Vďaka obrovskému rozvoju spoločnosti sa informačné a komunikačné technológie stali každodennou súčasťou našich životov. Na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú každodenné pracovné, rodinné či úradné povinnosti, na strane druhej sú neoddeliteľnou súčasťou voľného času a voľnočasových aktivít. Všade dostupné komunikačné technológie a možnosti virtuálnej komunikácie však okrem radu pozitív so sebou prinášajú aj nové, dosiaľ celkom neprebádané riziká a rad nebezpečenstiev, ktoré sú špecifické pre anonymné a virtuálne prostredie. Nejde len o nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú deti či mládež, ale o javy, s ktorými sa stretávame a s ktorými je konfrontovaný každý užívateľ komunikačných zariadení či aplikácií.

Predkladaná štúdia tvorí ďalšiu štúdiu (6/7) autora k otázkam anglického správneho súdnictva (aj v kontexte správneho súdnictva Slovenskej republiky). Z hľadiska poradia táto štúdia síce nadväzuje na štúdiu „Okolnosti/dôvody relevantné pre uskutočnenie judicial review v Anglicku – ďalšie pohľady na vec“, ale z obsahového hľadiska sa viaže na všetky skôr publikované štúdie autora. Štúdia sa zameriava na vnútornú integritu výkonu verejnej správy a na legitímne očakávania v kontexte rozhodovania správnych orgánov. Autor sa síce uvedeným témam nevenuje komplexne a v plnom rozsahu, poskytuje však relatívne detailnú analýzu uvedených inštitútov. Uvedená analýza sa opäť opiera o prácu s rozhodovacou činnosťou anglických súdov a pri hľadaní paralel v režime slovenských právnych reálií.

Článok sa zaoberá praktickou aplikáciou najnovších záverov súdnej praxe pri zákonnom obmedzení práva na sprístupňovanie informácií z trestného konania. Článok popisuje právnu koncepciu obmedzenia práva na informácie v konfrontácií so žiadosťami oprávnených osôb. Autor rozoberá praktické problémy a ich riešenie využitím implicitného zákazu sprístupňovania informácií z trestného konania. Autor ponúka vzorové príklady riešenia žiadostí oprávnených osôb využitím procesných inštitútov umožňujúcich zákonné obmedzenie prístupu k informáciám z trestného konania zo strany správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osoby.

Táto štúdia je pokračovaním série štúdií (4/7) zameraných na administratívnu justíciu (osobitne na nástroj judicial review) v Anglicku. Predkladaná štúdia nadväzuje na štúdiu rovnakého autora – s názvom – „Primárne dôvody opodstatňujúce súdny prieskum správnych rozhodnutí v režime judicial review v Anglicku“. V uvedenom kontexte potom odkazujeme čitateľa na skôr publikované štúdie z tejto série publikačných výstupov autora, a to s cieľom získania komplexného obrazu skúmanej problematiky. Osobitný priestor sa venuje dvom parciálnym inštitútom, a to tzv. povoleniu/súhlasu na prijatie správnej žaloby na ďalšie konanie (ako prvej etapy z dvojštádiového súdneho konania) a obligatórne predžalobné rokovania žalobcu a žalovaného. Uvedené je porovnateľné s inštitútom uspokojenia žalobcu (podľa § 101 SSP), ktorý úkon sa však už uskutočňuje po podaní správnej žaloby.

Táto štúdia je voľným pokračovaním (3/7) publikovaných štúdií na túto tému (od identického autora), a to najmä štúdie „Judicial Review v Anglicku – základné inštitúty v parciálnej komparácii s právnou úpravou Slovenskej republiky“. V uvedenom kontexte potom odkazujeme čitateľa na tieto skôr publikované štúdie, a to s cieľom získania komplexného obrazu skúmanej problematiky. Kým v skôr publikovaných štúdiách sa autor venoval všeobecným otázkam správneho súdnictva v Anglicku a procesným podmienkam uplatnenia nástrojov judicial review, predkladaná štúdia skúma najmä materiálne dôvody pre úspešné uplatnenie inštitútu judicial review, ktoré by mohli byť vnímané aj ako potenciálne žalobné body/žalobné dôvody pre účely uplatnenia správnej žaloby (v podmienkach Slovenskej republiky). Tieto zahŕňajú najmä konanie orgánu verejnej moci ultra vires, ďalej nezákonnosť (rozpor s právom), tzv. iracionalitu rozhodnutiu a neproporcionalitu rozhodnutia, resp. čiastočne vzťahy (a prelínanie) sa týchto inštitútov.

Táto štúdia je pokračovaním série štúdií (5/7) zameranej na správne súdnictvo (osobitne na nástroj judicial review) v Anglicku. Predkladaná štúdia nadväzuje primárne na štúdiu rovnakého autora – s názvom – „Procesnoprávne aspekty nástroja judicial review v Anglicku (aj v kontexte súvisiacej právnej úpravy SR) – primárne inštitúty – „Povolenie“/“Súhlas“ na prijatie veci na meritórne konanie a „Predžalobné rokovania“ v správnom súdnictve“. V uvedenom kontexte potom odkazujeme čitateľa na tieto skôr publikované štúdie, a to s cieľom získania komplexného obrazu skúmanej problematiky. Okrem toho táto štúdia prehlbuje (dopĺňa) aj skôr publikovanú štúdiu autora pod názvom „Primárne dôvody opodstatňujúce súdny prieskum správnych rozhodnutí v režime judicial review v Anglicku“. Prostredníctvom dodatočnej analýzy, poskytuje autor ďalšie informácie k už skúmaným dôvodom pre judicial review (resp. tieto analyzuje cez prizmu iných pohľadov), ale poskytuje čitateľovi aj ďalšie dôvody súdneho prieskumu (v kontexte anglického judicial review) – napr. nespravodlivosť (unfairness) rozhodnutia. Tak ako v skorších štúdiách, aj v tejto štúdii venuje autor podstatný priestor anglickej doktrinálnej literatúre a rozhodnutiam anglických súdov na tomto úseku.

Autorka článku poukazuje na obligatórnu povinnosť správneho orgánu na území Slovenskej republiky nariadiť v konaní o priestupku ústne pojednávanie v komparácii s novou právnou úpravou v Českej republike, uskutočnenou zákonom č. 250/2016 Sb. o zodpovednosti za priestupky a konanie o nich. Článok pojednáva o zásadnej zmene v novej právnej úprave pri inštitúte ústneho pojednávania v Českej republike. Novou právnou úpravou sa obligatórna povinosť nariadiť ústne pojednávanie zmenila na povinnosť fakultatívnu, a teda došlo i k prelomeniu zásady ústnosti.

Predkladaný príspevok sa zaoberá karikatúrou ako formou uplatnenia slobody prejavu. Autor v príspevku analyzuje niektoré zo známych rozhodnutí slovenských a českých súdov, ktoré sa zaoberali karikatúrou. V závere sa pokúša sa o formulovanie odporúčaní, ktoré napomáhajú správnemu právnemu posúdeniu karikatúry.

Predkladaná štúdia je publikačným pokračovaním (2/7) štúdie „Administratívna justícia v Anglicku (v komparatívnej perspektíve so Slovenskou republikou) – teoretické a praktické východiská“. V tomto zmysle odkazujeme čitateľa na štúdiu uvedenému v predchádzajúcej vete, a to s cieľom získať komplexný obraz o skúmanej problematike V predkladanej štúdii sa autor venuje nástroju „judicial review“ (ako nástroju súdnej kontroly), ktorý je aplikovaný aj vo vzťahu ku konaniam, resp. rozhodnutiam správnych orgánov v Anglicku. V štúdii sa autor venuje najmä tomu, že na právnu ochranu prostredníctvom judicial review neexistuje právny nárok (a to ani v prípade, ak by v priebehu súdneho konania bola zistená určitá nezákonnosť), na obmedzenia aplikácie tohto inštitútu, na otázky súvisiace a aktívnou legitimáciou, ako aj na (najčastejšie) potenciálne rozhodnutia, ktoré v prípade uplatnenia judicial review môžu byť správnym súdom vydané.

Moderná spoločnosť na prahu 21. storočia sa celkom opodstatnene označuje spoločnosťou informačnou a technologickou. Prirodzene ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, vyvíjali a rozvíjali sa aj dostupné technológie. V súčasných podmienkach možno hovoriť o obrovskom pokroku, ktorý práve táto oblasť zaznamenala. Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný. Na strane druhej, sú to technológie, ktoré sa spájajú s vysokou mierou rizika, keďže virtuálny priestor poskytuje dostatočnú anonymitu a krytie pre rôzne formy protiprávnych konaní, vrátane šikanovania v prostredí internetu.

Cieľom príspevku je poukázať na zásadné zmeny v právnej úprave neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby v roku 2018, najmä na odstránenie tvrdosti zákona – zrušenie neziskovej organizácie z dôvodu neuloženia výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok do 15 júla. Pri trestaní neziskových organizácií je potrebné rešpektovať princípy stanovené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento článok sa sústreďuje na základné princípy správneho trestania pri ukladaní sankcií.