JUDr. Jaroslav Čollák PhD.

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Príspevok sa snaží krátkym a vecným spôsobom upresniť niektoré spojitosti a právne následky trestnoprávnej zodpovednosti štatutárnych orgánov športových klubov, ak by sa tieto subjekty stali zamestnávateľmi športovcov. Základom tejto situácie je zmena pripravovaná novým zákonom o športe - zmena statusu športovca zo zmluvného partnera športových klubov, na zamestnanca v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť za odmenu ako závislú prácu. Nie je to jediná cesta vyrovnania zmluvnej nerovnovážnosti týchto vzťahov, no javí sa ako najjednoduchšia a jej inšpiráciou môže byť jej výskyt naprieč celým športovým svetom, prostredie Európskej únie nevynímjúc. 

Autor obsahom článku poukazuje na problematiku využívania právneho inštitútu novácie v športovo – obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sa nachádzajú a realizujú v oblasti športu. Novácia, teda dohoda zmluvných strán o zániku záväzku (záväzkov) a jeho nahradení novým sa môže na jednej strane javiť ako jasná možnosť daná kontrahentom právnym poriadkom, no ak sa jej využívaním sleduje cieľ, ktorý právny poriadok či iný normatívny systém obchádza alebo sa mu prieči, môže takéto konanie niesť vlastnosti zneužívania práva. Príspevok zameriava pozornosť predovšetkým na obchodné spoločnosti nachádzajúce sa a tvoriace športovú obec , no taktiež na fyzické osoby – športovcov v postavení ich zmluvných partnerov.

Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach poskytuje v procese výučby predmet ŠPORTOVÉ PRÁVO. Ako sa zdá, táto oblasť práva sa etabluje na Slovensku čoraz viac, pričom jej interdisciplinárny a prierezový charakter vytvára kvalitné predpoklady ku komplexným právnym poznatkom študenta. Možnosť prihlásenia sa na výučbu aj v akademickom roku 2014/2015. 

Dňa 30.1.2014 Učená právnická spoločnosť a platforma Parlament právnikov uzavreli v Košiciach Memorandum o spolupráci, ktoré je predzvesťou kvalitnej spolupráce, ktorá môže byť základom pre mnohé spoločné projekty v oblasti akademickej, vedeckej, profesnej, záujmovej, či akejkoľvek inej. Spolupráca môže byť prínosom pre celú právnickú obec, ako aj pre celú - slovenskú spoločnosť. Ako sa zvykne hovoriť, líderstvo sa nedokazuje početnosťou členskej základne alebo finančnými prostriedkami, ktorými disponujeme, ale počtom spoločenských vzťahov, ktoré dokážeme pozitívne ovplyvňovať. 

Odborná konferencia „Šport a právo – Fair play nielen na ihrisku“, ktorá sa konala v dňoch 3.- 4. októbra v Poprade bola konferenciou zameranou na otázky športového práva s vlastnosťou ojedinelá, no v žiadnom prípade nie náhodná – bola pokračovaním zreteľnej vízie. Bola pokračovaním vízie členov Učenej právnickej spoločnosti, ktorí ju v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom a ďalšími partnermi zorganizovali už po druhýkrát. Konferencia Šport a právo má ambíciu stať sa tradíciou, hoc mnohí z účastníkov jej druhého ročníka zhodnotili jej status tradičná už počas jej konania.

V nasledujúcich riadkoch sa autor v krátkosti pokúsi prezentovať svoj vlastný subjektívny názor na problematiku možnosti trestnoprávneho stíhania a potrestania hokejových hráčov pri častokrát likvidačných zákrokoch či bitkách na zápasoch ľadového hokeja, ktorých sme aj na Slovensku mnohokrát svedkami. Predkladaný stručný článok sa nesie v znamení snahy o odpovedanie na otázku, či je možné trestné stíhať hokejistu, ktorý pri fyzickom ataku - napadnutí (alebo v bitke) ublíži na zdraví inému športovcovi. Paradoxne, reč nebude o zákrokoch počas hry, teda o (autorom chcených) športových trestných činoch, ale o zákrokoch, útokoch a fyzických napadnutiach v čase prerušenia hry, teda (a čo je dôležité) - nie pri výkone športu. 

Do sveta športu s prevratnou a zaujímavou novinkou vo futbalových pravidlách prišiel v Holandsku tamojší zväz (KNVB). Rozhodol sa, že od nasledujúcej futbalovej sezóny 2013/2014 bude v mládežníckych súťažiach musieť hráč potrestaný žltou kartou opustiť trávnik na 10 minút, pričom jeho mužstvo bude počas nich hrať v oslabení. Týmto opatrením dochádza k akémusí mixovaniu pravidiel futbalu s pravidlami, ktoré sú typické v hokeji za previnenie sa voči pravidlám, či pravidlám platiacich v rugby. Sporným je najmä to, že toto opatrenie prichádza pod prizmou konkrétneho prípadu a mení charakter mládežníckeho futbalu na celonárodnej úrovni.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží uvažovať o možnosti vyvrátenia tvrdenia, že športová činnosť je len jedna a nie je možné ju ďalej deliť na jej ďalšie - akési podskupiny či formy. Na základe vzťahu medzi športujúcim subjektom a športovým klubom či iným subjektom, na základe odplatnosti, prípadne na základe neexistencie týchto skutočností uvažuje o možnosti rozdelenia športovej činnosti na jej ďalšie druhy. Formuluje definíciu profesionálneho výkonu športovej činnosti, poloprofesionálneho a amatérskeho výkonu športovej činnosti.

V predmetnom príspevku sa venujeme už dlhšie pertraktovanej problematike či možnosti legislatívneho uchopenia tzv. „športového trestného činu“. Príspevok reaguje na reakcie, poznatky, postrehy či výhrady širokej odbornej verejnosti k obsahu nami navrhnutej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú sme na portáli www.ucps.sk prezentovali už skôr. Tento príspevok však vo vecnej diskusii pokračuje, pričom zohľadňuje viaceré postrehy, pod ich prizmou mení obsah a znenie návrhu samotnej skutkovej podstaty. V príspevku súčasne špecifikujeme obsah a rozsah už skôr vymedzenej definície športu ako takého, ako aj jednotlivé časti samotnej skutkovej podstaty, ktoré si pravdepodobne vyžadujú vysvetlenie a bližšiu špecifikáciu.