Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Správa z pracovnej cesty v sídle Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej a Agrárnej komore ČR NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    19.09.2011prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD., LLM, MA (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Poznámka redakcie: Autor tejto správy JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, je okrem iného aj členom Legislatívno-právnej komisie Slovenského futbalového zväzu.


    Dňa 14.9.2011 delegácia SFZ a osobitne Stáleho rozhodcovského súdu pri SFZ v zložení Dr. Kuráň, Dr. Števček, Dr. Rybánsky, Mgr. Žiak a Dr. Gábriš absolvovala krátku diskusiu (workshop) o rozhodovaní právnych sporov so športovým prvkom na pôde Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe.

    Diskusia prebiehala v knižnici Rozhodcovského súdu na ulici Dlouhá 13 v Prahe 1. Stretnutie začalo o 10.00 prezentáciou krátkych príspevkov prednesených predstaviteľmi Rozhodcovského súdu, resp. jeho rozhodcami:

    JUDr. Marie Moravcová – tajomníčka Rozhodcovského súdu – predniesla úvodné slovo

    Mgr. Jana Fráňová – advokátka a rozhodkyňa – predstavila „Výhody rozhodcovského konania pri vymáhaní nárokov z právnych vzťahov so športovým prvkom“

    JUDr. Milan Jelínek – advokát – hovoril o „Aplikácii rozhodcovských doložiek v zmluvných vzťahoch so športovým prvkom“

    JUDr. Vít Horáček – advokát a rozhodca – hovoril o „Efektívnosti urýchleného rozhodcovského konania“.

    Ďalšími účastníkmi debaty boli predstavitelia bežeckého športu, funkcionár zväzu ľadového hokeja a bývalý právnik Českomoravského futbalového zväzu.

    Z úvodných príspevkov vyplynulo, že využívanie služieb rozhodcovských súdov vo všeobecnosti, nielen v oblasti rozhodovania športových sporov, je na Slovensku rozšírenejšie, a v ČR existuje iba obmedzený počet rozhodcovských súdov. Českomoravský futbalový zväz napríklad nemá vlastný rozhodcovský súd založený na základe zákona o rozhodcovskom konaní, teda súd, ktorého rozhodnutia by boli rovnocenné so súdnymi rozhodnutiami ako je tomu v prípade slovenského SFZ a jeho stáleho rozhodcovského súdu.

    Po predstavení stručných príspevkov zo strany organizátorov začala vlastná debata, ktorej hlavné myšlienky a závery možno zhrnúť v nasledujúcich bodoch:

    I. Problematika rozhodcovskej doložky

    Základným rozdielom medzi výlučne autonómnym rozhodovaním sporov športovou organizáciou na jednej strane a rozhodcovským konaním na strane druhej, je požiadavka osobitnej a výslovnej rozhodcovskej doložky v prípade snahy o využitie rozhodcovského konania.

    Doložka nemusí byť priamo súčasťou hráčskej zmluvy, je totiž možné podpísať osobitnú dohodu o rozhodnutí sporu rozhodcom aj v rámci samotného konania pred rozhodcovským súdom. Iba ak rozhodcovská doložka neexistuje ani v hráčskej zmluve, ani vo forme osobitnej dohody podpísanej na začiatku konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd odmietne podanie.

    Tento problém osobitne vyvstáva v prípade sporov iných než sú spory medzi hráčom a klubom, najmä ak ide o spory medzi subjektmi, ktoré nemajú priamy zmluvný vzťah a dohodnutú rozhodcovskú doložku. Významnou je v takejto situácii autorita národného športového zväzu, ktorý prostredníctvom disciplinárnych opatrení má možnosť strany prinútiť k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, a tým odstrániť prekážku konania pred rozhodcovským súdom.

    Z hľadiska požiadavky výslovnej rozhodcovskej doložky je potrebné odmietnuť prax poukázania v zmluve na interné normy športového zväzu s argumentom, že tieto obsahujú aj záväzok strán riešiť svoje spory prostredníctvom rozhodcovského súdu namiesto riadneho súdu. Takáto doložka odkazujúca na interné normy bez výslovného vyjadrenia záväzku zmluvných strán podrobiť sa rozhodcovskému konaniu by bola neplatná ako neurčitý právny úkon.

    Doložka ani rozhodcovská zmluva sa však nevyžaduje na založenie príslušnosti interných športových rozhodovacích orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodcovského súdu a ich konanie nemá povahu rozhodcovského konania. Ide o príklad arbitrážnych komisií, napr. na Slovensku v prípade Slovenského zväzu ľadového hokeja. Na medzinárodnej úrovni takéto postavenie požívajú Rozhodcovská komora FIFA a Výbor pre štatút hráčov FIFA. Ich príslušnosť je založená vlastnými internými normami športovej organizácie a ich konanie nemá povahu rozhodcovského konania s právne záväzným výsledkom, rovnocenným so súdnym rozhodnutím.

    Na druhej strane Športový arbitrážny súd CAS v Lausanne má charakter rozhodcovského súdu, podmienkou pre začatie konania pred ním je rozhodcovská doložka (zmluva) a jeho rozhodnutia majú silu súdneho rozhodnutia.

    II. Efektívnosť rozhodcovského konania

    Výhody rozhodcovského riešenia sporov v športe vyplývajú najmä z dvoch skutočností:

    1. Rýchlosti konania v porovnaní s riadnym súdnym konaním
    2. Znalosti športovoprávnej problematiky rozhodcami rozhodcovského súdu.

    Prax Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR ukázala, že najkomplikovanejšie spory možno rozhodnúť v priebehu 6 mesiacov až 1 roka.

    Možnosti napadnutia rozhodnutia Rozhodcovského súdu pred riadnym súdom sú obmedzené iba na zákonom vymedzené dôvody. Doterajšia prax Rozhodcovského súdu pri SFZ nezaznamenala prípad súdneho zrušenia rozhodcovského rozhodnutia vydaného Rozhodcovským súdom SFZ.

    Osobitne pritom vyvstáva otázka, či je nutné využiť najprv všetky interné možnosti riešenia sporov v rámci športového zväzu predtým ako sa strany obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Riadny súd zásadne nemôže odmietnuť podanie s argumentom, že neboli využité formy rozhodovania sporov vytvorené na základe interných noriem športového hnutia, pretože by šlo o odňatie práva na súdnu ochranu, odmietnutie prístupu k spravodlivosti (denegatio justitiae).

    Na druhej strane však jedno z najnovších rozhodnutí CAS vyžaduje, aby sa strany podrobili najprv interným procesom riešenia sporov, a teda využili najprv všetky interné prostriedky. Záver diskusie však smeroval k tomu, že ide o povinnosť, ktorú možno vynucovať iba v rámci športovej organizácie disciplinárne, ale nemôže znemožniť právo na súdnu ochranu.

    Otvorila sa tiež otázka možnosti využiť rozhodcovské konanie pred slovenskými rozhodcovskými súdmi českými subjektmi. Zásadne je to prípustné s tým, že uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov sa riadi príslušnými normami medzinárodného práva a európskeho práva.

    III. Potreba legislatívnej úpravy rozhodcovského konania

    Ako základné problémy, ktoré je potrebné do budúcnosti vyriešiť, a to osobitne na Slovensku, boli identifikované nasledujúce:

    1. Absentujúca právna subjektivita rozhodcovského súdu. Pri súdnom preskúmaní rozhodcovského rozhodnutia rozhodcovský súd nemá pasívnu legitimáciu a konanie prebieha výlučne medzi pôvodnými stranami sporu.
    2. V Slovenskej republike sa v praxi ani v teórii neuznáva kompetencia rozhodcovských súdov rozhodovať pracovnoprávne spory, ani keď ide o svojou podstatou majetkové spory. V ČR sa pripúšťa aj rozhodcovské riešenie pracovnoprávnych sporov.
    3. Do kompetencie CAS patrí okrem rozhodovania sporov a odvolacieho konania aj možnosť poskytovať mediačné služby, výklad rozhodnutí, a osobitne možnosť podávať právne stanoviská. V tejto súvislosti by bolo možným upraviť aj štatút Rozhodcovského súdu pri SFZ tak, aby aj tento orgán bol oprávnený podávať na požiadanie orgánov SFZ právne stanoviská, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre ďalší postup jednotlivých orgánov. Dr. Rybánsky zo SFZ pritom prezentoval možnosť, nad ktorou sa uvažuje na právnom oddelení SFZ, a to zriadiť osobitný orgán na preskúmavanie rozhodnutí jednotlivých orgánov SFZ, teda za účelom dodatočnej – posteriórnej kontroly.

    Diskusia skončila o 12.30. Výsledkom a prínosom stretnutia bola dohoda o zorganizovaní podobného stretnutia aj na pôde SFZ s tým, že Rozhodcovský súd SFZ, resp. SFZ pripraví memorandum o spolupráci, príp. vlastnú predstavu možnej spolupráce a výmeny poznatkov medzi spomenutými rozhodcovskými súdmi pôsobiacimi v oblasti športu v ČR a SR.

    V Bratislave dňa 18.09.2011.

    Správu vypracoval: JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, MA  

    Príloha: Program workshopu

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia