Vláda Slovenskej republiky na svojom 4. zasadnutí schválila Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 až 2016. Programové vyhlásenie vlády je rozdelené do siedmich oblastí.

V programovom vyhlásení Vlády Slovenskej republiky je okrem iného jasne zadefinované ďalšie smerovanie vývoja Súdnictva a Prokuratúry SR, ktoré je možné tak z pohľadu sudcov, prokurátorov ako aj občanov SR vnímať pozitívne.

Dôležité však bude, aby rozumné tézy boli premietnuté do praxe v podobe fungujúcich inštitútov i primeraných kontrolných mechanizmov.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

V príspevku sa autor zaoberá otázkou, od čoho závisí kvalita platného právneho poriadku, ktoré skutočnosti ho determinujú a v neposlednom rade aká je jeho objektívne akceptovateľná podoba. Načrtnutou systematikou elementov, ktoré vplývajú na tento normatívny systém sa vytvára množina skutočností, ktoré vytvárajú ucelený súbor smerodajných podstát, od ktorých závisí samotná forma, obsah, rozsah a spomenutá kvalita právneho poriadku.

Príspevok rozoberá právnu stránku (ne)konania prezidenta SR v súvislosti s vymenovaním Jozefa Čénteša do funkcie generálneho prokurátora SR a kladie otázku, či toto konanie prezidenta nemá prvky protiústavnosti.

Príspevok sa venuje problematike zodpovednosti športovca za spôsobený úraz, ublíženie na zdraví druhej osobe počas výkonu športovej činnosť. V prvom rade príspevku hodnotí z praxe plynúce determinanty chápania tohto inštitútu, pričom sekundárne sa zamýšľa nad tým, či je potrebná alebo prínosná prípadná osobitná zákonná úprava spomenutej oblasti vzťahov aktivizujúcich sa v množine zodpovednostných vzťahov športovej oblasti. Vyvrcholením diskutovanej problematiky a zohľadnením všetkých jej čiastkových otázok je vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorej formu a samotné znenie vyžadujúce si výrazné predporozumenie, ako aj napríklad vymedzenie iných problematických skutočností (napr. samotný pojem šport) budeme prezentovať v nasledujúcom príspevku, ktorý sa tým pádom dá chápať ako jeho nevyhnutné pokračovanie či druhá časť.

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 28. septembra 2011 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 105/2011 o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Ústavný súd pozastavil tiež účinnosť viacerých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákona č. 548/2001 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/ 2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uznesením zo dňa 17.02.2010, sp. zn. 8 Tdo 68/2010, Najvyšší súd ČR odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach, ktorý ako odvolací súd posudzoval trestnú zodpovednosť lyžiara, ktorý inému lyžiarovi v dôsledku nárazu spôsobil ťažké ublíženie na zdraví.

V dôsledku absencie konkrétnej právnej úpravy, vzťahujúcej sa na posudzované protiprávne konanie, aplikovali súdy do trestného konania civilnoprávny predpis a všeobecné pravidlá z odvetvia lyžiarskeho športu.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

Prezident Slovenskej republiky uplatnil niekoľko zásadných pripomienok k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Podľa článku 102 odsek 1 písmeno o) Ústavy SR prezident vrátil zákon Národnej rade SR a navrhol jej, aby uvedený zákon pri opätovnom prerokovaní neprijala ako celok.