tento návrh Legislatívnej rade vlády SR[22] (ďalej len „legislatívna rada“).
    2. K návrhu na uzatvorenie prednostnej zmluvy prijíma legislatívna rada stanovisko podľa osobitného predpisu[23].

    Článok 21 - Predkladanie zmluvy Bezpečnostnej rade SR

    1. Pred predložením návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktorá sa vzťahuje na bezpečnosť a obranu štátu, na rokovanie vlády predloží gestor tento návrh Bezpečnostnej rade SR (ďalej len „bezpečnostná rada“).[24]
    2. K návrhu na uzatvorenie zmluvy, z ktorej pre SR vyplývajú medzinárodné záväzky v oblasti bezpečnosti, prijíma bezpečnostná rada uznesenie podľa osobitného predpisu.[25]

    Článok 22 - Návrh zmluvy na vykonanie alebo prezidentskej zmluvy vládnej zmluvy

    Ak vládna alebo prezidentská zmluva predpokladá uzatvorenie osobitnej zmluvy na jej vykonanie, na jej uzatvorenie sa použijú ustanovenia článkov 11 a 17; ustanovenia článkov 13 až 16 sa použijú primerane.

    PIATA ČASŤ - PODPIS ZMLUVY

    Článok 23 - Podpis zmluvy

    1. Dojednanie zmluvy sa potvrdzuje podpisom zmluvy. Zmluvu môže podpísať iba osoba splnomocnená príslušným orgánom. To sa týka okrem prezidenta aj osôb, ktoré podľa ustanovení medzinárodného práva splnomocnenie na podpis zmluvy nepotrebujú.
    2. Príslušným orgánom podľa odseku 1 je prezident pre prezidentskú zmluvu, vláda pre vládnu zmluvu a rezortný minister pre rezortnú zmluvu.
    3. Osoba splnomocnená na podpis zmluvy je oprávnená zmluvu podpísať, ak je po obsahovej stránke v súlade s návrhom schváleným príslušným orgánom. Ak po schválení zmluvy dôjde ešte k doplneniu alebo zmene obsahu zmluvy, gestor ju znovu predloží na prerokovanie príslušnému orgánu. Ak ide o zmenu textu, ktorá nemení rozsah a povahu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy, opätovné predloženie príslušnému orgánu nie je nevyhnutné.
    4. Ak má dôjsť k zmene splnomocnenej osoby na podpis prezidentskej alebo vládnej zmluvy a neboli určení alternáti na jej podpis, je potrebné, aby vláda rozhodla o novom splnomocnení. To neplatí v prípade, ak sa nemení funkcia splnomocnenej osoby.
    5. Ak nebude prezidentská alebo vládna zmluva podpísaná podľa schváleného návrhu, predloží o tom gestor správu vláde spolu s návrhom ďalšieho postupu.
    6. Ustanovenia tohto článku sa primerane vzťahujú aj na uzatvorenie zmluvy v zjednodušenej forme, a to výmenou diplomatických nót alebo osobných listov. Prezidentská zmluva by nemala byť v zásade dojednaná v zjednodušenej forme.

    Článok 24 - Splnomocnenie na podpis zmluvy

    1. Zástupcom SR oprávneným podpísať zmluvu bez predloženia písomného splnomocnenia je podľa medzinárodného práva z titulu svojej funkcie prezident, predseda vlády SR (ďalej len „predseda vlády“) a minister. Podmienky na podpis zmluvy podľa slovenského právneho poriadku tým nie sú dotknuté.
    2. Písomné splnomocnenie na podpis:
      1. prezidentskej zmluvy vyhotovuje ministerstvo, podpisuje ho prezident,
      2. vládnej zmluvy vyhotovuje ministerstvo a podpisuje ho minister na základe uznesenia vlády,
      3. rezortnej zmluvy vyhotovuje ministerstvo na základe žiadosti gestora a podpisuje ho minister. V prípadoch osobitného zreteľa môže písomné splnomocnenie vyhotoviť i gestor, po predchádzajúcom súhlase ministerstva.
    3. Písomné splnomocnenie vyhotovuje ministerstvo na žiadosť gestora podanú najneskôr desať dní pred podpisom zmluvy.
    4. K žiadosti o vyhotovenie splnomocnenia na podpis prezidentskej zmluvy alebo vládnej zmluvy musí byť priložené uznesenie vlády s výnimkou zmiešaných komunitárnych zmlúv a zmiešaných úniových zmlúv uvedených v článku 3, kde sa súhlas vlády pred podpisom nevyžaduje. V žiadosti o vyhotovenie splnomocnenia na podpis prezidentskej zmluvy treba uviesť, či zmluva bude podpísaná s výhradou ratifikácie, alebo schválenia alebo prijatia.
    5. Ministerstvo zasiela prezidentovi vyhotovené splnomocnenie na podpis prezidentskej zmluvy spolu s uznesením vlády, s kópiou textu zmluvy, s informáciou o zmluve a odporúčaním ďalšieho postupu. Uznesenie vlády sa nevyžaduje v prípade „zmiešaných“ komunitárnych a úniových zmlúv uvedených v článku 3.
    6. Splnomocnenie, ktoré nebolo pri podpise zmluvy odovzdané druhej zmluvnej strane alebo depozitárovi, musí byť bezodkladne vrátené ministerstvu.

    ŠIESTA ČASŤ - VNÚTROŠTÁTNE PREROKOVANIE ZMLUVY PO JEJ PODPISE

    Článok 25 - Opätovné prerokovanie zmluvy po jej podpise

    1. Gestor predkladá vláde podpísanú zmluvu opätovne na prerokovanie, ak si to vláda vyhradila alebo to gestor považuje za nevyhnutné. Takto sa postupuje najmä vtedy, ak je pre splnenie záväzkov zo zmluvy potrebné prijatie určitých opatrení pred nadobudnutím jej platnosti pre SR, alebo ak pri prerokovaní zmluvy pred podpisom ešte nebol známy jej konečný text.
    2. Postup pri predkladaní materiálu na rokovanie vlády podľa ods. 1 je rovnaký ako pri predkladaní návrhu zmluvy na rokovanie vlády pred podpisom.

    Článok 26 - Preskúmanie prezidentskej zmluvy ústavným súdom

    1. Prezident alebo vláda môžu podať ústavnému súdu návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej prezidentskej zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom podľa článku 102 a článku 119 ústavy.
    2. Návrh na rozhodnutie ústavného súdu môže podať prezident alebo vláda po prerokovaní prezidentskej zmluvy vo vláde a pred jej predložením na vyslovenie súhlasu Národnej rady.
    3. Gestor po prijatí rozhodnutia ústavného súdu o tom, že dojednaná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom:
      1. ak ide o dvojstrannú zmluvu, obnoví expertné rokovania s druhou zmluvnou stranou s cieľom zosúladiť príslušné ustanovenia zmluvy s ústavou alebo s ústavným zákonom,
      2. ak ide o mnohostrannú zmluvu, zastaví alebo pozastaví proces jej uzatvorenia a môže iniciovať novelizáciu dotknutých ustanovení ústavy alebo ústavného zákona.
    4. Ak ústavný súd prijme rozhodnutie, že zmluva je v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi, vláda predloží vládny materiál na rokovanie národnej rady na vyslovenie súhlasu so zmluvou.

    Článok 27 - Predbežné vykonávanie prezidentskej, vládnej a rezortnej zmluvy

    1. Ak si to vyžadujú dôležité skutočnosti alebo záujem zahraničnej politiky SR, možno v zmluve dohodnúť jej vykonávanie pred nadobudnutím jej platnosti (ďalej len „predbežné vykonávanie“).
    2. Predbežné vykonávanie zmluvy, ktorá sa vyhlasuje v zbierke zákonov[26], sa tiež oznámi v zbierke zákonov. Uverejnenie oznámenia zabezpečí na žiadosť gestora ministerstvo.
    3. Ak sa zmluva vykonáva predbežne, gestor vykoná opatrenia smerujúce k čo najskoršiemu nadobudnutiu jej platnosti.
    4. Ak príslušný orgán nevysloví súhlas SR s tým, že bude viazaná zmluvou (ratifikáciou, schválením alebo iným dohodnutým spôsobom) a predbežne vykonávaná zmluva nemá pre SR nadobudnúť platnosť, minister na žiadosť gestora oznámi depozitárovi zmluvy alebo druhej zmluvnej strane úmysel SR nebyť zmluvou viazaná. SR ďalej zmluvu nevykonáva. Ak bolo predbežné vykonávanie zmluvy oznámené v zbierke zákonov, vyhlási sa v zbierke zákonov aj jeho ukončenie.

    Článok 28 - Predloženie prezidentskej zmluvy národnej rade

    1. Gestor je povinný informovať prezidenta o podpise prezidentskej zmluvy. Ak prezident nepodá na ústavný súd návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas národnej rady, s ústavou alebo s ústavným zákonom alebo do 30 dní nezašle gestorovi svoje stanovisko, môže gestor vypracovať návrh na vyslovenie súhlasu národnej rady s prezidentskou zmluvou.[27]
    2. Vláda pred ratifikáciou prezidentom predkladá prezidentské zmluvy na vyslovenie súhlasu národnej rade.
    3. Prednostné zmluvy národnej rade vláda predkladá aj na rozhodnutie, že ide o zmluvy, ktoré majú podľa článku 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
    4. Materiál vlády na rokovanie národnej rady pripraví gestor podľa osobitného predpisu[28].

    Článok 29 - Ratifikácia prezidentskej zmluvy

    1. Ratifikácii prezidentom podliehajú prezidentské zmluvy, ak tieto pravidlá neustanovujú inak. Prezidentskú zmluvu možno ratifikovať len po predchádzajúcom súhlase národnej rady. Ratifikačná listina musí obsahovať tiež výhrady alebo vyhlásenia, o ktorých rozhodla národná rada.
    2. Ustanovenia odseku 1 sa použijú rovnako, aj keď ide o inú formu prejavu súhlasu SR s tým, že bude viazaná prezidentskou zmluvou.
    3. Ak prezident na odporúčanie vlády ratifikuje aj vládnu alebo rezortnú zmluvu, v takomto prípade sa vyhotovuje tzv. malá ratifikačná listina podľa článku 6 písm. f).
    4. Ratifikačnú listinu, listinu o prístupe, schválení alebo prijatí (ďalej len „listina“) vyhotovuje ministerstvo na žiadosť gestora podanú bez zbytočného odkladu po vyslovení súhlasu národnej rady.
    5. K žiadosti o vyhotovenie listiny podľa ods. 5 musí byť priložené uznesenie vlády a uznesenie národnej rady.
    6. Ministerstvo zasiela prezidentovi listinu vyhotovenú podľa ods. 5 spolu s informáciou o zmluve, s odporúčaním ďalšieho postupu a text zmluvy.
    7. Po podpise listiny prezidentom vykoná ministerstvo úkony, ktoré zmluva vyžaduje pre nadobudnutie platnosti, najmä zabezpečí uloženie listiny u depozitára, výmenu ratifikačných listín alebo notifikáciu splnenia vnútroštátnych podmienok.

    Článok 30 - Schválenie, prijatie a iné formy súhlasu s vládnou zmluvou a rezortnou zmluvou

    1. Ak vládna zmluva vyžaduje po podpise jej schválenie, prijatie alebo inú formu súhlasu, vyhotovuje sa po schválení zmluvy vládou listina o schválení alebo iná listina o súhlase SR so zmluvou.
    2. Listinu podľa ods. 1 vyhotovuje ministerstvo na žiadosť gestora a podpisuje ju minister v mene vlády.
    3. Po podpise listiny podľa ods. 2 vykoná ministerstvo úkony, ktoré zmluva vyžaduje pre nadobudnutie platnosti, najmä zabezpečí uloženie listiny u depozitára.
    4. Ustanovenia ods. 1 až 3 sa primerane použijú aj v prípade schválenia rezortnej zmluvy, ak sa po jej podpise vyžaduje schválenie. Listinu o schválení rezortnej zmluvy vyhotovuje na žiadosť gestora ministerstvo a podpisuje ju minister.

    Článok 31 - Súhlas so zmluvou vyjadrený diplomatickou notifikáciou

    Ak ustanovenia zmluvy predpokladajú ako prejav súhlasu SR, že bude zmluvou viazaná, notifikáciu splnenia vnútroštátnych právnych podmienok alebo inej skutočnosti, uskutočňuje takúto notifikáciu na žiadosť gestora ministerstvo. Gestor môže požiadať ministerstvo o notifikáciu až po splnení potrebných vnútroštátnych podmienok pre nadobudnutie platnosti zmluvy. Ustanovenia článku 29 tým nie sú dotknuté, listinu v týchto prípadoch archivuje ministerstvo.

    Článok 32 - Prístup Slovenskej republiky k mnohostrannej zmluve

    Ak mnohostranná zmluva už nie je otvorená na podpis a jej ustanovenia to umožňujú, SR môže vyjadriť svoj súhlas, že bude viazaná zmluvou uložením listiny o prístupe. Ustanovenia o vnútroštátnom prerokovaní zmluvy sa použijú primerane. Zmluva sa považuje za dojednanú dňom nasledujúcim po jej prerokovaní vládou.

    Článok 33 - Výhrady a vyhlásenia

    1. Pri podpise, ratifikácii, schválení alebo prijatí mnohostrannej zmluvy, ako aj pri prístupe k mnohostrannej zmluve je možné urobiť výhrady[29] alebo vyhlásenia[30] zodpovedajúce záujmom zahraničnej politiky SR, pričom vyhlásenia je možné urobiť aj kedykoľvek neskôr, ak to príslušné ustanovenia zmluvy dovoľujú. Návrh výhrad a vyhlásení musí byť prerokovaný s ministerstvom a schválený orgánmi, ktoré dali súhlas na to, aby SR bola zmluvou viazaná. Pri prezidentských zmluvách sú rozhodujúce tie výhrady a vyhlásenia, s ktorými vyslovila súhlas národná rada. Za ich formuláciu zodpovedá gestor.
    2. Ustanovenia ods.1 sa použijú aj pri zmene, doplnení alebo odvolaní výhrad alebo vyhlásení.
    3. Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na oznámenia organizačnej alebo technickej povahy, ktoré sa robia po podpise, ratifikácii, schválení, prijatí alebo prístupe k mnohostrannej zmluve[31]. O urobení oznámenia rozhoduje gestor. Ministerstvo na žiadosť gestora informuje o oznámení depozitára[32] zmluvy.

    Článok 34 - Námietky proti výhradám alebo vyhláseniam

    Ministerstvo v spolupráci s gestorom môže vypracovať a diplomatickou cestou predložiť depozitárovi mnohostrannej zmluvy námietky proti výhradám alebo vyhláseniam iných zmluvných strán k ustanoveniam zmluvy[33]. Námietky sa uplatňujú najmä proti výhradám alebo vyhláseniam, ktoré nie sú podľa medzinárodného práva prípustné[34].

    SIEDMA ČASŤ - PLATNOSŤ ZMLUVY

    Článok 35 - Nadobudnutie platnosti zmluvy pre SR

    1. Zmluva nadobúda platnosť pre SR spôsobom a dňom určeným v jej ustanoveniach alebo dohodou so štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva, ktoré sa zúčastnili na rokovaní o jej príprave. SR zodpovedá za plnenie zmluvy dňom, ktorým pre ňu nadobudla zmluva platnosť, prípadne dňom od ktorého sa SR zaviazala zmluvu predbežne vykonávať.
    2. Gestor dvojstrannej zmluvy, ktorá sa vyhlasuje v zbierke zákonov, dojednáva v záverečných ustanoveniach zmluvy spôsob a deň nadobudnutia platnosti zmluvy tak, aby sa vytvoril dostatočný časový priestor na obsahovú a technickú prípravu jej vyhlásenia v zbierke zákonov.[35]
    3. Gestor mnohostrannej zmluvy postupuje tak, aby najneskôr v deň uloženia listiny vyjadrujúcej súhlas SR s tým, že bude zmluvou viazaná, u depozitára zmluvy bola zmluva obsahovo a technicky pripravená na jej vyhlásenie v zbierke zákonov.
    4. Ak sa má zmluva vyhlásiť v zbierke zákonov, potom sa zmluva vyhlasuje v zbierke zákonov najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti SR. Vyhlásením v zbierke zákonov sa stáva záväznou pre fyzické osoby a právnické osoby, ak v zmluve nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia jej platnosti pre SR.

    Článok 36 - Zmena zmluvy

    Zmena zmluvy sa na účely vnútroštátneho prerokovania považuje za samostatnú zmluvu. Pri zmene zmluvy sa postupuje rovnako ako pri uzatváraní pôvodnej zmluvy, pokiaľ táto pôvodná zmluva neustanovuje inak. Zmena zmluvy sa prijíma najmä formou písomného dodatku k pôvodnej zmluve.

    Článok 37 - Zánik zmluvy

    1. Zánik zmluvy pre SR môže nastať na základe ustanovení zmluvy alebo z iných dôvodov, ktoré pripúšťa medzinárodné právo[36].
    2. Návrh na zánik zmluvy dohodou zmluvných strán, výpoveďou zo strany SR, nepredĺžením platnosti zmluvy alebo iným spôsobom podľa medzinárodného práva vypracúva gestor.
    3. Návrh na zánik zmluvy musí byť prerokovaný a schválený orgánmi, ktoré dali súhlas na to, aby SR bola zmluvou viazaná, a to rovnakým spôsobom ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh musí obsahovať dôvod zániku zmluvy a označenie dátumu ukončenia platnosti zmluvy.
    4. Výpoveď zmluvy navrhne gestor len v prípadoch hodných osobitného zreteľa a po posúdení komplexných dôsledkov výpovede.
    5. Pri dvojstranných zmluvách ministerstvo na požiadanie gestora oznamuje ukončenie platnosti zmluvy pre SR diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane. Pri mnohostranných zmluvách ministerstvo vyhotovuje listinu o výpovedi alebo o odstúpení od zmluvy, pričom sa postupuje primerane podľa článkov 29 a 30. Listina sa ukladá u depozitára zmluvy.
    6. Ak platnosť zmluvy ukončí iná zmluvná strana, oznámi ministerstvo túto skutočnosť gestorovi.
    7. Na žiadosť gestora vyhlásenie ukončenia platnosti zmluvy v zbierke zákonov zabezpečuje ministerstvo.

    ÔSMA ČASŤ - VYHLÁSENIE ZMLUVY V ZBIERKE ZÁKONOV A REGISTRÁCIA ZMLUVY

    Článok 38 - Vyhlasovanie zmluvy

    1. Vyhlásenie zmluvy v zbierke zákonov upravuje osobitný predpis[37]. Vyhlásenie zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s gestorom a ministerstvom spravodlivosti.
    2. V zbierke zákonov sa vyhlasujú
      1. zmluvy ratifikované prezidentom republiky,
      2. iné zmluvy, ak obsahujú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia fyzických a právnických osôb alebo ich oprávnených záujmov.
    3. Ak ide o prezidentskú zmluvu, vyhlásenie sa vykoná oznámením ministerstva o uzatvorení zmluvy spolu s uverejnením jej úplného znenia v slovenskom jazyku. V zbierke zákonov sa vyhlasuje aj rozhodnutie národnej rady o tom, že ide o prednostnú zmluvu.
    4. Ak ide o vládnu zmluvu alebo rezortnú zmluvu, vyhlasovanie sa vykoná len oznámením ministerstva o uzatvorení zmluvy a o tom, kde možno do zmluvy nazrieť. Ako miesto, kde do zmluvy možno nazrieť, sa uvedie gestor a ministerstvo.
    5. Ak sa podľa ods. 3 vyhlasuje v zbierke zákonov úplné znenie zmluvy a slovenský jazyk nie je autentickým jazykom zmluvy, vyhlasuje sa zmluva aj v jednom z jej autentických jazykov. Úplné znenie zmluvy v slovenskom jazyku a v cudzom jazyku sa uverejní v samostatnej prílohe tej čiastky zbierky zákonov, v ktorej je uverejnené oznámenie ministerstva o uzatvorení zmluvy.
    6. V zbierke zákonov sa uverejňujú aj ďalšie skutočnosti dôležité pre vykonávanie zmluvy, najmä
      1. informácia o predbežnom vykonávaní zmluvy,
      2. výhrady a vyhlásenia SR k zmluve, ich zmeny a ich odvolanie,
      3. výhrady, vyhlásenia a oznámenia iných zmluvných strán k zmluve, ak majú dôsledok na vykonávanie zmluvy vo vzťahu k SR.

    Článok 39 - Vyhlasovanie a oznamovanie uverejnenia komunitárnych a úniových zmlúv

    1. Ministerstvo na žiadosť gestora zabezpečí vyhlásenie v zbierke zákonov zmiešanej komunitárnej zmluvy a zmiešanej úniovej zmluvy; na vyhlásenie zmluvy sa primerane použije ustanovenie článku 38.
    2. Ak o to gestor požiada ministerstvo zabezpečí tiež uverejnenie v zbierke zákonov oznámenia o uzatvorení komunitárnej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je výlučne Európske spoločenstvo alebo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a úniovej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je výlučne Európska únia.[38] Oznámenie musí obsahovať
      1. všetky základné údaje o uzatvorení zmluvy a nadobudnutie jej platnosti,
      2. informáciu o uverejnení zmluvy v úradnom vestníku EÚ/ES,
      3. iné skutočnosti dôležité pre vykonávanie zmluvy.

    Článok 40 - Vyhlásenie ukončenia platnosti zmluvy

    Ustanovenie článku 38 sa vzťahuje primerane aj na vyhlásenie v zbierke zákonov o ukončení platnosti zmluvy pre SR.

    Článok 41 - Registrácia zmluvy

    Registráciu dvojstranných zmlúv, ktorými je SR viazaná, v sekretariáte Organizácie Spojených národov, zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s gestorom a s druhou zmluvnou stranou.[39]

    DEVIATA ČASŤ - VYKONÁVANIE A KONTROLA PLNENIA ZMLÚV

    Článok 42 - Zabezpečenie vykonávania zmlúv

    1. Na zabezpečenie vykonávania prezidentských a vládnych zmlúv prijíma vláda opatrenia. Za riadne plnenie zmluvných záväzkov je zodpovedný gestor[40].
    2. Na zabezpečenie vykonávania rezortných zmlúv prijíma opatrenia gestor, ktorý je zodpovedný aj za riadne plnenie zmluvných záväzkov.

    Článok 43 - Kontrola plnenia zmluvy

    1. Gestor najmä
      1. zabezpečuje stálu kontrolu plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj plnenie záväzkov druhými zmluvnými stranami,
      2. po dohode s ministerstvom prijíma v rámci svojej pôsobnosti alebo navrhuje vláde opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov,
      3. priebežne sleduje právne skutočnosti ovplyvňujúce platnosť zmluvy, informuje o nich ministerstvo a predkladá ministerstvu návrhy na uverejnenie skutočností dôležitých pre vykonávanie zmluvy v zbierke zákonov.
    2. Gestor najneskôr do 31. januára každého roka predkladá ministerstvu informáciu o vykonávaní zmlúv za uplynulý kalendárny rok spolu s návrhom opatrení na odstránenie vzniknutých nedostatkov. Informácia gestora obsahuje najmä
      1. zoznam uzatvorených dvojstranných zmlúv a mnohostranných zmlúv za uplynulý rok,
      2. zameranie uzatvárania dvojstranných zmlúv podľa štátov a predmetu úpravy zmlúv, alebo podľa predmetu úpravy mnohostranných zmlúv z hľadiska zahraničnopolitických priorít SR za uplynulý rok,
      3. prípady závažného porušenia zmlúv zmluvnými partnermi s návrhom na prijatie opatrení,
      4. návrh vecných a geografických priorít na uzatváranie zmlúv v kalendárnom roku, v ktorom sa informácia predkladá
      5. iné skutočnosti dôležité pre vykonávanie zmlúv alebo vzťah k zmluvným stranám.
    3. Minister na základe predložených informácií podľa ods. 2 predkladá vláde do 31. marca každého roku „Informáciu o vykonávaní medzinárodných zmlúv za uplynulý kalendárny rok“ s návrhom na prijatie opatrení.

    DESIATA ČASŤ - ARCHIVÁCIA A EVIDENCIA ZMLÚV

    Článok 44

    1. Ministerstvo archivuje originálne vyhotovenia všetkých zmlúv a vedie ich evidenciu.
    2. Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam všetkých platných zmlúv, ktorými je SR viazaná, spolu so základnými údajmi o zmluve, ako aj ich texty alebo hypertextový odkaz na oficiálne publikovaný text zmluvy.
    3. Gestor je na účely uloženia zmluvy v archíve ministerstva povinný bezodkladne zaslať na ministerstvo originálne vyhotovenie zmluvy (vrátane jej textu v elektronickej podobe) spolu s jej jednou kópiou overenou rezortným ministrom a jeden oficiálny preklad mnohostrannej zmluvy do slovenského jazyka, ak slovenský jazyk nie je autentickým jazykom, ako aj ďalšie dokumenty vzťahujúce sa k zmluve. Preklad mnohostrannej zmluvy do slovenského jazyka, ak slovenský jazyk nie je autentickým jazykom, vyhotovuje a zaň zodpovedá gestor.

    JEDENÁSTA ČASŤ - SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 45

    Podrobnosti potrebné na vykonanie týchto pravidiel ustanoví metodický pokyn, ktorý vydá minister.

    Článok 46

    Návrh na uzatvorenie zmluvy predložený na rokovanie vlády pred 21. októbrom 2009 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

    Článok 47

    1. Prílohou týchto pravidiel je zoznam gestorov zmlúv a určenie zmlúv v ich pôsobnosti.
    2. Dňom nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel sa zrušujú Zásady vlády Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv schválené uznesením vlády č. 615 zo dňa 26.8.1997.
    3. Tieto pravidlá nadobúdajú účinnosť 21. októbra 2009.

    Príloha k Pravidlám vlády Slovenskej republiky
    pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax

    Gestori medzinárodných zmlúv v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov:

    1.     Ministerstvo zahraničných vecí SR

    1. je gestorom najmä pre politické zmluvy, zmluvy v oblasti ľudských práv a základných slobôd, zmluvy v oblasti odzbrojenia, zmluvy v oblasti medzinárodného humanitárneho práva, zmluvy kodifikujúce medzinárodné verejné právo, zmluvy upravujúce medzinárodné priestory, zmluvy o výsadách a imunitách, zmluvy v oblasti rozvojovej pomoci, zmluvy v oblasti medzinárodného trestného práva, zmluvy uzatvorené v rámci OSN a iných medzinárodných vládnych organizácií, ak uzatvorenie týchto zmlúv nepatrí inému ústrednému orgánu štátnej správy,
    2. je gestorom procesu prípravy, dojednávania a vnútroštátneho prerokúvania návrhu zmlúv upravujúcich spoločne všeobecné otázky spolupráce v oblasti kultúry, školstva a vedy (tzv. kultúrne dohody),

    2.     Ministerstvo vnútra SR
    je gestorom najmä pre zmluvy o štátnych hraniciach, zmluvy o hraničnom režime, zmluvy o cezhraničnej spolupráci, zmluvy upravujúce otázky štátneho občianstva, cestovných dokladov, víz a vodičských preukazov, zmluvy v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, zmluvy v oblasti boja proti terorizmu, zmluvy z oblasti boja proti nedovolenému obchodu s omamnými látkami, zmluvy o vojnových hroboch, zmluvy o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, zmluvy o spolupráci v oblasti archívnictva, zmluvy upravujúce oblasť azylu a iné druhy medzinárodnej ochrany,

    3.     Ministerstvo hospodárstva SR
    je gestorom najmä pre hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, zmluvy upravujúce obchodné vzťahy, zmluvy o platobnom styku, ak sú súčasťou obchodného styku, zmluvy o výrobnej kooperácii a špecializácii všeobecnej povahy, zmluvy o výrobnej kooperácii a špecializácii upravujúce otázky, ktoré nepatria do pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, úverové zmluvy, ak sú spojené s dodávkou tovaru, poskytovaním služieb alebo výkonom práce, zmluvy týkajúce sa cestovného ruchu a zmluvy o poskytovaní služieb v podobe inej slovenskej pomoci pri technickom alebo vedeckom rozvoji druhej krajiny, zmluvy z oblasti geológie a baníctva a energetiky,

    4.     Ministerstvo financií SR
    je gestorom najmä pre úverové zmluvy, zmluvy o ochrane a podpore investícií, zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zmluvy o neobchodných platbách, zmluvy z oblasti colníctva a colných priechodov, zmluvy z oblasti bankovníctva, majetkové zmluvy, zmluvy týkajúce sa vyrovnania česko-slovenského majetku,

    5.     Ministerstvo spravodlivosti SR
    je gestorom najmä pre zmluvy o poskytovaní právnej pomoci justičnými orgánmi, zmluvy o úprave právnych vzťahov v oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného, zmluvy o justičnej spolupráci v trestných veciach,

    6.     Ministerstvo školstva SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti školstva, vedy, mládeže a športu, zmluvy o uznávaní dokladov o vzdelaní a zmluvy o vedecko-technickej spolupráci,

    7.     Ministerstvo kultúry SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti kultúrnych stykov, zmluvy v oblasti autorských práv, práv výkonných umelcov a s nimi súvisiacich majetkových práv, zmluvy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, kultúrneho dedičstva, v oblasti médií a audiovízie,

    8.     Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, v oblasti zamestnanosti a trhu práce, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inšpekcie práce, v oblasti sociálneho poistenia (sociálneho zabezpečenia), v oblasti právnej ochrany detí, rodiny a mládeže a v oblasti sociálnych vecí,

    9.     Ministerstvo zdravotníctva SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti zdravotníctva a lekárskych vied,

    10.     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
    je gestorom najmä pre zmluvy z oblasti dopravy (železničnej, cestnej, vodnej, leteckej, kombinovanej), pôšt a telekomunikácií,

    11.     Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti stavebníctva, architektúry, verejných prác a regionálneho rozvoja,

    12. Ministerstvo obrany SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti vojenskej spolupráce a obrany,

    13.     Ministerstvo pôdohospodárstva SR
    je gestorom najmä pre zmluvy o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného hospodárstva a rozvoja vidieka,

    14.     Ministerstvo životného prostredia SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti životného prostredia, vodného hospodárstva a zmluvy o spolupráci na hraničných vodách,

    15.     Úrad jadrového dozoru
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom,

    16.     Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti technickej normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody,

    17.     Národný bezpečnostný úrad
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a elektronického podpisu,

    18.     Úrad priemyselného vlastníctva SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti priemyselného vlastníctva a ochrany priemyselných práv,

    19.     Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností,

    20.     Protimonopolný úrad SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti ochrany a podpory hospodárskej súťaže,

    21.     Štatistický úrad SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti štátnej štatistiky,

    22.     Správa štátnych hmotných rezerv SR
    je gestorom najmä pre zmluvy v oblasti štátnych hmotných rezerv a riešenia stavu ropnej núdze,

    23.     Úrad pre verejné obstarávanie
    je gestorom pre zmluvy v oblasti verejného obstarávania.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Najmä Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. júna 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy vyhlásené pod č. 250/2001 Z. z. ^
    2. Najmä Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969 (vyhl. č. 15/1988 Zb.). ^
    3. Článok 10 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    4. Ide o tzv. zmiešané zmluvy, ktorých jednou stranou je okrem Európskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo Európskej únie aj SR. ^
    5. Ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie; zák. NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR v znení neskorších predpisov; uznesenie vlády č. 884 zo dňa 17. 10. 2007 k revidovanému mechanizmu tvorby stanovísk k návrhom aktov schvaľovaných Radou EÚ v podmienkach SR. ^
    6. Ide o podpis s výhradou ratifikácie alebo podpis ad referendum, t. j. konečný súhlas štátu je podmienený následným schválením zmluvy zo strany štátu. Bližšie článok 12 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    7. Rozhodnutie prezidenta SR o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy č. 250/2001 Z. z. ^
    8. Prezidentské zmluvy sú zmluvy vymenované v článku 7 ods. 4, v článku 7 ods. 5, ako aj zmluvy uvedené v článku 7 ods. 2 a ods. 3 ústavy. ^
    9. Zkon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. ^
    10. Právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy prináleží podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) ústavy prezidentovi. ^
    11. Článok 7 ods. 4, čl. 84 ods. 3 a 4, čl. 86 písm. b) a d) ústavy. a, b
    12. Článok 102 ods. 1 písm. b) ústavy. ^
    13. Článok 125a ods. 1 a 2 ústavy. ^
    14. Článok 119 písm. h) a článok 125a ods. 2 ústavy. ^
    15. Článok 119 písm. f) ústavy. ^
    16. Spolupodpis je podpis ministra alebo jeho štatutárneho zástupcu na materiáli predkladanom na rokovanie vlády, ktorým sa navrhuje uzatvorenie prezidentskej zmluvy alebo schválenie vládnej zmluvy, ktorá patrí do pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy ako ministerstva zahraničných vecí SR. ^
    17. Článok 102 Charty Organizácie Spojených národov, č. 30/1947 Zb. ^
    18. Gestor môže vyjadriť súhlas s prístupom k rezortnej mnohostrannej zmluve po predchádzajúcom písomnom súhlase MZV SR. ^
    19. Parafovanie je podpísanie (iniciálami) dohodnutého textu zmluvy či dohodnutej časti zmluvy, ktoré má účinky overenia textu zmluvy podľa článku 10 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    20. Článok 24 ods. 2 písm. c) pravidiel. ^
    21. Najmä: Rokovací poriadok vlády SR, schválený uznesením vlády SR č. 512 z 13. 6. 2001,
      Smernica na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR, schválená uznesením vlády SR č. 512 z 13. 6. 2001,
      Metodický pokyn na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR,
      Legislatívne pravidlá vlády SR (uznesenie vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR zo 16. decembra 1999 č. 1118, uznesenia vlády SR z 28. novembra 2001 č. 1130, uznesenia vlády SR z 19. novembra 2003 č. 1097, uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736, uznesenia vlády SR z 26. marca 2008 č. 188 a uznesenia vlády z 22. októbra 2008 č. 751),
      zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
      zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
      nariadenie vlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností a vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti. ^
    22. Článok 19a Legislatívnych pravidiel vlády SR schválený uznesením č. 60 z 20. januára 1999 v znení č. 12 z 20. januára 2000. ^
    23. Štatút legislatívnej rady v znení neskorších predpisov.^
    24. zákon č. 110/2004 Z.z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení neskorších predpisov. ^
    25. Rokovací poriadok Bezpečnostnej rady SR z 9. novembra 2004. ^
    26. § 6 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov ^
    27. Čl. 102 písm. b) Ústavy SR. ^
    28. Smernica na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády (uznesenie vlády č. 512 z 13. júna 2001). ^
    29. Výhrada k mnohostrannej zmluve je jednostranné akýmkoľvek spôsobom formulované alebo označené vyhlásenie urobené štátom pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení zmluvy alebo pri prístupe k nej, ktorým tento štát zamýšľa vylúčiť alebo zmeniť právny účinok určitých ustanovení zmluvy pri ich použití voči tomuto štátu. ^
    30. Vyhlásenie k zmluve je jednostranné vyhlásenie štátu uplatnené v písomnej forme pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo schválení zmluvy alebo pri prístupe k nej, ktorou tento štát upresňuje alebo objasňuje obsah alebo predmet zmluvy alebo jej určitých ustanovení.^
    31. Ide o oznámenie, pri ktorom sa nemení obsah ani rozsah zmluvou ustanovených práv a povinností. Obsahom takéhoto oznámenia môže byť napr. určenie orgánu SR príslušného na vykonávanie určitej úlohy vyplývajúcej zo zmluvy. ^
    32. Článok čl. 76 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    33. Námietka proti výhradám k mnohostrannej zmluve je jednostranné písomné vyhlásenie štátu, ktorým odmieta výhradu urobenú niektorou zo zmluvných strán (obvykle priečiacu sa účelu a predmetu zmluvy) k ustanoveniam mnohostrannej zmluvy; námietka proti výhrade sa oznamuje depozitárovi zmluvy do 12 mesiacov odo dňa, kedy štát dostal oznámenie o výhrade, alebo odo dňa, kedy vyjadril súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, a to podľa toho, ktorý z týchto dní je neskorší. Ak sa štát, ktorý vzniesol námietku proti výhrade, nevyslovil proti nadobudnutiu platnosti zmluvy medzi ním a štátom, ktorý urobil výhradu, potom sa medzi oboma štátmi nepoužijú v rozsahu tejto výhrady tie ustanovenia, ktorých sa výhrada týka. ^
    34. Článok 19 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    35. Vhodný spôsob dohodnutia ustanovení o nadobudnutí platnosti zmluvy je dosiahnutie dohody s druhou zmluvnou stranou o nadobudnutí platnosti zmluvy 60 dní od výmeny ratifikačných listín alebo 90 dní odo dňa podpisu (vládnej) zmluvy alebo 90 dní od prijatia druhej nóty, ktorou sa potvrdzuje splnenie podmienok podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán potrebných pre nadobudnutie platnosti zmluvy. ^
    36. Články 42 a nasl. Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. ^
    37. zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov. ^
    38. Texty týchto zmlúv sa v zbierke zákonov nevyhlasujú. ^
    39. Povinnosť registrovať každú dvojstrannú zmluvu ustanovuje čl. 102 Charty OSN. ^
    40. § 35 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia