Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

Právne pravidlá sa na prvý pohľad môžu javiť ako nepodstatné inštitúty prameniace z legálnej, či extralegálnej oblasti. Ak sa však zamyslíme nad ich systematikou, obsahom a ich častom využívaní v rozhodovacej činnosti súdov kdekoľvek na svete, opak začína byť pravdou.

Spoplatnenie akýchkoľvek internetových služieb sa v podmienakch súčasnosti zvlášť pod vplyvom dogmatizovania spotrebiteľského práva stáva nemožným. Je tento trend dobrý, a aké su presahy z tohto konceptu plynúce?

Zavedením "podvodného/ bazénového videorozhodcu" by sa do športovej oblasti vodného póla zaviedol inštitút, ktorý by úroveň a kvalitu tohto športu posunul na neporovnateľne vyššiu úroveň, no v prvom rade by ho očistil od brutálnych a úmyselných faulov, ktoré sa v súčasnosti pri jeho realizoavní dejú na dennom poriadku - paradoxne, pod hladinou vody.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

V príspevku sa autor zaoberá otázkou, od čoho závisí kvalita platného právneho poriadku, ktoré skutočnosti ho determinujú a v neposlednom rade aká je jeho objektívne akceptovateľná podoba. Načrtnutou systematikou elementov, ktoré vplývajú na tento normatívny systém sa vytvára množina skutočností, ktoré vytvárajú ucelený súbor smerodajných podstát, od ktorých závisí samotná forma, obsah, rozsah a spomenutá kvalita právneho poriadku.