Predkladaný príspevok prináša ďalšie úvahy autora pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti nadväzujúcimi na prvú časť jeho už tu uverejnenej práce Kalokagathia.

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

V Národnej rade SR sa v súčasnosti nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. Nakoľko ide o zásadnú zmenu doterajších pravidiel rozhodcovského konania, autor príspevku poukazuje na najzásadnejšie zmeny, zavedené predmetným zákonom.

V tomto článku autor poukazuje na niektoré odlišnosti v právnej úprave akciovej spoločnosti v SR a ČR. Výklad sa venuje predovšetkým založeniu a vzniku akciovej spoločnosti, orgánom spoločnosti, systémom vnútornej štruktúry spoločnosti. Článok poukazuje tiež na osobitné práva kvalifikovaných akcionárov a tiež aj na špecifický spôsob voľby členov orgánov spoločnosti prostredníctvom kumulatívneho hlasovania akcionárov. 

Autorka se v následujícím článku zabývá omyly dnešní doby, které nám přináší oblast managementu a dotýká se opět leadershipu a vedení lidí. Poukazuje na některé mylné pohledy manažerské praxe, které jsou dlouhodobě zakotveny v odborné literatuře a je jen velmi těžké nastolit nová paradigmata v této oblasti. Stěžejními konfrontačními tématy článku je pohled na ideálního pracovníka, spokojenost a management jako povolání. Zda používané motivační teorie jsou správné a proč je zvýšená poptávka ve firmách po leaderech, kteří stejně nejsou a firmu nezachrání.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Autori sa vo svojom príspevku venujú skutkovej podstate trestného činu subvenčného podvodu zakotveného v § 225 Tr. zákona. Tento trestný čin analyzujú tak z pohľadu právneho stavu de lege lata, ale najmä de lege ferenda. Poukazujú pritom na dve zrejmé nesprávnosti v existujúcej právnej úprave, ktoré je potrebné novelizovať. Prvou z nich je chybná právna konštrukcia „kto neoprávnene získanú dotáciu ...“, uvedená v § 225 ods. 2 Tr. zákona, pretože správna má by „kto oprávnene získanú dotáciu ...“ Druhou nesprávnosťou je dvakrát použitý analogický pojem „v rozsahu väčšom” a „väčšia škoda“ v § 225 ods. 2 a § 225 ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje hrubé porušovanie ľudských práv a patrí k jedným z najlukratívnejších aktivít zločineckých organizácií po celom svete. Vykonáva sa za rôznymi účelmi, vrátane sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, žobrania alebo odoberania orgánov. Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je hospodárskou činnosťou riadenou motívom zisku, ktorá v poslednom desaťročí začala vzbudzovať oprávnené obavy. Právne predpisy upravujúce obchod so sexuálnymi službami priamo ovplyvňujú ziskovosť obchodovania s ľuďmi. Úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi síce v poslednom desaťročí zosilnelo, avšak toto je stále nedostatočné. Vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodný obchod s ľuďmi predstavuje najväčšiu časť tohto javu, harmonizácia právnych noriem a účinná medzinárodná spolupráca v trestných veciach sú veľmi dôležité pre úspech v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi v Európe, je hlavnou prekážkou na to, aby sa vytvorili a vykonávali účinné politiky proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Vytvorenie celoeurópskeho systému zberu dát o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi je preto zásadného charakteru. V súčasnej dobe zákonodarcovia viacerých európskych štátov, rovnako ako aj Európsky parlament, diskutujú o možnosti zavedenia tzv. Nordického modelu, založeného na kriminalizácii kúpy sexuálnych služieb, ako možného nástroja na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi.