Status profesionálnych športovcov v SR po novele zákona o športe účinnej od 1.2.2020
SOCIÁLNY DIALÓG V ŠPORTEMagOff
Cieľom príspevku je poukázať na to, že sociálny dialóg, minimálne v jeho širšom zmysle – zahŕňajúcom dohody medzi klubmi a hráčmi, účasť športovcov v orgánoch zväzov a klubov, činnosť športových hovorcov, športových rád, či jednostranné dobrovoľné akceptovanie smerníc, kódexov správania, a etických kódexov – je možný a realizovateľný bez ohľadu na status športovcov ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, a tiež bez ohľadu na rozdiely medzi kolektívnymi a individuálnymi športmi.
ZMLUVNÝ VZŤAH MEDZI FUTBALOVÝM KLUBOM A (NE)PROFESIONÁLNYM HRÁČOM: ÚVAHY DE LEGE FERENDAMagOff
„WAIVER“ ALEBO K MOŽNOSTIAM VYLÚČENIA ZODPOVEDNOSTI ZA ÚRAZ PRI VÝKONE ŠPORTOVEJ ČINNOSTIMagOff
Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj v čl. 165 ZFEÚ. Športové pravidlá, hoci samotné sú zmluvného základu, tak upravujú limity trestnoprávnej zodpovednosti tým, že pomáhajú vymedziť hranice „výkonu práv a povinností“ ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania. Rovnaký princíp pritom platí aj v súkromnoprávnych zodpovednostných vzťahoch – fyzický kontakt v športe (pri dodržaní rešpektovaných a právom nereprobovaných športových pravidiel) nenapĺňa znak porušenia právnej povinnosti ako základnú podmienku vzniku súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu (na zdraví). Zásadne však platí, že ani v civilnom ani v trestnom práve nie je možné paušálne vylúčenie právnej zodpovednosti iba s poukazom na výkon športovej činnosti ako akejsi „športovej imunity“ – súdnemu preskúmaniu totiž podliehajú aj samotné športové pravidlá (totiž či nie sú protiprávne).
Futbaloví hráči a nové stanovy Slovenského futbalového zväzu: Najvýznamnejšie zmeny
Komisie podľa štatútov UEFA a FIFA a podľa návrhu stanov SFZ
Otázky jurisdikcie v kontexte riešenia športových sporov
Príspevok poukazuje na základné problémy právomoci a príslušnosti pri rozhodovaní športových sporov. Dochádza tu ku kompetenčnému konfliktu medzi všeobecným súdom, rozhodcovským súdom na národnej úrovni (najmä Rozhodcovský súd SFZ), rozhodcovským súdom na medzinárodnej úrovni (CAS), prípadnou športovou rozhodcovskou komisiou bez povahy rozhodcovského súdu na národnej úrovni (najmä v rámci športového zväzu) a športovou rozhodcovskou komisiou medzinárodnej športovej federácie (napr. Rozhodcovská komora FIFA).
K možnosti refundácie nákladov policajného zásahu pri športových podujatiach: švajčiarske riešenie
Sponzoring a šport
Sponzoring rovnako ako reklama nemá v slovenskom právnom poriadku vyhradený osobitný zmluvný typ, „sponzorskú zmluvu“. Rovnako ako v prípade reklamy sa preto využívajú nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Možno aj kvôli nedostatočnej právnej úprave, ktorá nedosahuje ani len úroveň stručnej úpravy reklamy zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame, v praxi často splýva sponzoring s darovaním.
Právne postavenie hráčov
Približne od 60.-70. rokov 20. storočia sa v západnej Európe hráči kolektívnych športov pokladajú za zamestnancov. Tento prístup k športovcom prevzal aj Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) v rade prípadov, spomedzi ktorých možno uviesť prípady Walrave a Koch, Donà vs. Mantero, Bosman, Lehtonen, či najnovšie Olivier Bernard vs. Olympic Lyonnaise.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2 Afs 16/2011-78 alebo „Prečo hráči nie sú zamestnancami“
Posúdenie uznateľnosti cestovných výdavkov hokejového hráča z miesta trvalého bydliska na klubový štadión ako oprávnených daňových výdavkov, v súvislosti s otázkou, či ide o pracovnú cestu v rámci pracovného pomeru, alebo iba o cestu do zamestnania, resp. o cestu na stále pracovisko samostatne zárobkovo činnej osoby.
Správa z pracovnej cesty v sídle Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej a Agrárnej komore ČR
Dňa 14.9.2011 delegácia SFZ a osobitne Stáleho rozhodcovského súdu pri SFZ v zložení Dr. Kuráň, Dr. Števček, Dr. Rybánsky, Mgr. Žiak a Dr. Gábriš absolvovala krátku diskusiu (workshop) o rozhodovaní právnych sporov so športovým prvkom na pôde Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe.