Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Využívanie elektronického monitoringu pri trestných činoch spáchaných na verejných (nielen športových) podujatiach NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.10.2019PhDr. Vladimír Cehlár, PhD. a JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Pod slovom šport si každý z nás predstavuje niečo iné, vždy to závisí od viacerých faktorov, ktoré nás ovplyvňovali od detstva až po súčasnosť. So športom sú spravidla spájané aj najlepšie kamarátstva, spomienky na dosiahnuté výkony ale aj prehry. Ak si pod slovom šport predstavíme hokej, futbal, tak ide skôr o početnejšie, masovejšie stretnutia športovcov, ktorí prezentujú svoj tím. Nezastupiteľné miesto „nehrajúceho športovca” má pri každom tíme vždy fanúšik, ktorý je „povoleným stimulujúcim prostriedkom“ pre každého športovca na dosiahnutie tých najlepších výkonov, od rodiča, priaznivca športu až po zanieteného fanúšika klubu, jeho tímu alebo konkrétneho športovca. Toto je pozitívna stránka športu, ak spôsob hry a povzbudzovanie fanúšikmi prebieha v rámci športových a spoločenských pravidiel a noriem.

    Existujú však situácie, keď sa pomyselná hranica podpory „svojho” športovca či tímu, ktorá je akceptovateľná verejnosťou, prekročí a z príjemného a seriózneho fanúšika sa stane „neovládateľná sila”. Fanúšikov, ktorí sú schopní takejto premeny, však našťastie oproti majorite slušných fanúšikov nie je veľa. Táto skupina „fanúšikov” má často odlišné sociálne správanie a vyznáva odlišné hodnoty od ostatných fanúšikov, ktoré sú v antagonistickom postavení s predstavami o akceptovateľnom správaní na verejnom podujatí a hodnotami majority. Tento druh „fanúšika“ je najbližšie k tomu, aby jeho správanie a konanie (rôzne agresívne, diskriminačné až extrémistické prejavy fyzickej, verbálnej či neverbálnej povahy) mohlo byť v určitých prípadoch posudzované a klasifikované ako trestný čin alebo priestupok diváckeho násilia.[1]

    Spoločnosť, občania, citlivo vnímajú existenciu osôb, ktorých vzorce správania a konania opakovaným spôsobom presahujú pomyslenú akceptačnú (zákonnú ale aj etickú) rovinu. Vtedy hovoríme o skupine „pseudofanušíkov“ atď. Ďalej možno poukázať na „fanúšikov expertov“, ktorí svojím prežívaním jednotlivých zápasových situácii a neovládateľnou empatiou k povzbudzovanému mužstvu, dokážu prejsť až do kategórie páchateľa deliktu, ktorá im prinesie postavenie „obvineného” z trestného činu alebo priestupku.

    V rámci terciárnej prevencie a prostredníctvom prvej paradigmy chceme priblížiť jednu z možností, ako sa dá postupovať v konaní o prečine, na ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou päť rokov.[2] Tento postup - podmienečné zastavenie trestného stíhania s využitím elektronického monitoringu obvineného, je aktuálny najmä v prípravnom konaní.

    Na dosiahnutie pozitívneho cieľa, ktorým je prevencia tak individuálna ako aj všeobecná, pri akceptovaní princípov a ideí restoratívnej justície, je možné použiť elektronický monitoring pri podmienečnom zastavení trestného stíhania týmto postupom:

    1. V prípravnom konaní môže prokurátor postúpiť vec probačnému a mediačnému úradníkovi na mediáciu formou pokynu prokurátora.[3] V praxi existujú prípady, že pokyn prokurátora/sudcu smeruje k tomu, akým spôsobom má byť mediácia ukončená (aký má byť výsledok mediácie). Tento druh pokynu je v antagonistickom postavení s podstatou, cieľom a základnými princípmi restoratívnej justície (k tomu viď. bližšie Odporúčanie Rady Európy č. (99) 19 o mediácii v trestných veciach). Aspekt mediácie je dôsledne rozobraný v odporúčaniach Rady Európy, kde sa uvádza: „Mediačná práca teda zahŕňa účinné odstránenie alebo aspoň zmiernenie konfliktného stavu, ktorý je spojený so spáchaným trestným činom a zahŕňa zároveň aj pomoc osobám, ktoré boli postihnuté trestným činom, aby sa im dostalo morálneho zadosťučinenia a finančného odškodnenia.“. Ďalej sa o. i. konštatuje, že „Mediácia musí byť vykonávaná nestranne, na základe faktov prípadu a potrieb a želaní strán. Mediátor musí vždy rešpektovať dôstojnosť strán a zabezpečiť, aby strany konali so vzájomným rešpektom.“. Práve uvedená časť diskvalifikuje pokyny na mediáciu, ktoré sú zamerané na výsledok, nakoľko v tomto prípade nemôžeme hovoriť o želaní a prianí, ktoré vzišli od poškodeného a obvineného. V takýchto prípadoch, ktoré sa v praxi vyskytujú, sa stáva, že po prečítaní pokynu, probačný a mediačný úradník už nie je nestranný, neutrálny profesionál „mediátor“ ale len zamestnanec súdu, ktorý aplikuje pokyn na poškodeného a obvineného. Účastníci mediácie sú síce poučení o tom, čo je mediácia, že probačný a mediačný úradník je v tomto procese nestranný a neutrálny atď., ale de facto sú cielene uvedení do omylu, nakoľko pokyn, ktorý je zameraný na výsledok už rozhodol o mediácii ešte pred samotným stretnutim poškodeného a obvineného. Sme toho názoru, že prokurátor/sudca by mal byť ten, kto bude vyžadovať od probačného a mediačného úradníka, aby sa mediácia realizovala v intenciách základných odporúčaní Rady Európy a v súlade princípmi restoratívnej justície. Na základe uvedeného navrhujeme, aby sa využívali dva druhy pokynov na mediáciu. Prvý druh pokynu prokurátora/sudcu, by mal byť len všeobecný, bez uvedenia, akým spôsobom by mala byť mediácia ukončená (napr. dávam pokyn na mediáciu za účelom postupu podľa § 216 alebo § 220 Trestného poriadku ...). V týchto prípadoch hovoríme, že pokyn bol uložený v intenciách ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/2003 Z. z. Opačným druhom pokynu na mediáciu, resp. na využitie jej foriem a metód práce môže byť pokyn viac spresňujúci predstavu prokurátora/sudcu, čo je pre neho akceptovateľné, aké limity sú prípustné atď. V tomto prípade hovoríme o pokyne v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 550/2003 Z. z. Primárne ide o zabezpečenie a vykonanie tých úkonov, ktoré povedú k uzavretiu dohody medzi poškodeným a obvineným k náhrade škody, ktorá vznikla trestným činom, alebo na účely odstránenia ujmy, ktorá vznikla trestným činom. Čiže nejde o mediáciu v pravom slova zmysle, ale len o aplikáciu mediačných zručností, napr. facilitačných, za účelom zmiernenia napätia, konfliktu, resp. hľadania spoločných záujmov, postojov a potrieb na účely spísania dohody. Pri tomto druhu dohody nikdy nejde o naplnenie postupov v súlade s ustanovením § 216 alebo § 220 TP. Tento druh pokynu sa aplikuje výlučne pri zvažovaní postupu, napr. za účelom spracovania návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu. Súčasne chceme upozorniť na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci trestnej mediácie, kde o. i. bol probačný a mediačný úradník prostredníctvom pokynu/referátu usmernený, akým spôsobom má byť mediácia ukončená. Ide o právoplatne skončenú trestnú vec vedenú na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 1To/61/2019-335, zo dňa 20.08.2019.[4]
    2. Samotný pokyn na uskutočnenie mediácie nemôže smerovať k spôsobu a výsledku (aký má byť obsah dohody) vykonávanej mediácie.[5]
    3. Prvá časť pokynu bude zameraná len na cieľ mediácie, ktorým je uzavretie dohody medzi poškodeným a obvinený za účelom náhrady škody alebo za účelom odstránenia ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom.[6]
    4. probačný a mediačný úradník v týchto prípadoch mediácie používa spravidla facilitačné zručnosti, ktorých cieľom je dosiahnuť dohodu, ktorú zúčastnené strany budú vzájomne rešpektovať ako výsledok nimi dohodnutého riešenia.[7] Z dohody musí byť zrejmé, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne, zrozumiteľne a nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu.
    5. Po splnení zákonných podmienok pre podmienečné zastavenie trestného stíhania[8] a akceptácii dohody o náhrade škody alebo iného potrebné opatrenia na jej náhradu prokurátorom, možno dať nový pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi za účelom uskutočnenia predbežného šetrenia[9]. V tomto prípade je vhodné, aby probačný a mediačný úradník realizoval predbežné šetrenie za účelom zistenia možnosti použitia technického zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby.[10] Súčasťou pokynu musí byť uvedená špecifikácia v intenciách ustanovení § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, t. j. verejných podujatí a miesta ich konania, na ktoré sa bude obmedzenie vo forme zákazu účasti na určených verejných podujatiach vzťahovať. Táto informácia je relevantná za účelom verifikácie možnosti splnenia materiálno-technických podmienok použitia technického prostriedku pre vybraný druh „zákazu“.
    6. Pri pozitívnom výsledku uskutočneného predbežného šetrenia, prokurátor môže predmetnú vec ukončiť v intenciách § 216 Trestného poriadku za súčasného nariadenia kontroly zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby.[11]

    Druhá paradigma je zameraná na postup pred podaním obžaloby, ak ide o návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“).

    V týchto prípadoch na základe poznatkov z praxe vidíme značné rezervy, preto navrhujeme zjednocujúci postup. Ak existuje úvaha nad tým, či konkrétny prípad (obvineného) ešte pred spísaním návrhu dohody o vine a treste chceme monitorovať a tým posilniť oblasť terciárnej prevencie, zákazom vstupu na štadión/štadióny, prípadne iné miesta konania verejných podujatí, tak je dostačujúce, ak:

    1. Prokurátor vydá písomný pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia,[12] ktorý adresuje na ten okresný súd, v obvode ktorého má obvinený pobyt, resp. kde sa bude počas monitoringu zdržiavať/bývať.[13]
      Dôležité praktické detaily k pokynu:
      Pokyn prokurátora by mal obsahovať aj špecifikáciu, kde bude mať obvinený zákaz vstupu/priblíženia, formou zakázanej zóny, napr. futbalový štadión FC Horná Dolná a futbalový štadión obce Trnové, Slávia Trnové, všetky štadióny v kraji, prípadne viacero alebo všetky miesta konania verejných podujatí na území Slovenskej republiky atď. Ak hovoríme o špecifikácii zón/zákazov je potrebné uviesť, že elektronický systém monitoringu osôb (ďalej len „ESMO”) umožňuje vyznačiť konkrétne zóny/zákaz, kde sa obvinený nebude môcť pohybovať (počet zón nie je limitovaný). Ak by sa obvinený/odsúdený už reálne k zóne vyznačenej v ESMO priblížil, za predpokladu jej nastavenia tak, že napr. pri 100 m od zóny systém už upozorní dispečing ESMO, že obvinený sa priblížil k štadiónu, resp. hoci len prechádza okolo štadióna atď. V situáciách, ak obvinený poruší zákaz, vstúpi do zakázanej zóny aj napriek predchádzajúcim výzvam (ktoré realizuje dispečing ESMO), aby ju opustil, tak dispečing ESMO postupuje v súlade so zákonom. Informuje o porušení zákazu políciu a službukonajúceho probačného a mediačného úradníka a poskytuje im potrebnú podporu. Resumé v tomto prípade je, že príslušný probačný a mediačný úradník, ktorý má pridelený prípad si v prvý nasledujúci pracovný deň vyžiada report o trase pohybu obvineného/odsúdeného, ktorý priloží k správe pre prokurátora alebo sudcu o porušení zákazu na ďalšie konanie. Je potrebné zdôrazniť, že pri tomto druhu kontroly (pomocou elektronického monitoringu) dokážeme okamžite a pružne reagovať na incidenty/delikty, ku ktorým dôjde kdekoľvek. Táto forma kontroly je vhodná pre tú skupinu delikventov, kde je potrebné prijať razantnejšiu a konkrétnejšiu formu prevencie. V tomto kontexte existuje ešte ďalšia možnosť kontroly, širšia – celoplošná, kde sa nebudú vyznačovať v informačnom systéme zakázané zóny, zákazy vstupu. Takúto požiadavku je potrebné naformulovať aj do pokynu pri realizácii predbežného šetrenia. Tu nejde o explicitne vyznačenie (v informačnom systéme) konkrétnej zakázanej zóny, pričom cieľom tejto terciárnej prevencie je dosiahnuť celoplošný efekt. Ide o situácie, keď obvinená/odsúdená osoba ma obmedzenie/zákaz vstupovať na všetky verejné športové, resp. spoločenské podujatia na území Slovenskej republiky. Spôsob kontroly prebieha v dvoch rovinách. Prvá je taká, že probačný a mediačný úradník v ním určenom intervale (resp. prokurátorom, súdom) si náhodne vyžiada z dispečingu ESMO report o trase pohybu obvineného/odsúdeného, či náhodou nebol na štadióne, resp. v jeho blízkosti v čase zápasu, (v exponovanom čase) a atď. Druhá rovina tohto druhu kontroly je determinovaná podnetmi z vonkajšieho prostredia, napr. že existuje indícia, že obvinený/odsúdený bol na futbalovom štadióne aj napriek zákazu (napr. v obci Stredná Horná) alebo, že sa zúčastnil napriek zákazu na verejnom podujatí, prípadne na delikte v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí (v okolí štadióna, v reštauračných zariadeniach v mieste konania verejného podujatia, na železničnej alebo autobusovej stanici alebo pri preprave fanúšikov na stretnutie alebo zo stretnutia napr. na čerpacej stanici alebo diaľničnom odpočívadle, bitka alebo výtržnosti fanúšikov mimo štadióna a pod.). V týchto prípadoch sa opäť vyžiada report o trase pohybu a verifikuje sa informácia s realitou v danom čase (údajného porušenia zákazu). Rovnako je možné a z hľadiska efektivity systému prevencie sa javí aj ako veľmi efektívne využívať kombináciu vyššie uvedených metód, t. j. pri uložení obmedzenia/zákazu účasti na všetkých verejných podujatiach vyznačiť v ESMO vybrané zakázané zóny (vybrané štadióny, haly, spoločenské domy a pod. v okolí miesta, kde sa obvinený zdržiava, prípadne miest určených druhom športu a označením súťaže), kde je najväčšia pravdepodobnosť nežiadaného výskytu obvineného/ odsúdeného a popri tom si probačný a mediačný úradník vyžiada z dispečingu ESMO pravidelne, resp. ad hoc v prípade výskytu incidentu/deliktu, ku ktorému došlo na verejnom podujatí alebo v súvislosti s verejným podujatím (napr. počas presunu fanúšikov na podujatie alebo z podujatia), report o trase pohybu obvineného/odsúdeného.
    2. probačný a mediačný úradník na základe takto napísaného „špecifikovaného“ pokynu prokurátora, dokáže efektívnejšie uskutočniť predbežné šetrenie aj vo vzťahu k materiálnym a technickým možnostiam použitia technického prostriedku.
    3. probačný a mediačný úradník prostredníctvom záverečnej správy z predbežného šetrenia vyhodnocuje relevantné poznatky, ktoré v priebehu šetrenia boli zistené s odporúčacím, prípadne neodporúčacím stanoviskom.
      Poznámka: Obsahom správy probačného a mediačného úradníka je „primárne“stanovisko probačného a mediačného úradníka k možnosti použitia vhodného technického zariadenia, ďalej sú to podmienky inštalácie, získanie vyjadrení súhlasu/nesúhlasu v prípade, ak by malo ísť aj o chránené osoby, vyhodnotenie spôsobilosti obvineného, resp. chránenej osoby, zdravotná, mentálna schopnosť a atď.)
    4. Ak je záverečná správa probačného a mediačného úradníka pozitívna, je možné nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, čo by malo byť súčasťou dohody o vine a treste. Nariadenie kontroly a inštalácia technického zariadenia je možná až potom, čo bude právoplatné a vykonateľné rozhodnutie doručené probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý realizoval predbežné šetrenie.

    Ďalšou možnosťou, ktorou je možné v záujme prevencie už v rámci prípravného konania nariadiť kontrolu pohybu obvineného technickými prostriedkami, je rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o uložení primeraného obmedzenia pri nevzatí obvineného do väzby alebo pri prepustení obvineného z väzby na slobodu postupom podľa § 82 ods. 1 písm. a), c) alebo e), ods. 4 Trestného poriadku. Tento postup je síce vecou sudcu pre prípravné konanie, avšak ak sa z pohľadu záujmu na prevencii takéto obmedzenie obvineného javí ako vhodné a primerané, môže ho navrhovať aj prokurátor, prípadne aj ako alternatívu, ak by sudca nevyhovel jeho návrhu na vzatie obvineného do väzby a rozhodol o ponechaní obvineného na slobode alebo aj pri rozhodovaní sudcu pre prípravné konanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, kde sa vyžaduje stanovisko prokurátora (§ 79 ods. 2 Trestného poriadku).

    Uvedené postupy je možné aplikovať v praxi ihneď bez potreby akejkoľvek legislatívnej úpravy.

    Záverom ostáva len konštatovať, že veríme, že týmto príspevkom podporíme kolegov prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov, ale aj sudcov pre prípravné konanie v tom, aby sa využívanie technických prostriedkov na monitorovanie osôb, ktoré sa dopúšťajú závažnej protiprávnej činnosti na verejných podujatiach pred očami detí, mládeže, žien, starších ľudí, ale aj bežných slušných ľudí - pred očami majority, sa stanú bežne/rutinne využívaným preventívnym inštitútom, ktorý napomôže tomu, aby sa verejný priestor, verejné podujatia konané na Slovensku stali bezpečnejšími a slušnejšími.

    Za zváženie určite stojí aj zmena právnej úpravy, ktorá by umožnila využitie elektronického monitorovania pohybu delikventov, ktorým bol uložený zákaz účasti na verejných športových podujatiach vo forme obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených podujatiach (až na päť rokov) za spáchanie priestupkov diváckeho násilia podľa § 26 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prípadne vo forme predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. spočívajúceho v zákaze účasti na určených podujatiach na primeranú dobu, najdlhšie na šesť mesiacov.

    Ale o tom až niekedy nabudúce.

    Poznámky pod čiarou:
    1. § 26 ods. 1 a 2 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ^
    2. § 216 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. ^
    3. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. ^
    4. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súde v Žiline sp. zn. 1To/61/2019-335, zo dňa 20.08.2019:
      „Mediácia predstavuje alternatívnu a neautoritatívnu formu mimosúdneho riešenia sporov medzi obvineným a poškodeným, jej cieľom jej spoločné hľadanie vyhovujúceho a obojstranne uspokojivého riešenia, ktorým sa zmierni alebo zníži aktuálne existujúci konflikt prostredníctvom vzájomnej komunikácie.
      Je nutné podotknúť, že v danom prípade sa mediácia realizovala len na základe referátu pre vyššieho súdneho úradníka, teda takýto pokyn nebol v súlade s § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 550/2003 Z. z. a zároveň pokyn samosudcu je v rozpore aj s § 6 ods. 2 citovaného zákona, nakoľko samosudca dal pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi, aby vykonal úkony smerujúce k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a nie pokyn na mediáciu ako to predpokladá zákon.
      Krajský súd pripomína, že probačný a mediačný úradník môže vykonávať jednotlivé úkony mediácie až potom, čo získal písomný súhlas obžalovaného a poškodeného a zároveň pokyn na vykonanie mediácie dal predseda senátu, samosudca alebo prokurátor. Konečné rozhodnutie vo veci ostáva vo výlučnej právomoci súdu a v prípravnom konaní prokurátora, pričom súd alebo prokurátor neovplyvňuje výsledok mediácie, nezasahuje do mediačného procesu a neurčuje vopred probačnému a mediačnému úradníkovi k akému druhu odklonu má mediáciu viesť. Probačný a mediačný úradník tu má priestor k tomu, aby stranám ponúkol inú možnosť riešenia trestnej veci než je klasické trestné konanie.
      V predmetnej veci bol postup probačného a mediačného úradníka správny a zákonný, nakoľko sa neriadil zásahom samosudcu, ako má mediáciu ukončiť. Mediáciu realizoval ako nestranná a neutrálna osoba, zachovávajúca všetky princípy trestnej mediácie. Pred mediáciou boli obžalovaný a poškodený riadne poučení, že výsledok ich dohody môže byť postup podľa § 216 Tr. por. alebo § 220 Tr. por. V prípade ak by sa obžalovaný a poškodený dohodli, že majú záujem a spĺňajú podmienky na postup podľa § 216 Tr. por., takúto dohodu by spracoval probačný a mediačný úradník. Z prejednávanej veci je zrejmé, že obžalovaný sa s poškodeným dohodli na postupe podľa § 220 Tr. por. a splnili všetky zákonné podmienky, probačný a mediačný úradník teda spísal dohodu v intenciách ustanovenia § 220 Tr. por.
      Z uvedeného je zrejmé, že samosudca bol oprávnený zmier schváliť a trestné stíhanie zastaviť, alebo zmier uzavretý medzi obžalovaným a poškodeným neschváliť a pokračovať v trestnom konaní na podklade obžaloby. Za žiadnych okolností samosudca nebol oprávnený podmienečne zastaviť trestné stíhanie, nakoľko toto nebolo výsledkom nestrannej mediácie.”
      . ^
    5. Podľa Odporúčania Rady Európy č. (99) 19 o mediácii v trestných veciach (Výbor ministrov, 15.9.1999) je mediácia: „Proces, umožňujúci osobám, ktorých sa týka trestný čin, zúčastniť sa aktívne, slobodne a spôsobom zaručujúcim mlčanlivosť, na jeho riešení pod metodologickým vedením neutrálnej tretej osoby. Jeho cieľom je uľahčiť komunikáciu a podporiť vzájomnú dohodu oboch strán o pravidlách a podmienkach urovnania a ozdravenia vzťahov.“.
      Príklad: Ak by v konkrétnej veci bolo predmetom mediácie bolestné a účastníci mediácie (predpokladáme, že bol daný pokyn na postup podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 550/2003 Z. z.) sa dohodnú, že poškodený žiada od obvineného menej, alebo žiada viacej a obvinený s tým súhlasí, tak sa uvedie bolestné v dohodnutej výške. Napr. bolestné bolo vyčíslené na 500 eur a poškodený uvedie, že nežiada od obvineného 500 eur ale len 300 eur (alebo žiada 1000 eur a obvinený súhlasí), tak sa do dohody uvedie táto suma, nakoľko je to ich dohoda, vôľa. Potom je len na prokurátorovi alebo sudcovi, či takúto dohodu schváli alebo nie. ^
    6. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 550/2003 Z. z. ^
    7. ŠIŠKOVÁ, T. 2012.: Facilitativní mediace. str.42. Vyd. 1., Praha – Portál. 2012. ISBN 978-80-262-0091-8. ^
    8. § 216 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. ^
    9. § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 550/2003 Z. z. ^
    10. § 6 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    11. Podľa § 216 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok:
      „(4) Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti podľa predchádzajúcej vety, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. “^
    12. § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 550/2003 Z. z. ^
    13. § 3 ods. 7 zákona č. 550/2003 Z. z. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia