Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Analýza efektivity vynakladania výdavkov na znalcov, tlmočníkov, prekladateľov a činnosť niektorých právnických profesií NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.02.2011Spracoval: JUDr. Peter Bellás
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Analýza efektivity vynakladania výdavkov na znalcov, tlmočníkov, prekladateľov a činnosti niektorých právnických profesií

    Analýza je vypracovaná na základe úlohy B.23. uznesenia vlády SR zo 17. novembra 2010 č. 805 uloženej ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky „prehodnotiť výšku poplatkov, resp. náhrad vyplácaných podľa vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov“.

    A1) Všeobecná analýza čerpania vybraných výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2006 – 2010

    Čerpanie vybraných výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2006 – 2010 v obvodoch jednotlivých krajských súdov

    Výdavky

    Rok

    KS
    Bratislava

    KS
    Trnava

    KS
    Trenčín

    KS
    Nitra

    KS
    Žilina

    KS
    Banská
    Bystrica

    KS
    Prešov

    KS
    Košice

    ŠTS

    Sumár
    (v eurách)

    Znalečné

    2006

    158 789

    125 306

    99 908

    182 910

    154 796

    167 048

    146 446

    208 352

    2 705

    1 246 260

    2007

    211 323

    169 047

    214 498

    212 928

    182 154

    233 715

    300 777

    279 612

    4 875

    1 808 929

    2008

    177 023

    116 124

    140 014

    127 998

    193 700

    150 235

    161 486

    118 709

    4 946

    1 190 235

    2009

    70 499

    73 083

    65 812

    48 469

    93 980

    78 467

    75 729

    156 522

    5 673

    668 234

    2010

    407 969

    284 257

    305 445

    402 886

    348 728

    439 515

    451 647

    559 203

    7 269

    3 206 919

    Advokáti

    2006

    321 481

    202 658

    292 044

    366 516

    265 511

    632 548

    334 688

    284 939

    3 324

    2 703 709

    2007

    385 684

    260 491

    498 786

    431 785

    723 687

    952 201

    1 194 148

    1 307 086

    88 413

    5 842 281

    2008

    384 082

    191 629

    154 745

    238 950

    233 112

    332 271

    166 183

    130 424

    52 519

    1 883 915

    2009

    76 450

    127 364

    300 132

    106 728

    463 229

    204 841

    337 860

    244 170

    83 156

    1 943 930

    2010

    1 055 348

    604 986

    1 030 540

    1 019 704

    1 263 194

    2 157 901

    1 707 431

    2 575 501

    136 214

    11 550 819

    Notári

    2006

    49 026

    38 760

    16 300

    43 130

    36 821

    53 674

    33 328

    27 120

    0

    298 159

    2007

    45 305

    46 727

    38 583

    55 979

    34 951

    70 055

    64 271

    100 600

    0

    456 471

    2008

    37 477

    35 096

    20 588

    21 061

    31 360

    37 559

    19 211

    12 737

    0

    215 089

    2009

    4 749

    17 265

    11 685

    6 908

    9 140

    14 743

    27 129

    30 761

    0

    122 380

    2010

    100 411

    62 116

    94 114

    159 980

    87 889

    114 876

    94 422

    165 923

    46 683

    926 414

    Exekútori

    2006

    0

    0

    0

    0

    5 508

    0

    292

    0

    0

    5 800

    2007

    24 151

    29 519

    9 122

    35 121

    28 459

    66 456

    15 975

    49 694

    0

    258 497

    2008

    29 415

    7 727

    12 059

    11 558

    11 421

    25 768

    2 429

    5 576

    0

    105 953

    2009

    12 216

    3 035

    3 785

    8 211

    17 237

    15 463

    6 113

    6 845

    0

    72 905

    2010

    40 924

    12 995

    31 569

    111 988

    89 551

    165 726

    94 516

    178 872

    0

    726 141

    Svedočné

    2006

    11 384

    4 840

    18 269

    16 894

    25 024

    16 984

    16 517

    27 243

    8 883

    146 038

    2007

    10 335

    4 445

    122 345

    14 324

    23 694

    19 389

    281 186

    22 417

    10 607

    508 742

    2008

    17 686

    5 337

    19 048

    15 841

    24 554

    23 194

    20 923

    21 776

    7 789

    156 148

    2009

    15 565

    6 964

    10 311

    21 290

    23 059

    21 899

    17 188

    19 037

    4 477

    139 790

    2010

    32 550

    7 338

    23 301

    37 976

    35 758

    36 798

    35 837

    27 312

    0

    236 870

    Tlmočné,
    preklad.
    Činnosť

    2006

    71 153

    23 826

    12 224

    36 075

    42 669

    33 176

    12 697

    37 182

    6 641

    275 643

    2007

    69 097

    25 828

    23 966

    62 288

    58 194

    41 187

    92 344

    45 262

    7 150

    425 316

    2008

    73 387

    25 117

    29 270

    27 069

    49 923

    41 091

    19 225

    26 819

    12 891

    304 792

    2009

    38 274

    12 612

    10 795

    35 348

    29 350

    20 740

    7 343

    30 766

    2 625

    187 853

    2010

    158 686

    53 290

    81 856

    166 682

    94 398

    112 486

    66 437

    101 562

    0

    835 397

    Náklady
    na súdne
    konanie

    2006

    635 984

    395 390

    438 745

    645 525

    530 329

    903 430

    543 968

    584 836

    21 553

    4 675 609

    2007

    751 159

    536 057

    907 300

    812 425

    1 051 139

    1 383 003

    1 948 701

    1 804 671

    111 045

    9 300 236

    2008

    701 871

    381 030

    375 724

    442 477

    544 070

    610 118

    389 457

    316 041

    78 145

    3 856 132

    2009

    246 461

    240 323

    402 520

    226 954

    635 995

    356 153

    471 362

    488 101

    95 931

    3 135 092

    2010

    1 766 348

    1 024 982

    1 566 825

    1 899 216

    1 919 518

    3 027 302

    2 450 290

    3 608 373

    190 166

    17 482 560

    Nálezy
    ústavného
    súdu

    2006

    309 020

    72 446

    50 453

    14 911

    168 259

    65 141

    28 816

    245 891

    0

    954 937

    2007

    207 052

    65 647

    54 864

    9 134

    109 547

    39 508

    53 427

    288 867

    0

    828 046

    2008

    212 756

    90 029

    19 744

    25 419

    142 971

    69 340

    62 686

    150 984

    0

    773 929

    2009

    167 507

    96 996

    41 846

    23 754

    171 320

    42 584

    32 360

    179 999

    0

    756 366

    2010

    332 330

    133 775

    27 170

    23 491

    202 568

    37 700

    79 068

    291 839

    0

    1 127 941

    Spolu
    výdavky

    2006

    920 853

    467 836

    489 198

    660 436

    698 588

    968 571

    572 784

    830 727

    21 553

    5 630 546

    2007

    952 947

    601 704

    962 164

    821 559

    1 160 686

    1 422 511

    2 002 128

    2 093 538

    111 045

    10 128 282

    2008

    931 826

    471 059

    395 468

    467 896

    687 041

    679 458

    452 143

    467 025

    78 145

    4 630 061

    2009

    385 260

    337 319

    444 366

    250 708

    807 315

    398 737

    503 722

    668 100

    95 931

    3 891 458

    2010

    2 128 218

    1 158 757

    1 593 995

    1 922 707

    2 122 086

    3 065 002

    2 529 358

    3 900 212

    190 166

    18 610 501

    • Čerpanie v kategórii 640 Bežné transfery 6 557 337 Eur
    • Z toho Nálezy Ústavného súdu 1 127 941 Eur
    • % podiel 17,20 %
    A2) Špecifická analýza štruktúry jednotlivých výdavkov

    OS Košice I

    OS Prešov

    OS Trnava

    2009

    2010

    2009

    2010

    2009

    2010

    Odmena

    99,85

    98,28

    91,86

    92,28

    80,96

    68,53

    Hotové výdavky

    0

    0

    6,65

    7,32

    7,4

    5,82

    Cestovné

    0,05

    0,69

    0,43

    0,63

    5,53

    4,8

    Strata času

    0,1

    1,03

    1,06

    1,48

    6,33

    19,63

    OS Košice I

    OS Prešov

    OS Trnava

    2009

    2010

    2009

    2010

    2009

    2010

    Odmena

    99,89

    údaje

    nie sú k dispozícii

    96,83

    96,43

    73,96

    78,56

    Hotové výdavky

    0,11

    3,17

    3,47

    6,31

    4,66

    Cestovné

    0

    0

    0

    0,97

    0,66

    Strata času

    0

    0

    0

    4,51

    1,1

    DPH

    0

    0

    0

    14,26

    15,02

    OS Košice I

    OS Prešov

    OS Trnava

    2009

    2010

    2009

    2010

    2009

    2010

    Odmena

    94,78

    83,56

    údaje

    nie sú k dispozícii

    84,3

    85,18

    86,06

    Hotové výdavky

    4,26

    16,76

    6,05

    13,5

    13,36

    Cestovné

    0,59

    0,34

    0,27

    1,32

    0,92

    Strata času

    0,37

    0

    1,28

    0

    3,16

    DPH

    0

    0

    8,18

    0

    0

    OS Košice I

    OS Prešov

    OS Trnava

    2009

    2010

    2009

    2010

    2009

    2010

    Odmena

    95,7

    95,65

    údaje

    nie sú k dispozícii

    88,72

    91,13

    96,28

    Hotové výdavky

    4,3

    4,35

    9,67

    6,83

    3,28

    Cestovné

    0

    0

    0

    1,58

    0

    Strata času

    0

    0

    1,61

    0,23

    0,39

    OS Košice I

    OS Prešov

    OS Trnava

    2009

    2010

    2009

    2010

    2009

    2010

    Odmena

    72,08

    55,37

    údaje

    nie sú k dispozícii

    54,06

    76,27

    59,95

    Hotové výdavky

    27,92

    44,63

    31,07

    10,85

    27,53

    Cestovné

    0

    0

    0

    12,88

    12,52

    Strata času

    0

    0

    0

    0

    0

    DPH

    0

    0

    14,5

    0

    0

    Čerpanie výdavkov na vybraných podpoložkách „súdne konanie“ bolo všeobecne za roky 2006 - 2010 ovplyvnené najmä:

    a) nízkym objemom pridelených rozpočtových prostriedkov v zákone o štátnom rozpočte v rokoch 2006 - 2010,

    b) neuhradenými platbami výdavkov na súdne konanie z titulu nedostatku rozpočtových prostriedkov

    c) viazaním rozpočtových prostriedkov Ministerstvom financií SR na základe uznesenia vlády SR č. 93 z 28.1.2009 a č. 460 zo 17.6.2009.

    Rok 2006

    Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovary a služby 29 700 550 Eur

    Ø Z toho náklady na súdne konanie 5 630 546 Eur

    Ø % podiel 18,96 %

    Rok 2007

    Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovary a služby 40 835 722 Eur

    Ø Z toho náklady na súdne konanie 10 128 282 Eur

    Ø % podiel 24,88 %

    V celkovom objeme výdavkov 40 835 722 Eur v kategórii 630 v roku 2007 sú obsiahnuté:

    * Osobitným rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR v novembri 2007 pridelené rozpočtové prostriedky vo výške 405 673 Eur, ktoré boli určené ako prvotné výdavky súvisiace so zriadením deviatich okresných súdov od 1.1.2008,

    * Osobitným rozpočtovým opatrením Ministerstva financií SR v decembri 2007 boli pridelené rozpočtové prostriedky vo výške 16 298 214 Eur. Prostriedky boli určené na doplatenie 14. platu sudcom na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky za roky 2003 - 2006 (7 818 927 Eur) a zvyšok 8 479 287 Eur bol vyčerpaný na súdne konanie, nálezy Ústavného súdu SR, odškodnenie.

    Rok 2008

    Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovary a služby 27 790 381 Eur

    Ø Z toho náklady na súdne konanie 4 630 061 Eur

    Ø % podiel 16,66 %

    Z celkového objemu výdavkov 27 790 381 Eur bola zabezpečená aj prevádzka a činnosť deviatich zriadených okresných súdov a od 1.4.2008 aj vzdelávacia činnosť Justičnej akadémie v rekonštruovanom objekte v Omšení.

    Rok 2009

    Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovary a služby 25 607 653 Eur

    Ø Z toho náklady na súdne konanie 3 891 458 Eur

    Ø % podiel 15,20 %

    Každoročné znižovanie výdavkov rozpočtu na tieto účely spôsobilo, že súdy a ostatné organizácie rezortu koncom roka 2009 už nemali rozpočtové prostriedky na zabezpečenie základnej prevádzkovej činnosti. Okrem iných neuhradených výdavkov neboli v niektorých prípadoch zaplatené faktúry za poštové a iné služby. Tieto výdavky boli uhradené na úkor rozpočtových prostriedkov roka 2010. Okrem toho súdy a ostatné organizácie rezortu museli uhradiť v jednotlivých prípadoch dodávateľom úroky z omeškania, čo si vyžiadalo ďalšie peňažné prostriedky. Nedostatok rozpočtových prostriedkov od roku 2008 spôsobil, že dochádzalo k celkovému narušeniu financovania súdnych konaní a rozhodovania vo veciach. Na Ministerstve spravodlivosti SR, na krajských a okresných súdoch sa hromadili písomné sťažnosti advokátov, znalcov, tlmočníkov, notárov, prekladateľov. Čiastočne k nepriaznivej situácii prispieva prax súdov pri platení odmien znalcom, keď od účastníkov nie sú vopred vyžadované primerané preddavky na trovy znaleckého dokazovania. V konečnom dôsledku pri rozhodnutí vo veci samej (čo je častokrát o niekoľko rokov) bývajú síce účastníci zaviazaní uhradiť náhradu trov, ktoré štát platil. Tieto prostriedky však plynú do príjmovej časti rozpočtu.

    Civilná časť kapitoly vykazovala ku koncu roka 2009 v kategórii 630 Tovary a služby neuhradené platby a záväzky v celkovej výške 10 935 995 Eur, ktoré prešli na ťarchu roku 2010. Išlo o  neuhradené platby za:

    - znalecké posudky..............................................................1 522 546 Eur,

    - právne služby advokátov...................................................6 479 725 Eur,

    - právne služby notárov...........................................................452 847 Eur,

    - právne služby exekútorov......................................................383 954 Eur,

    - svedočné .................................................................................11 434 Eur,

    - tlmočnícku a prekladateľskú činnosť ...................................362 898 Eur,

    - ostatné (poštové poplatky, energie)......................................886 583 Eur,

    - odškodnenie a ostatné na MS SR ........................................ 836 008 Eur.

    Rok 2010

    Ø Čerpanie v kategórii 630 Tovary a služby 43 385 453 Eur

    Ø Z toho náklady na súdne konanie 17 482 560 Eur

    Ø % podiel 40,30 %

    Čerpanie výdavkov v roku 2010 bolo ovplyvnené najmä osobitnými rozpočtovými opatreniami Ministerstva financií SR v druhom polroku 2010, ktorými boli pridelené rozpočtové prostriedky na zaplatenie neuhradených platieb a faktúr k 31.7.2010 a ďalej za obdobie august až december 2010. Tým ministerstvo spravodlivosti v roku 2010 zabezpečilo splnenie záväzku vyplývajúceho z  programového vyhlásenia vlády SR t.j. uhradiť dlhy štátu voči advokátom, znalcom, notárom, tlmočníkom, prekladateľom za ich služby poskytnuté v rezorte spravodlivosti a k 31.12.2010 nie sú vykázané žiadne záväzky.


    Ministerstvo špecificky analyzovalo podrobnejšie štruktúru výdavkov vybraných súdov (Okresný súd Trnava, Okresný súd Košice I, Okresný súd Prešov) vo vzťahu k vyplácaniu odmien, náhrad a poplatkov advokátom, notárom, tlmočníkom, prekladateľom a znalcom. Cieľom bolo podrobnejšie preskúmanie štruktúry výdavkov a ich percentuálne vyjadrenie vo vzťahu k sumárnym údajom, ktoré plynú zo všeobecnej časti analýzy.

    Trestné konania - advokáti

    Civilné konania - advokáti

    Znalci

    Tlmočníci a prekladatelia

    Notári

    Zo špecifickej časti analýzy vo všeobecnosti vyplynulo, že pri výdavkoch na advokátov v trestnom konaní je zrejmá tendencia ustanovovať v prípadoch nutnej obhajoby najmä tzv. miestnych advokátov, čo je dané však možno špecifickým zameraním sa na súdy, kde sa v blízkosti nachádza ústav na výkon väzby. Z hľadiska štruktúry výdavkov teda vždy viac ako 90% tvorí odmena advokáta. V civilných konaniach je tendencia podobná, aj keď je možné vidieť už menší pomer odmeny na celkových výdavkoch, ktorý odhadujeme, že sa pohybuje spravidla okolo 70% - 90%. Pri znalcoch odhadujeme, že odmena znalca sa na celkových výdavkoch podieľa 80% - 90%, čo je zrejme tiež spôsobené tendenciou poverovať vypracovávaním znaleckých posudkov najmä znalcov v obvode súdu. Pri prekladateľoch a tlmočníkoch sa ich odmena na celkových výdavkoch podieľa približne 90%. Po špecifickej analýze výdavkov na notárov je možné postrehnúť tendenciu medziročného znižovania podielu odmeny na celkových výdavkoch, čo je zrejmé spôsobené stagnáciou výšky odmeny a zvyšovaním sumy hotových výdavkov notárov.

    B) Analýza opatrení

    Všeobecne je možné uviesť, že cieľom prípadných opatrení by mala byť optimalizácia výdavkov štátu súvisiacich so súdnymi konaniami a zameranie sa na tie výdavky, ktoré sú vynakladané neefektívne resp. nie je dôvodné, aby ich znášal štát. Vzhľadom na zadanie úlohy je vhodné rozčleniť analýzu do viacerých samostatných častí, v ktorých je opodstatnené samostatne analyzovať možnosti zefektívnenia výdavkov vo vzťahu k do úvahy prichádzajúcim opatreniam.

    1./ Notári

    1.1) Právna úprava - vyhláška č. 31/1993 Z. z. (NT), občiansky súdny poriadok (OSP), zákon o súdnych poplatkoch (ZoSUP)

    1.2) Všeobecné zhodnotenie – malý priestor na zlepšenie stavu verejných financií, nízky podiel na výdavkoch rozpočtu

    1.3) Priame opatrenia

    1.3.1) Príjmy

    O prehodnotení výšky súdnych poplatkov vzťahujúcich sa na prejednanie dedičstva je možné uvažovať s poukazom na položku 18a ZoSUP najmä pokiaľ ide o spoplatnenie návrhu na prejednanie dedičstva o novoobjavenom majetku, kde minimálna sadzba súdneho poplatku predstavuje v súčasnosti 6,50 EUR. Zvýšenie sadzby môže prispieť aj k procesnej disciplíne účastníkov a ochrane veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči poručiteľovi a z dôvodu nedostatku majetku poručiteľa zistenému v (základnom) dedičskom konaní neboli uspokojené.

    Ďalej je možné uvažovať o prehodnotení základu pre vyberanie súdneho poplatku za konanie o dedičstve vo vzťahu k zmene základu pre vyrubovanie súdneho poplatku z „čistej hodnoty dedičstva“ na „všeobecnú hodnotu aktív dedičstva“ s prípadným znížením sadzby. V súčasnom stave sa ako základ pre vyrubovanie súdneho poplatku uvažuje s čistou hodnotou majetku dedičstva, čo zodpovedá v pomeroch súkromného práva pojmu imanie (aktíva mínus pasíva). Podstatou nesporového dedičského konania nie je primárne riešenie pasív dedičstva, ale zabezpečenie prechodu aktív dedičstva na dedičov. Vzhľadom na nesporový charakter konania je aj problematické s definitívnou záväznosťou určiť (deklarovať), či určitý záväzok má byť uspokojený s majetku patriaceho do dedičstva a či sa tak v budúcnosti naozaj stane. To vytvára neistotu v určení základu pre vyberanie poplatku. Je teda odôvodniteľné, aby sa základ pre vyrubenie súdneho poplatku predstavovali „aktíva“ dedičstva. Pomer, v akom by sa dedičia podieľali na úhrade súdneho poplatku, by sa určoval podľa čistej hodnoty nadobudnutého dedičstva resp. je možné uvažovať o zavedení spoločnej a nerozdielnej povinnosti dedičov na zaplatenie súdneho poplatku za dedičské konanie (t.j. vonkajší vzťah dedičia - štát). Vo vnútornom vzťahu by sa dedičia vysporiadali podľa veľkosti podielov na čistej hodnote dedičstva, čo by mohlo priniesť zníženie administratívnej záťaže pri vymáhaní súdnych pohľadávok a čiastočné zvýšenie príjmov.

    1.3.2) Výdavky

    V zmysle § 140 ods. 3 OSP hotové výdavky a odmenu notára v niektorých prípadoch platí štát. Priamy priestor na úsporu poskytuje prehodnotenie ustanovenia § 11 NT, v zmysle ktorého odmena za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Vzhľadom na „monopol“ postavenia notárov pri prejednávaní dedičstva je možné uvažovať o zrušení tejto položky vo vzťahu k povinnosti štátu platiť notárovi odmenu v týchto prípadoch. V konaniach o dedičstve, kde konanie bude zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h OSP) bude mať notár nárok len na náhradu hotových výdavkov, ktoré by vzhľadom na tendenciu nárastu v poslednom období bolo dôvodné podrobnejšie upraviť.

    1.4) Nepriame opatrenia

    V rámci nepriamych opatrení je možné uvažovať o naviazaní odmeny notárov na „všeobecnú hodnotu aktív dedičstva“ v spojení s adekvátnym znížením sadzieb aj z iného pohľadu. (V súčasnom znení § 11 a 13 NT nie je úplne zrejmé, či sa odmena má vypočítavať z čistej hodnoty dedičstva, alebo majetku t.j. aktív dedičstva. V praxi sa vypočítava z čistej hodnoty dedičstva). V súčasnom stave naviazania odmeny notára len na čistú hodnotu dedičstva (aj s poukazom na § 175k ods. 3 OSP) nie je notár motivovaný viesť účastníkov dedičského konania v k vyporiadaniu pasív dedičstva v rámci tohto konania, keďže to má zjavne vplyv na výšku jeho odmeny, čo je spôsobilé odraziť sa následne určitou mierou na počte vecí prejednávaných súdmi v sporových konaniach a aj na právnej neistote dedičov. Je vhodné uvažovať s motiváciou notára na vyporiadanie aj pasív dedičstva už v rámci dedičského konania, pričom do úvahy by prichádzala zmena právnej úpravy umožňujúca riešiť pasíva dedičstva v rámci konania o dedičstve mediačnými postupmi.

    2./ Znalci, tlmočníci a prekladatelia

    2.1) Právna úprava – z č. 382/2004 Z.z. (ZZTP), vyhl. č. 491/2004 Z.z. (ZT), Občiansky súdny poriadok (OSP), Trestný poriadok (TP)

    2.2) Všeobecné zhodnotenie – malý priestor na zlepšenie stavu verejných financií priamymi opatreniami. Čiastočný priestor na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov nepriamymi opatreniami. Odmena za znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť bola stanovená ZT od 1.9.2004, pričom odvtedy nebola valorizovaná. Už v tom čase aplikačná prax signalizovala, že odmena dostatočne nezohľadňuje potrebu rozsiahlych a náročných vedomostí znalca pri výkone jeho činnosti v spojení s potrebou primeraného, avšak finančne náročného prístrojového vybavenia v niektorých odvetviach. Táto skutočnosť sa spolu so značne vysokými nárokmi kladenými na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti javí ako značnou prekážkou toho, aby štát garantoval vysokú kvalitu týchto služieb. Najmä v prípade znalcov je potrebné uvažovať skôr s primeraným zvýšením sadzieb tarifných odmien. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že postupne značná časť kvalitných nebude mať záujem na výkone tejto činnosti. V súčasnosti Ministerstvo spravodlivosti SR zaznamenáva značný pokles znalcov v menej lukratívnych odboroch (napr. geodézia a kartografia) , a zároveň značný nárast v niektorých odboroch (napr. stavebníctvo). Účelom by však malo byť udržanie prijateľného stavu znalcov vo všetkých odboroch.

    2.3) Priame opatrenia

    2.3.1) Príjmy

    Priamym príjmom štátu je správny poplatok za zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v sume 165,50 eura (položka 5 prílohy zákona NRSR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch). Akékoľvek zvyšovanie tohto poplatku by prinieslo len zanedbateľný príjem štátnemu rozpočtu a preto takéto opatrenie nie je možné odporučiť.

    2.3.2) Výdavky

    2.3.2.1) Znalci

    Ako optimálne riešenie v súčasnom stave sa nejaví priamo a plošne znižovať sadzby odmien za znalecké úkony. V najkrajnejšom prípade je možnú uvažovať s čiastkovým znížením vybraných položiek tarifnej odmeny – napr. v § 5b ZT (prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom – 19,92 EUR), s určitými úsporami vo vzťahu k mandatórnym výdavkom orgánov verejnej moci, či prípadne znížením sadzby odmeny pre znalcov z v odbore zdravotníctvo a farmácia a odboru právne vzťahy k cudzine zo súčasnej výšky 19,92 EUR/hod. na štandardnú odmenu 13,28 EUR/hod, ktorá sa uplatňuje vo všetkých ostatných odboroch. Ďalej je možné uvažovať o čiastočnom znížení podielovej odmeny (§ 4 ZT), ktorou sú odmeňované znalecké úkony týkajúce sa ohodnocovania nehnuteľností a stavieb (vzhľadom na náročnosť výkonu znaleckej činnosti, počet znalcov a výšku odmien sa jedná zrejme na o najoptimálnejšie priame opatrenie).

    Nákladom štátu v občianskom súdnom konaní sú trovy znaleckého dokazovania najmä vtedy, ak

    a) účastník nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 141 OSP), na ktorý ho súd zaviazal uznesením pod následkom jeho vymáhania. Náklady na vymáhanie častokrát presahujú sumu trov zaplatených štátom.

    b) účastníkovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho platí trovy ním navrhnutých dôkazov v konaní štát (§ 148 ods. 1 OSP) bez toho, aby mohol vyžadovať od neho ich náhradu

    Ad a) Je pozostatkom určitej nekoncepčnosti socialistickej právnej úpravy (náuky) vedúcej k zlúčeniu sporových a nesporových súdnych konaní do jedného procesného predpisu, že je možnosťou, aby súd uložil účastníkovi povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. V sporových súdnych konaniach by malo byť vyjadrením prejednacej zásady, že tá strana, ktorá vykonanie dôkazu navrhne, zároveň platí trovy tohto dôkazu. Rozloženie dôkazného bremena medzi strany v súdnom konaní sa spravidla podáva z medzi účastníkmi sporných skutočností s ohľadom na normy hmotného práva. Je preto potrebné, aby sa v sporových konaniach presadila zásada, že ten účastník, ktorý navrhne vykonanie dôkazu na preukázanie sporných skutočností, vo vzťahu ku ktorým v konaní nesie dôkazné bremeno, povinne zložil preddavok na trovy konania a bez zloženia preddavku súd dôkaz nevykoná a na návrh na vykonanie dôkazu sa neprihliada. Za tým účelom sa javí ako vhodné novelizovať príslušné ustanovenia OSP.

    V rámci vyhlášky o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy a ZZTP sa javí ako vhodné podrobnejšie (metodicky) upraviť postup priberania znalca do konania s ohľadom na prekonzultovanie zadania, jeho rozsahu a s ohľadom na stanovenie odhadovaných nákladov znaleckého dokazovania. Znalec ešte pred začatím vykonávania znaleckého skúmania by mal byť povinný orgánu verejnej moci uviesť odhadovanú výšku nákladov znaleckého dokazovania s tým, že vo výsledku môže byť prekročená maximálne o 10%. Orgán, ktorý znalca do konania pribral potom bude vedieť určiť v zásade presne výšku preddavku na trovy dokazovania znalcom a nemusí byť „zaskočený“ tou skutočnosťou, že náklady znaleckého dokazovania značne prevyšujú výšku preddavkov zložených účastníkom konania (z čoho potom pramení aj to, že náklady sa hradia z rozpočtu).

    S ohľadom na zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi orgánmi verejnej moci a znalcami by mal orgán verejnej moci pri ustanovovaní znalca osloviť nezávisle viacerých znalcov a vyzvať ich (pokiaľ je to možné s ohľadom na počet znalcov v príslušnom odvetví) na uvedenie odhadovanej výšky nákladov znaleckého dokazovania.

    Malo by byť zároveň až na výnimočné a odôvodnené prípady vylúčené, aby celý súdny spis bol predkladaný znalcovi, keďže znalecké skúmanie v niektorých prípadoch trvá niekoľko mesiacov až rokov, v rámci ktorých môže dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní (odškodnenie účastníkov v konečnom dôsledku platí štát). Súdu spravidla nič nebráni v tom, aby pokračoval v konaní a vykonávaní iných dôkazov aj počas toho obdobia, keď sa vykonáva znalecké dokazovanie. Predkladanie celého súdneho spisu znalcovi zároveň často vedie k tomu, že znalec je náchylný vyjadrovať sa aj k právnym otázkam a môže byť nepriamo ovplyvnený skutkovými tvrdeniami účastníkov.

    Je potrebné zvážiť zavedenie (podrobnejšiu úpravu) inštitútu, ktorý sa nachádza napr. v nemeckom procesnom práve (§§ 485 – 494a Zivilprozessordnung) - Selbständiges Beweisverfahren. Častokrát sú medzi účastníkmi sporového konania sporné len odborné skutkové otázky. Súdna prax zastáva stanovisko, že akýkoľvek znalecký posudok vyhotovený niektorým účastníkom pred samotným sporovým občianskym súdnym konaním má v občianskom súdnom konaní povahu len listinného dôkazu, najmä s ohľadom na to, že nie je zaručená „objektivita“ znalca a v tomto konaní sa opätovne siaha k vyhotoveniu ďalšieho (nového) znaleckého posudku. Zavedením tohto inštitútu by bolo možné eliminovať prípadné pochybnosti o „objektivite“ znaleckého posudku, ktorý by vždy mohol byť potom použitý ako dôkaz s dôkaznou povahou znaleckého posudku.

    Ad b) Je možné uvažovať o legislatívnej zmene § 148 ods. 1 OSP v tom zmysle, že aj v prípadoch, keď sú u účastníka splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, by mohol byť štát oprávnený uložiť povinnosť účastníkovi povinnosť na náhradu trov konania, ktoré štát platil. Súd by pritom na zmiernenie sociálnych dôsledkov takejto úpravy mohol byť oprávnený uložiť, aby tieto trovy účastník nahradil v dlhšej časovej lehote (hoc aj niekoľko rokov) resp. v primeraných splátkach rozložených hoc aj do niekoľkých rokov. Opatrenie by viedlo k vyššej procesnej zodpovednosti účastníkov v sporovom konaní a najmä zvažovanie dôkazných návrhov (znalecké dokazovanie, kontrolné znalecké dokazovanie) v konaniach, kde z dôvodu svojho oslobodenia nenesú procesnú zodpovednosť za jeho náklady.

    2.3.2.2) Tlmočníci a prekladatelia

    Tlmočné ako trovy súdneho konania je celé hradené z rozpočtovej kapitoly MS SR, keďže účastníci majú (ústavne zaručené) právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v úradnom jazyku štátu, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 OSP). Trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát a účastníkovi preto nemožno uložiť povinnosť takéto trovy konania nahradiť (R 21/1986). Vzhľadom na nezvyšovanie odmien v rokoch 2004 – 2010 sa nejaví ako vhodné uvažovať o znižovaní sadzieb tarifných odmien. V najkrajnejšom prípade je možné uvažovať o čiastočnom znížení tarifných odmien tlmočníkov (napr. 4%) a prekladateľov (napr. 5%), avšak môže sa to odraziť na znížení počtu tlmočníkov, ktorých je už v súčasnej dobe nedostatok. Čiastočný priestor na korekcie je teda dosiahnuteľný cez § 10 ZT, kde je upravená jednak odmena prekladateľa a jednak kvantifikované, čo sa rozumie stranou prekladu. Pri priamom neznižovaní sadzieb odmien je možné uvažovať v krajnom prípade o inej kvantifikácii strany prekladu.

    Je vhodné uvažovať s preložením formulárov typových súdnych dožiadaní do zahraničia v typových sporoch, v štandardných (tzv. silných) jazykoch a zaviesť do programových aplikácií, ktoré sú súdmi využívané resp. požiadať súdy, aby preklady akýchkoľvek dožiadaní do cudziny žiadali aj v elektronickej forme a postupne z nich po anonymizácii údajov budovať databázu preložených dožiadaní, ktorá bude prístupná len interne, avšak bude z nej možné čerpať v obdobných prípadoch.

    Javí sa však ako vhodné, aby v procesných predpisoch bola podrobnejšie upravená problematika náhrady trov súvisiacich s tlmočením a prekladmi. Vo vzťahu k tlmočeniu je potrebné trvať na tom, čo bolo uvedené vyššie a síce, že trovy tlmočenia účastníci nenahrádzajú, avšak pokiaľ ide o preklady písomností, ktorými uplatňujú svoj nárok resp. sa proti nemu bránia, je vhodné výslovne upraviť, že tieto trovy účastníci nahrádzajú resp. sami znášajú. V súčasnej aplikačnej praxi sa postupuje nejednotne a vo veľa prípadoch súdy náhradu od účastníkov nevyžadujú, čo vedie k neodôvodnenému zvýšeniu výdavkov.

    2. 3 Nepriame opatrenia

    Ako efektívny nástroj kontroly sa môže javiť zavedenie povinnej elektronickej podoby znaleckých denníkov, prostredníctvom ktorej by MSSR získalo priamy a sumárny prehľad o počte znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, ich účtovaní, čo by mohlo prispieť k zvýšenej transparentnosti prostredia a efektívnejšej možnosti vykonávania dohľadových oprávnení.

    3./ Exekútori

    3.1 Právna úprava – vyhláška MSSR č. 288/1995 Z.z. (ET), Exekučný poriadok (EP)

    3.2 Všeobecné zhodnotenie – Značný priestor na úspory najmä opatreniami legislatívnej povahy. Právna úprava postavenia súdnych exekútorov, vedenia exekučného konania a ich odmeňovania sa v súčasnosti javí ako nedostatočná. Všeobecne by boli opodstatnené viaceré zmeny pokiaľ ide o odmeňovanie, povahou koncepčné. Čiastkovými priamymi opatreniami je možné dosiahnuť určitý výsledok vo vzťahu k efektivite vynakladania verejných zdrojov, avšak zásadnejšou koncepčnou zmenou by mohol byť efekt pre verejné financie a  vymožiteľnosť práva oveľa vyšší.

    3.3. Priame (jednoduché) opatrenia – v rámci zefektívnenia výdavkov verejného sektora je možné uvažovať o čiastočnom znížení odmien súdnych exekútorov resp. o ich presnejšej úprave. Súd platí exekútorovi trovy v prípade zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom pre nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v spojení s § 203 ods. 2 EP. V prípade výživného platí exekútorovi aj preddavok na trovy, ak exekútor oň požiada - § 197 EP. Vzhľadom na počet vecí sa javí ako možné zavedenie paušálnej sumy preddavku na trovy v tomto prípade a zároveň o paušalizovaní sumy trov v týchto prípadoch.

    3.4 Koncepčné opatrenia vo vzťahu k výdavkom na exekútorov

    - zavedenie povinnosti pravidelného auditu exekútorského úradu;

    - sprísnenie podmienok poistenia zodpovednosti za škodu súdneho exekútora a úpravu priamo žalovateľného nároku poškodeného voči poisťovni;

    - zrušenie povinnosti/právomoci súdu v exekučnom konaní vykonávať administratívne úkony napr. poverenia. Súd bude rozhodovať len v prípade sporu medzi oprávneným, povinným príp. treťou osobou.

    - vyriešiť istotu v momente ukončenia exekučného konania, s povinnosťou vyúčtovania trov účastníkom

    - celkové koncepčné prehodnotenie štruktúry odmien súdnych exekútorov

    4./ Advokáti

    4.1 Právna úprava – vyhláška MSSR č. 655/2004 Z.z. (AT), OSP, TP

    4.2 Všeobecné zhodnotenie - určitý priestor na zlepšenie efektivity, dosiahnuteľný najmä priamymi opatreniami legislatívnej povahy

    4.3 Priame opatrenia - v rámci zníženia výdavkov verejného sektora je možné uvažovať o (ďalšom) znížení tarifných odmien vo všeobecnosti, ktoré sa však môže odraziť v nižšej dostupnosti právnych služieb pre fyzické osoby. V rámci týchto opatrení je možné uvažovať najmä s úpravou výšky vedľajších zložiek odmien advokátov:

    - náhrada za stratu času – v súčasnosti je nastavená ako 1/60 výpočtového základu za polhodinu, čo predstavuje 12,02 EUR (24,02 EUR/hod). Úkony právnej služby nie sú vždy vykonané priamo advokátom, ale môžu byť vykonané advokátskym koncipientom a v tomto prípade v rámci tarifnej odmeny (resp. následne náhrady trov konania) je možné uvažovať s tým, aby táto položka bola znížená na 1/3, ak úkon právnej služby nevykonal priamo advokát

    - trovy náhradného obhajcu – je potrebné upraviť otázky platenia trov náhradnému obhajcovi, ktorému by mala byť v zásade priznávaná len náhrada za stratu času resp. jeho nároky by mali byť upravené odlišne od bežných trov advokáta

    - náhrada cestovných výdavkovv súčasnom stave sa advokátovi poskytujú cestovné náhrady podľa predpisov o cestovných náhradách (z.č. 283/2002 Z.z. a vykonávacie predpisy). Javí sa ako nie celkom opodstatnené, aby sa advokátom poskytovali cestovné náhrady v zmysle rovnakých pravidiel ako zamestnancom pri pracovných cestách, keďže pri cestách motorovým vozidlom (a nákladov na jeho obstaranie) si osoby v pracovnom pomere nemôžu spravidla uplatňovať daňové výhody, ktoré si v tejto súvislosti môžu uplatňovať advokáti. Nie ojedinele sú pri vyúčtovaní odmien využívané doklady vozidiel s vyššou spotrebou, hoc nie je zo strany súdu vždy možné dostatočne preveriť, akým vozidlom (a či vôbec vozidlom) sa advokát na procesný úkon dostavil. Ako vhodné opatrenie sa javí ustanoviť pevnú sumu ako náhradu výdavkov za použitie motorového vozidla napr. na 0,2 EUR/1km bez ohľadu na to, aké motorové vozidlo advokát použije.

    4.4 Koncepčné opatrenia vo vzťahu k výdavkom na advokátov

    4.4.1 Prijatie samostatného predpisu o náhrade trov konania

    AT je vyhláškou, ktorá vykonáva zákon o advokácii. Je opodstatnené uvažovať o prijatí všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by bola upravená priamo a veľmi podrobne náhrada trov konania účastníkov. Inšpiráciou by mohli byť napríklad veľmi podrobné nemecké predpisy, kde sú náhrady veľmi podrobne upravené.

    4.4.2 Prehodnotenie koncepcie právnej pomoci osobám materiálnej núdzi

    Je dôvodné sa zaoberať hodnotením „dvojkoľajného systému“ - právnu pomoc pre ľudí materiálnej núdzi vykonávajú jednak advokáti a jednak právnici Centra právnej pomoci – obe skupiny sú platené štátom. Podrobnejšie prehodnotenie tejto koncepcie je súčasťou inej úlohy riešenej Ministerstvom spravodlivosti SR, v rámci ktorej sa uvažuje s nastavením spoluúčasti zastupovaného a štátu na trovách právneho zastúpenia určením pomerného percenta podľa výšky príjmov v niekoľkých príjmových stupňoch (t.j. klient pripláca od 0% pre najnižšiu príjmovú skupinu do napr. 50% pre ľudí ktorí majú príjem vyšší ako je momentálne nastavená hranica materiálnej núdze, ale komerčného advokáta si stále dovoliť nemôžu, medzitým môžu byť príjmové pásma na spoluúčasť 20%, 30%...). Samotné odmeny v súčasnom systéme sú však už nastavené pomerne nízko. Pri dvojkoľajnosti systému stojí určený advokát štát pre osobu v materiálnej núdzi približne 130 – 200 EUR za celé konanie na jednom stupni (hrubý odhad). Právnik Centra právnej pomoci približne 100 euro (veľmi hrubý odhad).

    5. Ďalšie koncepčné opatrenia

    5.1 Celkové prehodnotenie koncepcie vyberania súdnych poplatkov

    Koncepčne je vyberanie súdnych poplatkov nezmenené od roku 1951, keď aj v novších právnych predpisoch sa v podstate len prepisoval pôvodný koncept pôvodných úprav. V posledných rokoch došlo k značnému rozšíreniu osobných a vecných prípadov oslobodenia od platenia súdnych poplatkov tak, že § 4 ZoSUP v súčasnosti pozná približne 11 bodov tzv. vecných oslobodení od súdnych poplatkov a 24 bodov tzv. osobných oslobodení od súdnych poplatkov, čo spolu predstavuje dosť rozsiahlu časť súdnych konaní, v ktorých sa súdne poplatky neplatia. V poslednom období bolo zavedených aj viacero prípadov, kedy dochádza k vráteniu súdnych poplatkov, čo vedie k značnej administratívnej náročnosti činností súvisiacich s platením súdnych poplatkov a zároveň aj k motivácii na podávaniu opravných prostriedkov (napr. odpor proti platobnému rozkazu), ktorých cieľom je len predĺženie občianskeho súdneho konania. Právna úprava by mala byť prehodnotená v tom zmysle, aby sa prípady oslobodenia od platenia súdnych poplatkov eliminovali a zároveň, aby sa súdne poplatky v priebehu súdneho konania platili pokiaľ možno v paušálnej výške. Časť poplatkovej povinnosti by mohla byť presunutá po právoplatnom skončení prípadu, keď by sa rozhodovalo o náhrade trov štátu v súvislosti s konaním. Prehodnotenie prípadov tzv. zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov by mohlo priniesť zvýšenie príjmov.

    5.2 Zavedenie paušálnej sumy náhrady trov štátu týkajúcej sa pojednávania

    Podľa súčasných procesných predpisov platí, že štát má v zásade právo na náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 OSP). Platí zároveň, že účastníkovi alebo jeho zástupca môže zodpovedať za úhradu trov konania, ktoré vznikli hoc aj náhodou, ktorá sa im prihodila (§ 147 OSP). Súdne pojednávania bývajú často odročované napr. z dôvodov na strane účastníka, ktorého postihne náhoda (napr. ochorenie). Tieto prípady nie sú ojedinelé a javí sa, že nie vo všetkých prípadoch sú skutočnosti napr. o nepriaznivom zdravotnom stave účastníka, založené na pravdivých informáciách. Účastník, ktorý má v úmysle len vyvolanie procesnej obštrukcie, keďže si je vedomý, že v spore nemôže byť úspešný a rovnako vie, že bude znášať aj trovy protistrany, nemá motiváciu takúto procesnú obštrukciu nevyužívať. Zavedením paušálnej sumy trov pojednávania (napr. 100 EUR), ktorú by súd v zmysle § 147 OSP bol oprávnený uložiť účastníkovi/zástupcovi ako náhradu trov štátu by sa mohlo zefektívniť súdne konanie a procesná disciplína účastníkov.

    5.2 Zmeny v občianskom súdnom poriadku vo vzťahu k oslobodeniu od súdnych poplatkov

    Okrem oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ktoré vymedzuje ZoSUP, má možnosť súd podľa konkrétnych okolností veci priznať účastníkovi aj oslobodenie individuálne (§ 138 OSP). Priznanie tohto typu oslobodenia má v súčasnom stave procesného predpisu zásadný vplyv na náklady štátu súvisiace s vedením dokazovania v súdnom procese, keďže účastníkovi, ktorý bol oslobodený od súdnych poplatkov nemožno podľa súčasných pravidiel uložiť úhradu akýchkoľvek trov, ktoré v konaní platil štát. Túto úpravu je potrebné prehodnotiť tak, aby súdy rozhodovali o úplnom oslobodení od súdnych poplatkov len v naozaj výnimočných prípadoch. Na dosiahnutie tohto cieľa sa javia ako vhodné nasledovné opatrenia:

    a) Uznesenie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov sa bude musieť odôvodniť (v súčasnosti sa musí odôvodniť len nepriznanie, čo môže zvádzať k zvažovaniu „menšej pracnosti“ a náchylnosti k oslobodzovaniu od súdnych poplatkov úplne);

    b) Zavedenie formulárov pre žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov s presne vymedzenými položkami pre preukázanie predpokladov;

    c) Doručovanie všetkých uznesení o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkoch predsedovi súdu, ktorý bude mať právo podať opravný prostriedok;

    d) Zváženie vylúčenia úplného oslobodzovania od súdnych poplatkov v niektorých typoch sporov (napr. v sporoch, kde účastník požaduje náhradu nemajetkovej ujmy)

    V Českej republike je v súčasnosti taktiež uvažované so zmenou OSP vo vzťahu k ustanoveniam § 30 a § 138 v podobnom vymedzení.

    C) Vyhodnotenie

    S ohľadom na analýzu súčasného stavu a do úvahy prichádzajúcich opatrení je dôvodné predpokladať, že prijatím popísaných opatrení je možné dosiahnuť úsporu 5 - 10% súčasných výdavkov.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti