Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Prekážky, ktoré bránia otvoriť náš potenciál... NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.08.2016Ing. Miroslav Mackulín (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Pri rozhovoroch so športovcami, ich trénermi a rodičmi sa stretávam s častým konštatovaním, že športovec počas zápasu, súťaže, či turnaja nepodáva taký výkon, ktorý by ukázal jeho skutočný potenciál. Napriek najnovším vedeckým poznatkom v oblasti kondičnej prípravy, trendovým prístrojom, vycibrenej technike, ešte lepšej taktike, často realita je iná, aké sú naše očakávania...

    Prečo tomu asi tak je? Čo nám bráni ukázať všetko to dobré, čo v nás je? Prečo neukážeme svetu svoje silné stránky, všetky zručnosti a danosti, ktoré z nás môžu spraviť top hráčov a šampiónov? Zamýšľali ste sa nad tým?

    Ako to už býva zvykom, Slovensko nie je výnimkou, mnohí za odpoveďou nemusia chodiť ďaleko a po zhliadnutí jedného tréningu, zápasu, či videa, rýchlo, kadenciou samopalu začnú vyratúvať všetky chyby a nedostatky daného športovca, či tímu. Všetko, čo vidíme svojim zrakom počas zápasu, vieme krásne okomentovať, rozanalyzovať do najmenších detailov a jedným dychom ponúknuť aj riešenie, ako sa to malo spraviť. Ale je to ten správny recept? Vidíme do vnútra športovca? Prečo sa tak rozhodol v danú chvíľu? Prečo zvolil toto riešenie?

    Môj priateľ a futbalový tréner Michal Kosmal v tom má jasno: „Při práci s potenciálem sportovce často narážíme na mnohá nedorozumění. Často nechápeme, proč se sportovec chová určitým způsobem, nerozumíme jeho reakcím a následnému jednání. Máme v sobě skrytou potřebu „ovládat a kontrolovat“ to, jakým způsobem se sportovec chová a jedná. Přehlížíme jeho individuální nastavení, specifický způsob vnímání světa a místo porozumění chceme stále osekávat strom v malou a nevýraznou bonsaj. Možná stále ještě nechceme připustit a učit se pracovat s tím, že vnější chování a jednání sportovce je jen odrazem jeho vnitřního světa. Často jsme svědky příběhů, kdy skvěle připravený player prohrává na celé čáře pro neschopnost pracovat s psychickým aspektem hry nebo kdy nevýrazný, ale pracovitý klučina doslova přejede všechny do nebes vychvalované a vyzdvihované talenty.“

    Asi poznáte princíp ľadovca. Aj pri ňom naše oko zaregistruje len cca 10% celkového objemu. To je tá povestná špička ľadovca, ktorá sa vynára na povrchu a ktorú tak všetci obdivujeme. Ale tá krása, sila, ten potenciál, je schovaný a ukrytý práve vo vnútri ľadovca, ktorý nevidíme. Som presvedčený, že tak nejak to je aj s potenciálom športovcov. Počas zápasu, či tréningu vidíme len tú špičku v podobe aktuálneho výkonu, ale nevidíme to, čo sa odohráva v jeho vnútri...V podobe postojov, nastavenia, myšlienok, či pocitov.

    Hoci sú prázdniny, tak dovolím si napísať jednu rovnicu k výkonu športovca: Výkon=Potenciál-Bariéry. Áno, výkon každého z nás sa rovná nášmu potenciálu, ktorý je nekonečný, ale na našu smolu si z neho ukrajujeme tým, že si do cesty staviame bariéry, prekážky, ktoré tak často limitujú náš výkon. Tých prekážok je strašne veľa a sú špecifické, tak ako špecifickí a originálni sú samotní športovci. Ich zoznam by zabral niekoľko dlhých stránok, preto s ich vyratúvaním ani nezačnem

    A práve pri odkrývaní vnútorného potenciálu vidím veľké rezervy a zároveň možnosti, ktorým by sme sa mali venovať hlavne pri práci s mladými športovcami. Pri častých debatách s nimi po prelomení prvých „bobríkov mlčania“, pri uvoľnení okov ne/dôvery začínajú sami rozprávať o svojich tajomstvách, trinástych komnatách, ktoré sú zamknuté na trinásť západov. A práve v tých hlbinách Duše športovca sa nachádzajú odpovede na prekonanie tých nezmyselných bariér, ktoré bránia športovcom sa nadýchnuť, rozprestrieť krídla a lietať.

    Neverili by ste, kto a čo všetko môže mladého športovca raniť a tým poznačiť jeho športový rast, ďalšiu kariéru, či samotné sebavedomie. Nám dospelým sa zdá, že sú to malicherné, banálne a neviem akými prívlastkami ešte spochybňované bariéry, ktoré bránia mladým športovcom rásť a napredovať. A tak v rámci mentálnej hygieny a motivačnej predzápasovej terapie so zvýšeným hlasom a emóciou v srdci povieme:“ súpera sa nebojte, musíte mať vysoké sebavedomie, to dáte, lebo na to máte, či klasika, veď hráme doma“. Ale často to na prelomenie tých bariér, ktoré sú v mladých športovcoch hlboko zakorenené, nestačí...Ten výsledok, či samotná hra je už len dôsledok toho, čo sa odohráva vo vnútri športovca, je to dôsledok vedenia športovca od mladých liet, výchovou rodičov, nasmerovaním učiteľov a tréningom trénerov.

    Preto nezabúdajme na to, že to, čo vidíme počas zápasu je len akési „pozlátko“, ktoré sa viac, či menej leskne podľa aktuálneho stavu a vývoja zápasu, ale to podstatné sa ukrýva vo vnútri športovca, v tej časti, ktorú nevidíme a je len na nás, ako ďaleko nás športovec pri odkrývaní svojho potenciálu pustí a tu je dôležitá nielen komunikácia, ale hlavne načúvanie a dôvera, ktorá je veľmi krehká.

    Neviem, či poznáte príbeh o chlapcovi a veľkom slonovi, ktorý ako mláďa uveril, že...

    Malý chlapec sa veľmi rád pozeral na cirkusového slona, ktorý bol veľký, silný a šikovný. Akurát mu nešlo do hlavy, že takáto hora svalov a obrovskej energie stále po predstavení celé hodiny a dni poslušne stojí uviazaný pri malom kolíku zatlčenom len pár centimetrov do zeme. Chlapec sa u dospelých snažil nájsť odpoveď prečo to tak je, prečo silný slon, ktorý by mohol bez problémov vytrhnúť obrovský strom sa ani len nepokúsi oslobodiť sa. Síce dostával od nich odpovede, že je vycvičený, preto je poslušný, ale žiadna z odpovedí ho neuspokojila. Až keď chlapec vyrástol, odpoveď našiel sám. Pripomínalo mu to jeho život a veci, ktoré prežil sám so svojimi rodičmi, učiteľmi a príbuznými. A odpoveď bola jednoduchá: slon neutečie preto, lebo bol už ako mláďa priviazaný ku kolíku, ktorý sa mu vtedy zdal veľký a neprekonateľný. Napriek tomu sa malé sloníča každý deň snažilo bojovať s kolom a oslobodiť sa. Pokúšalo sa o to každý deň, až zaspávalo zmorené a unavené. Napriek všetkému úsiliu sa malému slonovi nepodarilo oslobodiť a tak nadišiel deň, keď rezignoval a prijal svoju bezmocnosť a budúci osud. V súčasnosti tento mocný slon neutečie z cirkusu preto, lebo verí, že to nedokáže! Spomienka na pocity bezmocnosti sa slonovi vryla hlboko do pamäte a on ju už v dospelosti nespochybnil a už nikdy sa nepokúsil využiť svoj nekonečný potenciál!

    Smutný, ale inšpiratívny príbeh. Nepripomína vám to niekedy aj nás samotných? Ako sme aj my v mladosti nazbierali takéto malé neviditeľné kolíky v podobe myšlienok, z ktorých sa neskôr stali neprekonateľné prekážky, ktoré nám bránili podávať oveľa lepšie výkony a naplniť náš potenciál? Zoberte si pero a papier a napíšte si všetky svoje bariéry, ktoré vám bránia v sebarealizácii a napĺňaní vašich snov a túžob. Skúste popremýšľať kedy a za akých okolností ste prišli k daným bariéram, ako ste sa snažili vytrhnúť neviditeľný kolík, ktorý zanechal vo vašej hlave presvedčenie: Ja to nedokážem! Kto všetko vám pri tom asistoval?

    Dobrá správa je, že v každom veku vieme s tými prekážkami, bariérami, či kolíkmi sa vysporiadať a začať odznova. Naša myseľ nám to umožňuje, tak prečo to nevyužiť? Stačí ju vyprázdniť!

    Na záver ešte dobrá rada jedného skúseného a úspešného trénera, ktorý prišiel na to, ako v sebe a vo svojich zverencov nevytvárať ďalšie blokády a prekážky, ktoré bránia v ich rozlete. Spomína, ako mladému hráčovi sa mu dostávalo veľa negatívnej kritiky od rodičov a trénerov po každom nevydarenom zápase, či akcii. Veľmi ho to zraňovalo a bolelo a tak si časom vybudoval veľkú prekážku, ktorá mu neumožňovala prekročiť svoj tieň a tým pádom nedosiahol vytúžený cieľ ako hráč. Preto sa začal venovať trénerstvu a stále sa pristihoval pri tom, ako po „vzore svojich trénerov“ aj on kritizuje svojich hráčov a triedi ich na zlých a dobrých. Spôsobovalo mu to veľké trápenie, bolesť a frustráciu. Túžil po zmene, ktorá prišla a zrodila sa z tejto energie poznania.

    Každý deň, tak ako vychádza a zapadá slnko, tak sa naučil aj tento tréner večer po tréningu uzavrieť deň, rekapituláciou udalostí a analýzou výkonov svojich zverencov. Následne všetko vo svojej mysli zresetoval, vyprázdnil myseľ a s príchodom nového dňa, východom slnka sa na svojich hráčov pozeral ako na nové bytosti s veľkým potenciálom a nechával sa každý deň unášať tým, čo všetko mu hráči zo svojich schopností ponúknu. Neskutočne ho to oslobodilo, samotným hráčom to pomáhalo rásť. Odvtedy sa nevie dočkať nového dňa, tréningu a zápasu, aby si vychutnal nové veci, ktorými ho jeho hráči prekvapia. A vrele to odporúča každému, kto chce zažiť podobné a neopakovateľné chvíle pri otváraní potenciálu svojich zverencov...

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia