Predkladaná štúdia tvorí ostatnú štúdiu (7/7) autora k otázkam anglického správneho súdnictva (aj v kontexte správneho súdnictva Slovenskej republiky). Z hľadiska poradia táto štúdia síce nadväzuje na štúdiu „(Vnútorná) integrita orgánu verejnej správy a legitímne očakávania ako elementy činnosti správnych orgánov v kontexte súdneho prieskumu (Anglicko/Slovenská republika) – interpretačná komparácia“, ale z obsahového hľadiska sa viaže na všetky skôr publikované štúdie autora (zo série so zameraním na anglické judicial review). Štúdia sa zameriava na dôkazné bremeno (a procesné prezumpcie) v režime správneho súdnictva a na deliteľnosť správneho aktu ako predmetu súdneho prieskumu v judicial review. Autor sa síce uvedeným témam nevenuje komplexne a v plnom rozsahu, poskytuje však relatívne detailnú analýzu uvedených inštitútov. Uvedená analýza sa opäť opiera o prácu s rozhodovacou činnosťou anglických súdov a pri hľadaní paralel v režime slovenských právnych reálií.

Predkladaná štúdia je prvou (1/7) zo série monotematických štúdií, ktorými sa autor pokúša priblížiť problematiku administratívnej justície v Anglicku odbornej verejnosti v Slovenskej republike. Zámerom autora je poukázať na špecifiká anglického systému administratívnej justície, a to najmä cez perspektívu rozhodovacej praxe súdov v Anglicku. V jednotlivých štúdiách sa bude primerane venovať vybraným inštitútom na tomto úseku s cieľom poukázať na vybrané paralely (alebo rozdiely) s právnou úpravou Slovenskej republiky. Táto štúdia je úvodnou z predmetnej série a poskytuje základný rozbor inštitútov, ktoré sú anglickou doktrínou vnímané ako základ administratívnej justície, a to tzv. konzultácie, (parlamentný) ombudsman, tribunály a súdny prieskum (pričom súdny prieskum bude predmetom samostatných štúdií). Záverom uvádzame, že všetky štúdie (1 až 7) sú uverejnené v tomto čísle Magister Officiorum (č. 1/2018), pričom v čitateľovi odporúčame ich postupné štúdium v poradí od 1 po 7 (t. j. nie v abecednom poradí – tak, ako sú zoradené v rámci tejto publikácie).

Zákon o športe prijatý v roku 2015 priniesol právnu úpravu príspevku na športové poukazy pre deti od 5 do 14 rokov veku, od čoho sa očakávalo zvýšenie záujmu detí o pohyb a získanie zdravých športových návykov.

Uplatnenie športových poukazov malo byť umožnené prostredníctvom informačného systému športu v športových organizáciách (kluboch), školách, školských zariadeniach alebo u iných osôb vtedy, ak za vedenie športovej činnosti zodpovedá tréner aspoň druhého kvalifikačného stupňa. Športové poukazy by zväčšili ponuku aktivít v športe pre všetky deti, zvýšili by atraktívnosť a kvalitu tejto ponuky, záujem o trénerské povolanie a ich uplatnenie pri príprave a výchove mladých ľudí pre spoločnosť.

To celé má však jeden háčik, zákon o športe upravuje zdroj financovania športových poukazov tak, že závisí „od disponibilného objemu prostriedkov štátneho rozpočtu”. Napriek tomu, že Slovenskej republike sa za posledné roky ekonomicky darí, napriek tomu, že súčasná vláda sa k tomu zaviazala v programovom vyhlásení vlády, do dnešného dňa na športové poukazy zo štátneho rozpočtu nebolo vyčlenené ani euro.

VSTUPENKY na toto podujatie si môžete zakúpiť TU (3,- EUR).

Významných negatívnym zásahom do pôvodného znenia a filozofie zákona o športe bolo vyčlenenie dvoch najväčších športov: futbalu a ľadového hokeja zo vzorca na výpočet výšky príspevku uznanému športu bez odbornej diskusie, nekoncepčne, politicky.

Na základe novely zákona o športe z roku 2016 má (bez ohľadu na výsledky, popularitu či počet aktívnych športovcov) garantovaný ľadový hokej 13% a futbal 17% zo všetkých prostriedkov rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR určených na šport (program 026 - Národný program rozvoja športu).

Prinášme vám REAKCIU odbornej komunity, ktorá sa podieľala na príprave návrhu zákona o športe i na jeho následnej implementácii do praxe, na článok Mariána Šima s názvom "Veľký zákon a malé pomery" zverejnený v decembri 2018 v tom čase ešte v médiách SOV (dnes SOŠV).

REAKCIU publikujeme v médiách UčPS až po tom, čo SOŠV odmietol REAKCIU uverejniť vo svojich médiách obdobným spôsobom ako bol uverejnený diskutabilný článok Mariána Šima, ktorý REAKCIU vyvolal.