Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

VZOREC NA VÝPOČET PRÍSPEVKU UZNANÉMU ŠPORTU: Náhrada subjektívneho rozhodovania politikov a priestor na neustále zlepšovanie výpočtu NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    30.01.2019Ing. Ivan Greguška (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    Formula for calculation of the financial contribution to recognized sports: 
    Substitution of subjective political decision-making and opportunities for continuous improvement of the calculation.

    Ing. Ivan Greguška[1]
    Slovenský tenisový zväz - projektový manažér
    e-mail: ivan.greguska@gmail.com, ivan.greguska@stz.sk

    Kľúčové slová:
    financovanie športu, štátne prostriedky, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, informačný systém športu, príspevok uznanému športu, vzorec, výpočet, úspech, popularita, členská základňa, aktívny športovec, váhy športových odvetví, oprávnené náklady, národný športový zväz, odvody z lotériových hier.

    Key words:
    financing of sport, state resources, The Ministry of Education, Science, Research and Sport, state sport information system, contribution to recognized sport, formula, calculation, success, popularity, membership, active athlete, importance of sports, eligible costs, national sports federation, lottery games taxes.

    Abstract:
    Autor sa v príspevku zaoberá problematikou vzorca na výpočet príspevku uznanému športu, na základe ktorého sa automaticky rozdeľujú štátne príspevky národným športovým zväzom uznaných športov, jeho parametrami, spôsobu výpočtu príspevku a špecifikám.

    Abstract/Summary:
    The author discusses the formula for calculating the allowance for recognized sport, which automatically allocates state contributions to the national sports federations of recognized sports, its parameters, the method of calculating the contribution and the specifics.


    Na úvod

    Do zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) bol prevzatý výpočet, ktorý ustanovuje výšku príspevku národným športovým zväzom (ďalej len „NŠZ, zväz, zväzy“) nie na základe subjektívneho určenia, ale z konkrétnych merateľných údajov. Vzorec nebol prvýkrát definovaný zákonom[2], s malými zmenami sa už používal pre rozdelenie dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len “ministerstvo školstva”) športovým zväzom od roku 2012 na základe znenia výziev, ktoré zverejňovala Sekcia športu (do roku 2018 Sekcia štátnej starostlivosti o šport). V zákone prešiel vzorec len menšími modifikáciami a upresneniami, ktoré ho prevažne vylepšili a opravili. Vzorec postupne znížil rozdiely medzi v minulosti subjektívne stanovenými príspevkami na jednotlivé športy, čo sa už odzrkadlilo v tom, že kedysi neprimerane nadhodnotené športy rástli pomalšie. Jedným z hlavných zámerov bolo aj zjednotenie všetkých prostriedkov plynúcich do športu do jedného spoločného balíka, (čo sa však v konečnom dôsledku nepodarilo úplne dosiahnuť) a stanovenie jasných, transparentných a čo najspravodlivejších pravidiel jeho rozdelenia.

    Suma prostriedkov na šport vzrástla

    Zákon od roku 2016 garantuje minimálnu sumu, ktorá je rozdeľovaná zo štátneho rozpočtu na šport. Táto suma nemôže klesnúť oproti minulému roku a zároveň boli do športu nasmerované aj prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier za predchádzajúci rok: v roku 2016 25% z tohto odvodu, v roku 2017 50% z tohto odvodu, v roku 2018 75% z tohto odvodu a od roku 2019 100% z tohto odvodu. Rok 2019 je teda na základe súčasného znenia zákona posledným rokom, v ktorom suma prostriedkov na šport podstatne vzrástla. Od roku 2020 bude tento nárast ovplyvnený už len výškou odvodov z lotérií, no bolo by vhodné nájsť mechanizmus, ktorý zabezpečí pravidelný medziročný rast. Jedným z možných riešení je aj naviazanie na odvody zo športových stávok, ktoré tiež pravidelne rastú ešte rýchlejším tempom ako odvody z lotérií.

    Výška výdavkov na Národný program rozvoja športu v rokoch 2013-2019:[3]

    Gregus__ka_1

    Zákon priniesol automatické rozdeľovanie 92,5% prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva určených na šport v programe 026 (národný program rozvoja športu) zo základu po odpočítaní účelovo určených prostriedkov na národný športový projekt vlády (výstavba, modernizácia a rekonštrukcia športovej infraštruktúry národného významu, podpora národného projektu športu pre všetkých so zameraním na mládež a organizovanie významnej súťaže).

    Prostredníctvom vzorca sa rozdeľuje z tohto základu NŠZ 50% (z programu 026); pred vylúčením futbalu (17%) a hokeja (13%) sa cez vzorec zväzom delilo až 80% prostriedkov určených na šport (program 026) zo základu po odpočítaní národných športových projektov.

    Ministerstvu školstva ostáva na ostatné úlohy len 7,5% všetkých zdrojov.

    Rozdelenie finančných prostriedkov na šport:[4]

    Gregus__ka_2

    Predtým nenárokovateľná dotácia, teraz automatický príspevok uznanému športu.

    Príspevok uznanému športu (ďalej len “PUŠ”) je finančný príspevok na športovú činnosť NŠZ, (§ 68), na jeho poskytnutie má nárok NŠZ pre uznaný šport, ktorý má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a požiadal o jeho poskytnutie (v roku 2019 máme v SR 72 uznaných športov).

    Do roku 2016 dostávali športové zväzy nenárokovateľnú dotáciu na svoju činnosť. PUŠ je priamo úmerný pridanej hodnote uznaného športu pre SR a vypočítava sa na základe podielu uznaného športu podľa vzorca ustanoveného v prílohe č. 3 Zákona.

    Zákon o športe priniesol do športu transparentný motivačný mechanizmus, ktorého podstatou je súťaž zväzov o dosiahnutie čo najlepších parametrov do vzorca, na základe ktorého sú finančne odmeňované štátom za dodaný výsledok. V rámci tohto modelu dostali zväzy výmenou za transparentnosť a jasné pravidlá ich fungovania a hospodárenia relatívnu voľnosť v rozhodnutiach o spôsobe použitia prostriedkov získaných z príspevku uznanému športu.

    Zväzy majú stále zodpovednosť voči príslušnému športovému hnutiu i voči štátu a jeho občanom, ktorá je určovaná dosahovaním športových výsledkov (t.j. parametrov do vzorca), od ktorých závisí výška štátom garantovaného financovania ich športu v nasledujúcom roku.[5]

    Financovanie vybraných športových zväzov za obdobie 2013 až 2019:[6]

    Gregus__ka_3

    Športové zväzy PUŠ (bez iných príspevkov)[7]


    Princíp vzorca je jednoduchý.

    Zjednodušene, podiel uznaného športu závisí od troch základných parametrov a dá sa jednoducho vyjadriť nasledovne: P = športový úspech x záujem o šport + členská základňa do 23 rokov

    alebo presnejšie týmto zápisom: P = (A × KVVD + A × KVVM) × (B × ZD + C × ZZ) + (1 - 2 × A) × M23

    kde
    P je podiel príslušného uznaného športu,
    A je percentuálne vyjadrenie váhy dosiahnutého športového úspechu (40%),
    B je percentuálne vyjadrenie váhy domáceho záujmu o šport (70%),
    C je percentuálne vyjadrenie váhy zahraničného záujmu o šport (30%),
    (1 – 2 x A) je percentuálne vyjadrenie váhy počtu mládeže do 23 rokov (20%),
    KVVD je koeficient významu výsledku v kategórii dospelých,
    KVVM je koeficient významu výsledku v kategórii mládeže,
    ZD je domáci záujem o príslušný uznaný šport,
    ZZ je zahraničný záujem o príslušný uznaný šport,
    M23 je priemer počtu aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov,

    Tento vzorec vyjadruje, že šport je tým viac užitočnejší pre slovenskú spoločnosť a prezentáciu SR vo svete, čím má lepšie výsledky a zároveň aj čím je oň väčší záujem, alebo čím viac detí pritiahne k pravidelnému športovaniu. Vzorec zároveň umožňuje porovnávať medzi sebou rôzne uznané športy na princípe nestrannosti.

    Spôsob a parametre výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.

    Parametre vzorca a postup určenia jednotlivých premenných určuje nariadenie vlády č. 245/2018 Z. z. o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019 (ďalej len “nariadenie”).[8]

    Nariadenie ustanovuje:

    1. metodiku zisťovania hodnôt a parametrov do vzorca (Príloha č. 1 nariadenia), čiže spôsob stanovenia dosiahnutého športového úspechu v uznanom športe, v individuálnom športovom odvetví (na základe rebríčkového postavenia alebo podľa počtu príležitostí a rozhodujúceho počtu výsledkov) aj v kolektívnom športovom odvetví (postupne v poradí podľa svetového rebríčka, poradia na posledných MS, umiestnenia v kvalifikácii na MS, európskeho rebríčka, poradia na posledných ME a umiestnenia v kvalifikácii na ME).
      Podrobné vysvetlenie jednotlivých vzorcov a postupov výpočtu by si vyžiadalo väčší priestor a nie je predmetom tohto článku. Jednotlivé vzorce sa uvádzajú pre kategóriu dospelých s tým, že pre kategóriu mládeže sa v zmysle druhého bodu prílohy č. 3 k zákonu v znení zákona č. 335/2017 Z. z. postupuje rovnako, pričom sa zohľadňujú sa len dve najvyššie vekové kategórie, v ktorých sa konajú majstrovstvá sveta (z ktorý sa napokon berie do úvahy tá, ktorá je pre výpočet podielu športu v mládežníckej kategórii priaznivejšia) a namiesto rebríčkov v kategórii dospelých do výpočtu vstupujú príslušné rebríčky v kategórii mládeže.[9]
    2. hodnotu váhy dosiahnutého športového úspechu A (40%), váhy domáceho záujmu o šport B (70%) a váhy zahraničného záujmu o šport C (30%),
    3. metodiku výpočtu príspevku uznanému športu, maximálny možný medziročný pokles a nárast príspevku uznanému športu - Príloha č. 2 nariadenia.
    Oproti predchádzajúcim rokom (2017 a 2018) došlo v nariadení na rok 2019 k nasledovným zmenám:[10]
    1. zvýšenie maximálneho možného medziročného nárastu príspevku uznanému športu zo 110% na 120%,
    2. spresnenie definície pre určenie počtu príležitostí a váhy športových odvetví,
    3. zvýšenie minimálnej výšky príspevku uznanému športu pre NŠZ z 5.000 EUR na 15.000 EUR.

    Maximálny možný pokles a nárast PUŠ (limity ochrany) sú vo výške: min. 90% (ochrana zdola pred medziročným poklesom) a max. 120% (ochrana “ostatných” zhora pred medziročným nárastom) z % podielu PUŠ v minulom roku. Limity ochrany sa neviažu na nominálnu hodnotu sumy PUŠ z predošlého roku, ale na % podiel PUŠ zväzu z celkového balíka na predchádzajúci rok, čo by pri rovnakej celkovej sume rozdeľovaných finančných prostriedkov v oboch rokoch bolo to isté. Keďže však nominálna hodnota základu pre PUŠ (celková alokovaná suma) medziročne v rokoch 2016-2019 rástla o podiel z odvodov z lotériových hier (+25% z podielu z odvodu navyše každý rok), tak sa musela použiť iná metodika, aby sa rozdelila celá suma.

    Príklad: ak mal NŠZ v roku 2018 podiel z alokovanej sumy pre PUŠ vo výške 10%, v roku 2019 sa bude jeho podiel pohybovať v rozmedzí min. 9% a max. 12%. Ak celková alokovaná suma medziročne (2019/2018) reálne narastie o 17,5%, bude PUŠ tohto zväzu na rok 2019 v rozmedzí 105,8% až 141% z absolútnej výšky PUŠ za predchádzajúci rok 2018. V roku 2019 sa limit ochrany zhora uplatní až vtedy, keď PUŠ v predchádzajúcom roku 2018 bol vyšší ako 1 promile z rozdeľovanej čiastky v roku 2018, športy s nižším PUŠ ako 1 promile nie sú obmedzené horným limitom ochrany (pri raste do úrovne 1,2 promile).

    Maximálny percentuálny podiel PUŠ stanovuje, že podiel jedného uznaného športu nesmie prekročiť 15% z celkovej alokovanej sumy. Momentálne túto hranicu nedosahuje žiadny šport, v upravenom výpočte na rok 2017 sa to týkalo len tenisu. Kým boli futbal a hokej začlenené vo vzorci, bola táto hodnota nastavená na úrovni 25% z celkovej alokovanej sumy.

    Ustanovenie minimálnej hodnoty príspevku uznanému športu

    Minimálna hodnota príspevku uznanému športu je vo výške 15.000 EUR, ak výpočet prisúdi uznanému športu nižšiu sumu, dostane túto minimálne garantovanú výšku PUŠ. Na to, aby športový zväz získal a udržal si status uznaného NŠZ, musí splniť a priebežne dodržiavať viaceré zákonom ustanovené podmienky[11]. Po splnení týchto podmienok a uznaní za NŠZ musí následne takýto NŠZ priebežne plniť mnohé zákonom ustanovené povinnosti[12], aby si udržal spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. To všetko je nevyhnutným predpokladom toho, aby NŠZ mohol každoročne získať PUŠ a uchádzať sa prípadne o dotácie a iné formy podpory z verejných prostriedkov. Pritom možnosť použitia PUŠ na správu a prevádzku NŠZ zákon o športe v § 69 ods. 6 limituje výškou 15 %, čo je nedostačujúca suma na riadne zabezpečenie priebežného plnenia všetkých zákonných povinností a úloh NŠZ. Okrem toho NŠZ plní ďalšie bežné úlohy športových zväzov ako napríklad účasť na zasadnutiach medzinárodnej športovej asociácie/federácie príslušného športu, plnenie rôznych administratívnych povinností zodpovednou osobou, komunikácia s členmi, starostlivosť o kluby a ďalších svojich členov. Všetky vyššie uvedené činnosti si vyžadujú zvýšenú administratívnu náročnosť a kvalifikovaný personál, preto bola výška minimálnej sumy PUŠ pre športové zväzy, ktoré splnili podmienky podľa § 16 ods. 1 a boli uznané postupom podľa § 59 za NŠZ, zvýšená z 5.000 EUR na 15.000 EUR. Uvedené opatrenie sa pozitívne dotkne 3 NŠZ v roku 2019. Ak zákon na jednej strane uložil NŠZ plnenie značného rozsahu úloh a povinností, ktorých plnenie je pod sankciou straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, na strane druhej je primerané a spravodlivé očakávať a vyžadovať, aby štát vytvoril aj podmienky na to, aby NŠZ dokázali zvládnuť administratívne, organizačné a personálne náklady na plnenie ustanovených úloh a povinností, z ktorých mnohé slúžia na napĺňanie verejného záujmu v športe. [13]

    Športový úspech = rebríčkové postavenie (v ideálnom prípade)

    Čo sa týka úspechu, ten je pre jednotlivé športy najobjektívnejšie stanovený rebríčkovým postavením Slovenska v medzinárodnom rebríčku krajín. U väčšiny uznaných individuálnych športov takýto rebríček krajín neexistuje (medzinárodná športová federácia ho nezostavuje). Úspech týchto športov sa preto počíta inou metódou a to na základe rozhodujúceho počtu výsledkov z jednotlivých rozhodujúcich športových podujatí, ktorý závisí od počtu príležitostí získať hodnotené umiestnenie v príslušnom športe. Tu sú športové podujatia odlíšené podľa ich športového významu. Olympijské hry majú väčšiu váhu ako MS a tie majú väčšiu váhu ako ME,[14] t.j. 1. miesto na ME zodpovedá 11. miestu na MS a 21. miestu na OH. Do výpočtu sú počítané výsledky z predchádzajúcich štyroch 12-mesačných rozhodujúcich období (od 1.10. do 30.9.), pričom tieto výsledky sú postupne odstupňované koeficientom medziročného útlmu (40%, 30%, 20% a 10%), kde najstaršie obdobie má najnižšiu váhu (koeficient). Za každé nedodané umiestnenie sa do výpočtu použije posledné mieste podľa počtu krajín medzinárodnej športovej federácie daného športu. V jednom športovom odvetví a jednom rozhodujúcom období sa do výpočtu počítajú len najviac 3 výsledky jedného športovca.

    Výsledné umiestnenie športu na svete sa najprv prepočíta na 100% podľa počtu členských krajín medzinárodnej športovej federácie príslušného športu. Je rozdiel, keď napr. biatlon je pre rok 2019 v kategórii dospelých na 6,5 mieste z 56 členských krajín IBU, čo mu pri prepočte na 100% dáva konečné 11,7 miesto na svete, alebo keď sú plavecké športy na 24,8 mieste z 209 členských krajín FINA, čo pri prepočte na 100% znamená konečné 11,9 miesto na svete.

    Pre odstupňovanie výsledného poradia sa používa opačná exponenciálna krivka, zohľadnená v hodnotách Koeficientu významu výsledku (KVV), ktorý je určený v tabuľke č.1 v Prílohe č. 3 Zákona. Napríklad, ak má šport na 1. mieste KVV vo výške 100,3, šport na 11. mieste má KVV vo výške 21,4, na 21. mieste 9,9 a na 31. mieste 5,7.

    Graf hodnôt koeficientu významu výsledku:

    Gregus__ka_4
    Váhy športových odvetví uznaného športu (ak šport zastrešuje viacero športových odvetví, ako napr. Slovenská lyžiarska asociácia, Slovenská plavecká federácia, Slovenský volejbalový zväz, Slovenská kanoistika a pod.), či váhy medzi kategóriami mužov a žien a počet príležitostí sú vo výpočte relatívne nová vec, ktorá sa objavila vo vzorci až po prijatí zákona (od roku 2016) a po prvom prijatí nariadenia vlády o metodike na výpočet podielu uznanému športu, t.j. prvýkrát až v roku 2016 vo výpočte na rok 2017. Vo výpočtoch do roku 2016 bol paušálne pre všetky športy nastavený rozhodujúci počet výsledkov pre šport (nie pre športové odvetvie) na 10 výsledkov. Od roku 2017 závisí rozhodujúci počet výsledkov športového odvetvia už od počtu príležitostí dosiahnuť výsledok v danom športovom odvetví. Tie športy, ktoré mali viac športových odvetví (napr. cyklistika, plavecké športy, kanoistika...) a/alebo ktoré mali väčší počet príležitostí získať hodnotené umiestnenie (napr. atletika, plavecké športy), mohli byť do roku 2016 viac zvýhodnené oproti športom s menším počtom príležitostí, preto išlo o pozitívnu úpravu výpočtu smerom k zvýšeniu spravodlivosti. Aj keď to na druhej strane viac "komplikuje" zadávanie vstupných údajov zo strany zväzov a následne je to aj podstatne náročnejšie na kontrolu. Rozdiely v počte príležitostí získať umiestnenie sú značné a menia sa medziročne pre jednotlivé športy, vypočítané počty príležitostí a rozhodujúce počty výsledkov pre rok 2018 v kategórii dospelých sa rôznia, napr. streľba 206 príležitostí / 25 výsledkov, cyklistika 156/25, lyžovanie 106/21, kanoistika 81/18, atletika 74/17, biatlon 37/14, krasokorčuľovanie 12/11, golf 8/8 a pod.

    Popularita ako ukazovateľ záujmu ľudí o šport.

    Často diskutovanou otázkou je parameter popularity (domáceho a medzinárodného záujmu), ktorý je však pre fungovanie vzorca veľmi dôležitý. Vypustiť ho zo vzorca by znamenalo, že by sa tým zrovnoprávnili všetky športy z hľadiska ich významu bez ohľadu na to, aká je vo svete či doma konkurencia a tým aj obtiažnosť v danom športe uspieť a ako je daný šport zaujímavý pre ľudí. Porovnanie majstra sveta v cyklistike a majstra sveta v “menšom” a z hľadiska záujmu divákov i športovcov “menej zaujímavom” športe sa jednoducho nedá dať na rovnakú váhu. Ak prijmeme východisko, že prvé miesto Petra Sagana na MS v cyklistike alebo Mateja Tótha na MS v atletike má pre reprezentáciu Slovenska i pre jej občanov, z ktorých daní sa poskytuje príspevok uznanému športu, väčší význam ako napr. tri prvé miesta Ivany Hornej na MS 2017 v klasickom trojboji, drepe aj mŕtvom ťahu (silové športy), alebo 3 majstrovské tituly našich reprezentantov na MS 2018 v psích záprahoch, ktoré si zaslúžia rešpekt, ale nevyvolávajú taký záujem, pozornosť občanov a ani nepôsobia ako vzory pre deti a mládež ako úspechy Petra Sagana či Mateja Tótha, tak je na mieste zaradenie parametra popularity do vzorca a otázka môže byť maximálne o spôsobe jej stanovenia (akými metódami, kým, ako a kedy sa stanoví popularita jednotlivých uznaných športov na Slovensku a vo svete) a váhach domáceho a medzinárodného záujmu. (Pozn. bez úmyslu zľahčovať akýkoľvek športový úspech športovca, ide len o kvantifikáciu jeho významu pre reprezentáciu a rozsah zviditeľnenia SR vo svete).

    Najväčším problémom popularity je však to, že je potrebné pravidelne realizovať relevantné a valídne prieskumy domáceho a zahraničného záujmu o jednotlivé uznané športy, ktoré by neboli spochybňované a vzbudzovali vyššiu vierohodnosť. Podľa prílohy č. 3 k zákonu o športe sa má domáci záujem zisťovať každé 2 roky do 1 mesiaca od ukončenia olympijských hier a zahraničný záujem každé 2 roky k 30.9. Do budúcna je treba zvážiť väčšiu každoročnú frekvenciu prieskumov (potrebná zmena zákona), čiastočné zohľadnenie aj predchádzajúcich hodnôt (využiť aj tu koeficient medziročného útlmu) a hlavne pri prieskumoch ponechať rovnakú dlhodobú metodiku získavania údajov, aby boli takéto údaje časovo i obsahovo porovnateľné a ich výsledky sa nelíšili každý rok (čo znižuje ich validitu). Popularita jednotlivých športov, ale aj športovcov je iná počas hlavnej sezóny konkrétneho športu, či v čase vrcholných svetových podujatí, ako v čase prípravy alebo prestávky v súťažiach, osobitne ak ide o typicky letné alebo zimné športy.

    Mládež alebo počet aktívnych športovcov.

    Tento parameter závisí od počtu aktívnych športovcov vo veku do 23 rokov s minimálne 3 účasťami v súťaži.[15] Tu sa popularita jednotlivých športov nijako nezohľadňuje, parameter má váhu 20% z celkového výpočtu. Na 1 aktívneho športovca sa rozpočíta rovnaká čiastka bez ohľadu na druh športu. Pri zisťovaní počtu aktívnych športovcov je problémom to, že kvôli nefungujúcemu informačnému systému športu (ďalej len “ISŠ”) nie je možné overiť 3 účasti jednotlivých športovcov zväzu v súťaži a formuláre žiadosti obsahovali iba údaj o poslednej účasti na súťaži. Ministerstvo školstva vie pri kontrole technicky vylúčiť niektoré na prvý pohľad nesprávne zadané údaje, napr. zlý matematický formát rodného čísla, zlý vek športovca, nesúlad rodného čísla a dátumu narodenia, chýbajúci resp. zlý posledný dátum účasti v súťaži a duplicitu športovca za daný šport. Preverenie, či sa športovec aj reálne súťaže zúčastnil, je veľmi komplikované a nedá sa realizovať celoplošne. V zozname aktívnych športovcov s 3 účasťami v súťaži za rok 2018 sa ale nachádzajú už aj 3 ročné deti a za rok 2017 boli ako aktívni športovci uvedené dokonca aj batoľatá vo veku už od 1 roka. V zozname sú uvedené aj iné nepravdepodobné údaje, keď napr. nastala skutočnosť, že viac ako 80% žiakov niektorých základných škôl je evidovaných v zozname aktívnych športovcov – gymnastov s 3 účasťami v súťaži, čo je na prvý pohľad vysoko nedôveryhodný údaj. Niektoré zväzy tiež vykazujú značný nepomer osôb zapísaných v ISŠ a osôb zadaných v registri aktívnych športovcov, ktoré zasielajú ministerstvu školstva ako súčasť žiadosti o PUŠ. Vzhľadom na absenciu ISŠ je teraz jediným kontrolným mechanizmom verejná kontrola zverejnených údajov.

    Vyčlenenie futbalu a hokeja mimo vzorca.

    Významných negatívnym zásahom do pôvodného znenia a filozofie zákona bolo vyčlenenie 2 najväčších športov: futbalu a ľadového hokeja od 1.1.2017 zo vzorca a stanovenie, že tieto zväzy budú dostávať fixný podiel 17% (futbal) a 13% (hokej) z prostriedkov štátneho rozpočtu na šport, znížených o príspevky na národný športový projekt. Išlo o politické a nesystémové rozhodnutie, navrhnuté pozmeňovacím poslaneckým návrhom[16] v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady SR, 1 deň pred jeho konečným schválením, ktoré podporila aj mimoriadna konferencia Konfederácie športových zväzov a Slovenský olympijský výbor. Takýto zásah je v rozpore so základnou filozofiou rozdeľovania financií športom v zmysle zákona a pôsobí svojím spôsobom demotivačne. Na rozdiel od ostatných športov, ktorých ohodnotenie závisí od dosahovaných športových výsledkov, popularity a počtu mládeže do 23 rokov, majú oba športy zákonom garantovaný podiel, čo ich nenúti sa zlepšovať ani súťažiť s ostatnými športami. Je nutné prehodnotiť, či v prípade reálneho prepočtu futbal a hokej nedostávajú financie na úkor iných športov alebo naopak, či o ne neprichádzajú.

    Väčšia kontrola pomôže správnosti výpočtu.

    Akýkoľvek konkrétny výpočet závisí od údajov, ktoré sú do neho zadané a od ľudí, ktorí zadávajú vstupy (zväzy) a na druhej strane od tých, čo tieto vstupy kontrolujú a počítajú výstupy (ministerstvo školstva). Ak bude výpočet urobený zo zlých vstupných údajov, bez dôkladnej kontroly, tak bude aj výsledné rozdelenie chybné, aj keď budeme považovať filozofiu vzorca za správnu a blížiacu sa k ideálu.

    Celý systém výpočtu sa každý rok zdokonaľuje. Cieľom všetkých by mala byť najmä minimalizácia chybovosti vstupných údajov. Boli rozšírené vstupné formuláre k žiadosti o PUŠ, vo formulári na rok 2019 boli doplnené linky na web s rebríčkovým postavením, výsledkami a počtom príležitostí, ktoré uľahčia verejnú kontrolu údajov. Zároveň bol na rok 2018 a 2019 zverejnený aj popis jednotlivých parametrov a údajov vo výpočte.[17] V roku 2017 aj 2018 bol poskytnutý zväzom dostatočný časový priestor v mesiaci november na kontrolu a pripomienkovanie jednotlivých údajov a parametrov výpočtu. 

    Napriek tomu sú na oboch stranách ešte stále rezervy. Zo strany ministerstva školstva ju nutná väčšia systematická kontrola údajov, vysvetlenie a objasnenie výpočtu zväzom, vrátane vysvetlenia vplyvu zadaných alebo aj nezadaných údajov na výpočet a zdôraznenie a elimináciu chýb z minulých rokov. Na strane národných športových zväzov ide o zadávanie nesprávnych či neúplných údajov a výsledkov, chýbajúce údaje vo formulároch, a to z dôvodu neinformovanosti, nevenovania pozornosti alebo aj zámeru a subjektívne stanovené váhy jednotlivých športových odvetví. Zároveň je nutná zo strany zväzov lepšia kontrola priebežných zverejnení výpočtu a údajov v ňom zadaných, a to nielen za svoj uznaný šport.

    Najčastejšie chyby zo strany zväzov sú nasledovné: uvedenie 1 výsledku dvojice (družstva, tímu, štafety a pod.) ako viacerých identických výsledkov jednotlivcov, uvedenie výsledkov z jednotlivých kôl svetového pohára alebo seriálových ME/MS ako umiestnenia v celkovom poradí, neuplatnenie rebríčka v prípade, že môže byť uplatnený, nesprávne uvedené, prípadne vôbec neuvedené počty príležitostí a pod.

    Váhy športových odvetví.

    Podľa vzorca č. 15 nariadenia vlády SR č. 245/2017 Z. z. by váha odvetvia mala zohľadňovať medzinárodný záujem o odvetvie, domáci záujem o odvetvie a počet aktívnych športovcov. Je ale zrejmé, že stanovenie váh zväzmi nie je zo strany ministerstva školstva vôbec kontrolované a ministerstvo školstva nemá možnosť na úpravu týchto hodnôt a bezvýhradne akceptuje zadané údaje o váhach od zväzov. Úplnému svojvoľnému stanoveniu váh zabraňuje len to, že váhy stanovené napr. v žiadosti podanej v 09/2018 sa uplatnia až pre rok 2021 (3 roky po roku podania žiadosti - § 68 ods. 5 zákona o športe).[18]

    Po prijatí nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 245/2018 Z. z. o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019 došlo k upresneniu tohto výkladu a v prípade, ak čo i len jeden z 3 parametrov (medzinárodný záujem o príslušné športové odvetvie, domáci záujem o príslušné športové odvetvie alebo počet aktívnych športovcov ) sa nerovná nule, t. j. národný športový zväz má aspoň jedného aktívneho športovca v danom športovom odvetví alebo ak by aj nemal takého športovca a o športové odvetvie je, či už medzinárodný záujem alebo domáci záujem, národný športový zväz nemôže uviesť pre dané športové odvetvie na účely výpočtu PUŠ nulovú váhu. Ako príklad svojvoľného účelového určenia váh športových odvetví je možné uviesť volejbal, kde sú váhy odvetví zo strany Slovenskej volejbalovej federácie určené nasledovne: volejbal 95% (muži 70%, ženy 30%) a plážový volejbal 5% (muži 0%, ženy 100%). Váhy kategórií v rámci odvetvia (muži, ženy, zmiešaná) sú pri výpočte rozhodujúce len v prípade samostatného rebríčkového postavenia, v prípade výpočtu z rozhodujúceho počtu výsledkov sa nepoužijú.

    Definícia športového odvetvia, ktorá by slúžila výlučne na účely zákona o športe, resp. na účely financovania športu, by mohla pomôcť k úprave pravidiel, ktorými by štát zabezpečil väčšiu spravodlivosť a primeranosť poskytovania štátnych prostriedkov nielen na úrovni uznaných športov a ich národných športových zväzov, ale až na úroveň športových odvetví uznaných športov, ktoré sa objektívne zaslúžili o plnenie verejného záujmu v športe vytvorením parametrov (úspech, popularita, počet aktívnych športovcov do 23 rokov) pre výpočet príspevku uznanému športu. Problémy vo viacerých NŠZ týkajúce sa vnútorného prerozdelenia PUŠ medzi jednotlivé športové odvetvia indikujú, že úvahy o takejto právnej regulácii poskytovania štátnych prostriedkov sú legitímne.

    Nefunkčný informačný systém športu nepomáha dobrej správe v športe.

    Nefungujúci ISŠ je veľkou brzdou implementácie Zákona a aj kontroly údajov vstupujúcich do výpočtu PUŠ. Kým ISŠ nebude spustený, odladený a so zapísanými správnymi údajmi, nemôžeme očakávať iný výpočet ako aktuálny tabuľkový so vstupnými údajmi od zväzov na základe formulárov.

    Sprevádzkovanie a naplnenie ISŠ, ktoré je stále v značnom časovom sklze, napomôže k presnejšiemu získaniu niektorých údajov, ktoré v súčasnosti je ťažké overiť. Jednou z týchto vecí je napr. aj počet aktívnych športovcov do 23 rokov s 3 účasťami v súťaži, ktorý bol doteraz (aj pre rok 2019) získaný na základe registrov (tabuliek), ktoré zasielali jednotlivé športové zväzy ministerstvu školstva. Niektoré zväzy majú svoje vlastné informačné systémy, na základe ktorých je možné tieto údaje na 100% overiť.

    Na presné získanie tohto údaju je ale nutná zmena zákona. Novelou zákona došlo v r. 2016 k zmene definície aktívneho športovca (navýšenie z 1 na 3 účasti v súťaži), ale táto zmena nebola premietnutá aj do rozsahu údajov, ktoré sú zapisované do ISŠ podľa § 80 ods. 2 písm. r) zákona (momentálne sa vyžaduje iba zápis dátum poslednej účasti v súťaži).

    Čo iné, keď nie vzorec ?

    Akákoľvek racionálna diskusia zo strany zainteresovaných na tému vzorca, úpravy filozofie výpočtu, resp. nastavenia jeho parametrov, posunie znalosť o tejto problematike vpred a rozšíri informácie o tejto oblasti tým, ktorí s ňou prichádzajú do styku. Takáto diskusia a porozumenie princípu vzorca prinesie aj väčšiu dôveru voči výpočtu. Súčasné nastavenie filozofie a parametrov je len jednou z možných verzií výpočtu PUŠ.

    Je ale nutné, aby každý výpočet prerozdelenia financií na zväzy prebiehal na základe merateľných, jasných a verifikovateľných výsledkov a parametrov, automaticky, bez dodatočných subjektívnych zásahov a posudzovania zainteresovaných strán (ministerstvo, Fond, strešná organizácia, komisie, zväzy), podľa vopred známych a odsúhlasených pravidiel prijatých po štandardnom legislatívnom procese a v neposlednom rade v súlade s definovaným verejným záujmom v športe.

    Každý nový variantný systém výpočtu s inými vstupnými údajmi bude znova závisieť na ich kvalite a počiatočných detských chorobách, s ktorými úspešne zápasí aj aktuálne používaný vzorec. Je treba vopred konštatovať, že rozdelenie PUŠ, ktoré zmení výpočet z parametrov získaných nezávisle od vplyvu hodnoteného subjektu na subjektívne „ukazovatele a parametre“, je neprijateľné. Je nutné zachovať v čo možno najvyššej miere transparentné rozdeľovanie podľa záväzných pravidiel a merateľných kritérií automatom tak, aby sa minimalizoval možný subjektívny vplyv pri poskytovaní finančných prostriedkov a ich prideľovaní jednotlivým zväzom. Len presné, overiteľné a štátom skontrolované dáta vzbudia väčšiu dôveru vo fungovanie vzorca.

    Môžeme ale konštatovať, že súčasný vzorec je dodnes najtransparentnejší a najlepší, nie však na 100% dokonalý spôsob prerozdelenia finančných prostriedkov na šport zväzom. Nikto doposiaľ neprišiel s konkrétnou alternatívou, ktorá by spĺňala požadovaný parameter čo najobjektívnejšieho transparentného prerozdelenia, pričom niektorí kritickí oponenti sa snažia často túto tému zovšeobecňovať tým, že povedia “vzorec je celý zle”, ale reálne uskutočniteľnú a popísanú alternatívu s vecne pripraveným návrhom riešenia výpočtu a ďalších súvislostí nikto z týchto kritikov nikdy neponúkol. Pritom vieme, že mnohé problematické veci vo vzorci a jeho výpočtoch už boli v priebehu rokov vyriešené a zlepšené, niektoré však sú ešte v procese a vyžiadajú si ešte svoj čas. Časť nepriazne voči vzorcu je postavená na jeho optickej zložitosti, ale jeho princíp dokáže pochopiť každý.

    Pre porovnanie financovania NŠZ nie je rozhodujúci len PUŠ, ale aj iné zdroje financovania.

    Pri prehľade financovania jednotlivých športov je nutné zohľadniť aj financovanie športovcov cez TopTím[19] a rezortné športové strediská (RŠS), ktoré tvoria významnú časť financovania najmä v “medailových” individuálnych športoch s úspechmi na olympijských hrách, MS a ME.

    Cez TopTím bolo v r. 2017 podporovaných celkom 165 športovcov z 30 športov a 3 organizácie zdravotne postihnutých športovcov v celkovej výške 3.563.625 EUR[20] (najviac kanoistika 26 športovcov, Slovenský paralympijský výbor 17, Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov 14, streľba 13, karate 11, Deaflympijský výbor Slovenska 8, atletika 7, atď.) a v r. 2018 bolo podporených celkom 157 športovcov z 27 športov a 1 organizácia zdravotne postihnutých športovcov v celkovej výške 3.916.489 EUR[21] (najviac kanoistika 26 športovcov, karate 21, Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov 14, streľba 11, kulturistika a fitnes 10, atletika 9, kickbox 9, atď.).

    Počty podporovaných športov a športovcov cez rezortné športové strediská, ktoré pôsobia ako rozpočtové organizácie pod príslušným ministerstvom, boli v roku 2017 nasledovné:[22]

    1. Národné športové centrum (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR), 116 športovcov, 20 športov, celkový rozpočet 1.124.741 EUR, priemerné náklady na 1 športovca 9.696 EUR.[23]
    2. Športové centrum polície (Ministerstvo vnútra SR), 108 športovcov, 11 športov, celkový rozpočet 2.246.558 EUR, priemerné náklady na 1 športovca 20.801 EUR.
    3. VŠC Dukla Banská Bystrica (Ministerstvo obrany SR), 76 športovcov, 15 športov, celkový rozpočet 5.089.905 EUR, priemerné náklady na 1 športovca 66.972 EUR.

    Celkovo bolo v troch RŠS za rok 2017 podporovaných spolu 300 športovcov s príslušnosťou k 24 športom, najviac má kanoistika (62 športovcov), ďalej športová streľba (57), atletika (28), cyklistika (16), lyžovanie (16), box (15), judo (15), zápasenie (15), biatlon (13), plávanie (12), atď.

    Súhrnný rozpočet všetkých troch RŠS v roku 2017 bol vo výške 8.461.202 EUR.

    Nedotiahnutý proces optimalizácie rezortných športových stredísk[24] je stále značnou rezervou ich fungovania. Legislatívny proces k projektu Optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie[25] a aj k návrhu nariadenia vlády o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk[26] je od decembra 2017 neukončený.

    Percentuálne limity rozdelenia PUŠ skomplikovali činnosť zväzom.

    Novela zákona o športe č. 354/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017 zaviedla v § 69 ods. 5 a 6 zákona bez odbornej analýzy či diskusie povinné percentuálne limity rozdelenia príspevku uznanému športu národnými športovými zväzmi: pre športové kluby podľa počtu družstiev alebo jednotlivcov, iba na základe kvantity (najmenej 15%), na talentovanú mládež (najmenej 20%), na športovú reprezentáciu (najmenej 25%), na správu a prevádzku národného športového zväzu (najviac 15%) a na športovú infraštruktúru (najviac 30%).

    Všetky národné športové zväzy majú rovnaký cieľ – zvyšovanie členskej základne a dosahovanie lepších výsledkov v reprezentácii mládeže i dospelých. Tento cieľ je predurčený okrem samotnej podstaty športu súťažiť aj nastavením vzorca na výpočet PUŠ. Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých druhov uznaných športov, ich potrieb a priorít, nie je možné tento cieľ optimálne dosahovať za podmienok, že zákon “zhora” stanoví striktné limity a kritériá jednotlivých skupín výdavkov pre národné športové zväzy podľa rovnakej schémy, t.j. pre všetkých na rovnaké diely napriek všetkým ich odlišnostiam.

    Určenie toho, na čo sa použijú finančné prostriedky a kvantitatívne a kvalitatívne kritériá ich rozdelenia, by mali byť vo výhradnej kompetencii i zodpovednosti každého národného športového zväzu. Priority zväzov a ich športov a športových odvetví či disciplín nie je možné stanoviť rovnakým zákonným ustanovením paušálne pre rôzne športy. Každý šport má svoje vlastné špecifiká, systém prípravy, organizácie domácich a zahraničných súťaží, počet aktívnych športovcov na vrcholovej a nižšej úrovni, starostlivosť o talentovanú mládež, zabezpečenie športovej reprezentácie a pod. Tieto vlastnosti sa v jednotlivých športoch podstatne líšia, je veľký rozdiel medzi prípravou v individuálnych a kolektívnych športoch, v technických športoch, v športoch kde existuje len niekoľko málo aktívnych klubov a v olympijských a neolympijských športoch.[27]

    Zavedenie limitov je zároveň administratívne náročnejšie pre všetky národné športové zväzy, keďže musia interne dôkladne sledovať použitie príspevku uznanému športu na jednotlivé zákonom ustanovené účely, čo zbytočne komplikuje rozhodovanie o rozdelení príspevku uznanému športu, jeho efektívne použitie z hľadiska sledovaného cieľa a aj vyúčtovanie vo vzťahu k ministerstvu školstva, obzvlášť v športoch s viacerými športovými odvetviami. Na stretnutiach predstaviteľov športových zväzov na rôznych úrovniach je toto ustanovenie jednoznačne kritizované a sú silné hlasy požadujúce jeho úpravu, keďže je v rozpore s potrebami športového hnutia. Pokiaľ má štát obavu, aby sa finančné prostriedky vo zväzoch “neprejedli”, je namiesto zachovať % obmedzenie výdavkov na správu a prevádzku (s možným navýšením z 15% na max. 20% PUŠ) a ponechanie povinného rozdelenie finančných prostriedkov na kluby (max. do výšky 15% z PUŠ), ostatné limity (na talentovanú mládež a reprezentáciu by mali byť zrušené).

    Ďalšia komplikácia - vyhláška k oprávneným nákladom použitia PUŠ.

    Rovnaká novela zákona zároveň v § 100 ods. 1, písm. c) zaviedla, že ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom oprávnené náklady použitia príspevku uznanému športu. Predmetná vyhláška zatiaľ nebola vydaná, pričom rozsah oprávnených nákladov pre rok 2018 zadefinovala len príloha zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu a rovnaký stav ostane pravdepodobne aj pre rok 2019. Ako príklad chýbajúceho oprávneného nákladu je možné uviesť, že prostriedky na účel talentovanej mládeže v roku 2018 nie je možné použiť na účasť na vrcholných juniorských podujatiach (MEJ, MSJ). Oprávnené náklady by bolo skôr vhodné definovať negatívne, t. j. určili by sa všetky okruhy výdavkov, ktoré nie je možné hradiť z PUŠ a ostatné výdavky by boli povolené. Nielen percentuálne limity rozdelenia PUŠ, ale aj definícia oprávnených nákladov použitia PUŠ komplikujú činnosť jednotlivým zväzom a zvyšujú administratívnu náročnosť ich činnosti. Týmito opatreniami sa zrušila pôvodná relatívna voľnosť zväzu rozhodnúť, akým spôsobom použije finančné prostriedky na rozvoj svojho športu s cieľom zamerať sa na dosiahnutie parametrov do vzorca, ktorý ich fakticky odmeňuje za plnenie parametrov verejného záujmu v športe.

    Chýbajúca infraštruktúra obmedzuje rozvoj niektorých športov.

    Limitujúcim faktorom pre rozvoj mnohých športov je chýbajúca infraštruktúra. V niektorých športoch bez postavenia novej infraštruktúry už nie je z kapacitných dôvodov možné ďalej zvyšovať členskú základňu a zabezpečovať štandardný tréningový proces a usporiadanie športových podujatí (napr. chýbajúce plavecké bazény, cyklistický ovál, haly pre kolektívne športy, atletický štadión, centrum pre kanoistiku, strelnice a pod.). Financovanie športovej infraštruktúry neprebieha systémovo a nie sú určené jasné kritériá podpory a financovania, ide o financovanie ad hoc bez vopred určenej stratégie, ktorá by mala aj časový harmonogram a bolo v rámci nej riešených prierezovo čo najviac športových odvetví. Kde a ako vzniká zoznam infraštruktúrnych projektov podporených zo štátnych prostriedkov či spôsob určenia rozsahu podpory jednotlivých projektov v zozname by v teste transparentnosti zrejme neobstáli, hoci vo väčšine prípadov ide o dobré projekty. Pritom podľa programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z r. 2016 pre oblasť “šport a mládež” sa vláda zaviazala, že podporí šport na Slovensku tým, že “prijme jasné pravidlá systémového financovania športovej infraštruktúry národného významu”.

    Namiesto záveru porovnanie: zámer pôvodného znenia zákona o športe a dôsledok novely[28]

    Pôvodný zákon o športe priniesol: “automat” na delenie peňazí, transparentnosť údajov v IS športu, ktorý má poskytovať vecne správny podklad do výpočtov a rozhodovania a voľnosť zväzov pri nakladaní s príspevkom uznanému športu vypočítaným podľa vzorca (okrem 10% viazaných pre všetky kluby), pričom motiváciu mal predstavovať samotný vzorec a jeho potreba dosahovania čo najlepších parametrov do vzorca. Každý zväz mohol rozhodnúť, čo sú (boli) jeho priority pri dosahovaní týchto parametrov.

    Novela zákona o športe priniesla viazanosť prostriedkov zväzov z príspevku uznanému športu a definíciu oprávnených nákladov. Nefunkčný IS športu spôsobuje nespokojnosť s kvalitou údajov a nemožnosť ich overenia. K tomu sa pripojil aj celkom nesystémový politický zásah spočívajúci vo vyčlenení futbalu a hokeja zo vzorca.

    Poďakovanie na záver

    Ďakujem konzultantom z UčPS tímu, ktorí sa podieľali na pripomienkach k tomuto článku a zároveň ktorí sa dlhodobo venujú právnej úprave športu, vrátane jeho financovania. Za pripomienky a rady k zneniu článku a za zdroje, ktoré boli čiastočne použité pri jeho príprave, ďakujem Petrovi Sepešimu (GP SR a UčPS), Petrovi Dedíkovi (SFZ), Marcelovi Blažovi (SPF a UčPS), Ladislavovi Križanovi (UčPS), Irene Adámkovej (SPF) a Zuzane Zajíčkovej (UčPS).

    Poznámky pod čiarou:

    1. Autor sa ako externý spolupracovník MŠVVaŠ SR podieľal aj na výpočte príspevku uznanému športu na rok 2019. ^
    2. Členmi pracovnej skupiny, ktorá v roku 2011 definovala princíp vzorca a jeho parametrov, boli Ján Filc, Richard Galovič, Ján Marušinec, Igor Moška a Jozef Tokoš. ^
    3. Podľa informácií dostupných na: http://www.minedu.sk/financovanie-sportu/. ^
    4. § 77 ods. 2 Zákona o športe. ^
    5. Berdisová, M.: PRÍSPEVOK UZNANÉMU ŠPORTU AKO OSOBITNÝ PRÁVNY INŠTITÚT VS. „KLASICKÁ“ DOTÁCIA ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU. Dostupné online: http://www.ucps.sk/clanok--3167/PRISPEVOK_UZNANEMU_SPORTU_AKO_OSOBITNY_PRAVNY_INSTITUT_VS__%E2%80%9EKLASICKA%E2%80%9C_DOTACIA_ZO_STATNEHO_ROZPOCTU.html ^
    6. Zdroj: www.minedu.sk, Alokácia fin.prostriedkov - upravený rozpočet. U niektorých športových zväzov zahŕňajú sumy do roku 2015 súčet športových zväzov za jednotlivé odvetvia, napr.: futbal (futbal, futsal), plávanie (plávanie vodné pólo), kanoistika (divoká voda, rýchlostná, rafting), cyklistika (cyklistika, cyklotrial), lyžovanie (lyžovanie, snowboarding). ^
    7. Len financie z Výzvy Športové zväzy (odvetvia), od roku 2017 Príspevok uznanému športu, bez financovania cez top tím, rezortné športové strediská a iné dotácie. ^
    8. Nariadenie vlády č. 245/2018 Z.z. o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/245/20180901^
    9. Dôvodová správa k nariadeniu vlády o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-434^
    10. UčPS tím (Greguška I., Blažo M., Sepeši P.): Vláda schválila nariadenie o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019 alebo ďalšie vylepšenie vzorca. Dostupné online: http://www.ucps.sk/Vlada_schvalila_nariadenie_o_metodike_na_vypocet_podielu_uznaneho_sportu_na_rok_2019^
    11. § 16 ods. 1 zákona; napríklad byť členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport; mať najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe; organizovať celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky; zabezpečovať výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a zabezpečovať starostlivosť o talentovaných športovcov. ^
    12. Najmä podľa § 16 ods. 2 a § 17 ods. 2 zákona o športe, mať predpisy v súlade s § 19 až 23, viesť zdrojovú evidenciu zväzu a zverejňovať údaje podľa § 17 ods. 1 na webovom sídle a v informačnom systéme športu či viesť výkazníctvo použitia verejných prostriedkov atď. ^
    13. Pripomienka GP SR k LP/2018/434 nariadenie vlády Slovenskej republiky o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2019. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-434 ^
    14. Rozhodujúce podujatia a ich posun voči výsledku na majstrovstvách sveta (Vzorec č. 5 Nariadenia): OH - olympijské hry -10 miest; SHNŠ - svetové hry neolympijských športov, MS - majstrovstvá sveta, HMS - halové majstrovstvá sveta, SP - svetový pohár, ktorý má najmenej päť kôl, OHM - olympijské hry mládeže +0 miest; EH - Európske hry, ktoré sú medzinárodnou športovou organizáciou príslušného športu postavené na úroveň majstrovstiev Európy, ME - majstrovstvá Európy, HME - halové majstrovstvá Európy, SMS - seriálové majstrovstvá sveta, GJ - finálový turnaj Grand Slam juniorov +10 miest; SME - seriálové majstrovstvá Európy +20 miest. ^
    15. Definícia aktívneho športovca: Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých. ^
    16. Pozmeňujúci poslanecký návrh k Zákonu o športe, Dušan Tittel, Tibor Jančula, 28.11.2016. Dostupný online: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2387.^
    17. Vysvetlivky k postupu výpočtu podielu uznanému športu na rok 2019. Dostupné online: http://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2019/^
    18. UčPS tím (Greguška I., Blažo M., Dedík P., Sepeši P., Hrbek P., Zajíčková Z., Križan L.): VZOREC na výpočet príspevku uznanému športu ... alebo nech odborná diskusia o vzorci obohatí celú športovú verejnosť. Dostupné online: http://www.ucps.sk/VZOREC_na_vypocet_prispevku_uznanemu_sportu#InsertNoteID_39^
    19. Zoznam športovcov top tímu je zoznam športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe dosiahnutých športových výsledkov na významnej súťaži (§3, písm. u. Zákona). ^
    20. http://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2017/ ^
    21. http://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2018/ ^
    22. LP/2017/897 Optimalizácia činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie z 13.12.2017, vypočítané priemerné náklady strediska na jedného športovca z celkových nákladov strediska. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/897^
    23. Priemerné náklady na jedného športovca sú vypočítané z celkových nákladov jednotlivých RŠS, podrobnejšie údaje nie sú verejne k dispozícii. ^
    24. Sepeši P.: Verejná diskusia k návrhu nariadenia vlády o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk i k projektu optimalizácie ich činnosti je veľmi potrebná. Dostupné online: http://www.ucps.sk/Verejna_diskusia_k_projektu_optimalizacie_i_nariadeniu_vlady_o_jednotnych_pravidlach_riadenia_stredisk_je_potrebna^
    25. LP/2017/897 Optimalizácia činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/897^
    26. LP/2017/879 Nariadenie vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/879^
    27. UčPS tím: Zásadné pripomienky UčPS uplatnené k návrhu novely zákona o športe. 1.8.2018. Dostupné online: http://www.ucps.sk/Zasadne_pripomienky_UcPS_uplatnene_k_navrhu_zakona_o_sporte. ^
    28. UčPS tím (Greguška I., Blažo M., Dedík P., Sepeši P., Hrbek P., Zajíčková Z., Križan L.): VZOREC na výpočet príspevku uznanému športu ... alebo nech odborná diskusia o vzorci obohatí celú športovú verejnosť. Dostupné online: http://www.ucps.sk/VZOREC_na_vypocet_prispevku_uznanemu_sportu#InsertNoteID_39 ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti