Smútočná správa NEPREČÍTANÉ 

"Ďušana som osobne spoznal pri zakladaní hráčskej asociácie. Rozmýšľali sme o tom, kto by mal zastávať pozíciu ambasádora SIHPA, a členovia výkonného výboru, aktívni hráči, sa jednohlasne zhodli na jeho mene. Odvtedy som s Dušanom strávil veľmi veľa času, precestovali sme spolu celé Slovensko ked sme navštevovali jednotlivé kluby a hráčov. Časom mi bolo jasné, prečo to hlasovanie o ambasádorovi SIHPA dopadlo ako dopadlo. Ceco mal neopakovateľné čaro osobnosti a ľudia ho mali veľmi radi. Bola to osobnosť. Nikdy nezabudnem na jeho iskru v očiach, typický smiech od srdca a úsmev. Trávili sme spolu aj voľný čas, bol to športovec od kosti a mal rád dobrú spoločnosť. O to viac mi je ľúto, čo sa stalo, stále tomu nemôžem uveriť. Keby sme mali nejaké indície, že niečo nie je v poriadku, ktokoľvek z okruhu jeho kamarátov by mu veľmi rád pomohol. Je mi to neskutočne ľúto a je to obrovská strata pre veľmi veľa ľudí. Moje myšlienky sú najmä s jeho maminou, babkou Irmuškou a Ivom Ďurkovičom s ktorým rozbehli hokejový klub Bratislava Capitals. Cecíšku, odpočívaj v pokoji kamarát."

Dušan bol syn Dušana Pašeka, Ceca, ktorý tiež odišiel v mladom veku a dodnes nie je jasné, čo bolo skutočnoou príčinou jeho smrti. Dušan bol napriek nečakanej strate otca v detskom veku húževnatý a veselý mladý muž s neodmysliteľným šibalským úsmevom a mnohí si ho pamätáme ako hokejistu a po skončení športovej kariéry aj ako funkcionára. Vzdelával sa, aby bol dobrý manažér, pracoval na klubovej úrovni a pôsobil ako ambasádor SIHPA, Slovenskej asociácie hráčov ľadového hokeja. Zúčastnil sa aj konferencie Šport a právo 2016, organizovanej UčPS, aktívne pôsobil v hokejovom hnutí a uvažoval aj o možnosti kandidovania za prezidenta SZĽH, považoval to za svoju povinnosť, ako odkaz po svojom otcovi, ktorý bol prezidentom SZĽH v rokoch 1997 až do svojej predčasnej smrti v roku 1998. Žiaľ, už sa mu tento sen nesplní.
Stojíme v tejto ťažkej chvíli pri Dušanovej rodine, pri všetkých jeho blízkych.
Spomíname a nezabudneme.

---