Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

VYBRANÉ PRÁVNE ATRIBÚTY OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV ZDRAVOTNEJ POVAHY Z PERSPEKTÍVY MIMO EURÓPSKEJ ÚNIE – KANADA, NOVÉ ŠKÓTSKO (NOVA SCOTIA) NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    29.02.2020doc. JUDr. PhDr. Peter Potasch PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    VYBRANÉ PRÁVNE ATRIBÚTY OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV ZDRAVOTNEJ POVAHY Z PERSPEKTÍVY MIMO EURÓPSKEJ ÚNIE – KANADA, NOVÉ ŠKÓTSKO (NOVA SCOTIA)[1]

    SELECTED LEGAL PERSPECTIVES OF THE PROTECTION OF PERSONAL HEALTH INFORMATION
    FROM A NON-EU PERSPECTIVE – CANADA, NOVA SCOTIA[2]

    DOC. JUDR. PHDR. PETER POTÁSCH, PHD.
    PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA – FAKULTA PRÁVA
    ÚSTAV VEREJNÉHO PRÁVA


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    zdravotná starostlivosť, osobné údaje, Kanada, Slovenská republika, ochrana

    KEY WORDS:
    healthcare, personal data, Canada, Slovak Republic, protection

    ABSTRAKT:
    Predkladaná štúdia sa zaoberá parciálnymi otázkami viažucimi sa k ochrane osobných údajov zdravotnej povahy. Autor v úvode štúdie poskytuje krátky exkurz do právnej úpravy Slovenskej republiky (poukazujúc na vybrané otázky, ktoré budú následne predmetom analýzy v ďalších častiach štúdie). Štúdia vo svojej podstate poukazuje na právnu úpravu mimo Európskej únie, a to napriek tomu, že autor si uvedomuje relatívne komplexnú unifikáciu právnej úpravy ochrany osobných údajov v EÚ. Osobitný priestor je v článku venovaný tomu, akým spôsobom môže byť udelený (vyjadrený) súhlas na nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy jednotlivca v kanadskej úprave (Nové Škótsko), ako aj na to, aké osoby môžu takýto súhlas dať, resp. nedať v mene (namiesto) osoby, ktorej sa údaje týkajú. Autor sa tiež venuje rozhodnutiu Odvolacieho súdu provincie Nové Škótsko, v ktorom sa súd musel vysporiadať s právnymi otázkami viažucimi sa k poskytnutiu zdravotných údajov pacienta ministerstvom zdravotníctva ombudsmanovi (za stavu, kedy ombudsman nepatril do katalógu explicitne uvedených osôb v zákone, ktoré by mali nárok na sprístupnenie takýchto informácií bez súhlasu dotknutej osoby).

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The presented article deals with some partial matters relating to the protection of personal health information. In the introductory part, the author summarises the basic elements of the Slovak legislation relating to the topic by focusing on those issues that are then further analysed in other parts of the article). Although the author is fully aware of a rather unified legal regime relating to the protection of personal data within the EU, he has decided to present a non-EU perspective on the topic (for comparative purposes). Special attention is paid to the topic of what ways of expressing a consent (or withdrawal of a consent) exist in the Canadian legal system (the Province of Nova Scotia) and to the fact that under certain cases a consent may be given or withdrawn by a substitute decision-maker (acting on behalf of the individual whose personal data are at stake). The final part of the article summarises the basic legal issues of a case decided by the Court of Appeal of Nova Scotia in which the Department of Health and Wellness refused to provide the Ombudsman with the full medical record of a person (considering the fact that the Office of the Ombudsman is not – by law – one of the institutions which would expressly have the power to be provided by the medical record of the individual without the consent of the person).


    SLOVENSKÁ REPUBLIKA – ÚVODNÉ POZNÁMKY

    Medicínske právo je v podmienkach Slovenskej republiky relatívne novým právnym odvetvím. Ide o prierezové právne odvetvie, ktoré v sebe zahŕňa čiastkové elementy napr. správneho práva[3], ľudských práv, práva Európskej únie a dokonca aj otázky mimoprávne – napr. otázky etické[4] a pod. Ide pritom o vzťahy súkromnoprávne – primárne občianskoprávne[5], ale aj verejnoprávne – spravidla majúce povahu rôznych administratívnoprávnych vzťahov[6]. Právna ochrana osobných údajov zdravotnej povahy (ďalej aj ako „zdravotné informácie“) patrí v súčasnosti k relatívne často diskutovaným, pričom diskusie okolo nich boli primárne spustené v súvislosti s projektom e-Health, resp. v nadväznosti na komplexné zmeny upravujúce ochranu osobných údajov v priestore Európskej únie. Všeobecný rámec ochrany zdravotných informácií jednotlivca je preto v podmienkach Slovenskej republiky relatívne strohý, keďže sa skôr realizuje cez základný právny režim ochrany osobných údajov. V podmienkach Slovenskej republiky sa osobitný režim nakladania s informáciami zdravotnej povahy nachádza v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti“ alebo „zákon“). Kľúčovým pojmom pritom pre účely analýzy ochrany osobných údajov zdravotnej povahy je pojem „zdravotná dokumentácia“, keďže práve ona je vnímaná ako primárny súbor zdravotných informácií o pacientovi. Ustanovenie § 2 ods. 6 zákona pritom zdravotnú dokumentáciu vymedzuje ako „súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe“, pričom následne v ustanovení § 19 ods. 6 zákona sa táto informácia ešte legislatívne precizuje, a to tak, že „Zdravotná dokumentácia je aj súbor údajov o odobratom, spracovanom, testovanom, konzervovanom, skladovanom a distribuovanom ľudskom tkanive alebo ľudských bunkách, ktoré vedie tkanivové zariadenie podľa osobitného predpisu.“, pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nad rámec uvedeného, existuje aj tretí typ zdravotnej dokumentácie, a to v prípade, ženy, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, pričom v prípade takejto ženy, vedie sa osobitná zdravotná dokumentácia v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, ktorej súčasťou sú osobné údaje tejto ženy nevyhnutné na zistenie anamnézy a údaje uvedené nižšie v tomto odseku pod písm. b) až i). Osobné údaje takejto ženy nevyhnutné na jej identifikáciu sa vedú oddelene od osobitnej zdravotnej dokumentácie spolu s písomnou žiadosťou o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Osobitná zdravotná dokumentácia ženy sa o tieto údaje doplní a zapečatí ako celok. Zákon teda vo svojej podstate poskytuje dve definície zdravotnej dokumentácie, pričom jednu je možné považovať za zdravotnú dokumentáciu vo všeobecnej rovine (§ 2 ods. 6 zákona) a druhá definícia (zrejme z dôvodu, že jej povaha je iná) sa viaže na realizáciu zdravotníckych úkonov, ktoré nevyhnutne nesúvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti konkrétnej osobe. Zdravotná dokumentácia (pozn.: podľa § 2 ods. 6 zákona) obsahuje: a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy; môže obsahovať aj telefónne číslo a adresu elektronickej pošty osoby, ak ich osoba poskytla, b) údaje o poučení a informovanom súhlase, c) údaje o chorobe osoby, žiadanku na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, údaje o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vrátane predpísaných alebo podaných humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v rozsahu názov liečiva, cesta podania, lieková forma a množstvo liečiva v liekovej forme, názov dietetickej potraviny, názov zdravotníckej pomôcky, e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.

    Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný údaje zo zdravotnej dokumentácie spracúvať, poskytovať a sprístupňovať v súlade so zákonom a osobitnými predpismi, ktorými sú zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).

    Súhlas dotknutej osoby na spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie sa za podmienok ustanovených zákonom a osobitným predpisom (§ 5 a 6 a príloha č. 2 prvý bod k zákonu č. 153/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov) nevyžaduje. Každý, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa zákona alebo osobitného predpisu, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu. Vedenie zdravotnej dokumentácie je vo svojej podstate získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov tak, ako sú tieto vymedzené vyššie pod písm. a) až i) tejto časti štúdie. V špecifických prípadoch sa do zdravotnej dokumentácie zapisujú aj iné údaje (napr. výšku úhrad pri určitých spôsoboch poskytovania zdravotnej starostlivosti a pod.), avšak tieto aktuálne nie sú predmetom nášho záujmu, a preto sa im detailnejšie venovať nebudeme. Záverom uvádzame, že podľa právnej úpravy Slovenskej republiky, poskytovateľ je povinný osobitnú zdravotnú dokumentáciu vrátane osobných údajov nevyhnutných na identifikáciu viesť oddelene od zdravotnej dokumentácie ostatných osôb, pričom zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná dokumentácia sa podľa účinnej právnej úpravy vedie v elektronickej (a to v podobe tzv. elektronickej zdravotnej knižky v národnom zdravotníckom informačnom systéme so zdokonaleným elektronickým podpisom), a/alebo v písomnej (rozumej: listinnej) forme. Okrem elektronickej formy opísanej v predchádzajúcej vete, v elektronickej forme môže byť – za splnenia zákonných predpokladov a podmienok – zdravotná dokumentácia vedená aj s kvalifikovaným elektronickým podpisom (na záznamovom nosiči v textovej forme, grafickej forme alebo v audiovizuálnej forme).

    Za zabezpečenie zdravotnej dokumentácie zodpovedá poskytovateľ. Poskytovateľ je povinný ukladať a ochraňovať zdravotnú dokumentáciu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, strate, zničeniu alebo k zneužitiu, a to aj počas jej uchovávania, pričom zdravotnú dokumentáciu podľa, ktorú vedie všeobecný lekár, uchováva poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby; ostatnú zdravotnú dokumentáciu, po dobu 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe. Poskytovateľ je povinný zabezpečiť, aby k osobitnej zdravotnej dokumentácii podľa § 20 ods. 2 a 3 zákona nemali prístup iné osoby ako ošetrujúci lekár a v nevyhnutnom rozsahu zdravotnícki pracovníci. Poskytovateľ v súvislosti s odberom, testovaním, konzervovaním, distribúciou, charakteristikou, transplantáciou a vysledovateľnosťou ľudského orgánu a v súvislosti s odberom, testovaním, spracovaním, konzervovaním, skladovaním, distribúciou, transplantáciou a vysledovateľnosťou ľudského tkaniva alebo ľudských buniek je povinný uchovávať zdravotnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu najmenej 30 rokov, a ktorý časový úsek začína plynúť od rozhodnej okolnosti vyplývajúcej zo zákona. Elektronické zdravotné záznamy v elektronickej zdravotnej knižke uchováva Národné centrum zdravotníckych informácií v národnom zdravotníckom informačnom systéme najmenej 20 rokov po smrti osoby, ak ide o záznamy vytvorené všeobecným lekárom, s ktorým mala osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti; ostatné elektronické zdravotné záznamy najmenej 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe. Poskytovateľ zodpovedá za neoprávnený prístup zdravotníckeho pracovníka alebo inej osoby k údajom z elektronickej zdravotnej knižky, ako aj za neoprávnené poskytnutie údajov, pokus o prístup alebo pokus o poskytnutie údajov týmito osobami, ak k neoprávnenému prístupu, poskytnutiu údajov, pokusu o prístup alebo pokusu o poskytnutie údajov došlo prostredníctvom informačného systému poskytovateľa.

    PRÁVNE PERSPEKTÍVY Z KANADY (PROVINCIA NOVÉ ŠKÓTSKO/NOVA SCOTIA)

    V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že na rozdiel od právnej úpravy Slovenskej republiky, kde ochrana informácií zdravotnej povahy je súčasťou zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v právnej úprave Nového Škótska (ako provincie Kanady)[7], je režim získavania a nakladania s informáciami zdravotnej povahy upravený osobitným zákonom (Zákon o osobných informáciách zdravotnej povahy). Ide pritom o rozsiahlu právnu úpravu, ktorá z vecného hľadiska ide nad rámec slovenskej právnej úpravy.

    Hneď úvodom je potrebné vymedziť, že samotný obsah „osobné informácie zdravotnej povahy“ nie je totožný – aj keď sa čiastočne prekrýva – s obsahom zdravotnej dokumentácie (podľa slovenskej právnej úpravy). Konkrétne – za osobné informácie zdravotnej povahy sa považuje „identifikujúca informácia o osobe, mŕtvej alebo živej, a to či už vo forme vedenej/zaznamenanej alebo nevedenej/nezaznamenanej, ak sa táto informácia: a) týka fyzického alebo duševného zdravia jednotlivca – vrátane informácií týkajúcich sa rodiny tohto jednotlivca ako súčasti jeho zdravotnej histórie, b) týka uplatnenia, posúdenia/hodnotenia, spôsobilosti/nároku alebo samotného poskytnutia zdravotnej starostlivosti jednotlivcovi, vrátane identifikácie osoby ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti jednotlivcovi, c) týka platieb alebo nárokov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti jednotlivcovi, d) sa týka darovania akejkoľvek časti tela alebo zložky tela jednotlivcom alebo ktorá sa získala ako výsledok testovania alebo vyšetrenia takejto časti tela alebo zložky tela, e) sa jedná o registračné údaje jednotlivca, vrátane čísla poistenca (health-card number), f) identifikujúca tzv. náhradnú osobu na uskutočnenie rozhodnutí v menej jednotlivca (substitute decision-maker).“ Nad rozsah tohto vymedzenia sa za informáciu zdravotnej povahy rozumejú aj ďalšie tzv. identifikujúce (identifikačné) údaje, ktoré vo svojej podstate nie sú údajmi zdravotnej povahy, avšak sú zahrnuté v záznamoch, v ktorých sa osobné údaje zdravotnej povahy nachádzajú.

    SÚHLAS NA ZÍSKAVANIE A SPRACÚVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV ZDRAVOTNEJ POVAHY

    Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, kanadská právna úprava zavádza dvojlíniový režim získavania a nakladania s osobnými údajmi zdravotnej povahy, a to so súhlasom a bez súhlasu jednotlivca. Podľa tejto právnej úpravy, oprávnená osoba (custodian) je jednotlivec alebo organizácia (uvedená priamo v zákone), ktorá disponuje, resp. nakladá s osobnými údajmi zdravotnej povahy v dôsledku vlastnej výkonu svojich práv a povinností alebo v súvislosti s touto činnosťou, pričom sa jedná o tzv. regulovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, príp. subjekt, ktorý prevádzkuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti takýmito regulovanými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, minister (zdravotníctva), orgány zdravotnej starostlivosti, lekárne prevádzkované v súlade so zákonom o lekárňach (a i.).

    Oprávnená osoba nemôže zbierať, používať a sprístupňovať osobné údaje zdravotnej povahy jednotlivca:

    1. ak jej nebol udelený súhlas zo strany jednotlivca podľa zákona (rozumej „Zákon o osobných informáciách zdravotnej povahy“) a ak získavanie, používanie a sprístupnenie takýchto údajov nie je potrebný pre účely naplnenia legitímnych zákonných cieľov (účelu) – „reasonably necessary for a lawful purpose“
    2. ak sa získavanie, používanie a sprístupnenie takýchto údajov neuskutočňuje priamo podľa Zákona o osobných informáciách zdravotnej povahy.

    Vo svojej podstate to znamená, že v prípadoch, ktoré Zákon o osobných informáciách zdravotnej povahy výslovne určuje, súhlas jednotlivca potrebné získavať nie je. Nad rámec týchto prípadov je však možné získavať (používať a spracovávať) aj iné osobné údaje zdravotnej povahy o jednotlivcovi, avšak v takom prípade je potrebný súhlas tejto osoby a tiež splnenie predpokladu, že je to legitímne potrebné pre naplneniu účelu sledovaného zákonom.

    Kanadská právna úprava však ide ďalej a vo svojej podstate rozoznáva v súvislosti s osobnými údajmi zdravotnej povahy niekoľko druhov súhlasu, resp. spôsobov dania súhlasu na získavanie a nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy týkajúce sa jednotlivca. Konkrétne sa jedná o implicitný súhlas a o výslovný (explicitný) súhlas. V prípade explicitného súhlasu môže ísť o súhlas daný a) písomne alebo b) ústne). Implicitný súhlas (aby mohol vyvolať právne účinky), musí byť informovaný, resp. s uvedomením si relevantných otázok zo strany jednotlivca (Knowledgeable implied consent).

    Ak zákon nevyžaduje výslovný (explicitný) súhlas, príp. neposkytuje výnimku z požiadavky súhlasu, vedomý/informovaný implicitný súhlas na získavanie, nakladanie a sprístupňovanie osobných údajov zdravotnej povahy je postačujúci. Implicitný súhlas je možné predpokladať v prípade, ak napr. všeobecný lekár jednotlivca po obdržaní výsledkov testu jednotlivca, chce tieto konzultovať so špecialistom, t. j. s iným regulovaným zdravotníckym pracovníkom (ako oprávnenou osobou). V takto prípade sa totiž osobný údaj zdravotnej povahy postupuje inej oprávnenej osobe pre účely poskytnutia zdravotnej starostlivosti alebo v súvislosti s ňou. Nie je preto potrebné od jednotlivca požadovať osobitný (výslovný) súhlas, ale je možné vychádzať z toho, že jednotlivcom bol daný implicitný a informovaný súhlas na poskytnutie týchto informácií inej kvalifikovanej osobe. Toto neplatí, ak napr. všeobecný lekár disponuje výslovnou informáciou, podľa ktorej jednotlivec explicitne odmieta dať súhlas na to, aby informácie o jeho zdravotnom stave boli takto postúpené inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

    Súhlas osoby v prípadoch, ak postačuje informovaný implicitný súhlas, príp. ak je potrebný výslovný súhlas jednotlivca na získavanie, používanie a sprístupňovanie osobných údajov zdravotnej povahy, musí byť daný: a) jednotlivcom, b) musí byť kvalifikovaný/informovaný súhlas, c) musí sa týkať konkrétnej informácie a d) súhlas musí byť daný dobrovoľne.

    Súhlas na získavanie, používanie a poskytovanie osobných údajov zdravotnej povahy sa považuje za informovaný (kvalifikovaný), t. j. predpokladá sa, že súhlas bol daný „informovane“ (zo strany jednotlivca) – tzv.: deemed knowledgeable consent [zákonný predpoklad informovaného súhlasu na získavanie, používanie a poskytovanie osobných údajov zdravotnej povahy]- ak za okolností danej veci sa oprávnená osoba (custodian) môže dôvodne (objektívne) domnievať (is reasonable in the circumstances for the custodian to believe that the individual knows), že

    1. jednotlivec si je v konkrétnej veci vedomý účelu, na ktorý sa v danej veci údaj získava, používa alebo poskytuje
    2. jednotlivec si je vedomý skutočnosti, že súhlas môže dať a že ho môže odoprieť.

    Jednotlivec môže obmedziť alebo zrušiť svoj súhlas so zbieraním, resp. s používaním alebo poskytovaním jej osobných údajov zdravotnej povahy, a to na základe oznámenia, ktoré uskutoční vo vzťahu k oprávnenej osobe. Takéto obmedzenie alebo zrušenie súhlasu môže byť uskutočnené kedykoľvek, pričom jeho účinky nikdy nemôžu byť (ex lege) spätne. Oprávnená osoba je povinná po obdržaní takéhoto oznámenia prijať primerané opatrenia na zosúladenie jej činnosti s požiadavkou jednotlivca uvedenou v oznámení. Na strane druhej, oprávnená osoba je povinná informovať jednotlivca o následkoch takéhoto obmedzenia alebo zrušenia pôvodného oprávnenia nakladania s osobnými údajmi zdravotnej povahy. Ak oprávnená osoba, ktorá postúpila/postupuje osobné údaje zdravotnej povahy inej osobe v plnom rozsahu, upovedomí o tejto skutočnosti oprávnenú osobu, ktorej údaje postupuje. Vyššie uvedený právny režim sa však nevzťahuje na také osobné údaje zdravotnej povahy, ktoré je oprávnená osoba zákonom splnomocnená zbierať, používať a postupovať priamo na základe zákona, t. j. bez súhlasu jednotlivca.

    Kanadská právna úprava vychádza z toho, že akákoľvek spôsobilá (capable) osoba je oprávnená poskytnúť alebo vziať späť súhlas na nakladenie s osobnými údajmi zdravotnej povahy (v rozsahu požadovanom zákonom). V prípade, ak jednotlivec nie je spôsobilý, súhlas na zbieranie, používanie alebo poskytovanie osobných údajov zdravotnej povahy, resp. odmietnutie súhlasu na uskutočnenie takéhoto úkonu, môže byť namiesto priamo dotknutého jednotlivca uskutočnené inou osobou – tzv. náhradný rozhodujúci subjekt (substitute decision-maker). Náhradný rozhodujúci subjekt sa určuje podľa zákonného kľúča, a to v nasledovnom poradí: a) náhradným rozhodujúcim subjektom je osoba, ktorá je zo zákona oprávnená alebo povinná konať v mene jednotlivca, b) opatrovník (guardian) jednotlivca určený príslušným súdom, c) manžel/manželka jednotlivca, d) dospelé dieťa jednotlivca, e) rodič jednotlivca, f) subjekt majúci postavenie loco parentis (akoby rodič jednotlivca), g) dospelý súrodenec jednotlivca, h) starý rodič jednotlivca, i) dospelý vnuk jednotlivca, h) dospelá teta alebo dospelý strýko jednotlivca, i) dospelá neter alebo dospelý synovec jednotlivca, j) akýkoľvek ďalší dospelý najbližší príbuzný a j) Verejný poverenec/správca (the Public Trustee). V prípade osôb uvedených v písm. b) až g) pritom platí, že k tomu, aby tieto boli spôsobilé poskytnúť súhlas na nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy jednotlivca (namiesto jednotlivca), musia byť u nich súčasne splnené kumulatívne splnené nasledovné kritéria:

    1. musela byť po dobu predchádzajúcich 12 mesiacov s osobnom kontakte s jednotlivcom (pričom táto doba môže byť skrátená alebo jej splnenie odpustené súdom)
    2. súhlasí s tým, aby v mene jednotlivca udelila súhlas na získavanie, používanie a poskytovanie osobných údajov jednotlivca zdravotnej povahy, resp. tento odmietla
    3. nie je tejto osobe známa žiadna osoba vo vyššej kategórii (k tomu pozri výklad vyššie), ktorá by bola spôsobilá/schopná súhlas (nesúhlas) vyjadriť a má tak vôľu urobiť
    4. poskytne písomné vyhlásenie o svojom osobnom vzťahu k jednotlivcovi a ku skutočnostiam uvedeným vyššie pod písm. a) až c).

    Ak osoba spĺňajúca podmienky na udelenie súhlasu namiesto jednotlivca súhlas neudelí, prípadný súhlas iného náhradného rozhodujúceho subjektu (nachádzajúci sa v nižšie príbuzenskej kategórii) je právne neúčinný. Ak by viac potenciálnych náhradných rozhodujúcich subjektov, ktorí nie sú v jednej kategórii, deklarovali, že sú spôsobilí vyjadriť súhlas alebo nesúhlas v mene jednotlivca, prednosť má tá osoba, ktorá je v príslušnej tabuľke náhradných rozhodujúcich subjektov vyššie.

    V prípade, ak súhlas s nakladaním osobnými údajmi zdravotnej povahy nerobí priamo dotknutý jednotlivec, ale tzv. náhradný rozhodujúci subjekt, tento je zo zákona povinný pri rozhodovaní vo veci postupovať podľa predchádzajúcich výslovných pokynov dotknutého jednotlivca (okrem prípadu, keď existujúce okolnosti v čase rozhodovania sú také, že – vzhľadom na hodnoty a presvedčenia jednotlivca, príp. z jeho iných ústnych alebo písomných prejavov, ktoré sú náhradníkovi známe – je možné predpokladať, že pokyny dotknutého jednotlivca by boli iné, keby mal vedomosť o týchto zmenách v okolnostiach. V prípade, že dotknutá osoba v tomto smere vo vzťahu k náhradnému rozhodujúcemu subjektu neoznámila žiadne výslovné pokyny, je náhradný rozhodujúci subjekt povinný vo veci rozhodnúť tak, ako by – podľa jeho názoru – rozhodla vo veci priamo dotknutá osoba – poznajúc jej hodnoty a presvedčenia, príp. na základe jeho ústnych a písomných prejavov. Ak náhradný rozhodujúci subjekt nemá vedomosť o prianiach, hodnotách alebo presvedčeniach dotknutej osoby, je povinný vo veci postupovať tak, aby predmetné rozhodnutie bolo v čo najlepšom záujme dotknutého jednotlivca (the best interests of the individual).

    ZÍSKAVANIE, POUŽÍVANIE A POSKYTOVANIE OSOBNÝCH INFORMÁCIÍ ZDRAVOTNEJ POVAHY – VŠEOBECNÉ PRINCÍPY PRÁVNEJ ÚPRAVY

    V kanadskej právnej úprave vo všeobecnosti – v súvislosti s ochranou osobných údajov zdravotnej povahy – platí zásada subsidiarity, podľa ktorej, ak účel sledovaný oprávnenou osobou (custodian) je možné dosiahnuť inak, prednosť pred získavaním osobných informácií zdravotnej povahy má získanie práve takýchto informácií. Platí teda zákonná úprava, podľa ktorej oprávnená osoba nemôže získavať, používať a poskytovať osobné údaje zdravotnej povahy jednotlivca, ak iná informácia je spôsobilá splniť sledovaný účel (ktorý sa má dosiahnuť). Vzhľadom na senzitívnosť informácií zdravotnej povahy je preto v prvom rade vždy potrebné skúmať, či je vôbec takáto informácia potrebná a len v prípade, že to tak je, je možné uplatniť zákonný postup ich získavania. Uvedené kritérium je teda kritériom kvalitatívnym, a to v tom zmysle, že získavanie a nakladenie s osobnými údajmi zdravotnej povahy konkrétneho jednotlivca sa uplatní v prípade, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Podľa vyššie citovanej kanadskej právnej úpravy sa však v prípade nakladania s osobnými údajmi zdravotnej povahy uplatňuje aj tzv. kvantitatívny test, a to v tom zmysle, že osobné údaje zdravotnej povahy majú byť získavané, používané a poskytované (podľa zákona) len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného účelu. V danom kontexte dokonca normotvorca explicitne použil spojenie „v minimálnom rozsahu“ (rozumej: v minimálnom rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie sledovaného účelu). Kvantitatívny test je pritom ďalej precizovaný priamo v texte zákona, a to tak, že:

    1. v súvislosti s používaním osobných údajov zdravotnej povahy oprávnenou osobou, je oprávnená osoba povinná obmedziť používanie týchto informácií len tými konkrétnymi subjektami („agent“), ktoré musia dané informácie použiť pre účely, na ktorý boli tieto informácie získané, resp. na účel vyplývajúci z príslušného zákona. Konkrétnym subjektom (agentom) sa pritom rozumie osoba, ktorá koná v mene a v prospech oprávnenej osoby, ako aj na jej účet, a to v rozsahu nakladania s osobnými informáciami zdravotnej povahy týkajúce sa jednotlivca. Takýto subjekt je pritom platený priamo oprávnenou osobou, resp. oprávnená osoba mu uhrádza súvisiace náklady. Jedná sa najmä o zamestnanca oprávnenej osoby, príp. dobrovoľníka, ktorý v mene a v prospech oprávnenej osoby nakladá s osobnými údajmi zdravotnej povahy, poisťovňa oprávnenej osoby a pod. Jedná sa teda o administratívnu personálnu limitáciu používania, resp. nakladania s osobnými údajmi zdravotnej povahy, kedy oprávnená osoba má povinnosť prijímať, aby sa k príslušným údajom dostali len tí jeho zamestnanci, ktorí k predmetným údajom majú mať prístup a aj to len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný.
    2. v súvislosti s postupovaním týchto údajov, oprávnená osoba ich má postupovať výlučne tzv. regulovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pôsobiacim v zdravotníckom zariadení oprávnenej osoby, ktorí majú právo poskytovať jednotlivcovi zdravotnú starostlivosť a aj to len v rozsahu, v ktorom budú tieto údaje požadovať samotní regulovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade ide o materiálnu personálnu limitáciu (t.j. uplatňuje sa vo vzťahu k regulovaným poskytovateľom a v rozsahu, ktorý požadujú títo poskytovatelia, kým v prípade a) vyššie, rozsah administratívneho nakladania s informáciami zdravotnej povahy určuje sama oprávnená osoba, ktorá je zodpovedná za to, aby do styku s týmito informáciami prichádzali výlučne konkrétne subjekty, a to v nevyhnutnom rozsahu).

    Z uvedeného teda vyplýva, že osobné údaje zdravotnej povahy môže oprávnená osoba poskytnúť inej oprávnenej osobe, ak poskytnutie týchto informácií je primerané (potrebné) pre účely poskytnutia samotnej zdravotnej starostlivosti. Nad rozsah uvedeného, oprávnená osoba môže – na základe vlastného uváženia – predmetné informácie zdravotnej povahy poskytnúť aj: a) členom rodiny jednotlivca a b) akejkoľvek tretej osobe, ak je oprávnená osoba presvedčená, že táto tretia osoba má dostatočne blízky vzťah k jednotlivcovi, a (obom) za podmienky, že informácia, ktorá sa poskytuje má všeobecnú povahu a týka sa prítomnosti, lokalizácie a všeobecného stavu jednotlivca v deň, kedy sa tieto informácie poskytujú a za podmienky, že takéto poskytnutie informácii zdravotnej povahy jednotlivca nie je v rozpore s výslovnou žiadosťou jednotlivca (aby takéto informácie poskytované neboli).

    ROZHODOVACIA PRAX

    Nakladanie s osobnými údajmi zdravotnej povahy nie je v Kanade (Nové Škótsko) často riešenou súdnou otázkou. Je to determinované najmä tým, že právna úprava je relatívne mladá a súčasne nízkym vedomím jednotlivcov v súvislosti s nástrojmi právnej ochrany, ktoré majú v takýchto prípadoch k dispozícii. Zaujímavým prípadom, na ktorý je však v tejto časti štúdie možné poukázať, je prípad riešený Odvolacím súdom v marci 2019 (pozn.: napriek označeniu, jedná sa o najvyšší súd predmetnej kanadskej provincie). Predmetom súdneho konania bol spor medzi úradom ombudsmana a generálnym prokurátorom provincie Nové Škótsko. Skutkový základ sporu bol nasledovný: ombudsman začal vyšetrovanie poskytovania zdravotnej, resp. sociálnej starostlivosti v jednom zo zariadení slúžiacich na ochranu zraniteľnej kategórie dospelých (primárne seniori) – Adult Protection Services. Ombudsman mal indície, že dospelej osobe (pod menom – skratka: A. B.) nebola zdravotná starostlivosť v jednom z týchto zariadení poskytnutá správne, a preto začal vyšetrovanie podľa Zákona o ombudsmanovi. V rámci procesu získavania podkladov, požiadal úrad ombudsmana aj o poskytnutie úplnej a neupravovanej zdravotnej dokumentácie osoby A. B. vrátane osobných údajov zdravotnej povahy. Minister zdravotníctva však odmietol poskytnúť ombudsmanovi požadovaný podklad, resp. poskytol dokumentáciu, v ktorej došlo k „začierneniu“ podstatných častí týkajúcich sa osoby A. B., pritom tento úkon odôvodnil minister tým, že ombudsman nepatrí medzi osoby oprávnené oboznamovať sa s osobnými údajmi zdravotnej povahy jednotlivca (podľa osobitných právnych predpisov). Napriek viacnásobným požiadavkám ombudsmana, minister – s tvrdením, že ochraňuje osobné informácie zdravotnej povahy konkrétneho jednotlivca (A. B.) – pred ich získaním neoprávnenou osobou, tieto ombudsmanovi opakovane odmietol poskytnúť. Ministerstvo argumentovalo, že dokumentáciu bez súhlasu A.B. poskytnúť nemôže (pričom súhlas od neho ani nebolo možné získať, keďže vzhľadom na fyzické a duševné poruchy, ktorými trpí, nebol by jeho súhlas právne kvalifikovaný a jeho opatrovník takýto súhlas rovnako neposkytol). Odvolací súd (najvyšší súd) sa teda musel vysporiadať s otázkou, či právomoc ombudsmana na výkon jeho právomocí – nevylučuje ministerstvo zdravotníctva – vo veci šetrenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej osobe (A. B.) a či je ministerstvo zdravotníctva v takomto prípade povinné poskytnúť ombudsmanovi úplnú zdravotnú dokumentáciu jednotlivca (A. B.) – a to napriek tomu, že podľa osobitného zákona, ombudsman nie je v kategórii subjektov, ktoré majú právo oboznamovať sa s osobnými údajmi zdravotnej povahy (týkajúce sa jednotlivca).

    Podľa príslušných ustanovení Zákona o ombudsmanovi platí, že ak osoba, ktorá má k dispozícii informácie podliehajúce osobitnému právnemu režimu ochrany (t.j. sú tajné, resp. osobitne chránené podľa zákona), nie je povinná tieto informácie ombudsmanovi sprístupniť v rámci výkonu jeho právomocí. Zákon o osobných informáciách zdravotnej povahy však ombudsmana explicitne nezaradil medzi tzv. oprávnené osoby, t. j. osoby oprávnené nakladať s osobnými údajmi zdravotnej povahy (bez súhlasu tohto jednotlivca, resp. tzv. náhradnej rozhodujúcej osoby).

    Súd sa však pri výklade Zákona o osobných informáciách zdravotnej povahy oprel o širší výklad ducha právnej úpravy, konkrétne účelu zákona tak, ako je tento vyjadrený vo vlastnom znení právneho predpisu, t. j. že účelom tohto zákona je upraviť spôsob .... poskytovania .... osobných údajov zdravotnej povahy spôsobom, ktorý na strane jednej bude chrániť subjektívne záujmy jednotlivca... a – na strane druhej – potreby oprávnených osôb na získavanie, používanie, poskytovanie osobných údajov zdravotnej povahy pre účely poskytovania, podpory a manažovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pri výklade príslušných ustanovení teda súd poukázal na to, že účelom zákona nie je len zabezpečenie ochrany osobných údajov jednotlivca, ale aj manažovanie (zlepšovanie) poskytovania zdravotnej starostlivosti. Právna úprava teda obsahuje aj silný verejnoprávny účel. V kontexte tejto hlavnej výkladovej línie, súd následne poukázal na to, že aj keď Zákona o osobných informáciách zdravotnej povahy priamo neurčuje medzi oprávnenými osobami, ktorým môžu byť poskytnuté osobné údaje zdravotnej povahy aj ombudsmana, úrad ombudsmana je možné vo všeobecnej rovine subsumovať pod úrad, ktorému tieto údaje môžu byť poskytnuté (podľa ods. 38 písm. n) Zákona o osobných informáciách zdravotnej povahy), a to ako úradu, ktorý vykonáva „inšpekčnú, vyšetrovaciu alebo inú podobnú právomoc“ podľa osobitných právnych predpisov. Na strane druhej, súd poukázal na to, že ustanovenie ods. 38 písm. n) Zákona o osobných informáciách zdravotnej povahy vo svojej úvodnej časti konštatuje, že príslušná osoba takýmto spôsobom „môže poskytnúť“ údaje (aj bez súhlasu jednotlivca), t. j. nejedná sa o povinnosť. Súd sa teda nemohol stotožniť s názorom ministerstva, ktoré v priebehu konania tvrdilo, že osobné údaje zdravotnej povahy nemôže ombudsmanovi poskytnúť, pretože tomu bráni zákonná povinnosť ochrany, resp. mlčanlivosti (podľa Zákona o ombudsmanovi – k tomu pozri výklad vyššie). S odkazom na uvedené potom súd dospel k záveru, že osobné údaje zdravotnej povahy o osobe A. B. môže ministerstvo ombudsmanovi poskytnúť v plnom rozsahu, keďže takémuto postupu nič nebráni.

    ZÁVER:

    Kanadská právna úprava môže primárne poslúžiť ako zdroj pre ďalšie zdokonaľovanie právnej úpravy na predmetnom úseku najmä v otázkach konkretizácie osôb, ktoré by mohli udeľovať, príp. odvolávať súhlas v mene dotknutej osoby na nakladanie s jej osobnými údajmi zdravotnej povahy. Rovnako je potrebné zvážiť, či by nebolo žiaduce právnu úpravu v podmienkach Slovenskej republiky precizovať v tom zmysle, že za určitých okolností je za „osobné údaje zdravotnej povahy“ dotknutej osoby potrebné považovať aj zdravotné údaje jej rodičov. V praxi sa totiž neraz stáva, že lekár sa pri vyšetrení pacienta dopytuje na zdravotnú históriu pacienta, vrátane výskytu určitých diagnóz u rodičov pacienta, čím sa lekár týmto spôsobom dostáva k osobným údajom zdravotnej povahy tretích osôb (aj keď neidentifikovaných pre účely zdravotnej dokumentácie pacienta). Analyzovaný prípad ombudsmana poskytuje tiež stimul na ďalšiu konkretizáciu právnej úpravy v tomto smere aj v podmienkach Slovenskej republiky.

    PRAMENE/ZDROJE:

    • CEPEK, B. in CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava : Wolters Kluwer. 2017 (ISBN: 978-80-8168-622-1 (kapitola XII. Správa zdravotníctva – str. 389 a nasl.)
    • CEPEK, B. in CEPEK, B. Správne právo hmotne. Všeobecná časť. Bratislava : Wolters Kluwer. 2018. (ISBN: 978-80-8168-784-6) – kapitola V. Administratívnoprávne vzťahy – str. 132 a nasl.
    • DULAKOVÁ, D. – DULAK, A.: Repetitórium pbčianskeho práva hmotného. Bratislava : Wolters Kluwer. 2018 (ISBN: 9788081688768
    • ERDÖSOVÁ, A. Aktuálne otázky o človeku a jeho právach v bioetike [1. vyd.]. – Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. – 209 s. – ISBN 978-80-8168-420-3.
    • An Act Respecting the Collection, Use, Disclosure and Retention of Personal Health Information
      [CHAPTER 41 OF THE ACTS OF 2010 amended 2012, c. 31; 2014, c. 32, s. 151]
    • Nova Scotia (Office of the Ombudsman) v. Nova Scotia (Attorney General), 2019 NSCA 51

    Poznámky pod čiarou:
    1. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0521.^
    2. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-16-0521.^
    3. K tomu pozri napr. CEPEK, B. in CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava : Wolters Kluwer. 2017 (ISBN: 978-80-8168-622-1 (kapitola XII. Správa zdravotníctva – str. 389 a nasl.)^
    4. K tomu pozri napr.: ERDÖSOVÁ, A. Aktuálne otázky o človeku a jeho právach v bioetike [1. vyd.]. – Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. – 209 s. – ISBN 978-80-8168-420-3.^
    5. K tomu pozri aj – napr.: DULAKOVÁ, D. – DULAK, A.: Repetitórium pbčianskeho práva hmotného. Bratislava : Wolters Kluwer. 2018 (ISBN: 9788081688768)^
    6. CEPEK, B. in CEPEK, B. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : Wolters Kluwer. 2018. (ISBN: 978-80-8168-784-6) – kapitola V. Administratívnoprávne vzťahy – str. 132 a nasl. ^
    7. Hoci sa nejedná o úpravu, ktorá by bola účinná na celom území Kanady, pre účely tejto štúdie a z dôvodu zjednodušenia textu, budeme túto právnu úpravu označovať za „kanadskú“. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia