Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Všeobecné princípy a zásady postupu pri medzinárodnej právnej pomoci v trestných veciach NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    12.08.2011JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    1. subsidiarita právnej úpravy v Trestnom poriadku vo vzťahu k medzinárodným zmluvám

    Podľa § 478 Trestného poriadku sa ustanovenia piatej časti Trestného poriadku použijú v prípade, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak - zákonná prednosť medzinárodnej zmluvy, pričom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa uplatňuje aj ústavná prednosť medzinárodných zmlúv, a to podľa článku 7 odsek 5 Ústavy SR. Aj napriek priamej použiteľnosti môže medzinárodná zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré budú vyžadovať vykonávacie ustanovenia vo vnútroštátnom práve signatárskych štátov na to, aby sa mohla zmluva priamo použiť – v takom prípade sa použijú ustanovenia piatej časti Trestného poriadku.

    Špecifické postavenie majú osobitné zákony, ktoré boli prijaté na vykonávanie rámcových rozhodnutí prijatých Európskou úniou. Piata časť Trestného poriadku sa použije len v rozsahu, v akom nebudú uplatňované tieto osobitné zákony, napr. zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

    2. vzájomnosť (reciprocita)

    Uplatňuje sa v prípadoch, kedy štáty nie sú viazané medzinárodnou zmluvou; princíp vzájomnosti je upravený v ust. § 479 Trestného poriadku.

    3. zásada ochrany verejného poriadku

    Ide o ochranu záujmov štátu, ktorá je upravená v § 481 Trestného poriadku (ochrana ústavy a ostatných ustanovení slovenského právneho poriadku, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať - tzv. imperatívne normy, napr. zákaz trestu smrti). Štát/justičný orgán je oprávnený odmietnuť vykonať dožiadanie v prípade, ak by v rámci jeho vybavenia bolo žiadané o poskytnutie utajovaných informácií a nebolo by možné zaručiť potrebný stupeň ich utajenia aj v dožadujúcom štáte.

    V prípade, ak je v medzinárodnej zmluve upravená ochrana záujmov štátu odlišne ako v Trestnom poriadku, použijú sa ustanovenia medzinárodnej zmluvy (napr. článok 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej právnej pomoci ).

    4. ochrana a použitie informácií

    Ustanovenie § 482 Trestného poriadku určuje podmienky poskytovania informácií slovenských orgánov o svojej činnosti pri vybavovaní žiadostí z cudziny (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a o ďalších informáciách, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť účel trestného konania). V tomto ustanovení sa spája princíp dôvernosti (ochrana poskytnutých informácií) a princíp špeciality (informácie nebudú použité na iný účel, ako na ktorý boli poskytnuté).

    Pri poskytovaní informácií v rámci právneho styku s cudzinou je dôležité zistiť, ktoré informácie sa považujú za dôverné a ktoré je možné uverejňovať v súvislosti s konkrétnym právnym systémom. Napr. s USA je dôležité vopred dohodnúť pravidlá uverejňovania, resp. poskytovania informácií, pretože v USA sa zverejňujú konkrétne informácie o osobe už pri podozrení zo spáchania trestného činu, pričom v Slovenskej republike sa informácie môžu poskytovať len podľa ustanovenia § 6 Trestného poriadku.

    Ak je v medzinárodnej zmluve upravená ochrana informácií, poskytuje sa automaticky, inak len na žiadosť cudzieho štátu.

    5. náklady právnej pomoci 

    Bežné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vybavovaním dožiadaní podľa piatej časti Trestného poriadku, uhrádza štát, ktorému tieto náklady vznikli. Z uvedeného pravidla existujú aj výnimky, a to v prípade, ak medzi Slovenskou republikou a dožadujúcim štátom neexistuje medzinárodná zmluva alebo v prípade, ak uplatnenie vzniknutých nákladov dovoľuje medzinárodná zmluva. Slovenské orgány môžu požiadať dožadujúci štát prostredníctvom ministerstva spravodlivosti o úhradu účelne vynaložených nákladov týkajúcich sa vybaveného dožiadania cudzieho štátu. Taktiež cudzie orgány môžu žiadať úhradu vzniknutých nákladov, ak im to dovoľuje medzinárodná zmluva. V prípade absencie medzinárodnej zmluvy je úhrada nákladov možná výlučne na základe dohody medzi týmito štátmi.

    6. zásada "ne bis in idem"

    Táto zásada je zakotvená vo viacerých právnych dokumentoch a v slovenskom ekvivalente je vyjadrená ako "zákaz dvojitého postihu". Jej podstatou je, aby tá istá osoba nebola odsúdená, prípadne postihnutá v priestupkovom alebo inom konaní sankciou za ten istý skutok dva, resp. viackrát. Za totožný skutok je možné páchateľa postihnúť opatreniami sankčnej povahy iba raz. Takýto postih zakladá do budúcnosti prekážku rozhodnutej veci, čo znamená, že bez zrušenia existujúceho právoplatného rozhodnutia o tom, či osoba spáchala alebo nespáchala skutok (použitím mimoriadneho opravného prostriedku), nie je možné proti tomu istému páchateľovi viesť konanie (trestné, správne, disciplinárne) pre ten istý skutok.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia