Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Verejná diskusia k návrhu nariadenia vlády o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk i k projektu optimalizácie ich činnosti je veľmi potrebná NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    29.12.2017JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Na úvod dve poznámky:

    Poznámka 1:

    Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách pre riadenie rezortných športových stredísk bol pôvodne uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 na mesiac november 2016 (por. č. 3).

    Legislatívny proces vedený v roku 2016 pod číslom LP/2016/1005 bol prerušený na základe pripomienok uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len "MPK"), ktoré si môžete pozrieť na stránke SLOV-LEXu - TU
    Dôvodom prerušenia procesu bolo, že nariadenie vlády by malo vecne nadväzovať na projekt "Optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie" (ďalej len "projekt optimalizácie"), ktorý nebol v tom čase ešte vypracovaný.
    Ministerstvo školstva napriek tomu, že projekt optimalizácie doposiaľ nebol vládou schválený, opätovne dalo upravený návrh nariadenia vlády o jednotných pravidlách pre riadenie rezortných športových stredísk do MPK aj v decembri roku 2017 a to pod číslom legislatívneho procesu LP/2017/879.

    Poznámka 2:

    Jedna z téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 pre oblasť športu súvisiaca s činnosťou rezortných športových stredísk znie:

    • "na základe výsledkov projektu optimalizácie činnosti rezortných stredísk vrcholovej športovej prípravy zefektívni ich činnosť a vykoná opatrenia na posilnenie úloh národného športového centra ako špecializovaného diagnostického a výživového centra pre vrcholový šport a pre prípravu juniorských aj seniorských športových reprezentácií Slovenskej republiky;"

    Text návrhu nariadenia vlády vedeného v roku 2017 pod číslom LP/2017/879 aj s uplatnenými pripomienkami k materiálu nájdete na stránke SLOV-LEXu - TU

    Text návrhu projektu "Optimalizácia činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie" zverejneného na pripomienkovanie pod číslom LP/2017/897 nájdete - TU

    Uplatnené pripomienky k projektu optimalizácie nájdete na stránke SLOV-LEXu - TU


    Do vecnej diskusie sme vybrali niektoré dôležité vecné pripomienky k obsahu materiálu (návrhu nariadenia vlády o jednotných pravidlách pre riadenie rezortných športových stredísk) predloženého do MPK v roku 2016 a následne aj koncom roku 2017. Viaceré pripomienky k návrhu nariadenia sa prelínajú s pripomienkami k návrhu projektu optimalizácie, keďže tieto dva materiály spolu veľmi úzko súvisia. Návrh nariadenia vlády by mal vychádzať z projektu optimalizácie. Mal by vykonávať opatrenia schválené vládou Slovenskej republiky v rámci projektu optimalizácie.

    K celému materiálu (pripomienka UčPS):

    Nariadenie vlády má v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoŠ") ustanovovať jednotné pravidlá pre strategické rozhodnutia (nie)len o výbere jednotlivých športovcov, ale najmä a predovšetkým o voľbe konkrétnych športových odvetví prípadne iba športových disciplín /čo je explicitne uvedené v § 55 ods. 2 písm. a) ZoŠ/. Športovcom z týchto konkrétnych športových odvetví, prípadne iba športových disciplín majú strediská následne zabezpečovať zamestnanie, sociálne zabezpečenie, prípravu a zdravotnú starostlivosť podľa § 3 ZoŠ.

    Rozhodnutie, aké konkrétne národné športové zväzy (ďalej len "NŠZ"), a v ich rámci aké konkrétne športové odvetvia, prípadne iba športové disciplíny a v nich súťažiaci športovci, majú možnosť čerpať v budúcnosti po Návrhu Optimalizácie benefity stredísk, je absolútne strategické a myšlienkový postup, ako sa k nemu dopracovať, má byť zrozumiteľný, podľa vopred stanovených pravidiel vylučujúcich svojvôľu a má byť kontrolovateľný zo strany NŠZ i národných športových organizácií (ďalej len "NŠO"). Tomuto kľúčovému rozhodnutiu venuje Návrh Optimalizácie relatívne veľmi malú pozornosť. Na strane 15 sa nachádza iba strohé tvrdenie “V súčasnosti nevidíme žiadny význam, aby do stredísk boli opätovne zaradené družstvá v kolektívnych športoch.” bez definovania pojmu “kolektívny šport” a bez ďalšieho vecného odôvodnenia.

    Dôvody, pre ktoré “vypadli” resp. boli/mali byť kolektívne športy a k nim prislúchajúce konkrétne NŠZ “vyradené” z možnosti čerpať benefity v strediskách v minulosti, sú uvedené na strane 10. Dajú sa úspešne vyvrátiť rozhodnutím o opätovnom zaradení práve po roku 1989 vyraďovaného ľadového hokeja (od roku 2013 v NŠC muži U20- prvá zmluva medzi NŠC a SZĽH o spoločnej realizácii úloh projektu podpory športových reprezentantov a športových talentov z 27.5.2013 a od roku 2014 v ŠCP reprezentácia žien pôsobiaca v rámci výcvikového strediska reprezentácie pod hlavičkou ŠKP Bratislava- VV SZĽH schválil projekt výcvikového strediska reprezentácie žien 18.6.2014), ktorý kolektívnym športom jednoznačne je, a ktorý Návrh Optimalizácie opakovane spomína. Práve opätovné zaradenie ľadového hokeja poukazuje i na netransparentnosť zaraďovania/ vyraďovania konkrétnych športových odvetví prípadne iba športových disciplín do/zo stredísk. Okrem hokeja by to ale postihlo aj iné kolektívne športy, ktoré sú momentálne podporované cez Ministerstvo vnútra (napr. Volejbal v rámci VKP). Či absencia čerpania benefitov stredísk bol hlavný alebo aspoň dôležitý dôvod, prečo sa okrem LOH 2000 v Sydney, kde sa kvalifikovali družstvá mužov vo futbale, vodnom póle a družstvo žien v basketbale, nikdy predtým a ani potom sa už žiadne družstvo z kolektívneho športu na letné olympijské hry nekvalifikovalo, je zároveň pre komplexnosť súvisiacich vzťahov nezodpovedateľnou otázkou. Návrh Optimalizácie zároveň ako zásadnú zmenu deklaruje reálnu možnosť zvýšenia počtu v nich zaradených zdravotne znevýhodnených športovcov (dnes iba 2) vrátane vzniku ich pracovných pomerov (pozri i 2. a 5. opatrenie z 8 opatrení celkovo na strane 18).

    Vzhľadom na zákonnú garanciu výšky príspevku na národný športový projekt z prostriedkov určených na šport vo výške 3,5% pre šport zdravotne znevýhodnených (§ 75, ods. 6 a § 77, ods. 2, písm e) ZoŠ) pre Slovenský paralympíjsky výbor, bez ohľadu na športové výsledky zdravotne znevýhodnených športovcov podobne ako je tomu pri futbale cez SFZ a hokeji cez SZĽH, by finančná podpora športu zdravotne znevýhodnených výrazne vzrástla aj vzhľadom na počet v Top tíme v roku 2017 zaradených športovcov so zdravotným znevýhodnením. Nezanedbateľná časť v Top tíme v roku 2017 zaradených športovcov so zdravotným znevýhodnením by následne mohla/mala získať pracovný pomer so strediskom, čo by pri nezmenenom financovaní stredísk z pohľadu počtu tabuľkových miest znamenalo súčasný zánik pracovných pomerov už v stredisku zaradených športovcov bez zdravotného znevýhodnenia, medzi ktorými dnes prevažujú na LOH úspešní športovci z individuálnych športov (kanoistika, streľba atď.). Takáto zásadná zmena podpory športu zdravotne znevýhodnených na úkor úspešných športovcov bez zdravotného znevýhodnenia nie je zatiaľ dostatočne odôvodnená a je potrebné vypracovať komplexnú dopadovú štúdiu. Tá by mala obsahovať komplexné fakty o športe zdravotne znevýhodnených a športovcoch so zdravotným znevýhodnením vrátane nimi dosiahnutými výsledkami od roku 2007 do 2017 vrátane v kontexte spolu s celkovým počtom im v súťažiach, v ktorých ich dosiahli konkurujúcimi športovcami, o trende ich finančnej podpory nielen z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR od roku 2007 do 2017 vrátane, ale i o type a výške podpôr týchto športovcov z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (preukaz ŤZP, parkovací preukaz, finančné príspevky od roku 2007 do 2017 vrátane, prípadný priznaný invalidný dôchodok, jeho výška, dátum priznania).

    Rozhodnutiu aké konkrétne národné športové zväzy a v ich rámci aké konkrétne športové odvetvia, nebodaj iba športové disciplíny a v nich súťažiaci športovci, budú čerpať benefity zo stredísk venuje Návrh Nariadenia iba veľmi strohý § 1. § 1 určuje ako prvé kritérium “na základe počtu športovcov zaradených do zoznamu najvýkonnejších športovcov vykonávajúcich tento šport”. Hoci § 55, ods. 2 ZoŠ v písmene b) predpokladá vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsob určenia výkonnostných kritérií, zoznam takýchto najvýkonnejších športovcov dnes neexistuje a nie je zverejnený. Návrh Optimalizácie obsahuje iba menný zoznam k 1.6.2017 v strediskách zaradených športovcov a pracovníkov (prílohy č. 1 až 3). Prípadné zaraďovanie športovcov a športových odborníkov do stredísk MO SR a MV SR a ich vyraďovanie vrátane ich zamestnávania ako profesionálnych vojakov resp. policajtov podľa osobitných predpisov (zákon č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov resp. Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície) je pri súčasnom znení legislatívy zároveň veľmi nepružné, keďže vstup športovca do systému trvá 6-9 mesiacov a prípadný výstup z neho trvá 6 mesiacov, čo je cca 1 rok z 2 rokov, ktoré návrh Nariadenia garantuje ako dvojročnú ochrannú dobu na na základe splnenia výkonnostných kritérií (§ 3 ods. 3). § 2 určuje ako druhé kritérium “možností športovej infraštruktúry strediska pre zabezpečenie prípravy športovca v príslušnom športe alebo v príslušnej športovej disciplíne”.

    Podľa § 3 písm. o) ZoŠ sa rozumie : ”športovou infraštruktúrou štadión, športová hala, športové ihrisko, telocvičňa a iné kryté alebo otvorené športové zariadenie určené na vykonávanie športu”, a podľa písm. q) “športovou infraštruktúrou národného významu športová infraštruktúra spĺňajúca požiadavky medzinárodnej športovej organizácie, ktorá je určená na medzinárodnú súťaž alebo na prípravu športových reprezentantov”. 2 z 3 stredísk podľa príloh č. 1 až 3 žiadnu športovú infraštruktúru nevlastnia a iba si ju prenajímajú, majú ju vo výpožičke alebo bezplatnom užívaní. Tento fakt značí, že možnosti pre (ne)splnenie druhého kritéria sú dané individuálnym rozhodnutím štatutárneho zástupcu strediska, ktoré ešte zvýrazňujú napriek zaradeniu v stredisku týždne či mesiace strávené športovcami a ich tímami počas roka mimo územia SR z dôvodu športovej prípravy či súťaženia nielen pre klimatické podmienky.

    Navrhujeme preto: štandardizovať prílohy č. 1 až 3, aby boli v rovnakej dátovej štruktúre, aktualizovať údaje v nich už uvedené o zozname fyzických osôb z 1.6.2017 k 1.1.2018, doplniť prílohy o nasledovné informácie: príslušnosť športovcov a športových odborníkov ku konkrétnej športovej organizácii (NŠO alebo NŠZ a zároveň i športový klub), vek športovcov, určenie typu a dĺžky ich existujúceho zmluvného vzťahu so strediskom vrátane splnenia resp. možnej predikcie splnenia prípadného dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov, či sú alebo nie sú športovci v Top tíme, a ak áno akou sumou boli podporení v roku 2017 vytvoriť zoznam najvýkonnejších športovcov podľa v Návrhu Nariadenia zvolených kritérii a zverejniť ho ako ďalšiu prílohu Návrhu Nariadenia vytvoriť ako ďalšiu prílohu Návrhu Nariadenia komplexnú dopadovú štúdiu obsahujúcu komplexné fakty o športe zdravotne znevýhodnených a športovcoch so zdravotným znevýhodnením vrátane nimi dosiahnutými výsledkami v minulosti v kontexte spolu s celkovým počtom im v súťažiach, v ktorých ich dosiahli konkurujúcimi športovcami, o trende ich podpory nielen z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR od roku 2007 do 2017 vrátane, ale i o type a výške podpor týchto športovcov z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (preukaz ŤZP, parkovací preukaz, no najmä finančných príspevkov od roku 2007 do 2017 vrátane prípadný priznaný invalidný dôchodok, jeho výška, dátum priznania).

    K celému materiálu (pripomienka UčPS):

    Návrh Nariadenia i Návrh Optimalizácie boli dané do MPK v decembri 2017, pričom zasahujú do dovoleniek počas Vianočných sviatkov a nového roka ako tomu boli i v roku 2016. Udialo sa tak opäť ako v roku 2016 po neparticipatívnom spôsobe a procese ich vzniku s národnými športovými organizáciami (ďalej len “NŠO”) a národnými športovými zväzmi (ďalej len “NŠZ”), čo negatívne ovplyvnilo kvalitu zverejnených Návrhov. Teraz de facto popri sebe paralelne existujú a musia existovať tri agendy, ktoré vecne i termínovo súvisia: denný chod stredísk v roku 2018 vrátane finalizácie prípravy v nich zaradených vybraných športovcov z dôvodu ich účasti na ZOH 2018, finalizácia návrhu “Optimalizácie”, finalizácia návrhu “Nariadenia” (jeho schvaľovanie navrhujeme schvaľovať nie skôr, ale neskôr ako návrh “Optimalizácie a/alebo súčasne s ním).

    Zoznam dotknutých osôb (spolu)komunikujúcich na týchto veciach v sebe z povahy veci preto musí obsahovať niekoľko desiatok osôb, ktorých bežné pracovné zaťaženie vzhľadom na ich pozície, najmä pred konaním ZOH 2018, je už bez ich spolupráce na projekte veľmi časovo náročné. Ak má byť ich aktívna účasť na participácii vôbec možná a navyše i zmysluplná, kladie to na manažment prác na finalizácii návrhu “Optimalizácie” finalizácie návrhu “Nariadenia”, najmä na manažment ich vzájomnej komunikácie, extrémne vysoké nároky. (Z)Organizo(vá)vať ich osobné stretávanie sa vo veľkých skupinách je veľmi logisticky náročné (priestor, zladenie času osôb, doprava, financie) a zároveň z hľadiska výstupov extrémne málo produktívne (písaný text spĺňajúci kritéria, ktoré naň a postup jeho vzniku kladú pravidlá slušnosti, odbornosti a primeranosti).

    Navrhujeme preto, aby sa finalizácia návrhu “Optimalizácie” a finalizácia návrhu “Nariadenia” diali online v “cloude” spôsobom umožňujúcim hromadný prístup širšej pracovnej skupine zloženej z fyzických osôb nominovaných 3 dotknutými ministerstvami, strediskami, NŠO a NŠZ pomocou Google technológii. Tento systém jasne určí, kto (aká fyzická osoba/osoby) sú zodpovedné za ich editáciu, a ktoré iba za komentovanie bez možnosti editovať text oboch návrhov. Žiadaným komentárom bude návrh alternatívneho znenia textu (§, odsek, písmeno, veta, slovo atď.) resp. dátumu vrátane odôvodnenia (písmená a znaky idúce za sebou). Navrhované Google technológie sú dostupné zadarmo, sú kompatibilné pre všetok bežne používaný hardware, operačné systémy a internetové priehľadače. Viac o tom, ako funguje Google Drive nájdete na Google Drive Help center a o tom, ako tvoriť, editovať a komentovať text resp. tabuľky na Google Docs editors Help Center.

    K celému materiálu (pripomienka UčPS):

    § 105 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZoŠ”) s účinnosťou od 1. januára 2016 ustanovuje, že: “(2) Ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany vypracujú do 31. decembra 2016 projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie a predložia ho vláde na schválenie.”. Návrh Optimalizácie (LP/2017/897), ktorého koniec MPK je plánovaný 28.12.2017, je iba 8 dní po skončení medzirezortného pripomienkového konania (ďalej len “MPK”) k Návrhu Nariadenia (LP/2017/879.

    Bez schválenej Optimalizácie, za ktorú nie sú zodpovedné ministerstvá, strediská, NŠO ani NŠZ, ale na základe ZoŠ priamo Vláda Slovenskej republiky, nie je možné tvoriť ani pripomienkovať návrh Nariadenia, ktoré má z nej iba vychádzať. Je preto nevyhnutné v súlade s § 105 ods. 2 ZoŠ, aby bol Návrh Optimalizácie Vláde Slovenskej republiky (ďalej len “Vláda SR”) nielen predložený, ale Vládou SR následne i schválený vrátane návrhov, opatrení a termínov ich plnenia v ňom uvedených, čo bol asi i jeden z dôvodov, prečo v januári 2017 nebol zavŕšený legislatívny proces číslo LP/2016/1005. V rámci neho návrh tematicky identického návrhu nariadenia vlády o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk, ktorý bol predložený MPK, nebol následne už predložený do Vlády SR. Strediská majú existovať ako servisné organizácie pre národné športové organizácie (ďalej len “NŠO”) a národné športové zväzy (ďalej len “NŠZ”), nie naopak.

    Navrhujeme preto v procese finalizácie Návrhu Nariadenia nepokračovať a Návrh Nariadenia prepracovať po schválení Návrhu Optimalizácie Vládou SR na základe jeho schváleného obsahu a následne ho opätovne predložiť do MPK alebo oba predložiť do MPK po prepracovaní súčasne.

    K návrhu nariadenia vlády všeobecne (pripomienka GP SR):

    Navrhujeme prerušiť medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nariadenia vlády do času, kým vládou Slovenskej republiky nebude schválený “Projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie” (ďalej len „projekt optimalizácie“). Tento projekt by mal na základe analýzy a syntézy existujúcich poznatkov z doterajšej činnosti stredísk, ale aj zahraničných vývojových trendov vytýčiť budúcu víziu moderných rezortných športových stredísk a priniesť do činnosti stredísk nové prvky - novú pridanú hodnotu, ktorá zoptimalizuje riadenie, činnosť a spoluprácu rezortných športových stredísk ako špičkových servisných pracovísk a odborných partnerov národných športových zväzov v záujme dlhodobého dosahovania vrcholových športových výsledkov slovenských športovcov na významných súťažiach.

    Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 440/2015 Z. z.) boli povinné Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vypracovať projekt optimalizácie a predložiť ho vláde Slovenskej republiky na schválenie do 31. decembra 2016. Projekt optimalizácie doposiaľ nebol vládou Slovenskej republiky schválený. Návrh projektu optimalizácie bol predložený ministerstvom školstva do medzirezortného pripomienkového konania 13. decembra 2017 pod číslom legislatívneho procesu LP/2017/879 s termínom na uplatnenie pripomienok do 28. decembra 2017. Javí sa byť logické, že nariadenie vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk by malo byť jedným zo základných opatrení, ktorým sa pretransformujú do praxe rezortných športových stredísk závery a ciele projektu optimalizácie.

    V súvislosti s prípravou návrhu predmetného nariadenia vlády je potrebné uviesť, že jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré bol v januári 2016 prerušený proces prípravy návrhu tohto nariadenia vlády pracovnou skupinou ministerstva školstva bolo, že projekt optimalizácie mal priniesť relevantný znalostný podklad pre vecnú systematickú úpravu pravidiel fungovania rezortných športových stredísk. Zrejme z obdobných dôvodov v januári 2017 nebol zavŕšený legislatívny proces číslo LP/2016/1005, v rámci ktorého bol návrh nariadenia vlády o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk predložený do medzirezortného pripomienkového konania bez predloženia návrhu nariadenia na rokovanie vlády Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené navrhujeme návrh nariadenia vlády po schválení projektu optimalizácie prepracovať na základe jeho záverov a cieľov a následne ho opätovne predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

    Návrh nariadenia vlády v súlade so zákonnou úpravou určuje ako podmienku zaraďovania športovcov - reprezentantov a talentovaných športovcov do rezortných stredísk podľa § 3 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. zo zoznamu najvýkonnejších športovcov na základe návrhu národných športových zväzov alebo ministerstva školstva podľa § 58 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. Ďalej sa stanovuje národným športovým zväzom povinnosť určiť poradie navrhovaných športovcov a strediskám zaraďovať športovcov podľa tohto poradia. Určenie poradia navrhovaných športovcov však nie je nikde špecifikované a nie sú jasné pravidlá ako k určeniu má dôjsť. Zákon nestanovuje zväzom povinnosť navrhovať športovcov do zoznamu najvýkonnejších športovcov a pri ich navrhovaní do stredísk určovať ich poradie. Športová prax so sebou prináša množstvo športov, disciplín a kategórií. Kto určí a na základe akého kľúča, ktorá disciplína alebo kategória bude mať prednosť v zaradení v prípade nemožnosti zaradiť všetkých navrhovaných športovcov v danom športe. Tu sa pravdepodobne očakáva, že to urobí športový zväz. Športový zväz sa bude musieť na základe svojich interných kritérií rozhodnúť a určiť športovcov na zaradenie. Čiže bude musieť vstúpiť do rokovania so strediskom a dohodnúť počet zaradených športovcov. Z tohto pohľadu sa stáva tvorba poradia navrhovaných športovcov ako nepodstatná, pretože konečný verdikt počtu zaradených musí vzniknúť až po vzájomnej dohode jednotlivých subjektov zohľadňujúcich všetky možnosti a predpoklady zabezpečenia prípravy navrhovaných športovcov a možností stredísk.

    K § 1 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Navrhujeme zaviesť takú procesnú schému, aby národné športové zväzy boli oprávnené navrhnúť zaradenie konkrétneho športu alebo športovej disciplíny do rezortného športového strediska a aby o tomto návrhu na základe odborného posúdenia transparentne rozhodla nadrezortná odborná komisia s tým, že svoje rozhodnutie a jeho dôvody odborná komisia zverejní v informačnom systéme športu. Rovnako navrhujeme, aby zoznam športov zaradených do rezortného športového strediska bol zverejnený a priebežne aktualizovaný v informačnom systéme športu.

    K § 2 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Navrhujeme, aby boli kritériá na zaradenie športovcov do stredísk vrcholového športu vypracované aj pre zdravotne znevýhodnených športovcoch s ohľadom na to, koľko športovcov súťaží v príslušnej športovej disciplíne príslušného športu na vrcholovej úrovni súťaženia, a či sa umiestnili v prvej polovici štartovej listiny (štartového poľa). Rovnako je potrebné upraviť pravidlá financovania prípravy a účasti športovcov na významnej súťaži, ak ide o športovcov, ktorí sú súčasne zaradení do top tímu i do zoznamu najvýkonnejších športovcov, aby nemohli nastať situácie, že niektorí športovci objektívne nedokážu prostriedky určené na prípravu a účasť na významnej súťaži použiť v danom roku, lebo ich budú mať viac, ako je ich skutočná potreba a u športovcov, ktorí nebudú v obidvoch zoznamoch alebo sa rozhodnú nevyužiť možnosť prípravy v rezortnom športovom stredisku vznikne nedostatok alebo iná významná disproporcia vo vzťahu k športovcom rovnakej alebo porovnateľnej športovej výkonnosti, t.j. nastane situácia, ktorú nebude možné hodnotiť ako rozumné, spravodlivé a efektívne financovanie prípravy a účasti najlepších slovenských športovcov na významných súťažiach. Zavedenie kategórie športovcov top tímu pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k novele zákona o športe s vlastnými kritériami pre jeho tvorbu, ktoré si stanovuje ministerstvo školstva, vytvorilo bez dostatočného vysvetlenia takejto potreby dvojitý zoznam najlepších slovenských športovcov, ktorý sa do značnej miery prekrýva so zoznamom najvýkonnejších športovcov a môže vytvárať neštandardné situácie.

    Pri zvažovaní zaradenia zdravotne znevýhodnených športovcov do rezortných športových stredísk je potrebné komplexne vyhodnotiť všetky súvislosti takejto systémovej úpravy bez jej predčasného odmietnutia alebo prijatia. Napríklad je potrebné vyhodnotiť aj úplne základný praktický aspekt, či sú tieto strediská vybavené bezbariérovo a či sú prispôsobené potrebám športu zdravotne znevýhodnených športovcov, osobitostiam ich športových disciplín, ak je cieľom využívať vybavenie stredísk plnohodnotne na prípravu zdravotne znevýhodnených športovcov alebo je účelom a cieľom navrhovanej úpravy zapojiť najvýkonnejších zdravotne znevýhodnených športovcov do systému sociálneho zabezpečenia športovcov v rezortných športových strediskách. Je potrebné definovať, poznať a vysvetliť sledovaný cieľový stav, či už sa bude jednať o pohľad odborný alebo čiastočne aj politický a na jeho základe sa pokúsiť o komplexnú systémovú úpravu podpory športu zdravotne znevýhodnených športovcov vrátane jeho financovania, nie robiť iba parciálne úpravy systému bez vyhodnotenia ďalších dopadov a súvislostí navrhovaných pravidiel.

    V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pri úprave financovania športu zdravotne znevýhodnených bol v pôvodnom znení zákona o športe uplatnený koncept, ktorý vychádzal z významne prevažujúcej sociálnej úlohy športu zdravotne znevýhodnených oproti dosahovaniu vrcholných športových výsledkov. Na šport zdravotne znevýhodnených bolo preto v zákone o športe formou príspevku na národný športový projekt garantovaných 3,5 % z prostriedkov určených na šport zdravotne znevýhodnených (Slovenský olympijský výbor má garantované iba 2 %), a to bez ohľadu na športové výsledky zdravotne znevýhodnených športovcov. Týmto boli šport zdravotne znevýhodnených a ich zastrešujúca národná športová organizácia - Slovenský paralympijský výbor fakticky zvýhodnené oproti iným národným športovým zväzom, ktoré obdržia štátne prostriedky formou príspevku uznanému športu až na základe dosiahnutých parametrov športovej činnosti (úspech, popularita, členská základňa) okrem uznaných športov (hokej a futbal), ktoré majú výšku príspevku uznanému športu taktiež garantovanú pevným podielom 13 % respektíve 17 %.

    V tomto smere sa skôr javí ako dôvodné otvoriť diskusiu o tom, či financovanie deflympijského športu a športu špeciálnych olympiád nemá byť taktiež upravené ako samostatný národný športový projekt podpory športu zdravotne znevýhodnených na báze transparentne financovaného sociálneho programu, a nie na báze zásluhovosti na základe dosiahnutých športových výsledkov formou príspevku uznanému športu. Z rovnakého dôvodu neboli športy zdravotne znevýhodnených zaradené medzi uznané športy na účely poskytnutia príspevku uznanému športu, kde sa práve naopak kladie dôraz na športové výsledky mládeže i dospelých, popularitu športu a veľkosť členskej základne, t.j. parametre ktorých dosahovanie v športe zdravotne znevýhodnených nemajú byť pri plnení sociálnej úlohy športu zdravotne znevýhodnených určujúce. Nesystémovým pozmeňujúcim návrhom poslancov k novele zákona o športe v roku 2016 “za účelom zrovnoprávnenia športu zdravotne znevýhodnených” bez odbornej diskusie či dopadovej analýzy boli športy zdravotne znevýhodnených športovcov pridané medzi uznané športy na účely poskytovania príspevku uznanému športu na základe dosiahnutých parametrov do vzorca.

    Pri zvolení takéhoto konceptu financovania športu zdravotne znevýhodnených by bolo systematické, primerané a spravodlivé zároveň odstrániť zvýhodnenie (garantovaných 3,5 % z prostriedkov určených na šport zdravotne znevýhodnených) a príspevok na národný športový projekt podľa § 75 ods. 3 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. znížiť na úroveň 2 % a prípravu zdravotne znevýhodnených športovcov financovať z príspevkov uznaným športov zdravotne znevýhodnených tak, ako pri iných národných športových zväzoch uznaných športov podľa § 3 písm. f) prvého bodu zákona. O takejto zmene konceptu financovania športu zdravotne znevýhodnených by však mala prebehnúť v športovej obci vecná diskusia, ktorej výsledkom bude dlhodobo udržateľné a všeobecne akceptované koncepčné riešenie, ktoré nediskriminuje žiadnu skupinu športovcov.

    Odhliadnúc od porovnávania výsledkov športovcov s výsledkami zdravotne znevýhodnených športovcov, jednoduché stanovenie pomeru 20. miesta na olympijských hrách či majstrovstvách sveta voči 10. miestu na majstrovstvách Európy môže byť skresľujúce, nakoľko v niektorých športoch, respektíve športových disciplínach je svetová konkurencia niekoľkonásobne vyššia ako je európska konkurencia alebo aj naopak. Naproti tomu v niektorých športových disciplínach športu zdravotne znevýhodnených aj na najvýznamnejších podujatiach súťaží menej ako 10 športovcov. V prípade zaradenia zdravotne znevýhodnených športovcov do rezortných športových stredísk bude potrebné zabezpečiť pre týchto športovcov aj kvalitné podporné tímy, na ktoré budú osobitné nároky, ktoré zrejme nebudú spĺňať podporné tímy pôsobiace v súčasných strediskách, čo prirodzene vyvolá potrebu na vytvorenie podmienok aj pre členov podporných tímov zdravotne znevýhodnených športovcov. Všetky tieto praktické detaily je potrebné analyticky skúmať v relácii k existujúcim možnostiam a kapacitám rezortných športových stredísk.

    K § 3 ods. 2 a 3 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Navrhujeme ustanoviť povinnosť pre riaditeľov rezortných športových stredísk a zriaďovateľov rezortných športových stredísk dlhodobo systematicky vytvárať pravidlá upravujúce rozsah odmeňovania/podpory športovcov zaradených do jednotlivých rezortných športových stredísk tak, aby bola postupne zabezpečená porovnateľná úroveň financovania najvýkonnejších športovcov na porovnateľnej výkonnostnej úrovni v rôznych rezortných športových strediskách. V každom stredisku existuje iný systém financovania športovcov, pričom základným cieľom nariadenia vlády má byť čo najväčšie priblíženie podmienok pre najvýkonnejších slovenských športovcov na porovnateľnej výkonnostnej úrovni v jednotlivých rezortných športových strediskách. Navrhovaným znením ustanovenia sa tento cieľ zrejme nedosiahne. Za účelom dlhodobého zjednocovania postupov a metodík v rámci procesu optimalizácie odporúčame zriadenie nadrezortnej pracovnej komisie, v ktorej budú zastúpené rezortné športové strediská ako poskytovatelia odbornej služby i národné športové zväzy ako objednávatelia a zároveň odoberatelia služieb rezortných športových stredísk.

    K § 4 ods. 4 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Odporúčame definovať pojem „mládežnícky tím“, ktorý slovenský právny poriadok zatiaľ nepozná, aby sa predišlo rôznym účelovým výkladom tohto pojmu, napríklad že mládežníckym tímom je družstvo kolektívneho športu, hoci podľa § 2 ods. 2 návrhu nariadenia vlády sa do zoznamu najvýkonnejších športovcov má zaradiť iba talentovaný športovec súťažiaci v športovej disciplíne olympijského alebo neolympijského uznaného individuálneho športu. Dostatočné vysvetlenie k pojmu „mládežnícky tím“ nie je uvedené ani v dôvodovej správe. Ustanovenie odseku 4 je do § 4 zaradené zrejme vecne nesprávne, keďže názov ustanovenia je „Vyradenie športovca a športového odborníka“, pričom v odseku 4 sa upravuje oprávnenie riaditeľa strediska vytvoriť „mládežnícky tím“. 

    K § 5 ods. 1 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Odporúčame v § 5 ods. 1 na konci druhej vety pripojiť toto slovo: „odplatne“, prípadne “bezodplatne”, ak si majú strediská poskytovať súčinnosť bezodplatne. V prípade odplatného poskytovania súčinnosti považujeme za vhodné upraviť, že výška odplaty nesmie byť vyššia ako zodpovedajúca prevádzkovým nákladom na poskytnuté plnenie alebo službu. Zároveň je potrebné upraviť, aby získané prostriedky mohli byť použité na prevádzku a údržbu športových, diagnostických, regeneračných a iných zariadení prevádzkovaných rezortným športovým strediskom. 

    K § 5 ods. 2 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Všeobecné deklarovanie možnosti a potreby spolupráce riaditeľov stredísk, čo v konečnom dôsledku bolo možné aj doposiaľ, zrejme nebude dostatočné na naplnenie cieľov nariadenia vlády uvedených v predkladacej správe, podľa ktorej v súčasnosti nie sú zavedené jednotné pravidlá riadenia rezortných športových stredísk. Zaraďovanie jednotlivých športov, zaraďovanie a vyraďovanie športovcov a športových odborníkov do stredísk prebieha málo transparentne a často bez vyjadrenia príslušných národných športových zväzov. Zároveň absentuje výraznejšia spolupráca medzi jednotlivými strediskami. Predpokladom vyššej efektivity a úspešnosti športovej reprezentácie je systémová, dlhodobá a transparentná činnosť stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie, a to koordináciou medzi ministerstvom školstva, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 

    K § 5 návrhu nariadenia vlády (pripomienka GP SR):

    Je potrebné tiež upraviť, že rezortné športové strediská budú využívať jednotný spôsob/metodiku zaznamenávania, zdieľania a využívania poznatkov získaných v rámci prípravy najvýkonnejších športovcov a ich účasti na súťažiach na vedecké účely a zdieľanie týchto poznatkov najmä najvýkonnejšími športovcami a športovými odborníkmi, ktorí sa starajú o ich prípravu, ako aj o prípravu talentovaných športovcov. 

    K dôvodovej správe; osobitná časť - všeobecne (pripomienka GP SR)

    Odporúčame dopracovať dôvodovú správu, ktorá má byť vysvetlením toho, ako sa jednotlivé ustanovenia majú premietnuť do praxe rezortných športových stredísk a nemá byť iba stručným vyjadrením toho istého obsahu, ktorý je uvedený v texte ustanovenia, len inými slovami.  

    Všeobecne k celému materiálu (pripomienka STZ):

    Nariadenie Vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk by malo byť prijaté až po prijatí a schválení dokumentu „Optimalizácia činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie“ vládou SR, ktorý je v MPK s termínom ukončenia pripomienok do 28.12.2017. Z tohto dôvodu navrhujeme jeho stiahnutie a opätovné zaradenie dopracovaného dokumentu neskôr. V tomto materiáli sú uvedené kritériá na zaradenie do zoznamu najvýkonnejších športovcov, pričom podobné kritériá na zaradenie športovcov do Top tímu už ale nie sú predmetom MPK a schvaľuje ich priamo ministerstvo školstva rozhodnutím ministra. Navrhujeme do opätovne zaradeného materiálu zaradiť aj kritériá na zaradenie športovcov do Top tímu a zabezpečiť porovnanie, resp. čiastočné zosúladenie týchto kritérií, s uvedením predpokladaného zoznamu športovcov, ktorí podmienky spĺňajú, a spolu aj s nárokom na ich finančné ohodnotenie v rámci Top tímu a rozsahom zabezpečenia v rezortných športových strediskách . Každé jedno umiestnenie športovca, uvedené v §2, ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, by malo byť akceptované iba v prípade, že pôjde o umiestnenie v 1. polovici štartovného poľa. Obmedzí to zaradenie tých športovcov, ktorí síce splnia kritérium absolútneho umiestnenia v súťaži, ale len z dôvodu nízkeho celkového počtu účastníkov v konkrétnej športovej disciplíne.

    K § 2 ods. 1 návrhu nariadenia vlády (pripomienka MO SR):

    V § 2 žiadame znenie odseku 1 nahradiť týmto znením:
    „(1) Do zoznamu najvýkonnejších športovcov sa zaradí športový reprezentant v kategórii dospelých, ktorý splnil tieto výkonnostné kritériá: a) umiestnenie v športovej disciplíne v individuálnom uznanom olympijskom športe, paralympijskom športe alebo v deaflympijskom športe zaradenom do programu olympijských hier, paralympijských hier alebo deaflympijských hier do

    1. 20. miesta alebo do prvej polovice štartového poľa na olympijských hrách v disciplíne, v ktorej je počet štartujúcich športovcov vyšší ako 40,
    2. 20. miesta na majstrovstvách sveta, 20. miesta v celkovom poradí Svetového pohára v športovej disciplíne zaradenej do programu olympijských hier alebo do 20. miesta v oficiálnom svetovom rebríčku v športovej disciplíne zaradenej do programu olympijských hier príslušnej medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou k 31. decembru kalendárneho roka, 
    3. 10. miesta na majstrovstvách Európy v športovej disciplíne zaradenej do programu olympijských hier alebo na Európskych hrách v olympijských športoch, 
    4. 6. miesta na paralympijských hrách alebo na deaflympijských hrách, 
    5. 3. miesta na majstrovstvách sveta v športe zdravotne znevýhodnených, 
    6. 3. miesta v športovej disciplíne zaradenej do programu olympijských hier na svetovej univerziáde, 
    b) umiestnenie v športovej disciplíne v neolympijskom uznanom individuálnom športe do 3. miesta na svetových hrách neolympijských športov a majstrovstvách sveta alebo 1. miesto na majstrovstvách Európy.” Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

    Odôvodnenie:
    Návrh na zmenu § 2 vychádza z potreby jasnej špecifikácie výkonnostných kritérií pre športové disciplíny zaradené do programu Olympijských hier, paralympijských a deaflympijských hier. Doplnením slovného spojenia “výkonnostné kritéria” sa tieto výkonnostné kritéria bližšie špecifikujú. V § 3, 4 a 6 sa výkonnostné kritériá spomínajú, ale nie sú v § 2 ods. 1 bližšie špecifikované. Pridaním slovného spojenia “v športovej disciplíne zaradenej do program olympijských hier” v § 2 ods. 1 písm. a) v bodoch 2, 3 a 6 sa týmto vvlúči možnosť zaraďovať športovcov v neolympijských disciplínach so slabšou výkonnosťou, nakoľko v niektorých športoch sa konajú majstrovstvá sveta aj v neolympijských disciplínach. Jedná sa napríklad o biatlon, v rámci ktorého sa konajú MS v letnom biatlone, v atletike MS v krose a polmaratóne a v cyklistike MS v cyklokrose. Kritériá uvedené v návrhu nariadenia vlády by mohli spôsobiť, že do stredísk budú zaraďovaní športovci s nedostatočnou výkonnosťou v neolympijských športoch a disciplínach v porovnaní s medzinárodnou konkurenciou, ktorá sa zameriava najmä na olympijské disciplíny, čo bolo a bude hlavnou prioritou VŠC DUKLA Banská Bystrica aj do budúcnosti.

    K § 2 ods. 2 návrhu nariadenia vlády (pripomienka MO SR):

    V § 2 odporúčame znenie odseku 2 nahradiť týmto znením:
    „(2) Do zoznamu najvýkonnejších športovcov sa zaradí talentovaný športovec v najvyššej juniorskej kategórii a v kategórii s obmedzením veku určenej podľa pravidiel príslušnej medzinárodnej športovej organizácie, ktorý sa zúčastnil na olympijských hrách alebo splnil tieto výkonnostné kritériá:
    a) umiestnenie v športovej disciplíne v individuálnom uznanom olympijskom športe zaradenej do programu olympijských hier do

    1. 12. miesta na majstrovstvách sveta, 
    2. 6. miesta na majstrovstvách Európy, 
    3. 3. miesta na olympijských hrách mládeže, 

    b) umiestnenie v neolympijskom uznanom individuálnom športe do 3. miesta na majstrovstvách sveta alebo 1. miesto na majstrovstvách Európy.“

    Odôvodnenie:
    Návrh na zmenu výkonnostných kritérií u mládežníckych športovcov vychádza z pomenovania problémov rezortných športových stredísk pri príprave športovo talentovanej mládeže uverejnenej v Koncepcii práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 – 2020 schválenej uznesením vlády SR č. 564 zo 14. októbra 2015, kde je nedostatočný počet zaradených mladých talentovaných športovcov do stredísk identifikovaný ako možný dôvod postupného zníženia počtu seniorov reprezentantov v budúcnosti. Táto pripomienka vyplýva aj z analýzy výkonnosti súčasných profesionálnych športovcov v období keď súťažili v mládežníckych kategóriách, ktorí sú dnes zaradení do VŠC DUKLA Banská Bystrica a z odporúčaní trénerov na stanovenie kritérií zabezpečujúcich identifikovanie talentu športovca v juniorskej kategórii. 

    K § 3 ods. 1 návrhu nariadenia vlády (pripomienka MO SR):

    V § 3 ods. 1 žiadame na konci pripojiť tieto vety: „(1) Týmto nie je dotknuté uplatňovanie právnych predpisov, ktoré upravujú štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov. Pri zaraďovaní zdravotne postihnutých športovcov do strediska sa prihliada na ustanovenie § 7 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení zákona č. 326/2007 Z. z. “. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

    Odôvodnenie:
    Pri procese zaraďovania športovcov do rezortného športového strediska je nutné zohľadňovať kritériá ustanovené zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä čo sa týka ustanovenia § 16 citovaného zákona a tak isto finančné a materiálne zabezpečenie rezortných športových stredísk na integráciu osôb so zdravotným postihnutím. V súlade s § 7 zákona č. 365/2004 Z. z o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobe so zdravotným postihnutím zamestnávatelia prijmú také opatrenia, ktoré umožnia takej osobe prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístupu k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takých opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné, najmä čo sa týka finančných možností zamestnávateľa vrátane dostupnosti finančnej alebo inej pomoci potrebnej na prijatie opatrenia. Ani jeden objekt v správe VŠC DUKLA Banská Bystrica nemá potrebné vybavenie na tento účel, a preto bude pre ich potreby nevyhnutné vybudovať komplexnú bezbariérovú infraštruktúru, čo výrazne zaťaží rozpočty jednotlivých rezortných športových stredísk (ministerstiev, v ktorých zriaďovateľskej pôsobnosti sú rezortné športové strediská).

    K § 4 ods. 2 návrhu nariadenia vlády (pripomienka MO SR): 

    V § 4 ods. 2 žiadame vypustiť písmeno a).
    Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d). Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

    Odôvodnenie:
    Riadenie tréningového procesu sa v rezortných športových strediskách realizuje v prevažnej miere v tréningových skupinách a z toho dôvodu považujeme navrhované znenie za veľmi špekulatívne, nakoľko v tréningovej skupine sú spravidla zaradení viacerí športovci, z ktorých niektorí môžu splniť najprísnejšie kritériá na zaradenia do tréningového procesu, ale aj športovci, ktorí nemusia splniť tieto kritériá. Nejasnou formuláciou navrhovaného znenia sa môže vytvoriť priestor na neodôvodnené vyradenie športového odborníka z rezortného športového strediska.


    K projektu optimalizácie všeobecne (GP SR): 

    V prvom rade je potrebné uviesť, že projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk (ďalej len „projekt optimalizácie”) je historickou a jedinečnou príležitosťou pre Slovenskú republiku a jej štátnu športovú reprezentáciu, aby na základe 50-ročnej znalosti a skúsenosti v oblasti fungovania rezortných športových stredísk, ako aj s využitím vedeckých poznatkov a skúseností z fungovania obdobných systémov starostlivosti o štátnu športovú reprezentáciu v iných štátoch, vytvorila na výsostne odbornej báze komplexný dlhodobý projekt, ktorý postupne zoptimalizuje činnosť rezortných športových stredísk tak, aby nová kompetenčná schéma riadenia stredísk, jednotlivé procesy, vzťahy a komunikácia zodpovedali rozumnému usporiadaniu veci a najnovším poznatkom a trendom v oblasti športu.

    Dôležité je, že projekt optimalizácie bude prerokovaný a schvaľovaný na najvyššej úrovni exekutívy - vládou Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí váha a význam projektu optimalizácie ako zjednocujúceho koncepčného dokumentu záväzného pre rezorty obrany, vnútra a školstva vo vzťahu k budovaniu, riadeniu a koordinácii činnosti rezortných športových stredísk v ich pôsobnosti.

    Povinnosť vypracovať projekt optimalizácie ustanovil § 105 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016, podľa ktorého:
    „(2) Ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany vypracujú do 31. decembra 2016 projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie a predložia ho vláde na schválenie.”.

    Napriek tomu, že na vypracovanie projektu optimalizácie bola zákonom ustanovená ročná lehota, predmetný materiál bol vypracovaný a predložený do medzirezortného pripomienkového konania takmer s ročným oneskorením, obsahovo neprináša očakávanú pridanú hodnotu pre budúcnosť slovenského športu na úrovni štátnej športovej reprezentácie.

    Predložený návrh projektu optimalizácie popri popise histórie stredísk, informácií o aktuálnom stave fungovania rezortných športových stredísk a dôležitých štatistických údajov, obsahuje iba všeobecné konštatovanie potrieb, nedostatkov, prípadne aj pozitív, vo fungovaní stredísk. Väčšina týchto informácií a hodnotení je v odbornej športovej obci známa už dlhšie obdobie a práve tieto všeobecné poznatky či názory boli dôvodom, aby sa zmena v činnosti stredísk (optimalizácia) vykonala nielen na základe prevládajúceho názoru v športovej obci metódou „pokus – omyl“ (napríklad zrušením jedného alebo dvoch stredísk, prípadne ich hierarchickým preusporiadaním a stanovením „nejakých“ pravidiel vzájomnej spolupráce, či rozdelenia činností, resp. špecializácií medzi jednotlivé strediská), ale až na základe kvalitnej odbornej analýzy a syntézy existujúcej znalosti, ako aj porovnania so systémami štátnej podpory prípravy športových reprezentantov v športových strediskách v iných štátoch. Všeobecne sa pod pojmom „optimalizácia” rozumie vyhľadávanie najlepšieho možného variantu nejakého riadeného deja, rozhodnutia alebo postupu.

    Projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk mal priniesť návrh konkrétneho plánu z hľadiska krátkodobého i dlhodobého, ktorý by mal mať definovaný svoj hlavný cieľ, čiastkové ciele, úlohy, určenie osôb zodpovedných za riadenie a koordináciu projektu, respektíve spôsob ich určenia. Zároveň tiež konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť v jednotlivých oblastiach činnosti stredísk tak, aby bola zabezpečená komplexná odborná metodická starostlivosť o športového reprezentanta a kvalitné materiálne a infraštrukturálne podmienky pre výkon jeho športovej činnosti.

    Čo sa týka návrhov konkrétnych opatrení je možné uvažovať o opatreniach

    1. inštitucionálnej povahy
    Ak by bola v súlade s programovým vyhlásením vlády zriadená Rada vlády pre šport, táto by mohla mať zriadený nadrezortný výbor/komisiu pre riadenie a koordináciu rezortných športových stredísk na úrovni vlády, ktorej by bolo treba vymedziť úlohy, spôsob vytvorenia a fungovania a očakávané výstupy. Ďalším opatrením môže byť transformácia rezortných športových stredísk na štátne príspevkové organizácie s možnosťou transparentne získavať a používať na športovú činnosť prostriedky zo súkromných zdrojov a zhodnocovania značky športovej reprezentácie pri zachovaní absolútnej priority zabezpečovania športovej prípravy športovcov štátnej reprezentácie.

    2. personálnej povahy
    Optimalizácia zloženia a fungovania podporných tímov športovcov, ich vzdelávanie, administratívna podpora športovcov a ich tímov, starostlivosť o infraštruktúru a zariadenia, pravidlá pre zaradenie športovca a športového odborníka na uniformované, respektíve civilné, tabuľkové miesto.

    3. ekonomickej povahy
    Finančné operácie na realizáciu tréningového procesu a zabezpečenie prevádzky a činnosti rezortných stredísk; verejné obstarávanie; jednotné evidencie športového materiálu, vytváranie harmonogramov športovej prípravy športovcov a ich tímov na základe komplexnej znalosti viaczdrojového financovania prípravy jednotlivých športovcov a ich tímov (napríklad podpora zo strany národného športového zväzu, príspevok športovcovi top tímu, príspevok solidarity Medzinárodného olympijského výboru ako podpora pre budúcich talentovaných olympionikov, podpora zo strany strediska a iné príjmy účelovo určené na prípravu športového reprezentanta), nastavenie spravodlivých pravidiel mesačného odmeňovania športovcov a členov ich podporných tímov vrátane zdanenia a odvodov.

    4. sociálnej povahy
    Zabezpečenie primeraných sociálnych podmienok a odborného rastu športovcov, trénerov, členov realizačných tímov a iných zamestnancov; podpora duálnej kariéry športovcov.

    5. zdravotnej povahy
    Lekárska starostlivosť o športového reprezentanta počas prípravy a na podujatiach, špecializovaná ambulantná starostlivosť, telovýchovno-lekárske poradenstvo, zdravotné prehliadky a záťažové testy a iné.

    6. vedeckej povahy
    Zaznamenávanie, uchovávanie, zdieľanie a ďalšie skúmanie informácií a vedeckých poznatkov v oblasti športových, medicínskych a iných vied, najmä životosprávy, regenerácie a rekonvalescencie športovca, dopingu, športovej psychológie a podobne.

    7. organizačno-technickej povahy
    Výstavba, prevádzkovanie, údržba, zabezpečovanie a zdieľanie športovej infraštruktúry, športových, diagnostických, regeneračných zariadení; obnovenie stravovacích zariadení /kuchýň/ v útvaroch centralizovanej prípravy a príprava stravnej jednotky pre športovca; zabezpečovanie efektívnej logistiky, t. j. doprava tímov a športového výstroja, servisné zabezpečenie, ubytovanie počas prípravy a počas podujatí doma i v zahraničí.

    8. komunikačnej povahy
    Zjednotiť pravidlá komunikácie stredísk s národnými športovými zväzmi a stredísk navzájom vrátane riešenia sporných situácií.

    9. IT povahy
    Úprava informačného systému športu – vytvorenie modulov pre vzájomnú on-line komunikáciu rezortných športových stredísk s orgánmi verejnej správy, Slovenským olympijským výborom, Slovenským paralympijským výborom, národnými športovými zväzmi a inými športovými organizáciami.

    10. legislatívnej povahy
    Vyriešenie požiadaviek vyplývajúcich z osobitnej povahy vrcholového športu a vykonávania činnosti športového reprezentanta ako napríklad stravné, cestovné náhrady, ubytovacie náklady; poistenie členov športovej reprezentácie; zjednotenie zmluvných typov pre športovcov a športových odborníkov a ich odmeňovania, vyriešenie nesystémovej a nelogickej duality vedenia „zoznamu najvýkonnejších športovcov”, respektíve „zoznamu športovcov top tímu”; preskúmanie obsahu smerníc a iných interných predpisov upravujúcich činnosť rezortných športových stredísk; upraviť zrýchlený proces zaradenia športovca do strediska a podobne.

    11. právnej povahy
    Získať prehľad o platných zmluvách a postupne nastaviť jednotný systém zmlúv do budúcnosti.

    12. marketingovej povahy
    Budovanie a zhodnocovanie marketingovej značky slovenskej reprezentácie v spolupráci s príslušnými národnými športovými zväzmi a národnými športovými organizáciami.

    Čo sa týka zaradenia zdravotne znevýhodnených športovcov do rezortných športových stredísk, v tomto smere je potrebné jednoznačne definovať filozofiu financovania športu zdravotne znevýhodnených športovcov. To znamená, či má byť systém financovania založený na sociálnom základe alebo na zásluhovom/výsledkovom základe alebo na ich kombinácii. Je potrebné vyhodnotiť všetky sociálne, právne, ekonomické i praktické aspekty zaradenia zdravotne znevýhodnených športovcov do existujúcich rezortných športových stredísk vrátane nastavenia náročnosti kritérií tak, aby boli primerané kritériám pre športovcov, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení. Otázkou, na ktorú by mohol na základe analýzy a syntézy faktov odpovedať projekt optimalizácie, je, či by pre prípravu zdravotne znevýhodnených športovcov nebolo vhodnejšie vybudovať špecializované športové stredisko, prípadne viaceré športové strediská, nakoľko za súčasného stavu infraštruktúry rezortných športových stredísk sa môže javiť ako problematická a neefektívna nevyhnutnosť prispôsobenia infraštruktúry rezortných športových stredísk potrebám zdravotne znevýhodnených športovcov.

    V predloženom materiáli sú navyše viaceré gramatické chyby a nepresnosti (napríklad medzičasom bola schválená interná smernica NŠC č. 03/2017, v materiáli sa však uvádza smernica z roku 2015).

    S poukazom na uvedené navrhujeme materiál prepracovať s aktívnou participáciou zástupcov národných športových zväzov, Slovenského olympijského výboru, Slovenského paralympijského výboru a zástupcov ďalších národných športových organizácií, uskutočniť k jeho navrhovanej podobe verejnú odbornú diskusiu a potom ho opätovne predložiť do medzirezortného pripomienkového konania.

    Všeobecne k projektu optimalizácie (pripomienka STZ):

    Materiál pomenúva súčasný stav činnosti rezortných športových stredísk (RŠS), pričom sa veľmi málo dotýka optimalizácie ich činnosti, spolupráce pri tréningovej činnosti a z toho plynúcich výhod do budúcnosti.

    RŠS, aj keď sú financované z verejných zdrojov, v súčasnosti pôsobia ako samostatné a do veľkej miery konkurenčné centrá prípravy športovcov. To sa prejavuje aj tým, že väčšina športov podporovaných v RŠS, je podporovaná súčasne v 2 strediskách a niektoré dokonca vo všetkých 3 (rýchlostná kanoistika a vodný slalom). Zároveň je podľa nášho názoru v texte konštatované „nezastupiteľné miesto v systéme prípravy vrcholových športovcov“ značne nadhodnotené.

    Pokiaľ by bol rovnaký objem prostriedkov použitý na prípravu a zabezpečenie športovcov priamo prostredníctvom športových zväzov a RŠS by slúžili len na sociálne zabezpečenie športovcov (platy) a ako servisné centrá poskytujúce svoje služby zväzom a športovcom, je možné predpokladať podobný rozsah prípravy a výsledkov športovcov a značné zefektívnenie činnosti RŠS. Za prípravu športovcov je zo zákona zodpovedný priamo národný športový zväz, ktorý zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie, ich účasť na medzinárodných súťažiach a zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov.

    Zaradenie zdravotne znevýhodnených športovcov do RŠS považujeme za neefektívne a nesystémové riešenie, ktoré prinesie aj praktické problémy spojené s neprispôsobenou infraštruktúrou a obmedzenými finančnými možnosťami stredísk na úkor už zaradených "zdravých" športovcov.

    Myslíme si, že zabezpečenie ich prípravy sa už dostatočne rieši z príspevku pre Slovenský paralympijský výbor (3,5% v zmysle Zákona o športe). Až po schválení tohto dokumentu vládou SR by následne malo byť prijaté Nariadenie Vlády Slovenskej republiky o jednotných pravidlách riadenia rezortných športových stredísk (nie naopak).

    Keďže časť nákladov na prípravu športovcov hradia priamo strediská, športové zväzy, ktorých športovci sú do stredísk zaradení, sú takto finančne zvýhodnené oproti ostatným zväzom, ktoré majú nárok len na príspevok uznanému športu (PUŠ) podľa § 68 Zákona o športe.

    Všeobecne k projektu optimalizácie (pripomienka STZ):

    Celkový rozpočet 3 RŠS na rok 2017 je vo výške 8,46 mil. € a strediská zabezpečujú prípravu spolu 300 zaradených športovcov v 29 športových odvetviach (stav k 1.6.2017).

    Vypočítané priemerné náklady strediska na 1 športovca sa rôznia a sú nasledovné:

    • NŠC: 9.696 €
    • VŠC Dukla: 66.972 €
    • ŠCP: 20.801 € (viď príloha).

    Zo zverejnených údajov o hospodárení stredísk nie je možné vybrať iba náklady na športovú činnosť, preto sme pri výpočte vychádzali z celkového rozpočtu strediska.

    Navrhujeme, aby MŠVVaŠ SR každoročne zverejnilo pre porovnanie okrem rozdelenia PUŠ pre národné športové zväzy aj súhrnnú tabuľku, kde budú okrem PUŠ a príspevku pre Top tím uvedené aj náklady na prípravu športovcov jednotlivých NŠZ v jednotlivých RŠS tak, aby bolo možné porovnať celkovú výšku dotácie (príspevku) na jednotlivé športy z verejných zdrojov (MŠVVaŠ SR cez PUŠ a Top tím, NŠC, VŠC Dukla a ŠCP) za daný rok.

    Je zrejmé, že RŠS sú významným zdrojom financovania mnohých individuálnych športov, ktorý treba pripočítať k PUŠ.

    Pripomienka Protimonopolného úradu Slovenskej republiky: 

    Do materiálu je potrebné doplniť, že jednotlivé projekty týkajúce sa budovania, modernizácie a rekonštrukcie športovej infraštruktúry (vrátane projektu prestavby a modernizácie Štadióna Štiavničky) budú posúdené aj z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci. Odôvodnenie: Vo vzťahu k opatreniam v oblasti športu Európska komisia v bode (74) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (nariadenie o skupinových výnimkách) uvádza, že je možné, že mnohé opatrenia, ktoré členské štáty prijali v odvetví športu, nepredstavujú štátnu pomoc, pretože príjemca nevykonáva hospodársku činnosť alebo nie je dotknutý obchod medzi členskými štátmi. Za určitých okolností môže tiež ísť o opatrenia, ktoré majú čisto miestnu povahu alebo ktoré sú prijímané v oblasti amatérskeho športu. Pokiaľ sa ale opatrenia týkajú profesionálneho športu a sú kumulatívne naplnené definičné znaky štátnej pomoci uvedené v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tak je potrebné prípady, keď poskytovaná pomoc smeruje na výstavbu, modernizáciu, alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry, posúdiť aj z hľadiska pravidiel v oblasti štátnej pomoci.


    Ako teda ďalej v projekte optimalizácie?

    Existujú viaceré alternatívy ďalšieho postupu ministerstva školstva a vlády Slovenskej republiky:

    1. ministerstvo školstva napriek uplatneným pripomienkam predloží materiály vláde Slovenskej republiky, ktorá ich prerokuje a
      1. schváli (návrh nariadenia) respektíve vezme na vedomie (projekt optimalizácie), čím by šport zrejme prišiel o dobrú možnosť dosiahnuť z nadrezortnej úrovne systémové koncepčné zmeny v činnosti stredísk, ktoré by boli  na prospech slovenského športu a športovej reprezentácie,
      2. vráti projekt optimalizácie na prepracovanie s pripomienkami,
      3. sama zostaví nadrezortnú odbornú pracovnú skupinu a poverí ju vypracovaním projektu optimalizácie.
    2. ministerstvo školstva na základe uplatnených pripomienok nepredloží materiály do vlády a bude pracovať na ich dopracovaní v zmysle uplatnených pripomienok v rámci MPK.

    Úvahy k projektu optimalizácie, ktorý logicky má predchádzať návrhu nariadenia vlády:

    1. V rovnakej alebo veľmi porovnateľnej (nedostatočnej) kvalite mohol byť návrh projektu optimalizácie predložený aj v zákonom ustanovenom termíne, t.j. do 31.12.2016. Prišli by sme o rok skôr na to isté, čo na základe neho vieme dnes. 

    2. Ministerstvá školstva, vnútra a obrany zaťažene vlastnými rezortnými záujmami a rezortným videním problematiky, zrejme nedokážu urobiť úplne komplexný nadhľadový analytický materiál s víziou a návrhmi opatrení vo variantoch (1, 2 alebo 3 strediska), aby na základe kvalitných odborných podkladov informácií (športových, ekonomických, personálnych, organizačno-technických, právnych, legislatívnych ...) mohli politici (vláda) urobiť tzv. "informované rozhodnutie" koncepčnej povahy, ktoré sa následne bude dlhodobo realizovať aj s príslušným politickým zastrešením a ekonomickým krytím nákladov spojených s týmto rozhodnutím.

    3. Ak chceme vytvoriť pre slovenský šport kvalitný odborný materiál s víziou a variantnými riešeniami, na to treba multidisciplinárnu pracovnú skupinu, do ktorej by mali byt zapojení tí najlepší renomovaní odborníci, ktorých na Slovensku máme. Tu musia ísť osobné či nebodaj politické sympatie či antipatie bokom, inak prehráme všetci.

    4. Okrem zástupcov stredisk, treba navrhnúť do pracovnej skupiny konštruktívnych zástupcov delegovaných veľkými zväzmi, úspešnými zväzmi, neolympijskými športami, SOV, národnými športovými organizáciami zdravotne znevýhodnených i zástupcu za fakulty športu. Okrem toho sa javí ako veľmi vhodné a logické stretnúť sa s komisiou športovcov SOV i našimi najúspešnejšími športovcami zo stredísk - držiteľmi olympijských medailí a ich trénermi, aby povedali dve-tri osoby, ktoré vo svojej kariére vnímajú ako systematicky pracujúce a schopné participovať na príprave projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk - posúdenie odborného športového hľadiska.

    5. Do skupiny by bolo zrejme vhodné zvážiť aj zaradenie zástupcu nezávislej analytickej agentúry ako napr. KPMG, prípadne aj nejakej renomovanej advokátskej kancelárie, ktorí by vyhodnotili ekonomické súvislosti projektu optimalizácie, respektíve právne/legislatívne súvislosti projektu optimalizácie. Tu by vedeli pomôcť aj experti UčPS.

    6. Z týchto ľudí by mal byť vybratý manažér celého projektu, ktorý bude zodpovedný za komplexne vypracovanie a odkomunikovanie projektu optimalizácie. To by mala byt rešpektovaná osobnosť v športovej obci s prehľadom, znalosťami, schopnosťami, dobrými komunikačnými schopnosťami, ktorá bude športovým hnutím všeobecne akceptovaná ako líder (nielen) pre túto úlohu.

    7. Pracovná skupina by mala byt predstavená športovému hnutiu, jej zloženie by malo byť vysvetlené/zdôvodnené a malo by byť aj akceptované s tým, že všetci, ktorí budú požiadaný o súčinnosť, ochotne pomôžu.

    8. Na základe angažovanej tvorivej práce a komunikácie v rámci skupiny i s ďalšími konzultantmi vrátane úspešných športovcov a ich trénerov by mohol byť cca do 4 až 6 mesiacov po zimnej olympiáde pripravený projekt optimalizácie aj s variantnými riešeniami, ... a možno iba s jedným riešením. Bude slušné primerane odmeniť ľudí, ktorý príjmu a splnia túto zodpovednú a dôležitú úlohu.

    Zhrnutie krokov: vytvorenie odbornej pracovnej skupiny, komunikácia s verejnosťou (nie len športovou), predloženie návrhov, akceptácia verejnosťou, schválenie riešenia, zavedenie riešenia do praxe. 

    Podotýkame, že cca za dva roky bol pripravený a odkomunikovaný so športovým hnutím, s politickými stranami a ďalšími záujmovými skupinami (napr. ZMOS, vysoké školy, Klub 500), celý zákon o športe a tu riešime iba "jednu tému", aj keď nie jednoduchú, takže toto je riešiteľné určite za kratšie obdobie ako dva roky.

    Na záver je potrebné uviesť, že zákon o športe síce ustanovil povinnosť ministerstvám vnútra, školstva a obrany predložiť vláde návrh projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie, je však zrejmé, že vláda vôbec nemusí predložený projekt schváliť, akceptovať, môže ho dať prepracovať alebo môže schváliť iný obsah projektu optimalizácie.

    Otázka teda je, či bude ambíciou športového hnutia na čele s SOV usilovať sa o dopracovanie predloženého projektu optimalizácie podľa ministerstiev alebo odborná pracovná skupina vypracuje alternatívny projekt, ktorý by si inak ministerstvá, aj vzhľadom na ich parciálne rezortné videnie a záujmy, možno ani neosvojili.

    Je to na diskusiu a zváženie, ktoré riešenie bude pre slovenský šport takým riešením, ktoré bude dlhodobo udržateľné.

    Momentálne je pomyselná loptička na strane ministerstva školstva...

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti