Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Rovnaké zaobchádzanie a šport NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    16.02.2012prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD., LLM, MA (Spracoval: Dagmara Kubíčková )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 zaručuje rovnaké zaobchádzanie vo svojom čl. 2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 2 ods. 2 a v čl. 3. Princíp rovnakého odmeňovania ako súčasť zásady rovnakého zaobchádzania je zakotvený v Dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 100/1951 a č. 111/1958. Podľa MOP do kategórie štandardov rovnakého zaobchádzania spadá aj Dohovor o pracovníkoch s rodinnými povinnosťami (č. 156/1981), ktorí by nemali podliehať diskriminácii z toho dôvodu, že medzi ich rodinnými povinnosťami a pracovnými povinnosťami vznikol konflikt. Podľa Dohovoru MOP č. 183/2000 by ani materstvo, resp. tehotenstvo nemali predstavovať dôvod na diskrimináciu. Charta základných práv EÚ tiež zaručuje v čl. 20 a 21 rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie.

    V Ústave SR rovnosť zakotvuje čl. 12. Navyše pod vplyvom európskeho práva Slovenská republika zaviedla do svojho právneho poriadku osobitnú antidiskriminačnú legislatívu, a to vo forme zákona č. 365/2004 Z.z. z 20. mája 2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

    Tento zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

    Niektoré dôvody diskriminácie majú podľa zákona širší význam – napr. za diskrimináciu z dôvodu:

    1. pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie,
    2. rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,
    3. náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania,
    4. zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osobou so zdravotným postihnutím.

    Diskriminácia je podľa § 2a kategorizovaná na priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Diskrimináciou je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

    Zákon pritom zákaz diskriminácie limituje iba na zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Športová činnosť, pokiaľ nie je považovaná za pracovnoprávnu, môže predstavovať poskytovanie služieb, pri ktorom je tiež diskriminácia zakázaná. Dalo by sa však argumentovať aj paragrafom 3 Zákonníka práce, ktorý hovorí o pracovnoprávnych vzťahoch profesionálnych športovcov.

    Princíp rovnakého zaobchádzania však v športe neplatí absolútne. Rovnaké zaobchádzanie nemožno uplatňovať v športe v takom zmysle, že ženy by mali mať možnosť súťažiť s mužmi, či cudzí štátni príslušníci v súťaži národných tímov a podobne. Nerovnaké zaobchádzanie sa obdobne týka aj prípadov zdravotne postihnutých športovcov. Uznáva to aj Európska komisia vo svojej Bielej knihe o športe z roku 2007, a to z dôvodu osobitnej povahy (špecifickosti) športu.

    Antidiskriminačný zákon sa navyše výslovne nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov (napr. upravujúcich služobný pomer). Podľa zákona tiež diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia nie je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení podmienky zdravotnej spôsobilosti na prístup k zamestnaniu alebo podmienky na výkon určitých činností v zamestnaní, ak to vyžaduje povaha tohto zamestnania alebo činnosti (ak ide o skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie). To sa týka aj športových činností. Do akej miery je však pri každom športe oddelenie súťaží telesne postihnutých skutočne opodstatnené, musí byť skúmané v každom prípade osobitne, v závislosti na tom, či biologické alebo psychické rozdiely môžu zvýhodniť jednu skupinu v porovnaní s druhou, napr. zdravých vo vzťahu k postihnutým.

    Podobne rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskrimináciou, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané. To je najmä prípad vekových hraníc v športe pri jednotlivých súťažiach. Tento prístup je opodstatnený, aj keď existujú určité výnimky, napr. v hokeji tzv. ostaršenie hráča (čl. 18 Súťažného poriadku). Vekovú diskrimináciu by teoreticky mohli namietať aj rozhodcovia, ktorých možnosť výkonu povolania je obmedzená vekom, avšak interná športová úprava pripúšťa vždy výnimky zo stanoveného pravidla minimálneho alebo maximálneho veku.

    Zákon sa výslovne nevzťahuje ani na rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z podmienok vstupu a zdržiavania sa cudzincov na území Slovenskej republiky okrem občanov členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie, a osôb bez štátnej príslušnosti a ich rodinných príslušníkov.

    Osobitnú problematiku v športe v tejto súvislosti predstavuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti. Diskriminácia z hľadiska štátnej príslušnosti síce nie je uvedená medzi zakázanými dôvodmi diskriminácie v antidiskriminačnom zákone, je však zjavne v rozpore so základnými právami a slobodami podľa medzinárodných dokumentov, ale aj podľa európskeho práva a Ústavy Slovenskej republiky.

    K tejto téme sa vyjadril Súdny dvor EÚ v prípade Donà v. Mantero, kde výnimočne priznal možnosť obmedziť účasť zahraničných hráčov v súťažiach národných mužstiev.

    Obdobne sú diskriminačnými pravidlá 6+5 a home grown players rule (pravidlo domácich hráčov). Obe navrhované pravidlá vyžadujú, aby kluby stavali do súťaže hráčov, ktorí sa môžu kvalifikovať na účasť v národnom reprezentačnom tíme. Pravidlo 6+5, ktorého sa FIFA vzdala v roku 2010, znamenalo, že takýchto národných hráčov so štátnym občianstvom daného štátu malo byť aspoň šesť. Pravidlo domácich hráčov zasa požaduje, aby ôsmi hráči z 25 hráčov registrovaných za klub strávili vo veku medzi 15 a 21 rokmi aspoň tri roky v klube pôsobiacom v príslušnom štáte.[1] Nekladie sa pritom podmienka, že by títo hráči museli mať štátne občianstvo daného štátu. V prípade pravidla domácich hráčov nejde teda o priamu diskrimináciu, o akú šlo v prípade 3+2 (z tímu mohli byť maximálne traja hráči cudzincami, a dvaja hráči museli pôsobiť v relevantnom národnom zväze aspoň po nepretržitú dobu päť rokov, z toho tri roky za juniorov) a v prípade pravidla 6+5, ktoré boli odmietnuté Európskou komisiou aj Európskym parlamentom ako priamo diskriminačné a obmedzujúce slobodu pohybu.[2] V prípade domácich hráčov (home grown players) ide o diskrimináciu nepriamu, na základe toho, že je väčšmi pravdepodobné, že domácimi hráčmi budú práve miestni štátni príslušníci. Nepriamu diskrimináciu možno akceptovať, ak pre ňu existujú oprávnené dôvody. V tomto prípade sa argumentuje potrebou podporovať rozvoj domáceho športu,[3] čo je argument, ktorý SD EÚ uznal v prípade Bernard ako relevantný. Aj podľa vyjadrenia Kancelárie Národnej rady SR z 30. mája 2008, Úseku legislatívy a aproximácie práva, Číslo 739/2008, v rámci Stanoviska k vládnemu návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2008:

    V zmysle Bielej knihy o športe bod 2.3. ods. 9 (KOM 2007 391, 11.7.2007) však Komisia pripúšťa akceptáciu zavedenia určitých kvót v prospech domácich hráčov v prípade, že by neviedli k priamej diskriminácii a možné dôsledky nepriamej diskriminácie z nich plynúce by bolo možné obhájiť ako primerané k legitímne sledovanému cieľu, napr. zlepšeniu a ochrane prípravy a rozvoja talentovaných mladých hráčov.

    Odvrátenou stránkou pravidla domácich hráčov by však mohla byť snaha prilákať čoraz mladších hráčov zo zahraničia za účelom ich výchovy na „domácich hráčov“.

    Z domácej internej športovej úpravy obmedzujúcej činnosť zahraničných športovcov možno uviesť v prípade ľadového hokeja aktuálne slovenské pravidlá v čl. 32 Prestupového poriadku SZĽH. Tie síce stanovujú, že v každom klube SZĽH môže byť registrovaný neobmedzený počet hráčov zo zahraničia, v jednom majstrovskom stretnutí však môžu nastúpiť len dvaja takíto hráči, ak riadiaci orgán príslušnej súťaže nepovolí vyšší počet. Toto obmedzenie pritom predstavuje potenciálnu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.[4] Klasifikácia „zahraničný hráč“ má však v ľadovom hokeji osobitnú definíciu, ktorá nie je založená výlučne na štátnej príslušnosti. Za zahraničného hráča sa síce zásadne považuje každý hráč, ktorý nemá štátne občianstvo SR, výnimku však majú zahraniční hráči zaregistrovaní Matričnou komisiou SZĽH pred dňom 15. mája 1993. Za zahraničného hráča sa však na druhej strane považuje aj hráč, ktorý nadobudol štátne občianstvo SR, ale v predchádzajúcich troch sezónach hral hokejovú súťaž v inom štáte, pričom mal štátne občianstvo iné než štátne občianstvo SR. Ak však má hráč bez štátneho občianstva SR trvalé bydlisko na území SR a pôsobil bez prerušenia dve kompletné súťažné sezóny po sebe v súťažiach riadených SZĽH v tom istom klube, ktorý je riadnym členom SZĽH, ďalej sa nepovažuje za zahraničného hráča.

    Ide teda o princíp obdobný pravidlu „domácich hráčov“ UEFA, a preto možno uvažovať o kvalifikovaní tejto diskriminácie ako nepriamej, ospravedlniteľnej záujmami domáceho športu.

    V hádzanej požiadavka štátneho občianstva pôsobí ako prima facie diskriminačné ustanovenie brániace športovcom vo výkone povolania tým, že Smernica pre uvoľňovanie hráčov pre národne-reprezentačné družstvo stanovuje na jednotlivých hráčov nasledujúce požiadavky:

    1. občianstvo Slovenskej republiky,
    2. tri roky pred svojím prvým vystúpením v národnom reprezentačnom družstve SR hráč nehral za národné reprezentačné družstvo inej krajiny,
    3. v Slovenskej republike bol kvalifikovaný na hru pred nie menej ako 12 mesiacmi.

    Akceptujúc rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade Donà v. Mantero je však nutné konštatovať, že takáto diskriminácia z hľadiska štátneho občianstva je v prípade národných reprezentačných družstiev zásadne prípustná.

    Podľa čl. 11 Prestupného poriadku Slovenskej volejbalovej federácie (SVF) v súťažiach riadených SVF môžu štartovať zahraniční hráči na základe vystavenia licencie v súlade s príslušnými predpismi Medzinárodnej volejbalovej federácie (FIVB) a SVF. Povolený počet zahraničných hráčov štartujúcich v jednotlivých súťažiach riadených SVF určujú Vykonávacie pokyny k súťažiam, schválené príslušným riadiacim orgánom. Na rozdiel od iných športov teda povolený počet zahraničných hráčov závisí od konkrétnej súťaže, čo vytvára priestor pre priamu diskrimináciu na základe štátneho občianstva, ktorú neumožňuje ani rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Donà v. Mantero, keďže to sa vzťahovalo iba na prípady súťaží národných tímov.

    Podľa Súťažného poriadku Slovenského tenisového zväzu (STZ), čl. 91, v súťažiach družstiev dospelých a seniorov môže v stretnutí nastúpiť len jeden cudzí štátny príslušník spĺňajúci kritériá čl. 14 Registračného poriadku (môže byť zaregistrovaný iba bez možnosti hrať súťaže družstiev, a keď nemá povolenie na trvalý pobyt, jeho registrácia stráca platnosť 1. januára nasledujúceho roka). Počet hráčov podľa čl. 13 Registračného poriadku (teda tých, čo majú povolenie na trvalý pobyt na území SR) je neobmedzený.

    Podľa čl. 3 Registračného poriadku Slovenskej plaveckej federácie (SPF) športovec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, má trvalý alebo prechodný pobyt v zahraničí a je členom plaveckého klubu v zahraničí, môže požiadať o registráciu v SPF. Ak príslušný zahraničný športový orgán (klub) povolí svojmu športovcovi registráciu a športové štarty v rámci SPF, tento športovec nemusí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Možnosti štartu cudzincov sú teda ešte menej obmedzené než napr. v prípade tenisu.

    V basketbale „Smernica o štarte zahraničných hráčov za kluby SBA, o odchode slovenských hráčov do zahraničia a návrate hráčov do klubov hrajúcich súťaže SBA“ umožňuje, aby v súťažiach SBA štartovali aj zahraniční hráči a hráčky. Týmto hráčom sa vydáva hráčska licencia SBA na základe súhlasu FIBA.

    Podľa čl. 8 ods. 5 Registračného poriadku Slovenského atletického zväzu (SAZ) je potrebný písomný súhlas národnej federácie k registrácii cudzinca za atletický oddiel športového klubu alebo atletický klub registrovaný v SAZ. Písomný súhlas národnej federácie je platný do konca príslušného kalendárneho roka. Obmedzenia však existujú v súvislosti s hosťovaním zahraničných hráčov – zásadne sa pripúšťa účasť iba dvoch hosťujúcich pretekárov v súťaži.

    V prípade individuálnych športov obdobne stále nachádzame aj výslovné priame diskriminačné ustanovenia ohľadom účasti cudzincov v športových súťažiach.[5]

    Mechanizmus ochrany v prípade diskriminácie predstavuje podľa antidiskriminačného zákona právo na súdnu ochranu. Pri diskriminačných prípadoch platí obrátené dôkazné bremeno – žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

    Prostriedky nápravy podľa antidiskriminačného zákona zahŕňajú možnosť domáhať sa, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné, aby napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

    Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa táto domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

    Poznámky pod čiarou:
    1. http://e-comlaw.com/sportslawblog/template_archives.asp?chosenYear=2010&chosenMonth=10 zo 16. júna 2010 (navštívené dňa 21.8.2011).^
    2. MAJANI, Felix: One Step Forward Two Hops Backwards - the Return : An Excavation into the Legal Deficiencies of the FIFA 6+5 Rule and the UEFA Home-Grown Players Rule in the Eyes of the European Union Law. In: The International Sports Law Journal, 2009, č. 1-2. Dostupné na internete: http://www.asser.nl/upload/documents/1172011_123702ISLJ%202009_1-2.pdf (navštívené dňa 21.8.2011). Tiež MIETTINEN, Samuli – PARRISH, Richard: Nationality Discrimination in Community Law: An Assessment of UEFA Regulations Governing Player Eligibility for European Club Competitions (The Home-Grown Player Rule). In: The Entertainment and Sports Law Journal, roč. 5, č. 2. Dostupné na internete: http://go.warwick.ac.uk/eslj/issues/volume5/number2/miettinen_parris (navštívené dňa 21.8.2011).^
    3. The EU and Sports : Background and Context. Accompanying document to the White Paper on Sport, s. 13^
    4. Porovnaj: http://www.iusport.es/images/stories/documentos/REGLA_6+5_iusport-JAVIER_LATORRE.pdf (navštívené dňa 21.8.2011).^
    5. Pozri štúdiu o Slovenskej republike: Study on the equal treatment of non-nationals in individuals sports competitions, 2010, s. 108. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/sport/library/doc/f_studies/study_equal_treatment_non_nationals_final_rpt%20_dec_2010.pdf (navštívené dňa 21.8.2011). ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia