Dňa 8.2.2012 podali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorého podstatou je financovanie neštátneho školstva na Slovensku.

Novela zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v platnom znení (ďalej len „ZON“) zaviedla do právnej úpravy neziskových organizácií ustanovenie, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ/spoluzakladateľ do neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa/ spoluzakladateľa, ktorým je štát.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Ústavný súd Slovenskej republiky k 31. decembru 2011 rozhodol o 2.200 sťažnostiach fyzických a právnických osôb, z ktorých bolo 549 sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní a 1.651 ostatných sťažností.

Príspevok rozoberá právnu stránku (ne)konania prezidenta SR v súvislosti s vymenovaním Jozefa Čénteša do funkcie generálneho prokurátora SR a kladie otázku, či toto konanie prezidenta nemá prvky protiústavnosti.

Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.

Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.

Uznesením zo dňa 28. júla 2010, sp. zn. 4 Cdo 93/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý ako odvolací súd posudzoval platnosť závetu pozostávajúce z dvoch listín spojených spinkami, ako aj platnosť listiny o vydedení.

Pri posudzovaní právnych následkov spojenia viacerých listov závetu, ktoré neboli pevne spojené, aplikoval historický výklad porovnávajúci rozdielnosť právnych úprav v období právneho dualizmu súkromného práva, existujúceho v bývalej Československej republike do 31. decembra 1950.

V tejto dobe je pre slovenskú právnickú obec určite zaujímavou témou ústavné právo, najmä jeho časť upravujúca predčasné voľby do NR SR.

Do mozaiky Vášho právneho poznania prinášame text Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 27/09 v kauze Melčák - skrátenie volebného obdobia Poslaneckej snemovne jednorázovým ústavným zákonom. Nález ústavného súdu bol vyhlásený i publikovaný dňa 10.9.2009 pod č. 318/2009 Sb.

Ústavnou sťažnosťou fyzickej osoby - poslanca Miloša Melčáka, bol napadnutý ústavný zákon publ. pod č. 195/2009 Sb. o skrátení piateho volebného obdobia Poslaneckej snemovne a rozhodnutie prezidenta republiky publ. pod č. 207/2009 Sb. o vyhlásení volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.