JUDr. Jaroslav Čollák ml.

V predkladanom príspevku bude rozobratá problematika riešenia sporov v športe. Autor oboznamuje čitateľa s možnými spôsobmi riešenia sporov v športe, pričom upozorňuje na niektoré limity konkrétnych druhov riešenia sporov. Na podklade týchto predpokladov uvažuje o možnostiach právnej ochrany členov občianskych združení, nakoľko ustanovenia o právnej ochrane členov združení po prebehnutej rekodifikácii civilného procesného práva v podmienkach Slovenskej republiky malo za následok zrušenie ustanovenia § 15 z.č. 83/1992 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Týmto krokom sa zaviedla čiastočná neistota ohľadne otázky, kde sa má/môže člen združenia obrátiť v prípade, ak považuje niektoré rozhodnutie združenia za rozhodnutie, ktoré zasahuje do jeho práv, právom chránených záujmov, postavenia a slobôd.

Predkladaný príspevok má za cieľ v rovine sedliackeho rozumu rozmýšľať o nesedliackych právnych súvzťažnostiach vzťahov, ktoré vznikajú, existujú a zanikajú v oblasti športu. Definovať šport, ako (by) povedal Ulpián je pokusom trúfalým v snahe o pojmologické definovanie sveta do pravouhlých škatúľ. Na prvý pohľad sa zdá správne konštatovať, že dotknutými subjektami tejto úvahy sú predovšetkým športovci, športové kluby a organizátori súťaže v ktorej športovci a kluby vystupujú. Organizátormi myslíme buď športové zväzy, národné športové zväzy alebo akékoľvek iné subjekty, ktoré spravujú a riadia danú športovú súťaž. Podobnosť úvah tu prezentovaných s akoukoľvek skutkovou situáciou v podmienkach Slovenskej republiky, či v podmienkach niektorého zo športov vykonávaných na Slovensku (nie) je čisto náhodná. Ak sa paralela nájde, je možné konštatovať niečo zhnité v štáte dánskom, alebo vylúčiť sarkazmus autora v predošlej vete. Podstatné právne poznatky ktoré majú byť tlmočené týmto príspevkom autor zjednoduší do jednoduchého pisárskeho štýlu a ľahko komunikovateľného konceptu, ktorý bude zrozumiteľný každému, kto ho chápať bude chcieť a kto ho – dočíta. Ak v článku spomíname sedliaka alebo zdravý sedliacky rozum, myslíme to pri všetkej úcte k poctivo zmýšľajúcim jedincom, ktorých otázky smerujú k jadru veci a slovu fabulovanie prakticky nerozumejú. Dva plus dva je pre osobu sedliacky zmýšľajúcu vždy štyri. Nakoľko sme sa v téme predkladaného príspevku rovnako sedliacky vždy dopracovali k tejto povestnej štvorke, donútilo nás to preklopiť naše úvahy na – monitor.

Publikácia - učebnica "Organizácia súdov a prokuratúry Slovenskej republiky - štruktúra, postavenie a úlohy orgánov ochrany práva" z dielne nášho člena Jaroslav Čolláka, ktorej partnerom sa stalo aj naše občianske združenie UčPS komplexne spracúva, to po viac ako 20 rokoch na Slovensku problematiku organizácie súdov a prokuratúry, ich postavenie, úlohy, štruktúru a systematiku či ich vzájomné vzťahy pri ochrane práva. 

K téme „profesionálnych športovcov“ som sa tak v minulosti, ako po účinnosti zákona o športe vyjadroval často. Predmetom mojich vystúpení na dvoch konferenciách „Šport a právo“ bolo postavenie športovcov, neskôr postavenie športovcov v návrhu zákona o športe, a napokon som publikoval viaceré príspevky na viacerých fórach, ktoré ozrejmovali status a pozíciu profesionálnych športovcov. Čo je ale podstatné dopovedať je dnes, v čase kedy predkladá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky?

Športové kluby uzatvorením zmlúv s profesionálnymi športovcami riskujú pokuty od kontrolných orgánov do výšky 200 000,- EUR, stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle Zákona o športe, ako aj nemožnosť uchádzať sa o akékoľvek dotácie od štátu ako takého. Ak to ako pozvánka na zváženie postupov klubov vo vzťahu k uzatváraniu "profi zmlúv" v zmysle Zákona o športe, alebo na prečítanie predkladaného príspevku nestačí, poukazujeme taktiež na možnosť disciplinárneho potrestania tak klubu, ako aj hráča za neoprávnený štart v súťažiach, nakoľko v nej nastúpili na základe zmlúv, ktoré sú v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. 

Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov "vo vnútri" danej športovej organizácie - teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal svojich členov k povinnosti spory vzniknuté medzi členmi, alebo medzi členmi a samotným zväzom predkladať výlučne pred tento rozhodcovský súd. Dochádzalo tak k vylučovaniu právomoci všeobecného súdnictva, a športové spory ostávali "doma", teda vo vnútri športového odvetvia. Konanie pred rozhodcovským súdom má však limity v zákone č. 244/2002 Z.z., ktorý okrem iného implicitne ustanovuje, že v rozhodcovskom konaní nie je možné prejednávať pracovnoprávne spory, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 14 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Kam teda so spormi vyplývajúcimi zo zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle "nového zákona o športe", keď zákonodarca špecificky ustanovil, že tieto vzťahy majú pracovnoprávny charakter, ale neplatí na nich plošne Zákonník práce? Na uvedenú otázku sa pokúsi autor nájsť odpoveď, ktorú sa pokúsi formulovať ako stručnú, jasnú a ako odpoveď s "prakticistickým ťahom na bránku".

Autor prináša praktické zovšeobecnenie pre športové kluby, ktoré sa chystajú uzatvárať nové zmluvy s profesionálnymi športovcami - zovšeobecnenie, čo znamená praktickou rečou podpis "zamestnaneckej" zmluvy s profesionálnym športovcom. Autor tak robí na základe vedomosti o tom, že táto skutočnosť nie je všetkým dotknutým športovým klubom ani profesionálnym hráčom úplne zreteľná. Príspevok je osobným nadviazaním autora, ktorý sa ním snaží osloviť predstaviteľov športových klubov, ktorým nie je ukradnutý zmysel pre dodržiavanie zákona (o športe, ale aj všeobecne) a ktorým nie je ukradnutá zodpovednosť za právnu súladnosť vzťahov, ktoré vytvárajú.

V poslednej dobe sa pracovná skupina v rámci projektu "Implementácie zákona o športe" čoraz častejšie stretáva s otázkou, ako a či je vôbec možné využívať tzv. "opcie" hráčskych zmlúv uzatvorených pred 1.1.2016. Prvým dychom - právny inštitút opcie slovenské právo nepozná, aspoň nie v kontraktačnej oblasti a nie s klasicky známym "športovým" obsahom. Zodpovedanie skôr uvedenej otázky presahuje rámec odpovede, ktorými sa členovia pracovnej skupiny snažia odpovedať na najrôznejšie otázky smerované zo športovej obce. Preto sme pristúpili k detailnejšiemu popisu, o čo v skutočnosti ide.