JUDr. Jaroslav Čollák PhD.

Zdroj: https://ak-kosice.sk/collak-zvazy-decizne-organy-spravny-sudny-prieskum/ (publikované 12.3.2022)

Národné športové zväzy disponujú decíznou právomocou, na základe ktorej môžu tieto subjekty svojimi decíznymi orgánmi rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Právny základ tejto decíznej právomoci je daný prioritne zákonom č. 440/2015 Z. z. Zákonom o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len "ZoŠ"), ako aj v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len "ZoZO").

Celý článok nájdete TU 

Len niekoľko dní spätne sa mi z rúk viacerých športových klubov dostala "na nazretie" právna analýza nemenovanej advokátskej kancelárie (ďalej aj „analýza“), ktorá sa zaoberá činnosťou profesionálneho športovca vo svetle zákona č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o športe“). Už samotná argumentácia klubov pri zadaní a poskytnutí tejto analýzy mojej osobe: „ ...je táto analýza v poriadku?“ - zakladá dôvodnú pochybnosť, či jej obsah medzi kluby nevniesol zmätočnosť, neistotou a nejasnosť a či vychádza z právne relevantných východísk. Všeobecné presvedčenie športovej obce o správnosti jej záverov ako sa zdá - neexistuje, ak samotné kluby ako "spolutvorcovia" zákona o športe ešte v čase stretnutí s pracovnou skupinou pripravujúcou vtedajší návrh zákona o športe, ktorej som bol členom, počúvali a stotožnili sa s absolútne inými závermi a poznatkami.

V predkladanom príspevku sa autor snaží tlmočiť, a predstaviť verejnosti možné zákonné cesty úpravy – nastavenia odvodového zaťaženia profesionálnych športovcov, ktorí by sa vzhľadom na obsah návrhu „nového zákona o športe“ mali stať zamestnancami. Uvedená problematika sa netýka iba športovcov tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Netajeným zámerom autora ako člena pracovnej skupiny tvoriacej návrh zákona o športe je poskytnúť diskusný stimul širokej športovej verejnosti, to za účelom „počúvania“ názorov, námietok či iných pripomienok k predloženým návrhom.

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu?