S ohľadom na právne aspekty jednotlivých spôsobov riešenia a rozhodovania športových sporov je možné konštatovať, že pri ich realizácii sa v plnej miere prejavujú osobité znaky športu a športových vzťahov. Spravodlivý proces ako základná prirodzenoprávna hodnota by sa mal pri zachovaní špecifických vlastností športovej činnosti aplikovať pri každom spôsobe rozhodovania sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými otázkami uplatňovania práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách pri rozhodovaní športových sporov. Osobitnú pozornosť venuje poslaniu, postaveniu, právomoci a vybraným procesnoprávnym aspektom a výhodám konania pred Komorou SFZ pre riešenie sporov ako novým orgánom zabezpečenia spravodlivosti SFZ.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.

Cieľom príspevku je poukázať na to, že sociálny dialóg, minimálne v jeho širšom zmysle – zahŕňajúcom dohody medzi klubmi a hráčmi, účasť športovcov v orgánoch zväzov a klubov, činnosť športových hovorcov, športových rád, či jednostranné dobrovoľné akceptovanie smerníc, kódexov správania, a etických kódexov – je možný a realizovateľný bez ohľadu na status športovcov ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, a tiež bez ohľadu na rozdiely medzi kolektívnymi a individuálnymi športmi.

Slovenský Červený kríž je najväčšou a najstaršou neziskovou, dobrovoľnou humanitnou spoločnosťou v Slovenskej republike. Svoju činnosť a všetky aktivity zabezpečuje prostredníctvom svojich členov a dobrovoľníkov v miestnych a územných spolkoch SČK a profesionálnych pracovníkov v ústrednom sekretariáte a sekretariátoch územných spolkoch SČK.

Červený kríž bol založený v roku 1863 na podnet švajčiarskeho obchodníka Henry Dunanta.

Autor v predkladanom príspevku formuluje víziu právnej úpravy športovcov. Hodnotí aktuálne právne postavenie športovcov a navrhuje viaceré návrhy de lege ferenda, ktoré by mohli byť pozitívom do diskusie nielen pre potreby aktuálne prebiehajúceho legislatívneho procesu vypracovania návrhu „nového zákona o športe“.

V Grécku existuje dlhodobý problém s vandalmi a agresivitou počas futbalových zápasov.
FIFA podľa Grécka nepreukázala, že vie poskytnúť adekvátne nástroje na boj s násilím počas futbalových zápasov.

Grécka vláda sa rozhodla vziať iniciatívu do svojich rúk a predstavila návrh zákona, ktorý dáva Grécku a príslušným gréckym orgánom také kompetencie, ktoré umožnia efektívne bojovať s problémom, s ktorým sa Grécky futbalový zväz, resp. UEFA a FIFA nevie vysporiadať, nakoľko nedisponujú takými kompetenciami, ktoré by vedeli rýchlo a účinne zastaviť tento nežiaduci trend v gréckom futbale.

Zúčastnite sa súťaže v písaní esejí a odborných príspevkov, vyhrajte účasť na štvrtom ročníku už tradičnej konferencie "Šport a právo 2015" a nazrite do komunity právnikov i neprávnikov, ktorá sa s vášňou venuje športovému právu. 

V predkladanom príspevku autori analyzujú organizovanú a zločineckú skupinu najmä z historického hľadiska a sústreďujú sa tiež na ich medzinárodné právne aspekty. Analyzované obdobie rozdeľujú do troch podstatných vývojových etáp, a to do roku 1961, od roku 1961 až do roku 2006 a od roku 2006 až po súčasnosť. Autori dospeli k záverom, že predovšetkým od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa postupne právna úprava týkajúca sa organizovaných a zločineckých skupín vyvíjala na medzinárodnej úrovni a tak podstatným spôsobom ovplyvnila legislatívu v Slovenskej republike. V súčasnosti je aplikácia týchto pojmov v praxi relatívne ustálená aj v dôsledku ich častejšieho výskytu a pribúdajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR , najmä R 51 / 2013.

Odpovede k otázkam vypracovali členovia pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zajíčková, Surmajová, Hlivák, Rybánsky, Čollák a Sepeši). Viaceré otázky boli obdobné ako otázky a pripomienky, ktoré odzneli v rámci verejných dišpút k návrhu zákona o športe. 

V tejto časti predkladaného príspevku autor analyzuje históriu právnej úpravy registra trestov v rokoch 1961 až po súčasnosť. Toto obdobie rozdeľuje na dve etapy, t. j. do a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Venuje sa ďalším šiestim právnym normám upravujúcim register trestov, vrátane všetkým im novelám. Dochádza k záveru o ďalšej možnej novelizácii zákona o registri trestov v intenciách právnej úpravy EÚ.

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu?