Prinášame Vám informáciu o tom, že dňa 20.03.2020 doručila UčPS na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení novely zákona o športe č. 6/2020 Z. z. s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

V utorok 3. decembra 2019 by sa malo v Národnej rade SR hlasovať v druhom a treťom čítaní o návrhu novely zákona o športe (parlamentná tlač 1716), ktorú predložili do Národnej rady poslanci za stranu SNS bývalí futbaloví hráči Dušan Tittel a Tibor Jančula, ktorí paradoxne v zahraničí hrávali futbal so statusom zamestnanca.

Návrh však nerieši skutočnú príčinu problému slovenských ligových klubov kolektívnych športov - nedostatok prostriedkov v kluboch najmä zo súkromných zdrojov (chýbajú motivačné opatrenia sľubované v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020), ale rieši iba jeden z viacerých dôsledkov tohto problému.

Takýto návrh vonkoncom však nezabezpečí deklarovanú konkurencieschopnosť slovenských klubov v športovej Európe.

Novela zákona o športe (parlamentná tlač 1716) predložená do Národnej rady SR dňa 27.9.2019 poslancami Dušanom Tittelom a Tiborom Jančulom (obaja SNS), postavila predstaviteľov profesionálnych hráčov proti športovým klubom.

Na stranu záujmov klubov sa pridali aj prezidenti viacerých športových zväzov (okrem futbalu).

Podľa tejto novely zákona o športe by „športovci mali mať možnosť rozhodnúť sa, či sa s klubmi dohodnú na zamestnaneckej zmluve o profesionálnom vykonávaní športu, alebo uzavrú zmluvy podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Športovci by nemuseli vystupovať len ako zamestnanci, mohli by byť samostatne zárobkovo činné osoby“.

O tomto probléme sa zhovárame s predsedom Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSŠ) Róbertom Janom.

Prinášame Vám rozhovor Róberta Kotiana s Jaroslavom Čollákom, stálym členom UčPS, ktorý sa podieľal na príprave návrhu Zákona o športe, osobitne časti upravujúcej zmluvné vzťahy medzi športovcami a klubmi, ktorú pripravoval na základe odbornej verejnej diskusie spoločne s prof. Gábrišom, prof. Števčekom, Miroslavom Hlivákom, Žanetou Surmajovou, Petrom Sepešim, neb. Jozefom Čorbom a Zuzanou Zajíčkovou).

Prinášame Vám slovenské znenie dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach, ktorý v blízkej budúcnosti podpíše aj Slovenská republika.

Prinášame Vám informáciu o medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) k návrhu na uzavretie Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218).

K návrhu je možné uplatňovať pripomienky do 23. mája 2019 prostredníctvom portálu SLOV-Lex.

Slovenská republika v stredu 27. júna 2018 popísala ako v poradí 33. členský štát Rady Európy Dohovor Rady Európy č. 215 o manipulácii športových súťaži. Pred ratifikáciou dohovoru je potrebné vykonať ešte legislatívne zmeny najmä v zákone o hazardných hrách.

Dohovor bol otvorený na podpis v Magglingene dňa 18.9.2014.

Dohovor nadobudne platnosť potom, čo ho v súlade s článkom 32 ods. 4 ratifikuje 5 členskych štátov Rady Európy.

Doposiaľ dohovor ratifikovali 3 členské štáty Rady Európy: Nórsko, Portugalsko a Ukrajina.

V tomto príspevku, ktorého podstata bola publikovaná aj ako súčasť príspevku Jaroslava Čolláka s názvom: ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV V NOVOM ZÁKONE O ŠPORTE (A SÚVISIACEJ LEGISLATÍVE) v odbornom časopise Magister Officiorum č. 1/2015, sú uvedené argumenty, ktoré odôvodňujú to, aby sme sa na profesionálneho športovca pozerali a pravidlá upravujúce jeho činnosť upravili odlišne ako pri iných bežných zamestnancoch, ktorí môžu bez väčších problémov vykonávať svoje zamestnanie 30, či 40 rokov alebo aj dlhšie.

Podobný osobitný pohľad na "iných zamestnancov" je už aj obsahom špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu napr. k baletným tanečníkom či hudobníkom hrajúcim na dýchacie nástroje, pri ktorých je rovnako ako pri výkone profesionálneho športu dĺžka ich profesionálnej kariéry limitovaná fyzickými parametrami, ktoré sa vekom a opotrebením organizmu prirodzene menia a znemožnia výkon profesie podstatne skôr ako je dôchodkový vek týchto profesií. 

Text dohovoru Rady Európy redakčne spracovaný na portáli UčPS.