V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia

Právne pravidlá sa na prvý pohľad môžu javiť ako nepodstatné inštitúty prameniace z legálnej, či extralegálnej oblasti. Ak sa však zamyslíme nad ich systematikou, obsahom a ich častom využívaní v rozhodovacej činnosti súdov kdekoľvek na svete, opak začína byť pravdou.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

V príspevku sa autor zaoberá otázkou, od čoho závisí kvalita platného právneho poriadku, ktoré skutočnosti ho determinujú a v neposlednom rade aká je jeho objektívne akceptovateľná podoba. Načrtnutou systematikou elementov, ktoré vplývajú na tento normatívny systém sa vytvára množina skutočností, ktoré vytvárajú ucelený súbor smerodajných podstát, od ktorých závisí samotná forma, obsah, rozsah a spomenutá kvalita právneho poriadku.

Príspevok sa venuje problematike zodpovednosti športovca za spôsobený úraz, ublíženie na zdraví druhej osobe počas výkonu športovej činnosť. V prvom rade príspevku hodnotí z praxe plynúce determinanty chápania tohto inštitútu, pričom sekundárne sa zamýšľa nad tým, či je potrebná alebo prínosná prípadná osobitná zákonná úprava spomenutej oblasti vzťahov aktivizujúcich sa v množine zodpovednostných vzťahov športovej oblasti. Vyvrcholením diskutovanej problematiky a zohľadnením všetkých jej čiastkových otázok je vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorej formu a samotné znenie vyžadujúce si výrazné predporozumenie, ako aj napríklad vymedzenie iných problematických skutočností (napr. samotný pojem šport) budeme prezentovať v nasledujúcom príspevku, ktorý sa tým pádom dá chápať ako jeho nevyhnutné pokračovanie či druhá časť.

Uznesením zo dňa 17.02.2010, sp. zn. 8 Tdo 68/2010, Najvyšší súd ČR odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach, ktorý ako odvolací súd posudzoval trestnú zodpovednosť lyžiara, ktorý inému lyžiarovi v dôsledku nárazu spôsobil ťažké ublíženie na zdraví.

V dôsledku absencie konkrétnej právnej úpravy, vzťahujúcej sa na posudzované protiprávne konanie, aplikovali súdy do trestného konania civilnoprávny predpis a všeobecné pravidlá z odvetvia lyžiarskeho športu.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

Prinášame Vám právne vety stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 89/2010, Tpj 90/2010 a Tpj 96/2010, ktoré boli prijaté na rokovaní trestnoprávneho kolégia konanom dňa 30. mája 2011.