Alexandra Vicová

Novela zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v platnom znení (ďalej len „ZON“) zaviedla do právnej úpravy neziskových organizácií ustanovenie, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ/spoluzakladateľ do neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa/ spoluzakladateľa, ktorým je štát.

V oblasti sociálnych služieb právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť niektoré služby verejne obstarávať (agentúry podporovaného zamestnávania, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti) a iné nie. Poskytovatelia sociálnych služieb sú registrovanými, niektoré aj akreditovanými poskytovateľmi konkrétnych služieb vo verejnom záujme. Je tým daný predpoklad, že spĺňajú základné podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb. Poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale aj výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok stanovených právnymi predpismi štát a samospráva financujú prostredníctvom finančných príspevkov. Autor si kladie za cieľ odpovedať na otázku, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil niektoré sociálne služby verejne obstarávať a iné nie. Zároveň objasňuje podmienky, za akých sú samotní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb povinní verejne obstarávať.