Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ŠPORT NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    31.07.2014Ing. Branislav Strečanský (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    SPORT

    ING. BRANISLAV STREČANSKÝ
    ŠTÁTNY RADCA NA SEKCII ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT MŠVVŠ SR
    E-MAIL: STRECANSKY@GMAIL.COM


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

    šport pre zdravie, telesná výchova, športové poukazy, pohybovo aktívny životný štýl, elitný šport, športový zväz, financovanie športu, agentúra pre šport, zákon o športe, regulácia športového povolania, štátna správa, mimovládna športová organizácia, rovnosť prístupu

    KEY WORDS:

    sport for health, physical education, sport vouchers, physically active life style, elite sport, sport federation, sport finance, sport agency, act on sport, regulation of sport proffession, government, non-govenmental sport organisation, equal opportunity

    ABSTRAKT:

    Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

    Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

    ABSTRACT/SUMMARY:

    From the public point of view we can say that the „Sport“ is a free-time-physical-activity as the substitution for inevitable physical work (sport for health) or as a top-level performance that is attractive for people observing such activity (elite sport). The objective of the expenditure of any public funds for sport should be the maximization of the added value which sport brings to the society. This added value is not clearly defined in Slovakia today. The last-century-perception of sport as the international medal fight, prevails. Sport as the precondition of health is not percieved by the government as a priority, which can be observed by teaching physical education at schools. Despite of some improvement there is an ambition of the governemnt to rule all sports, overpaying of some „traditional“ sports (which does not correspond to their home and international importance), multiline funding from the same resource, etc.

    The solution might be in very precise quantification of the added value of the sport for society. We shall follow-up such bookmarks as the participation of people performing physical activity for health, the results of elite athletes considering the importance of particular sport for home and international public. Public funds on central level shall be merged to the only budget chapter and an administrator should be appointed to manage these funds (e. g. Agency for Sport) under a public contract. Responsibility for particular sports shall be left for national federations and the legal and administrative obstacles shall be removed from the currently regulated sports professions.


    ŠPORT

    Vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie).

    Vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport).

    VÍZIA

    MAXIMALIZOVAŤ ZISK, KTORÝ PRINÁŠA ĽUĎOM ŠPORT

    A. ŠPORT PRE ZDRAVIE

    V modernej ideálnej krajine si dospelí ľudia uvedomujú, že dobrovoľné pravidelné vykonávanie pohybovej aktivity je náhradou za nevyhnutnosť telesne pracovať. Vo voľnom čase vyhľadávajú príležitosti na pohyb, ktorý im vyhovuje – chodia do prírody, behajú, bicyklujú, jazdia na kolieskových korčuliach, navštevujú fitnes centrá, plavárne, hrajú príležitostné hry, alebo súťažne vykonávajú niektoré zo športových odvetví. Tieto aktivity ako aj oblečenie, obuv a vybavenie financujú z vlastných prostriedkov, ktoré si vyhradili na voľný čas.

    Na trhu je množstvo poskytovateľov (športových klubov, podnikateľov a fyzických osôb), ktorí prevádzkujú fitnes centrá, otvorené či halové športoviská, ponúkajú atraktívne programy (súťaže, výlety, splavy, tábory, animované podujatia, systematické súťažné športovanie), predávajú športový výstroj a materiál. Svoje služby poskytujú za úhradu, alebo za členský príspevok.

    Samospráva vytvára podmienky na bezpečné vykonávanie telesnej aktivity investovaním do infraštruktúry, budovaním parkov, bežeckých a cyklistických ciest a chodníkov, turistického značenia, správou internetových informačných portálov. Vytváranie podmienok samospráva financuje zo svojho rozpočtu.

    Štát vychováva mladých ľudí ku kompetencii pre aktívny životný štýl prostredníctvom vzdelávacieho systému (povinné dopoludňajšie a voliteľné popoludňajšie vyučovanie) a sústavnej verejnej kampane. Súčasťou kampane je informačný systém prístupný na internete, obsahujúci katalóg športových a pohybových možností so všetkými podrobnosťami. Výchova ku kompetencii pre aktívny životný štýl je financovaná zo štátneho rozpočtu, jeho výberová zložka je spolufinancovaná rodičmi žiakov.

    V súčasnej reálnej krajine veľa ľudí kompetenciu pre aktívny životný štýl do dovŕšenia plnoletosti nezískava. Čoraz menej ľudí sa vo voľnom čase venuje telesnej aktivite. Je správne, že v tejto oblasti je deformovaný trh poskytovateľov (niektorí získavajú dotácie, niektorí si musia zarobiť prijatými platbami za svoje služby)? Poskytujú všetci poskytovatelia, ktorí sú podporovaní z verejných zdrojov, dostatočne moderné a konkurencieschopné programy, ktoré sú atraktívne pre potenciálnych klientov? Patria investície samosprávy do „zelenej“ infraštruktúry medzi priority územnej samosprávy? Štát úplne zlyháva vo výchove k želanej kompetencii (pohybovo aktívny životný štýl); orientujú sa vyučujúci skôr na výkon alebo na vytvorenie vzťahu k pohybu? Existuje aj výberová časť, kde by deti mali možnosť vybrať si svoju obľúbenú formu a obsah výchovy? Vedie štát dostatočnú verejnú kampaň za pohybovo aktívny životný štýl? Sú kompetencie štátnych orgánov v tejto oblasti výchovy zmätočné, nesprávne a decentralizované, alebo sú jasne definované a koordinované?

    CIEĽ A

    Výsledkom pôsobenia zákona o športe v oblasti pohybovej aktivity je kompetencia jednotlivca pre aktívny životný štýl. Táto kompetencia je definovaná nasledovne:

    1. znalosť dôsledkov telesnej aktivity a jej nedostatku,
    2. potreba telesnej aktivity,
    3. voľba telesnej aktivity podľa vlastnej potreby,
    4. osobná zodpovednosť za financovanie vlastnej telesnej aktivity.

    UKAZOVATEĽ A

    Počet ľudí pravidelne vykonávajúcich telesnú aktivitu.

    KĽÚČOVÝ PRVOK A1
    REFORMA VYUČOVACIEHO PREDMETU TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

    Pre celoživotný zdravý životný štýl je kľúčovým nadobudnutie vzťahu k pohybu v mladom veku. Najväčší priestor na pozitívne ovplyvnenie detí a mládeže v tomto smere je v školách a školských zariadeniach.

    Aká je realita? Vyučovací predmet telesná a športová výchova (ďalej len „TŠV“) sa vyučuje spôsobom zameraným na výkon, súťaž a meranie, alebo na zážitok? V skutočnosti ale iba malú časť detí je možné motivovať výkonovo. Väčšinu detí odrádza neatraktívny, niekedy až odpudzujúci program cvičenia, porovnávanie telesných výkonov, fyzická konfrontácia a prekračovanie intímnej zóny v rámci hier. Aktivity, ktoré deti vykonávajú radi, sú zastúpené proporčne k tým, ktoré majú radi ich učitelia? Ďalším demotivujúcim faktorom môže byť nízka úroveň hygieny v súvislosti s vyučovaním TŠV. Šatne aj sprchy sú častokrát malé, na prezliekanie je málo času vzhľadom na 45-minútovú vyučovaciu hodinu. Žiaci sa vo väčšine prípadov odmietajú v nevyhovujúcich priestoroch a z dôvodu časovej tiesne prezliekať či sprchovať, cvičia neprezlečení, alebo poloprezlečení. Dôsledkom týchto faktorov je pochopiteľný a prirodzený rast počtu detí, ktoré sú oslobodené z TŠV, hoci sú zdravé. Žiaci navyše nemajú vedomosť o aktívnom životnom štýle, o životospráve.

    V rámci reformy vyučovania TŠV boli čiastočne vykonané opatrenia na nápravu uvedeného stavu. Prišlo k zmene definovania poslania predmetu TŠV. Predmet sa vyučuje v rámci vzdelávacej oblasti „Šport a zdravie“, obsahom sú okrem telesného cvičenia aj poznatky o zdraví, výžive, či dôsledkoch vykonávania telesnej aktivity na zdravie človeka. Problémom však zostávajú ľudské zdroje. Väčšina súčasných učiteľov TŠV boli vzdelaní „klasickým“ spôsobom, otázkou je, či majú dostatočne rozvinuté „mäkké“ zručnosti potrebné pre moderný spôsob vyučovania predmetu, výstupom ktorého má byť vytvorenie vzťahu k pohybu. Učitelia boli vyškolení v tom, že majú deti naučiť kotrmelce a skákať cez kozu, na vytvorenie trvalého vzťahu žiakov k pohybu však nebol kladený dôraz (ani na rozvíjanie schopnosti učiteľov dosiahnuť tento stav). Študijný plán fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov TŠV teraz už obsahuje výučbu požadovaných zručností, ale prví takto vzdelaní študenti ukončili štúdium v roku 2013 a každoročný počet nových učiteľov je taký nízky, že potrvá niekoľko desiatok rokov, pokým sa obmenia ľudské zdroje prirodzenou cestou (viac ako 10 tis. učiteľov TVŠ). V oblasti tiež chýba analýza, či TŠV svoje poslanie plní alebo nie, neexistuje aktívna „profesijná komora“ učiteľov TŠV, a preto chýba „ťah“ na zvýšenie kvality vyučovania a osobného rastu učiteľov TŠV. Súčasťou prijímacieho konania na fakultu telesnej výchovy a športu je (alebo v nedávnej minulosti ešte bolo) testovanie fyzických schopností študenta (predpísaný počet výmykov, dosiahnutie športového výkonu), nikto sa však nezaujíma o predpoklady daného adepta byť vhodným učiteľom TŠV.

    Ako by sa dalo pomôcť súčasným učiteľom vyučovať telesnú výchovu požadovaným spôsobom (orientácia na zážitok)? Možno by bolo vhodné, aby mali mať možnosť doplniť si svoje vzdelanie (re)kvalifikačným kurzom na mäkké zručnosti a na dosiahnutie želaného stavu výchovy žiakov (t. j. kompetencia žiakov pre aktívny životný štýl).

    Atraktivite predmetu TŠV môže okrem jeho obsahu a spôsobu výučby pomôcť aj spájanie hodín telesnej výchovy po dvoj – alebo trojhodinových blokov. Žiaci by mali dostatok času na prezlečenie, vykonanie hygieny, na kozmetickú úpravu, vznikol by priestor na aktivity v prírode a pod.

    Počet hodín TŠV v rámci rozvrhu tiež ovplyvňuje vzťah žiakov k pohybu. Ak žiaci tento predmet majú radi, vytvára sa hlbší pozitívny vzťah, a sami si dobrovoľne vo voľnom čase volia pohybovú aktivitu ako spôsob trávenia voľného času. Pomôže zvyšovanie počtu hodín TŠV, ak žiaci nemajú predmet TŠV radi (ak sa z neho systematicky ospravedlňujú)? Viac nepríjemných podnetov budí silnejší odpor. Vyšší počet hodín navyše zvyšuje nároky na štátny rozpočet, na ľudské zdroje, na časové a priestorové možnosti školy.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A1.1
    Vyučovanie TŠV spôsobom, vytvárajúcim vzťah žiaka k pohybu a aktívnemu životnému štýlu.

    OPATRENIE A1.1.1
    Zmeniť obsah a metodiku výučby TŠV z výkonového/súťažného na zážitkový spôsob.

    OPATRENIE A1.1.2
    Spájať hodiny do dvoj – alebo trojhodinových blokov.

    OPATRENIE A1.1.3
    Ponúknuť učiteľom TŠV rozširujúce vzdelávanie za kredity formou kurzu mäkkých zručností a nových trendov vo výučbe TŠV.

    OPATRENIE A1.1.4
    Zachovať počet hodín TŠV v štátnom vzdelávacom programe v počte dvoch týždenne a zvyšovať ho len za podmienky zabezpečenia kvalitného vyučovania tohto predmetu s orientáciou na vytvorenie vzťahu k telesnej aktivite.

    OPATRENIE A1.1.5
    Presne definovať výstupnú kompetenciu = vedieť všetko základné o pohybe, o zdraví a aktívnom životnom štýle.

    OPATRENIE A1.1.6
    Vykonať analýzu Telesnej a športovej výchovy (všetky súvislosti, prečo necvičia, účinnosť)

    OPATRENIE A1.1.7
    Presunúť kompetenciu za vyučovanie TŠV na Štátnu agentúru pre šport.

    OPATRENIE A1.1.8
    Motivovať učiteľov na vytvorenie vlastnej profesijnej organizácie.

    OPATRENIE A1.1.9
    Zriadiť systém poradenstva, ktoré bude (aj) aktívne poskytovať učiteľom TŠV rady a princípy, týkajúce sa prístupu k predmetu TŠV.

    OPATRENIE A1.1.10
    Na štúdium na vysokej škole prijímať študentov, ktorí sú vhodní na povolanie učiteľa TŠV, namiesto testovania ich fyzických schopností.

    KĽÚČOVÝ PRVOK A2
    ŠPORTOVÉ POUKAZY

    Predmet TŠV na vytvorenie vzťahu žiaka k pohybu nestačí. Na hodinách je veľa detí, často krát v stiesnených priestoroch, učiteľ vykonáva so všetkými rovnakú aktivitu, čo nevyhovuje všetkým žiakom. Súčasťou vzdelávacieho procesu v rámci výchovy ku kompetencii pre pohybovo aktívny životný štýl by mala byť možnosť žiaka zvoliť si takú formu pohybovej aktivity, aká mu vyhovuje.

    V súčasnosti existuje istá forma podpory voľnočasových pohybových aktivít žiakov. Túto podporu však štát vykonáva nekoordinovane, decentralizovane (normatív na Centrá voľného času, podpora školských športových súťaží, dotácie na športové podujatia žiakov a pod.). Oslovuje štát touto formou podpory všetkých žiakov, alebo len ich časť? Je to spravodlivé? Dosahuje sa touto formou požadovaný cieľ? Sú školy vyhodnocované za zapájanie žiakov, ktorí sa vo voľnom čase nepohybujú, alebo za výhru v celoslovenskej súťaži? Koho zapoja, ak majú vyhrať? Iné predmetové súťaže (v biológii, matematike a pod.) slúžia na to, aby talentované dieťa malo možnosť rásť v oblasti, v ktorej získalo vedomosti na škole. Ale kde sa získavajú športové zručnosti – v školách alebo v športových kluboch?

    Riešením by mohlo byť vykonávanie pohybovej aktivity krúžkov v popoludňajších hodinách v menších skupinách 8-12 žiakov. Poskytovateľmi tohto programu by mohli byť okrem učiteľov TŠV aj iní pedagogickí pracovníci, športoví tréneri alebo iné kvalifikované osoby (inštruktori pohybovej aktivity, ďalej len „IPA“). Na telesnú aktivitu vykonávanú v týchto krúžkoch by štát prispieval jednotnou sumou 1 euro na každú pohybovú hodinu žiaka, najviac však 3 eurá týždenne (najviac 150 eur ročne na žiaka). Tento program je organizačne a finančne náročný a zvádza k podvádzaniu (760 tisíc žiakov x 50 týždňov do roka x 3 aktivity do týždňa). Budovanie veľkého štátneho administratívneho a kontrolného aparátu nie je správne, preto je potrebné použiť iný spôsob administrácie a ochrany príspevkov. Uvedené riziká výrazne zmenšuje spolufinancovanie programu rodičmi žiakov v rovnakej výške ako je príspevok štátu, to znamená 1 euro na každú pohybovú aktivitu žiaka a ďalším opatrením je povinné zverejňovanie prezenčných listín z aktivít poskytovateľmi na verejnom internetovom portáli. Ak rodič zo svojho prispeje, určite si odkontroluje, na čo peniaze šli a či za ne jeho dieťa dostalo adekvátnu službu. A nielen rodič, ale ktokoľvek na internete uvidí, kto podvádza, a následne môže konať, resp. upozorniť príslušný kontrolný orgán.

    Realizácia financovania vyššie uvedeného typu pohybovej aktivity by mohla byť riešená formou „Športových poukazov“. Tieto by svojou povahou boli nie podporou voľnočasovej športovej činnosti, ale podporou vzdelávania ku kompetencii pre pohybovo aktívny životný štýl.

    Mimoriadne dôležité je, aby sa poskytovateľom programu pohybových aktivít mohla stať akákoľvek právnická osoba a fyzická osoba, nielen doterajšie typy subjektov (školy, školské zariadenia a kluby), nakoľko doterajší systém má potenciál osloviť svojimi aktivitami len malé percento detí. Samozrejme noví poskytovatelia sa musia dostať do evidencie poskytovateľov podľa pravidiel (zverejňovanie programov, prezenčných listín a inštruktorov na internete).

    Bolo by vhodné, keby sa všetky typy viazaných živností v oblasti telesnej kultúry stali voľnými, resp. aby jedinou podmienkou vykonávania činnosti (vydania živnosti) inštruktora pohybovej aktivity bolo preukázanie odbornej spôsobilosti zložením príslušnej skúšky. Doterajšia podmienka (absolvovať vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom zariadení) je prekážkou v podnikaní, aj prax a samoštúdium je potrebné postaviť na rovnakú úroveň. Malo by byť jedno, ako sa daná osoba stala spôsobilou, dôležité je, že to preukázala (podobný princíp ako v USA vydávajú vodičské oprávnenia).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A2.1
    Normatívny princíp – každý žiak rovnako, rovnaké pravidlá pre všetkých.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A2.2
    Spolufinancovanie rodičmi vo výške minimálne 50%.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A2.3
    Otvorený trh pre poskytovateľov pohybových aktivít.

    OPATRENIE A2.1.1
    Do zákona zahrnúť pravidlá uplatňovania športových poukazov (sankcie za zneužitie, spolufinancovanie rodičmi, otvorený trh poskytovateľov, informačná povinnosť na internete, vznik a zánik poskytovateľov).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A2.4
    Dotované pohybové aktivity vedené odborne spôsobilými poskytovateľmi.

    OPATRENIE A2.4.1
    Zrušiť akreditačnú komisiu v športe a nahradiť ju štátnymi skúšobnými komisiami.

    OPATRENIE A2.4.2
    V zákone upraviť otvorenie trhu pre poskytovateľov a IPA a zákonom definovať podmienky, na základe ktorých sa každá osoba môže stať inštruktorom pohybovej aktivity (IPA):

      • zloženie predpísanej skúšky pred štátnou komisiou,
      • zápisom do verejného registra IPA,
      • dodržiavanie ustanovených pravidiel (zverejňovanie informácií na internete, oznamovacia povinnosť pri zistení podozrivých skutočností).

    KĽÚČOVÝ PRVOK A3
    KAMPAŇ ZA POHYBOVO AKTÍVNY ŽIVOTNÝ ŠTÝL

    Aby si ľudia naplno uvedomovali význam pohybovej aktivity a snažili sa o pohybovo aktívny životný štýl, je vhodné, aby na ich mienku pôsobil informačný a motivačný tlak. Tento tlak musí vyvážiť vplyvy, ktoré pôsobia (priamo či nepriamo) proti pohybovo aktívnemu životnému štýlu obyvateľov.

    Ľudia sú v súčasnosti vystavení pôsobeniu informácií o pasívnych druhoch zábavy, ktoré často krát nie sú pravdivé, ľudia nemajú informácie o telesnej aktivite a o dôsledkoch jej absencie, nemajú informácie o možnostiach, nie sú publikované motivujúce príklady dobrej praxe. Doteraz na Slovensku nikto nedokázal úspešne ľuďom vysvetliť, že pohybová aktivita je pre nich prínosom (zrejme sa tým nikto z relevantných subjektov ani seriózne nezaoberal). Ako je možné, že dieťa (v prípade jeho záujmu) pozná úplne celú modelovú sériu najnovších telefónov, ale nechce ísť hrať sa von na vzduch? Najväčšiu mieru zodpovednosti za kampaň za pohybovo aktívny životný štýl by mal niesť štát, pričom táto kampaň by mala byť permanentná a centrálne riadená. Výsledkom kampane by malo byť presvedčenie ľudí, že previezť sa na bicykli je atraktívnejšie ako presedieť večer pri televízii, že použiť nový mobil napríklad na geocaching je zábavnejšie ako ležať s ním v posteli a „četovať“ s dvadsiatimi podobnými držiteľmi smartfónov.

    V oblasti motivovania ľudí by nemali chýbať princípy a prvky ako napríklad zverejňovanie príkladov dobrej praxe, odstránenie informačnej nerovnosti (funkčný informačný systém o športe s informačnými povinnosťami povinných osôb), veľtrhy športu (obdoba výstav v cestovnom ruchu, avšak ľudia sa môžu informovať a vyberať si namiesto dovolenky pohybovú aktivitu), prezentácia elitných slovenských športovcov („vytvorenie“ ich životných príbehov a úspechov), atraktívne siene slávy jednotlivých športov (dnes „múzeum telesnej kultúry“), vzdelávacie aktivity, konferencie a semináre s tematikou pohybovej aktivity, internetová televízia pre školský a pouličný šport („next-door-girl“ efekt – ak to dokáže ona, tak aj ja), výroba a vysielanie atraktívnych televíznych programov zameraných na pohybovú aktivitu (minimálne na úrovni najlepších „superstárových“ relácií)

    Mimovládna sféra (občania a podnikatelia) nemôžu byť lídrami v presadzovaní princípov pohybovo aktívneho životného štýlu – je to drahé a nedá sa na tom zarobiť. Aby bola kampaň úspešná, musí byť vedená na najvyššej profesionálnej úrovni. Musí byť diverzifikovane adresovaná všetkým vekovým a sociálnym vrstvám. Treba úplne zabudnúť na doterajšie chápanie súčasných „pro-forma“ kampaní v tejto oblasti a tiež na takmer nátlakové manipulačné kampane typu „pite mlieko, inak zomriete“. Zodpovední pracovníci musia byť odborníkmi na komunikačné stratégie, musia byť lepší ako tí, ktorí spoločnosť „pohybovo pasivizujú“. Riešením by mohlo byť vytvorenie štátnej agentúry pre šport (resp. prepracovanie konceptu niektorej z už existujúcich štátnych organizácií).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A3.1
    Kampaň vedie Agentúra pre šport.

    OPATRENIE A3.1.1
    Zriadiť Agentúru pre šport za účelom vedenia kampane za aktívny životný štýl (a kontraktovania výkonov za týmto účelom).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A3.2
    Profesionálne vykonávanie kampane porovnateľné so zábavným priemyslom.

    OPATRENIE A3.2.1
    Uplatniť princíp profesionálneho a nemanipulovaného výberu osôb a organizácií, ktoré budú vykonávať prvky kampane.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI A3.3
    Podporu menšinových aktivít (elitných športovcov a športových podujatí, školských športových aktivít) je potrebné chápať ako súčasť kampane, a nie ako posúvanie peňazí športovým organizáciám, pretože „oni to potrebujú“.

    B. ELITNÝ ŠPORT

    V modernej ideálnej krajine sú mimoriadne úspešní športovci spoločensky uznávanými osobnosťami. Ľudia sa o nich zaujímajú, stotožňujú sa s nimi, sú pre nich pozitívnymi hodnotovými vzormi. Elitní športovci poskytujú pre verejnosť zábavu predvádzaním športového výkonu na domácich i zahraničných podujatiach (ligy, turnaje, majstrovstvá, exhibície). Elitní športovci reprezentujú Slovenskú republiku v zahraničí.

    Športovanie na elitnej úrovni sa považuje za formu súkromného podnikania, ktorej pridaná hodnota sa z vyššie uvedených dôvodov čiastočne považuje za službu vo verejnom záujme. Elitný športový výkon je výsledkom dlhodobého spolupôsobenia viacerých činiteľov (športovec, rodina, klub, národná športová federácia). Nakoľko najvyššiu úroveň tohto procesu koordinuje príslušná národná športová federácia (je prirodzeným monopolom v konkrétnom športe v krajine, pretože je jedinečne naviazaná na medzinárodnú športovú federáciu), štát nakupuje túto službu vo verejnom záujme u športových zväzov formou zákonného príspevku priamo úmerného pridanej hodnote daného športu do spoločnosti. Jediná možnosť uvoľnenia finančných prostriedkov do elitného športu (vrátane identifikácie športových talentov a ich prípravy) je prostredníctvom jasných pravidiel uplatňovaných v rámci jednej rozpočtovej kapitoly. Za verejné prostriedky na štátnej úrovni sa považujú okrem štátneho rozpočtu (MŠVVŠ, MF, MZ, MV, MO, MK, vláda) aj mimorozpočtové zdroje (koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu, výnosy právnických osôb vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve štátu).

    V súčasnej reálnej krajine je elitný šport chápaný verejnosťou aj samotnými športovými organizáciami len ako súťaž o medaily. Má verejnosť vedomosť o tom, že elitný šport plní aj oveľa dôležitejšie funkcie? Vedia ľudia, čo im elitný šport v skutočnosti prináša? Na problémy v elitnom športe sa nazerá z pohľadu potrieb športových subjektov, a nie z pohľadu ich prínosu pre spoločnosť. Za elitný šport hodný štedrej podpory z verejných zdrojov sa považuje aj šport, ktorý nie je vykonávaný na elitnej úrovni (a preto nie je zábavou pre ostatných, zápasí s nedostatkom pozornosti verejnosti a nedostatkom finančných prostriedkov). Štát poskytuje dotácie národným športovým zväzom podľa istých kritérií, ale nie je dôsledne dodržiavaný princíp rovnosti šancí (v niektorých prípadoch štát poskytuje dotácie dvom, alebo aj viacerým športovým zväzom, ktoré sú členmi tej istej medzinárodnej športovej federácie). Niektoré národné športové zväzy sú napriek kritériám „chránené“ umelým držaním vysokej dotácie z minulosti. Neexistuje dokonca ani definovaná množina činností, ktoré by boli považované za „šport“ (ani pravidlá, ktoré definujú túto množinu).

    Okrem športových zväzov štát poskytuje dotácie aj konkrétnym vybraným športovcom prostredníctvom športových zväzov, pričom prípravu tých istých športovcov financuje aj prostredníctvom stredísk štátnej športovej reprezentácie. Tieto strediská sú v rôznych rezortoch (nemajú jednotné riadenie, na zaraďovanie športovcov do týchto stredísk neexistujú jednotné pravidlá). Štát namiesto centralizácie riadenia tejto intervencie do elitného športu zriaďuje viac útvarov „zodpovedných“ za šport (napr. splnomocnenec vlády pre šport). Sumu finančných prostriedkov na celoslovenskej úrovni ani nie je možné spočítať.

    CIEĽ B

    Výsledkom pôsobenia štátu v oblasti elitného športu je maximalizovanie využitia pozitívnych hodnotových vzorov elitných športovcov na Slovensku a propagácia Slovenska v zahraničí. Tento výsledok je definovaný:

    1. poprednými umiestneniami slovenských elitných športovcov populárnych športov na významných medzinárodných podujatiach,
    2. využitím elitných športovcov vo verejnej kampani za aktívny životný štýl.

    UKAZOVATEĽ B

    Počet bodov za umiestnenia

    KĽÚČOVÝ PRVOK B1
    PODPORA ŠPORTOVÝCH ODVETVÍ CENTRÁLNE A PRIAMO ÚMERNE ICH SPOLOČENSKÉMU PRÍNOSU

    Pri podpore elitného športu je dôležité zodpovedať dve základné otázky: Akú aktivitu je alebo nie možné označiť za šport (pri vysokom majstrovstve za „elitný"), a ako vyčísliť pridanú hodnotu konkrétnej aktivity (konkrétneho elitného športu).

    Existuje niekoľko parametrov, ktoré sa dajú použiť na definovanie „športu". Bez ohľadu ma to, či pôjde len o telesnú aktivitu alebo aj duševnú, či musí alebo nemusí byť prítomný prvok súťaženia podľa pravidiel, každý „šport“ by mal byť zastrešený svojou medzinárodnou športovou federáciou, ktorá je tvorená (jedinečnými) národnými športovými zväzmi. Športy by mali byť akceptované (pokiaľ to ide) ešte vyššie postavenými organizáciami (MOV, ARISF, IWGA, Sportaccord). Okrem športov zastrešených najvyššie zastrešujúcimi organizáciami existuje veľa športov, ktoré zastrešené nie sú. Na tieto je potrebné vypracovať jednoznačnú metodiku ich akceptovania ako šport (sú športom aktivity ako napríklad pretláčanie rukou, či poker?). Definícia množiny športov nesmie umožňovať svojvoľný výklad úradníkmi alebo politikmi, a preto je potrebné definovať ju v zákone.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B1.1
    Zostavenie zoznamu aktivít, ktoré budú považované za športové odvetvia.

    OPATRENIE B1.1.1
    Navrhnúť metodiku určovania množiny činností považovaných za (elitný) šport – rozšíriť súbor aktivít, o ktorých hovoríme, že sú športové (nielen tradičné športy a hry).

    Keď bude definovaný súbor aktivít považovaných za šport, bude potrebné porovnať mieru ich spoločenského prínosu (pridanej hodnoty do spoločnosti). Táto pridaná hodnota konkrétneho športu je presne kvantifikovaná, priamo úmerne závisí od významu športového úspechu, záujmu slovenskej a medzinárodnej verejnosti o konkrétny šport a výsledok, podielu identifikovaných talentov v konkrétnom športe z celkového počtu identifikovaných talentov na Slovensku, zapojenia počtu športovcov do 18 rokov do oficiálnych majstrovských súťaží v danom športe, účinku danej športovej aktivity na zdravie športujúceho.

    Všetky tieto parametre musia byť verejne prístupné, pravdivé a musia byť pravidelne aktualizované (zber výsledkov, prieskumy sledovanosti a prieskumy verejnej mienky, porovnávanie databázy športovcov s inými verejnými databázami – REGOB – zosnulé osoby, a pod.).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B1.2
    Vyčíslenie pridanej hodnoty každého športového odvetvia pre Slovensko.

    OPATRENIE B1.2.1
    Navrhnúť metodiku výpočtu pridanej hodnoty každého elitného športu.

    V súčasnosti sú prostriedky z verejných zdrojov na celoštátnej úrovni decentralizované a nie sú ani verejne známe. Nie je ani presne stanovené, čo sú a čo nie sú prostriedky vynakladané na (elitný) šport. Okrem rozpočtovej kapitoly 026 „Národný program rozvoja športu v SR“ v správe sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež na MŠVVŠ SR sú to prostriedky úradu vlády, ministerstiev obrany, vnútra, zdravotníctva, financií, kultúry, ďalej koncesionárske poplatky v objeme nákladov na výrobu a vysielanie športových prenosov vo verejnoprávnych médiách, prostriedky štátnych akciových spoločností, vynaložené na podporu športu, rozpočet verejných vysokých škôl na vzdelávanie trénerov a na vedeckú činnosť, prostriedky zdravotných poisťovní vynakladané na prevenciu (existuje vôbec niečo také? sú výnosy zdravotných poisťovní tiež verejným majetkom, ak sú tvorené povinnými odvodmi obyvateľov?), a pod. Okrem časti prostriedkov v kapitole 026 neexistujú transparentné, jednotné a účelné kritériá, ktoré by zabezpečovali vynaloženie prostriedkov na jednotlivé športy v pomere k ich spoločenského prínosu.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B1.3
    Spravovať všetky finančné prostriedky centrálne Štátnou agentúrou pre šport.

    OPATRENIE B1.3.1
    Všetky zdroje na štátnej úrovni vyčísliť a zlúčiť do osobitnej kapitoly

    OPATRENIE B1.3.2
    Zrušiť všetky súčasné útvary štátnych inštitúcií pre šport.

    OPATRENIE B1.3.3
    Zriadiť Štátnu agentúru pre šport za účelom centrálnej správy verejných prostriedkov na celoštátnej úrovni.

    KĽÚČOVÝ PRVOK B2
    KOMPETENTNÉ NÁRODNÉ ŠPORTOVÉ ZVÄZY

    Pre dosahovanie úrovne elitných športových výkonov sa športovci združujú do autonómnych organizácií – národných športových zväzov. Národný športový zväz je autoritou, ktorú akceptuje medzinárodná športová federácia. V ideálnom prípade je národný športový zväz vytvorený z vôle združených športovcov/klubov, a teda by mal byť najvyššou autoritou v danom športe aj pre orgány štátnej správy. Nikto nemôže rozumieť riadeniu daného športu lepšie ako jeho volení zodpovední funkcionári. Ak vedenie zväzu neriadi zväz v súlade s vôľou jeho členov, bude jeho členmi vymenené alebo bude dosahovať horšie parametre a bude dostávať menší príspevok z verejných zdrojov.

    Prax je však iná. Vedenie zväzov je často krát neochotné zodpovedať sa za svoje rozhodnutia svojim členom, a už vôbec nie verejnosti (hoci finančné prostriedky pochádzajú práve od nezdružených občanov). Do orgánov sú volené osoby, ktoré „vedia vybaviť peniaze“ namiesto toho aby rozumeli riadeniu športu, nie je pre nich podstatný spoločenský prínos ich športu, ale snažia sa rôznym spôsobom korumpovať priemerné a slabé kluby/členov, pretože tých je volebná väčšina.

    Štátne orgány v snahe eliminovať toto správanie podliehajú mylnému presvedčeniu, že vedia riadiť konkrétny šport (resp. všetky športy) lepšie ako volení (a profesionálni) športoví funkcionári v národných športových zväzoch, a vybíjajú energiu v nič neriešiacom určovaní pravidiel a podmienok použitia poskytovaných dotácií a nekonečnej kontrole ich použitia, čomu nemôžu po odbornej stránke rozumieť (nevedia posúdiť efektívnosť použitia finančných prostriedkov).

    Pritom existuje prirodzené riešenie celého problému: štátne orgány sa musia vzdať snahy o finančné riadenie vstupov (predpisovanie, na čo sa smie použiť dotácia), dať zväzom slobodu pri narábaní s poskytnutými finančnými prostriedkami výmenou za verejné hospodárenie národného športového zväzu.

    Podobne by mal štát prestať regulovať oblasti týkajúce sa vnútorných záležitostí zväzov, mal by prestať so zriaďovaním rôznych centier prípravy reprezentantov a namiesto toho by mal presne definovať pravidlá a podmienky pre národné športové zväzy, za akých budú mať možnosť slobodne narábať s poskytnutými finančnými prostriedkami. Prostriedky by mal štát rozdeliť celé bez zbytku národným športovým zväzom podľa merateľných ukazovateľov, a potom sa zamerať len na kontrolu výstupov = presne tých istých ukazovateľov. Bez tejto slobody (a následnej zodpovednosti za túto slobodu) sa zväzy nestanú kompetentnými. Ak nebude dotácia naviazaná na výstupy, zväzy sa naučia, že dôležité je „vykonávať činnosť", nie „dosiahnuť výsledok". Zväz potom hospodári s finančnými prostriedkami podľa svojho plánu (organizovanie súťaží a iných podujatí, nákup techniky, výstavba infraštruktúry), na každú aktivitu však musí mať dosť peňazí (štát už na ňu prispel tým že rozdelil všetky štátne peniaze na zväzy podľa kľúča).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B2.1
    Zodpovednosť za koordináciu vlastného elitného športu nesú výlučne príslušné národné športové zväzy.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B2.2
    Národné športové zväzy sú financované štátom v pomere pridanej hodnoty ich športu pre spoločnosť.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B2.3
    Akékoľvek aktivity, ktoré sa týkajú daného športu, sú v kompetencii príslušného národného športového zväzu (príprava elitných športovcov, organizovanie podujatí, účasť na podujatiach, identifikácia talentov, účasť na univerziádach a olympijských hrách, vzdelávanie vlastných trénerov, rozhodcov, budovanie príslušnej infraštruktúry a pod.), ktorý ich hradí zo svojich prostriedkov a nie sú predmetom ďalšej finančnej intervencie z verejných zdrojov.

    OPATRENIE B2.3.1
    Zrušiť nadnormatív športových tried, športových škôl, stredísk prípravy reprezentácie Slovenskej republiky a ďalšie obdobné programy.

    OPATRENIE B2.3.2
    Na vysokých školách vyňať z verejného financovania študijné programy pre trénerstvo konkrétnych športov.

    Nakoľko touto kompetenciou národný športový zväz získa prostriedky daňových poplatníkov, je potrebné, aby bola možná verejná kontrola jeho (aj finančných) rozhodnutí. Štát by mal preto zákonne stanoviť podmienky pre národný športový zväz čo sa týka znenia stanov (ochrana členských práv pred svojvôľou volených orgánov), zloženia orgánov a jeho hospodárenia. Na dosiahnutie vyššieho stupňa verejnej kontroly je potrebné uzákoniť povinné členské príspevky, povinnosť viesť verejné účtovníctvo na všetkých účtoch, vrátane súkromných prostriedkov, vrátane všetkých dcérskych organizácií, zákaz deficitného hospodárenia pre zväzy aj ich dcérske spoločnosti (a všetky spoločnosti, v ktorých majú podiel).

    Rovnaký princíp platí v oblasti vzdelávania trénerov, rozhodcov, či iných športových odborníkov (zapisovateľov, časomeračov a pod.) pôsobiacich takmer výlučne len v konkrétnom športovom zväze, nakoľko ich odborné zručnosti sú neprenosné pre iný druh športového odvetvia. O ich autorizácii trénovať, rozhodovať oficiálne súťaže (o licencii), rozhoduje príslušný národný športový zväz. Akékoľvek vzdelanie by daný rozhodca alebo iný športový odborník mal absolvované, ak národný športový zväz nesúhlasí s tým, aby vykonával činnosť v rámci pôsobnosti zväzu, tak odborník ju vykonávať jednoducho nebude môcť. Je to tak aj v zahraničí, napríklad aj rozhodca s najvyššou licenciou na Slovensku najprv musí získať licenciu na rozhodovanie súťaží v danej krajine (v USA, Holandsku, či inde) od jej národného zväzu.

    Súčasná legislatíva stanovuje päťstupňovú klasifikáciu vzdelávania trénerov, pričom dva najvyššie stupne sú možné len na univerzite. Je to neštandardné, nakoľko keď zväz nesúhlasí, tak môže mať adept aj dve vysoké školy, a aj napriek tomu nebude môcť vykonávať činnosť, ak nesplní podmienky zväzu. Je správne, ak je trénerské štúdium na vysokej škole financované z verejných zdrojov? Slúži absolvent takéhoto štúdia verejnosti, alebo len tým športovým zväzom, ktoré majú pod kontrolou vzdelávanie svojich trénerov na príslušnej vysokej škole? Nebolo by správnejšie, aby príslušný zväz bol objednávateľom a platiteľom príslušných študijných programov? Ak zväz potrebuje pre rozvoj svojho športu takúto službu, je správne aby si ju platil sám? Majú sa mu na to poskladať tie športy, ktoré takéto štúdium nepotrebujú?

    Dnes je výkon trénerskej činnosti (aj rozhodcovskej, zapisovateľskej, časomeračskej) viazanou živnosťou, čo nie je možné považovať za správne. O trénerských triedach by mal rozhodovať výlučne národný športový zväz (ak potrebuje takéto delenie vzdelania trénerov). Štát by mal len preveriť odbornú spôsobilosť osôb pracujúcich v oblasti pohybových aktivít (takou je aj trénerská činnosť). Akreditačná komisia, ktorá teraz vykonáva akreditáciu vzdelávacích zariadení, by nemala opodstatnenie. Sú dôležitejšie vedomosti alebo spôsob ich nadobudnutia?

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI B2.4
    Status Národného športového zväzu je podmienený splnením zákonných podmienok (100% verejná kontrola, verejné účtovanie, stanovy, orgány a ich rozhodnutia, vyrovnané alebo prebytkové hospodárenie).

    OPATRENIE B2.4.1
    Zákonom definovať podmienky monopolného postavenia národného športového zväzu.

    C. LEGISLATÍVNE A INŠTITUCIONÁLNE OPATRENIA

    KĽÚČOVÝ PRVOK C1
    ZÁKON O ŠPORTE

    Akýkoľvek nový zákon sa v spoločnosti prijíma vtedy, ak na to existuje dôvod (napr. odstránenie prekážok v rozvoji odvetvia, alebo chýb v predchádzajúcej legislatíve). Zákon by nemal byť prijímaný za účelom zvýšenia regulácie tam, kde to nie je potrebné, prijímaný zákon by nemal zasahovať do života občanov viac ako je nevyhnutné. Ďalšou zásadou by malo byť, že schválením zákona sa (pozitívne) zmení stav oproti dobe pred platnosťou zákona. Je nezmyslom schvaľovať zákon, ktorý nič nerieši (pri ktorom v doložke vplyvov je všade vyznačené „nemá vplyv na...“).

    Pred prijatím zákona o športe je nevyhnutné odpovedať na otázku, či vôbec tento zákon potrebujeme, a prečo. Ak ho potrebujeme, má len riešiť medzery v doterajších zákonoch alebo má posúvať stav spoločnosti ďalej? Ak posúvať, tak kam? Chceme sa podobať na okolité krajiny, ktoré majú podobné problémy ako my, alebo je naším vzorom niektorá z vyspelých krajín? Ktorá krajina by sa vlastne dala nazvať „vzorovou“ krajinou pre Slovensko budúcnosti?

    Ak je pre občanov Slovenska potrebné mať zákon o športe, nech je zákonom, ktorý odstráni prekážky v oblasti športu, napraví chyby v súčasnej legislatíve a vytvorí podmienky pre lepší život občanov Slovenska (nielen pre vybrané subjekty pôsobiace v športe).

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI C1.1
    Akékoľvek opatrenie v zákone o športe musí priniesť zlepšenie stavu (odstránenie prekážok v rozvoji športu, odstránenie chýb alebo medzier v legislatíve) a musí byť objektívne merateľné.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI C1.2
    Zákon má riešiť výhradne také oblasti ktoré sú na prospech všetkým občanom, nielen športovým subjektom, a sú nevyhnutné pre uplatňovanie štátnej politiky.

    OPATRENIE C1.1.1
    Zákonom definovať „šport“ nasledovne:

      1. dobrovoľná voľnočasová pohybová aktivita,
      2. elitný šport.

    OPATRENIE C1.1.2
    Zákonom definovať „Register športov“ za účelom jednoznačného ohraničenia, ktorá činnosť je a ktorá nie je športom (vrátane kritérií).

    OPATRENIE C1.1.3
    Zákonom definovať „Register oprávnených subjektov“ pre príjem štátnych finančných prostriedkov (národný športový zväz pre každý šport, ošetrenie jeho monopolného postavenia, zákonné podmienky vzniku a fungovania, verejné účtovanie, a pod.).

    OPATRENIE C1.1.4
    Zákonom zlúčiť všetky prostriedky do jednej kapitoly (napr. Fond pre šport), ktorú bude spravovať Agentúra pre šport ako jediný verejný subjekt na celoštátnej úrovni.

    OPATRENIE C1.1.5
    V zákone definovať kritériá pre výpočet podielu pridanej hodnoty jednotlivých športov pre spoločnosť.

    OPATRENIE C1.1.6
    V zákone definovať informačný systém o športe a rozsah informačnej povinnosti jednotlivých subjektov (register všetkých finančných prostriedkov v športe).

    OPATRENIE C1.1.7
    Zákonom zrušiť akreditácie vzdelávacích zariadení a zmeniť podmienku pre vykonávanie živnosti v oblasti športu – zaviesť štátnu skúšku spôsobilosti inštruktora pohybových aktivít.

    OPATRENIE C1.1.8
    Zákonom definovať kompetencie subjektov nasledovne:

    občan:

    sám sa stará o svoju pohybovú aktivitu (aj si ju sám platí),

    klub:

      1. poskytuje program pohybových aktivít,
      2. poskytuje podmienky pre tréningový proces elitných športovcov,

    národný športový zväz:

      1. koordinuje športové aktivity vo svojom športe,
      2. koordinuje výber a prípravu športových talentov vo svojom športe,
      3. koordinuje prípravu elitných športovcov vo svojom športe,
      4. rozvíja svoj šport (tréneri, rozhodcovia, funkcionári a ďalší odborníci),
      5. zastupuje svoj šport na medzinárodnej úrovni,

    samospráva:

      1. vytvára podmienky na vykonávanie pohybových aktivít (športovanie) všetkých občanov,
      2. financuje infraštruktúru (telocvične) na školách,

    štát:

      1. financuje elitný šport,
      2. vedie kampaň za pohybovo aktívny životný štýl,
      3. spolufinancuje športové poukazy (spolu s občanmi),
      4. financuje predmet telesná výchova.

    KĽÚČOVÝ PRVOK C2
    AGENTÚRA PRE ŠPORT

    Je v poriadku, že v súčasnosti sa z jedného zdroja (štátny rozpočet) rozvetvia finančné prostriedky na množstvo ciest (napr. MŠVVŠ SR, Úrad vlády, MV SR, MO SR, MK SR), aby sa nekoordinovane stretli pri podporených subjektoch? Ak kritériá poskytovania prostriedkov nie sú rovnaké, má štát možnosť efektívne uplatňovať svoju politiku?

    Agentúra pre šport by bola zriadená ako príspevková organizácia (resp. by vznikla prepracovaním konceptu niektorej z už existujúcich štátnych organizácií) a mala by nasledovné kompetencie:

    • koordinácia rekvalifikačných kurzov pre učiteľov TV,
    • kontrola vyučovania predmetu TV,
    • schvaľovanie študijných plánov a podmienok štúdia pre budúcich učiteľov TV,
    • koordinácia športových poukazov,
    • vykonávanie skúšok (zriaďovanie skúšobní) inštruktorov pohybovej aktivity,
    • koordinácia kampane za pohybovo aktívny životný štýl,
    • správa informačného systému o športe,
    • správa Fondu pre šport (finančné prostriedky pre šport na celoštátnej úrovni),
    • koordinácia systému identifikácie športových talentov,
    • prevencia a kontrola v rámci antidopingu,
    • zabezpečovanie plnenia medzinárodných záväzkov v oblasti športu.

    Okrem vyššie uvedeného by Agentúra pre šport poskytovala za úhradu napríklad služby v oblasti rozvoja ľudských zdrojov mimovládnych športových organizácií (kľúčové kompetencie pre riadenie, plánovanie, komunikáciu, a pod.), informačné a analytické služby pre vládu a verejnosť, osvetové a vzdelávacie aktivity prierezového charakteru, „vzdelávanie“ elitných športovcov a pod.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI C2.1
    Agentúra pre šport má kompetencie, ktoré sú jedinečné v rámci centrálnej štátnej správy (žiadne iné subjekty v centrálnej štátnej správe nemajú žiadnu z kompetencií Agentúry pre šport).

    Fond pre šport by vznikol zlúčením nasledovných finančných prostriedkov a ľudských zdrojov:

    • sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež MŠVVŠ SR,
    • Národného športového centra,
    • Antidopingovej agentúry SR,
    • vyučovanie telesnej výchovy, mimoškolská športová činnosť (vrátane centier voľného času, školských športových klubov, školských športových súťaží, a pod.), nadnormatívy športových tried a športových škôl zo sekcie regionálneho školstva MŠVVŠ SR,
    • vysokoškolské športové kluby zo sekcie financovania a rozpočtu MŠVVŠ SR,
    • vládny splnomocnenec pre šport na úrade vlády SR,
    • VŠC Banská Bystrica pri MO SR,
    • SŠŠR pri MV SR,
    • finančné prostriedky pre šport na MF SR,
    • finančné prostriedky na propagáciu pohybu na MZ SR,
    • výroba, licencie a vysielanie športových prenosov v RTVS,
    • zisk štátnych akciových spoločností v objeme prostriedkov poskytnutých na šport,

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI C2.2
    Zákonný zákaz financovania športu celoštátnymi inštitúciami inak ako príspevkom do Fondu pre šport.

    Agentúra pre šport by mala byť vysoko profesionálna a nezávislá od politických vplyvov. Preto by jej riaditeľ mal byť menovaný do svojej pozície vo verejnom výberovom konaní, mal by mať osobný kontrakt s konkrétnymi cieľmi a merateľnými ukazovateľmi. Jedinou možnosťou jeho odvolania by bolo neplnenie cieľov uvedených v kontrakte.

    PODMIENKA UDRŽATEĽNOSTI C2.3
    Profesionálne, politicky nezávislé a neskorumpovateľné vedenie Agentúry, hodnotené podľa plnenia cieľov, neodvolateľné politicky.

    O AUTOROVI:

    • absolvent Stavebnej fakulty
    • aktívny športovec (basketbal, softbal, bejzbal), viacnásobný Majster Slovenska ako hráč aj ako tréner, viacnásobný najlepší hráč sezóny (1978 – 1991)
    • reprezentant a reprezentačný tréner v bejzbale (1991 – 1993)
    • rozhodca bejzbalu a softbalu (1991 – súčasnosť)
    • zakladateľ a generálny sekretár Slovenskej baseballovej federácie (1991 – 2000)
    • učiteľ telesnej výchovy na strednej škole (1991 – 1994, 2007)
    • učiteľ povinne voliteľného predmetu (softbal) na FTVŠ (2003 – 2004)
    • živnostník-konzultant v oblasti športovej administratívy (2001 – 2004)
    • vedúci oddelenia informatiky v Národnom športovom centre (2004)
    • člen výkonného výboru Konfederácie športových zväzov a Dozornej rady Slovenského združenia telesnej kultúry (2001 – 2004)
    • sekretár Slovenského výboru pre Európsky deň vzdelávania prostredníctvom športu (EYES 2004)
    • člen pracovných skupín v oblasti športu v rámci štruktúr EÚ (2004, 2009-2011)
    • spoluautor návrhu novelizácie zákona č. 300/2008 (zákon č. 528/2010 – financovanie športu)
    • prednášajúci na viacerých fórach venovaných financovaniu športu a riadeniu športových organizácií (1997 – súčasnosť)
    • inštruktor a tréner rozvoja mäkkých zručností a tímovej dynamiky v športe (2004, 2009)
    • analytik v oblasti riadenia a financovania športu (prizývaný na spoluprácu)
    • od roku 2009 zamestnanec Sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠVVŠ SR

    ZDROJE:

    • študijný pobyt v Austrálii na tému „Šport a spoločnosť“ (2001)
    • konferencia „Školský šport“ (Štrbské Pleso, 2009)
    • medzinárodný seminár „Školský šport dnes a zajtra“ (Senec, 2002)
    • rôzne konferencie a semináre v oblasti financovania a riadenia mimovládnych organizácií (Bratislava, Praha, 1992 – 2013)
    • vlastná administratívno-športová prax od r. 1975 po súčasnosť 

    Stanislav Moravčík    19. október 2014 12:59
    ŠPORT – JEHO POŇATIE A POSLANIE.
    Narastajúce problémy športu na Slovensku uzatvárajú kruh z ktorého sa čoraz ťažšie hľadajú východiská. Hľadaním východisk je určitým spôsobom aj diskusia. A diskusia je to čo športu už dlhšiu dobu chýba. Jeho organizácie, zväzy a kluby sú v snahe o prežitie v pôsobení odstredivých síl a tým i vzájomnej izolovanosti. Mlčí i športová veda, ktorá vlastne ani nie je poriadne inštituciolizovaná a akademické prostredie sa javí až príliš v područí rezortu. Športové média sa na zmenšujúcom priestore sústreďujú na povzbudenie nášho športu úspechmi jeho špičiek, čo nie je jednoduché. Športová verejnosť tak ani nemá príležitosti na diskusiu o tom aký a na čo je šport, ale má starosti, ako ostatná verejnosť a šport je pre väčšinu len okrajovou záležitosťou na ktorý „neostáva čas“. Aj z tohto pohľadu sa dá chápať príspevok p. Strečanského - Šport, ktorý ste uverejnili ešte predminulý mesiac a na ktorý je táto reakcia ( oneskorená pre snahu o širšiu platformu). Prínosom je predovšetkým otvorenosť a úprimná snaha poukázať na hlavné problémy a ich riešenie. Niektoré pojmy sú v rozpore so stále platným zákonom č.288/1997 (§2 Vymedzenie niektorých pojmov), zákon č. 300/2008 žiadne vymedzenie pojmov neuvádza, čím tiež poukazuje na aktuálnu potrebu nového zákona i s riešením tohto problému. Pravdepodobne p. Strečanskému ide skôr o hľadanie nových prístupov a podnet do diskusie, čo sleduje i tento komentár. Abstrakt príspevku (ďalej len príspevok) obsahuje niektoré terminologické chyby z ktorých vyplývajú ďalšie omyly. Poňatie športu, „ako vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity, a náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať“ s pomenovaním šport pre zdravie, alebo „na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú“ s nazvaním elitný šport je značne nepresné a odvádzajúce od podstaty. Šport ako dobrovoľná voľnočasová aktivita je zastaralé chápanie, ktorým sa skôr označuje vyplnenie voľna pohybovou aktivitou (najmä víkendové a dovolenkové). Pritom pohybová aktivita podľa WHO má význam ak sa jej mládež do 18 rokov venuje 1 hodinu denne (strednou intenzitou) a dospelí 30 minút denne (min. 3-4 x do týždňa) v strednej intenzite. Výstižnejšie ako voľnočasová aktivita by tak bolo jej označenie- každodenná aktivita, alebo aspoň „voľnočasový“ prívlastok radšej nepoužívať, ako sa nepoužíva na iné akivity, nakoľko okrem práce su to všetky ostatné. Pre systematickú pohybovú aktivitu so široko rozmernou pôsobnosťou nielen pre jednotlivca, ale i spoločnosť je poňatie voľnočasová aktivita nepresné a znižuje jeho postavenie a význam. Preto sa chápe, ako nevyhnutná súčasť života, nakoľko len s ňou je možný harmonický rozvoj osobnosti. Vo vyspelých krajinách (v minulosti i u nás) je zaraďovaná aj na pracoviská. V takomto poňatí sa dáva do súvislosti i so zmenou hodnotovej orientácie obyvateľstva. Je vhodná pre každého bez ohľadu na vek, zdravotný stav, zamestnanie a je nenahraditeľná inou aktivitou, preto prívlastok nevyhnutná nie je nadnesený. Vyjadrenie „náhrada za nevyhnutnosť telesne pracovať“, akoby ju určovala len pre duševne pracujúcich. Naviac i telesne pracujúci majú kompenzujúce pohybové aktivity a to i v (po)pracovnom procese, ako to spomínajú i základné európske či svetové dokumenty o športe. Pre svoju prístupnosť celej populácii, nenáročnosť na zabezpečenie, ale i jednoduché technické ovládanie i zručnosti a jeho všestrannosť (zdravotná, výchovná, vzdelávacia, sociálna, kultúrna, ekonomická atď.) a nie len zdravotný (i keď možno hlavný) význam sa všade vo svete nazýva šport pre všetkých (ŠPV) a nie šport pre zdravie. Šport pre zdravie môže viesť i k pomýleniu i skutočnosť, že sa tak nazývajú špeciálne zdravotné aktivity a cvičenia(resp. i zdravotný šport) . I keď za zdravie sa niekedy považuje stav fyzickej, duševnej a sociálnej prosperity a absencia choroby je bežné jeho zaužívané poňatie. Namiesto športu pre zdravie, ako dobrovoľnej voľnočasovej aktivite a náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať je - šport pre všetkých, ako nevyhnutná súčasť života vhodnejší. Elitný šport je podobne, ako top šport a biznis šport menej používaná a menej presná obmena či „moderné“ pomenovanie vrcholového športu. U početnej verejnosti pôsobí i antipatický sprofanovaným pojmom „elita“, ktorá sa neustále viac vzďaľuje od väčšinovej populácie. Podobne aj „vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú“ nie je výstižnou charakteristikou. (atraktívna je i pre tých čo sa na nej podieľajú). To však nie je podstatné. Rozhodujúce je, že v platnej legislatíve i odbornej literatúre používaný názov: vrcholový šport nevnáša chaos a pripravovaný zákon by zosúladil s oficiálnym používaním. Zároveň sa tým pre šport vytvára adekvátne miesto, a postavenie pre naplnenie jeho poslania v spoločnosti. Jeho pomenovanie určuje jeho poňatie a poňatie determinuje jeho poslanie.
    -2-
    A. ŠPORT PRE ZDRAVIE, alebo ŠPORT PRE VŠETKÝCH
    Potrebu pravidelnej pohybovej aktivity (ktorej sa venuje pozornosť), si uvedomujú ľudia z viacerých dôvodov. Náhrada za nevyhnutnosť telesne pracovať, ako to uvádza i príspevok je dôvod nepodstatný, i zle chápaný. Tak ako tu prezentovaná pozornosť zo strany štátu tejto oblasti pozostávajúca len na výchove a vedení kampane ku kompetencii pre aktívny životný štýl čo je vytrhnutím jednej súčasti z komplexu subsidiarity štátu. Preto ani maximálna podpora takouto kampaňou nemusí viesť k zlepšeniu, ak sa zanedbá ďalšia starostlivosť. Naopak jednostrannosť môže obmedziť iné oblasti, ktorých nedostatky môžu pôsobiť kontraproduktívne a to i odrádzaním od pohybovej aktivity. Hlavný problém je predovšetkým v tom, že šport pre všetkých, tak ako celý šport nemá vytvorený systém čo vedie k deformáciám, ako je roztrieštenosť štruktúry športu, zrušeniu regionálnych článkov, zrušenie strešných organizácií, nepodporovanie športu pre všetkých, navyšovanie dotácií preferovaným športom, nekoordinovanosť športového hnutia a pod. Rozpad štruktúry športu pre všetkých tak priamo pôsobí aj na nedostupnosť pohybovej aktivity (napr. z viac, ako 2000 klubov ŠPV z pred desiatych rokov už nezostala ani pätina) a fitnes centrá, plavárne a iné komerčné zariadenia sú pre väčšiu časť populácie najmä z finančných a lokálnych dôvodov neprístupné. Aj preto organizácie športu pre všetkých orientovali svoje aktivity k nenáročnosti zabezpečenia (priestor, organizácia, výstroj atď.) a tak sa i historický vyvíjali. Takýto stav ovplyvňovaný (okrem spomenutých problémov) aj životnou úrovňou, nedostatočnou infraštruktúrou, nedofinancovaním športu a pod. bude zrejme pretrvávať i v budúcnosti. To však vyžaduje komplexne riešenie koordinované reálnou politikou štátu v športe k verejnej správe, samospráve, súkromnému sektoru, ale najmä zastrešenému športovému hnutiu s ucelenou štruktúrou a efektívnymi formami, za pomoci vied o športe, športových médií a ostatnej spoločnosti. Základným predpokladom je prijatie legislatívnych opatrení v novom zákone o športe, ktoré budú športovanie verejnosti podporovať komplexne. Konštatovanie, že v „súčasnej reálnej krajine“ – podľa príspevku - „...je deformovaný trh poskytovateľov (niektorí získavajú dotácie, niektorí si musia zarobiť platbami za svoje služby)“ je potrebné uviesť do reality. Predovšetkým je deformovaný nielen trh poskytovateľov, ale celý šport pre všetkých, presnejšie povedané likvidovaný. Dlhodobejšia deformácia sa zvýšila pred tromi rokmi najmä redukciou „už redukovaných“ dotácií organizáciám športu pre všetkých len na aktivity pre mládež do 18 rokov. V tomto roku prešla do likvidácie, keď dotácie nie sú žiadne. Preto tvrdenie„...niektorí získavajú dotácie...“ je skôr len prianím. Pri súčasnej legislatíve, keď normálne získanie iných zdrojov je problém i pre atraktívne športy, znamená pre organizácie športu pre všetkých neposkytnutie dotácií ich koniec, i keď práve ony sú nositeľom pravidelných pohybových aktivít a nie len ako často uprednostňovaní organizátori rôznych jednorázových akcií. Pritom požadované 1% z rozpočtu na šport by aspoň udržalo pri živote všetky hlavné aktivity organizácií športu pre všetkých. Žiaľ z dôvodu šetrenie (oficiálne zdôvodnenie na webe) muselo byť aj toto posledné štátom podporované športovanie verejnosti obetované. Cieľ A (príspevok): „Výsledkom pôsobenia zákona o športe v oblasti pohybovej aktivity je kompetencia jednotlivca pre aktívny životný štýl. Táto kompetencia je definovaná: a. znalosť dôsledkov telesnej aktivity a jej nedostatku, b. potreba telesnej aktivity, c. voľba telesnej aktivity podľa vlastnej potreby, d. osobná zodpovednosť za financovanie vlastnej telesnej aktivity“ . Nakoľko väčšina obyvateľov je natoľko kompetentná (Eurobarometer 2013), že si uvedomuje znalosť dôsledkov telesnej aktivity a jej nedostatku, i potrebu pohybovej aktivity, vie si aj vybrať čo potrebuje, aj by si ju zaplatila, len nemá (väčšina) za čo. Zákon len pre spomenutý cieľ by bol zbytočný. Potrebná je komplexná starostlivosť s poskytovaním dostupných všestranných podmienok a s prihliadnutím na možnosti obyvateľstva (členské príspevky, najnutnejšie príplatky, na rozdiel od drahých poplatkov komerčným poskytovateľom založených na zisku) prostredníctvom organizácií športu pre všetkých a klubov športu pre všetkých športových zväzov. Tak je to všade vo svete a tak by to mohlo byť úspešné aj u nás. Preto by cieľ mohol byť stanovený nasledovne: Umožniť každému záujemcovi zapojiť sa do pravidelnej športovej aktivity organizovanej, alebo neorganizovanej (usmerňovanej) v mieste bydliska, školy i pracoviska v kluboch ŠPV, rekreačného športu športových zväzov, SOV, krúžkoch na školách a a tým zvyšovať a udržiavať zdravie, zdatnosť a podporovať výchovu, vzdelávanie a sociálne začlenenie pre zachovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka a zvyšovanie kvality života celej spoločnosti.
    -3-
    Ukazovateľ A. Počet ľudí pravidelne vykonávajúcich telesnú aktivitu by mal byť doplnený aj o to ako je vykonávaná (intenzita, objem) a či okrem telesnej aktivity plní aj ďalšie funkcie, výchovno - vzdelávaciu, socializáciu, kultúrnu, ekonomickú atď. Kľúčový prvok A1 Reforma vyučovacieho predmetu Telesná a športová výchova Kľúčový prvok A2 Športové poukazy. Telesná a športová výchova, ako súčasť vyučovania by mala byť v kompetencii školskej legislatívy (školský zákon). Zákon o športe by sa mal zaoberať len súvislostiam športu so školskou a mimoškolskou TŠV. Preto len stručné pripomienky: Krízový stav vo vyučovaní predmetu TVŠ, ktorý sa neustále zhoršuje vyžaduje neodkladnú reformu. Jej základ je v personálnom a materiálnom zabezpečení. A tým je starostlivosť o učiteľov (primerané platy, doškoľovanie a pod.) resp. vedúcich krúžkov a aspoň základné materiálne vybavenie škôl resp. spolu s príslušným klubom a pod. Iné riešenia sú len provizóriom, ktoré dosiahnutie požadovaného cieľa len odďaľuje a obetuje ďalšie generácie rôznym civilizačným problémom. Cieľom (i povinnosťou) nielen školy, ale i spoločnosti voči mladej generácii by malo byť, aby zo školy vychádzali žiaci s trvalými návykmi na pohybovú aktivitu a zvládli základy (zručnosti, techniku, poznatky) behu, plávania, (lyžovania, korčuľovania), 1-2 individuálnych športov a 1-2 športových hier. K tomu aj vedomosti o zdraví, výžive a životnom štýle. Dosiahnutie tohto náročného cieľa je možné len v koordinovanej súčinnosti školy, klubu a rodiny. Inak nám zo škôl vychádzajú vďačné obete pre počítačové hry, dílerov drog, asociálne a kriminálne prostredie najmä ak nemajú duchovnú oporu, alebo nejakú záľubu (technickú, prírodovednú, umeleckú a pod.) resp. silnú emocionálnu naviazanosť na rodinu. Aj tak dosiahnutie pohybovej aktivity doporučenej od WHO bude problémom a zanedbané športovanie verejnosti (so základom v školách) výrazne prispeje k zruinovaniu zdravotníctva a ekonomiky štátu. Športové poukazy sú vhodnou príležitosťou podpory pohybovej aktivity. Navrhované riešenie považujeme za výrazný prínos k podpore mimoškolskej pohybovej aktivity až na niektoré výnimky. Je to prílišná „liberalizácia“ trhu poskytovateľov. Pravdepodobne ešte dlhšiu dobu bude trvať, keď trhovo sa správajúci (čo je prirodzené) „poskytovateľ“ bude mať prvoradý záujem pred ziskom, ako pozornosťou pohybovej aktivite žiakov, ktorý mu zaplatili športovým poukazom. Je to stále rozdiel medzi klubom a možno i športovým krúžkom. Športové krúžky preto potrebujú presné legislatívne vymedzenie, ich zabezpečenia a činnosti. Vyžadujú hlavnú pozornosť namiesto pozornosti, ktorá sa venuje športovým súťažiam na školách akoby cieľu pričom sú len prostriedkom. Ich každoročné organizovanie až do celoslovenských kôl zvyšuje nielen nadmerné finančné náklady, ale môže byť i duplicitou súťaží zväzov, alebo i mať negatívne výchovné dopady (jednostranné uprednostňovanie nadaných, ich predčasné ukončenie športovania po neúspechu a pod.) Podmienka udržateľnosti A1.1 a Opatrenia A1.1.1-10. Potvrdzujú, že táto časť by mala patriť do školskej legislatívy. Kľúčový prvok A3 Kampaň za pohybovo aktívny životný štýl. Zabezpečovať a realizovať pohybovo aktívny životný štýl s hlavnou zodpovednosťou štátu, ale len prostredníctvom kampane pôsobením informačného a motivačného tlaku, s cieľom uvedomiť si a snažiť sa o pohybovo aktívny životný štýl, ako je to uvedené v predmetnom príspevku bude vždy len jednou zo súčastí zabezpečenia športu pre všetkých. Je to len parciálny prístup pravdepodobne odsúdený k neúspechu. A to i napriek tomu, že by to bol dlhodobý (permanentný a centrálne riadený) systém a vymenované formy môžu byť vhodnou motiváciou (zverejňovanie príkladov dobrej praxe, funkčný informačný systém, veľtrhy športu, prezentácia elitných športovcov, siene slávy, vzdelávanie, konferencie a semináre, využitie televízie a pod.) Je potrebné si uvedomiť, že vždy je to len jedna z podmienok, (propagácia, vzdelávanie, osveta) starostlivosti o pohybovú aktivitu. Starostlivosť a podpora, pokiaľ nie je všestranná (športové organizácie, infraštruktúra, legislatíva atď.) nemôže byť ani účinná. Preto by malo ísť o - Projekt športovania verejnosti /napr. ako v ČR – Sportuj s námi/ s komplexným zabezpečením (lenže oni majú 13 krajských, a 77 okresných združení a my už 6 rokov nič). Podmienky udržateľnosti A3.1-3 a Opatrenia A.3.1-2. Odôvodňovať zriadenie Agentúry pre šport len vedením tejto kampane je čiastkové a podobne, ako ich opatrenia nepodstatné.
    -4-
    B. ELITNÝ ŠPORT alebo VRCHOLOVÝ ŠPORT Elitný šport v uvedenom príspevku má všetky vlastnosti vrcholového športu (vzory, výkon) i reprezentácie (SR v zahraničí), profesionálneho športu (forma súkromného podnikania) a talentovanej mládeže (identifikácia športových talentov a ich príprava). Neuvádza spojitosť s výkonnostným športom, ktorý je ich základom, súčasťou a ktorého je produktom. Národná športová federácia koordinujúca a zabezpečujúca elitný šport, nemôže podporu oddľovať od športu výkonnostného (čo je nemožné) a v príslušnom športovom odvetví aj športu pre všetkých (resp. by mala) a to predovšetkým pravidelnou formou (v novozakladajúcich kluboch resp. oddieloch rekreačného športu) a nielen jednorázových podujatiach a kampaniach. Vyčleňovanie elitného športu je umelý zásah. Starostlivosť štátu poskytovaná len takto vyhranenej oblasti športu – elitnému športu, ako „nakupovanie tejto služby vo verejnom záujme u športových zväzov formou zákonného príspevku priamo úmerného pridanej hodnote daného športu do spoločnosti“ spolu „s jedinou možnosťou uvoľnenia finančných prostriedkov do elitného športu“ (príspevok) je poňatie komerčné resp. vzťahom trh a tovar až komercializované, ktoré je vhodné pre sponzorov, ale nie štát, pričom je takto podporovaný najmä profesionálny šport . A to má od poslania štátu v športe veľmi ďaleko. Takýmto vyčlenením sa z elitného športu robí elitársky šport, ktorý sa väčšinou postaví proti samotnému športu. Šport nemá exaktný charakter a preto nemôžu existovať ani „jasné pravidlá“, ale skôr pomocné kritéria pre nezávislú odbornú komisiu, ktorá môže byť s komplexným hodnotením, zárukou väčšej objektivity.
    B. Cieľ elitného (vrcholového) športu: s využitím vzorov elitných športovcov na Slovensku a propagáciou Slovenska v zahraničí, vystihuje hlavné zámery. Ukazovateľ B. Počet bodov za umiestnenie by mal byť pomocným ukazovateľom. Hlavné je rozhodnutie komisie, ktorá by mala kvalifikovať jeho pozitíva aj negatíva dopadu pre spoločnosť s a to i s prihliadnutím na jeho tradície, predpoklady, možnosti, perspektívy a pod. dlhodobým sledovaním (nie jednorázovou poradou) podľa schváleného systému. Kľúčový prvok B1 Podpora športových odvetví centrálne a priamo úmerne ich spoločenskému prínosu. Túto časť navrhujeme zaradiť z B. Elitného športu, do C. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia. Tým že sa zaoberá športovými odvetviami (ktoré sú nielen elitný šport, ale i výkonnostný šport a šport pre všetkých) „centrálne a priamo úmerne ich spoločenskému prínosu“ musí sa tak – aby to nebolo deformované poňatie športového odvetvia - zaoberať i prínosom pre výkonnostný šport a šport pre všetkých. Zároveň tak vyrieši i základný princíp podpory celého športu. ( k športu pre všetkých postačí doplnok k ...vyššie postaveným organizáciám doplniť /ISCA, TAFISA, a svet. org. SnS a SO/ – / svetové organizácie športu pre všetkých). Kľúčový prvok B2 Kompetentné národné športové zväzy. Športovci sa združujú do klubov . Do národných športových zväzov (resp. aj regionálnych článkov) sa združujú kluby. A nezdružujú sa len pre dosiahnutie elitných športových výkonov, ale najmä zo záujmom venovať sa športovému odvetviu i keď aj so snahou po čo najlepšom športovom výkone (aj u väčšiny aktivít ŠPV). Praktiky v riadení zväzu, odvolávaní jeho vedenia, neochote zodpovedať pred členstvom, či uprednostňovaním osôb čo „vedia vybaviť peniaze“ (ako to uvádza príspevok) častokrát deformujú katastrofálne podmienky a snahy po udržaní zväzu za každú cenu a pod. Mylné prístupy štátnych orgánov k národným športovým zväzom, ale i opačne vyplývajú najskôr zo vzájomnej izolovanosti najmä v posledných 5-10 rokoch, pričom by sa žiadala pravidelná obojstranná prepojenosť pri riešení aktuálnych problémov športu, ale i informovanosti a dôslednejšom poznaní problematiky (vzájomná zastúpenosť v orgánoch). Výmena slobodného narábania s finančnými prostriedkami za verejné hospodárenie je správnym vstupom a základným atribútom do tejto problematiky.K tomu je potrebná aspoň základná vybavenosť (personálna, materiálna), čím trpia menšie športové zväzy a zväzy športu pre všetkých, ktorých je väčšina. Verejná kontrola finančných rozhodnutí spolu so znením stanov k ochrane členských práv, členských príspevkov, vedenie účtovníctva a pod. (až na zloženie orgánov), ale prednostného využívania objektov športu (napr. DŠ SZTK) športovými organizáciami by mala byť riešená legislatívou. Vzdelávanie všetkých športových odborníkov by sa malo zabezpečiť podobne, ako v ČR kde nielenže nezrušili TŠ, ale ju zdokonalili na súčasnú úroveň a potreby vzdelávania. Zriadením podobného útvaru by sa vyriešilo financovanie, akreditácia i uznávanie živností. NŠC ma iné povinnosti.
    -5-
    C. LEGISLATÍVNE a INŠTITUCIONÁLNE OPATRENIA.
    Kľúčový prvok C1 Zákon o športe.
    O akútnej potrebe nového zákona o športe najlepšie svedčia kritické vyjadrenia takmer celého športového hnutia a to ihneď po jeho schválení (v jeho príprave a pripomienkovaní sa zrejme obišlo športové hnutie) a označenie športovým právom za nedokonalosť a zlyhanie. Ďalším dôvodom je potreba odstránenia deformácií a chýb spôsobených týmto zákonom. Legislatívne podmienky pre optimálny rozvoj športu si vyžadujú medzirezortný prístup, preto bude potrebná novelizácia viacerých zákonov. Zákon nemôže definovať šport len, ako dobrovoľnú voľnočasovú pohybovú aktivitu a podporu elitného športu. Na to ani nie je potrebný zákon, ale stačí učtáreň, ktorá podľa tabuľky oboduje elitné športy a poukáže im dotácie. „Vzorová“ krajina ani nieje potrebná, možno v negatívnom zmysle môžeme byť sami sebe odradzujúcím vzorom. Poučiť sa môžeme od všetkých okolitých krajín od vyspelých o to viac, alebo od tej ktorá má podobné podmienky, ale i z každej si môžeme vybrať čo bude prínosom. Odstránenie prekážok a chýb, ako i vytvorenie podmienok pre lepší život občanov Slovenska je poslaním nového zákona i povinnosťou všetkých, ktorí sa na jeho príprave podieľajú a to by mali byť všetci zástupcovia športového hnutia i jeho organizácií (nielen futbal a hokej). Podmienky udržateľnosti C1.1 a C1.2 Sú správne definované až na „objektívne merateľné“. Šport sa nedá, ako celok i športové odvetvie merať, ale len objektívne hodnotiť a to aj prispením pomocných kritérií. Nemôžu byť jediným hodnotením. Preto aj opatrenia neprispôsobujme ich merateľnosti, ale účinnosti. Opatrenie C1.1.1 Namiesto definovania športu zákonom (príspevok): a. dobrovoľná voľnočasová pohybová aktivita b. elitný šport návrh: a. šport pre všetkých nevyhnutná súčasť života každého človeka. b. vrcholový šport
    Opatrenia C.1.3-C.1.7. Register športov resp. oprávnených subjektov by mal byť zjednotený. Všetky prostriedky by mali byť v jednej kapitole a jednotne spravované. Zákon nemôže riešiť len kritéria, ale musí riešiť poskytovanie dotácií ich hodnotenie (nezávislé odborné komisie ich systematická činnosť s požiadavkami na hodnotenie i s pomocnými kritériami a pod.). Informačný systém, ako je uvedený by mal definovať zákon. Inštruktor pohybových aktivít sa javí, ako príliš všeobecná kvalifikácia, ale mal by byť súčasťou novelizácie Jednotného vzdelávacieho systému (JVS) . Všetky tieto opatrenia by sa mali doriešiť v pracovnej skupine za účasti všetkých zástupcov športového hnutia.
    Opatrenie C 1.1.8 Je to zrejme len náčrt, nakoľko sú tam i závažné chyby. Kompetencie sú neúplné a povrchné. Chýba regionálny článok (regionálny zväz), strešná organizácia (s ucelenou štruktúrou) verejná správa, SOV – jeho miesto a nadväznosť v systéme športu. Úlohy článkov sú jednostranné, a miestami pomýlené. Šport bez športu pre všetkých, športu na školách, športu v regiónoch a výkonnostného športu by nemohol dať legislatívny rámec systému a štruktúre športu a ich vzťahy by ich ani neudržali. Iné chyby: Z biedneho štátneho rozpočtu (asi najmenšieho v EÚ) má štát financovať predmet telesná výchova (pravdepodobne proti zákonu o rozpočte) a samospráva len telocvične na školách. občan: „sám sa stará o svoju pohybovú aktivitu (aj si ju sám platí)“ (príspevok). Občan daňový poplatník, ale i cieľ všetkého snaženia je takto úplne vyhodený zo systému. Je to v rozpore so sociálnym štátom, demokraciou aj poňatím športu v celom svete.




    -6-
    Preto navrhujeme (základné náčrty): občan: má príležitosti zapájať sa do pravidelnej pohybovej aktivity v príslušnom klube po splnení jeho podmienok ( členské príspevky schválené členskou schôdzou). Záujemcovia o individuálnu pohybovú aktivitu sú usmerňovaní dostupnými prostriedkami a servisom v kluboch, regionálnych a ústrednom článku organizácií športu pre všetkých a športových zväzov. klub: - poskytuje tréningový proces pre všetky typy športovcov (športu pre všetkých, výkonnostného športu, vrcholového športu), ktorí sú jeho členmi. podujatia a kampane /podľa podmienok a možností/. – zabezpečuje a prevádzkuje potrebnú infraštruktúru – zabezpečuje podmienky pre všestranný, spoločenský klubový život - spolupracuje s príslušnou štátnou správou a samosprávou, školou, ďalšími zložkami, v zabezpečení športu zastúpenosťou a prepojenosťou vzájomnou informovanosťou a riešením potrebných úloh, ako i výrobnou sférou a súkromnou sférou v podpore športu obec: - v spolupráci s príslušnou(mi) TJ, klubom (mi) a ostatnými právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do svojich podmienok - vytvára všestranné podmienky pre rozvoj športu vo všetkých jeho formách so zdôraznením na znevýhodnených a nezaradených občanov, poskytuje podmienky na vytváranie stredísk pohybu a zdravia - zabezpečuje organizovanie športových podujatí miestneho významu a podporuje podujatia regionálneho a celoštátneho významu a iniciatívy na ochranu prírody regionálny článok: - koordinuje športovú činnosť TJ a klubov , riadi prostredníctvom svojich športových zväzov regionálne športové súťaže, poskytuje servis a usmerňuje športové aktivity vo svojej územnej pôsobnosti - v spolupráci s príslušnými samosprávnymi článkami, právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do podmienok územnej pôsobnosti - organizuje športové podujatia a kampane regionálneho významu, zapája sa resp. podporuje organizovanie podujatí miestneho a celoštátneho významu samosprávny kraj: - riadi a koordinuje činnosť obcí vo výkone štátnej správy v športe - v spolupráci s príslušnými regionálnymi článkami športu a právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v športe rozpracováva koncepciu športu do podmienok svojej územnej pôsobnosti - vytvára všestranné podmienky pre rozvoj športu vo všetkých jeho formách s dôrazom na znevýhodnených a nezaradených občanov - podporuje organizovanie športových podujatí regionálneho významu a podieľa sa na organizovaní podujatí miestneho a celoštátneho významu v mieste svojej pôsobnosti národný športový zväz: - rozpracováva program vlády v oblasti športu, koncepciu štátnej politiky v športe, európske a svetové dokumenty v športe, vyhlásenia a závery EÚ v športe do podmienok svojho športového odvetvia a športu pre všetkých, ako i činnosti zväzu - riadi a koordinuje činnosť regionálnych článkov a činnosť klubov v príslušnom športovom odvetví a športu pre všetkých k čomu má celoštátne kompetencie a zodpovednosť - vytvára všestranné podmienky (organizačné, ekonomické, finančné, personálne, metodicko - edičné, propagačno – osvetové, materiálno technické a pod.) pre rozvoj príslušného športového odvetvia v športe pre všetkých (s dôrazom na znevýhodnených a nezaradených občanov) vo výkonnostnom športe, talentovanej mládeži, vrcholovom športe a štátnej reprezentácii - zastupuje príslušný šport v medzinárodných športových organizáciách s ktorými spolupracuje v rozvoji športu v podmienkach SR k čomu rozvíja medzinárodnú činnosť s ostatnými krajinami - vyhlasuje organizovanie celoštátnych súťaží, podujatí a kampaní v príslušnom športovom odvetví resp. športe pre všetkých a v spolupráci s povereným klubom resp. TJ a regionálnym článkom zabezpečuje

    -7-
    organizovanie celoštátnych kôl (v podujatiach a kampaniach). – poskytuje servis a metodicko - odborné usmernenie celému športovému hnutiu v čom spolupracuje s regionálnymi článkami, TJ a klubmi. Strešné športové organizácie. Počet národných športových zväzov a národných zväzov športu pre všetkých sa bude v nasledujúcich 5-10 rokov pohybovať (odhadom) okolo 80-95, ale i výraznejší pohyb smerom dole či hore nič nemení na skutočnosti, že pre tieto organizácie je výhodnejšie mať nad sebou koordinačné útvary. Dôvodov je viacero najdôležitejšie z nich sú efektívnosť a úspornosť. Stručné zdôvodnenie: každá koordinácia spája sily a zefektívňuje a mnohé činnosti sa ich zlúčením nemusia opakovať a šetrí sa. Preto samostatné formy (šport pre všetkých), resp. väčšie množstvo rovnocenných jednotiek (športové zväzy napr. olympijské, neolympijské) si vyžadujú svoje zastrešenie, ktoré pre prehľadnosť môžu byť nazvané koordinačné útvary. koordinačné útvary (pracovný názov): - zastupujú zväzy v strešnej športovej organizácii a jej prostredníctvom –koordinovane vo vnútroštátnych vzťahoch a delegované v medzinárodných špecializovaných športových organizáciách - koordinujú cez príslušné komisie činnosť vo všetkých oblastiach (organizačnej/finančnej, materiálno technickej a pod./, metodicko- edičnej, personálnej, školiacich akciách, propagačno –osvetovej atď.) - zabezpečujú administratívno – technickú, ekonomicko – účtovnú, legislatívnu a personálnu agendu pre príslušné zväzy - vyhlasujú spoločné celoslovenské súťaže a podujatia k čomu vydávajú kalendár súťaží a podujatí na príslušný rok strešná športová organizácia (centrálna): - je predstaviteľom športu, ktorý zjednocuje olympijske a športové hnutie pri zachovaní autonómie každej oblasti činnosti (koordinačným útvarom) a športového odvetvia (športovým zväzom) - zastupuje športové organizácie voči štátu, parlamentu, ZMOS a ostatnými právnymi osobami zainteresovanými v športe s ktorými uzatvára zmluvy o súčinnosti resp. dohody o spolupráci na určité obdobie na vytvorenie všestranných podmienok k činnosti - zastupuje športové hnutie SR v medzinárodných multi športových organizáciach a podporuje spoluprácu jednotlivých subjektov v príslušných medzinárodných organizáciach a medzinárodnej činnosti - koordinuje športové hnutie vo všetkých oblastiach činnosti, ktoré si k tomu vytvára rady a komisie so zainteresovanosťou športovej vedy, športovej žurnalistiky a pod. štát: - koordinuje prostredníctvom štátnej športovej politiky rozpracovanie zámerov vlády (programu vlády) svetových a európskych dokumentov, vyhlásení a záverov EÚ v spolupráci so strešnou športovou organizáciou športové hnutie v SR na ktorých rokovaniach vo všetkých typoch športu sa zúčastňuje - vytvára legislatívne podmienky (v spolupráci so športovým hnutím) na všestranné zabezpečenie športovej činnosti v športe pre všetkých, výkonnostnom športe, vrcholovom športe - podporuje všestrannú športovú činnosť poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu na čo si vytvára nezávislé komisie odborníkov, ako stále poradné orgány Kľúčový prvok C2 Agentúra pre šport. Zriadením Agentúry sa pravdepodobne majú odstrániť závažné chyby v koordinácii, riadení a zabezpečovaní športu. Poukazuje to na potrebu štátnej starostlivosti ( príspevková organizácia?) o šport mimo rezortu (školstva) o čo sa šport snaží počas celého obdobia. Možno i v tom tkvie tragédia športu (aj vedy ?) ale i záťaž pre rezort – školstvo, ako zložitý a citlivý systém, ktorý má neustále množstvo vlastných problémov. Je to problém nie pracovný, ale strategický. I nekoordinované, financovanie športu z prostriedkov MO, MV, MZ, MF a vládneho splnomocnenca pre šport na úrade vlády SR by agentúrou bolo prehľadnejšie a efektívnejšie. Kompetencie týkajúce sa predmetu TV na školách, ktoré sú mechanický napojené na šport, by tak automatický odpadli. Podmienky udržateľnosti C2.1-3. Kompetencie, ktoré by dokázali vytvoriť Fond pre šport z uvedených finančných prostriedkov a ľudských zdrojov by boli základným a dané možnosti i dostatočným zdrojom financovania športu. Ich nezávislosť od politických vplyvov, spolu s profesionálne, politický nezávislou a neskorumpovateľnou agentúrou je jediná správna cesta o ktorú sa musí neustále snažiť cele športové hnutie z oporou v pripravovanom zákone.
    -8-
    Záver:
    Objektívne poňatie športu môže byť kľúčom k nájdeniu správneho miesta, postavenia a poslania v spoločnosti. Súčasná situácia v športe na Slovensku skôr vyžaduje paradigmu od jeho presného pomenovania cez správne poňatie k požadovanému poslaniu až spôsobu realizácie. Pomenovanie je nielen používanie odborne aj legislatívne ustálenej terminológie, ale i aktuálnych úloh ; z nich dôsledne vymedzené poňatie dôkladným poznaním ich východísk či vízií; na základe, ktorého sa určí poslanie cieľ, i úlohy, ako aj realizácie metódami a formami v súlade s legislatívou.
    Šport vo svojom historickom vývoji, vplyvom spoločenských podmienok a v záujme uspokojovania potrieb ľudí zvyšuje svoju funkčnosť v závislosti od stupňa rozvoja spoločnosti o ktorej úrovni tak podáva dôkaz. Len plne rozvinutý potenciál športu umožňuje naplniť základné právo každého človeka poskytnúť mu prístup a účasť na športe. V strede pozornosti so starostlivosťou o znevýhodnených a nezaradených občanov. Účasť na športe sa často zjednodušuje zapojením do jednorázového podujatia či kampane. Takéto podujatia nazývané aj náborové ak nemôžu účastníkov doporučiť do konkrétnych klubov strácajú hlavné poslanie. Z pohľadu účinnosti ( podľa WHO mládež 1 hodinu, dospelí 30 minút denne v strednej intenzite; k tomu ďalšie prínosy) by mali byť uprednostňované aktivity podporujúce pravidelnú systematickú činnosť v základných článkoch, kde je činnosť všestranná. Podľa prínosu pre spoločnosť i jednotlivca by mali byť aj hodnotené a podporované a to komplexne a dlhodobo. Ku komplexnej podpore patrí aj vytváranie legislatívneho prostredia na viaczdrojové financovanie športu. Poskytovanie dotácií štátom z prostriedkov získaných od daňových poplatníkov by malo byť podľa plnenia programu vlády proporcionálne na celý šport. Iné zdroje zo sponzoringu, daňových a odvodových úľav, asignácia a pod. vytvoria prirodzené trhové prostredie, kde bude šport hodnotený, ako tovar za dosiahnuté výsledky, výkony, umiestnenia, popularitu, ale i schopnosť trvale ovplyvňovať zdravie, zdatnosť, pracovnú výkonnosť a pod.
    Komplexná starostlivosť o šport je starostlivosť o systém športu s podsystémami športu pre všetkých, výkonnostného športu s vrcholovým športom, talentovanou mládežou, reprezentáciou a profesionálnym športom. Starostlivosť musí byť na všetkých stupňoch: celoštátnom, regionálnom a miestnom a zo strany všetkých článkov systému: štátu, verejnej správy, samosprávy, športových organizácií i s prispením súkromného sektoru. Funkčnosť takéhoto systému musí mať oporu v zákone vymedzujúcom každému článku jeho úlohy, zodpovednosť a väzby. Efektívnosť systému športu posilňuje jeho synergizmus, ktorý je účinný len ak je systém komplexný. Zanedbávanie podpory, alebo zbavovania sa zodpovednosti niektorého z týchto článkov narušuje systém, čo oslabuje aj ostatné články, čím prichádza k deformáciám v systéme, neskôr jeho zlyhávaniu až pádu. Nesystémove, ale i nedemokratické sú i snahy smerujúce k rôznym prioritám určiť športy na väčšie dotácie podľa „vyhovujúcich“ kritérií. Priority sú často už vo svojej podstate relativizujúce a niekedy i kontraproduktívne. Je to v rozpore so základnými dokumentami OSN o ľudských právach, rovnosti všetkých ľudí a diskriminácii.
    Šport je oprávnene nazývaný spoločenský fenomén ak plní svoje všestranné funkcie v harmonickom rozvoji osobnosti človeka, ako i v sociálnych, kultúrnych, ekonomických a ďalších dimenziách spoločnosti. Športu nepomôže ak šport pre všetkých nahradíme len pohybovou aktivitou ako šport pre zdravie a s podporou iba propagačnej kampane za pohybovo aktívny životný štýl. Nestačí len –prečo- ale musí nasledovať aj- kde a kedy. Aj výkonnostnému športu spolu s vrcholovým športom, a profesionálnym športom len podpora elitného športu neprospeje, ale skôr uškodí. Znižuje to nielen jeho význam a pozornosť, ale i podporu v spoločnosti. Je to opačná tendencia ako vidieť vo vyspelých krajinách, kde sa rozvoj spoločnosti, ako i novej skupiny vied o športe prenáša do zvyšovania humanistického potenciálu športu. Spolu s jedinečnou vlastnosťou čeliť proti negatívnym civilizačným vplyvom hypokinetickému spôsobu života a vysokému psychickému zaťaženiu má šport a väčšina jeho aktérov prirodzenú a vnútornú potrebu poľudštenia spoločnosti. Šport svojou emotívnosťou, príťažlivosťou, motivačnosťou a ďalšími vnútornými hodnotami je jedným z najúčinnejších prostriedkov, ktorý dokáže zabrániť dehumanizácii, dcudzenosti,
    -8-
    hedonizmu, absencie komunikácie a hodnotového vákua. Pre šport sa tak vytvára nielen historická zodpovednosť, ale i historická príležitosť, ktorú by mu mala umožniť zodpovedajúca legislatíva.
    Akýkoľvek kvalitný zákon, koncepcia, závery a uznesenia i keď sú základným predpokladom bez vstupu ľudského rozmeru, etických a morálnych hodnôt športu sú len popísaným papierom bez vnútorného rozmeru. V kontexte jednotlivých častí zákona musia byť vnesené zámery hlavných dokumentov o športe: Európskej charty športu, Kódexu športovej etiky, Charty MOV a pod. , ale i vyhlásenia a doporučenia EÚ a EK v športe. Ľudský rozmer v športe to sú predovšetkým medziľudské vzťahy samozrejme s pozitívnym prístupom aj realizáciou úloh či riešením problémov. Terajší stav vyžaduje ich oživenie. Účinným prostriedkom môže byť vytvorenie príležitostí k pravidelnému stretaniu sa, otvorenému dialógu a diskusii. Zapojenie odborníkov a dobrovoľníkov ich motivovaním – ohodnotením a ocenením dodá potrebnú dynamiku štruktúram športu. Funkčnosť takto iniciovaných orgánov s podporou v zákone by mohla pomôcť vytvoriť základný rámec a zabrániť formalizmu. Už stupeň zainteresovanosti celého športového hnutia, s otvoreným dialógom a využitím potencionálu športu v jeho všetkých úrovniach môže poukazovať na správnosť prípravy zákona.
    Stanislav Moravčík, dobrovoľný pracovník v športe pre všetkých.
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti